Profil uživatele Ivko


Pro prohlížení profilu uživatele musíte být přihlášeni/zaregistrováni.

Recenze:

Geordie - Don't Be Fooled by the Name
2013-02-16

Geordie / Don't Be Fooled by the Name

4 stars

Pôvodne som recenziu druhého albumu skupiny Geordie - Don't Be Fooled by the Name nemienil napisať, ale po prečitani hodnotiaceho článku luk63 z 22.04.2010 som dospel k inému rozhodnutiu...
Aj reakcie na pôvodnú recenziu sú o všetkom možnom, len nie o druhom albume kapely Geordie.
Takže...
Vychádzam z CDnosiča, ktorý mám vo svojom archíve a veľmi dobre napočúvaný.
Geordie - Don't Be Fooled by the Name, Repertoire Records ‎– RR 4124-WZ, Germany 1990.
Obsahuje skladby:
1.Goin' Down 3:36
2.House Of The Rising Sun 4:59
3.So What 4:13
4.Mercenary Man 6:17
5.Ten Feet Tall 6:44
6.Got To Know
Guitar [Licks] – Haim Romano 3:26
7.Little Boy 4:43
8.Look At Me 5:03
No a len na porovnanie s obsahom pôvodného anglického vinylu.
1.Goin' Down
2.House Of The Rising Sun
3.So What
4.Mercenary Man
5.Ten Feet Tall
6.Got To Know
Guitar [Licks] – Haim Romano
7.Little Boy
8.Look At Me
Je teda totožný.
Oproti pôvodnej anglickej vinylovej verzii z roku 1974, tento nemecký CDnosič obsahuje opäť 4 bonusové skladby.
Konkrétne:
1. Treat Her Like A Lady 3:38
2. Rockin' With The Boys Tonite 2:54
3. Francis Was A Rocker 2:56
4. Red Eyed Lady 3:05
Existuje aj japonský remastrovaný CDnosič z r. 2006
http://www.discogs.com/Geordie-Dont-Be-Fooled-By-The-Name/release/1479080
Dobre, všimnime si teda obsah nemeckého CDnosiča, ktorý obsahuje pôvodných 8 skladieb z vinylu plus 4 bonusy.
Autorsky je album dosť pestri. Okrem gitaristu Vic Malcolma, dve piesne napisal spevák Brian Johnson,
dve produkoval Ellis Elias a Roberto Danova.
A je tu ešte viac pikošiek. Ale postupne...
Prvá pieseń je dobrou, rytmickou vypalovačkou a má názov Goin' Down. Autorsky sa na nej podielali Malcolm a Johnson.
Druhá skladba je pritvrdená coververzia tradicionalu
House Of The Rising Sun. Je to pôvodom ľudová pieseń, ktorú v roku 1964 prearadžovali britski The Animals a famózne zaspieval ich frontmam a spevák Eric Burdon. Verzia od Geordie je rozhodne rockovejšia, voči The Animals "pritvrdili". Ale, zrejmä tou najlepšou, skutočne rockovou coververziou, nie je tá v podaní Geordie, ale iná, ktorú nahrala britská kapela Frijid Pink na svoj debutový album z roku 1970. Treba len povedať, že Geordie, sa asi inšpirovali ich coververziou.
Pripájam odkaz na coververziu od Frijid Pink. Tak na porovnanie...
http://www.youtube.com/watch?v=4mj8xrrcxYQ
Pre úplnosť coververzie tejto skladby nahrali aj ini interpreti, o.i. Jimi Hendrix a Eagels...
Ale dobre, Gordie verzia slušne zahratá i zaspievaná.
Trojka pod názvom So What uvodným gitarovym riffom, rytmom, ale následnym gitarovým solom napadne pripomína Blind Eye, prvú skladbu z debutového albumu Wishbone Ash z roku 1970.
Nasledujuca Mercenary Man svojim začiatkom niečo z úvodu Fox on the Run od Sweet.
5. Ten Feet Tall by mohla niekomu pripomínať Led Zeppelin z obdobia ich druhého albumu.
Zaujimavou skladbou, na ktorú by som rád upozornil, je v poradí 6. a má názov Got To Know. Autorsky sa na nej opäť podielal tandem Malcolm a Johnson.Čo je ale moc zaujímavé, že si tu zahral aj izraelský gitarista Haim Romano, člen skupín ako napr. The Churchills, Jericho Jones a Jericho. Túto skladbu osobne považujem za najlepšiu, hlavne pre jej celkovú atmosferu a i preto, že v nej hosťuje skvelý Haim Romano. A riadne ho tam citiť, teda vlastne počuť.
7. Little Boy (Malcolm). Je to veľmi zaujimavo zvukovo poňatá kompozícia. Klávesy, doprovodná gitara, pekne vrstvený vokál a gradujúci záver. Dobre vymyslené.
Mimochodom, klávesy počuť aj v prvej bonusovke: Treat Her Like A Lady.
8. Look at Me (Malcolm). Veľmi zaujimavý úvodný orientálny motiv...
Z bonusových piesni je určitým prekvapením posledná,
ktorá má názov Red Eyed Lady.
Znie, ako pravá, nefalšovaná "countryovka".
Ćo dodať na záver???
Album zvukovo i žanrovo pestré...
Predsa len sa mi viac páči ich debut. Pokiaľ ide o hlasový prejav Briana Johnsona, tak by som ho s Bonom Scottom neporovnával, ani v Geordie, ani v AC/DC... S Geordie znie dobre, aj ked´ ešte nemá svoj povestny chrapľák. Ale dobre, všetko je vec názoru, uhlu pohľadu a hlavne našich uší.

» ostatní recenze alba Geordie - Don't Be Fooled by the Name
» popis a diskografie skupiny Geordie


Geordie - Hope You Like It
2013-02-16

Geordie / Hope You Like It

5 stars

Debutový a podľa môjho názoru aj zásadný album, britskej glamrockovej kapely Geordie. Bol nahrávany v priebehu rokov 1972-73. Na gramofónovom trhu sa však objavil až na jeseń 1973. Bol to 40minútový vinyl pod značkou EMI Red Bus ‎– 0C 062-94190.
Pôvodné anglické vinylové vydanie obsahuje 11 skladieb, no na nemeckom CDnosiči z roku 1990 nájdeme d´aľšíe - 4 bonusové piesne.
Nakoľko absentujú v úvodnej časti toho, čo informáciu skupine Geordie a o ich prvom albume vložil, dopľňam ich pre úplnosť a hlavne pravdivosť
1.Can You Do It 3:16
2.Electric Lady 2:59
3.Geordie Stomp 3:29
4.Black Cat Woman
Teda s bonusmi 15 skladieb.
Vychádzam pri tom s CDnosiča, ktorý vlastním, teda
Geordie - Hope You Like It, Repertoire Records, RR 4033-C, West Germany.
Japonský CDnosič z roku 2006 je síce remastrovaný, no oproti nemeckému z r. 1990
obsahuje iba tri bonusy, konkrétne
1. Can You Do It 3:16
2. Francis Was A Rocker 2:59
3. Rock'n Roller
Prvý bonus je rovnaký ako na nemeckom nosiči, dve druhe sú odlišne na japonskom vydaní na značke Air Mail Archive ‎– AIRAC-1182.
Japonské vydanie na CDnosiči z roku 2006 má rovnaký vrchný obal ako LP z roku 1973, zatiaľ, čo nemecke z roku 1990 ma presne ten istý obal, obrazok umiestnený nad nekompletnými údajmi a teda zavádzajúcimi informaciami toho, kto prvotne umiestnil heslo o skupine Geordie na WEB Progboard.
Fakty, ktoré uvádzam sa dajú ľahko oveveriť na WEBstráke, ktorú odporúčam do pozornosti, nielen zberateľom audionosičov.
http://www.discogs.com/Geordie-Hope-You-Like-It/release/3233933
Album nahrali:
Brian Johnson - spev
Vic Malcolm - gitara
Tom Hill - basová gitara
Brian Gibson - bicie
Z dobre našlapaného albumu, ktoré je prakticky celé z autorskej dielne gitaristu Vic Malcolma, treba spomenúť skladbu Don't Do That, rebríčkovú hitovku All Because of You, ale aj Old Time Rocker, silne pripominajúcu hlasový prejav Johna Fogertyho a zvuk CCR. Alebo je tu aj pomalá pieseń - Oh Lord, s výrazným gitarovým sólom pripomínajúca zvuk skupiny Nazareth a nábožensky ladeným textom.
A na nemeckom CDnosiči je bonusová vypalovačka Electric Lady, ktorá sa dostala do britskej hitparády, no dlho sa v nej neohriala.
A ešte jedna zaujimavosť. Tou je tradicionál-ľudovka "Geordie's Lost His Liggie". Geordie je slovo z dialektu, ktorý sa použiva v severovýchodnej oblasti Anglicka a má názov Tyneside. Je to vlastne zdrobnelina rodného mena George. Toľko k vysvetleniu názvu skupiny, ktorá práve pochádzala z tejto oblasti. Hodnotim plným počtom hviezdičiek...

» ostatní recenze alba Geordie - Hope You Like It
» popis a diskografie skupiny Geordie


Anderson, Ian - Divinities: Twelve Dances with God
2013-02-10

Anderson, Ian / Divinities: Twelve Dances with God

5 stars

Fenomenálny skladateľ, flautista, gitarista a spevák, frontman skupiny Jethro Tull, mal vždy výhradné právo, tak pri projektoch so skupinou J.T., ale aj pri svojich vlastných sólových počinoch, vybrať si svojich spolupracovníkov. Inak tomu ani nemohlo byť pri jeho, v poradí, druhom sólovom albume. Názov projektu Divinities: Twelve Dances with God, teda Božstvá: Dvanásť tancov s bohom jasne hovorí, kam si to Ian nasmeroval. On síce, viackrát vo svojich rozhovoroch upozornil, že jeho slová, zvlášť texty, netreba brať úplne vážne. Teda doslova. Ale v tomto prípade niet pochýb o tom, že v tomto svojom projekte za sa celkom jasne, vážne a zámerne dotkol svetových náboženstiev. Iste, nie je to prvýkrát, čo Anderson siahol po takejto téme. Stačí uviesť Aqualung a Thick As A Brick. Oba sú však súčasťou diskografie Jethro Tull. Tento Ianov sólový projekt je jeho serióznym pokusom, či ambíciou, zapísať sa do sféry tzv. vážnej hudby. Možno tak ako tomu bolo v prípade Paula McCartneyho a jeho Oratória. Je to plne inštrumentálne album, kde podmanivý Ianov hlas budeme márne hľadať i čakať. Nevadí, pretože o to väčší priestor je tu daný jeho poznávacej značke a tou je nepochybne flauta...Toto veľmi príjemné, v dobrom slova zmysle, miestami až uspávajúce, relaxačné turné po odkaze svetových náboženstiev, či ich influenciách, ničím nepripomína to, čo poznáme z radoviek Jethro Tull, ba ani z Ianovych iných sólových projektov.
Album síce zvukom miestami dosť pripomína určité súčasné trendy v new age, ale zároveň tu nájdeme množstvo odkazov na folk a pravda i klasiku. Zrejme, ale Ianovi nešlo o príklon k nejakej konkrétnej forme duchovnej hudby, ale skôr upozorniť na stále trvajúci, ale aj pretrvávajuci a dosť silný vplyv náboženského pluralizmu na súčasnú globalizujúcu sa spoločnosť. Alebo presnejšie povedané - na súčasnú kultúru a umenie, zvlášť hudobnú produkciu. Nech to Anderson myslel tak, či onak, určite tento zámerom monolitný, no vnutorne zámerne odlišný, 12-piesňový cyklus, je príjemným osviežením i prekvapením v Andersonovej sólovej tvorbe a nemôže byť sklamaním pre jej skutočných znalcov. Na realizácii tohto zaujímavého a niekedy, nie právom obchádzaného a možno aj zaznavaneho hudobného počinu, ktorý bol kompletne nahraný v Ianovom domácom štúdiu v priebehu roka 1994, sa zúčastnilo viacero hudobníkov. Na prvom mieste je to Andy Giddings, hráča na klávesové nástroje,v rokoch 1991 - 2007, člen skupiny Jethro Tull. Je to práve on, čo dal tomuto projektu ten správny orchestrálny zvuk a jeho tipicé zafarbenie. Samozrejme, a vlastne ako aj inak autorom všetkých dvanástich kompozicii, nie je nikto iný ako Ian Anderson. Je to vlastne jeho osobitá suita pre flautu a orchester s dvanástimi rôznymi zastaveniami, či tancami. Pre ucho poslucháča je asi melodicky najchytľavejšie piate zastavenie, tanec s názvom In Maternal Grace. Túto skladbu i celý album odporúčam si vypočuť viackrát a podľa možnosti v absolútnom kľude.
http://www.youtube.com/watch?v=stJRGdyzv_E
Nemožno si nevšimnúť aj obal nosiča. Vznikol v Zarkowski Design štúdiu, v anglickom Warlinghame.
A práve prostredníctvom obalu je úplne jasné, ktorých svetových náboženstiev sa projekt dotkol. Takže,je židovstvo, kresťanstvo,budhizmus, hinduizmus a islamu. Nie náhodou v strede symbolov štyroch hlavných svetovych náboženstiev nájdeme tancujúcu bohyňu Kali. Toto hinduistická božstvo nie náhodou je akceptované hnutím new age i západným neopohanstvom. Ianovo stanovisko, či vzťah k niektorému z nich, tu však budeme márne hľadať.... Ak ho chcete poznať musíte siahnúť po Aqualungu, trebárs po piesni My God. Ale aj tu treba pripomenuť Ianovo vyhlásenie, aby sme to nebrali príliš važne...
http://www.karaoketexty.cz/texty-pisni/jethro-tull/my-god-109468

» ostatní recenze alba Anderson, Ian - Divinities: Twelve Dances with God
» popis a diskografie skupiny Anderson, Ian


Anderson, Ian - Rupi's Dance
2013-02-02

Anderson, Ian / Rupi's Dance

5 stars

V poradí štvrtý sólový projekt škotskho multiinštrumentalistu Iana Andersona,frontmana kapely Jethro Tull. Aj ked´ toto album znie dosť akusticky, ale pre veľké potešenie fanúšikov a znalcov znie hlavne ako nefalšovaný Jethro Tull. Ian je tu nielen no výbornej, ako vždy, hudobnej kondícii, ale aj jeho hlas znie veľmi sviežo a presvedčivo. Autorom všetkých 14. skladieb je Ian. Opať si k sebe prizval hudobníkov podľa vlastnej chute. Nenájdeme medzi nimi ani jeho dlhoročného súputníka, gitaristu Martina Barre, ktorého ptravidelne prizýva k radovkám Jethro Tull. Toto skvelé, neobyčajne svieže a podmanivé, zvukovo brilantné, pesničkárske album si, nájde svoje miesto tak medzi obdivovateľmi tvorby skupiny Jethro Tull, tak medzi znalcami a milovníkmi solových projektov charizmatického a démonického flautistu a speváka Iana Andersona.
Posledná skladba "Birthday Card At Christmas" bola plánovanou a dobre mierenou propagáciou vianočného alba Jethro Tull, presnejšie 21. The Jethro Tull Christmas Album z roku 2003.

» ostatní recenze alba Anderson, Ian - Rupi's Dance
» popis a diskografie skupiny Anderson, Ian


Anderson, Ian - Divinities: Twelve Dances with God
2013-02-02

Anderson, Ian / Divinities: Twelve Dances with God

5 stars

Fenomenálny skladateľ, flautista, gitarista a spevák, frontman skupiny Jethro Tull nikdy mal vždy výhradné právo, tak pri projektoch so skupinou j.T., ale aj pri svojich vlastných sólovych počinoch, vybrať si spolupracovníkov. Nebolo ntomu inak ani pri jeho, v poradí, druhom sólovom albume. Už názov projektu Divinities: Twelve Dances with God, teda Božstvá: Dvanásť tancov s bohom jasne hovorí, kam si to Ian nasmeroval. On sice, viackrat vo svojich rozhovoroch zdoraznoval, ze jeho texty netreba brat úplne važne, teda doslova, ale v tomto prípade niet pochýb za sa celkom jasne zameral, ci dotkol svetových náboženstiev. Iste, nie je to prvykrat co sa Anderson dotkol takejto temy. Staci uviest projekty Aqualung a Thick As A Brick, oba pravda sú súčasťou diskografie Jethro Tull. Tento Ianov sólový projekt je jeho serióznym pokusom sa zapísať do sféry tzv. vážnej hudby, povedzme, ako to bolo v prípade Paula McCartneyho a jeho oratória... Je to inštrumentálne album, kde podmanivý Ianov hlas budeme marne hľadať i čakať. O to vačší priestor bol daný jeho poznávacej značke, flaute...Toto veľmi príjemné, v dobrom slova zmysle, miestami až uspávajúce, relaxačné turné po odkaze svetových náboženstiev, v ničom nepripomína to, čo poznáme z radoviek Jethro Tull, ba ani z Ianovych sólových projektov.
Album zvukom sice dost pripomína určité súčasné trendy v new age, ale zaroveň nájdeme množstvo odkazov na folk a pravda i klasiku. Zrejmä ale Ianovi nešlo o príklon k nejakej forme duchovnej hudby, ale skôr upozorniť na stále trvajúci, ale aj dosť silný vplyv náboženského pluralizmu na súčasnú globalizujúcu sa spoločnosť, alebo ešte presnejšie povedané, na súčasnú hudobnú produkciu. Nech to Anderson myslel tak, či onak, určite tento 12piesnový cyklus je príjemným osviezením autorovej sólovej tvorby a pre skutočných znalcov jeho tvorby, nie až takým veľkým a hlavne konečným prekvapením...

» ostatní recenze alba Anderson, Ian - Divinities: Twelve Dances with God
» popis a diskografie skupiny Anderson, Ian


Nektar - Journey To The Centre Of The Eye
2013-01-22

Nektar / Journey To The Centre Of The Eye

5 stars

Debutové, koncepčné i zásadné album anglickej progresívnorockovej skupiny. Veľký priestor pre zvuk klávesov a gitár. Nezabudnuteľný melotrón, tak často využívaný kapelami podobného razenia.
Tažiskom projektu je príbeh, kedy raketa opúšťa našu Zem, tesne pred jadrovou katastrofou. Cestou po vesmíre sa posádka rakety stretne s nebešťanmi, ktorí ju vyzvú k návšteve novej galaxie...
To stretnutie, ale návšteva novej galaxie prináša množstvo nečakaných prekvapení, zážitkov, obrazov, emócií...
Je to vlastne cesta k návratu, k samému sebe. Návrat k vlastnému vesmíru, cez stred oka...
Pohľad do seba, cez seba. Načúvať, komunikovať, dokiaľ je ešte čas...
Varovanie, ale aj možnosť návratu na samý koniec i s apokalyptickou víziou zničenia našej Zeme.
V roku 2004 sa objavila verzia tohoto albumu vo formate SACD. Obsahuje pôvodný zvuk z roku 1971, ale aj formát 5.1 Surround remix a zmienený formát SACD.
Dream Nebula Recordings ‎– DNECD 1203, Eclectic Discs ‎– DNECD 1203
Naviac obsahuje aj dva bonusy
1-2-3-4 a Do You Believe In Magic?
Booklet je bohato ilustrovany, prináša nielen informácie o počiatkoch skupiny, ale aj celú históriu albumu, až po jej posledný remastering.

» ostatní recenze alba Nektar - Journey To The Centre Of The Eye
» popis a diskografie skupiny Nektar


Přihlášení

uživatelské jméno

heslo

Auto-login
» nový uživatel

Progboard Radio

» Pustit radio
» Progboard TV

Facebook

Reklama


copyright Progboard 2005 | created by www.potentus.com and Poki | hosting sponzoruje Internetplus.cz | RSS kanál RSS kanál

Pravidla pro užívání webu Progboard.com naleznete zde.

Přidej na Seznam optimalizace PageRank.cz ?esk? toplist SuperLink Add to Google

Google Pagerank - www.progboard.comGoogle Pagerank S-Rank - www.progboard.comS-Rank JyxoRank - www.progboard.comJyxoRank

Ikonky

Rock Shock Hudba 2000