Profil uživatele Mohyla


Pro prohlížení profilu uživatele musíte být přihlášeni/zaregistrováni.

Recenze:

Kansas - The Prelude Implicit
2016-10-17

Kansas / The Prelude Implicit

4 stars

Kansas ‎– The Prelude Implicit

Inside Out Music, Inside Out Music

IOMCD 464, 88985346282

Zrelo, zrelo, až dozrelo! A vo veľmi chutný plod, musím povedať! Čo? Posledné CD amerických Kansas. Málokto čakal, že sa páni v rokoch a po rokoch (predošlý radový album Somewhere To Elsewherevyšiel v roku 2000) zmobilizujú a spáchajú nový radový album. Po takej dobe je pochopiteľné, že s pomenenou zostavou. Stalo sa a je tu! Aký je ? Napadajú ma slová – pekný, príjemný.
Obsahuje desať piesní, autorsky sa na ňom najviac podieľa štvorica Greer, Rizzi, Ehart a Platt, v niektorých skladbách prispeli aj ostatní členovia. Skladby sú hrané väčšinou v kľudnejšom tempe, žiadne litre potu pri živom hraní hroziť nebudú. Borci sa za roky hrania a tvorby naučili rôzne muzikantské finty, ktoré nahrávku robia skvelou, drobné kudrlinky, ornamenty v aranžmánoch. Najviac sa mi páči celkový zvuk skupiny. Zvukové zafarbenie jednotlivých nástrojov, ich nasnímanie a zmixovanie, všetkého je akurát, nič nie je násilné, všetko pasuje. Toto platí aj pre hudobnú stránku albumu. Hlavným pevcom je Ronnie Platt, ukázal sa, ako dobrá voľba, príjemný hlas, čistý, nenásilný prejav, lahodiaci ušku, ktorý obsluhuje aj klávesy. Charakteristickým znakom Kansasu sú okrem iného husle, tu ťahá sláčik David Ragsdalle a výborne! Spolu s gitarami vytvára krásne partie, klávesy im sekundujú jedna radosť. No, tie krásne partie sú vlastne všade, len miestami je to vyšperkované! O rytmike na tejto úrovni asi zvlášť písať netreba. Album je pekne vyvážený, čas pri ňom rýchlo uteká.

Album určite nevstúpi do učebníc, ako prevratné dielo, ale obsahuje krásnu, kansasácku hudbu, poctivo, profesionálne urobenú, s nádhernými, melodickými skladbami, ja som sa albumu potešil, užívam si ho, hodnotím 4 hviezdami.

» ostatní recenze alba Kansas - The Prelude Implicit
» popis a diskografie skupiny Kansas


Royal Hunt - Devil´s Dozen
2015-08-31

Royal Hunt / Devil´s Dozen

4 stars

Royal Hunt - Devil's Dozen
‎(CD, Album) Frontiers Records
FR CD 702 2015


Pri počúvaní novinky sa mi v mysli objavilo víno. Nie obyčajné, ale značkové, zo známej oblasti, so zvláštnou chuťou, iskrivé, mierne korenisté. Také, ktoré môžete s chuťou popíjať celý život bez toho, aby sa vám zunovalo. Krajina, z ktorej víno pochádza sa nemení, ani sorta hrozna, ale každý rok je iné množstvo slnečných, či daždivých dní, teplota, či vlhkosť vzduchu, preto je každý ročník chuťovo mierne odlišný.

A práve tu je analógia s Royal Hunt. Nemení sa šéf zoskupenia, autor všetkých piesní, André Andersen je stále plný nápadov, ktoré pretavuje zhruba každé dva roky do novej dosky. Mení občas zostavu, obyčajne po jednom muzikantovi, alebo sa zmení spevák, to sú tie premenné veličiny. Čo sa nemení sú stále skvelé piesne, melodické refrény a hlavne ich vokálna stránka. Okrem mužských, sú hodne využívané aj vokalistky. Tie dodávajú skupine charakteristické vyznenie. Tá sa prejavuje v rôznych kombináciách hlasov, od sólových, po zborové, ženy zvlášť, muži zvlášť, spolu, odpovedačky, je to bohaté. Spolu s výbornými inštrumentálnymi výkonmi dávajú vo výsledku skvelé dielo.

Na albume dostáva veľa priestoru a tým možnosť vyniknúť gitarista Jonas Larsen , okrem techniky je tam melodika, nasadenie, nazvučenie – príma. O speváckom matadorovi D.C Cooperovi, snáď netreba písať, hlas má stále priezračne čistý, istý vo všetkých polohách, výšky nevynímajúc. Do úlohy“toho čierneho vzadu“ sa nanominoval kapelník. Aj keď v niektorých skladbách si v odpovedačkách s gitaristom nezadá. André má klasické hudobné vzdelanie a je to tu cítiť nielen vo výstavbe skladieb, ale hlavne v aranžoch. Sú premyslené, vyšperkované do poslednej notičky, kapelník so svojou batériou kláves vytvára bohaté hudobné podhubie, na ktorom vyrastá táto hudobná pochúťka (hore spomínané značkové víno).

Takže, kto má rád art rock, šľahnutý symfom a hardrockom bude spokojný, ja som, na zdravie!

Hodnotím štyrmi hviezdami!

» ostatní recenze alba Royal Hunt - Devil´s Dozen
» popis a diskografie skupiny Royal Hunt


Kaipa - Sattyg
2015-01-11

Kaipa / Sattyg

4 stars

Kaipa - Sattyg

Sattyg ‎(2xLP, Album, Ltd, Cle + CD, Album)
Inside Out Music, Inside Out Music
IOMLP 411, 0506961 Europe 2014

Progrockoví veteráni po svojom znovu obnovení v roku 2002 ponúkajú radové albumy zhruba v dvojročných intervaloch. Ťahúňom zoskupenia je HANS LUNDIN, hráč na klávesové nástroje a autor všetkých skladieb na albume Sattyg. Dlhšie skladby obsahovali aj predošlé albumy, na tomto však skladateľsky dozrel a svoje ambície naplnil dlhšími skladbami, pod 10 minút sú len tri zo siedmich. Nie, nie je to len samoúčelné naťahovanie času. Borci síce majú už vyššie čelá, ale vyhorenosť nehrozí. Album je bohatý, skladateľsky, inštumentálne i vokálne. V sólo speváckych partoch sa objavujú Aleena Gibson, Hans Lundin a Patrik Lundström. Pri speváčke sa pristavím, niektorí priaznivci jej spev skupine vyčítajú, ja naopak ho považujem za charakteristický pre výsledný zvuk zoskupenia.
Pre celkové vyznenie nahrávky, okrem klasickej zostavy je dôležitá úloha hosťujúcich hudobníkov, ktorí sú v aranžmánoch hojne využívaní a posúvajú výraz Kaipy mierne mimo doterajších koľají. Zvuk obohatili Elin Rubinsztein na husle a Fredrik Lundqist na píšťaly. Spolu s dominujúcou gitarou Pera Nilssona a klávesami Hansa Lundina vznikla bohatá, progrocková hudobná koláž, mierne reznutá severským folkom. Že basa Jonasa Reingolda a bicie Morgan Ågren patria k špici v tomto žánri, beriem ako samozrejmosť. Hra gitaristu Pera Nilssona je jedinečná, jeho štýl je charakteristický a ľahko poznateľný. Ako som už vyššie spomínal na albume dostávajú všetci dostatok priestoru pre inštrumentálne i spevácke výkony, doska je vyvážená, pôsobí na mňa celistvým dojmom. Ak by som mal vybrať najlepšiu skladbu, tak potom u mňa vyhráva úvodná A Map Of Your Secret World Hodnotím štyrmi hviezdami“

Vlastním verziu 2LP + CD, čo už, obal LP jasne vedie nad obalom CD to sa nedá porovnať, je krásny!

» ostatní recenze alba Kaipa - Sattyg
» popis a diskografie skupiny Kaipa


Krokus - Dirty Dynamite
2014-07-31

Krokus / Dirty Dynamite

3 stars

Krokus - Dirty Dynamite
CD Sony Music Entertainment ‎– 88765415452

Tento príspevok ani nie je recenzia. Len odporúčanie. Odporúčanie pre poslucháčov, ktorí nehľadajú komplikovanú hudbu, ale chcú prežiť príjemnú, temer hodinku, v zajatí hardrocku a rockenrolu v rôznych podobách, od pochodového, typu Rammstein po soft, typu Status Quo. Borci pre nás nachystali 11 pumelíc rôzneho kalibru. Album mi evokuje voľnosť, vietor vo vlasoch, pivečko, zraz Harlejákov a tak podobne. Celkom si ho viem predstaviť, ako hudobný podklad pre film s motorkárskou tématikou! Z uvedených piesní to u mňa vyhráva úvodná, úderná hardockovica Halluljah Rock'n'Roll. Spomínal som 11 piesní, ale album ich má 12. V poradí šiesta Help je úplne odlišná. Je to typický "ploužák" a v spojení s chrapľákom Marca Storaceho vyznieva výborne. Hodil by sa na spomínaný zraz, polnoc, pomalý taneček s dievčaťom v objatí...
Album je podľa mňa nahraný s chuťou, má šťavu, borci zo seba nerobia komplikovaných umelcov, skladajú a hrajú to, čo ich baví a robia to dobre! Hodnotenie - 3*.

» ostatní recenze alba Krokus - Dirty Dynamite
» popis a diskografie skupiny Krokus


Creedence Clearwater Revival - Mardi Gras
2014-04-22

Creedence Clearwater Revival / Mardi Gras

3 stars

Creedence Clearwater Revival - Mardi Gras /1972,1989/
CD Fantasy, Universal Music Group International 0025218451826

Labutia pieseň skupiny, jasný ústup z pozícií. Nikdy by som neveril, že odchod sprievodného gitaristu, ktorý ani nebol nejak autorsky činný, Toma Fogertyho dokáže takto zamávať s Creedencami, spôsobiť zemetrasenie a následne zánik skupiny! No sú veci medzi nebom a zemou...... Tom bol zrejme ten nenápadný v pozadí, opora a tmel, ktorý to celé držal pokope a dával zoskupeniu ten správny smer. Myslel som si, že jasný dominátor je John, ktorý písal, hral, spieval, produkoval, no po bráškovom odchode mu nejako vyhaslo pod kotlom! Aby som bol správne pochopený, CCR sú moje kone, album ako celok nie je úplne zlý, len nedosahuje parametre predošlých dosiek. Vytratila sa jedinečnosť zvuku, plnokrvnosť, správny pomer folku, rocku, country a blues, pre nich charakteristická.
Album otvára Fogertyho, i ním spievaná 01) Lookin' for a Reason , vcelku priemerná skladba oblečená do country hávu.
02) Take It Like a Friend , autor a spev Stu Cook, rocková skladba, gitary ešte idú, ale ucho sa bráni spevu.
03) Need Someone to Hold a 04) Tearin' Up the Country , hore spomenutý problém, čisté country spievané Cliffordom
05) Someday Never Comes , autor, spev John Fogerty, je to hneď počuť, tu chytili sadze pod kotlom a máme tu CCR v plnej kráse
06) What Are You Gonna Do? , autor, spev Doug Clifford sa trafil do CCR soundu, vydarená odpichovka.
07) Sail Away, autor Stu Cook, skladba patrí k tomu lepšiemu, čo napísal.
08) Hello Mary Lou , cover skladby Gene Pitneyho, ako je u CCR zvykom vydarený, kto by tomu odolal!
09) Door to Door , opäť Stu Cook, dá sa !
10) Sweet Hitch-Hiker (John Fogerty), jasná jednička albumu, CCR ako v dobách najväčšej slávy!
Ako som už písal predtým, CCR sú moje kone, ale musím kriticky uznať, že táto rozlúčka s činnosťou nie je úplne najvydarenejšia. Trpí autorskou, aj interpretačnou roztrieštenosťou. Charakteristická pre skupinu je s odranými ušami polovica skladieb, pri všetkej úcte Stu Cook a Doug Clifford skladateľsky a spevácky na Johna nemajú a na albume je to cítiť, s protekciou dávam tri hviezdy!

» ostatní recenze alba Creedence Clearwater Revival - Mardi Gras
» popis a diskografie skupiny Creedence Clearwater Revival


Sherinian, Derek - Blood Of The Snake
2014-04-21

Sherinian, Derek / Blood Of The Snake

4 stars

Derek Sherinian – Blood Of The Snake(2006,2014) Armoury ARMCD557

Bývalý člen Dream Theatru, Derek Sherinian je veľmi výkonný a žiadaný hráč na klávesové nastroje. Keď sa človek pozrie na jeho web stránku na zoznam CD, na ktorých sa vyskytuje, až sa tomu nechce veriť!(Alice Cooper, Billy Idol, Platypus Black Country Commuion...) Najvýraznejšie ho však vnímam cez jeho autorský projekt Derek Sherinian. Od roku 1999, odvtedy, čo odišiel z Dream Theatru, sa na CD pod touto značkou nazbieralo sedem štúdiových albumov. V roku 2014 vyšli v redícii od ARMOURY Records.
Album Blood Of The Snake sa drží osvedčenej schémy. Autor a hráč na batériu klávesových nástrojov Derek, skvelá rytmika (Simon Philips, Brian Tichy – bicie, Tony Franklin – restless bas) a svorka skvelých gitaristov, s voľnou rukou v ich partoch. Začína ho inštrumentálka, progresívna Czar Of Steel, s dominantnou gitarou Johna Petrucciho. V Man With No Name sa Zakk Wylde predstavuje aj ako spevák s expresívnym prejavom, tak ako ho poznám z domovskej Black Lebel Society. Niektoré pasáže mi mierne pripomínajú Led Zeppelin(Kashmir – sláčiky a Whole Lotta Love – gitara). Z úplne iného cesta je Phantom Shuffle. Altsaxafónista Brendon Fields spolu s ostatnými spáchali veľmi vydarené fussions. Príchod gitaristu Brada Gillisa s jemnou , citlivou gitarou a husľami Jeryho Goodmana predznamenávajú jemnú Been Here Before. V titulnej skladbe Blod Of he Snake sa dostalo cti predviesť sa so svojim umením Yngwie Malmsteenovi a Zakkovi Wyldovi. Hra „ Ja na bráchu, brácha na mě“ sa vydarila a spolu s paľbou Derekovej klávesovej batérie vyznieva náramne, šliape im to jedna radosť! On The Moon, opäť Brad Gillis na gitare, predznamenáva výrazové zjemnenie. Spolu s altsaxafónistom Brandonom Fieldsom tvoria zádumčivú, tklivú skladbu, no priamo cestu na Mesiac. The Monsoon znamená koniec zádumčivosti, nástup energického tria Yndwie, Zakk a Derek v progresívnej smršti, táto skladbam má teda riadne“ gule“ ! V
Prelude To Battle sa dostali k slovu aj orientálne nástroje duduk(píšťala), oud(strunný nástroj) a rôzne percussie, zaujímavá skladba. Záverečná Viking Massacre začína komornejšie, postupne naberá na sile a Derek s Yngwiem ju tlačia do záverečného pompézneho finále. Síce som písal, že Viking Massacre je záverečná, ale je tu ešte desiata skladba. Borci spáchali malú roztopašnosť a pridali cover od skupiny Mungo Jerry, ich hit In The Summertime, kde si s chuťou zasóloval mr. Slash.
Derek, verný tradícii vymyslel a natočil s priateľmi kvalitný album, hodnotím ho štyrmi hviezdami. Ono to asi ináč ani dopadnúť nemôže, keď sa zíde partia takýchto skvelých muzikantov, s podobnou krvnou skupinou a podobným hudbným cítením, keď dajú svoje schopnosti do spoločného diela!

» ostatní recenze alba Sherinian, Derek - Blood Of The Snake
» popis a diskografie skupiny Sherinian, Derek


Royal Hunt - A Life To Die For
2014-03-23

Royal Hunt / A Life To Die For

4 stars

A Life To Die For ‎(CD, Album + DVD-V, NTSC)
Frontiers Records
FR CDVD 628 Italy 2013

Výborné, alebo vynikajúce, tak hodnotím albumy André Andersena a skupiny Royal Hunt , vlajkovej lodi jeho hudobných projektov a zoskupení! Táto je najznámejšia a najúspešnejšia. Vynikajúci je aj album A Life To Die For zroku 2013. Vyznavači zmesi progrocku, symfometalu, pekných melódií a ich kvalitnej interpretácie môžu byť spokojní. Možno má na výsledku podiel aj to, že ho stvorila tá istá zostava, ktorá urobila predošlý album. Stabilita nie je silnou stránkou tohto zoskupenia, no na druhej strane prispieva síce k malým, ale predsa len zmenám, ktoré bránia akejsi rovnakosti ich albumov. V tomto prípade možno hovoriť o lepšej vyhratosti a zohratosti zoskupenia, ich spoločná súhra je na vzájomnú podporu priam odkázaná.
Otváracia pieseň Hell Comes Down From Heaven začína symfonicky, cez veľkolepý úvod a melodickú gitaru prechádza do jemného spevu D. C. Cooepra . Hra sláčikového kvarteta tu sadla prenáramne. Refrén s podporou vokalistiek je melodická mňamka, neodmysliteľné, huntovské sólo gitary výborný dojem zo skladby len potvrdzuje.
A Ballet's Tale , niečo neznáme sa objavuje v sláčikoch na začiatku skladby. Pohľad do booklletu napovedá, že i tak bohatú vokálnu stránku posilnila v duete s D. C. „brigádnička“ Michelle Reitzin v krásnej skladbe – vydarená záležitosť!
V pokľudnom tempe a dialógu klávesových nástrojov a sláčikov začína Running Out Of Tears. Opäť je tu nádherný, melodický refrén, samozrejme znásobený vokalistkami. Mimochodom je ich počuť často a výrazne, nielen v tejto piesni, spievajú parádne, albumu ich prítomnosť prospieva. Ale, čo to? Skvelé sólo na gitare znie inak, ako ostatné! Kamarát booklet našepkáva, aha ďalší „brigádnik“. Svoju domovskú skupinu prišiel podporiť zakladajúci člen Jacob Kjar.
One Minute Left To Live začína v znateľne rýchlejšom tempe, vyniká stredná časť, v nej si prihrávajú klávesy, sláčiky a gitara, spevný refrén je samozrejmosť.
Jemný klavír začína baladickú skladbu Sign Of Yesterday . Je nádherná, ale ako som už niekde písal niečo také, ako Folow Me sa podarí len raz za čas.
Pompézny orchestrálny úvod otvára Won't Trust, Won't Fear, Won't Beg . Ono je vlastne celá skladba taká pompézna, dá vyniknúť spevákovi, ktorý tu zvláda neskutočné výšky, tie spolu s vokalistkami znejú nádherne!
Pieseň A Life To Die For dala názov albumu, finále také, ako sa na takýto album patrí. Pomalší rozbeh, nástup sláčikov a spevu, postupné navrstvenie spevov a nástrojov, sólo gitary, všetko speje do mohutného záveru.
Šup, 46 minút krásnej hudby končí. Royal Hunt natočil pod vedením Andrého kvalitný album, v ktorom sú všetky zložky: skladba, melódia, spev, aranžmá namiešané v správnom pomere, album mi „šmakuje“. Hráčsku vyzretosť a interpretáciu skladieb na najvyššej úrovni u RH pokladám za samozrejmé. Album hodnotím silnými štyrmi hviezdami.
Limitovaná edícia obsahuje 5 videoklipov a interwiev z Royal Hunt World Turné 2012 , je uložená v krásnom obale z tvrdého papiera.

» ostatní recenze alba Royal Hunt - A Life To Die For
» popis a diskografie skupiny Royal Hunt


LaBrie, James - Impermanent Resonance
2013-08-30

LaBrie, James / Impermanent Resonance

4 stars

James LaBrie - Impermanent Resonance
Inside Out Music ‎– 0505961 , Vinyl, LP

Dream Theater je zoskupenie špičkových tvorivých hudobníkov, inštrumentálnych virtuózov, z ktorých každý je silnou individualitou. Preto niet divu, že pri autorskom pretlaku hudobných nápadov cítia jednotliví členovia potrebu realizovať sa i mimo domovskej skupiny. Či už v samostatných projektoch, alebo ako spoluhráči v projektoch iných muzikantov. Ani spevák James LaBrie nie je výnimkou a ako autor sa prezentoval samostatným albumom Keep It to Yourself v projekte Mullmuzzler už v roku 1999. Od tej doby vydal päť sólových albumov, posledný - Impermanent Resonance vyšiel nedávno, v auguste 2013.
James, ako ináč, sa obklopil pri nahrávaní špičkovými hudobníkmi. Z nich je na nahrávke najvýraznejší uznávaný gitarista Marco Sfogli, ktorý sa v niektorých skladbách ukazuje vo výbornom svetle, ale všetci sú podriadení „šéfovi“ a jeho spevu. Album je pesničkový, čiže žiadne inštrumentálne orgie sa nekonajú, čo však neznamená, že muzikanti neukážu kus svojho majstrovstva, len priestor majú obmedzený dĺžkou skladieb.

Piesne sú melodické, s peknými aranžmánmi, pohybujú sa na hranici metalu a hardrocku. V časti je použitý jemný growling, ktorý samotní hudobníci nazvali screaming vocals. Preto by som album rozdelil na dve základné skupiny piesní. S normálnym Jamesovým spevom/4. Back on the Ground, 5. I Got You, 6. Holding On, 7. Lost in the Fire, 8. Letting Go, 9. Destined to Burn, 10. Say You're Still Mine/ a so screaming vocalom bicemana Petra Wildoera /1. Agony, 2. Undertow, 3. Slight of Hand, 11. Amnesia /. Osobne sa mi spojenie miestami až nežného spevu a drsného screaming vocalu celkom pozdáva. V záverečnej 12. Slight of Hand je aj neha, aj drsnosť a prekvapenie, časť je thrashová, ako z čias rannej Metallicy.
Celkovo na mňa pôsobí album pohodovo, inštrumentálne výborný, vojvodí mu čistý, nenásilný spev lídra. Zdôrazňujem to preto, že takýmto nenásilným spôsobom sa James prezentoval už na poslednom albume Dream Theatru a oproti predchádzajúcim silovo spievaným sa mi tento prejav páči viac. Album hodnotím 4 hviezdami.
P.S.
CD Limited Edition obsahuje Extra Tracks :
13 Unraveling 3:30
14 Why

» ostatní recenze alba LaBrie, James - Impermanent Resonance
» popis a diskografie skupiny LaBrie, James


Spock's Beard - Brief Nocturnes And Dreamless Sleep
2013-05-08

Spock's Beard / Brief Nocturnes And Dreamless Sleep

4 stars

Spock's Beard - Brief Nocturnes And Dreamless Sleep/CD/
Insideout Records 0506472 Germany 2013

Spock´s sú moje "koníky", takže na novinku som bol riadne zvedavý. Odchod speváka a muzikanta formátu Nick D'Virgilio zo skupiny vyvoláva oprávnene viacero otáznikov. Bicie Jimmyho Keegana som videl na koncerte, náhrada bez obáv! Spev, hlavný otáznik! Skupina angažovala Teda Leonarda, voľba sa podarila. Nayše Ted sa zapojil do tvorby skupiny aj autorsky. Možno sú paradoxne takéto personálne zmeny na osoh/nielen tu/. Skupina sa výrazovo máličko posunie a oživí sa jej prejav. Napadá ma príklad, povedzme Sagy, po odchode Michaela Stadlera nahrala s Robom Morattim skvelý album The Human Condition, ktorý sa mi páči viac ako ďalší s navrátilcom Stadlerom 20/20.

Nováčik Leonard sa ako autor predviedol v úvodnej Hiding Out, je to Spock´s, pekná melódia a inštrumentácia. Alan a Ryo ju vyšperkovali skvostnými sólami.
I Know Your Secret, Merosova skladba s výraznou basovou linkou, podporovaná bohatými hudobnými obrazmi z kláves. Alan sa opäť pohral s gitarovými "krabičkami" a vydoloval zo svojho Fender Stratocastera úžasné zvuky.
A Treasure Abandoned, jemná flauta v úvode naznačuje, že pôjde o citlivú záležitosť. Nasledujúca krásna melódia a jemný spev to potvrdzujú. Zhruba v polovici skladba naberá monumentálnu podobu s istou dávkou pompéznosti, pekné vygradovanie.
Submerged, ďalšia Leonardova skladba, tento krát pomalšia, s jednoduchšou inštrumentáciou. Ale krásny melodický refrén ťahajúci sa do výšok, ten stojí za to!
Afterthoughts, ako spoluautor je uvedený hosť skupiny, jej bývalý zakladajúci člen Neal Morse. A je to počuť, hlavne v jeho typických vokálnych "prekáračkách" a niektorých klávesových partoch/ a la starý Spock´s/. Hlavne tie prekáračky by som s ľahkosťou oželel.
Something Very Strange "spáchal" ich dlhoročný spolupracovník J. Boegehold. Kozmický úvod s použitím vocoderu prechádza do spievanej časti, s peknou melódiou. V nasledujúcej excelujú so svojimi nástrojmi Alan a Ryo Vo finále prichádza opäť trochu pompy, skladbe to sluší.
Bratia Morseovci sú autormi záverečnej, dvanásť minútovej kompozície Waiting For Me. Zhruba do polovice mi pripadá akási nevýrazná, potom ju zdvíhajú opäť majstrovské sóla gitary a kláves, zvyšujúce sa tempo a prechod do mohutného finále.
Záver. Spock´s Beard ustáli odchod spievajúceho bubeníka Nicka D´Virgilia so cťou, výber nového speváka Teda Leonarda sa podaril, do výrazu skupiny zapadol po vokálnej, aj autorskej stránke. Skupina nahrala kvalitný album, hodnotím 4 hviezdami.

» ostatní recenze alba Spock's Beard - Brief Nocturnes And Dreamless Sleep
» popis a diskografie skupiny Spock's Beard


Deep Purple - Now What?!
2013-05-02

Deep Purple / Now What?!

4 stars

Deep ?urp!e ‎– Now What?! Ear Music 0208486ERE

Uff! To je doba! Osem rokov uplynulo od vydania albumu Rapture Of The Deep/2003/, kým skupina vypustila na svetlo dlho očakávanú novinku Now What?! . S radosťou oznamujem, že je doma a vytešujem sa z nej. Po prvých počutiach konštatujem, že sa dielo podarilo a môžem ho zaradiť medzi úspešné kúsky starých pardálov z posledného obdobia, ako napríklad Whitesnake, Uriah Heep, Saxon a podobne.

A Simple Song, začína zvoľna, nenápadne, spev aj nástroje sú v kľude, ako by sa od starých pánov čakalo. Ale po dvoch minútach budíček, šupa a vybuchne gejzír z hammondiek a šľapajúci stroj Deep Purple zabublá , ako za mlada! Skladba patrí k najlepším na albume.

Nezaostáva ani Weirdistan, energická skladba postavené na rytmickom podklade z jednoduchých bicích, s výrazným klávesovým sólom, kde je použitý inovatívny zvukový register, aký som ešte u Párplov neregistroval, ale beriem ho.

Zvuk zvonov otvára Out of Hand, typický párplovský rif a gitarové sólo sú jej hlavnými atribútmi.

Hell to Pay, odpichovka, v ktorej to rozsvieti Steve na gitare a Don na hammondkách.

Body Line charakterizuje "húpavý" rytmus a pekná melódia v strednom tempe.

Fanfárovité klávesy otvárajú Above and Beyond, citlivo zaspievanú pieseň. Tie fanfáry podfarbujú celú skladbu, pekné!

Blood from a Stone, tiež pomalšia skladba, klávesy mi pripomínajú niektorú pieseň od Doors.

Uncommon Man, psychedelický začiatok, hudba približujúca sa akoby z diaľky, tu mi to pripadá, že skupina stratila koncept,je to trochu roztiahnuté, nesúrodé, menej vydarená skladba.

Après Vous, platí to čo u predošlej, zachraňuje ju duel gitara, klávesy v závere.

All the Time in the World, pekná, melodická, zrejme najviac aranžérsky prepracovaná skladba, svedčia o tom viacerí hosťujúci hudobníci.

Kostolný organ a chrámový zbor otvárajú záverečnú párplovicu Vincent Price. To spojenie sa mi páči a posúva skladbu k vrcholom albumu.

Skupina nahrala solídny album. Samozrejme, žiadne In Rock sa nekoná, ale to iste nikto nečakal, mňa doska potešila. Ian spieva akosi civilnejšie, žiadne silenie sa, miestami potiahne aj vyššie. Morseho gitara, to je vysoký štandard, basa spoľahlivo "tvrdí" muziku. Ian Paice a jeho bicie.... sú skala, o ktorú sa skupina opiera od začiatku tvorby, je to "Iron Man" hardrocku! Paradoxne najväčším kladom sa mi zdá byť výkon "nováčika" Dona Aireya, na predchádzajúcich albumoch bol menej výrazný, ale tu dostal oveľa viac priestoru, ja mu tlieskam. Hodnotím medzi 3 - 4 hviezdami, Párpli majú u mňa protekciu, tak štyri!

Za pekné gesto od skupiny pokladám venovanie dosky pamiatke pána Lorda.

» ostatní recenze alba Deep Purple - Now What?!
» popis a diskografie skupiny Deep Purple


Saxon - Sacrifice
2013-04-06

Saxon / Sacrifice

4 stars

Saxon – Sacrifice

Vysoký štandard Byffordovcov pokračuje. Biff zakormidloval svoju loď v poslednej dekáde niekam na pomedzie hardrocku a heavy metalu, kde sa skupina cíti doma. Niektoré dosky inklinujú viacej k hardorcku, iné k heavy metalu, vydarená novinka má bližšie k tomu heavy metalu.
Krátky, pochmúrny úvod Procession
obstaráva symfonický orchester a zbor, ktorý preruší energický budíček, patriaci nakladačke Sacrifice v štýle a la Saxon .
Mandolíny a Saxon? Áno, sú tu, netradičný úvod z nich a opäť do obrátok, nie je to márne, skladbe Made in Belfast to svedčí!
Warriors of the Roadje rocková odpichovka, samozrejme po saxonovsky.
Guardians of the Tomb, skladbu charakterizujú tvrdé gitarové rify v podklade a japonské brnkacie nástroje v úvode.
Stand Up and Fight, mierne spomalenie, pekné sóla gitár.
Walking the Steel, pomalšia skladba, dominuje Bifov spev a tvrdé rify pod ním.
Night of the Wolf, nebudete veriť, ale ozdobou sú akustické gitary a mohutné klasické zbory.
Wheels of Terror, no tu sú gitary ozaj tvrdé ako metal, gitaristi v sólach ukážu, že rýchlosť im nie je cudzia.
Záverečná Standing In A Queue sa nesie v podobnom duchu ako predošlá.
Partia okolo Bifa zložila, nahrala a naspievala kvalitný heavy metalový album, energický, plný zaujímavých piesní a inštrumentálnych výkonov, taký, na aký som v poslednej dobe zvyknutý. Spevák sa drží vo forme, gitaristi sú vynikajúci, rytmika stabilne na vysokej úrovni, Napriek tomu, že páni už nie sú najmladší, cítim z platne sálať pozitívnu energiu, vzájomné súznenie, hodnotím štyrmi hviezdami.

» ostatní recenze alba Saxon - Sacrifice
» popis a diskografie skupiny Saxon


Clapton, Eric - Clapton
2012-12-29

Clapton, Eric / Clapton

3 stars

Eric prešiel v živote rôznymi obdobiami a štýlmi. Jeho posledná tvorba je zameraná na klasický blues a to v takej miere, že na posledné tri štúdiové albumy autorsky prispieval v minimálnej miere. Takýto je aj posledný štúdiový album nesúci v názve jeho priezvisko - Clapton. Kolekcia je zložená zo štandardov, ako autor sa podieľal iba na Run Back To Your Side. Celý album sa nesie v pokľudnom tempe, je taký odpočinkový / možno pre niekoho až trochu ospalý/, s mäkkým zvukom. Nie je až taký gitarový, ako by som čakal, naviac väčšinu gitarovej hry obstarávajú Doyle Brabham II a Derek Trucks. Slowhand sa teda na tomto albume predstavuje hlavne ako spevák. Ďalším prekvapením je žánrová pestrosť nahrávky od blues, cez swingu po jazz. V jazzových skladbách žiari v sólach známy trubkár Wynton Marsalis.
Stručný popis skladieb:
1,Travelin' Alone, boogie s výrazným gitarovým riffom.
3, River Runs Deep, klasický blues
2, Rocking Chair, tu hraje prím klavír s jazzovým nádychom.
4, Judgement Day, v skladbe dominuje fúkacia harmonika.
5, How Deep Is The Ocean, opäť trochu jazzu.
6, My Very Good Friend The Milkman, hott jazz,, bohaté dychové aranžmány.
7, Can't Hold Out Much Longer, blues, ako z partesu, jedna z najvýraznejších skladieb na albume.
8, That's No Way To Get Along, odpovedačkový duet s J.J Calom.
9, Everything Will Be Alright, opäť štandardná bluesovka.
10, Diamonds Made From Rain, balada, ďalší duet, tentokrát so speváčkou Sheryl Crow.
11, When Somebody Thinks You're Wonderful, ragtimová vložka
12, Hard Times Blues,viem si predstaviť, že to hrá niekde na kraji plantáže po práci skupinka starých bluesmanov
13, Run Back To Your Side, klasická bluesovka, prechádzajúca do gitarového dialógu.
14, Autumn Leaves, jazzová náladovka obstaráva záver albumu. Evokuje vo mne bar pred záverečnou, ...metličky na bicích, náladový klavír a spev.
Eric natočil s priateľmi príjemný, pohodový, ľahko počúvateľný album, s dôrazom na blues, obohatený výletmi do jazzu a swingu. Ide o prebraté skladby s neprehliadnuteľným Ericovým vkladom, takže interpret a jeho rukopis je ľahko identifikovateľný na prvé počutie. Mne je tento album sympatický, hodnotím tromi hviezdami.

» ostatní recenze alba Clapton, Eric - Clapton
» popis a diskografie skupiny Clapton, Eric


Aerosmith - Music From Another Dimension!
2012-12-16

Aerosmith / Music From Another Dimension!

3 stars

Aerosmith‎ – Music From Another Dimension!
Resuscitácia skupiny po jedenástich rokoch, tak by mohol znieť podtitul tohoto albumu. Od poslednej regulérnej radovky Aerosmith - Just Push Play/2001/ Taylerovci len akosi vegetovali. Občas im vyšiel nejaký výber, DVD, remaster a cover verzie Honkin' On Bobo/2004/. Páni sú finančne za vodou, klídek,pohoda. Nenapadá ma iný dôvod tejto nahrávky, ako ten, že ich začali svrbieť pršteky a clivota za štúdiom bola nesmierna. Tak si chlapci povedali:“ Poďme sa zabaviť, spojíme príjemné s užitočným “ a spáchali nový album. Keďže sa bavili dobre a materiálu bolo dosť, piesní je hneď 15, z čoho je jasné, že ich nebudem preberať po jednej.
Väčšinou sa jedná o plnokrvné, melodické rockové pesničky, mierne okorenené hardrockovou príchuťou. Akoby návrat na prelom 80 - tych a 90 – tych rokov, k pokračovaniu albumov Pump a Get A Grip. Z toho vyplýva, že po hudobnej stránke sa žiadne prevratné zmeny nekonajú a skupina sa drží zabehaných koľají. Perryho gitarová hra je stále zaujímavá a spolu so Stevenovým spevom tvoria copyright skupiny. Čo však obdivujem, je maximálne nasadenie na nahrávke, proste borci „váľajú“. Skoro nepochopiteľné je ako si Steven Tayler udržuje v kondícii hlasivky! Človek by povedal, že pri jeho medializovanom „zdravom“ spôsobe života to nie je možné. Je! Sila, dravosť, výšky, chrapľák, všetko funguje bez závad! Ďalším pozitívom je prepracovanosť aranžmánov, prítomnosť hosťujúcich muzikantov a spevákov je riadne počuť. Z jednotlivých skladieb by som vyzdvihol úvodnú rockovicu Luv XXX, pomalšiu 7, What Could Have Been Love a 9, Can't Stop Lovin' You/ duet so speváčkou Carrie Underwood/, obe v štýle známej Crazy. V skladbe 11, We All Fall Down prišlo aj na charakteristickú pompéznosť a bombastiku a la Armageddon. Odlišná je Perryho, trochu Dylanovsky vyznievajúca 12, We All Fall Down.
Záver. Nad skupinou bolo predčasné lámať palicu. Po 11 – ročnom stave hibernácie sa Aerosmith vzchopil a urobil kvalitný rockový album, minimálne výborne urobené remeslo. V hodnotení váham medzi tromi a štyrmi hviezdami. No objektívne, majú aj lepšie albumy, ktoré sú hodnotené štyrmi hviezdami, tak tu dávam silné tri.

» ostatní recenze alba Aerosmith - Music From Another Dimension!
» popis a diskografie skupiny Aerosmith


Prokop, Michal -  Sto roků na cestě
2012-11-26

Prokop, Michal / Sto roků na cestě

4 stars


Sto roků na cestě.
Je to neuveriteľné, ale ubehlo 43 rokov od vydania prvého LP skupiny Framus Five - Blues In Soul/1969/ a 6 rokov od vydania predošlého albumu Poprvé naposledy/2006/. V minulých dňoch vyšla novinka Michal Prokop & Framus Five – Sto roků na cestě. Treba povedať, že vydarená. Michal sa vždy vedel obklopiť kvalitnými hudobníkmi. Po albume Holubí Dante/1980/ sa rozhodol, že síce on je ústredná postava zoskupenia, ale na ďalších albumoch im dá priestor i ako autorom. Tento prístup sa osvedčil aj tu a po dve skladby napísali hostia, hráč na klávesy Peter Skoumal a známy huslista Ján Hrubý. O texty sa podelili Pavel Šrut /9/ a Jan Lacina/3/. Ako jedna z mála súčasných skupín na cs scéne výrazne využíva vo svojej tvorbe dychové nástroje v typických soulových a R&B aranžmánoch. Tieto dychy, Hrubého husle, osobitá Andrštova gitara, Michalov spev so skvelou rytmikou, tvoria jasne rozpoznateľný sound skupiny. Samotný album mi pripomína akéhosi následníka Blues In Soul a Kolej Yesterday Ako keby Michal nestarol, jeho hlas nestratil nič zo svojej sily, prieraznosti a osobitného/černošského/ zafarbenia.

Úvod, obstaráva rýchlejšia skladba Zatmění, s výraznými dychmi, fúkacou harmonikou, sólami gitary a huslí.
Siluetu charakterizuje podklad z akustickej gitary, na ktorú sa nabaľujú el. gitary s husľami vo vzájomnej symbióze.
Někdy a někde, na jednoduchej rytmickej figúre sa rozvíja nosná melódia, ozdobená sóličkom ústnej harmoniky.
Kartáček na zuby, smutná pesnička o rozchode, mierne zaváňajúca šansónom( Že by sa Prokop uživil aj ako ich spevák?)
Obyčejný chlápek, Hrubého tvrďárna, hard rock Framus Five made.
Kuplířka Lukrécie, latinský rytmus tvrdí text, „ Salsa je tanec hříšných hadů, co svlékají se z kůže navzájem….“, krásné!
Šeherezáda, rozpustilé blues popisujúce noc prežitú v rovnomennom bare, ozdobené sólom saxofónu.
Zítra to roztočíme, fantastické predstavy o bohato prežitom živote končia prozaicky, večerom pri „bedni“. Skladbu otvára gitara v štýle Garry Moora, opäť šmrncnutá šansónom.
Stodolní, ďalšia rozpustilosť o nočnom živote, tentokrát však v Ostrave, v ulici Stodolní./časť Ostravy, kde to žije, ako ma poučili priatelia z PB/.
Sto roků samoty, vlastne titulná skladba. Smutné blues osamoteného človeka. Andršt tu dostáva sa so svojou gitarou najviac priestoru.
Dobrý ráno, miláčku,veselá, optimistická skladba, mierne líznutá country a southrockom.
Útěky, pesnička symbolicky zaradená na koniec albumu o lodi plávajúcej do neznámych diaľok. Je v latino rytme, vyšperkovaná husľovým a dlhým gitarovým sólom do stratena.
Michal s priateľmi natočil kvalitný album, v ktorom je vyrovnaná hudobná a textová zložka. Texty sú, no nazval by som ich civilné, také zo života obyčajných ľudí. Z hudobného hľadiska ide o jasný rukopis Made in Framus Five, s výraznými dychovými nástrojmi a husľami Jána Hrubého, nespomínam si v poslednej dobe na čo i len podobný výraz niektorej skupiny u nás, hodnotím štyrmi hviezdami. Päť hviezd dávam obalu. Je z kvalitného kriedového papieru, na spôsob knižky, ozdobený fotografiami Lucie Raškovovej a Ivana Prokopa.

» ostatní recenze alba Prokop, Michal - Sto roků na cestě
» popis a diskografie skupiny Prokop, Michal


Arena - The Seventh Degree Of Separation
2012-11-18

Arena / The Seventh Degree Of Separation

4 stars

Arena prichádza po šiestich rokoch s novým albumom. Aký bude ? Zapadne nový spevák? Podľa mňa výsledok je výborný! Bez obáv, mr. Manzi má „arenoidný“ výraz, zapadol do radu spevákov skupiny jedna radosť, žiadne kotrmelce sa nekonajú. Je síce pravda, že ako celok pôsobí album menej dynamicky, povedzme ako Contagion, čo ale nevidím ako závadu. Skladby sú jemnejšie, citlivo zahrané. Nie je to až také prekvapujúce, keď sa človek započúva napríklad v spomínanom Contagione, tak predzvesť tohto smerovania cítiť v skladbách Mea Culpa a Cutting The Cards. Odľahčene by sa dalo povedať, že Arena nasmerovala svoju tvorbu do oblastí, kde doteraz jednoznačne kraľovala skupina IQ. Pokiaľ by niekto čakal inštrumentálne orgie, tie sa nekonajú, album je pesničkový s dĺžkou skladieb okolo štyroch minút. Výnimkou, čo sa týka dĺžky i istej inštrumentálnej exhibície je temer osem minútová 12. Catching The Bullet, s dlhším sólom na gitare. Samozrejme na albume sa nachádzajú aj skladby typické pre staršiu Arenu. K tým by som zaradil úvodnú 1. The Great Escape, 2. Rapture, 10. Trebuchet, 11. Burning Down a záverečnú 13. The Tinder Box. K spomínanej, jemnejšej časti patrí 3. One Last Au Revoir. Nasleduje ju tiež v pomalšom tempe hraná 4. The Ghost Walks s recitatívom na začiatku a s plynulým prechodom do peknej 5. Thief Of Souls. Ďalší blok tvoria pokľudné 6. Close Your Eyes a 8. Bed Of Nails rozdelené rýchlejšou 7. Echoes Of The Fall. 9. What If? je trochu pompéznejšia skladba/ mierne v štýle Asia/.
Ako celok pôsobí na mňa album vyrovnaným dojmom, polovica skladieb rýchlejšia, polovica kľudnejšia,. Určite nie je najlepší, ale stále má vysokú úoveň, myslím si, že svojich fanúšikov si našiel a nie je ich málo. uspokojil ma, hodnotím štyrmi hviezdami.

» ostatní recenze alba Arena - The Seventh Degree Of Separation
» popis a diskografie skupiny Arena


Osbourne, Ozzy - Under Cover
2012-09-21

Osbourne, Ozzy / Under Cover

2 stars

Ozzy Osbourne - Under Cover/2005/
Pani Sharon a doláre. Napadá ma, že to sú jediné dva dôvody, pre ktoré vznikol tento album cover verzií známych piesní. Ako ukázalo neskoršie obdobie a albumy Black Rain/2007/ a Scream/2010/, Ozzy umelecky nevyhasol a má čo ponúknuť svojim skalným aj z vlastnej hlavy. Aby som nebol zle pochopený, album je profesionálne /zostava hudobníkov, samotná hra/ zvládnutý, ale ide zväčša len o bezduché kopírovanie originálov, bez väčšieho osobného vkladu účinkujúcich. Žiadne zásadné prekopanie aranžmánov, alebo nejaký nový výraz piesní, len kópia, z umeleckého hľadiska minimálny prínos. Aj keď je Ozzy môj kôň, tento album odporúčam len skalným „kompletistom“, v hviezdičkovom hodnotení slabé dve hviezdy.

» ostatní recenze alba Osbourne, Ozzy - Under Cover
» popis a diskografie skupiny Osbourne, Ozzy


Europe - Start From the Dark
2012-08-31

Europe / Start From the Dark

4 stars

Europe - Start From the Dark
To musí byť nejaký omyl! Čo mi to sem zabalili! Takéto reakcie si viem predstaviť pri vypočutí prvých tónov tohto albumu, ak si ho pustil priaznivec Europe s očakávaním, že skupina bude po obnovení pôsobenia pokračovať v zabehaných koľajach. Ani náhodou! Pripadá mi, ako keby skupina pauzu v muzicírovaní vyplnila pobytom niekde pri vysokých peciach a pretavila svoj tvorivý potenciál do tvrdej ocele a z toho vyplývajúceho nového, tvrdého výrazu. Proces legovania sa najviac dotkol speváka a gitaristu. Predchádzajúca tvorba naondulovaných mladíkov je oproti tejto novej kapitole puding, no a ako ukázali nasledujúce roky, touto doskou začína obdobie prirodzeného, živočíšneho, plnokrvného a nekompromisného hardrocku. Ale teraz vážne! Tvorba skupiny sa mi pozdávala aj v prvom období, ale tento prerod v hardrockových dravcov ich v mojich očiach posunul o triedu vyššie.
Album obsahuje jedenásť vydarených hardockovíc v rôznych tempách. Spomeniem rýchlejšie úvodné Got To Have Faith a Start From The Dark, strednotempové Wake Up Call a pomalšie Wake Up Call a Roll With You. Sú charakterizované temným, plným zvukom gitár v sprievodných rifoch, šťavnatými, vypracovanými sólami pána Noruma, šľapajúcou rytmikou a charakteristickým spevom Joey Tempesta. Ako drobný nedostatok vidím slabé využitie klávesových nástrojov, robia len „krovie“, bez toho, že by sa dostali k niečomu výraznejšiemu. Na druhej strane, nie je každý klávesák pán Lord, že? Posledná dvanásta skladba Settle For Love je z iného súdka, využíva akustické nástroje, je jemná, páni pamätali aj na slečny s citlivými povahami, je to niečo pre ne.
Album, ktorý vyšiel po trinásťročnej prestávke je pre mňa príjemné prekvapenie, hardrock skupine svedčí, album odporúčam všetkým priaznivcom klasického hardrocku, hodnotím 4 ****.

» ostatní recenze alba Europe - Start From the Dark
» popis a diskografie skupiny Europe


Impellitteri - System X
2012-08-10

Impellitteri / System X

3 stars

Impellitteri – System X
Po nahratí album Crunch v roku 2000 sa na čas rozišli cesty dlhoročných hudobných súputníkov speváka Roba Rocka a gitaristu Chrisa Impellitteriho. Pri hľadaní vokalistu pre nový album System X sa Chris rozhodol pre Grahama Bonneta, ktorý už so skupinou spolupracoval v jej začiatkoch na albume Stand In Line/1988/. Vzniklo zaujímavé dielo v hlavných úlohách s Bonnetom,/ ktorého si skôr pamätám z pôsobenia v skupinách Rainbow a Alcatraz ako ťažkého hardrockera/ a s metalovým, gitarovým virtuózom Impellitterim. Určite uspokojí priaznivcov rýchlych a šťavnatých gitár, riadne nabrúsených. Chris patrí k najrýchlejším gitaristom na svetovej scéne, s dokonalou technikou hry. Niečo podobné, ako je známejší Yngwie Malmsteen. Mám však dojem, že vo výsledku nie je na nahrávke až taký dominantný. Na podklade zo spoľahlivej rytmiky sa v niektorých skladbách blysnú v sóle aj klávesy a spev je dôstojným partnerom gitary. Ako to však už u takýchto „guľometčíkov“ býva, technika a rýchlosť mierne vyhráva nad melodickosťou. Skladby sú väčšinou energické, nadupané, vyrovnané. Necítim tam niečo obrovské, ale ani prepadák. Je to poctivá, metalová doska, mierne seknutá hardrockom. Hodnotím tromi hviezdami.

» ostatní recenze alba Impellitteri - System X
» popis a diskografie skupiny Impellitteri


Europe - The Final Countdown
2012-08-07

Europe / The Final Countdown

3 stars


Europe – The Final Countdown/1986/
Hodnotiť objektívne takýto album, z ktorého, myslím štyri skladby: 01. The Final Countdown,
02. Rock the Night, 03. Carrie a 06. Cherokee, okupovali čelá svetových hitparád je nesmierne ťažké. Neviem, či je takýto hitový album pre skupinu šťastím, alebo prekliatím. Z finančného hľadiska určite šťastím, riadne nakopol ich kariéru. Ale neustále omieľanie tých skladieb v rádiu a televízii po roku 1986 ich hodnotu značne devalvovalo. Vtedy ešte u nás prístup k nosičom zo sveta jednoduchý nebol, takže človek bol vďačný aj za to rádio. Tým chcem povedať, že hodnotenie v čase vydania by bolo priaznivejšie, ako po „zhitovení“ spomínaných piesní. No aj po dvadsiatich šiestich rokoch od vydania, príklone k popu, piesne na albume stále svoju hodnotu majú. Sú melodické, ľúbivé, s miernou prísadou pompy, sú tam pekné gitarové party, solídny spev, za tri hviezdy určite album stojí.

» ostatní recenze alba Europe - The Final Countdown
» popis a diskografie skupiny Europe


Emerson, Lake & Palmer - In The Hot Seat
2012-08-06

Emerson, Lake & Palmer / In The Hot Seat

3 stars

Môj pohľad na album. Je tu poznať znateľný ústup z artrockových pozícií, album je viac pesničkový, ľahší na počúvanie, nie sú tam síce žiadne inštrumentálne eskapády, alebo nejaké skladateľské zložitosti, na aké sme boli zvyknutí v dobe, keď bola skupina v "laufe", ale stále je to veľmi dobré urobené remeslo. Dokonca prvé dve skladby sú vynikajúce. Ale že album nemal vôbec vyjsť, alebo že by niekomu z hráčov chýbali neuróny, ako sa píše v niektorých reakciách, tak to určite nie! Niekedy to majú umelci zložité. Keď urobia niečo, povedzme v tomto prípade na spôsob Tarkus, tak ich obvinia, že sa opakujú, alebo vykrádajú sami seba. Keď spravia niečo úplne iné, tak ich obvinia, že im došli nápady. Podľa mňa je to príjemný album, taký pohodový, určite si tri hviezdy zaslúži!

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - In The Hot Seat
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer


Europe - Bag of Bones
2012-08-04

Europe / Bag of Bones

4 stars

Bag Of Bones.
Bolo to smútku v radoch priaznivcov skupiny Europe pri ich rozpade v roku 1992. Nemožné sa však stalo skutočnosťou a obrovská radosť zavládla v roku 2004, pri ich návrate k pôsobeniu na hudobnej scéne.
Prišlo, pre mňa, k príjemnému prekvapeniu. Mladí chlapci dospeli v zrelých mužov, zmizli naondulované kadere, ľahký rock s príklonom k popu je tiež fuč. Skupina začala hrať tvrdý hardrock, platí pre ňu to, čo pre dobré víno, čím staršia, tým lepšia! Tak vyzerajú aj ich albumy od návratu, Start From the Dark /2004/, po zatiaľ posledný „zárez“ Bag Of Bones/2012/, ktorý pokladám za zatiaľ najvydarenejší, za vrchol ich tvorby. Pokiaľ by som nezainteresovanému poslucháčovi pustil niečo z obdobia The Final Countdown a z novinky, ťažko by som ho presviedčal o tom, že hrá rovnaká skupina.
Riches To Rags a Not Supposed To Sing The Blues sú riadne tvrdé hardrockovice, plné šťavnatých, hutných gitár a rázneho spevu. Rovnakého razenia je i Firebox, tá je navyše okorenená orientom, je v nej použitý indický strunový nástroje/sitár/. Titulná Bag Of Bones začína akustickým gitarami, je charakterizovaná precíteným spevom a jemnými vyhrávkami. Na slide gitare hosťuje Joe Bonamassa. Kratučké Requiem navodzuje chmúrnu atmosféru a prechádza voľne do My Woman My Friend, ktorá pôsobí... /no pozerám do bookletu, mr. Tommy Iommi nehosťuje/ sabbathovsky. Demon Head je opäť svižnejšia skladba s vyšperkovaným sólom pána Noruma. Akustická gitara a pokľudný spev charakterizujú Drink And A Smile. Doghause, už názov evokuje dravú, tvrdú skladbicu. V ničom nezaostáva ani nasledujúca, rázna Mercy You Mercy Me. Na záver si páni nechali pomaličkú, melodickú skladbu Bring It All Home.
Europe nahrali výborný album plný poctivého, čistokrvného, až živočíšneho hardrocku, na ktorom si ich priaznivci určite „ pochutnajú“. Radím ho ako rovnocenný vedľa posledných albumov starých harcovníkov, napríklad Whitesnake - Forevermore/2011/, alebo Saxon - Call To Arms/2011/, hodnotím štyrmi hviezdami.

» ostatní recenze alba Europe - Bag of Bones
» popis a diskografie skupiny Europe


Flower Kings, The - Banks of Eden (2CD)
2012-07-21

Flower Kings, The / Banks of Eden (2CD)

4 stars

Banks of Eden.
Päť rokov uplynulo od vydania posledného radového albumu The Sum Of No Evil/2007/, kým Flower Kings potešili svojich priaznivcov novinkou Banks of Eden. Aká je? Borci nikdy nemali problém s písaním dlhších skladieb. Potvrdili to aj na novom albume. Začína Roineho suitou Numbers, ktorá trvá cez 25 min.Uvedená minutáž vo mne vyvolávala obavy z rozvláčnosti a nudy, ale obavy boli zbytočné. Skladba je vlastne zložená z viacerých, na seba naväzujúcich častí. Každá z nich má iný charakter, obsahuje množstvo hudobných nápadov, zvukových koláží s dostatočným priestorom pre inštrumentálne výkony, Tým dominuje, ako autor väčšiny materiálu Roine Stolt a jeho gitara. Jeho štýl hrania je nezameniteľný, prirovnal by som ho k Santanovi progrocku. Iste venoval, aj ako producent veľa času na dosiahnutie výsledného zvuku albumu, ale aj samotných gitár. Mám na mysli technické prostriedky na úpravu zvuku. Sú to gitary a spev, ktoré dominujú nielen v tejto skladbe, ale na celom albume. For The Love Of Gold je pomalšia skladba. Tu dostali v podklade priestor priezračné španielky, spev je poprepletaný klávesovými vyhrávkami. Opäť pekné sólo na gitare a ďalšie unisono s klávesami, veľmi chutný koktajl.
Pandemonium
, rýchlejšia skladba s peknými, melodickými gitarami na začiatku. Prechádza do mierne skresleného recitatívu,prelínajúceho sa so spevom, v ďalšej časti. Skladba graduje gitarovými sólami na podklade z výrazných kláves. Jemné vyhrávky otvárajú For Those About To Drown, v ktorej majú hlavné slovo ako speváci Roine a
Hasse. Pieseň sa vyznačuje krásnou melódiou a končí gitarovými eskapádami. Rising The Imperial je skladba basáka Jonasa Reingolda a obstaráva záver albumu. Začína v pomalšom tempe precíteným spevom a jemnými gitarovými vyhrávkami. Skladba naberá obrátky a prichádza trochu pompéznosti na záver skladby a albumu.
Borci po päťročnej prestávke prišli s kvalitným albumom, plným hudobných lahôdok, s typickým Made in Flower Kings výrazom, mne chutí, hodnotím štyrmi hviezdami!

» ostatní recenze alba Flower Kings, The - Banks of Eden (2CD)
» popis a diskografie skupiny Flower Kings, The


Petr Novák & George and Beatovens - The Greatest hits
2012-06-18

Petr Novák & George and Beatovens / The Greatest hits

3 stars

Na podnet exportnej firmy Artia nahral Petr Novák v roku 1984 so skupinou G+B anglicky spievaný album Greatest Hits. Neviem, aké pozície mal Petr za hranicami, ale zrejme slušné, keď mu Artia album vydala.
Z hráčskeho obsadenia, mien realizačného týmu, aranžmánov, výsledného zvuku a miesta nahrávania/štúdio Smetanovho divadla v Prahe/, mi vychádza, že album bol nahrávaný súčasne, alebo tesne po CD Ahoj tvůj Petr.
K samotnému albumu. Za veľmi vydarený ho nepovažujem. Prvým nedostatkom je nie najreprezentatívnejší výber piesní. Druhým, vážnejším je nová inštrumentácia, tá býva u známych nahrávok vždy ošemetná. U mňa je výber umelcovho diela spojený s originálnymi nahrávkami. V tomto prípade nové podklady spolu s anglickým spevom pôsobia na „skalných“ poslucháčov dosť rozpačito, akosi nejdú do uší. Predstavte si napríklad všeobecne známu pesničku Povídej v „cudzej“ inštrumentácii, bez zvuku pôvodných gitár a s anglickým textom/Let Me Now/. Možno v tej dobe/1984/ zaujímavé pre priaznivcov beatu v zahraničí, ale pre domácich skalných Petrovej tvorby - slabota. S odretými ušami a značnou dávkou protekcie hodnotím tromi hviezdami.

» ostatní recenze alba Petr Novák & George and Beatovens - The Greatest hits
» popis a diskografie skupiny Petr Novák & George and Beatovens


Accept - Stalingrad
2012-06-05

Accept / Stalingrad

4 stars

Skupina Accept ukončila po odchode svojho frontmana Uda Dirkschneidera významnú časť svojej hudobnej púte. Novú etapu začala v roku 2010 nahratím albumu Blood of The Nations , na ktorom sa vo veľmi dobrom svetle uviedol spevák Mark Tornillo. Odvtedy prešli dva roky a je tu očakávaná novinka Stalingrad. Rád konštatujem, že hudobníci čas nepremárnili, a poslucháčom pripravili kvalitný album. Hudobne by som ho charakterizoval ako voľné pokračovanie predchádzajúceho Blood. Pôsobí na mňa dojmom, že tvorba pánov stále baví a je to z nahrávky cítiť. Obsahuje rad odpichových, energických piesní odohraných s veľkým oduševnením a nasadením. Prevaha rýchlych piesní býva znakom pohody vo vnútri skupiny. Gitary sú plné, hutné, šťavnaté, vkusne zaranžované. Mark Tornillo je nespútaný živel za mikrofónom. Dohromady so skvelou rytmikou vytvorili výborne znejúci, poctivý heavy – metalový album.
Vyššie spomenuté atribúty skvele namiešali Accepti už v úvodnej Hung, Drawn and Quartered. Na svižnom rife sa odvíja dynamická skladba s bohatými vyhrávkami a sólami. Titulná skladba Stalingrad je o niečo pomalšia, tradícii /úryvok nejakej známej skladby/ bolo učinené zadosť časťou sovietskej hymny: „ Sojuz nerušimmyj...“ zahranej Wolfom. Gitary „pekelne“ borci prevetrali v Hellfire. V kvapíku Flash to Bang Time rytmika a miestami aj spev sa blížia k hraniciam speed metalu. Shadow Soldiers, pomalý úvod začína španielka a v pomalšom rytme sa nesie celá skladba. Je typická mohutnými zbormi v refrénoch a melodickými, plnými gitarami. Revolution a Against the World sú opäť rýchlejšie skladby so šťavnatými gitarami, majú blízko k hardrockovým hraniciam. Na začiatku Twist of Fate sa skrýva prekvapenie, ako podklad sú použité neskreslené gitary, no žiadne strachy, v tejto melodickej, pomalšej skladbe sa pripoja aj tie skreslené. „Smrteľnou odpichovkov“ je už podľa názvu The Quick and The Dead s výraznými gitarami a ich rýchlymi sólami a krátkym sóličkom basy. Záverečná The Galley je zároveň najdlhšou skladbou, veď sa jedná o finále! Pomalé vyhrávky z úvodu preruší gong a pustí k slovu /vlastne k spevu/ Marka. Skladba plynie v kľudnom tempe k strednej časti. V nej majú priestor na exhibíciu gitaristi. Po ďalšej spievanej časti nastáva ukľudnenie, podklad zo španielok, gitarové vyhrávky do stratena a je tu koniec výborného albumu. Accept si drží pozície, hudba má grády, nápady, kvalitu. Album vnímam zhruba na rovnakej úrovni ako predchádzajúci, hodnotím štyrmi hviezdami.

» ostatní recenze alba Accept - Stalingrad
» popis a diskografie skupiny Accept


Lucassen, Arjen Anthony - Lost In The New Real
2012-05-11

Lucassen, Arjen Anthony / Lost In The New Real

4 stars

Mr. Lucassen potešil svojich priaznivcov koncepčným albumom Lost In The New Real. Je príbehom pána L., ktorý sa po dlhej dobe prebral z kómy a musí sa vyrovnať s novým svetom, v ktorom sa ocitol. Pomocníkom mu je psychologický poradca Dr. Voight-Kampff, ktorého part v predeloch medzi jednotlivými skladbami nahovoril známy herec Rutger Hauer. Hudobne sa album pohybuje väčšinou na hraniciach prog, metal a space rocku. Samozrejme Arjen zabŕdne aj do vážnej hudby a nájde sa aj odkaz na severskú ľudovú tvorbu. Zvláštnosťou je, že okrem sláčikov, dychov a bicích nahral všetky nástroje sám. Niektoré epizódne party spieval Arjen už v predchádzajúcich projektoch, ale až v úlohe pána L. sa predstavil ako výborný spevák.
1 The New Real, otváracia skladba, skvele namiešaná z vyššie uvedených rockových ingrediencií, obohatená o Anderssonovskú flautu.
2 Pink Beatles In A Purple Zeppelin, už podľa názvu nie je ťažké uhádnuť, čo bolo inšpiráciou tejto skladby
3 Parental Procreation Permit, pomalšia skladba s mohutným hudobným podkladom, skresleným i čistým spevom podporeným krásnymi ženskými vokálmi
4 When I'm A Hundred Sixty-Four, Arjenova vtipná parafráza na Beatles, Sgt. Peppersa a When I'm sixty-four
5 E-Police, odpichová, rytmická skladba s príjemnou melódiou, možno až hitovým potenciálom
6 Don't Switch Me Off, prináša ukľudnenie, hudobné plochy na spôsob Pink Floyd, ale také Arjenovské, skladba je vyšperkovaná krásnymi španielkami v podklade a pekným gitarovým sólom
7 Dr Slumber's Eternity Home, po zahrmení a slovnom predele nasledujú španielky a prechod do rytmickej, melodickej časti v hlavnej úlohe so sláčikmi a skreslenou gitarou v sóle. Zaujímavé je použitie bendža/ Ten Arjen snáď zahraje aj na polievkovej mise so strunou!/.
8 Yellowstone Memorial Day, hudobne podobná predchádzajúcej, použitím zvukových efektov, sedemstrunných, tvrdých gitár a hammondu s leslie bedňami trochu pripomína Ayreon, mňamka
9 Where Pigs Fly, úvod patrí sláčikom, píšťaly, elektrická gitara, chutný koktejl značky Lucassen
10 Lost In The New Real, záverečná skladba, nesúca jasne copyright Electric Castle( domovské štúdio, kde Arjen svojim nápadom dáva výslednú podobu), vlajková loď albumu. Skladba sa skladá zo šiestich častí, širšie hudobné plochy sú pokryté množstvom nástrojov, s bohatým zvukovým zafarbením, so zmenami rytmov a melódií, všetko perfektne zaranžované. Celkové vyznenie dokresľujú bohaté ženské vokály, zvukové efekty a nápadité bicie, majsterštik pána Lucassena. Touto skladbou končí prvý disk.
Na druhý disk sa dostali skladby, ktoré nesúvisia s dejom prvého CD a cover verzie skladieb
2. Welcome To The Machine (Pink Floyd Cover)
4. Veteran Of The Psychic Wars (Blue Oyster Cult Cover)
6. Battle Of Evermore (Led Zeppelin Cover)
8. Some Other Time (Alan Parsons Project Cover)
10. I´m The Slime (Frank Zappa Cover)
Arjen sa niekde vyjadril, že síce s dejom nesúvisia, ale boli mu veľkou inšpiráciou, snáď preto ich na album dal. Ja by som sa bez nich obišiel, ale všetkému zas rozumieť nemusím. Aj keď povedzme cover Zeppelinov so ženskými vokálmi, alebo Pink Floyd s ťažkými gitarami určite zaujímavé sú. Druhé CD ešte obsahuje CD Rom sekciu The Artwork. Veľkým plusom 2CD je pekný, papierový, otvárací obal. Obsahuje kvalitný booklet na kriedovom papieri s pekným výtvarným riešením od Claudia Bergamina.
Arjen natočil kvalitný autorský album. Je až neuveriteľné, čo tento borec dokázal. Vymyslel, nahral, naspieval, zaranžoval, vyprodukoval a všetko na vysokej úrovni, album hodnotím štyrmi hviezdami, možno aj niečo nad štyri.

» ostatní recenze alba Lucassen, Arjen Anthony - Lost In The New Real
» popis a diskografie skupiny Lucassen, Arjen Anthony


Petr Novák & George and Beatovens - Kolotoč svět
2012-04-22

Petr Novák & George and Beatovens / Kolotoč svět

3 stars

V podstate súhlasím s predrecenzentovým hodnotením albumu. V niektorých častiach recenzie už naznačil to, čo ja cítim intenzívnejšie. Asi najväčším nedostatkom je akýsi hierarchický neporiadok v skupine, nie je určené jednoznačne, kto je šéf a ako čo bude vyzerať. V skupine boli všetko ambiciózni muzikanti a mali okrem bubeníka aj skladateľské chúťky, čo viedlo k určitej roztrieštenosti a Petr ako hlavný protagonista si nevedel "dupnúť". A mal si, potom by neprišlo k tomu, že bol zatlačený do úzadia aj ako autor, veď na tomto albume sú od neho len tri skladby. Ako šťastné nevidím tiež použitie štúdiového orchestra, ktorý miestami potláča zvuk skupiny. Tento "chaos" sa naplno ukázal v záverečnej piesni Kde ticho umírá. Sólo na bicie, nič nehovoriace sólo na gitare a orchestrálna psychedelia odrovnali ináč celkom príjemnú Čížkovu skladbu. Zhrnuté, vcelku príjemné piesne, rozpačité aranžmány spolu s Petrovým štandartným spevom dávajú výsledné tri hviezdy.

» ostatní recenze alba Petr Novák & George and Beatovens - Kolotoč svět
» popis a diskografie skupiny Petr Novák & George and Beatovens


Petr Novák & George and Beatovens - Náhrobní kámen a jiné singly 1967-69
2012-04-21

Petr Novák & George and Beatovens / Náhrobní kámen a jiné singly 1967-69

4 stars


Petr Novák má určite nezastupiteľné miesto v histórii československého bigbítu. Jeho tvorba zasiahla viac generácií fanúšikov, vrátane mňa. Môj prvý kontakt s jeho tvorbou siaha do konca 60- tych rokov a je spojený so sobotnými večermi, partiou, rádiom a počúvaním legendárnej pesničkovej súťaže Dvanáct na houpačce. Veľmi úspešné v nej boli okrem iných aj Petrove piesne so skupinou Flamengo: Povídej, Náhrobní kámen, Já budu chodit po špičkách. Dá sa povedať, že tieto piesne zľudoveli a hrali a spievali sa od žúrov po táboráky. Neskôr k nim pribudli ďalšie : citlivá Klaunova spoveď, Dívky z perel, Bezhlavý rytíř, Dětský oči, Špinavý ráj chudých( traduje sa, že na koncertoch sa neraz spievalo „ špinavý je rudých ráj, namiesto chudých“), Proč muže lákají skály atď. V tomto druhu piesní bol Petr silný ako autor aj interpret. Muzikanti dnes hovoria, že sú inštrumentálne jednoduché, textovo naivné, ale nechýba im úprimnosť, je to taká Petrova vnútorná spoveď, diváci mu to verili a bol schopný sa pre nich na javisku rozkrájať. Taký bol aj v súkromí, skromný, ochotný, deliaci sa o svoj peniaz s kamarátmi aj s “kamarátmi“, pri platení útrat pri mnohých posedeniach. No naspäť k hudbe. Podľa mňa bol Petr pesničkár, dokazuje to aj tento výber úspešných singlov. Ako autor hudby v tandeme hlavne s textárom Ivom Plickom bol v dnešnom poňatí hitmakerom, vytvoril veľa pekných piesní, mnohé na tomto výber sú. Po tomto období prišlo k nahrávaniu LP. Aj napriek priekopníctvu( rocková opera Kráska a zvíře, tematické albumy Memento, Zpověď ), tam už to tak jednoznačne nevidím, vo veľkých hudobných plochách už Petr úplne doma nebol, ale to nie je predmetom hodnotenia tohto výberu singlov. Ten má v histórii čs. bigbítu dôstojné miesto, hodnotím, možno s dávkou nostalgie štyrmi hviezdami.

P.S. Tento výber je momentálne na nosičoch nezohnateľný, ale väčšina skladieb je na 2CD Petr Novák – Klaunova zpověď /Supraphon 2005/

» ostatní recenze alba Petr Novák & George and Beatovens - Náhrobní kámen a jiné singly 1967-69
» popis a diskografie skupiny Petr Novák & George and Beatovens


Iron Maiden - En Vivo!
2012-04-14

Iron Maiden / En Vivo!

4 stars


Okolo Maidenov sa napísalo, píše a bude písať všeličo. Ale isté je jedno. Mašinéria okolo tejto skupiny funguje ako dobre namazaný stroj a nastavuje ich fanúšikom jednu pascu za druhou. Keď nie je radový album, vyjde kompilácia, DVD, alebo záznam koncertu. A fanúšik chtiac, nechtiac kupuje, všetci sú spokojní, i keď fanúšik niekedy menej. En Vivo! by som zaradil do kategórie - fanúšik spokojný, dostal za svoje „love“ zodpovedajúcu kvalitu. Odporúčam do zbierky. Prečo? Album síce nie je nejaké prelomové, zásadné dielo, ale Maideni boli a sú na koncertoch silní. Vyzerá to, že na tomto zázname vzájomné vyžarovanie, kontakt funguje, že hranie skupinu baví, na pódiu sa vytešujú, diváci v hľadisku tiež, symbióza taká, ako má byť. Pokiaľ sa tieto atribúty spoja spolu s technickou kvalitou záznamu a s výsledným kvalitným zvukom albumu, vychádza mi hodnotenie za štyri hviezdy. „Skalní“ by si mali tento album určite zaobstarať. Ja som do hore uvedenej „ pasce“ spadol a som spokojný!

» ostatní recenze alba Iron Maiden - En Vivo!
» popis a diskografie skupiny Iron Maiden


Royal Hunt - Show Me How To Live
2012-04-06

Royal Hunt / Show Me How To Live

4 stars

Royal Hunt – Show Me How To Live.
Návrat strateného syna, napadá človeka pri informácii, že mail dal mail a D. C. Cooper, ktorý pôsobil v skupine v rokoch 1994 - 1998 sa vrátil, nahradil na poste speváka Marca Boalsa a naspieval s Royal Hunt v poradí jedenásty radový album. Ďalšou zmenou oproti desiatemu albumu X, je na poste gitaristu. Zaneprázdneného Marcusa Jidella nahradil šikovný gitarista Jonas Larsen. Neviem, či je to Andersenova stratégia, alebo to tak vychádza náhodou. Temer na každom albume je oproti predchádzajúcemu nejaká personálna zmena. André má vždy šťastnú ruku, vytiahne z rukávu nejaké eso a vždy vznikne hodnotné dielo, síce s charakteristickým rukopisom a zvukom, ale mierne odlišné od iných.
Hneď v prvej skladbe One More Day sú namixované charakteristické ingrediencie Royal Huntu v plnej miere. Priezračný spev J. C. Cooepra, mohutné vokály ženské i mužské, bezvadná rytmika, všetko podfarbená množstvom kláves, vo svižnom tempe. Nový gitarista ukáže v technicky náročnom sóle, že nie je v skupine len do počtu. Druhá skladba Another Man Down je pomalšia, dominuje v nej spev. V krásnom sóle gitarista okrem technickej náročnosti ukáže, že vie aj krásne udržať tón a pohrať sa s ním. An Empty Shell patrí do skupiny skladieb ako je úvodná. No a aký by to bol album bez balady. Tentokrát je to Half Past Loneliness. Uvádza nás do nej zvuk čembala, skladba prechádza do citlivého spevu, je to pekný kúsok, ale úroveň napríklad Folow Me nedosahuje. / Zase na druhej strane niet sa čo diviť, taká nádhera sa nepodarí každý rok/. Hard Rain's Coming, nádherná melódia, chytľavý refrén, hitovaka tohto albumu. Show Me How to Live, skladba podľa ktorej sa album volá. Pomalší začiatok, rozbeh a prechod do mierne bombastickej časti, Čerešničkou na torte je sólo s priezračným zvukom gitary a Andrého práca s melodickými klávesovými vyhrávkami, hlavne vo finálnej časti. Záverečnú Angel's Gone odštartujú v kvapíkovom tempe sláčikové syntezátory, prejde do ľúbivej melódie s refrénom a je tu koniec 42 minútového diela.
Záver: André Andersen drží opraty svojho tátoša pevne v rukách. Je dostatočne rozhľadený a skúsený, aby vedel napísať a nahrať zaujímavú muziku. S príchodom staronového pevca má hudba viac pesničkový charakter. Spojenie skladateľskej a muzikantskej vyspelosti, chytľavé melódie, podporené skvelým spevom a vokálmi, štipka progresu, metalu a bombastiky dáva vo výsledku výborný album, ktorý hodnotím štyrmi hviezdami.

» ostatní recenze alba Royal Hunt - Show Me How To Live
» popis a diskografie skupiny Royal Hunt


Kansas - Device, Voice, Drum
2012-01-14

Kansas / Device, Voice, Drum

5 stars

Kansas,

Device, Voice, Drum, recorded at Earthlink live! – Atlanta GA – june 15. 2002.

Nedávno som sa tu na stránkach Progboardu s jedným kolegom, tiež priaznivcom Kansasu, škoda, že už neviem s ktorým, bavil o nesporných kvalitách tejto skupiny. Zhodli sme sa na vysokej úrovni ich radových albumov, vyjadril sa však, že o záznamy z koncertov nemá záujem, že ho neberú. Myslím, že v tomto prípade by mal spraviť výnimku a tento koncert by si mal keď nie kúpiť, tak aspoň pozorne vypočuť. Ja som sa k tomuto 2CD dostal iba nedávno a spokojnosť preveľká, neviem sa ho nabažiť. Skupina Kansas je známa skvelou interpretáciou svojej tvorby na koncertoch, ale ich vyhratosť a zohratosť na tomto zázname je pre mňa dokonalá. Zahrané, zaspievané a nahrané je všetko na jedničku. Od Intra a úvodnej Belexes, cez Ikarusov, nádhernú Dust In The Wind /niečo také krásne sa podarí raz za život/, Point Of Known Return až po záverečnú
hitovku Carry On Wayward Son. Jednotlivé skladby sú popísané v predchádzajúcich recenziách radových albumov. Sčítané, podtrhnuté, skupina Kansas si za tento album zaslúži päť hviezd, vrele odporúčam do zbierky všetkým ich priaznivcom!

» ostatní recenze alba Kansas - Device, Voice, Drum
» popis a diskografie skupiny Kansas


Kansas - Somewhere To Elsewhere
2012-01-08

Kansas / Somewhere To Elsewhere

5 stars

Kansas - Somewhere To Elsewhere.

Páni zo skupiny Kansas sú známi náročnými, prepracovanými skladbami na pomedzí artrocku a progrocku, s vynikajúcimi inštrumentálnymi a vokálnymi prejavmi s precíznym aranžovaním nástrojových partov. Najväčšie úspechy dosahovali v sedemdesiatych rokoch s albumami
Leftoverture /1976/ a Point of Know Return /1977/. Úspešné boli aj albumy z rokov osemdesiatych, no potom nastala dlhá pauza. Tá skončila v roku 2000, keď sa páni zatvorili do štúdia a vydali zatiaľ posledný radový album - Somewhere To Elsewhere. A je nutné dodať, že čakanie sa vyplatilo a priaznivci dostali výborný album zložený z jedenástich piesní.
Úvodná Icarus II je vlajkovou loďou albumu, krásna melódia, malá dávka pátosu, skvele namiešaný koktail. Pre When The World Was Young je charakteristický tvrdý, na Kansas až surový hardrockový rif, ktorý s chytľavou melódiou tvorí výbornú pesničku. Tvrdšia je aj skladba Grand Fun Alley, vyniká pekným refrénom. The Coming Dawn (Thanatopsis) je pomalšia skladba, trošku „šmrncnutá“ pomprockom, ale v tomto prípade je to v správnej miere a výsledok je ohromujúci. V podobnom duchu sa nesie aj najdlhšia skladba Myriad. Začína klasickým klavírom,nasleduje pekná melódia, priestor na inštrumentálne kúzla, v ďalšej časti mierna koketéria s džezom, skvelé! Zimomriavky mám z úvodu skladbyLook At The Time : akordy klasického piana na podklade z organu hm..., postupný prechod do zborových „prekáračiek“, výborne vymyslené, zahrané a zaspievané. Trochu odľahčenia prináša Disappearing Skin Tight Blues, súkromne ju volám kansaské boogie. Distant Vision, najrýchlejšia skladba na albume, temer 9 minút artrocku najvyššej kvality. Byzantium má zaujímavú štruktúru. Začína a končí kresťanským chrámovým chorálom, v strednej časti sú vložené prvky orientálnej hudby. Not Man Big, kansaská „tvrďárna“, najviac inklinujúca k hardrocku, tvrdý rif, výborné sóla na gitary a husle. Záver patrí recesii, skrytý bonus, kratučké blues na akustiku, spievané akoby do plechového hrnca, roztomilé!
Páni z Kansasu po dlhej odmlke natočili vynikajúci album, v ktorom zúročili svoje tvorivé a interpretačné schopnosti a urobili radosť svojim priaznivcom. Ja osobne ho radím k tomu najlepšiemu, čo vytvorili, hodnotím medzi štyrmi a piatimi hviezdami. Nebudem tajiť, Kansas má u mňa protekciu, tak päť hviezd.

» ostatní recenze alba Kansas - Somewhere To Elsewhere
» popis a diskografie skupiny Kansas


Queen - Return of the Champions
2011-12-19

Queen / Return of the Champions

2 stars

Možno týmto príspevkom spustím na svoju hlavu vlnu nevôle, ale....
V roku 2005 vyšlo pod hlavičkou Queen + Paul Rogers koncertné 2 CD Return of the Champions. Z pôvodnej zostavy sú teda zastúpení iba Brian May a Roger Taylor a repertoár. Paul Rodgers je určite výborný spevák, ale na toto sa nemal nechať nahovoriť. Spievať na koncerte úplne vážne repertoár po Freddiem? Nie, to nebol dobrý nápad. Aj keď Paul nekopíruje Mercuryho a dáva piesňam vlastný výraz, mne táto interpretácia nesedí. Chtiac, nechtiac, človek porovnáva s tým, čo má napočúvané a hodnotí. V tomto prípade je výsledok veľmi jasne v neprospech pána Rodgersa, pre mňa je to nepresvedčivé. Paul je výborný v iných polohách a piesňach. Jasne to počuť v dvoch skladbách z jeho tvorby, ktoré sa na album podarilo “ prepašovať „.Wishing Well a All Right Now jasne prevyšujú ostatné skladby a dajú Paulovi vyniknúť a ukazujú, kde je doma a tie presvedčivé sú. Možno by celý projekt vyznel ináč, keby bol koncipovaný ako Tribute To Freddie, s viacerými spevákmi, ktorí by sa o repertoár podelili. Aby neprišlo k nedorozumeniu, všetci aktéri sú kvalitní hudobníci, ale ten výsledok je dosť slabý. Že by hlavným motorom projektu boli ako už veľa krát “Money“?. Bolo turné, CD,DVD, boli „drobné“.
Záverom : CD si raz za čas, počúvnem, ale skákanie od radosti , prípadne zimomriavky nehrozia, hodnotím dvomi hviezdami.

» ostatní recenze alba Queen - Return of the Champions
» popis a diskografie skupiny Queen


Prokop, Michal - Michal Prokop/Framus  Five  Blues In Soul
2011-12-03

Prokop, Michal / Michal Prokop/Framus Five Blues In Soul

4 stars

Zrejme tá poloha, v ktorej bol Prokop najsilnejší, tá živelnosť/ Michalov hlas je surový ako tatársky biftek/, sa myslím v ďalších albumoch opakovať nepodarila. Kapela s dychmi znie fantasticky tiež. Aj keď ide väčšinou o prebrané skladby, kapela im vdýchla vlastnú tvár a vytvorila na vtedajšiu dobu parádny album, najlepší v oblasti soulu. Päť hviezd nedávam len preto, že tam nie sú vlastné skladby./Okrem Prokopovej Blues In Soul/.

» ostatní recenze alba Prokop, Michal - Michal Prokop/Framus Five Blues In Soul
» popis a diskografie skupiny Prokop, Michal


Deep Purple - Bananas
2011-11-19

Deep Purple / Bananas

4 stars

Nepotrebujeme si nič dokazovať, nám ani fanúšikom, nič prevratného vymýšľať, poďme sa do štúdia zabaviť, Takto nejako mohli páni rozmýšľať pred nahratím tohto albumu. Vzniklo odľahčené, uvoľnené s nadhľadom nahrané rockové dielo, viac v stredných tempách, s typicky párplovským soundom. Ak niekto čakal agresívne rockové, alebo zložité artrockové kompozície, tak sa nedočká, nie je tam toľko živelnosti a dravosti ako sme boli zvyknutí. Povedal by som, že je to rock pre fanúšikov, ktorí starnú spolu s kapelou, taký album „ klídek, pohoda“.
Otvára ho House of Pain, úderná, rytmická skladba. Zdobí ju pekné sólo na gitaru a klávesy, atmosféru dotvára fúkacia harmonika. Typické pre 02) Sun Goes Down sú párplovské varhany. 03) Haunted je podľa mňa ozdobou albumu. Krásna melódia, v pomalom tempe, s citlivým spevom a priezračnou gitarou. Nespomínam si, že by DP použili v niektorej ďalšej skladbe, ženský vokál. Tu je vkusne použitý v „ odpovedačkovom“ refréme. 04) Razzle Dazzle, nenápadná skladba blízka poprocku. 05) Silver Tongue, na tomto albume je to vlastne najtvrdšia skladba s valivým rifom. Ďalšou pomalou skladbou je 06) Walk On , tá však nie je taká vydarená ako Haunted. V 07) Pictures of Innocence , sa ukáže ako hlavný inštrumentalista Don Airey – skvelé sólo. 07) Pictures of Innocence, trochu nevýrazná skladba, ktorá dáva vyniknúť nasledujúcej, krásnou, akustickou gitarou podporenou, balade
09) Never A Word, u mňa druhej najlepšej skladbe na albume. V titulnej 10) Bananas sa kapela trochu viac odviazala a poskytla najviac priestoru na „ hrátky“ pre Dona a Steva. 11) Doing It Tonight je roztopašná, uvoľnená „ juchajda“, ktorá svedčí o pohode v skupine.Záver patrí 12) Contact Lost - krátkej Morseho inštrumentálke s ľúbivou gitarou .
Album je prvá štúdiovka po odchode Jona Lorda, nahradil ho veterán Don Airey, skvelý hudobník, ktorý do skupiny zapadol a pomohol natočiť výborný album na vysokej úrovni. Gillanovi to stále spieva, o inštrumentálnej zdatnosti členov netreba hovoriť. Ako som už v úvode naznačil, so skupinou starnem a jej hudba mi je blízka, hodnotím album štyrmi hviezdami. ****

» ostatní recenze alba Deep Purple - Bananas
» popis a diskografie skupiny Deep Purple


Deep Purple - The House of Blue Light
2011-11-05

Deep Purple / The House of Blue Light

4 stars

Určite jedna z najnenápadnejších dosiek od Deep Purple. Málo spomínaná a od začiatku dosť v pozadí záujmu fanúšikov. Samozrejme, keby som si mal zobrať na opustený ostrov jednu z dosiek od DP, nebola by to táto, ale In Rock. No napriek tomu má svoju vysokú kvalitu a piesne ako Bad Attitude, The Unwritten Law sa v tvorbe Deep Purple určite nestratia. Call of The Wild sa vyznačuje melodickým, spevným refrénom. Mag Dog, svižná párplovčina s peknými sólami Jona a Ritchieho. Black & White a Hard Lovin´ Woman sú slušný priemer na nahrávke. Ešte by som vyzdvihol Strangeways, ktorú radím k najvydarenejším na albume. Mitzie Duprie je taká veselôstka. Album končí svižnou piesňou Dead Or Alive .S riadnym odstupom od vydania a ovplyvňovania dobovej kritiky album hodntím ako veľmi dobrý, v hviezdičkach blížiaci sa k štyrom. A keďže Deep Purple majúu mňa protekciu, tak štyri hviezdy.

» ostatní recenze alba Deep Purple - The House of Blue Light
» popis a diskografie skupiny Deep Purple


Dream Theater - A Dramatic Turn Of Events
2011-10-08

Dream Theater / A Dramatic Turn Of Events

4 stars

Katastrofa, Mike Portnoy odchádza, začala sa šíriť panika v radoch fanúšikov po oznámení odchodu zakladajúceho člena skupiny. Môžem všetkých ubezpečiť, že žiadna katastrofa sa nekoná. Práve naopak. Paradoxne odchod Mika kapele prospel. Aj keď je nepochybne skvelý hudobník a bušič svetovej úrovne, svojou vodcovskou povahou a silou svojej osobnosti v poslednej dobe natlačil ostatných možno tam, kde až tak byť nechceli. Na poslednej doske sa im podľa mňa uvoľnili opraty a oblúkom sa vrátili niekde k obdobiu po Metropolis Pt. 2: Scenes From A Memory a odtiaľ vykročili znovu, ale trochu iným smerom. Nahrávka ako keby nadväzovala na túto platňu.
A Dramatic Turn Of Events je výborná nahrávka. Najprv však musím povedať, že v tomto prípade som konzervatívny, čo znamená, že očakávam, že Dream Theater bude znieť ako DREAM THEATER . Čitateľ, ktorý má názor, že DT skončili s kvalitnou hudbou na spomínanej Metropolis Pt. 2: Scenes From A Memory už ani ďalej čítať nemusí. Čo som od albumu očakával? Očakával som prepracované skladby, v ktorých sú notičky vypracované do najmenších detailov, s krásnymi melódiami, silnými refrénmi, okorenené nápaditými rifmi. Veľké priestory pre majstrovské inštrumentálne výkony pánov Petrucciho a Rudessa, stabilnú, skvelú hru basgitaristu pána Myunga a v neposlednej rade skvelé spevácke výkony Jamesa LaBrieho. To všetko tam je mierou vrchovatou a cítim tam aj veľa emócií, nie je to len samoúčelné, rýchle prepletanie prstami po hmatníku, alebo klaviatúre. No a zvláštnou kapitolou je nový bubeník, Mike Mangini, na ktorého výkon boli priaznivci najviac zvedaví. (Konkurzu na bubeníka je venované DVD na limitovanej edícii, mimochodom s pekným papierovým obalom.) Žiadny problém, Mangini zapadol medzi ostatných a ukázal, že je minimále rovnocenný Portnoyovi a hrá, ako keby bol v kapele odjakživa.
Starý, dobrý Theater, tlačí sa do pera, keď začne prvá skladba On The Backs Of Angels. V druhej, pohodovej Build Me Up, Break Me Down, dominuje krásna melódia a spev. Kontrastom je tretia, tvrdšia skladba Lost Not Forgotten, ktorá začína temnými, až sabbathovsými rifmi. Akusticky začína This Is The Life, veľmi citlivo zahraná a zaspievaná, Vôbec, zdá sa mi ako keby James prestal spievať tak silovo, jeho prejav je akýsi prirodzenejší, platí to pre celý album. Bridges in the Sky a Outcry sú štandartné skladby DT. V siedmej, lyrickej Far From Heaven exceluje James, za sprievodu klavíra. Breaking All Illusions, najdlhšia skladba albumu s dostatkom priestoru pre inštrumentálne výkony. Album uzatvára pomalá, citlivá skladba Beneath The Surface.
Sčítané, podtrhnuté, Dream Theater sa vyrovnali s novou situáciou v pohode a natočili výborný album, hodnotím štyrmi hviezdami.

» ostatní recenze alba Dream Theater - A Dramatic Turn Of Events
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Dio - Strange Highways
2011-08-09

Dio / Strange Highways

4 stars

Strange Highways je album vydaný v roku 1993, po ukončení Diovho pôsobenia v Black Sabbath. V novej zostave obstarala rytmiku dvojica Appice a Pilson, ktorá je nosným pilierom albumu. Aj keď na väčšine skladieb sú uvedení všetci štyria členovia, hráčom, ktorý najviac ovplyvnil sound nahrávky je gitarista Tracy G. Jeho hra je svojská, vyznačuje sa temnými, chmúrnymi, ťažkými rifmi. Ale najväčšou devízou je Diov exponovaný, suverénny spevácky prejav, ktorý kraľuje nahrávke. Tá chmúrna atmosféra sa vinie celým albumom, piesne sú vzácne vyrovnané, zaujímavé, hrané a spievané s veľkým nasadením. Najviac sa mi páči prvá, úderná Jesus, Mary, & The Holy Ghost, najtemnejšia Strange Highways, pomalá Give Her the Gun a až hororom zaváňajúca Evilution. Ako som už spomenul album je vyrovnaný a radím ho k tomu najlepšiemu, čo Dio nahral, hodnotím štyrmi hviezdami****

» ostatní recenze alba Dio - Strange Highways
» popis a diskografie skupiny Dio


Krokus - Hellraiser
2011-07-21

Krokus / Hellraiser

4 stars

Hardrockoví brontosauri zo Švajčiarska slávili v roku 2006 tridsať rokov od vydania svojho prvého albumu Krokus, k tomuto výročiu im vyšiel album Hellraiser. Od začiatku kariéry prišlo k rôznym personálnym výmenám, ktoré poznačili aj tento album. Vymenili sa gitaristi a bicie nahral matador Stefan Schwarzmann, známy ako bývalý bubeník Acceptu. Podarilo sa zložiť a nahrať album, ktorý radím k tomu lepšiemu, čo Krokus vytvoril. Obsahuje 14 skladieb, pohybujú sa v rozmedzí od balád až po speed metal.
Úvodný Hellraiser je riadna hardrocková nakladačka s výraznými bicími a spevom. Podobného razenia je aj nasledujúca Too Wired to Sleep. Hangman je pomalšia, krásna skladba s nádhernou melódiou, ľúbivým refrénom a zdvojeným sólom gitár. Angel of My Dreams je pomalšia skladba s peknou, zapamätateľnou melódiou. Tvrdý gitarový rif, basa a bicie sú atribútmi hardrockárny Fight On, okorenenej sólom na gitare. Veľmi vtipné sa mi zdá zaradenie nasledujúcich dvoch skladieb. Zatiaľ čo So Long je pomalá pieseň s baladickým nádychom, druhá Spirit of the Night je úplný protipól. Skupina zablúdila do speed metalových vôd, úvodná gitara a guľometná paľba z dvojkopákov evokujú skôr Accept, U.D.O. , ako Krokus, ale výsledok je skvelý. Ďalšia časť obsahuje štandardtné skladby Krokusu, nie sú až také výrazné ako vyššie spomenuté. Spomeniem pekné, šťavnaté, gitary v Midnite Fantasy, hardrockovú No Risk, No Gain, pomalšie Take My Love a Justice. Na záver Krokus prikúril v Love Will Survive, v ktorej sú výrazné gitarové rify a spev podporený peknými vokálmi. Posledná v poradí, nie však kvalitou je našľapaná, rocková vypaľovačka Rocks Off!.
Album na mňa pôsobí ako kvalitné dielo plné emócií, života, také až hravé, hodnotím štyrmi hviezdami.

» ostatní recenze alba Krokus - Hellraiser
» popis a diskografie skupiny Krokus


Yes - Yes, Friends And Relatives – Volume Two
2011-07-03

Yes / Yes, Friends And Relatives – Volume Two

4 stars

Yes - Yes, Friends And Relatives – Volume Two
Veľmi zaujímavý album. Ako už názov napovedá, nejedná sa o typické dielo Yes. Ide o nahrávky jednotlivých členov skupiny v rôznych kombináciach navzájom, doplnených o hosťujúcich spevákov a hudobníkov, z obdobia rokov 1997 až 2000. Zodpovedá tomu aj obsah 2CD, je to taká „všehochuť „, krorá sa veľmi dobre počúva.
Na albume je päť regulérnych nahrávok Yes: New State Of Mind, New Language, Homeworld, From The Balcony a Finally. Prvou album začína. Nasleduje nádherne spracovaná pieseň Big Girls Don’t Cry zoskupenia Esquire. V kráse melódie a interpretácii v ničom nezaostáva duet Steva Howa A Jona Andersona v adaptácii Dylanovej piesne Sad Eyed Lady Of The Lowlands. Z podobného súdka je aj Merlin The Magician od Ricka Wakemana, je odpichovejšia a samozrejme nechá vyniknúť klávesy.(Obsahuje taký rozkošný, rytmický úlet). Nasledujú dve pomalšie, aranžérsky prepracované skladby: od dua Chris Squire & Billy Sherwood - "Days Of Wonder" a od Andersona - "Magic Love". Nasleduje džezové okienko: vkusná Brufordova Footloose & Fancy Free a Madman Blues od Adama Wakemana. Steve Howe je zastúpený artrockovou inštrumentálkou Night Trade. Prvý disk končí známa skladba New Language od Yes.
Yes začína aj druhý disk skladbou Homeworld. Nasleduje nádherná, pomalá skladba, dylanovka It’s All Over Now Baby Blue Stewom Howem spracovaná a vynikajúco zaspievaná speváčkou Annie Haslam.
Rick Wakeman zložil inštrumentálku Catherine Howard. Nasleduje časť albumu venovaná pomalým, hudobne preracovaným skladbám: Faithfully od Andersona, Coming Home od Esquire a Red Light Ahead od dua Squire,Sherwood. Medzi záverečvńými skladbami od Yes From The Balcony a Finally je vložená inštrumentálka klávesových mágov otca a syna Wakemanovcov Number 10 a Brufordova džezová skladba so saxofónom v hlavnej úlohe.
Na tomto albume sa prezentujú členovia Yes v netypických polohách, v akých ich poznáme z materskej skupiny, skupina ich nedrží „ u huby“ a vydali sa aj inými hudobnými smermi. Je to pohodové, veľmi zaujímavé počúvanie, hodnotím 3,5 hviezdami a keďže Yes má u mňa protekciu, tak 4****.

» ostatní recenze alba Yes - Yes, Friends And Relatives – Volume Two
» popis a diskografie skupiny Yes


Saxon - Call To Arms
2011-06-25

Saxon / Call To Arms

4 stars

Byfordovci sekajú v poslednej dekáde jeden kvalitný album za druhým. Novinka Call To Arms v tejto tradícii pokračuje. Mám pocit, že Saxon zabočil viac k hardrocku, ale je to len k dobru dosky. Chlapi už nie sú žiadni dorastenci, ale nasadenie a elán by im mohli závidieť mnohí mladší. Ich hudba sa mi v terajšej podobe páči ešte viac ako v počiatkoch.
Album otvára hardrocková nakladačka Hammer Of The Gods s výrazným gitarovým rifom a exponovaným spevom.
2. Back In ’79 otvárajú temné gitary v pomalšom tempe, navodzujúce chmúrnu atmosféru v štýle Black Sabbath.
3. Surviving Against The Odds je opäť hardrocková nakladačka v rýchlom tempe s ľúbivou melódiou.
4. Mists Of Avalon je v mierne spomalenom tempe, zdobia ju s citom zahrané gitarové sóla.
5. Titulná pieseň Call To Arms je pomalšia baladická pieseň, kapela sa drží na uzde a ukazuje, že vie hrať aj jemnejšie veci.
6. Chasing The Bullet, návrat k hardrocku v strednom tempe, výrazné gitary a spev.
7. Afterburner, Saxon sa odviazal miestami až k speedmetalu, rýchla rytmika, odviazané gitary a spev.
8. When Doomsday Comes (Hybrid Theory), pomalšia skladba, časť inštrumentácie mi pripomína Deep Purple.
9. a 10. No Rest For The Wicked, Ballad Of The Working Man, záver patrí odpichovým, klasickým skladbám typických pre Saxon.
11. Na konci je čerešnička na torte, titulná pieseň Call To Arms v orchestrálnej verzii, veľmi zaujímavé Saxon a sláčiky s orchestrom, mne sa to páči, pôsobí to veľkolepým dojmom.
Saxon natočil album na hraniciach hardrocku a heavy metalu, nahrávka je opäť na vysokej úrovni, hodnotím 4****.

» ostatní recenze alba Saxon - Call To Arms
» popis a diskografie skupiny Saxon


Saga - Worlds Apart Revisited
2011-06-19

Saga / Worlds Apart Revisited

5 stars

V roku 2007 vydala skupina Saga album, na ktorom je záznam koncertu k tridsiatemu výročiu založenia skupiny pod názvom World Appart Revisted. Na 2CD je 22 známych piesní mapujúcich tvorbu skupiny. Že je nahrávka kvalitná a skvele zahraná sú priaznivci skupiny zvyknutý a berú to ako samozrejmosť. Čo ma však upútalo najviac je vzájomné vyžarovanie, také od srdca medzi divákmi a hudobníkmi. Kto hral aspoň pri táboráku vie o čom hovorím. Keď sa diváci chytia, hneď sú prsty ľahšie, hlas istejší, všetci si to užívajú. A tu to je! Žiadne rozohrievanie, pomalý rozbeh, kotol spieva s kapelou od prvých tónov naplno, slovom dve hodiny skvelej zábavy pri skvelej hudbe! Album vrele odporúčam, hodnotím piatimi hviezdami!

» ostatní recenze alba Saga - Worlds Apart Revisited
» popis a diskografie skupiny Saga


Barina, Jožo - Meditácie
2011-05-25

Barina, Jožo / Meditácie

4 stars


Paradoxom tejto antológie je, že najsilnejšie skladby z Barinovej tvorby na hudobnom nosiči vyšli vlastne až po vyše tridsiatich rokoch od ich vzniku, a to vďaka rozhlasovým nahrávkam, ktoré sa dovtedy šírili len po kamarátskych linkách. Sú to skladby nahrané so skupinou The Meditaiting Four (For Meditation).
Album by som rozdelil na dve časti. Do prvej radím piesne so spomínanou skupinou. Sú vlastne z obdobia prechodu bigbítu do rocku, v tomto prípade by som povedal s prvkami progresu. V tom období takto v našich končinách nikto iný netvoril , nehral a nespieval. Barina mal drsný, chrapľavý hlas, jeho hra na gitaru bez brnkátka mala charakteristický, rozpoznateľný zvuk.
Asi najznámejšou skladbou z toho obdobia je Hej pán doktor, poznajú ju i mladí poslucháči. Do meditatívnych skladieb zodpovedajúcich názvu skupiny patria Meditácie – nad vášňou , nad ránom a skladba Hlúposti sveta. V skladbe Šťastie je nádherný kontrast medzi jemnou dvanásťstrunkou a drsným spevom, spolu s peknou melódiou tvorí krásnu pieseň. Najprogresívnejšou je Javisko, v ktorej hrá na flautu Oto Meluzín. Je v nej pekné sólo na gitaru, preložené sketujúcim Barym a flautou.
Osudovou skladbou pre skupinu je Purpurový smútok. Aj keď bola nahraná pred vpádom okupačných vojsk v roku 1968, cenzor si vysvetlil slová:“ chcem byť veselý a nie aby ma ničil smútok purpurový“ ako červený, tým pádom závadný a Barina mal zastavenú činnosť.
Druhá časť:
Neskôr prišlo určité uvoľnenie, ale sporadické nahrávky z ďalšieho obdobia už nedosiahli hudobnú úroveň z počiatočného obdobia, aj keď niektoré texty boli hodne odvážne. Napríklad Na pohrebe lotra, alebo Slušný občan s priemerným platom.
Že je Barina dušou bluesman cítiť z prvých nahrávok Meditaiting Four a k bluesu sa veľkým oblúkom vrátil aj v závere CD od skladby Obyčajné blues.
Moje hodnotenie: prvá časť – skladby 2 až 9 za päť hviezd
druhá časť – skladby 10 až 21 za tri hviezdy, teda priemer štyri.

» ostatní recenze alba Barina, Jožo - Meditácie
» popis a diskografie skupiny Barina, Jožo


Saxon - Into the Labyrinth
2011-04-29

Saxon / Into the Labyrinth

4 stars

Metalové srdce Saxonu neochvejne tlčie v znamení heavy metalu naďalej a krivka kvality jeho tvorby v poslednom období stúpa. Po vydarenom albume The Inner Sanctum z roku 2007 vychádza v roku 2009 nemenej vydarený Into The Labyrint. Starí pardáli sa vypli k veľkému výkonu a ponúkli svojim priaznivcom slušnú porciu plnokrvného heavy metalu v štýle Saxon.
Dosku otvára pieseň Battalions of Steel. Má nenápadný úvod, tiché sláčiky, vokály a klávesy. Do nich zaznejú kostolné zvony a úvod prechádza do svižnej skladby s výrazným gitarovým rifom a krásnymi sólami na gitarách. Kúzelne pôsobia vyššie spomenuté prvky v spojení s klasickými vokálmi v pozadí. Skvele vymyslené a zahrané, otváračka ako sa patrí.
02. Live to Rock, ako napovedá názov viac rockovo znejúca skladba s ľúbivým refrénom.
03. Demon Sweeney Todd, je divočina "ako za mlada" s tvrdými gitarami.
04. The Letter, krátka akustická vložka
05. Valley of the Kings, ďalšia tvrďárňa, v ktorej tlačia na pílu hlavne gitary v sólach a obsahuje pekné vokály v refrénoch
06. Slow Lane Blues, skladbu otvára tvrdý gitarový rif, je o málo pomalšia a podfarbená výraznými sekanými sprievodnými gitarami.
07. Crime of Passion , hlavným znakom skladby sú temné, až sabbathovské gitary.
08. Premonition in D Minor, 40 sekundová medzihra prechádza do:
09. Voice, pomalá skladba, v ktorej vyniká exponovný Biffov spev podfarbený šťavnatými gitarami, ozdobená je precítene zahraným sólom na gitare.
10. Protect Yourselves, tvrdá skladba, hutné, vyšperkované gitary, ktoré zdobia nielen túto skladbu.
11. Hellcat, chutná vypaľovačka vo vyšších obrátkach
12. Come Rock of Ages (The Circle is Complete),klasická saxonovina v strednom tempe
13. Coming Home (Bottleneck Version),záverčná bonusovka v štýle klasického blues na španielky so slidom, celkom milá skladba.
Saxon ponúkli kvalitný album, spev výborný, rytmika skvelá, gitary vyšperkované, ja som spokojný, hodnotím štyrmi hviezdami.

» ostatní recenze alba Saxon - Into the Labyrinth
» popis a diskografie skupiny Saxon


Manowar - Gods of War
2011-04-27

Manowar / Gods of War

2 stars

Bohužiaľ, jedna z najhorších kúp do mojej zbierky. Sklamanie, najmä po "veľkohubých" vyhláseniach kapely pred vydaním ,čo za pecku vytvorili. Pátos a pátos znie z celého albumu. Pripadá mi to ako nejaké nepodarené scénické pásmo, sem - tam prerušené Manowarom. Dnes som si CD pustil po dlhej dobe, oprostiac sa od pôvodných negatívnych emócií, naladiac sa veľmi ústretovo voči tomuto albumu. Ale márna snaha, je to hrôza, tam je skutočnej hudby minimum. Už úvod naznačuje, čo je pre album typické. Ouvertúra( nudná - 6 minút) , recitatív ( 2,5 minúty) prechádzajúci do rozťahanej King Of Kings a vyumelkovaného zborového spevu, ouvertúra , medzihra a tak ďalej. Ani ryba, ani rak, ani symfo, ani metal, akási nepodarená divadelná hra so scénickou hudbou. Všetko je to natiahnuté na 74 minút. Najlepší z albumu je asi bonus Die For Metal .CD pôjde hlboko do archívu, dve hviezdy.

» ostatní recenze alba Manowar - Gods of War
» popis a diskografie skupiny Manowar


Whitesnake - Forevermore
2011-04-04

Whitesnake / Forevermore

4 stars

Na živom dvojalbume Whitesnake - Live ... In The Shadow Of The Blues z roku 2006 chytila kapela druhý dych, zmenila obsadenie, výraz a v bonusových skladbách naznačila kam sa jej tvorba bude uberať, vrátila sa k hardrocku. Na vydarenom albume Good To Be Bad z roku 2008 presvedčila svojich priaznivcov, že to bol správny krok. Prešli tri roky a Whitesnake sú tu s novým albumom Forevermore. Aký je? V prvom rade vypustili zo zostavy klávesy(ako hosť účinkuje v niektorých skladbách Timothy Drury), vymenili rytmiku, zostali gitaristi. Z toho vyplýva, že album je hodne gitarový, čo je podľa mňa plusom. Album je napísaný, zahraný a naspievaný väčšinou vo vyššom tempe. Piesne sú zaranžované s množstvom gitarových riffov, skvelých vyhrávok a sól, gitary majú skvelý zvuk, výborná rytmika. David skvele spieva od exponovaých polôh v ťažkých hardrockových skladbách až po krehké polohy v baladách. Album začína tromi rýchlymi skladbami 1.Steal Your Heart Away,2. All Out of Luck,3. Love Will Set You Free. Sú to vydarené hardrockové kompozície, v ktorých sú plne využité vyššie spomenuté prvky, navyše v prvej aj fúkacia harmonika. Podobného razenia sú aj skladby 5. Tell Me How, 6. I Need You (Shine a Light) so štadiónovým refrénom, 8. Love and Treat Me Right a 9. Dogs in the Street. V skladbe 11. Whipping Boy Blues cítim až zeppeelinovskú polohu, 12. My Evil Ways je rock ako hrom. Keďže Coverdale je silný aj v baladických polohách sú na albume zastúpené aj tie. 4. Easier Said Than Done a 7. One of These Days sú piesne v štýle Here I Gona Again. Záverečná 13. Forevermore začína krásnou španielkou a jemným spevom, ktoré postupne prechádzajú do zvuku elektrických gitár, pieseň graduje do mierne pompézneho záveru. Whitesnake natočili výborný album, moje hodnotenie silné štyri hviezdy.

» ostatní recenze alba Whitesnake - Forevermore
» popis a diskografie skupiny Whitesnake


Royal Hunt - Fear
2011-02-14

Royal Hunt / Fear

4 stars

V roku 1999 priviedol André Andersen do skupiny nového speváka Johna Westa. Nastúpiť po famóznom D.C. Cooperovi určite nebolo jednoduché, ale West to zvládol a ako ! Westa som poznal ako speváka progrockovej skupiny Artension, ale až v Royal Hunt, na nahrávke Fear mal možnosť predviesť v plnom rozsahu svoj talent a kvality, darmo, André Andersen je pán skladateľ, a vie využiť potenciál svoj i svojich spoluhráčov naplno. Royal Hunt opäť vyprodukoval kvalitný album, zložený zo siedmich, väčšinou svižných skladieb, so silnými melódiami a chytľavými refrénmi. K tradične skvelej rytmike sa pripája vynikajúci Jacob Kjaer na gitare, no a samozrejme všetko má pod kontrolou André, ktorý s veľkou fantáziou a množstvom nápadov čaruje na klávesách. Ako je u Royal Hunt zvykom, silnou stránkou albumu je spev, či už sólový, alebo zborový. Zo skladieb by som vyzdvihol úvodnú temer 10 minútovú Fear. Cez dramaticky urobené intro prechádza skladba do mierne skresleného úvodného spevu. Na jednoduchú rytmickú gitaru sa potom nádherným spôsobom vrství množstvo nástrojov, tak ako to André vie vymyslieť. V nasledujúcej, melodicky silnej, spievanej časti ukazuje John West, prečo si ho kapela do zostavy vybrala. Aj keď je album väčšinou vo svižnejšom tempe, paradoxne najväčší dojem na mňa a myslím všeobecne na poslucháčov urobila nádherná balada Folow me. Skladba bola určite napísaná Westovi na mieru, doslova v nej exceluje, jeho spev sa kĺže ľahko z výšok do nižších polôh, od krehkého, do dynamického výrazu, výsledkom, spolu s hrou kapely je nádherná pieseň. Nasledujúca, melodická, rýchla Voices tvorí mostík k záverečnej Sea Of Time. Tá začína „floydovsky“ tikaním hodín a zvonmi, prechádza do zaujímavého gitarového rifu (hra s echom), gitarovej vyhrávky, spievanej, melodickej časti a zapamätateľného refrénu spievaného zborom nad ktorým „lieta“ vo výškach pán West, úchvatné finále! Moje hodnotenie, výborný album, štyri hviezdy.

» ostatní recenze alba Royal Hunt - Fear
» popis a diskografie skupiny Royal Hunt


Olympic - Pták Rosomák
2011-02-08

Olympic / Pták Rosomák

4 stars

Olympic – legenda čs bigbeatu vydala množstvo výborných nahrávok na singloch a LP platniach. Ku klasike patria LP Želva /1968/, Pták Rosomák /1969/ a Jedeme,jedeme/1971/. Mne sa najviac páči práve Pták Rosomák. Aký je Pták? V prvom rade je spevácky bohatý, ako sólo speváci sa, okrem Petra Jandu, predstavili i Jeňýk Pacák, Láďa Klein a Pavel Chrastina. Táto rozmanitosť spevu nahrávke sluší. Skupina sa na albume v dobrom slova zmysle doslova vybláznila, je tu zmes veselých, niekedy až recesisticky urobených odpichových skladieb. Závany psychedélie, výkriky, maďarčina, dychovka, posúďte sami už podľa názvov: Svatojánsky happening, Pták Rosomák, Kamenožrout zelený, O půlnoci. Od týchto piesní sa líšia: úvodná pre Olympic netypická Krásná neznámá, pieseň s podporou tanečného orchestra bola napísaná pre festival Bratislavská Lýra. Výborná skladba je Kleinovo a Rytířovo Ikarus Blues o nenaplnenom sne ľudstva lietať. Krásne ju zaspieval autor, obsahuje bezvadné sólo na flautu a je podfarbená hrou na sitar. Nádherná balada je Báječné místo, svojou atmosférou, akoby zďaleka prichádzajúcou flautou, zbormi a textom ( kde jeden kytku dává, kde jinej kytkou mává) odkazuje na hnutie hippies. Poslednou z pomalých piesní, nie však kvalitou je zamyslenie sa nad ľudským svedomím v balade Pohřeb své vlastní duše.
Zhrnuté – Pták je pohodový album s výbornými pesničkami u mňa za štyri hviezdy.

» ostatní recenze alba Olympic - Pták Rosomák
» popis a diskografie skupiny Olympic


Saga - The Human Condition
2011-01-22

Saga / The Human Condition

4 stars

V roku 2007 Saga vydala vydarený album 10.000 Days. Na albume skončil s "aktívnou činnosťou" zakladajúci člen, spevák a klávesák Michael Sadler. Odchod tohoto charizmatického speváka s nezameniteľným hlasom bol pre zvyšok skupiny obrovskou výzvou, ako ďalej. Odchod speváka ustála, na Michaelovo miesto nastúpil Rob Moratti, leader skupiny Final Frontier. Jeho hlas je samozrejme iný, je jasnejší,priezračnejší. Saga vedela čo robí, vybrala dobre, hlas do zvuku skupiny zapadol. Ďalším plusom Roba je, že sa na nahrávke podieľal aj ako autor hudby a textov. CD je zabalené v krásnom papierovom, rozkladacom obale, autorom vkusných ilustrácií je Balázs Pápay.
Album otvára progrocková skoro inštrumentálka(sú tam drobné vokály) The Human Condition. Prekvapili ma v nej skvelé gitarové a klávesové výbehy, za ktoré by sa nehanbili ani páni z Dream Theatru. Pozor, tým nechcem hovoriť o nejakom kopírovaní, je to len prirovnanie. Vôbec, celý album sa mi javí gitarovejší, aj s dostatkom priestoru pre klávesové party ako predošlý. Pôsobí na mňa, akoby partia chytila chuť po hraní a tvorení. Po úvodnom inštrumentálnom výlete sa v plnej kráse prestavil nový spevák Rob Moratti. Dokázal, že je chlap na správnom mieste a spieva mu to vynikajúco. Zvláda spev v rôznych polohách. Od tvrdšie pôsobiacej skladby Step Inside, cez "nebeské výšky" v Hands Of Time, civilnejšiu, melodickú Avalon, typickú ságovku A Number With A Name až po záverečnú optimisticky znejúcu pieseň You Look Good To Me. Hudba je parádna, skvelé melódie, dômyselne vystavané aranžmá, tak ako sú na to maškrtní fanúšikovia Sagy zvyknutí. Nemalou devízou albumu je kvalita nahrávky, všetko je nasnímané perfektne, každý nástroj, či spev je zreteľný, jasne počuteľný. Vynikajúci hudobný počin, podľa mňa štyri hviezdy.

» ostatní recenze alba Saga - The Human Condition
» popis a diskografie skupiny Saga


Deep Purple - Slaves & Masters
2011-01-15

Deep Purple / Slaves & Masters

3 stars

Album Slaves And Masters je v tvorbe Deep Purple vnímaný dosť rozporuplne. Aký je? Že je Joe Lynn Turner dobrý spevák presvedčil svojim pôsobením v Rainbow, Rising Force, či tu. Ten, kto čakal niečo v štýle Gillana bol sklamaný, kto akceptoval ako speváka Turnera, mohol byť spokojný.
Album začína slušnou peckou King Of Dreams - párplovčina ako má byť so skvelým gitarovým rifom, melódiou a spevom. Pokračuje The Cut Runs Deep, výbornou skladbou s parádnym sólom gitary a Lordových Hammondiek. Tretia pecka Fire In The Basement so zaujímavo(jazzovo?) vedenou basovou linkou a sólom Lord, Blackmore. Skladby Breakfast In Bed a Truth Hurts ma veľmi neoslovili a patria k slabšej časti dosky. Asi najznámejšou skladbou z dosky je krásna balada Love Conquers All. Fortunteller radím ku štandardtným skladbám DP. Veľmi slušná je Turnerova skladba Too Much Is Not Enough so svižným, spevným refrénom. Záverečná odpichová Wicked Ways patrí k vrcholom albumu. Keď si to zhrniem - dobrý album. Pri podrobnejšom pohľade na autorstvo skladieb vychádza, že okrem úvodnej King of Dreams,tie na ktorých sa autorsky podieľal pán Lord(č.2,3,7,9), sú jasne lepšie od ostatných. J.L.Turner naspieval album dobre, moje hodnotenie 3 - 3.5 hviezdy.

» ostatní recenze alba Deep Purple - Slaves & Masters
» popis a diskografie skupiny Deep Purple


Gamma Ray - Somewhere Out In Space
2011-01-06

Gamma Ray / Somewhere Out In Space

5 stars

Na predchádzajúcej platni Land Of The Free si Kai overil, že najlepšie pre skopinu je, keď spieva sám. Naspieval ju dobre a tak ako spevák pokračuje aj v tejto nahrávke. A aby toho nebolo málo, kapela dozbrojila svoje rady do definitívnej podoby. Na basu prešiel Dirk Schlächter, za bicie si sadol Dan Zimmermann a ako druhý gitarista a klávesák nastúpil Henjo Richter. Ten sa spolu s Dirkom a Kaiom podpísal pod platňu aj autorsky. Zostava si sadla ľudsky aj muzikantsky, takto spolu fungujú doteraz.
Aby si fanúškovia nemysleli, že skupina stratila na údernosti, presvedčí ich o tom hneď úvodná, rýchlopaľná
Beyond The Black Hole so štadiónovým refrénom. V tomto tempe sa vlastne nesie celý album, možno by to chcelo občas ubrať a spomaliť. Rýchla je aj nasledujúca Men, Martians And Machines, okorenená krásnym gitarovým sólom. Gitary a nečakané zmeny rytmu sa mi páčia aj v No Stranger (Another Day In Life). Podobne sú urobené aj ďalšie skladby až po Pray. Ukazuje sa, že príchod Henja bol pre Gamma Ray prínosom, s Kaiom si hudobne vyhovujú, gitary majú nápad, šťavu, melódiu, navzájom si "prihrávajú". Kei spieva o dušu, vokály, rytmika sú výborné, keď speed metal, tak takto. Zaujímavo, temer rammsteiňácky začína Valley Of The Kings.
A prišlo aj spomalenie, Pray je baladická, pomalá s citom zahraná pieseň. V desiatej skladbe Dan v krátkom sóle na bicie ukazuje, ako si predstavuje Cosmic Chaos, ten prechádza do skočnej Lost In The Future. Do nej v rámci dobrej nálady roztopašníci zapracovali kúsok americkej ľudovky Oh Suzanne. Album končí najznámejšou, hymnicky končiacou dvojskladbou Shine On + Rising Star, ktroá slávi úspechy pri koncertoch aj dnes. Ako bonus je pridaná skladba od Uriah Heep Return To Fantasy.
Gamma Ray nahrali výborný album, naplno sa prklonili k speed metalu, myslím ,že v tomto druhu hudby sú špička, päť hviezd.



» ostatní recenze alba Gamma Ray - Somewhere Out In Space
» popis a diskografie skupiny Gamma Ray


Ten Years After - Ssssh
2011-01-05

Ten Years After / Ssssh

5 stars

Tento album sa mi dostal do rúk niekedy koncom 60-tych rokov. Fungovalo to tak, že v časopise( myslím, že Music Expres, alebo podobne)bola adresa, na ktorú sa poslala čistá páska a dotyčný za poplatok nahral požadovný album. S "investíciou" som bol spokojný, album mi učaroval na prvé počutie a ani sa nechce veriť, že už má 40 rokov, stále je skvelý. Mal by byť zaradený do rockerského šlabikára.Páska je samozrejme niekde v nenávratne, ale CD to istí. V pomyslenej korunke je 8 rovnocenných drahokamov, od úvodnej Bad Scene, po záverečnú I Woke Up This Morning. Skúšal som si piesne púšťať na preskáčku, od zadu, stále je to výborné. Asi nebude veľa albumov, kde by som dal všetkým piesňam 5, tuná áno. Aby som ich popis neopakoval, odporúčam do pozornosti skvelú recenziu od Hejkala.

» ostatní recenze alba Ten Years After - Ssssh
» popis a diskografie skupiny Ten Years After


Judas Priest - Demolition
2011-01-03

Judas Priest / Demolition

3 stars

Prešli štyri roky od Jugulatora a prišiel Demolation. Je to posledný štúdiový album kde spieva Ripper Owens. A spieva ho dobre. Lenže celkovo nahrávka na mňa pôsobí, no rutinérsky, výborne urobené remeslo. Speváka som spomenul, Tipton s Downingom hrajú svoj štandard, bicie a basa tiež, ibaže spolu to nedáva výnimočný výsledok, niečo čo sa dostane pod kožu, posadí človeka na zadok. Jednotlivé skladby sú dobré, ale keď sa zoradia za sebou pôsobia trochu monotónne.
Možno je vysvetlenie tu: autorom všetkých skladieb je Tipton,(Downing ako spoluautor myslím na štyroch),
aranžmán Tipton,produkcia Tipton. Vyzerá to, že vlajku Judas držal hore iba Glenn, ostatní mu moc nepomohli. Ako som už povedal dobrý album a dobrý je za tri hviezdy.

» ostatní recenze alba Judas Priest - Demolition
» popis a diskografie skupiny Judas Priest


Nightwish - Dark Passion Play
2011-01-02

Nightwish / Dark Passion Play

4 stars

Nightwish – Dark Passion Play je prvý album skupiny po tom,čo bola „odídená“ Tarja. Skupina si po dlhšom hľadaní vybrala namiesto nej Anette Olzon.
Výraz skupiny sa tým zmenil, ale so zmenou sa vyrovnala podľa mňa dobre. Samozrejme na túto výmenu bude spústa názorov. K samotnej platni. Skupina ju pojala veľkoryso, produkcia nešetrila. Z bookletu čítam, že na nahrávaní sa zúčastnil zhruba 60-členný symfonický orchester, 42-členný spevácky a 12-členný gospelový spevácky zbor. Na nahrávke je to počuť, je najviac symfo zo všetkých doteraz vydaných. Skupine sa podaril namiešať zaujímavý hudobný koktail.
Najviac ma upútala úvodná 14 minútová The Poet And The Pendulum. Začína akoby zdiaľky prichádzajúcim spevom, mohutne nastúpi orchester ,opäť spev s peknou melódiou a chytľavý refrén. Nasleduje pomalá,,jemná časť so sláčikmi a citlivým Anettiným spevom, opäť nástup orchestra s agresívnym Hietalovym spevom a posledná pomalšia Anettou spievaná časť.
Bay bay butiful - melodická pieseň založená na kontraste spevu jemnej Anetty a živelného Marca
Amaranth Cadence Of Her Last Breath, Eva, Sahara, For The Heart I Once Had sú pomalšie skladby, v ktorých dominuje spev Anetty
Whoever Brinngs The Night – svižná skladba s hitovým potenciálom.
Z úplne iného súdka je k metalu tiahnuca a až surovo Hietalom spievaná Master Passion Greed.
Veľmi dobre vyznieva piesň The Islander, ktorú jej autor Marco aj spieva, a netradične“civilne“, tak trochu Jethro Tull.
Zaujímavá je aj inštrumentálka Last Of The Wilds vychádzajúca zo severských motívov.
7 Days To The Wolves – opäť skladba s chytľavou melódiou pre Annete, v refréne podporovanou Marcom so sólom na gitare a husliach
Meadows Of Heaven – záverečná skladba začína jemným spevom na podklade zo sláčikov, postupne pridáva spev na intenzite,pridáva sa orchester, zbory, skladba i doska ide do finále.
Nightwish sa vyrovnali s výmenou speváčky so cťou. Na albume dostal priestor ako spevák basista Marco Hietala, samému i so speváčkou mu to svedčí. Zvuk nahrávky je bohatý, možno je skupina v tej bohatosti trochu utopená, ale celkovo by som album dal na úroveň s predchádzajúcim Once, štyri hviezdy.

» ostatní recenze alba Nightwish - Dark Passion Play
» popis a diskografie skupiny Nightwish


Shadow Gallery - Shadow Gallery
2010-12-28

Shadow Gallery / Shadow Gallery

5 stars

Za poznanie Shadow Gallery vďačím majiteľovi CD obchodu, ktorý mi niekedy v roku 1994 ku zakúpeným CD ponúkol tento album s tým, že sa budem zalizovať. Mal pravdu, zalizujem sa, a postupne so všetkými ich albumami až doteraz. Pomohol mi objaviť skupinu s neskutočnou hudbou. Platňa ma chytila už pri prvom počutí a je na nej čo vychutnávať stále. Je vynikajúca na počúvanie, ťažšia na recenzovanie, asi by si zaslúžila básnika kríženého s hudobným teoretikom. To ja nie som, tak len napíšem to, čo cítim tak, ako mi zobák narástol. Štýlovo by som zaradil album k jemnejšiemu progmetalu. Vyniká nádhernými melódiami, skvelými, nápaditými aranžmánmi, nečakanými zmenami rytmu a nálad, vynikajúcimi inštrumentálnymi výkonmi. Skvelé sú prepracované vokály skupiny, ktorým kraľuje nádherný, citlivý spev Mika Bakera. Je úžasné, ako v jednotlivých skladbách dokážu muzikanti navrstviť rôzne druhy kláves a poprepletať ich gitarami a spevom. Z albumu sa mi najviac páči úvodná melodická The Dance Of Fools, podobná, sólom na flautu ozdobená Darktown a záverečný 17 minútový epos The Queen Of The City Of Ice. Nádherná nahrávka, dávam päť hviezd. Shadow Gallery i svojou nasledujúcou tvorbou potvrdili postavenie jedničky na mojom progmetalovom rebríčku.

» ostatní recenze alba Shadow Gallery - Shadow Gallery
» popis a diskografie skupiny Shadow Gallery


Gamma Ray - Skeletons In The Closet
2010-12-27

Gamma Ray / Skeletons In The Closet

5 stars

Skeletons In The Closet je nahrávkou z koncertov v Barcelone a Strasbourgu z 31. októbra a 2. novembra 2002. Podľa mňa zastihla kapelu vo vrcholnej forme. Gamma Ray je určite koncertná skupina a z tejto nahrávky je to cítiť. Na javisku si to užíva a vyslovene sa na koncerte baví, kontakt s divákmi a vzájomné vyžarovanie funguje na jedničku. To sa mi potvrdilo i tento rok na ich vystúpení v bratislavskom PKO.
Po úvodnom Welcome nasleduje "hymna" Gardens Of The Sinner, ktorou vtiahli divákov do deja a držia ich tam až do záverečnej New World Order. Proti výberu skladieb nemožno nič namietať, hodnotenie jednotlivých skladieb je, alebo bude v recenziách na radové albumy. Kai spieva vo vrcholnej forme, rytmika je skvelá a súhra gitaristov už povestná. Spevy i nástroje sú nasnímané skvele, každého je počuť, skvelá práca, ja nemám nahrávke čo vytknúť, ďalší živák za päť hviezd.

» ostatní recenze alba Gamma Ray - Skeletons In The Closet
» popis a diskografie skupiny Gamma Ray


Gamma Ray - Powerplant
2010-12-25

Gamma Ray / Powerplant

5 stars

Gamma Ray - Powerplant, je môj prvý dotyk s tvorbou skupiny, a parádny. Chlapci ma svojou tvorbou hneď chytili za srdce a držia ma zaň doteraz. Od tejto platne som sa postupne dostal temer k celej diskografii skupiny.
Hneď úvodná skladba, svižná Anywhere In The Galaxy naznačuje, čo na fanúšika na platni čaká - power metal vo vysokom tempe, gitarové hody a prepracované vokály, ktorým vojvodí spev Kai Hansena. Zvuk kapely tvrdí svojim typickým spôsobom hry na bicie Dan "Rýchlonožka" Zimmerman. Súhru gitaristov Hansena a Richtera ťažko opísať ,to si treba vypočuť. Medzi muzikantami sa hovorí, že je ťažšie napísať rýchlu skldabu, ako pomalú. O dobrej pohode v skupine teda svedčí, že celý album je vlastne s malými obmenami vo svižnom tempe. Nie je tam slabá skladba. Zaujímavo pôsobí metalová prerábka skladby Pet Shop Boys It's A Sin. O sile albumu svedčí to, že skladby: Send Me A Sign, Gardens Of The Sinner, Heavy Metal Universe a Armageddon sa dostali do kmeňového repertoáru skupiny a na živých koncertoch ich hráva doteraz. Myslím, že v tomto druhu muziky jeden z najlepších albumov a teda päť hviezdičiek.



» ostatní recenze alba Gamma Ray - Powerplant
» popis a diskografie skupiny Gamma Ray


Mahagon - Slunečnice pro Vincenta Van Gogha
2010-12-21

Mahagon / Slunečnice pro Vincenta Van Gogha

3 stars

Na album Slunečnice pro Vincenta Van Gogha sa možno pozerať z dvoch hľadísk. Pokiaľ je niekto priaznivec jazzrocku a po prvej platni Mahagonu očakával niečo podobné, tak pre toho musela byť táto nahrávka obrovským sklamaním. Tvorba kapely sa síce posunula, ale niekde k funky a pop rocku. A to je druhé hľadisko. Pokiaľ by nezaujatý poslucháč počul ako prvý album Slunečnice pro Vincenta Van Gogha, mohol by ho vnímať ako pohodový, poprockový, pesničkový album. Niektoré skladby: funková Prameny poznání, šansónom zaváňajúca Stránky denníku pod rolákem, alebo Vila za milión s chytľavou melódiou a zaujímavou rytmikou, by sa uživili aj v rádiách. Takže sa odpútam od môjho obľúbeného jazzrocku a ako nezaujatý poslucháč hodnotím niekde medzi 2,5 až 3 hviezdami.

» ostatní recenze alba Mahagon - Slunečnice pro Vincenta Van Gogha
» popis a diskografie skupiny Mahagon


C & K Vocal - Generace
2010-12-12

C & K Vocal / Generace

5 stars

Bolo to radosti, keď som si v dávnej minulosti niesol z predajne domov na vinyle LP od C & K Vocalu Generace , ktorú predchádzala výborná povesť. Moje nadšenie sa ešte zvýšilo po vypočutí a doska išla razom do čela mojich obľúbených a je tam doteraz. C & K disponuje hlasmi v rozsahu od basbarytónu Jiřího Cerhu po mezzosoprán Petry Janú. Tento rozsah na platni skvele využívajú, či už v sólových partoch, alebo zboroch. Na platni sa títo "hudobní chameleóni" výrazovo pohybujú od snáď až stredoveko začínajúcej skladby Vteřiny, cez rockovú Lásko, lásko až po jazzovo scatujúcu formáciu v Chorovode. Skvelé hudobné podklady nahrala skupina Labyrint(základ z Flamenga), doplnená o Otu Petřinu.O vynikajúci rockový zvuk albumu sa postarali aranžéri Pavel Fořt a Ota Petřina, ktorí hudobnú a vokálnu zložku namiešali do vynikajúceho koktailu. Samotné skladby, to je skvost vedľa skvostu. Či už sa jedná o adaptácie Rám příštích obrazú, Doky, vlak, hlad a boty od Flamenga, alebo Chorovodu od Grechutovej Anawy. Nezaostávajú ani Petřinova Lásko, lásko, alebo Cerhove a Kantorove skladby Na kraji, Vteřiny a Generace. Kantorove texty prijala kladne aj odborná kritika a o textoch pána Kainara netreba rozprávať. O kvalite Generace svedčí aj to, že prvá, anglická verzia platne bola určená na export. Keď si to zhrniem:
hudba - 5
texty - 5
spev - 5
inštrumentácia - 5
aranžmá - 5
nápady, nasadenie - 5
priemer - 5
To boli klady, zápory: nenašiel som ich.

» ostatní recenze alba C & K Vocal - Generace
» popis a diskografie skupiny C & K Vocal


Jazz Q - Album, které nikdy nevyšlo / Pozorovatelna
2010-12-08

Jazz Q / Album, které nikdy nevyšlo / Pozorovatelna

4 stars

Jiří Stivín nahral S Jazz Q album Coniunctio, a keďže ho viac ťahalo k jazzu a experimentálnej hudbe, súbor opustil. Ten si síce názov ponechal, ale jeho tvorba sa pod vedením M. Kratochvíla obrátila bližšie k jazz-rocku, a to vo dvoch rovinách. V štúdiovej - koncepčné, inštrumentálne albumy, okrem Symbiosis - spev Joan Duggan, ktoré mali bližšie k jazzu a v koncertnej. Na koncertoch sa však skupina často menila na plnokrvný rockový súbor so spevákom, či speváčkou v popredí. Práve tomuto repertoáru je venované Album, které nikdy nevyšlo. Je výberom piesní spievaných špičkou vtedajšej českej rockovej a alternatívnej scény.
Prvé štyri skladby spieva Jana Koubková. Spojením jej spevu, sketu a kapely vznikol skvostný výsledok v Zlom sne a Ovčej vlne. Nasleduje rezká rocková Jsem svá a na konci je nádherné, precítené Blues holky na vdávaní. V dvoch verziách(v jednej s J. Vondráčkom)sa v peknej, jemnej piesni Náhodou je prima, predstaví Lucie Bílá. Ďalší priestor patrí Petrovi Flynnovi, spevákovi s bohatým speváckym výrazom. Rockovejším v skladbách
Zpívám, Velký bohém a Pražské boogie, až po nežnú Plátěnkovú princeznu. Jazz Q často vystupovali so skupinou Marsyas. Nakoniec to dopadlo tak, že spevák a hráč na akustickú gitaru Oskar Petr prestúpil do Jazz Q. Jemu patrí záver albumu. Skvelé sú najmä temperamentný duet so Zuzanou Michnovou Podzimní ohníčky a skvostné Blues podzimního odpoledne. U mňa však jednoznačne vyhráva "mierové,hippiesácke"(válku válce) Černé srdce, obohatené o spev C&K Vocalu a fúkaciu harmoniku Petra Kalandru. Kuriozitou je skladba Zatmění měsíce. Po nahratí hudobných podkladov Oskar emigroval a spevácky part naspieval(výborne)až neskôr Michael Kocáb. O inštrumentálnych výkonoch hudobníkov nepíšem, tie sú skvelé a ohodnotené v predchádzajúcich recenziách ich tvorby. O tom, čo sa dialo na koncertoch Jazz Q najlepšie svedčí bonus - live nahrávka Witness To The World. Neskutočne nadupaná skladba, kapela sa baví, energia z nej až tak žiari, na javisku jej to svedčí, diváci sa bavia. Jedinčne spieva Joan Duggan s podporou C&K Vocalu. Na tomto albume preukázal Jazz Q, že je silný aj v pesničkovej tvorbe, Martin Kratochvíl sa vyjadril, že v archívoch je ešte veľa pesničiek - uvidíme, či sa dočkajú vydania. Album hodnotím štyrmi hviezdami. CD 2 Pozorovatelna je výborne zhodnotené Zdeňkom v samostatnej recenzii.

» ostatní recenze alba Jazz Q - Album, které nikdy nevyšlo / Pozorovatelna
» popis a diskografie skupiny Jazz Q


King's X - Manic Moonlight
2010-12-03

King's X / Manic Moonlight

3 stars

Album Maniac Moonlight z roku 2001 je ťažko jednoznačne zaradiť do nejakej kategórie. Zvukovo sa pohybuje niekde v rozmedzí Alice in Cains, Audioslave, Pearl Jam a Možno Nirvány. Štýlovo od hardrocku cez prvky progrocku niekde k new metalu. Obecne sa dá povedať, že je založené na výrazných bicích a base. Na tomto podklade sa prelínajú rôzne zafarbené gitary so spevom a vokálmi, ktoré majú značnú váhu v celkovom znení kapely.
1. Believe - vítajú nás hutné gitarové rify a výrazný sólový spev, prechádzajúci do viachlasých zborov
2. Manic Moonlight - titulná, pomalšia pieseň s dominanciou vokálnej časti(miestami mi pripomína The Byrds)
3. Yeah - výrazná basa nás uvádza do čipernej, jednoduchej, rytmickej piesne, zloženej zrejme pre koncerty, aby si aj diváci zaspievali.
4. False Alarm - pomalšia skladba, charakteristická prelínajúcimi sa spevmi, podfarbnými priezračnými gitarami.
5. Static - basa nás uvádza do skladby podobnej predošlej
6. Skeptical winds - trochu monotónne pôsobiaca skladba. Do jednoduchého podkladu z bicích a basy je vložený skreslený spev a pekné gitarové sólo.
7. The Other Side - opäť pomalšia skladba a la False Alarm
8. Vegetable - tvrdšie znejúca, rytmicky zaujímavá skladba, okorenená výrazným spevom a chytľavými gitarovými rifmi.
9. Jenna - pomalšia skladba, dominuje spev nad skreslenými gitarami
10. Water Ceremony - akýsi zvukový pokus s čľupkajúcou vodou.
Album nie je žiadnym prevratným počinom, ani nenudí, povedal by som ľahké, pohodové počúvanie, tak na tri hviezdy.

» ostatní recenze alba King's X - Manic Moonlight
» popis a diskografie skupiny King's X


Molly Hatchet - Justice
2010-11-25

Molly Hatchet / Justice

4 stars

Album Justice akosi ušiel mojej pozornosti v dobe vydania a tak ku mne dorazil iba nedávno. Ako dlhoročný fanúšik Molly Hatchet som nečakal nejakú prevratnú zmenu v tvorbe. Viem, čo som chcel a dostal som to. Našľapaný album plný south rocku a la Molly Hatchet. Energické piesne podfarbené mužným, drsným spevom Phila McCormaka a šľapajúcou rytmikou. Vybudené, drsné gitary navzájom sa prelínajúce v sólach typických pre MH. Osobne ma prekvapilo sólo na varhany v Safe in My Skin, majúce parametre Briana Augera z The Trinity. A vôbec John Galvin a jeho klávesy dostali na platni viacej priestoru ako obyčajne, čo radím ku kladom nahrávky. Medzi dynamickými skladbami pôsobí ukľudňujúco s citom zahraná a zaspievaná dvojica skladieb Fly On Wings Of Angels (Somer's Song) a As Heaven is Foreve. Keď sa
opýtate, či je posledná skladba podľa šablóny z posledných albumov, áno je, či je dlhá, áno je, či si na konci gitary prihrávajú v sólach - áno, tradícia je zachovaná, ale skladba sa mi páči, tak ako celý album. Zhrnuté - vyššie uvedené komponenty sú tu spracované na vysokej úrovni do vkusného celku, pri počúvaní ktorého krochkám od spokojnosti. Určite oživenie po Warriors of the Rainbow Bridge, cítim to na štyri hviezdy.

» ostatní recenze alba Molly Hatchet - Justice
» popis a diskografie skupiny Molly Hatchet


Dio - Dream Evil
2010-11-24

Dio / Dream Evil

4 stars

Možno súhlasiť s oboma predrecenzentami. Album je vyrovanný, bez slabých miest. Skladby v rezkom tempe odsýpajú jedna za druhou, jedna krajšia ako druhá. Športový komentátor by napísal, že majú priamy ťah na bránu. Niekedy to tak vyjde, že pohoda a energia je z nahrávky priam cítiť, čo je aj tento prípad. Radím nahrávku k tomu najlepšiemu z Diovej tvorby, tiež sa pripájam so štyrmi hviezdami.

» ostatní recenze alba Dio - Dream Evil
» popis a diskografie skupiny Dio


Molly Hatchet - Lightning Strikes Twice
2010-11-23

Molly Hatchet / Lightning Strikes Twice

3 stars

Album Lightning Strikes Twice vlastním už dlhšiu dobu. Bez nejakého bližšieho poznania života a tvorby skupiny ma pri prvých počutiach zaujal tým, že znel výrazne ináč, ako som bol zvyknutý predtým. Niet divu, polovica skladieb nepochádza z dielne MH.(skladby 1.2.3.5 a 8).
Na tom, že sa album líši od predošlých má zásluhu najmä úvod. Prvé dve skladby sú klasické rockandrolly( aj s použitím dychovej sekcie) a tretia country, v ktorej cítim kvapku Nashvillu.5. The Big Payback je pomalá skladba s krásnou melódiou a 8. Hide Your Heart s ľahko zapamätateľným, až štadiónovým refrénom(oh, oh, hey, hey.....)? Zvyšné skladby sú už predzvesťou toho, čo nám MH servírovali neskôr.
Ako som už spomenul, album je iný ako predošlý a chvíľu mi trvalo, kým sa mi dostal do uší, ale ja ho za horší nepokladám a za tromi hviezdami si stojím.

» ostatní recenze alba Molly Hatchet - Lightning Strikes Twice
» popis a diskografie skupiny Molly Hatchet


Dio - Inferno - The Last In Live
2010-11-21

Dio / Inferno - The Last In Live

5 stars

Po vcelku nevýraznom Angry Machines z roku 1996, vyšiel v roku 1998 záznam zo živých koncertov pod názvom Dio´s Inferno - The Last In Live. Ide o výber nahrávok z koncertov v Chicagu, New Yorku, Brémach a Tokyu. Album je vlastne také best of, zahrané naživo. A naraz to ide! Kapela pôsobí oproti Angry Machines, ako keby ju niekto pokropil živou vodou. Dostáva sa mi mierou vrchovatou to, čo chýbalo v predošlom albume. Života a energie je razom na rozdávanie, je to úplne iný zážitok. Neviem, či je to výberom skladieb, alebo kontaktom s publikom, výsledok je päť hviezdičkový. A ak je na albume ešte moje obľúbené sólo na bicie a gitaru, je to jasné. Kapele sa zrejme oveľa lepšie hrá pred živým publikom ako v štúdiu.

» ostatní recenze alba Dio - Inferno - The Last In Live
» popis a diskografie skupiny Dio


Dio - Killing the Dragon
2010-11-21

Dio / Killing the Dragon

4 stars

Uplynuli 2 roky od vydania výbornej Magicy a prišiel nový album. Tentokrát sa Ronnie rozhodol, že zabije draka.A začal pekne od podlahy, vo svižnom tempe, ktoré trvá do piatej skladby Rock 'n Roll.V tej sa spomalí, čo je predzvesťou druhej, kľudnejšej časti albumu, výnimkou je rezkejšia Push. V pomalších častiach vyniká Diov precízny, krásny spev. Zaujímavé momenty sú sólo basy a gitary v Better in the Dark a detský spevácky zbor v Before the Fall. Na sviežom zvuku nahrávky má nemalý podiel gitarista Doug Aldrich, neskorší spoluhráč Davida Coverdala vo Whitesnake. Album je vyrovnaný, polovica skladieb v rýchlejšom tempe, polovica v pomalšom. Diov spev poteší fanúšika vždy. Ja to cítim tak na 3.5 hviezdy.

» ostatní recenze alba Dio - Killing the Dragon
» popis a diskografie skupiny Dio


Dio - Angry Machines
2010-11-21

Dio / Angry Machines

3 stars

Mám rád Dia a jeho tvorbu, vlastním všetky jeho radové albumy. Rád si počúvnem aj tento. Mám rád keď tento "malý,veľký" muž nechá svoj hlas vyniknúť i v pomalých skladbách. Ale mám dojem, že na tomto albume kapelu postihla kríza. Celá nahrávka je akási nevýrazná, bez energie, takej typickej pre Dia, ktorá by z nej sršala. Gitara je tiež taká mdlá, bez výrazných rifov a sól, ktoré by sa človeku vryli pod kožu. Jasne vyčnieva akurát Hunter Of The Heart so sólujúcou basou. Ináč ten priemer na albume je, ale... celkovo za slabé tri hviezdy.

» ostatní recenze alba Dio - Angry Machines
» popis a diskografie skupiny Dio


SBB - Blue Trance
2010-11-16

SBB / Blue Trance

3 stars

Najprv spravodajstvo. Z nálepky na obale som vyčítal, že na turné k albumu odohrali SBB tri koncerty spolu s Deep Purple.
K doske. Po živáku Behind The Iron Curtain som bol na novú dosku riadne namaškrtený. Ale som v rozpakoch a to dosť.Priemer, taká povinná jazda. Kam sa podela energia z toho obdobia, nápady, ľakosť hrania? Novinka na mňa pôsobí akýmsi ospalým, zamysleným dojmom(tým nechcem povedať, že pomalé skladby nemôžu byť dobré). Akoby ústupom od -rocku a príklonom k popu. Niektoré piesne - Los człowieka a Doliny strumieni snáď až ako festivalovky pre San Remo.
Album zachraňuje výborná (zrejme) trilógia Etiuda trance, Blue trance a Coda trance, spolu s Apostolisovými inštrumentálkami Święto dioni, Karida beach a jazzom zaváňajúcou Muśnięcie kalimby. pri hodnotení Behind The Iron Curtain som silne koketoval s piatimi hviezdami, tuná je to bohužiaľ jasný ústup z pozícií, vidím to na necelé tri.

» ostatní recenze alba SBB - Blue Trance
» popis a diskografie skupiny SBB


Star One - Victims of the Modern Age
2010-11-14

Star One / Victims of the Modern Age

5 stars

Prešlo osem rokov a Arjen Lucassen zvolal svojich verných, aby spolu "spáchali" ďalší progmetalový album pod hlavičkou Star One. Zostava sa zišla temer tá istá, ako na prvom albume, akurát basu zveril Arjen namiesto seba Petrovi Winkovi a klávesy namiesto Jensa Johansona a Erika Nolandera nahral Joost van den Broek(aká podobnosť s českým Brouk). Aj album hudobne nadväzuje na Space Metal, vychádza z tých istých základov: skvelé Arjenove pesničky, umocnené spevom štyroch úplne odlišných spevákov. Tieto rozdiely však Arjen majstrovsky využil v prospech vyznenia albumu, spojil ich do uchu lahodiaceho celku, spevy sú vynikajúce. Inštrumentálne výkony možno ešte trošku lepšie ako na jedničke, celkový zvuk je tvrdší. Autori zrejme strávili nemálo času nastavovaním "krabičiek", aby
dostali na svet ten správny sound. Album ako celok neprekonal Space Metal, ale stojí s ním dôstojne bok po boku, takže aj Victims of the Modern Age vidím na päť hviezd.

» ostatní recenze alba Star One - Victims of the Modern Age
» popis a diskografie skupiny Star One


Star One - Space Metal
2010-11-13

Star One / Space Metal

5 stars

Neviem, čo to má pán Lucassen za gebuľu. Je až neuveriteľné, akú muziku ten chlap dokáže vymyslieť. Samozrejme nesklamal ani s projektom Star One a poslal svojim fanúšikom v roku 2002 bombu v podobe albumu Space Metal. Album musí mať v sebe akýsi vnútorný náboj, pretože človeka drží v očakávaní a napätí od začiatku až do konca. Chcete dôkaz? Kapela sa vôbec nekašľala. Intro z jemných klávesov klame telom. Hneď
úvodná Set Your Controls je tvrdá rana medzi oči, taká na prebratie a človek je v pozore po celý album. Na pozadí rezkého rytmu vyniká spev mužských aktérov so spevom Floor Jansen. Arjen to vymyslel geniálne. V High Moon a Songs of the Ocean pokračujeme pomalšie, ale zhutnie a stemnie sprievod. Zrýchlime v Songs of the Ocean kde nás ohúri duel Garryho Wehrkampa(gitara) a Jensa Johanssona(keyboard),je to riadna divočina. The Eye of Ra sa na začiatku tvári, že nás nechá vydýchnuť, ale figu borovú, tavba pokračuje, ťažké, hutné gitary to istia. Sandride - oddýchneme si? Ani nápad! Dan Swano zo začiatku klame kľudným spevom, ale ostatní mu to nasadením kazia, napätie trvá. Perfect Survivor - spomalíme,ale oddych to nie je, stále je čo počúvať, ako aj v nasledujúcej Intergalactic Space Crusaders. V nej okrem spevu upútajú sóla na keyboardy. Záver skladby nás prevedie do finálnej Starchild. Začína zoširoka dialógom všetkých štyroch spevákov podfarbených až kvílivou gitarou. Všetko to smeruje do mohutných vokálov a Hammondov a následného spevu do stratena. Koniec, dáme päť hviezd a teraz si môžme vydýchnuť a oddýchnuť.

» ostatní recenze alba Star One - Space Metal
» popis a diskografie skupiny Star One


Omega - Éj_szakai Országút
2010-11-13

Omega / Éj_szakai Országút

5 stars

Pozerám recenzie Omegy a aha, nejakým spôsobom sa táto doska nedostala do pozornosti recenzentom tohoto fóra. A neprávom. Tak to napravme. Doska patrí podľa mňa k najlepšiemu, čo Omega nahrala. Často počúvam,že Molnár a jeho hra je najslabším článkom Omegy. Keď sa pozorne započúvate, zistíte, že minimálne na tomto albume to nie je pravda. Neviem ,či je to hardrockovým zameraním dosky, alebo tým, že má gitarista viacej priestoru, ale tuná mu to svedčí, podáva životný výkon. Gitara má šťavu, invenciu, nápad, razanciu, žiari.
K hudbe:
1. 2. Za prvé dve pecky by sa , myslím v tej dobe, nemuseli hanbiť ani Deep Purple.
3. Prichádza trochu uvoľnenia - pekný duet flauta - čelo
4. Presserovo roztopašné boogie Oh, Barbarella
5. Moja favoritka, inštrumentálka H, az elektromos furész, v ktorej som bol od začiatku fascinovaný gitarovým sólom. Na podklade z bicích sa vrstvia Molnárove gitary - vynikajhúci steroefekt, začína z jednej strany, prihrávka na druhú, ďalšia zo stredu, je to zákusok, krochkám blahom.
6. Titulná skladba je pompéznejšia pieseň s dominanciou spevu a Hammondiek.
7. Zrejme najnenápadneišia pieseň na albume.
8. Pomalá melodická skladba s krásnymi španielkami a klávesami.
9. Ďalšia tvrďárna a la Omega s výrazným spevom a gitarou.
10. Príjemná rocková pesnička.
11. 12. Zaujímavý záver s využitím prvkov klasickej hudby a akýmsi zvukovým experimentom(možno mostík medzi skladbami).
Záver: Najtvrdšia doska Omegy. Skvelý spev, hráčske výkony, aranžmány, nasadenie. Nespomínal som rytmiku, myslím, že Laux a Mihály patrili k európskej špičke. Životný výkon gitaristu. Z môjho pohľadu jeden z najlepších albumov Omegy, čiže päť hviezd.

» ostatní recenze alba Omega - Éj_szakai Országút
» popis a diskografie skupiny Omega


Soft Machine - Six
2010-11-06

Soft Machine / Six

5 stars

Soft Machine bola pre mňa neznáma kapela. No niečo ma k nej priťahovalo, mal som pocit,že by to mohlo byť dačo pre mňa. Po prečítaní recenzií od Óina a luka63 bolo rozhodnuté, CD sú doma a postupne som sa cez ne prekúsal. Najviac ma dostal živý album Six, doplnený štúdiovými nahrávkami. Čo povedať, ťažká vozba, nárez, masaker, jazzrock ako víno. Maniaci nabehli na javisko a čarujú. Nenormálne ťažké veci hrajú s takou ľahkosťou, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. Témy si posúvajú z nástroja na nástroj, hudba sa rinie z reproduktorov akosi prirodzene, tak, že poslucháč nepochybuje, že to má byť takto a nie ináč. Úplne presvedčivé, toto je náročné na počúvanie a nieto ešte na vymyslenie. Všetko je ešte umocnené živou nahrávkou - páni muzikanti, klobúk dole - päť hviezd. A pre mňa ešte čerešnička na torte - sólo na bicie v skladbe 5 from 13 (for Phil Seamen with love & thanks).

» ostatní recenze alba Soft Machine - Six
» popis a diskografie skupiny Soft Machine


Rhapsody Of Fire - Legendary Tales
2010-11-05

Rhapsody Of Fire / Legendary Tales

5 stars

K doske Legendary Tales som sa dostal niekedy dávno úplnou náhodou, páčil sa mi obal. Tak som to riskol a šup s ňou k pokladni. Dobrá kúpa, i keď - pri prvom počutí intra som si myslel, že som sa pomýlil v žánri - zbory ako v opere. No potom nasledovalo to, čo charakterizuje tvorbu Rhapsody. Speed metalový podklad s osobitou hrou Luca Turilliho na gitare a exponovaným spevom Fabia Lioneho. To všetko poprepletané dômyselne zaranžovanými klávesami, sláčikovou sekciou a mohutnými zbormi. Okrem skladieb tohto typu je na albume balada Forest Of Unicorns, spomienka na baroko Virgin Skies a epos Land Of Immortals. Tieto ingredencie sa podarilo skvele namiešať do finálnej skladby Legendary Tales, ktorá je dôstojným vyvrcholením albumu.
Spojenie metalu a klasickej hudby v tejto podobe a v tom čase mi učarilo a fanúšikom skupiny som doteraz. Prevedenie a originalita nahrávky mi velí jednoznačne - päť hviezd.

» ostatní recenze alba Rhapsody Of Fire - Legendary Tales
» popis a diskografie skupiny Rhapsody Of Fire


SBB - Behind The Iron Curtain
2010-10-13

SBB / Behind The Iron Curtain

4 stars

K tvorbe SBB som sa dlhšiu dobu nedostal , preto som sa potešil ,keď som v obchode uvidel 2CD SBB - Behind The Iron Curtain . S čím títo poľskí(aj keď s maďarským bubeníkom)matadori prišli? S veľmi dobrým albumom. Sú tam tri veci(Defilada , Camelele , Iron Curtain) z posledného štúdiového albumu Iron Curtain ,ostatné veci sú staršie. S privretými očami "Best Of-Live". Nakoľko je skladieb 14, nebudem sa im venovať jednotlivo. Dá sa povedať , že väčšina je baladického charakteru . Pri trojčlennom obsadení je štruktúra zhruba nasledovná: nenásilný úvod , spievaná časť , veľký priestor pre inštrumentáciu gitary a klávesov ,záver . Samozrejme je to veľmi zjednodušený pohľad , v skutočnosti vyznie každá skladba ináč . Z tohto rámca sa vymykajú skladby :
- Odlot - prvá dlhšia skladba(15min.).Pán Skrzek mení klávesy za basu , aleže mu to ide. Spev a nad bicími vlastne hraje basa sólo s gitarou. Počas skladby prichádza k niekoľkým zmenám - basa podklad ,gitara sólo a opačne.Pre milovníkov inštrumentálnych orgií pochúťka. Podľa mňa jednička na albume.
-Skala - hardrockový začiatok ,silná melódia
-Rainbow Mann , Blues - z názvu je zrejmé o čo ide.
-Drum Battle / Walkin’ Around the Stormy Bay - zákusok pre vyznavačov sól na bicie. Keďže páni sú multiinštrumentalisti , Anthymos a Gabor si strihli sólo na dvoch bicích . Niečo podobné som zažil na koncerte Spock´s Beard - paráda .
Žánrovo je album pestrý ,snáď cez všetky druhy -rocku až po blues.Album je nahraný v komornom prostredí divadla Teatr Slask v Katowiciach . Asi má dobrú akustiku , lebo
zvuk je výborný ,každý nástroj je zreteľný , dobre počuteľný. Skupina využíva široký register zvukov svojich nástrojov . Prekvapuje ma zvuk Anthymosovho Fender - Sratocastra , vlastní zvláštne "krabičky" na skreslenie . U klávesov sa bohatosť zvuku čaká a je to tam , od chrámových organov cez klavír až po moderné synťáky . Bicie sú nápadité na celom albume . Je to vynikajúci koncert vynikajúcich muzikantov . Dávam štyri hviezdy a silne koketujem s piatimi .

» ostatní recenze alba SBB - Behind The Iron Curtain
» popis a diskografie skupiny SBB


Niemen Czeslaw -
2010-10-08

Niemen Czeslaw / "Red Niemen" (alebo "Czlowiek jam niewdzięczny")

5 stars

Famózne! Inak sa"Red dvojalbum" nedá zhodnotiť. Aj keď je Paľova recenzia výstižná, ja sa pozriem na album z iného uhlu, je to taká moja osobná poklona Niemenovi. Mne sa páči, keď skupina vystupuje ako tím rovnocenných hudobníkov a nie ako "one mann group". Táto podmienka je tu splnená mierou vrchovatou. Doska je skladateľsky i hudobne vyvážená, zrejme v období maximálnej pohody a hudobného rozletu súboru. Inštrumentálne nápady a výkony sú skvelé. Pochutnal som si hlavne v prvej skladbe na netradičnom sóle basy a bicích.Písať o Hammonde a gitare je nosením dreva do lesa, o speve tak isto.C elé to ešte dopľňa saxík Z.Namyslowského, Niemenova flauta a neodmysliteľné ženské vokálne trio. O tom,že nápady sa z kapely len tak sršia svedčí to ,že na ne bola jedna LP krátka.
Podľa našej progboardovej stupnice by takto mal vyzerať päť hviezdičkový album - majstrovské dielo , zásadný album.
Na záver ešte niečo osobné. Keď Niemenológ PaľoM v roku 2008 robil profil a recenzie, vtedy som o tejto stránke nechyroval. Teraz som si to celé prežul a skonštatoval, že: PaloM muselo Ťa stáť veľa námahy a času robiť tie precízne recenzie Niemenovej tvorby. Asi si to robil s láskou. Ja som tomu rád a ďakujem Ti za to! Mohyla.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - "Red Niemen" (alebo "Czlowiek jam niewdzięczny")
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Niemen Czeslaw - Sen o Warszawie
2010-10-07

Niemen Czeslaw / Sen o Warszawie

1 stars

Najprv musím povedať, že som Niemenovým obdivovateľom a veľmi si vážim to, čo vytvoril. Bol priekopníkom nielen v Poľsku , ale.....
K tomuto kompilačnému albumu som sa dostal iba vďaka tomu , že bol v CD boxe "Od poczatku I", kde je prvých 6 Niemenových albumov. Je to výber "zlatučkých" pesničiek zo začiatku jeho karéry. Z dnešného pohľadu sa ani nechce veriť, že páchateľom je Czeslaw. Len pre silné nervy a pre ortodoxných fanúšikov a zberateľov, bohužiaľ len za 1 hviezdu. Ale Niemen je tu a to dobré eše len príde! Album som pridal iba kvôli poriadku a kompletnosti.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Sen o Warszawie
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Spock's Beard - X
2010-10-05

Spock's Beard / X

4 stars

Tak toto je kuriozita - 27.9 mi prišlo domov CD a na druhý deň som mal kúpené lístky na koncert do Majestic Music Clubu v Bratislave, kde ho vlastne hrali naživo. V každom prípade, koncert bol zážitok a CD tiež. Nick D´Virgilio je rodený showman, pre ktorého je javisko prirodzeným prostredím, ostatní oveľa nezaostávajú, všetci, vrátne divákov sa dobre bavili.
K samotnému CD. Čas ukázal, že odchod Neala Morseho nebol pre kapelu nenahraditeľnou stratou. Vidím paralelu s Genesis, odchod Gabriela odhalil speváka Collinsa, odchod Neala odhalil speváka D´Virgilia a klávesistu Okumota. Myslím, že obaja majú vyššie parametre ako Neal. A čo je podstatné uvoľnil sa priestor pre skladateľské a interpretačné ambície ostatných členov SB. To všetko myslím potvrdili aj v jubilejnom albume X, kde cítiť,že muzikantsky od čias rozchodu dozreli.
Vlastím štandardnú verziu CD(bez bonusu Their Names Escape Me).
1. Edge of the In - Between - úvodná skladba ,veľkolepý úvod z navrstvených kláves,vokálna časť s chytľavou melódiou, zmena rytmu, parádne gitarové a klávesové sólo, doznievanie.
2. Kamikaze - inštrumentálka pána Okumota. Na začiatku prevetrá majster Hammondky, pridávajú sa ďalšie klávesy a gitary. "Docent klávesovej medicíny" ukazuje svoju fantáziu a inštrumentálne majstrovstvo.
3. The Emperor's Clothes - zaujímavý úvod s použitím dychovej sekcie prechádza cez vokálnu časť do jazzom zaváňajúceho sóla na klavír a k záveru.
4. From the Darkness
a. The Darkness
b. Chance Meeting
c. On My Own
d. Start Over Again -1 7 minútový epos, ktorý začína odpichovou časťou s výrazným rifom , gitarovým a klávesovým sólom, nechýba pomalá(floydovská ?)časť, jemný klavír, spev a gitara nás cez klasický klavír privádza do inštrumentálneho, mohutného finále
5. The Quiet House
6. Their Names Escape Me - skladby začínajúce ako rockové, ktoré SB rozvíjajú do pre nich typických melodických a rytmických polôh
7. The Man Behind the Curtain
8. Jaws of Heaven
a. Homesick for the Ashes
b. Words of War
c. Deep in the Wondering
d. Whole Again - ďalšia dlhá skladba(16,32min.) s podobnou štruktúrou ako From the Darkness
Čo dodať? Radím toto CD k tomu najlepšiemu, čo SB
vytvorili. Dávam 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Spock's Beard - X
» popis a diskografie skupiny Spock's Beard


Pure Inc. - Pure Inc.
2010-09-18

Pure Inc. / Pure Inc.

4 stars

Tak túto hudbu nenahrali muzikanti, ale nespútané živly, ktoré sa ako muzikanti tvária. Z reprákov sa na človeka rúti uragán tvrdej hudby. A k tejto dobre utajenej švajčiarskej bombe som sa dostal vďaka obchodníkovi, u ktorého kupujem CD. Keďže pozná môj vkus, pri návšteve obchodu mi hovorí: "Niečo ti pustím, ale drž sa pultu, lebo spadneš na riť, neuveríš, že toto je zo Švajčiarska." Mal pravdu, bola to pecka za peckou. Nebudem sa tu rozpisovať o rifoch, speve a podobne, to treba počuť. Chcem si len splniť osvetovú povinnosť a dať na vedomie, že táto skupina a nahrávka existuje. Odporúčam do pozornosti priaznivcom tvrdého, drsného hardrocku, "pochrumkajú" si. Za album dávam štyri hviezdičky.

» ostatní recenze alba Pure Inc. - Pure Inc.
» popis a diskografie skupiny Pure Inc.


Votchi - Scary Woman
2010-09-15

Votchi / Scary Woman

4 stars

Niekedy na prelome tisícročia som prechádzal cez obývačku, kde hral televízor. K telke ma prikula mne vtedy neznáma kapela s perfektným soundom. Po dlhšej pátračke som zistil, že sa jedná o českú hardrockovú skupinu Votchi. Potom sa začala poľovačka na CD, u nás v obchodoch nezohnateľné. Prvé mi priniesol vodič nášho firemného dodávateľa z Prahy. (Vďaka pán Žídek.) Jednalo sa o Scary Woman, anglicky spievaný debut. Čo napísať k albumu?
Vynaložená námaha nevyšla nazmar. Nebola to žiadna diétna pražská šunka, ale riadne pikantný, šťavnatý a výživný "nárez". Z kapely cítiť, povedal by som, že až živočíšnu radosť z hrania, nasadenie - športovo povedané ťah na bránu. Drsné gitary, šľapajúca rytmika podfarbené nápaditými klávesami. Všetko umocnené u nás nie obvyklou priečnou flautou a agresívnym spevom. Uvedomme si, že sa bavíme o roku 2002. Túto hudbu ťažko niekde jednoznačne zaradiť. Je to niekde na rozmedzí Jethro Tull, Led Zeppelin, Deep Purple, ale nie je to kopírovanie. Ja som bol týmto albumom nadšený, dávam štyri hviezdy.

» ostatní recenze alba Votchi - Scary Woman
» popis a diskografie skupiny Votchi


Accept - Blood Of The Nations
2010-09-07

Accept / Blood Of The Nations

4 stars

Tak na tento album som sa veľmi tešil. Samozrejme, najviac som bol zvedavý na to, ako sa kapela vysporiadala s neúčasťou speváka Uda Dirkschneidera. No,výborne. Vôbec sa mi nezdá, že by výraz kapely nejako utrpel. Neviem,či si Mark Tornillo chodil školiť hlas do tej istej krčmy ako Udo, ale je to tá istá "krvná skupina". Z albumu som nadšený. Pôsobí na mňa tak, že páni mali po dlhej prestávke od tvorby abstinenčné príznaky a preto sa na na skladanie a nahrávanie tešili. A že toto bolo dôvodom albumu a nie nezaplatené účty a nízke konto v banke, ako to niekedy býva. Basa a bicie hrajú, akoby hrali spolu od narodenia. Gitary majú šťavu, využívajú široký register zvukov, od pomalých melódií, cez ťažké výbehy(pritrafilo sa aj "kvákadlo"), proste žiadna nuda. Všetko spája Mark TORNILLO spievajúci s veľkým nasadením. U mňa za štyri hviezdy.

» ostatní recenze alba Accept - Blood Of The Nations
» popis a diskografie skupiny Accept


Mišík, Vladimír & ETC... - Ztracený podzim
2010-09-04

Mišík, Vladimír & ETC... / Ztracený podzim

3 stars

V roku 1976 sa v Pezinku konal Koncert mladosti. Pamätníci si ho pamätajú ako slovenský "Woodstock", kde vystupoval aj Mišík s Etc. Keďže sa išlo nízkorozpočtovo, tak účinkujúci bývali u organizátorov. Vláďa u Paľa "Krompáča" Boriša. "Ale veď je to taký normálny chalan" zhodnotila Vláďu Paľova mama. Myslím, že taký zostal stále, aspoň ja ho tak vnímam. Jeho tvorba mi je stále blízka. Zatiaľ posledným počinom Etc je album Ztracený podzim z tohto roku. Určite si zaslúži päť hviezd netradičný papierový obal, na ktorom sú reprodukcie obrazov Miroslava Jiránka (autora obalu Etc 2). Album netvorí jednoliaty celok, väčšinu hudby napísal Mišík, texty sú od Vláďu, cez Boka, Dedečka až po pána Kainara. Čo sa týka hudby myslím,že nikto nečakal nejakú výraznú zmenu, alebo odklon. Album by sa kľudne mohol volať Umlkly stroje vol.II. Snáď úvodná skladba U nádraží vyznieva trochu tvrdšie ako som zvyknutý, ale nie je to na škodu, mne sa táto poloha kapely páči. Z trochu iného súdku sú roztopašné Ztracený podzim, Páteční cajun a veselé blues S nebem to mám dobrý. Ostatné skladby by som zaradil k typickým pre Etc, dávam tri hviezdy.

» ostatní recenze alba Mišík, Vladimír & ETC... - Ztracený podzim
» popis a diskografie skupiny Mišík, Vladimír & ETC...


Royal Hunt - X
2010-08-29

Royal Hunt / X

4 stars

Myslím, že niekde na hraniciach Dánska a Holandska žije akýsi progrockový bosorák. Má otvorenú hudobnú školu, kde vyučuje kompozíciu. Medzi premiantov určite patrí André Andersen a Arjen Lucassen. Tí mu upísali dušu.Prečo? Lebo ináč nie je možné, aby mali toľko invencie, hudobných nápadov, vedomostí a zručností.
No k doske. Už na predchádzajúcom albume Collision Course spieval matador Mark Boals (Malmsteen, Ring Of Fire, vlastný projekt). Nahradiť Johna Westa určite nebolo ľahké, ale ako obyčajne, RH mal pri personálnej výmene šťastnú ruku. Zdá sa mi,že zvuk kapely je trochu tvrdší, čo sa mi ale celkom pozdáva. Všetky atirbúty typické pre RH: stavba skladieb, aranžmány, inštrumentácia, vokály sú opäť na vysokej úrovni. Je zaujímavé, že pri rovnakých ingredienciách vznikne u RH vždy iný výsledok. Doska sa mi páči, dávam štyri hviezdy.

» ostatní recenze alba Royal Hunt - X
» popis a diskografie skupiny Royal Hunt


Whitesnake - Live ... In The Shadow Of The Blues
2010-08-20

Whitesnake / Live ... In The Shadow Of The Blues

4 stars

Tento živý dvojalbum akosi nezaslúžene ušiel pozornosti tohoto fóra. Vyzerá to tak, že keď som album do diskografie pridal, tak si ho aj zhodnotím. Chronológia albumov v tomto období: 1997 Restless Heart - pecka hodná obdivu, Starkers In Tokyo - podľa mňa skoro omylom natočená doska, potom dlho nič, 2006 - In The Shadow Of The Blues - hardrockové pohladenie duše. Kto si vypočuje Starkers... a potom Live... musí neveriacky zostať s otvorenými ústami, že hlavným "páchateľom" je tá istá osoba. Neviem, či je to dlhou prestávkou, alebo "resuscitáciou" kapely v novom obsadení, ale na mňa nahrávka pôsobí veľmi sviežo. Akoby si to všetci na javisku užívali, tešili sa z hrania, je to počuť. Dve gitary, keyboardy, basa, bicie, spev - kapely sú plné repráky. Naživo to musel byť v hľadisku tiež riadny nárez. Našťastie sa nepotvrdili šumy, že David má niečo s hlasom, spieva o dušu. Výber skladieb je tiež v poriadku. V mojej zbierke takýto album chýbal, nakoľko sa snažím u mojich obľúbencov vlastniť aspoň jeden živák. Navyše bonusy, nové skladby na konci albumu boli prísľubom do budúcnosti, ktorý sa splnil v roku 2008. Myslím, že štyri hviezdičky sú spravodlivým ohodnotením.

» ostatní recenze alba Whitesnake - Live ... In The Shadow Of The Blues
» popis a diskografie skupiny Whitesnake


Royal Hunt - The Mission
2010-08-19

Royal Hunt / The Mission

5 stars

Albumy Paradox (1997) a Royal Hunt 1996 (live) naspieval a výborne D. C. Cooper. Fear (1997) a The Mission (2001) už John West. RH sa podaril husársky kúsok, namiesto vynikajúceho Coopera zlanárili famózneho Westa. (Ten má hlas ako zvon, povedala moja manželka, pri jeho náhodnom počutí, hoci moju hudbu ináč "nemusí".) Do kapely perfektne zapadol a posilnil jej rady. Výsledkom je podľa mňa "majsterštik RH" The Mission.
Predlohou je kniha Raya Bradburyho - Marťanská kronika. Album sa skladá zo siedmych častí pospájaných medzihrami. Čo sa týka aranžmánov, vokálov a inštrumentácie nebudem sa opakovať, platí to, čo v predchádzajúcich recenziách. Lenže na tejto doske sú dotiahnuté do dokonalosti. Spevák exceluje, gitarista sa predvádza od jemných kudrliniek (Mission), až po vypaľováky (Total Recall), v čom mu zdatne sekunduje klávesák. Prirovnal by som ju ku zlatej korunke. Tú vytvorila kapela ako celok. Korunku však prizdobí drahým kameňom raz spevák, raz klávesák, raz gitarista. Album začína pomalšou melodickou The Mission. V nasledujúcich Surrender a Judgement Day kapela prikuruje pán Kjaer osádza v sólach prvé diamanty, ďalšie pridáva spolu s Andrém vo World Wide war a Out of Reach. Uvoľnenie napätia prichádza v nežnej Days of no Trust. Tá sa preklopí vo finálnu odpichovú Total Recall, kde zlatnícku prácu dokončujú exhibíciou páni Kjaer a Adersson.
Tento album odporúčam minimálne si vypočuť i priaznivcom iných hudobných štýlov. Keďže je to podľa mňa "majsterštik", tak jednoznačne 5 hviezdičiek.

» ostatní recenze alba Royal Hunt - The Mission
» popis a diskografie skupiny Royal Hunt


Royal Hunt - Moving Target
2010-08-16

Royal Hunt / Moving Target

4 stars

Výmena speváka v skupine býva väčšinou ošemetná záležitosť. Predsa je prvým, ktorý dáva skupine svojský výraz. Prvé dva albumy skupiny naspieval Henrik Brockman. Potom skupinu z mne neznámych príčin opustil. Na jeho miesto nastúpil D. C. Cooper, v tomto prípade sa dá hovoriť o vydarenej výmene. Cooperov spev je jasnejší, myslím, že skupine sedí a výsledok je výborný. Samotný album sa opäť vyznačuje typickými atribútmi RH. Melodické piesne, silné refrény, pepracované aranžmány. Rytmika spoľahlivá, v sólach skvelé výkony, s prihrávkami z kláves na gitaru a opačne. Typické vokály v pozadí s vokalistkami (Maria Mc Turk, Lise Hansen) lahodia uchu. Album sa mi javí o chlp lepší ako predchádzajúci.

» ostatní recenze alba Royal Hunt - Moving Target
» popis a diskografie skupiny Royal Hunt


Royal Hunt - Clown in the Mirror
2010-08-07

Royal Hunt / Clown in the Mirror

4 stars

Píše sa rok 1994. Prinášam si domov zopár cédečiek, medzi nimi mne neznámu skupinu Royal Hunt - Clown in the Mirror. Keď príde v prehrávači na rad, zbystrím pozornosť. Pompézne intro a potom prichádza niečo, čo sa nedá jednoznačne zaškatuľkovať. Je tam niečo z vážnej hudby, niečo z rocku, niečo z metalu, niečo z progu a naporcované tak , že padám na zadok. Hlavným páchateľom tohto všetkého je pán Andersen (nie ten rozprávkár), skladateľ skupiny (a nielen jej).
A teraz k samotnej hudbe. Nebudem hodnotiť jednotlivé skladby, ale celok. Samotné piesne sú nádherné, melodické, majú chytľavé refrény. Hra kapely ich násobí. Rytmike nie je čo vytknúť, gitary s klávesami sa nádherne dopľňajú, každý má dostatok priestoru. Napriek nespornému majstrovstvu hudobníkov neprichádza k samoúčelným inštrumentálnym orgiám. No to, čo kapelu robí inou ako ostatné je spev, teda nielen sólový, ale i zborový. Jeho dôležitou časťou sú vokalistky. Platí to, čo pre gitary a klávesy, niekde spolu, niekde zvlášť, výsledok je úchvatný. Pokiaľ si niekto počúvne nejaký "živák", alebo pozrie DVD uzná, že kapela ozaj "umí".
Mňa táto skupina silne oslovila, stal som sa jej skalným fanúšikom. Až sa obávam mojej čiastočnej neobjektívnosti pri hodnotení. Keby som hodnotil v roku 1994, dal by som 5 hviezdičiek, ale keďže poznám celú tvorbu dávam 4, maximum 5 si nechám pre "The Mission" z roku 2001.

» ostatní recenze alba Royal Hunt - Clown in the Mirror
» popis a diskografie skupiny Royal Hunt


Whitesnake - Starkers In Tokyo
2009-12-26

Whitesnake / Starkers In Tokyo

2 stars

Mne sa Whitesnake páči, mám od nich temer všetko, no táto placka sa mi zdá najmenej vydarená. Ono to bude tým, že človek má v ušiach napočúvaný zvuk celej kapely a potom takéto niečo pôsobí ako keby to bolo nehotové, prázdne, alebo tak akosi.

» ostatní recenze alba Whitesnake - Starkers In Tokyo
» popis a diskografie skupiny Whitesnake


Přihlášení

uživatelské jméno

heslo

Auto-login
» nový uživatel

Progboard Radio

» Pustit radio
» Progboard TV

Facebook

Reklama


copyright Progboard 2005 | created by www.potentus.com and Poki | hosting sponzoruje Internetplus.cz | RSS kanál RSS kanál

Pravidla pro užívání webu Progboard.com naleznete zde.

Přidej na Seznam optimalizace PageRank.cz ?esk? toplist SuperLink Add to Google

Google Pagerank - www.progboard.comGoogle Pagerank S-Rank - www.progboard.comS-Rank JyxoRank - www.progboard.comJyxoRank

Ikonky

Rock Shock Hudba 2000