Profil uživatele StYkO


Pro prohlížení profilu uživatele musíte být přihlášeni/zaregistrováni.

Recenze:

Morse, Neal - ?
2005-11-25

Morse, Neal / ?

5 stars

Na svoje pomery nezvyčajne krátky album (56 minút) vyprodukoval v priebehu roka 2005 americký progrockový multiinštrumentalista Neal Morse. Aký je v porovnaní s dvomi svojimi predchodcami (2003 -Testimony, 2004 - One)?

Zdá sa, že sa Mr. Morse poučil z minulosti a vyvaroval sa jednak z niekedy prílišnej rozvláčnosti prvého, a občasnej nevyrovnanosti druhého menovaného samostatného albumu (po odchode zo Spock`s Beard).

Nový album je v prvom rade pefektne kompaktným celkom, v najlepších momentoch silne evokujúcim tvorbu Transatlantic a neskorších Spock`s Beard (album Snow) - je zrejmé, že oproti One je ? jednoznačne koncepčným dielom aj po hudobnej, nielen textovej (opäť kresťansky orientovanej) stránke.

Albumu veľmi pomohla aj účasť hostí - okrem overeného Micka Portnoya a basáka Randyho Georga sú posilami gitaristi Alan Morse (Nealov brat, gitarista SB), Roine Stolt (The Flower Kings - tak isto overená spolupráca z čias Transatlantic) a Steve Hackett, starý preborník klasickej zostavy Genesis. Okrem nich sa blysne aj klávesový mág Jordan Rudess - a keď si vypočujete sedemminútovú In the Fire, určite mi dáte za pravdu, že títo hostia výrazne prispeli k celkovému feelingu celého albumu.

Spočítané a zrátané - oproti One chápem nový album ako posun správnym smerom, smerom k tomu, čo Mr. Morse ovláda dokonale - k spevavým a melodickým progrockovým veciam, okoreneným hutným hudobníckym kumštom zúčastnených muzikantov.

Skvelé, keďže sa nedá dať štyri a pol, dávam plný počet.

» ostatní recenze alba Morse, Neal - ?
» popis a diskografie skupiny Morse, Neal


Morse, Neal - Two Separate Gorillas
2005-11-25

Morse, Neal / Two Separate Gorillas

2 stars

Bezpochyby zaujimave 2CD, ale len a jedine pre hard fans.

pozitivum albumu je vyber skladieb - skvele veci, v dvoch skladbach hostuju aj Dream Theater, pricom hlavne Papa Was A Rolling Stone je famozna.

ale vyraznym negativom je kvalita zaznamu. ide tusim o kvalitativne najhorsie dielo z rady SB a NM bootlegov. Skoda, akusticke prevedenie tychto skladieb by si zasluzilo nieco viac.

» ostatní recenze alba Morse, Neal - Two Separate Gorillas
» popis a diskografie skupiny Morse, Neal


Spock's Beard - Octane
2005-09-21

Spock's Beard / Octane

4 stars

Taaakze je to tu, novy Spock`s Beard, a tusim uz aj pekna diskusia okolo neho :-) Ja by som svoje postrehy z noveho albumu zhrnul do niekolkych bodov.
Najprv negativa:
- hm, nenapadaju ma :-))

A teraz pozitiva:-)
- "pesnickovost" - tak, ako Neal Morse, aj hosi so SB vedia v prvom rade napisat jednoduchu a zapamatatelnu melodiu, ktora sa vam zavrta do mozgu. Morse je v tomto asi trosku viac nadany, SB obcas uletia (napr skladba NWC)
- Nick D`Virgilio - to, ake vykony podava tento chlapik - spevacke aj instrumentalne - je proste uchvatne. Som skutocne VELMI rad, ze ma taky priestor na uplatnenie, a ze SB nehladali ineho vokalistu. Skvele!
- instrumentalne vykony - osobne sa mi gitary pacia viac, ako na Morseho albumoch. Al je vyborny. A o Ryovi ani nehovoriac.
- a flash before my eyes - skvela skladba! Nenasilny progrock, ktory sa na nic nehra, prijemne uvolnenejsie skladby, aj vypatejsie a "fifovejsie" momenty. Napriek tomu si nemyslim, ze zbytok albumu je o poznanie slabsi - mozno je jednoduchsi (az na NWC a The Planet`s Hum:), ale stale su to vyborne skladby (aj ked miestami idu do poprocku)
- bonusove CD - hlavne Genesysom nasiaknuta Follow Me To Sleep je dobra, ale celkovo to nie je ziadny nudny privesok, ako sa to obcas stava.

Celkovo mam pocit, ze SB hladaju (uspesne) svoju novu tvar, a ja osobne som rad, ze tak NM, ako aj SB hraju dalej, a hraju vyborne!

» ostatní recenze alba Spock's Beard - Octane
» popis a diskografie skupiny Spock's Beard


Pain of Salvation - Be
2005-03-31

Pain of Salvation / Be

5 stars

Prvým albumom, ktorý som od švédskych Pain Of Salvation počul bol One Hour... myslím z 99eho roku, ktorý som otočil asi tri krát, ale keďže ma nijak extra neoslovil, zapadol do zabudnutia. Danielova účasť na projekte Transatlantic, ako aj spolupracá s The Flower Kings plus neutíchajúce inetové diskusie o najnovšom dielku "Be" ma vyprovokovali zadovážiť si tento počin a zhodnotťt ho. A s odstupom to hodnotím ako výborny nápad.
Pretože Daniel Gildenlow a v podstate celá kapela sú rozhodne ľudia s otvorenými očami (a ušami:), schopní vývoja. Posun od spomínaného predchádzajúceho albumu je obrovský. Po každej stránke - či už koncepciou námetu, aranžérsky, hudobne.
Ďalej pretože tento album je neuveriteľne farebný. Ak sa niekomu nepáčia inštrumentálne vyhrávky, ktoré postrádajú klasickú stavbu skladby, ak to na niekoho pôsobí ako "vata", alebo zbytočnosť - potom asi ťažko môže preniknúť do tajov tohoto (ale nielen tohoto) koncepčného, farebného, nezakomplexovaného a pôsobivého sveta.
Od úvodnej "I Am" ma pôsobivá atmosféra tohoto opusu, (ktorá prináša snáť od klavírnych vyhrávo, cez severské etno až po klasickejšiu tvrdšiu tvorbu) chytila tak povediac za pačesy, a nepustila ani po skončení - málokedy sa mi stáva, že pri prvom počúvaní albumu sa pristihnem pri pocite, že sa teším na ďalšiu skladbu, lebo neviem, čo bude obsahovať, ako bude vyzerať, a hlavne preto, že predchadzajúce vypočuté veci boli jednoducho vynikajúce.
Tento album by som odporúčal každému priaznivcovi nielen progresívnej muziky, ale každému, kto je schopný otvoriť uši trochu mnohoznačnejšej muzičke, a popri tom možno aj trochu pouvažovať nad zmyslom textov, ktoré príbeh prináša.

» ostatní recenze alba Pain of Salvation - Be
» popis a diskografie skupiny Pain of Salvation


Liquid Tension Experiment - Liquid Tension Experiment 2
2005-03-01

Liquid Tension Experiment / Liquid Tension Experiment 2

4 stars

Druhy "experimentalny" album sa nesie v kludnejsom tempe, a stale ide o vysoko kvalitne dielko - mne vsak oproti jednotke chyba trosku vacsi "rozlet" - niekedy mam pocit, ako keby pani muzikanti nevedeli, kam dalej, a z poslednych sil doplnili album par skladbami, ktore nicim extra pozitivnym pre rozvoj prog rovcku neoplyvaju. Za velke plusy albumu povazujem Acid Rain (casto neskor citovany aj na koncertoch DT), jemnu Hourglass, Another DImension, a jednoznacne dlhu When the water breaks - toto je podla mna jedna z najvyraznejsoich skladieb, ktore LTE dokazali nahrat. Skvele! Dobra je aj Biaxident, ktora je ale podla mna dost tuctova. Comu ale nerozumiem, su skladby typu 914, Chewbacca a Liquid Dreams, ktore niekedy zneju, ako keby sa pri ich tvorbe nezucastnili vsetci clenovia LTE (myslim, ze minimalne v pripade Petrucciho to je aj pravda). Trochu mi tu chybaju aj kratke experimentalne vsuvky, ktore zdobili prvy album.

ale, opakujem, aj tak ide o vysoko kvalitny material.

» ostatní recenze alba Liquid Tension Experiment - Liquid Tension Experiment 2
» popis a diskografie skupiny Liquid Tension Experiment


Liquid Tension Experiment - Liquid Tension Experiment
2005-03-01

Liquid Tension Experiment / Liquid Tension Experiment

5 stars

niekto mozno povie, ze tu ide o omielanie konceptu, ktory samotni DT pouzivaju od albumu Scenes... - v podstate to je pravda, kompozicne, personalne a vyrazovo su to (ak odhliadnem od kratkominutazovych "vsuviek") skladby, ktore ako keby jednu mater mali s tvorbou neskorsich DT. Ale cez to vsetko - na tomto albume sa mi hladaju chyby velmi, ale velmi tazko. V svojej dobe to bol moj instrumentaly pocin cislo jedna, a aj ked nedam dopustit napr. na Steva Vaia, do istej miery je citatelny. LTE bol proste sviezi vietor, invencne dielko, ktore hra roznymi farbami, od "klasickych" progmetalovych postupov, az po bezbrehe improvizacie, od rychlejsich a tvrdsich skladieb (paradigm shift, universal mind) az po zasnene "balady" (state of grace) - pre mna tento album znamena symbol toho najlepsieho, co boli tito pani schopni zlozit a nahrat, skutocne tu nevidim slabe miesto. Po jednotke nasledovala aj dvojka, ktora uz ale az taka invencna nebola. Ale o tom inde a inokedy :-)

» ostatní recenze alba Liquid Tension Experiment - Liquid Tension Experiment
» popis a diskografie skupiny Liquid Tension Experiment


Dream Theater - Through Her Eyes (single)
2005-01-05

Dream Theater / Through Her Eyes (single)

3 stars

na singel som este recenziu nepisal :-)
ale v pripade Dream Theater sa aj singel moze stat pomerne zaujimavou zalezitostou (spomenme si na EP Change of Seasons, ktore malo skoro hodinovu minutaz). V pripade singla Through Her Eyes nie je ani tak zaujimavou titulna skladba (aj ked jej alternativna podoba velmi svedci - ja mam radsej trosku "nadupanejsu" live verziu), ako skor live bonusy v podobe fantastickej skladby Home z Metropolis pt. 2, a hlavne medley When Images And Words Unite, na ktorej si kazdy fanda DT pokrochka. Hosi pospajali skladby zo zaciatku svojej kariery, a je to zaujimavy pridavok k normalnej diskografii DT.
Naviac zvuk (a uz vobec spev) nie je moc uhladeny, co dava nahravke punc "surovosti".

odporucam, aj ked len najvacsim fanusikom :-)

» ostatní recenze alba Dream Theater - Through Her Eyes (single)
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Morse, Neal - One
2004-12-01

Morse, Neal / One

4 stars

Neal Mors si na seba minulym dvojalbumom Testimony nechtiac uplietol bic - za posledne roky vyprodukoval mnozstvo zaujimavej a podnetnej muzicky (Transatlantic - oba albumy, Snow este so Spock`s Beard, a nakoniec vynikajuce Testimony), a hlavne posledne spominanym albumom nastavil latku velmi vysoko. Logicky preto boli ocakavania od noveho dielka One velke. Podarilo sa ich Nealovi a jeho veselej druzine naplnit?
Album zacina pompeznou skladbou The Creation, ktora nenecha v klude ziadneho fanusika spominanych Transatlantic. Vsetko slape ako ma, na ploche viac ako 18 minut sa striedaju tempa a nalady, dominuju dobre vokaly a skvele gitarove solo a vsetko sa odohrava v ramci osvedcenych postupov.
Dvojku The Man`s Gone ani nepovazujem za skladbu, na ploche dvoch minut ide skor o komorne doplnenie koncepcnosti celeho diela, ktore je opat religiozne zalozene.
S trojkou Author Of Confusion prichadza prve prekvapenie - skladba, ktora sa svojim vyrazom a hlavne vokalnymi castami vracia v case kamsi spat do dob, ked sa Mr. Morse citil v Spock`s Beard ako vo svojej kapele - ak si spominate na skladby ako Thoughts, alebo Giberrish - je to presne o tom, akurat ze v sucasnom zvuku, a hlavne s ohromnym rockovym nabojom - tato skladb apatri k tomu najdynamickejsiemu a najrockovejsiemu, co Morse nahral.
Nasledujuca opat skoro 18 minutova The Separated Man neprekvapi nicim, pocuva sa to prijemne, opat prekvita zmenamy rytmu a nalad, striedaju sa velke melodicke plochy s pomalsimi, trochu si akustickymi vyhravkami zaspominame na minulost - a celkovo mam pri tejto skladbe pocit, ze som to uz niekde pocul.
Cradle To The Grave reprezentuje pomalsiu tvar albumu - Morse vedel vzdy pisat pomale skladby, tato je tvorena duetom s Philom Keaggym - pekne, hosi, pekne :) Druhou pomalou vecou je sedmicka Father of Forgiveness, ktora je dynamickejsia a orchestralnejsia.
Zostavaju dve skaldby - Help me/The spirit and the flash nic nepokazi, ale ani nedviha hodnotu albumu do vysin, a osmicka eunion, ktoru pokladam za vrchol albumu - opat nastavaju reminiscencie na tvorbu jednej transatlantickej skupiny, a je to reminiscencia velmi, velmi prijemna.

Davam albumu styri hviezdicky - za toto hodnotenie hovori aj vynikajuce bonusove CD, kde Neal pridava dalsie 3 originalne skladby, jednu prespievanu z prveho CD a par viac ci menej vydarenych coververzii - dohromady 40 minut muziky - takto ma vyzerat bonusove CD!

Celkovo nie je pre mna One sklamanim, Mike POrtnoy odvadza svoj standard a albumu skor prospieva, tak isto zapojenie basgitaristu (mimo ine aj do tvorcieho procesu) podla mna prospelo. Osobne som cakal, ze sa tvorba Neala Morsa posunie zas nekam dalej (hlavne v suvislosti s Testimony), ale vo viacerych pripadoch na tomto albume vidno, ze momentalne cerpa inspiraciu aj z obdobia Spock`s Berd - co ale na skodu nie je. Ale pat hviezdiciek (ako Testimony) dat nemozem - prekona Mr. Morse niekedy vrcholy svojej tvorby, prezentovane prave albumami Snow a Testimony?
Uvidime, tentokrat tomu este neico chyba. Snat nabuduce. V kazdom pripade ide o vysoky nadstandard vo sfere progresivneho rocku.

» ostatní recenze alba Morse, Neal - One
» popis a diskografie skupiny Morse, Neal


Dream Theater - Metropolis Pt. 2: Scenes From A Memory
2004-11-22

Dream Theater / Metropolis Pt. 2: Scenes From A Memory

5 stars

Prvy album s novym klavesakom - Jordanom Rudessom - ktorym Portnoy a Petrucci zurocili spolupracu s nim este z projektu LTE - bol ocakavany s troskou napatia - po komercnejsom albume Falling Into Infinity bolo otazkou, akym smerom sa bude kapela vyvyjat.
S odstupom casu mozem konstatovat, ze sa kapela pohla tym najlepsim smerom - rozvinutim pribehu zo skladby Metropolis pt. 1 z albumu Images & Words stvorila koncepcne dielo (ktore mimochodom v istej forme pokracuje aj na dalsich dvoch albumoch), ktore patri rozhodne k tomu najlepsiemu a najzasadnejsiemu, co kedy DT vytvorili.
Netrpi presladenostou, ako FiI, aj ked obsahuje dve pomalsie skladby - ktore vsak dokonale zapadaju do konceptu.
Uz uvodna Overture 1928 (ak teda nepocitam zaklinacsku Regression:) naznacuje, ze pojde o melodicky progresivny metal, nijak agresivny (ako to kapela ukazala na poslednom albume ToT), naopak - prijemny na posluch, zda sa, ze vsetky odtiene, typicke pre DT su tu v rovnovahe - skladby su polozene v polohe, v ktorej sa LaBrie netrapi (ako tomu bolo v niektorych pripadoch na albume Awake, kde bol spev omnoho silovejsim), sola - hlavne tie klavesove - su excelentne, piesne striedaju atmosferu, The Dance of Eternity je cistym instrumentalnym sialenstvom, Finally Free genialnym a grandioznym zaverom - toto dielo o dvoch dejstvach prinasa proste vsetko, za co DT ludia, ktori ho maju radi, miluju :-)
Davam 5, osobne si myslim, ze toto dielo uz hosi neprekonaju (bodaj by som sa mylil....)

» ostatní recenze alba Dream Theater - Metropolis Pt. 2: Scenes From A Memory
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Morse, Neal - Testimony
2004-11-19

Morse, Neal / Testimony

5 stars

Kludne mi mozu zaryti art-rockeri nadavat za povrchnost, alebo nieco podobne - ale prave albumy, ako je Testimony pokladam za ten pravy kompromis v snahe pisat pesnicky (lebo Morse je vysloveny pesnickar) a nestratit sa pritom v obrovskych hudobnych plochach, resp. prekomplikovanosti hudobneho vyrazu. Album Testimony je hudobne priamym pokracovatelom posledneho asbumu Spock`s Beard, na ktorom sa Morse podielal (Snow), a ked neberiem do uvahy texty, ktore hovoria o jeho ceste ku krestanskej viere (nepatrim medzi veriacich, a preto nedokazem asi tak celkom pochopit, co sa v jeho hlave posledne roky odohrava - ale vyskyt slov typu "Lord" a "God" je tu pomerne casty:), ide o excelentne dielko, ktore sice v zavere uz trochu straca dych, ale minimalne Part 1 az Part 3 su paradnym melodickym progrockovym nasupom, v ktorom su zastupene tak pompeznost, ako aj jednoduche pesnickarstvo, rockova priamociarost, ako aj komplikovanejsie polohy, vsetko podoprete vybornymi instrumentalnymi vykonmi (z cias Transatlantic vytvorene pevne puto s bubenikom z Dream Theater albumu velmi pomohlo), mnohovrstvymi vokalmi (aj zenskymi), obcas sa to cele posunie do symfonickejsej polohy, obcas Mr. Morse koketuje aj s country (nastastie len chvilu:), ale zklad tvoria melodie, v ktorych je toto zoskupenie okolo hlavneho protagonistu majstrom.
Ceresnickou na torte je bonusove CD, ktore skryva nemenej zaujimavu 13-minutovu kompoziciu.
Toto 2CD je povinnostou pre ludi, ktory sa nasli v hudbe Transatlantic a Spock`s Beard.

» ostatní recenze alba Morse, Neal - Testimony
» popis a diskografie skupiny Morse, Neal


Morse, Neal - Neal Morse
2004-11-19

Morse, Neal / Neal Morse

3 stars

Prvy solovy pocin Neala Morsea sa nesie vo vyrazne menej progresivnom a rockovom duchu, ako neskorsie pociny (vzniknuvsie po odchode so Spock`s Beard), album by som pomenoval ako prijemny a pop-rockovy, a prezentuje polohy, ktore sice su zjavne uz v tvorbe skorsich SB, ale hudba je celkovo menej komplikovana - jednoducho je to kolekcia prijemnych a pocuvatelnych skladieb (Lost Cause, Emma - vyborne poprockove skladby), ktore sa nesu v strednom a pomalsom tempe. Vynimkou je posledne "suskladbie" A Whole Nother Trip, kde sa predsa len nejake prvky progrocku v style SB najdu :)
Nic pre progmetalistov, ale ak mate radi SB, a nevadi vam zvysena miera komercnosti - pocuva sa to dobre.

» ostatní recenze alba Morse, Neal - Neal Morse
» popis a diskografie skupiny Morse, Neal


Dream Theater - Six Degrees of Inner Turbulence
2004-11-18

Dream Theater / Six Degrees of Inner Turbulence

4 stars

100 ludi - 100 chuti. Myslim, ze sa zhodneme, ze DT sa uz asi tazko bude prekonavat taky opus, akym bol Metropolis pt. 2, dokonca si myslim, ze jednoznacne mantinely si DT vytycili paradoxne uz na albumoch Liquid Tension Experiment - a v ziadnom pripade sa uz neposuvaju v takom rozsahu, ako to bolo v minulosti (staci si len zobrat albumy I&W, Awake a Falling into Infinity - kazdy mal uplne iny vyraz), ale hodnotit 6DoIT ako krok spat, alebo slepu ulicku - to je pre mna silna kava.
DT tu ukazali dve tvare - tvrdsie prve CD ide trochu do kontrastu so symfonickejsou druhou castou, ale jedna aj druha poloha (tu prvu rozvili na poslednom ToT albume) kapele podla mna svedci - ak si mal moznost vidiet turne k tomuto albumu, a videl si nazivo celu skladbu 6DoIT - to podla mna nie je o instrumentalnych bezprizornych onaniach, ale prave o invencii.
Osobne z tohoto albumu preferujem The Glass Prison, Blind Faith, The Great Debate a celu 6DoIT.

» ostatní recenze alba Dream Theater - Six Degrees of Inner Turbulence
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Spock's Beard - Feel Euphoria
2004-11-16

Spock's Beard / Feel Euphoria

3 stars

Spock`s Beard bez Neala Morsea. Prvy album, ktory vydali bez osoby, na ktorej cely SB cely cas od vzniku stal aspon sa tak zdalo:) nedopadol vobec, ale vobec zle!
V prvom rade treba povedat, ze osobne som sa vobec neobaval prevzatia spevu bubenikom (a nielen bubenikom) skupiny, Nickom D`Virgiliom, ktory uz jednak na svojom solovej drahe (NDV), ale aj na predchadzajucom SB CD Snow dokazal, ze mu to ide, a na tejto forsni to len potvrdil - za nastupnictvo po Nealovi sa hanbit nemusi, skor naopak - kapela ma teraz iny, originalnejsi vyraz, a povedal by som, ze ak Nela na svojej solovej drahe pokracuje v tom, co bolo nacate na albume Snow, povodna kapela sa posunula trochu k surovsiemu zvuku. Za vydarene skladby pokladam Onomatopeia (valcuje to:), The Bottom Line, sladaky Shining Star a Ghosts Of Autumn (rozhodne jedno z tych najlepsich, co SB v tomto smre vyprodukovali), zaujimava je aj 6dielna skladba A Guy Named Sid, naopak, za trochu zbytocne pokladam skladby typu Feel Euphoria a From The Messenger. Nebyt tychto zarezov do pazby, dal by som kludne styri body.

» ostatní recenze alba Spock's Beard - Feel Euphoria
» popis a diskografie skupiny Spock's Beard


Flower Kings, The - Flower Power
2004-11-15

Flower Kings, The / Flower Power

4 stars

prvym albumom, ktory som od TFK mal moznost pocut bolo prave toto 2CD - Flower Power, a mozno aj z toho dovodu je doteraz mojim najoblubenejsim, predovsetkym jeho prva cast,ktoru z drtivej vacsiny tvori jedna hodinova skladba (aj ked rozdelena do 18 casti) - Garden of Dreams. Je v nej snat vsetko, na co sme od TFK zvyknuti - atmosfera, vzdusnost, miestami velka precitenost, miestami drsnejsie polohy, jedno z vrcholnych diel art-rocku (snat mozem takyto termin pouzit, a ziadny zaryty yes-man sa neurazi:-). Pre CD je doplnene este prijemnou instrumentalkou Astral Dog - skvela vec na relaxaciu:-)
Druhe CD je o poznanie viac pesnickove, mna z neho zaujali hlavne prve tri skladby. Opat sa ale jedna o brilantne dielka, jemne, ale pritom miestami drave, hudobne fantasticky zahrane (tie ich gitarove sola ma raz zabiju:-)

» ostatní recenze alba Flower Kings, The - Flower Power
» popis a diskografie skupiny Flower Kings, The


Dream Theater - Live At Budokan
2004-11-11

Dream Theater / Live At Budokan

4 stars

so zeleznou pravidelnostou nas krali metaloveho progresu zasypavaju svojimi zivymi albumami - po poslednych dvoch studiovkach je to dalsia bohata nadielka v podobe 3CD a 2DVD zaznamu z Japonska "Live At Budokan". Posledne Live Scenes From New York bolo z ojho pohladu velmi zaujimavym sklbenim koncepcnosti predchadzajuceho albumu a starsich veci, preto je zaujimave porovnat novy "zivak" prave s tymto albumom.

Live At Budokan je postavene (logicky) na poslednom studiovom albume (Train Of Thought), z ktoreho odzneli vsetky skladby s vynimkou kratkej Vacant a (na moje prekvapenie) tvrdarny Honor Thy Father. Prve dve skladby na CD 1 idu v rovnakom poradi a duchu ako na albume ToT, ziadnych prekvapeni sa nedockame (ak za prekvapenie samozrejme nepokladame perfektny vykon:) - ziadna improvizacia ani zmeny sa nekonaju. Hned treti nasup (Beyond This Life z Metropolos pt. 2) je uz ine kafe - o niekolko minut predlzena uz aj tak dost dlha skladba, v ktorej strede hosi pridali do sola najprv Petrucciho, neskor Rudessovu exhibiciu (za paradnej Portnoyovej asistencie), ktora celu skladbu na chvilu ukludni, aby sa hned mohla v pokracovani soloveho besnenia (uz regulerneho - ako z platne:) rozbehnut. Nasleduje sladak Hollow Years, ktoremu ale predlzena a pritvrdena verzia moc slusi. Nasledujuca dvojica skladieb z vyborneho druheho CD SDoIT je dobre zahrata, aj ked opat nic nove neprinasa.
Druhe CD sa zacina podla mna najlepsou skladbou z ToT albumu - Endless Sacrifice, a obsahuje aj dve najzaujimavejsie skladby celeho trojalbumu - fenomenalnu instrumentalnu onaniu "Instrumedley", v ktorej hosi pospajali vsetky najvyznamnejsie momenty DT a LTE (namatkovo - obsahuje vynatky zo skladieb ako Metropolis Pt. 1, The Dance of Eternity, Erotomania, Hell`s Kitchen, Change of Seasons, Ytse Jam, od LTE su to Paradigm Shift a Universal Mind - proste nasup jak hovado),a druhym excelentnym zarezom je podla mna pecka z prveho albumu "Only a Matter of Time", ktorej sucasna live podoba sedi perfektne, a je vygradovana do dokonalosti.
Druhe CD obsahuje ale podla mna nie moc zaujimavu exhibiciu Jordana Rudessa (trochu som dufal, ze ak naposledy dostal na zivaku priestor on, v pomerne dobrom sole, tentokrat sa predvedie solovo niekto iny - zial, je to opat Rudess, a aj ked mozno jeho solo nadchne klavesakov, na mna moc neposobi).
Na tretom CD najdeme dalsiu vynikajucu dvojicku skladieb z druheho CD SDoIT (skoda, ze skoro uplne nechali bokom prve CD z tohoto dvojalbumu - taka Great Debate by sa tu vynimala), ktora zaujme pozitivnou atmosferou, aj peknym vygradovanym Petrucciho solom v prvej skladbe. K nasledovnej instrumentalke Stream of Conciousness nie je moc co dodat - aj ked ju nehodnotim rovnako vysoko, ako Instrumedley, je to poctive a naladove dielko.
Pri sladaku Disappear musim ale skonstatovat, ze ak sem chceli dat nejaku pomalsiu kladbu, v repertoari DT sa ich nachadza niekolko, a podla mna podstatne lepsich, ako tato skladba. Duha vec je ta, ze dost cely priebeh zabrzdi.
Zaver obstara klasika Pull Me Under, ktoru snat pozna kazdy fanusik naspamat (co som ja navstivil ich koncerty, nehrali ju len raz - co som inak celkom privital:-), a nasledne pecka In the Name of God, ktora je druhou mojou najoblubenejsou z ToT.
Cele sialenstvo trva skoro 3 hodiny, a je povinnostou kazdeho DT fanusika minimalne upocut toto album, vrele odporucam - toto je sucasny DT.

» ostatní recenze alba Dream Theater - Live At Budokan
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Ayreon - The Human Equation
2004-11-05

Ayreon / The Human Equation

4 stars

fantasticke! to, co dokazal Lucassen skoncipovat v jeho najnovsom diele sa v ramci jeho tvorby da porovnat snat len s 2CD Into the Electric Castle. Urcite ide o najzdarilejsi zarez v ramci projektu Ayreon, 5 hviezdiciek som neuviedol len koli tomu, ze od inych kapiel poznam aj zasadnejsie albumy :-) spevacke obsadenie je vynikajuce, za vsetkych spomeniem Jamesa LaBrieho a Devina Townsenda, vynikajuce su aj zenske vokaly. Dielo je koncepcne, hudobne vyzrete, stylovo niekde na pomedzi hard rocku, staci sa uz len zapocuvat :)

» ostatní recenze alba Ayreon - The Human Equation
» popis a diskografie skupiny Ayreon


Ayreon - Ayreonauts Only
2004-11-05

Ayreon / Ayreonauts Only

3 stars

ako pri vacsine vyberoviek - ani pri tejto nie je dovod udelit priliz vysoky pocet hviezdiciek. Potesi hlavne vernych fanusikov holandskeho gitaristu, aj ked treba uznat, ze mozno skor ako o vyberovku tu ide o vyber demoverzii, verzii piesni naspievanych inymi spevakmi a podobne. Osobne by som vyzdvyhol dve skladby, naspievane vtedajsim Lucassenovym objavom - posledna Cold Metal (ukazka z projektu Ambeon) a piata Temple of the Cat - neviem teraz presne, ako sa ta dievcinka vola, ale hlas ma carovny, hlavne druha menovana skladba ma uplne iny naboj, ako inak tiez vyborny original. Osobne ets epreferujem novu (a lepsiu:) verziu skladby Beyond the Last Horizont, inak ale tento album nema cim prekvapit (ale ani sklamat), urcite nie tych, ktorym sa Ayreon paci a poznaju nejake albumy.

» ostatní recenze alba Ayreon - Ayreonauts Only
» popis a diskografie skupiny Ayreon


Dream Theater - Falling To Infinity
2004-11-04

Dream Theater / Falling To Infinity

4 stars

dlho som premyslal, ci dat tri, alebo styri hviezdicky - nakoniec som sa rozhodol pre styri, lebo mam pocit, ze toto bolo posledne album, na ktorom sa DT este zasadne vyvyjali (nechapte ma zle - oni maju iny vyraz na kazdom albume, ale v poslednych rokoch, konkretne od vzniku projektu LTE to nie je az tak zretelne). Album je velmi naladovy, s vynikajucimi chvilami (Peruvian Skies, Hell`s Kitchen, Lines in the Sand, Trial Of Tears), trochu komerciou nasiaknutymi sladakmi (tymto "neduhom" trpi aj inak vyborna You Not Me - citit z nej prvoplanovost, co u DT nebyva zvykom), osobne ho s odstupom casu pocuvam rad vo chvilach, ked nemam naladu na agresivnejsie polohy, ktore DT produkuje v poslednych rokoch.

» ostatní recenze alba Dream Theater - Falling To Infinity
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Spock's Beard - Snow
2004-11-04

Spock's Beard / Snow

5 stars

Snow je poda mojho nazoru vrcholom tvorby SB, a tvori precod medzi dovtedajsou tvorbou SB aj s Nealom Morseom, a jeho solovou tvorbou. Po albume "V" som ocakaval, ze SB trochu zmenia vyraz, ale pravda vo forme "Snow" mi vyrazila dych - ide skutocne o koncepcne album so vsetkym, co k tomu patri, od pribehu az po opakujuce sa motivy, prve husle tu hra "morseovska" melodika, trochu do uzadia sa dostali rozne male experimenty, reprezentovane trochu horsie stravitelnymi skladbami ako "Thoughts", alebo "Great Nothing" z predchadzajucich albumov. Ak mate radi melodicke a jemne progrochove veci - vrelo odporucam. Album vysiel aj v limitovanej 3CD edicii, kde tretie CD obsahuje rozne dema, akusticke verzie (mimo inych aj The Light).

» ostatní recenze alba Spock's Beard - Snow
» popis a diskografie skupiny Spock's Beard


Přihlášení

uživatelské jméno

heslo

Auto-login
» nový uživatel

Progboard Radio

» Pustit radio
» Progboard TV

Facebook

Reklama


copyright Progboard 2005 | created by www.potentus.com and Poki | hosting sponzoruje GMMedia.cz | RSS kanál RSS kanál

Pravidla pro užívání webu Progboard.com naleznete zde.

Přidej na Seznam optimalizace PageRank.cz ?esk? toplist SuperLink Add to Google

Google Pagerank - www.progboard.comGoogle Pagerank S-Rank - www.progboard.comS-Rank JyxoRank - www.progboard.comJyxoRank

Ikonky

Rock Shock Hudba 2000