Profil uživatele nowhere_man


Pro prohlížení profilu uživatele musíte být přihlášeni/zaregistrováni.

Recenze:

Smile - Ghost Of A Smile
2014-08-30

Smile / Ghost Of A Smile

3 stars

Ako fanúšik skupiny Queen som sa zaujímal aj o to ako znela jej predchodkyňa, teda skupina Smile. Album Ghost Of A Smile v roku 1997 ponúkol remastrované piesne skupiny Smile. Je ich len šesť, ale stoja sa vypočutie. Album zrejme nezohnať, ale dá a prostredníctvom internetu k hudbe dostať.

Hudba samotná je zaujímavá. Pekne po rade:

Earth - táto skladbaje v pomalšom tempe a nesie sa v šesťdesiatkovom duchu. V podstate sa v nej nič nedeje, ale má príjemnú melódiu. Skladba bola použitá ako súčasť suity Nova Solis na rovnomennom albume skupiny Morgan (1972), ale nepočul som to. Inak gitara Briana Maya v sóle je jednoznačne poznať podľa zvuku jeho Red Specialu.

Step On Me - v šesťdesiatkovom duchu sa nesie aj táto skočná optimistická skladba so zapamätateľnou melódiou. Vokálne zbory začínajú pripomínať Queen.

Doin' All Right - tak túto skladbu poznajú všetci fanúšikovia Queen z ich debutového albumu. Verzia Smile je jemnejšia oproti tej queenovskej a Tim Staffell ju spieva veľmi dobre, nie je to síce Freddie Mercury, ale naozaj má pekný hlas. Zbory sú už jasne queenovské a pokiaľ ma sluch neklame, tak sa mi zdá, že si tu sólovo zaspieval aj Roger Taylor. Rocková pasáž skladby nie je taká tvrdá ako tá vo verzii Queen a j bicie nástroje sú v tejto verzii skladby menej využité.

April Lady - neautorská skladba Smile. Má queenovský refrén čo do vokálov a je tu cítiť snaha o progresívnejšie aranžmány skladby oproti predchádzajúcim trom skladbám, ktoré boli aranžované viac do popu (ale popu šesťdesiatych rokov).

Blag - veľmi vydarená skladba, z ktorej neskôr vznikla časť skladby od Queen Bringhton Rock. Roger Taylor tu bubnuje ozaj od podlahy a zaznejú aj viachlasné vokály, opäť evokujúce Queen. Hlavné slovo tu však má Brian May so svojou gitarou a ukazuje tu, že už v roku 1969 bol veľmi schopný gitarista. V minúte ako keby sme naozaj počuli sólo zo skladby Brighton Rock, vrátane bicích nástrojov.

Polar Bear - poslednú skladbu si zaspieval Brian May. Konečne tu výraznejšie počuť aj basgitaru. Skladba sa nesie v duchu ranných Queen a zo všetkých šiestich skladieb Smile je zrejme najambicióznejšia.

Bonusové skladby nehodnotím, nemajú so Smile nič spoločné. Ich pôvod je vysvetlený v profile kapely a zrejme sú na CD kvôli zaplneniu miesta. Radšej mohli vydať len skladby Smile ako EP.

Takže hodnotenie - 3,5 hviezdy, zaokrúľujem nadol, predsa len ide o šesť skladieb a je to v podstate EP a nie plnohodnotný album. Rozhodne odporúčam fanúšikom najmä ranných Queen ako zaujímavosť, že sound Queen začal vznikať už v kapele Smile. Na svoje by si mohli prísť aj milovníci zabudnutej hudby zo šesťdesiatych rokov.

» ostatní recenze alba Smile - Ghost Of A Smile
» popis a diskografie skupiny Smile


Ursiny, Dežo - Tisíc izieb
2014-05-20

Ursiny, Dežo / Tisíc izieb

5 stars

Tento bootleg s koncertom Deža Ursinyho sprevádzaného kapelou Plus v hmotnej podobe zrejme nikdy nevyšiel. Je možné ho však nájsť na internete či už na vypočutie alebo na stiahnutie. Kvalita je slušná a koncert je to vydarený.

Otvára ho skladba Tebe, ktorá pekne šlape, avšak štúdiová verzia je lepšia. Ranní vtáci je v peknom prevedení, nikam sa neponáhľa. A veru by som si ju na koncerte v takomto podaní vypočul pri svitaní slnka ponad pódium. Kameň pokračuje v rovnakom duchu. Nikam sa neponáhľa ani skladba Rozhovor, kde sa na husle rozohrá aj hosť Richard Kroczek. Celý koncert je skôr kľudnou záležitosťou, čo dokazuje aj skladba Zelená. Nasledujúca skladba Filmové triky už je rytmicky výraznejšia, i keď mám radšej jej živú verziu z roku 1990. V rámci tejto skladby Dežo predstaví kapelu. Potom už príde veľký skvost - cover skladby Imagine od Johna Lennona, ktorú Dežo spieva jednak v originále a jednak aj so slovenským textom Ivana Štrpku a je to niečo krásne. Táto pocta Johnovi Lennonovi je od Deža pekná a uveriteľná. Koncert uzatvára clivá skladba Tisíc izieb.

Krásny koncert, určite ho odporúčam všetkým milovníkom Dežovej hudby. Zaslúžil by si oficiálne vydať.

PS: V nedeľu som konečne videl televízny muzikál Niekto ako ja z roku 1988, kde Dežo nielen zložil a nahral hudbu, ale aj hral jednu z hlavných postáv. Je to pekný filmík, ktorý si môžete pozrieť na youtube. Dežo tam spieva krásnu skladbu Koľko je ciest?, ktorá by si tiež zaslúžila oficiálne vydať.

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Tisíc izieb
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Jethro Tull - Catfish Rising
2013-03-09

Jethro Tull / Catfish Rising

3 stars

Tento album je taký zvláštny. Myslím tým v zmysle, že akosi ho neviem v tvorbe Jethro Tull jednoznačne ohodnotiť. Je to taký album, ktorý som počul už veľakrát, avšak ešte stále mi splýva v jeden celok. Nie je zlý, naopak páči sa mi. Ale je to podobne s ním u mňa ako pri albume A passion play - kvalita, ktorá mi však nie a nie utkvieť v hlave. Všetkých trinásť skladieb na mňa pôsobí vyrovnane a naozaj sa mi páčia. Ale nie je tam vyslovene skladba, ktorá ma jednoznačne oslovila. Platí to aj o bonusových singlových skladbách - Night in the wilderness a Truck stop runner (túto možno nájsť aj na NightCap a je zo všetkých skladieb albumu pre mňa najkrajšia). Celkovo vzaté - hodnotím troma hviezdami, tento album je pre mňa spolu s albumom A passion play najmenej záživný v tvorbe Jethro Tull.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Catfish Rising
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Jethro Tull - Rock Island
2013-02-03

Jethro Tull / Rock Island

4 stars

Rock Island je pre mňa mimoriadne vydarený album. Najvydarenejší od čias Songs from the wood. Ale je to aj subjektívne, pretože som ho počúval kedysi dávno na dovolenke v Luxembursku počas prechádzky v záhradách parku.
Úvodná Kissing Willie akonáhle začne hrať, som späť v Luxembursku na prechádzke. Skvelý rockový úvod. Rockový ťah pokračuje aj ďalej skladbou The rattlesnake trail. Naopak pekne atmosféru ukľudní Ears of tin. Undressed to kill pokračuje v strednom tempe, má peknú atmosféru. Opäť viac rockového šatu prinesie titulná Rock Island, ktorá sa neskôr aj slušne rozbehne. Heavy water je opäť taká pohodová tullovka. Nasleduje pre mňa najsilnejšia skladba albumu Another christmas song. Krásna skladba, ktorá mi počas Vianoc vždy zaznie. Po nej ide atmosférou zaujímavá The Whaler's dues. Skladba Big riff and mando prinesie aj dobrý riff, aj dobrú atmosféru. Strange avenues je pekná rozlúčka, opäť je tu pekná atmosféra.
Bonusy - päť skladieb z béčkových strán singlov: Hard liner, Piece of cake, Silver river tuning, Rosa on the factory floor a I don't want to be me. Všetko vydarené skladby, ktoré možno nájsť aj na dvojalbume NightCap.
Rock Island patrí medzi moje najobľúbenejšie tullovské albumy. A predovšetkým je to tou atmosférou skladieb. Skrátka mi sadli.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Rock Island
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Jethro Tull - Crest Of A Knave
2012-12-02

Jethro Tull / Crest Of A Knave

4 stars

Albumom Crest of a knave sa Jethro Tull ako keby snažili odkloniť od odklonu prezentovaného albumom Under wraps. A treba povedať, že im to vyšlo. Album nesie mnoho prvkov starých Jethro Tull, zároveň však pokračuje v objavovaní nového výrazu kapely. Album rozbieha rázna skladba Steel monkey, po ktorej nasleduje kľudnejšia a zádumčivejšia Farm on the freeway. Akustických Jethro Tull celkom dobre prezentuje Jump start, hoci to nie je vyslovená akustická vec. Ianovi to veľmi dobre flautuje. Opäť trochu zadumanejšie pocity prinesie She said she was a dancer. Naopak dobrú náladu mi privodí Dogs in the midwitner. Potom nasleduje jedna z vrcholných skladieb kapely, dnes už klasická Budapest. Desať minútová skladba bez hluchého miesta. Nasleduje Mountain men, vcelku bežná tullovka, pekná a kľudná The waking edge a album uzavrie ráznejšia Raising steam.
Tým však nekončíme, ešte sú tu predsa bonusové skladby. Najprv je to prekrásna skladba Coronach, ktorá vyšla na singly v roku 1986. Je to smutná a krásna skladba, kde zaznieva i oboe, čiže hoboj. Nasleduje singlovka Part of the machine, sčasti akustická vec, sčasti rocková. No a ešte tu máme jednu singlovku, Man of principle, pričom túto vydarenú možno nájsť i na kompilácii NightCap.
Vydarený album.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Crest Of A Knave
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Jethro Tull - Under Wraps
2012-11-18

Jethro Tull / Under Wraps

3 stars

Teraz zrejme trochu vybočím z radu. Under wraps totiž vôbec nepovažujem za zlý album a nerobí mi problém ho počúvať. Neviem, čím to je. Možno aj tým, že väčšina tullistov miluje túto kapelu hlavne cez ich zlatú tvorbu 60-tych a 70-tych rokov. No a keď si zvykli na túto tvorbu, tak tá zmena kapely v rokoch 80-tych bola pre nich príliš. Ja s tým problém nemám. Som rok výroby 1986 a i keď som diskografiu Jethro Tull počúval postupne chronologicky od prvého albumu, s albumom Under Wraps som nemal problém. Vysvetľujem si to práve tým, že som mladší ročník, vyrastal som v 90-tych rokoch a tým pádom som zvyknutý na oveľa horší hudobný brak, preto Under wraps nepovažujem za zlý. Je tam veľa elektroniky, navyše dobovej, ale aj tak je tam stále duch Jethro Tull, naozaj ho tam počujem. Najviac ma oslovili skladby European legacy, Saboteur, skočná Radio Free Moscow, Heat, krásna akustická Under wraps 2, Paparazzi a General crossing. Takže toho rozhodne nie je málo. Takisto treba spomenúť, že pôvodné vydanie albumu obsahovalo 11 skladieb, na CD pribudli neskôr tri singlovky a jedna nepoužitá skladba.
Celkovo mi tento album nevadí, dokonca ho aj rád vypočujem. Napríklad Andersonov album Walk into light som ohodnotil na 3 hviezdy, Under wraps mám oveľa radšej, takže pre mňa je toto tiež za 3 hviezdy, 4 už by bolo moc. Skrátka medzi fanúšikmi Jethro Tull nepoznám nikoho, komu by sa tento album páčil, ja som výnimka.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Under Wraps
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Anderson, Ian - Walk into Light
2012-11-06

Anderson, Ian / Walk into Light

3 stars

A padla kosa na kameň... Alebo nie? Každopádne je toto absolútne iná hudba akú dovtedy Ian Anderson produkoval v rámci kapely Jethro Tull. Rok 1983 je tu poznať, podpísal sa na dobovom zvuku a aj štýlu hudby. Stále však Andersonovský rukopis. Počul som tento album párkrát, ale len prvýkrát som bol rozčarovaný. Neskôr som ho akceptoval a nerobí mi problémy. A napríklad taká skladba Fly by night je veľmi podmanivá a zaujímavá. Tú by som odtiaľ vytrhol ako najvydarenejšiu. Zvyšok trochu splýva, ale nezdá sa mi na zahodenie. Každopádne, album je plný synťákov, kto je na ne alergický (hlavne na osemdesiatkové), tomu sa to isto nebude páčiť. I keď tie synťáky nie sú používané tak nechutne ako vo vtedajšej pop hudbe.
Albumu neviem dať dve hviezdy. Najobjektívnejšie by bolo dať z môjho pohľadu 2,5 hviezdy. Ale napokon sa prikláňam k trom, zaokrúhlim to vďaka úvodnej skladbe. Až taký zlý tento album nie je.

» ostatní recenze alba Anderson, Ian - Walk into Light
» popis a diskografie skupiny Anderson, Ian


Jethro Tull - The Broadsword And The Beast
2012-10-28

Jethro Tull / The Broadsword And The Beast

4 stars

Po albume A, kde Jethro Tull skúsili opäť niečo iné, sa albumom The broadsword and the beast ako keby skúsili vrátiť k ich pôvodnejšiemu zameraniu hudby. Avšak nie tak úplne, pretože predsa len sú osemdesiate roky a navyše pribudol na klávesy Peter-John Vettese, ktorý sound kapely v mnohom ovplyvnil. Album je vydarený, stále cítiť z kapely Jethro Tull, že si ide svojou cestou a napriek tomu, že skúša rôzne veci v hudbe, kvalita je stále zaručená. Ktoré skladby tu mám najradšej? Úvodnú Beastie, krásnu Fallen on hard times, zvláštnu Broadsword, našlapanú Watching me, watching you a príjemnú záverečnú miniatúrku Cheerio.
K albumu sa mi viaže aj 9 bonusových skladieb. Najprv sú to singlové béčka: vydarená Jack Frost and the hooded crow, akustická Jack a lynn, Too many too, I am your gun, Down at the end of your road. No a takisto skladby nepoužité: klasicky tullovská Mayhem maybe, Overhang s dobrou basovou linkou, Rhythm in gold, Motoreyes.
Zhrnuté a podčiarknuté, rok 1982 sa u Jethro Tull vydaril. V mojich ušiach určite.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - The Broadsword And The Beast
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Jethro Tull - A
2012-10-27

Jethro Tull / A

4 stars

Čo napísať o problematickom albume A? A je vôbec album A problematický? Zistil som, že pre mnohých tullovských fanúšikov áno. Časy sa však menia a Jethro Tull na albume A predviedli iný typ hudby. Avšak čo je podstatné, stále kvalitnej a jedinečnej. Je jasné, že to nahrala kapela Jethro Tull, jednoducho to sa nedá nepočuť. Čo na tom, že je tam určitá zmena zvuku a štýlu smerom k osemdesiatkám? Mne sa album páči. Najviac ma bavia zaujímavá Flyngdale flyer, Black sunday, Protect and survive, skvelá Uniform a záverečná And further on. Absolútne mi tu nevadia žiadne klávesy a navyše basgitara je tu skvelá.
Okrem toho pochádzajú z tohto obdobia kapely ďalšie skladby, ktoré možno nájsť na albume NightCap (Crew nights, The Curse, Commons brawl, No step, Drive on the young side of life a Lights out), ktoré sú ešte vydarenejšie ako tie albumové. Nedá mi z nich nespomenúť šľapajúcu The Curse, podmanivú Commons brawl a tajomnú No step. Tie patria medzi skvelé skladby kapely.
Album A ma vôbec nesklamal. Ani zvukom, ani hudbou. Rozhodne ho mám radšej ako napríklad A passion play.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - A
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Jethro Tull - Stormwatch
2012-10-21

Jethro Tull / Stormwatch

4 stars

Album Stormwatch priniesol už o niečo inú hudobnú atmosféru ako predchádzajúce dva počiny. Začína svižne skladbou North Sea Oil. Nasledujem pre mňa z neznámeho dôvodu hypnotická skladba Orion. Home je pekná kľudná poloakustická skladba. Dark Ages pripomína najlepšie roky kapely,je tu kľudná poloha ako aj ráznejšia rokovejšia. Warm sporran mi zas pripomína polohu kapely, ktorú kapela predstaví na ďalšom albume, ale len vzdialene. V skladbe Something's on the move sa trochu pritvrdí trochu toho tajomna zas prinesie skladba Old ghosts. Akustická poloha kapely opäť príde prostredníctvom Dun Ringill. Flying Dutchman je ambicióznejšia skladba s peknými flautovými zákutiami. Album uzatvára pre mňa najkrajšia skladba, nádherná a clivá inštrumentálka Elegy. A máme tu opäť bonusy. Najprv je to svižná singlová skladba A stitch in time, po ktorej nasledujú dve nezaradené skladby na album - Crossword a skočná Kelpie, ktorá znie ako írsky tanec. Bonusy uzatvára singlové béčko King Henry's Madrigal, čo je vlastné vydarená adaptácia anglickej ľudovej skladby Pastime with good company napísanej kráľom Henrym VIII v 16. storočí.
Veľmi príjemné album, ktorý ma baví.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Stormwatch
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Jethro Tull - Heavy Horses
2012-10-14

Jethro Tull / Heavy Horses

4 stars

Heavy Horses má byť niečo v duchu Songs from the wood. Dajme tomu, že miestami je, avšak silu a krásu Piesní z lesa to však nemá.
Album otvára zaujímavá a chytľavá skladba And the mouse police never sleeps. Nasleduje Acres wild s ozaj skvelou atmosférou a rytmikou. Ďalšia skladba No lullaby má vyššie ambície, je tam skvelá basová linka a celkovo je zaujímavá. Pre mňa je vrcholom albumu krásna, citlivá a nostalgická Moths. Journeyman nám pekne odsýpa ako typická tullovka, Rover mi asi najviac evokuje predchádzajúci album. Potom príde ďalší vrchol albumu, krásna melodická skladba One brown mouse, ktorá chytí za srdce. Najdlhšou skldbaou je Heavy horses, ktorá nie je zlá, avšak mohla byť kratšia. Album skvelo uzatvára zaujímavá Weathercock.
No a opäť tu budú aj bonusíky. Najprv je to krásna skladba evokujúca Piesne z lesa Living in these hard times, potom akustická Broadford Bazaar (objavila sa aj na NightCap), no a napokon zadumaná, tmavá inštrumentálka Blues Instrumental.
Oproti Songs from the wood to nie je taký podmanivý album. Ale inak som spokojný.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Heavy Horses
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Jethro Tull - Songs From The Wood
2012-10-10

Jethro Tull / Songs From The Wood

5 stars

Keď už sa tu tvoria nejaké tie sväté trojice albumov interpreta, tak prihodím aj ja. V prípade Jethro Tull je u mňa svätá trojica Aqualung, Thick as a brick a Songs from the wood. Song from the wood je prekrásny album a priznám sa, že keď som ho šiel počúvať prvýkrát, tak som si ho nahodil do mp3 prehrávača a šiel s ním na prechádzku po lese. A je to pravda, naozaj ten názov má niečo do seba.
Album otvárajú nádherné vokály skladby Songs from the wood a vlastne celý zvyšok skladby je nádherný. Pokračuje sa skladbou Jack-in-the-Green. Túto skladbu považujem za klasiku kapely, navyše veľmi vydarenú klasiku. Môj favorit albumu je skladba Cup of wonder, ktorá pôsobí na mňa veľmi optimisticky a zároveň v určitých chvíľach tajomne. Nasleduje Hunting girl, ktorá je opäť veľmi podmanivá s nevysvetliteľnou atmosférou. No a prichádza jedna z najlepších vianočných rockových skladieb Ring out, solstice bell s krásnym refrénom. Trochu nám album zvážnie skladbou Velvet Green s krásnymi až klasistickými vyhrávkami. Tajomnosť nás neopúšťa ani v prípade skladby The whistler. Najdlhšia skladba albumu je Pirbroch, ale to vôbec nie je na škodu. Sú v nej krásne sóla a veru by kľudne mohla byť aj dlhšia. Album uzatvára skladba Fire at midnight, dôstojná rozlúčka za prekrásnym albumom plným tajomna a zvláštnej nádhernej atmosféry.
No a samozrejme tu máme i bonus, tentokrát jeden, a to skladbu Beltane, v ktorej kapela oproti zvyšku albumu pritvrdila.
Songs from the wood je jedno z vrcholných diel kapely Jethro Tull. Viac dodávať netreba.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Songs From The Wood
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Jethro Tull - Too Old To Rock'N'Roll: Too Young To Die
2012-10-09

Jethro Tull / Too Old To Rock'N'Roll: Too Young To Die

4 stars

Too old to rock n roll, too young to die je album, ktorý na mňa pôsobí v určitom zmysle ako War Child. Konkrétne tu opäť cítim viac citeľné rozdelenie na tých, čo toto album nemusia a tých, ktorým sa veľmi páči. Málokedy medzi tým.
Album otvára skladba Quizz kid, veľmi príjemná skladbička, ktorú vystrieda Crazed institution, takisto príjemná. Skladba Salamander má úchvatné akustické vyhrávky, ktorých sa nikdy neviem dosť nabažiť. Taxi grab je potom taká typická tullovka. Nasleduje vrchol albumu - krásna, melancholická a zadumaná From a dead beat to an old greaser. Krása... Potom tu mám kratšiu akustickú Bad-eyed n' loveless. Big dipper to trochu rozbehne a po ňom už prichádza celkom často hraná v rádiu skladba Too old to rock n' roll, too young to die. Pied piper má zaujímavú a peknú atmosféru a album uzavrie The chcequered Flag. Nasledujú ešte dva bonusy - vydarené singlové béčko Strip Cartoon a akustická skladba A small cigar.
Z môjho pohľadu sa jedná opäť o album Jethro Tull, ktorý ma zaujal. Jasné, že to nie je pecka typu Minstrel alebo Aqualung, ale mne sa páči a má u mňa poctivé 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Too Old To Rock'N'Roll: Too Young To Die
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Jethro Tull - Minstrel In The Gallery
2012-10-08

Jethro Tull / Minstrel In The Gallery

5 stars

Minstrel in the gallery je vynikajúci album. Už predchádzajúci War Child mi vylepši chuť po A passion play, avšak Minstrel opäť vrátil Jethro Tull na vrchol.
Úvodná skladba Minstrel in the gallery začína akusticky, avšak potom príde elektrická gitara a predovšetkým bicie nástroje, ktoré v tejto skladbe jednoducho nemajú chybu. Vynikajúca nadupaná skladba. Nasleduje Cold wind to Valhalla a ako náhle začne, ako keby som naozaj ten studený vietor pocítil, skladba navodí ozaj atmosféru ďalekého severu. V skladbe Black satin dancer sa zas predvedie Anderson na flaute. Veľmi pekná akustická vecička je Requiem. Po nej ide moja obľúbená One white duck - nothing at all s nádherným melancholickým refrénom. Baker St. muse je podobná úvodnej skladbe, začne kľudne, avšak neskôr sa rozbehne, i keď nemá tú tvrdosť a tie riffy ako úvodná skladba. Album uzatvára pekná miniatúrka Grace.
Máme tu ešte tri bonusové skladby, ktoré sa všetky objavili na rôznych B stranách singlov - optimistickú Summerday sands, akustickú March the mad scientist a Pan Dance, ktorá ako keby vypadla z programu Lord of the dance.
Minstrel in the gallery je mimoriadne vydarený album plný kvalitnej hudby.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Minstrel In The Gallery
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Jethro Tull - War Child
2012-10-07

Jethro Tull / War Child

4 stars

War Child je zaujímavý album v diskografii Jethro Tull. Prečo? Tak lebo sa mi zdá, že dosť rozdeľuje na tých, čo ho vôbec nemusia a na tých, čo práve naopak ho veľmi obhajujú. Preto som bol zvedavý, ako bude vplývať na mňa. Po A Passion Play je to však pre mňa oveľa lepší album plný peknej hudby.
Úvodná skladba War Child je moja obľúbená. Má zvláštnu atmosféru s pekným saxofónom. Pokračuje ďalej takou typickou tullovkou Queen and Country, nasleduje pekná akustická vec Ladies a Back-Door Angels s vynikajúcimi sólami. Ďalším vrcholom albumu je našlapaná skladba Sealion. A po nej ide ďalší vrchol, krásna akustická a chytľavá vecička Skating away on the TIhi Ice of a New Day. Nasleduje ďalšia podmanivá skladba so zvláštnou atmosférou Bungle in the jungle. A opäť pekná akustická skladba (tie tullom fakt sedia) Only solitaire. Záverečné dve skladby albumu The Third Hoorah a Two Fingers album pekne uzatvárajú. Pre mňa je teda War Child vydarený album, sadlo mi a rád ho počúvam.
A máme tu aj sedem bonusových skladieb, niektoré z nich sa objavili aj na výbere NightCap - skladbu Warchild Waltz, čo je vlastne vážna hudba, Quartet s filmovou atmosférou, Paradise steakhouse, Selion II, ktorá je podľa mňa vydarenejšou verziou oproti tej albumovej, siglové béčko Rainbow Blues, Glory Row a Saturation. Všetky bonusové skladby pekne dopĺňajú album, takže pre mňa je to veľmi obľúbený album.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - War Child
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Jethro Tull - A Passion Play
2012-10-06

Jethro Tull / A Passion Play

3 stars

Passion Play je taký zvláštny album. Ani neviem prečo. Už som ho počul veľakrát, ale stále mi tak úplne nesadol. Asi ako Tales from topographic oceans od Yes. Je tam mnoho hudobných motívov, čo mi však absolútne nevadí. Veď tých bolo veľa aj v Thick as a brick. Ale tu to akosi nefunguje na takej úrovni. Na jednej strane sú tu absolútne úchvatné pasáže (moja najobľúbenejšia je záver prvej časti), na druhej strane pasáže, ktoré preletia mojimi ušami a nič nezostane po nich.
Ale napríklad, keď som počul pôvodne pripravovaný materiál na tento album z augusta 1972, ktorý vyšiel na prvom CD albumu NightCap v roku 1993, to je iné kafe. To je pre mňa absolútne skvelý album, priam až päťhviezdičkový. Zaujímalo by ma, ako by tento pôvodný materiál dopadol čo sa týka kritiky a predaja, keby vyšiel namiesto A Passsion play...
Menovite ho tvoria skladby:
First Post
Animelée
Tiger Toon
Look At The Animals
Law Of The Bungle
Law Of The Bungle Part II
Left Right
Solitaire
Critique Oblique
Post Last
Scenario
Audition
No Rehearsal
Ani sa mi nechce označiť najlepšiu skladbu z nich, sú ozaj skvelé všetky. Odporúčam prvý disk z výberu NightCap preto tým, ktorých A Passion Play až tak nezasiahol. Fakt tie skladby stoja za to. Dal by som im aj päť hviezdičiek, ale A Passion Play odo mňa dostane "len" tri.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - A Passion Play
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Jethro Tull - Thick As A Brick
2012-10-04

Jethro Tull / Thick As A Brick

5 stars

No, po dlhšej dobe som späť. Teda, nikdy som neodišiel, na progboard chodím takmer denne. Ale recenzie som akosi dlho nenapísal. Tak pozerám, že už dávno som načal Jethro Tull. Tak to treba aj dokončiť. Takže čo povedať k albumu Thick as a brick aby som neopakoval už povedané? No, to je ťažké. Pre mňa spolu s Aqualungom vrchol tvorby kapely. Vynikajúce album, ktoré ukážkovo reprezentuje žáner art rock alebo progresívny rock. A pritom tullovsky jedinečný. Na celom albume nepoznám slabé miesto. Sú tam krásne melancholické nálady, ale aj tvrdé. Je tam proste všetko. A nástroje nemajú chybu, od gitary, flauty cez bicie, basu až po klávesy je to jedna úžasná synchronizácia. Skvelé album, čo viac dodať...

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Thick As A Brick
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


McKagan, Duff - Believe In Me
2012-03-26

McKagan, Duff / Believe In Me

5 stars

Duff McKagan je jeden z mojich najobľúbenejších basákov. V Guns N' Roses odviedol vynikajúcu prácu a občas si aj zaspieval. Jeho sólové album Believe in me som počúval celú strednú školu. Pre mňa je to jeden z najobľúbenejších rockových albumov. Sú na ňom kvalitné skladby, skvelé inštrumentálne výkony a ako bonus aj hosťujúci hudobníci veľkých mien. Nie je to síce niečo prelomové, ale zasa pre mňa vyrovnané a skvelé dielo. Navyše je to rok výroby 1993 a Duff si tu nielen zaspieval a zahral na basgitare, ale aj na gitare, bicích nástrojoch či klavíri. Ale poďme k skladbám.

Believe in me – skvelá riffovačka. Jednoduchý priamočiary úvod, navyše ošperkovaný sólovou gitarou Slasha, kolegu Duffa z Guns N' Roses.

I love you – pekná skladba, ktorá má ozaj vydarené basové linky. Je to typická hra Duffa na basgitare.

Man in the meadow – krásna skladba s veľmi vydareným melodickým refrénom, čo viac dodať.

(Fucked up) Beyond belief – toto je jeden z vrcholných okamihov albumu. Skladba, ktorá vznikla bezprostredne po zániku ZSSR a varuje pred nebezpečenstvom komunistického režimu. Úžasná rytmická sekcia, v ktorej sedel za bicími ďalší kolega z Guns N' Roses Matt Sorum. Navyše na gitare sa tu famózne vybláznil legendárny Jeff Beck. Ozaj lahôdka.

Could it be you – balada, z ktorej vyžarujú emócie. Dominuje tu basová linka a pekné vyhrávky na klávesy tu zahral Dizzy Reed, ďalší kolega z Guns N' Roses.

Just not there – toto je taká punkovo ladená skladba, ktorá však na mňa nepôsobí revoltne, ako sa na punk patrí, ale skôr optimisticky. Je to zrejme to skvelou melódiou gitary. Opäť tu sólo gitaru obsluhuje Slash.

Punk Rock Song – už podľa názvu je jasné, o čo ide. Priamočiary punkový song, trvajúci len niečo cez jeden a pol minúty. Duff tu dokazuje, že začínal ako punkový hráč.

The majority – vynikajúci song. Riff vynikajúci, melódia vynikajúca a posolstvo tiež (proti cenzúre). Celú skladbu odspieval Duffov kamarát Lenny Krevitz, známy to retrorocker.

10 years – krásna balada, plná emócií a citov. Jemné spievanie a krásne gitarové vyhrávky, tentokrát od Gilbyho Clarkea (opäť kolega z Guns N' Roses), robia z tejto skladby druhý vrchol albumu.

Swamp song – toto je taký ťažkotonážny song, z ktorého vyžaruje niečo ako „dirty rock“. A ako hosť tu hrá na sólovej gitare opäť legendárny Jeff Beck.

Trouble – vynikajúci rockový song, taký ten našlapaný až štadiónový rock. Hosťuje tu kapela Skid Row, čiže mikrofón obslúžil Sebastian Bach.

Fuck you – tak toto je vynikajúci príklad, ako sa dá spojiť rock a rap. Nepočúvam rap ani hip-hop, avšak toto sa ozaj podarilo. Nasratý song s tvrdým riffom, kde až na refrén je text odrapovaný raperom menom Doc Newman. Pre mňa skladba, ktorá predstavuje zatiaľ najlepší príklad crossoveru rocku a rapu.

Lonely tonite – záverečná skladba je oblečená do zvláštneho habitu. Je veľmi jemná, osobná a polnočná. Cítiť z nej smutnú zaverečnú hodinu v nejakom bare, pripadá mi miestami až ako jemný jazz.

Vynikajúci album. Pre mňa srdcovka. Ako pikošku môžem ešte uviesť, že cover skladba od Johnnyho Thundersa You Can't Put Your Arms Around a Memory, ktorá vyšla na albume od Guns N' Roses The Spaghetti Incident, bola nahratá práve počas nahrávania tohto albumu. Čiže je to vlastne sólo skladba od Duffa, aj nástroje si tam nahral sám. Čo sa týka druhého albumu od Duffa McKagana Beautiful Disease (1999), tak oficiálne z právnych dôvodov nikdy nevyšlo, ale na internete sa dá zohnať. Ale oproti tomuto albumu je to obrovský prepad. Je tam však jedna skladba – Song for Beverly. To je jedna z vôbec najlepších rockových balád, aké som kedy počul. Tak na ňu touto cestou upozorňujem. Ja som si ňou doplnil album Believe in me.

Záver – 5 hviezdičiek. Pre mňa určite, s týmto albumom som žil strednú školu a dodnes sa teším z jeho hudby.

» ostatní recenze alba McKagan, Duff - Believe In Me
» popis a diskografie skupiny McKagan, Duff


Jethro Tull - Aqualung
2012-03-02

Jethro Tull / Aqualung

5 stars

Pre mňa jednoznačne najlepší album Jethro Tull. A inak od tejto kapely nepoznám slabší počin (správne, ani Under Wraps) a ani od Andersona (správne, ani Walk into light). Ich tvorbu milujem a toto je jej vrchol. Skladba Aqualung mám podľa mňa najlepší riff, aký kedy kapela zahrala a je to právom rocková klasika. Avšak taká skladba Cross-eyed Mary je úchvatná rovnako a ten riff, čo predvádza kapela v refréne dýcha tomu aqualungovskému poriadne na chrbát. Cheap day return je vítaná kľudná miniatúrka. A nasledujúca Mother Goose vo mne evokuje (neviem prečo) krásu vidieku. Wond'ring aloud je krásna akustická balada, jedna z najkrajších od kapely. Up to me je pekne zahraná tullovina, typická pre kapelu. My God je skvelá vec, naliehavá, tvrdá, ale aj krehká. Posolstvo takisto. Čo ma fascinuje, je skladba Hymn 43 s tým hypnotizujúcim riffom (prvýkrát nastúpi okolo dvadsiatej sekundy). A opäť pekná miniatúrka - Slipstream. A po nej ďalšia nesmrteľná rocková klasika Locomotive breath. Krásna klavírna predohra a opäť bezchybný riff. Tak sa mi zdá, že tento album je prehliadkou skvelých riffov. Záverečná Wind up je skvelým záverom skvelej platne. A bonusy? Máme tu najprv dve nepoužité skladby - Wond'ring again (pekná skladba s opakovaním motívov z Wond'ring aloud) a Lick your fingers clean (takisto vydarená). A napokon je tu päť skladieb z EP, s už zmeneným postom za bicími nástrojmi. Life is a long song je krásna akustická skladba, Up the pool takisto, Dr. Bogenbroom je veľmi zaujímavá svojou atmosférou, For latter je parádna inštrumentálka a nakoniec je to akustická miniatúrka Nursie. Všetky bonusy boli súčasťou dvojalbumu Living in the past. Zhrnuté - vynikajúci album Jethro Tull (pre mňa najlepší), ktorí navyše spomínané bonusy len vyšperkovali.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Aqualung
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Jethro Tull - Benefit
2012-01-22

Jethro Tull / Benefit

5 stars

Album Benefit je už iný ako predchádzajúce dva počiny. Tak nejak to počujem ja. Je zvláštne, že som mal dosť zo začiatku problémy s týmto albumom. Prvé dva ma uchvátili a hovoril som si, že to bude riadna pecka ten Benefit, keď má ešte lepšie hodnotenia ako prvé dva počiny. Asi preto mi dlho trvalo, kým som mu prišiel na chuť. Stačilo prestať porovnávať s predchádzajúcimi. Dnes už ho radím k vrcholným dielam Jethro Tull. Bez ohľadu na to, že prvé dva albumy mám radšej. Aj tento album má svoje kúzlo. Najviac na mňa zaberá kúzlo zvláštnej skladby Nothing to say, tajomnej Alive and well and living in, skvelá riffovka To cry you a song a emotívna Sossity: you're a woman. Zvyšok tiež kvalitný, ale tieto sú moje vrcholy. Okrem toho sú tu aj bonusy: zaujímavá Singing all day, singlovka Witch's promise s béčkovou stranou Teacher a miniatúrka Just trying to be. Všetky 4 sa nachádzajú aj na Living in the past. Takže i keď u mňa vyhrávajú prechádzajúce dva počiny oproti tomuto albumu, napriek tomu je to stále 5 hviezdičkový počin.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Benefit
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Jethro Tull - Stand Up
2011-12-24

Jethro Tull / Stand Up

5 stars

Na druhom albume cítim kvalitatívny posun vyššie v hudbe Jethro Tull. Nový gitarista Martin Barre sa stáva jednou z poznávacích značiek Jethro Tull. Hudobný repertoár sa ešte podobá na debut, avšak ako som už napísal vyššie, kvalitatívne sa posunul. Album otvára parádna vypalovačka A new day yesterday. Po nej nasleduje milá miniatúrka Jeffrey goes to Leicester Square. A máme tu nádhernú adaptáciu veľkého J.S.Bacha Bourée - krehká a krásna. Back to the family je taká zvláštna skladba (atmosférou), po ktorej nasleduje moja obľúbená Look into the sun. Názov je výstižný, pretože vždy sa mi pri nej vynorí nádherné slnečné prostredie v mysli. Kapela trochu pritvrdzuje v skladbe Nothing is easy, zatiaľčo Fat man mi občas pripomína až keltskú tanečnú atmosféru. Za vrcholnú skladbu albumu považujem We used to know so zvláštne clivou atmosférou a parádnymi nekompromisnými sólami Barreho gitary. Reasons for waiting opäť trochu upokojí atmosféru a záverečná For a thousand mothers zas naopak rozprúdi. Medzi bonusmi nájdeme singlové skladby. "Hitová" Living in the past, ktorá je jednou z najlepších tullovských skladieb, parádna flauta a rytmika. Driving song je našlapaná rocková skladba, Sweet dream zas použije aj dychy a potom je tu ešte zvláštna skladba 17. Všetky bonusovky boli aj súčasťou albumu Living in the past. Album Stand up je jedným z mojich najobľúbenejších tullovských albumov.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Stand Up
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Jethro Tull - This Was
2011-12-23

Jethro Tull / This Was

5 stars

Jethro Tull je pre mňa jedna z najobľúbenejších kapiel. A zároveň najoriginálnejších. Mám napočúvanú celú ich diskografiu a patrím medzi tých fanúšikov Tullov, ktorým sa veľmi páčia už prvé dva albumy. This was je vynikajúcim debutovým albumom, ktorý vďaka gitaristovi Mickovi Abrahamsovi je tak trochu iným oproti ostatným albumom Jethro Tull. Neviem prečo, ale tak to cítim. Pekne to rozbieha My sunday feeling, po ktorej príde krásne blues Some day the sun won't shine for you. Veľmi rád mám aj Beggar's farm so zvláštnou atmosférou. Move on alone je tiež podmanivá miniatúrka a takisto neviem čím. Serenade to a cuckoo je skvelá inštrumentálka s parádnou flautou, skrátka Anderson je fakt jedinečný na tento nástroj. Rockovejší drajv nám predstaví Dharma for one, kde sa zas predvedie bubeník Clive Bunker. A máme tu ďalšie pekné blues It's breaking me up. Po ňom nasleduje Abrahamsova predvádzačka (v dobrom) Cat's squirrel, ktorú som veľmi dôverne poznal z repertoáru Cream, ale Jethro Tull jej vtisli tiež originálny tvar. Tajomnom dýcha skladba A song for Jeffrey a album uzatvára akési outro Round.
A bonusy? Musím spomenúť prvý singel, ktorý kvôli tlačovej chybe vyšiel ako Jethro Toe v roku 1968 - na A strane melodická Aeroplane, na B strane v podobnom duchu Sunshine day. Obe skladby je možné nájsť na CD Boxe 20 years of Jethro Tull (1988). Na reedícii samotného albumu This was môžme nájsť: singlovú inštrumentálku One for John Gee, rockovú Love story (tiež singlová) a vianočnú Christmas song (opäť singel). Tieto tri skladby boli neskôr súčasťou 2LP Living in the past (1972). No a na poslednej reedícii nájdeme ešte dve zaujímavosti, ktoré ma zaujali: nahrávku pre BBC So much trouble a skvelú bluesovku Stormy monday blues.
Toľko k debutu Jethro Tull. This was je mojou jethrovskou srdcovkou, takže nemôžem inak ako dať plný počet.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - This Was
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Flamengo - Paní v černém (Singly 1967 - 1972)
2011-12-22

Flamengo / Paní v černém (Singly 1967 - 1972)

4 stars

Po oboznámení sa s vynikajúcim dielom Kuře v hodinkách som si zaobstaral aj toto album. Samozrejme s obavami, že to nebude vôbec ono, pretože Kuře je Kuře. Ale našťastie som sa zmýlil a kolekcia singlov od Flamenga je v mojich ušiach vynikajúca.
Prvé dve skladby sú klasické a krásne Já budu chodit po špičkách a Povídej v podaní Petra Nováka (našťastie sa mi Povídej neznechutila v podobe dedinského rozhlasu ako iným). V podobnom duchu sa nesú aj skladby Svou lásku jsem rozdal a Poprava blond holky v podaní Karla Kahovca. Trošku tajomnejšia mi pripadá Co skrývaš v očích (opäť Kahovec). Vyber si palác (Kahovec) je veselá optimistická skladba, ktorá ma vždy poteší, naopak Paní v černém (Kahovec) už naberá vážnejšiu polohu. Nasleduje nádherná emotívna skladba v podaní Petra Nováka Náhrobní kámen. Jednoducho krása. Krehká skladba Džbán je jedinou spievanou Pavlem Sedláčkem. Tým sa uzatvára počet skladieb z roku 1967. Skladby nahraté v roku 1968 už spieva len Kahovec - našlapanú Zavraždil jsem lásku, Mayallovu coververziu No reply a vlastnú anglicky spievanú The way for horses. Na všetkých troch skladbach je cítiť určitý posun kapely do rockovejšieho soundu. Rok 1969 zastupuje dvojica skladieb - krásna verzia Gershwinovej Summertime v podaní Joan Duggan s famóznou gitarou Františka Francla a tajomná Too much love is a bad thing. Rok 1970 priniesol jedinú skladbu, vynikajúcu, tajomnú Vím, že pláčem to skončí za mikrofónom s Ivanom Khuntom a hosťujúcim Radimom Hladíkom na gitare.
Nasleduje už éra Kuřete v hodinkách, teda s Mišíkom za mikrofónom. Konkrétne dvojica skladieb vydaných na singli (1971) a ako bonus sa objavili aj na reedícii Kuře v hodinkách: našlapaná Každou chvíli, ktorá by v pohode na Kuře zapadla, a Týden v elektrickém městě, o ktorej platí v podstate to isté. Z roku 1971 je tu ešte skladba Stále dál, ale tá sa nachádza aj na albume Kuře v hodinkách. Poslednou vecou je tak akustická verzia Kuře v hodinkách z roku 1972, ktorá je famózna. Nádherná rytmika a flauta, ťažko sa rozhodnúť, ktorá verzia je lepšia, či albumová alebo singlová.
Ako bonus tu máme ešte skladbu Flamenga nahratú pre reláciu čs. televízie O uchu a sluchu z roku 1966 spievanú ešte Viktorom Sodomom Black is black (známa skladba v origináli od Los Bravos).
Nádherná kolekcia skladieb famóznej kapely. Päť hviezd nedávam len z úcty k albumu Kuře v hodinkách. Ale inak u mňa pod 4 a pol to určite nie je.

» ostatní recenze alba Flamengo - Paní v černém (Singly 1967 - 1972)
» popis a diskografie skupiny Flamengo


Flamengo - Kuře v hodinkách
2011-12-22

Flamengo / Kuře v hodinkách

5 stars

Zistil som, že ešte som sa nevyjadril k tomuto skvostu, ktorý milujem už pár rokov. Tak to napravím. Nedá sa napísať nič nové k tomuto zásadnému dielu československej rockovej hudby. Tak len pár viet. Hudobníci sú tu excelentní, žiadny nástroj nie je horší ako vynikajúci. Úvodná skladba Kuře v hodinkách (introdukce) je parádnym energetickým úvodom, plynule prechádzajúcim do famóznej skladby Rám příštích obrazů, kde sa mi veľmi páči spev Vladimíra Mišíka. Jenom láska ví kam je skvelá skladba s parádnymi saxofónmi. Moja srdcová záležitosť je balada Já a dým, krásna melanchólia. Chvíle chvil hudbu opäť parádne rozpumpuje do stratosféry. Opäť však príde ukľudnenie v podaní nádhernej, precítenej a emotívnej skladby Pár století. Ďalšia skladba Doky, vlaky, hlad a boty je jednou z mojich najobľúbenejších flamengovských vecí - skvelý riff a vokály. Nadupaná Stále dál nám ukáže skvelý spev Ivana Khunta, je to rocková pecka. Záver patrí majestátnej Kuře v hodinkách, čo je ozaj vrchol albumu. Milujem hlavne tie flautové vyhrávky. K bonusom (sú tiež vynikajúce) sa nevyjadrujem, pretože to plánujem v recenzii na album Paní v černém. Takže záverom - ozaj nič nové som nenapísal, ale pri tak skvelom diele to ani nie je možné. Pecka.

» ostatní recenze alba Flamengo - Kuře v hodinkách
» popis a diskografie skupiny Flamengo


Genesis - The Ray Wilson Lost Tracks (Bootleg)
2011-12-14

Genesis / The Ray Wilson Lost Tracks (Bootleg)

3 stars

Pri svojom blúdení internetom som narazil na tento bootleg. Pravdepodobne existuje len v elektronickej forme, navyše obal k nemu vôbec nekorešponduje, pretože ho tvorí fotka Genesis z časov Petera Gabriela. Ale iný som k nemu nenašiel. Čo ponúka tento bootleg? No predsa všetky B strany singlov z éry Raya Wilsona (7 skladieb) a jednu vyradenú skladbu z albumu. Jasne a stručne:

Papa he said (B strana singlu Congo) - zaujímavá rocková skladba so zaujímavým vokálom a riffom.
Banjo man (B strana singlu Congo) - takisto zaujímavý riff a skladba.
Phret (B strana singlu Shipwrecked) - inštrumentálka zameraná hlavné na klávesy, vcelku príjemná ako pozadie.
7/8 (B strana singlu Shipwrecked) - takisto inštrumentálka, avšak vydarenejšia ako jej predchodkyňa.
Anything now (B strana strana singla Not about us) - príjemná poprocková skladba.
Sign your life (B strana singla Not about us) - jedna z najvydarenejších skladieb z éry Tonyho Wilsona.
Run out of time (B strana singla Not about us) - jednoznačne pre mňa najlepšia skladba tohto bootlegu, krásna zasnená skladba.
Nowhere else to Turn (nevydaná skladba) - ďalšia príjemná poprockovka.

Celkovo sa dajú teda skladby charakterizovať ako jednoduché, nenáročné, príjemné poprockové skladby na oddych alebo ako pozadie. Ako veľký Genesis fanúšik som ich zaradil do svojej zbierky, ale tí, ktorí nemusia Calling all stations, tak tým to chýbať nebude.

» ostatní recenze alba Genesis - The Ray Wilson Lost Tracks (Bootleg)
» popis a diskografie skupiny Genesis


Joy Division - Still
2011-12-09

Joy Division / Still

4 stars

Joy Division vydali dve významné výberovky - Still (1981) a Substance (1988). V roku 2010 vyšla kolekcia +- Singles 1978-1980 a môže sa zdať, že tým tieto dve výberovky už nie sú tak významné. Ale nie je to tak. Kompiláciu Substance môžme vynechať, pretože skladby, ktoré obsahuje, nájdeme na spomínanej +- Singles 1978-1980 (okrem toho je na Singles sú všetky singlovky, kým na Substance nie). Avšak kompilácia má okrem dvoch skladieb, ktoré sú aj na Singles jednak živé nahrávky a jednak aj 7 skladieb, ktoré nenájdete na žiadnom z dvoch radových albumov ani na kompilácii singles. A týmto skladbám venujem svoju recenziu.

V prvom rade sú to štyri skladby z roku 1979 nahraté počas nahrávania debutového albumu, avšak vyradené z konečného playlistu: zvláštna a tajomná Excercise one, ťaživá a hutná The only mistake, Walked in line s dominujúcou basovou linkou a rýchla punková The kill, opäť s výraznou basovou linkou. Ďalšou skladba je tiež z roku 1979 a kapela ju nahrala počas nahrávania singlu Transmission - Something must break. Je to jedna z najpôsobivejších skladieb kapely, ktorá si ma svojou zvláštnou atmosférou podmanila. Z roku 1979 pochádza aj vyradená skladba z nahrávania singlu Licht und Blindheit (obsahoval skladby Atmosphere a Dead souls) - ďalšia skvelá našlapaná skladba Ice age. Posledná skladba, ktorá patrí medzi dovtedy nevydané, je tajomná The sound of music, nahratá v januári 1980 počas nahrávania singlu Love will tear us apart.

Týchto 7 skladieb kapely, ktoré sa objavili prvýkrát až na tejto kompilácii, rozhodne nepatrí medzi zlé skladby a každý fanúšik Joy Division by ich mal poznať.

» ostatní recenze alba Joy Division - Still
» popis a diskografie skupiny Joy Division


Joy Division - +- Singles 1978-80
2011-12-08

Joy Division / +- Singles 1978-80

5 stars

Joy Division počas dvoch rokov vydali nielen dva albumy, ale aj pekný počet skladieb na EP a SP. Táto kompilácia to vynikajúco mapuje.

Album otvárajú 4 skladby, ktoré kapela vydala na svojom debutovom EP v roku 1978 An ideal for living: punková Warsaw, nadupaná No love lost, Leaders of men a Failures. Tieto skladby sa od ostatnej tvorby kapely líšia v mojich ušiach, sú oveľa viac punkovejšie a oveľa menej temnejšie. Koncom roka 1978 prispeli Joy Division na dvojitom EP spoločnosti Factory records (A factory sample) dvoma skladbami: skočnou Digital s podmanivou basovou linkou, a tajomnejšou skladbou Glass. V roku 1979 zas prispeli dvoma skladbami vyradenými z debutového albumu na výberové EP rôznych kapiel Earcom 2 - Contradiction: ťaživou Autosuggestion, ktorej trochu škodí dĺžka, a v podobnom duchu pôsobiacu From safety to where. Ďalšie dve skladby už pochádzajú z úspešného singlu Transmission: rovnomenná, pohodová a tak trochu kultová Transmission a zvláštna Novelty. V roku 1980 vychádza vo Francúzsku limitovaný singel pod názvom Licht und Blindheit. Tvoria ho dve skladby: geniálny, majstrovský kúsok plný smútku Atmosphere. Nikdy nezabudnem na ten emociálny zážitok, keď táto skladba hrala v záverečnej scéne filmu Lost, to bolo slzy udržať veľmi namáhavé. Druhá skladba je Dead souls, ktorú nahrali aj Nine inch nails do skvelého filmu Vrana (1994). Ďalšie skladby na kompilácii sú tri skladby zo singlu vydaného v roku 1980: spievaná Komakino, inštrumentálna Incubation a krátka inštrumentálna As you said (to je vlastne elektronická skladba). Ďalší singel tvorili dve skladby: legendárna a najznámejšia skladba kapely plná emócií Love will tear us apart a naproti tomu hudbou optimistickejšia These days. Posledný singel vydaný po smrti Iana Curtisa tvoril "double A side" singel - opäť vydaná Atmosphere a hlavne odlišná verzia skladby z debutu She´s lost control, ktorá v tejto podobe naberá brutálne rysy, ťaživosť a posúva ju ešte ďalej ako pôvodná verzia. Na kompilácii sú ešte tri skladby: odlišná verzia Love will ters us apart (oproti pôvodnej rýchlejšia, ale už nemá takú podmanivú basovú linku) a dve singlovky z druhého albumu (Isolation a Heart and soul).

Zhrnuté - Joy Division mali nielen kvalitné dva albumy, ale mimoalbumové singlovky a skladby z EP-čiek. Táto kompilácia je na úrovni radového albumu a opäť ma hudba zasiahla naplno. Okrem toho sú to jedny z najvýznamnejších kusov kapely (Transmission, Atmosphere, Love will tear us apart), pre mňa rozhodne plný počet.

» ostatní recenze alba Joy Division - +- Singles 1978-80
» popis a diskografie skupiny Joy Division


Joy Division - Closer
2011-12-07

Joy Division / Closer

5 stars

Druhý a bohužiaľ aj posledný album kapely Joy Division. Prvé ma strašne zasiahlo, nadchlo... Jednoducho láska na prvé počutie. Na základe zopár recenzií po internete a podobne, som sa bál druhého, pretože takmer všade ospevovali debut a druhý album Closer buď nespomínali alebo tak, že nedosahuje úroveň prvého. Ale v mojich ušiach sa stal pravý opak. Ak som prvý album vyniesol do nebies, druhý musí byť asi vyššie, pretože ma zasiahol ešte viac.

Album otvára zvláštna skladba Atrocity exhibition, ktorá ma neopísateľnú atmosféru. Pokračuje sa šlapavou Isolation, v ktorej sú syntezátory využité viac ako Joy Division dovtedy využili. Passover je opäť atmosférou typická skladba kapely - tajomná a potemnelá. Colony sa vyznačuje zaujímavým rytmom, ktorý produkujú vzájomne bicie nástroje s basgitarou. A means to an end je opäť šlapavou skladbou, ktorá pekne odsýpa. Potom príde pomyslená druhá strana (keby sme mali LP) a tá vyráža dych. Najprv je to Heart and soul s hypnotizujúcimi bicími nástrojmi a basgitarou a Curtisov spev je neskutočne podmanivý, akoby z iného sveta. Twenty four hours má stašne clivú atmosféru. Basgitara a gitara spoločne vyhrávajú jeden z najclivejších riffov aké poznám. A čo potom skladba The eternal, to je zhudobnené trápenie, zhudobnený koniec, zhudobnený smútok. Emócie môžu plakať. A korunu tomu nasadí záverečná Decades. Tie syntezátory na prvýkrát nemusia v nej znieť dobre, ale potom to objavíte. Toto je skladba, ktorá predstavuje ťažký osud, emočný tlak, melanchóliu, smútok, beznádej... A je to v tomto prípade nielen vďaka Curtisovmu spevu a textu, ale aj vďaka syntezátorovým vyhrávkam.

Uznávam, že to nie je hudba pre každého. Je veľmi ťaživá, smutná, depresívna, temná... Ale ak vám tieto pocity nie sú cudzie, chytí vás za srdce. Je v nich úžasný druh temnej krásy. Osobne teda odporúčam len ľuďom, ktorý majú sklony k takýmto pocitom a vyžívajú sa v nich ako ja. Asi nič pre veselé povahy. Pre mňa je Closer majstrovský kúsok.

» ostatní recenze alba Joy Division - Closer
» popis a diskografie skupiny Joy Division


Joy Division - Unknown Pleasures
2011-12-07

Joy Division / Unknown Pleasures

5 stars

Joy Division sú zjavenie. Zhudobnená temnota. Jedna z najvýznamnejších kapiel a pre mňa aj jedna z najlepších. Joy Divison som spoznal vďaka vynikajúcemu, emóciami nabitému a úžasnému filmu Control z roku 2007. Veľmi veľký zážitok. A po tomto filme som sa vrhol na diskografiu kapely, ktorá vojde na tri albumy. Okrem temnoty a depresie je typický pre ich tvorbu aj jedinečný a nenapodobiteľný zvuk. Všetkému kraľuje basgitara Petera Hooka, ktorá doslova strháva všetko naokolo. Podobne sú na tom aj bicie nástroje v podaní Stephena Morrisa. Gitara Bernarda Sumnera tu nemá až taký jednoznačný podiel, ale čo na nej zahrá, je jedinečné a týka sa to aj jeho klávesových partov. No a na koniec netreba zabúdať na dušu kapely, speváka Iana Curtisa. Geniálne texty a podmanivý spev akoby z inej dimenzie, ktorý svet nepočul od čias smrti Jima Morrisona. A čo nám priniesol debut?

Album otvára skladba Disorder, čo je jedna z najvýznamnejších skladieb kapely. Úžasná gitara, ktorá sa nedá prirovnať k ničomu, veľmi podmanivá. A spev Iana Curtisa je jednoducho podmanivý. Nasleduje Day of the lords, ktorá je v podstate zhudobnená temnota. Ťaživé tempo, gitara a refrén akoby zo záhrobia. Táto skladba strčí do kapsy celé tzv. emo hnutie. Skladba Candidate stojí hlavne na hypnotickom speve Iana Curtisa a to isté platí i o skladbe Insight. Ozaj neskutočné veci. New dawn fades je opäť dusivejšia a temnejšia skladba. Potom príde ďalší z najvýznamnejších kusov kapely She´s lost control, ktorá sa ani nedá opísať. Treba počuť, atmosféra je skrátka neopísateľná. Nasleduje Shadowplay, ktorá nezaostáva v ničom za predchádzajúcimi skladbami. Wilderness má veľmi zaujímavú basovú linku, hoci v podstate ju majú takmer všetky skladby kapely. Punkovú tvár kapely predstavuje skladba Interzone. No a ako inak sa Joy Division môže rozlúčiť, ak nie ďalšou zhudobnenou temnotou I remember nothing. To je jednoducho neskutočné, ako vedela táto kapela narábať s pocitmi za pomoci svojej hudby.

Pre mňa jeden z najlepších debutov všetkých čias. To je neskutočné, čo táto kapela vytvorila na svojom prvom albume a vôbec, nepoznám nijakú hudbu, ktorá by sa podobala na Joy Division.

» ostatní recenze alba Joy Division - Unknown Pleasures
» popis a diskografie skupiny Joy Division


Yes - Fly From Here
2011-11-25

Yes / Fly From Here

4 stars

Yes predsa len vydali nový album. Plný očakávania som ho vypočul prvýkrát v lete. Bol som zvedavý hlavne na post speváka. A som len veľmi rád, že takisto ako v prípade albumu Drama, to dopadlo aj v prípade albumu Fly from here. To znamená, že nový spevák David Benoit ma nesklamal. Dobre, nie je to Anderson, ale do hudby Yes mi sedí. Na čo som bol zvedavý ako druhé, bola nanovo prepracovaná suita Fly from here, ktorú kapela hrávala na koncertoch práve, keď mala za mikrofónom Trevora Horna. A suita nesklamala. Pripomína mi starých dobrých Yes, avšak v roku 2011. Samotná suita má 6 častí - Overtúru a 5 samostatných častí. Už samotná Overture je skvelým úvodom. Prvá časť suity s názvom We can fly je krásnou pohodovou skladbou, ktorú nasleduje moja najobľúbenejšia časť suity - smutná a melancholická Sad night at the airfield. Časť Madman at the screens je návratom k motívom Overture, Bumby ride zas príjemným veselým krátkym spestrením. Suita nám končí časťou We can fly Reprise, ktorá opäť reprízuje, tentokrát motívy časti We can fly.
Po suite nasledujú "normálne" skladby. Zvláštna a príjemná The man you always wanted me to be, zadumanejšia Life on a film set, neskutočne pohodová skladba Hour of need. Potom príde inštrumentálna skladba Howovej gitary Solitaire, ktorá vôbec nie je samoúčelná. Záver albumu zdobí skladba, ktorú mám zrejme najradšej z celého albumu. Je ňou melodická oddychová a pohodová skladba Into the storm.
Skvelý album. Z celého albumu cítim vyzretosť muzikantov i hudby. Na nič sa nehrajú, nesnažia sa opäť búrať hudobné bariéry. Hrajú pohodovú hudbu, veľmi príjemnú. Kľudne by som dal aj päť bodov, pretože album Fly from here sa stal jedným z mojich najobľúbenejších albumov Yes. Ale objektívne musím ubrať hviezdu vzhľadom k ich opusom. U mňa osobne je to však určite za 4 a pol.

» ostatní recenze alba Yes - Fly From Here
» popis a diskografie skupiny Yes


Whitesnake - Forevermore
2011-09-20

Whitesnake / Forevermore

4 stars

Tento rok vyšiel celkom slušný počet nových albumov starých harcovníkov. Medzi nich patrí aj Whitesnake. Nový album som očakával netrpezlivo, vzhľadom na mnohé správy o zhoršených výkonoch Davida Coverdalea. Našťastie sa také niečo na tomto albume nekonalo. Album je plný hudby, akú od kapely očakávam. Je to skvelý rock, reznutý bluesom, občas pekná balada. Ale hlavne - poctivá hudba. Veľmi sa mi páči už úvodná Steal your heart away so skvelým riffom, úvod ako má byť. V podobnom duchu sa nesú aj ďalšie dve skladby. Štvrtá skladba Easier said than done prináša skľudnenie a Davidov precítený hlas (balady mu vždy išli výborne). Ďalšie dve skladby sú opäť rockové a našlapané. Po nich nasleduje poloakustická, veľmi príjemná a pohodová skladba One of these days. Tú môžem počúvať hocikedy. No a opäť pokračuje album podobne - ďalšie dve skladby v duchu "whitesnakeovského" rocku, tretia kľudnejšia (Fare thee well). Po nej nasleduje podmanivá, tvrdšia skladba Whipping boy blues. My evil ways je našlapaná rocková jazda. Album však uzatvára pomalá skladba - Forevermore. Krásna, citlivá, emotívna. Veľmi vydarený záver.

Celkovo sa v mojich ušiach album Forevermore vydaril. Čo sa týka skladieb i inštrumentálnych výkonov. Takto si predstavujem rock v podaní starých harcovníkov. Pre mňa lepší album ako predchádzajúci Good to be bad.

» ostatní recenze alba Whitesnake - Forevermore
» popis a diskografie skupiny Whitesnake


Byron, David - That Was Only Yesterday - The Last EP
2011-09-14

Byron, David / That Was Only Yesterday - The Last EP

5 stars

Aby som si skompletizoval zbierku Davida Byrona, jednoznačne som musel získať aj skladby z tohoto EP. Samotné EP sa však nedalo zohnať, tak som to vyriešil po svojom. Zobral som nahrávky Spice (predchodcu Uriah Heep) z kompilácií Uriah Heep Time of revelation a Lansdowne tapes, tri skladby Byrona ako hosťa pre Rogera Schroedera (z Davidovej výberovky Man of yesterday) a toto EP. Vytvoril som si tak plnohodnotné Davidove album s nasledujúcimi skladbami, ktorého recenziu dávam k tomuto EP, vzhľadom na to, že hodnotenie je rovnaké:

1. In love (B strana singla Spice, 1968)
2. What about the music (A strana singla Spice, 1968)
3. Born in a trunk (Spice, 1969)
4. Magic lantern (Spice, 1969)
5. Astranaza (Spice, 1969)
6. Celebrate (Spice, 1969)
7. Schoolgirl (Spice, 1969)
8. I want you babe (Spice, 1969)
9. Born in a trunk /instrumental/ (Spice, 1969)
10. Wanna thank you girl (pre Johna Schroedera, 1973)
11. The bird has flown (pre Johna Schroedera, 1973)
12. Witchi tai to (pre Johna Schroedera, 1973)
13. That was only yesterday (Last EP, 1984)
14. Waiting for the sun (Last EP, 1984)
15. Pride and joy (Last EP, 1984)

Singel Spice je pre mňa v znamení snahy preraziť na poli populárnej hudby, takže žiaden rock sa nekoná. Ale sú to príjemné melodické skladby, In love so spevavým refrénom a takisto aj What about to love. Príjemné skladby. Nevydané skladby Spice už však priniesli veľký náznak legendy menom Uriah Heep. Born in a trunk je skvelá skladba s vypätým vokálom Davida Byrona, skvelým rytmom a tajomnou atmosfréou a dá sa označiť už za "uriášovku". Magic lantern je najambicióznejšou skladbou s dĺžkou takmer 9 minút. Cítiť tu pokusy o jazzrock, hlavne v sólach. Treba povedať, že či už klavírne alebo gitarové sóla napriek tomu, že sú vydarené, nepodarilo sa v nich prebudiť jazzrock. Predsa len kapela mala bližšie k hardrocku a toto je experiment, ktorý sa však vkusne podaril. Astranaza je melodická skladba prinášajúcu príjemnú náladu. Celebrate pripomína singel kapely, čiže skladbu viac do popu. Schoolgirl má zasa zaujímavý rytmus a takisto aj I want you babe, ktorá ma oslovila hneď na prvé počutie. Poslednou skladbou od Spice je inštrumentálna verzia Born in a trunk. Šlape ako hodinky, skvelo rockuje, ale oproti pôvodnej verzii chýba ozaj hlas Davida Byrona. Nasledujú tri skladby, ktoré David naspieval pre album Witchi tai to Johna Schroedera (vôbec neviem, kto to je) v roku 1973. Prvá z nich Wanna thank you girl je až príliš sladká balada, na ktorú som si však po čase zvykol. The bird has flown je už dramatickejšia, naliehavejšia a má zvláštnu atmosféru. Vydarená skladba. Witchi tai to je podmaňujúce, kľudná skladba, ktorá ma takisto dostala na prvé počutie.

No a nasledujú tri posledné skladby Davida Byrona nahraté v roku 1984, ktoré vyšli až v roku 2008 ako The last EP. Všetko sú to covery nahraté so špičkovými hudobníkmi. Prvý z nich je That was only yesterday, pôvodne od Spooky tooth (nepoznám ani kapelu, ani pôvodnú verziu). Skladba je to skvelá a David spieva nádherne. Bol som prekvapený, že napriek tomu alkoholizmu sa jeho hlas nezmenil, stále bol prvotriedny. Druhá vec je mojou veľkou srdcovkou. Jedná sa totiž o skladbu Waiting for the sun, pôvodne od legendárnych The Doors. Jim Morrison je pre mňa najcharizmatickejší spevák všetkých čias. Preto som bol veľmi zvedavý ako sa s tým popasuje David Byron, pre mňa najlepší spevák všetkých čias. Výsledok je excelentný. A to nielen vďaka Davidovi, ale aj vďaka kapele, napríklad taká basgitarová linka je neuveriteľná, to je proste nádhera. No a posledný cover je od Marvin Gaye (nepoznám) Pride and joy (takisto nepoznám originál). Veľmi príjemný rockandrollový song na rozlúčku s božským hlasom Davida Byrona.

Obrovská škoda takéhoto speváka s veľkým S.

» ostatní recenze alba Byron, David - That Was Only Yesterday - The Last EP
» popis a diskografie skupiny Byron, David


Byron, David - Lost & Found [The Byron Band]
2011-09-13

Byron, David / Lost & Found [The Byron Band]

5 stars

Pôvodne vyšlo toto 2 CD v roku 2004 a v roku 2008 na podobnej kompilácii One minute more sa objavili ďalšie tri skladby nezahrnuté do tohoto 2 CD. Kompletizácia nastala v roku 2009, keď vyšlo Lost and found v reedícii s nasledujúcimi skladbami:

CD1:
Bad Girl
Fool For A Pretty Face
Need Love
Safety In Numbers
Still Wanna Hold You
Gets A Little Crazy
Learn The Dance
What’s Your Game
One Minute More

CD2:
How Do You Sleep
Safety In Numbers
I Need Love
Piece Of My Love
Goodnight Blues
Last Chance Jam
Bad Girl
Start Believing
July Morning
How Do You Sleep
Sweet Lorraine
Piece Of My Love
Liverpool Blues
Roll Over Beethoven
Angelsong

Z toho vyplýva, že druhé CD sa nezmenilo. Avšak prvé áno. Zameriam sa v hodnotení práve na prvé CD, pretože obsahuje skladby Byron Bandu z roku 1982, ktoré mohli kľudne tvoriť druhé album kapely, keby sa nerozpadla z rovnakej príčiny, ktorá spôsobila i koniec Davida Byrona v Uriah Heep - nezvládateľný alkoholizmus. Každopádne skladby sú vynikajúce a nie sú také perfektné z hľadiska zvuku ako na prvom albume Byron Bandu, ale o to viac zaujmú svojou priamočiarosťou, úprimnosťou. Rocková kapela šlape v zložení spev-gitara-basgitara-bicie. Sem tam klavír, ale oproti prvému počinu ubudol saxofón.

Najprv nám tu zaznie skladba z albumu On the rocks, a to Bad girl. Toto rockovejšie prevedenia je snáď ešte lepšie ako pôvodné, tajomnosť ostala rovnaká. Fool for a pretty face je vynikajúci rockový song. Podobne je na tom aj Need love s dobrým riffom. Poriadne nadupaná je vypaľovačka Safety in numbers. Pripomenutie Davidovho prvého albumu predstavuje pomalšia skladba Still wanna hold you (opäť pripomína niektoré veci na druhom albume Davida Coverdalea). Gets a little crazy je hutný a tvrdý rockový song. Veľmi ťažký spodok má aj Learn to dance. What´s your game pokračuje v nastolenom rockovom sounde. Zároveň tento sound aj ukončuje, pretože posledná skladba One minute more je krásna akustická jemná skladba s krásnym vokálom Davida Byrona.

Nevydané skladby Byron Bandu rozhodne tvoria vynikajúcu kolekciu rockových skladieb, ktoré jednoznačne patria k tomu najlepšiemu, čo David Byron nahral. Odporúčam všetkým jeho obdivovateľom, ale aj milovníkom poctivej rockovej muziky.

» ostatní recenze alba Byron, David - Lost & Found [The Byron Band]
» popis a diskografie skupiny Byron, David


Byron, David - On the Rocks [The Byron Band]
2011-09-12

Byron, David / On the Rocks [The Byron Band]

5 stars

Po dvoch rokoch nečinnosti, počas ktorých neviem, čo David Byron robil (ale určite chlastal), prišiel jeho návrat v podobe kapely The Byron Band. Okrem Byrona v túto kapelu tvorili vynikajúci hudobníci, každý so skúsenosťami v rôznych kvalitných či známych projektoch. A spoločne takto vytvorili vynikajúci album, pre mňa najlepšie, čo David naspieval mimo Uriah Heep. A navyše, vyšlo v roku 1981. To už boli osemdesiate roky a mnohým rockovým kapelám došla šťava a hudba celkovo šla dosť dole kvalitou. Ale tento album ako keby osemdesiate roky nevnímal. Je to nádherný kus poctivej, emotívnej a nefalšovanej rockovej hudby, ktorá by si zaslúžila oveľa väčšiu pozornosť. Jednoducho nádhera, každé rockové srdce zaplesá radosťou.

Album otvára skladba Rebecca s nadupaným riffom, takto má znieť skvelý rockový song. David samozrejme exceluje, za tie dva roky nečinnosti sa mu jeho božský hlas vôbec nezmenil. Skladba Bad girl je ozajstný klenot. Skvelý rytmus, tajomná atmosféra, skvelý Mel Collins na saxofóne. Po tom však prichádza ešte väčšia perla, pre mňa najlepší song albumu How do you sleep. Hutný rockový song so skvelým Davidovým vokálom a gitarou Robina Georgea. Krásnu pohodu prináša skladba Little by little, jednoducho pohodička. Rocková našlapaná skladba Start believing opäť rozplesá každé rockové srdce, je tu ozaj skvelý riff. Never say die potom patrí do kategórie melodického poprocku, podobne aj King, hoci ten má oproti Never say day rockovejší ráz. Záverečná skladba Piece of my love album parádne uzatvára. Pekné saxofónové vyhrávky, po ktorých nastúpi vynikajúci rockový riff a kapela šlape ako hodinky. A máme tu aj singlové bonusy. Najprv je to melodická Every inch of the way, ktorá má akýsi nádych melanchólie, ale inak je veľmi pohodová. Na B strane singla Every inch of the way bola zas skladba Routine. Vynikajúci našlapaný rockový song, skvelý rytmus, riff a Byronove vokály. Obe tieto skladby pochádzajú ešte z tvorby Byrona a Boonea z čias projektu Baby faced killer. Posledný bonus je B strana singla skladby Rebecca s názvom Tired eyes. To je ozaj vydarená jemná akustická skladba plná emócií.

Rozhodne jeden z najlepších rockových albumov osemdesiatych rokov. Všetci, čo milujú Davida Byrona v Uriah Heep by mali siahnuť po tomto albume. Je to kus poctivej rockovej hudby. Vynikajúca kapela s vynikajúcim spevákom.

» ostatní recenze alba Byron, David - On the Rocks [The Byron Band]
» popis a diskografie skupiny Byron, David


Byron, David - Baby Faced Killer
2011-09-11

Byron, David / Baby Faced Killer

5 stars

Tak a je to tu. Teraz šokujem zrejme všetkých, ktorí poznajú toto album. Prečo? Pretože nepoznám nikoho, kto by tento album neoznačoval ako zlý, podpriemerný, odpad a čo ja viem čo. Očakával som teda to najhoršie. A výsledok? To najlepšie. Neviem si to doteraz vysvetliť, prečo je tomu tak, že tento album ma tak zasiahol. Veď sám uznávam, že s progresivitou nemá skoro nič spoločné, takisto s rockom. Produkcia je silno komerčná. Tak prečo? Žeby melódie? Alebo Davidov dokonalý hlas? Naozaj neviem. Skrátka, už to nezmením a vybočujem z rady.

Úvodná Baby faced killer je presiaknutá akýmsi komerčným zvukom, ale má peknú melódiu a Davidov spev a vokály sú skvelé. Rich man´s lady je akýmsi retro rockovým songom, ktorý má slušnú energiu. Sleepless nights je jemnejšou skladbou s krásnym Davidovim vokálom a zbormi. Úchvatná. African breeze je jednoznačne najhorším počinom albumu z hľadiska produkcie - v podstate disko song. Avšak skladba sama o sebe nie je vôbec zlá a refrén je podmanivý. Skrátka v inom šate by to bolo oveľa, oveľa lepšie. Nasleduje prvá balada albumu Everybody´s star. Je pekná, ale dá sa jej vyčítať príliš veľká "cukrovosť". Jednoznačne najambicióznejšou skladbou je Heaven of hell. Skvelé Davidove vokály striedajúca naozaj predstavu neba aj pekla, naliehavá skladba plná emócií. Vynikajúca melodická a pohodová skladba je Only you can do it. Don´t let me down je zas našlapaná, melodická rocková skladba, ktorá rozprúdi krv v tele. Rock and roll nám zas predstaví Acetylene Jane. A na záver klenot I remember. Jedna z najkrajších balád, aké kedy David Byron spieval. Krásny spev s krásnymi zbormi a takisto tu máme aj gitarové sólo Micka Boxa. K albumu sú pripojené ešte dve skladby z B strán singlov a album pekne dopĺňajú: energická rocková skladba Down on my luck a zaujímavá kvázi reaggae skladba All in your mind.

Zhrnuté - produkcia nebola zrovna v niektorých skladbách šťastná. Napriek tomu ma tieto skladby z mne neznámej príčiny oslovili na 100 %. Plný počet albumu, ktorý má všeobecné opačné hodnotenia je veľmi subjektívny pohľad, takže som presvedčený, že sa už nikto nenájde, komu sa tak veľmi páči tento album ako mne. Nemôžem si pomôcť. Každopádne, keby bol celý v rockovom šate, myslím, že by mal viac fanúšikov. A na záver jedna vec - ten obal albumu je neuveriteľne hypnotizujúci. Jeden z mojich najobľúbenejších.

» ostatní recenze alba Byron, David - Baby Faced Killer
» popis a diskografie skupiny Byron, David


Byron, David - Rough Diamond [Rough Diamond]
2011-09-09

Byron, David / Rough Diamond [Rough Diamond]

4 stars

Rough Diamond bola jednou z tzv. superkapiel. Pre mňa je však najpodstatnejšie meno spojené s touto kapelou David Byron. Ten sa zrejme snažil preraziť po vyhadzove z Uriah Heep skôr v rámci kapely ako sólo. Rough Diamond postretol osud typický pre superkapely - veľké očakávanie, skvelá hudba, úspech však minimálny, rozpad kapely. Osobne mi ani na prvé vypočutie nesadla hudba, avšak postupne som objavil jej krásy. Úvodná Rock ´N´ Roll je pekne od podlahy zahratý song. V rovnakom duchu sa nesie i nasledujúca Lookin´ for you. Nasledujúca Lock and key je veľmi vydarená skladba, ktorej dominuje zdvojený vynikajúci vokál Davida Byrona. Nádherná je aj pomalá a citlivá skladba Seasong, opäť Davidova parketa. By the horn je pulzujúci rockový song. Vrcholná skladba albumu je pre mňa Scared s bluesovým nádychom a tajomnou, až zlovestnou atmosférou a peknými sólami gitary i klavíru. Vynikajúca je nasledujúca skladba Hobo so zapamätateľným refrénom a krásnou inštrumentálnou záverečnou clivou časťou. Voľne na to nadväzuje krátka klavírna skladba The Link, ktorá ako keby na tento rockový album ani nepatrila. Je jemná a krásna. Na ňu zas nadväzuje záverečná End of the line, zvláštna skladba, ktorá má svoje kúzlo, hoci záver albumu som čakal lepší. Rough Diamond je album, ktoré má skvelú rockovú atmosféru, avšak nie všetky skladby sa podarili. David Byron tu podáva svoj štandardný, t.j. vynikajúci výkon. Oveľa viac som očakával od gitary Clema Clempsona, ktorý v Colosseu hral neskutočné sóla, tu je oveľa skromnejší. Ale stále skvelý. Keď to zhrniem, Rough Diamond mám radšej ako prvý sólový počin Davida Byrona, i keď tu nie sú také melodické skladby. Ale na plný počet mi tento album nepripadá. Rozhodne však odporúčam, je to neznámy klenot.

» ostatní recenze alba Byron, David - Rough Diamond [Rough Diamond]
» popis a diskografie skupiny Byron, David


Byron, David - Take No Prisoners
2011-09-04

Byron, David / Take No Prisoners

4 stars

David Byron vydal svoj prvý sólový album ešte v časoch svojho pôsobenia v Uriah Heep. A hosťujú tu všetci vtedajší hráči tejto kapely - Mick Box, Lee Karslake, John Wetton aj Ken Hensley. Hudba sa tu líši od Uriah Heep, niekde ju však silno pripomína. Album otvára majestátna Man full of yesterdays s pekným textom. Určite patrí medzi najlepšie kúsky albumu. Nasledujúca Sweet rock n´ roll je taká zvláštna skladba v tom zmysle, že pre mňa nie je dobrá ani zlá. Skrátka je. A pripomína mi dva songy z albumu Northwinds Davida Coverdalea. Skladba Steamin´ along je poriadne funky. David tu výborne spieva (ostatne to všade) a skladba šľape pekne dopredu. Vždy ma núti hýbať sa do rytmu. Nasleduje Silver white man, ktorú David zložil ešte v roku 1972 pre Uriah Heep (verziu Uriah Heep je možné nájsť ako bonus k albumu Magician´s birthday). Oproti uriášovskej verzii sa mi zdá táto oveľa lepšia, má dobrú melódiu a zapamätateľný refrén. Balada Love song je veľmi citlivo a pekne zaspievaná. Po nej nasleduje najuriášovský song albumu Midnight flyer. Tajomný, napätý song, s dobrou rytmikou a záverečným riffom. Paráda. Saturday night je potom jednoduchá rock and rollová skladba, ktorá neurazí. Roller coaster pritvrdzuje a riff je podľa mňa veľmi vydarený a tak skladba patrí medzi moje najobľúbenejšie. Pre skladbu Stop (think what you´re doing) platí to isté, čo som napísal o skladbe Sweet rock n´ roll. Album uzatvára Hit me with a white one, pekná rocková skladba, od ktorej by som však očakával lepší záver albumu. Máme tu ešte bonusový song What´s going on (prvýkrát vyšiel na výberovke Man of yesterday), ktorý je vydarenou skladbou, ktorá mohla na albume nahradiť niektorú z menej vydarených skladieb. Napriek tomu, že približne 3 až 4 skladby albumu nie sú to, čo by ma chytilo za srdce, zvyšok je veľmi kvalitný. Osobne si myslím, že albumu by prispeli lepšie aranžmány, smerom k hard rocku. Ale aj tak ho mám veľmi rád.

» ostatní recenze alba Byron, David - Take No Prisoners
» popis a diskografie skupiny Byron, David


Uriah Heep - Into The Wild
2011-09-03

Uriah Heep / Into The Wild

5 stars

A je to konečne tu! Vrcholné dielo kapely Uriah Heep v ére speváka Bernieho Shawa. Rozhodne som od neho nečakal veľa, v podstate iba niečo príjemné, čo kapela robila na posledných počinoch. Hoci je pravda, že dve nové skladby zo Celebration z roku 2009 poriadne navnadili. No a keď som počul tento album prvýkrát, hneď ma chytilo. Od prvej skladby až po poslednú. Celá kapela šlape ako hodinky a musím pochváliť hlavne Micka Boxa za jeho riffy i sóla. Album otvára našlapaná rocková štadiónovka Nail on the head. Páni, tomu hovorím začiatok. Po nej ide moja najobľúbenejšia skladba albumu I can see you. Je plná energie, emócií, dokonca aj clivosti. Refrén je jednoducho krásny a táto skladba sa mi hádam nikdy nezunuje. Skladba Into the wild je ďalšia rocková rázna vec, ktorá núti ku kývaniu hlavou. Money talk má zaujímavý riff a zvláštne napätie. Nastavený štandard albumu pokračuje aj skladbou I´m ready. Zjemnenie prichádza v podobe skladby Trail of diamonds, ktorá sa potom rozbehne a v čase 3:30 nastúpi Boxova gitara v pre mňa hypnotizujúcej podobe. Southern star potom ide priamočiaro na rockovú bránu. Takisto to platí pre skladbu Believe, ktorá má veľmi chytľavý refrén. A je tu deviata skladba Lost a stále necítim žiadne slabé miesto. Skladba T-Bird angel je veľmi vydarená, povedal by som poprocková skladba, ktorá má správnu dávku emócií. A na záver tu máme citlivú baladu Kiss of freedom, ktorá je veľmi krásnou rozlúčkou s albumom, ktorý nemá slabú skladbu. Ale pozor! Vlastne tu máme ešte bonusovú skladbu (oficiálne pre japonské vydanie) Hard way to learn. Takisto vydarená, vôbec nekazí dojem albumu. Takže Uriah Heep nám ukázali svoju silu v čase, keď to asi nikto nečakal. Jednoznačne jeden z najlepších počinov tohto roku.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Into The Wild
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Wake The Sleeper
2011-09-01

Uriah Heep / Wake The Sleeper

4 stars

Po desiatich rokoch od počinu Sonic origami vydávajú Uriah Heep v roku 2008 nové album Wake the sleeper. Ešte predtým v roku 2007 sedem sa udiala zatiaľ posledná personálna zmena v kapele na poste bubeníka. Nový bubeník Russel Gilbrook priniesol aj nový elán do skupiny. Dôkazom toho je hneď úvodná a divoká Wake the sleeper. Celé album je vyrovnané, podobne ako predchádzajúce, avšak je oveľa hutnejšie. A preto ho mám aj radšej. Moje najobľúbenejšie kúsky na albume sú skvelá Tears of the world s peknými vokálmi, našlapaná Book of lies, jemná a krásna What kind of god, štadiónová Shadow a záverečná emotívna a vypätá War child. Zvyšok je veľmi kvalitný, preto tento album najradšej počúvam v celku. Navyše v roku 2010 vyšla 2CD výberovka On the rebound, kde sa nachádza aj outtake z albumu Wake the sleeper s názvom You are the only one. A na tú musím upozorniť, pretože je to jedna z najkrajších skladieb z éry Bernieho Shawa, emotívna a melancholická. Navyše Uriah Heep sa dosť vyšvihli v roku 2009, keď na kompiláciu Celebration nahrala dve nové skladby, ktoré patria k tomu naj, čo nahrali - šlapavú a melodickú Only human a Corridors of madness s krásnymi vokálmi. Takže odkedy sa po desiatich rokoch pauzy v roku 2008 vrátili, šlape im to ako hodinky.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Wake The Sleeper
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Sonic Origami
2011-08-22

Uriah Heep / Sonic Origami

4 stars

Sonic origami mi v diskografii Uriah Heep pripadá taký nenápadný. A to je škoda, pretože skrýva v sebe mnoho krásneho. Vyzerá to tak, že odkedy má kapela má túto zostavu, tvorí vyrovnané veci, ktoré sú veľmi dobré (a nič sa nezmenilo ani výmenou bubeníka v roku 2007). Takže dá sa povedať, že éra Bernieho Shawa je mimoriadne plodná a pre mňa aj kvalitná. Z tohoto albumu by som vypichol ako najlepšie skladby Between two worlds venovanú Byronovi a Thainovi s krásnymi vokálmi, šľapajúca I hear voices, pohodovú Perfect little heart, nádhernú akustickú Heartless land, melancholickú a podmanivú (moju najobľúbenejšiu na albume) Only the young, ďalšiu skvelú akustickú vec Question, nádhernú a emotívnu The golden place a záverečnú (niekde uvádzanú ako bonusovú, niekde ako normálnu albumovú) Sweet pretender. A zvyšok sú skladby veľmi príjemné, ktoré ma takisto nesklamali. Takže pre mňa je Sonic origami naozaj vynikajúce album.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Sonic Origami
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Sea Of Light
2011-08-21

Uriah Heep / Sea Of Light

4 stars

Sea of light je mimoriadne vydarený počin Uriah Heep, ktorým kapela dokázala, že má čo ukázať aj naďalej. Mimoriadne skladby na tomto albume svedčia o tom, že to ide. A navyše opäť krásny obal v podaní Rogera Deana. Úvodná Against the odds je rocková pecka s veľkým P. Neskutočný riff Micka Boxa odštartuje skladbu, ktorá nenechá chladné žiadne rockové srdce. A tie vokály v refréne, to je jednoducho starý dobrý Uriah Heep. Sweet sugar pokračuje v rockovej nálade, takisto aj Time of revelation. Potom príde zvoľnenie v podobe krásnej balady Mistress of all time. Krásna, precítená a melancholická. Universal wheels opäť rockuje ako sa patrí. Nasleduje rocková vypaľovačka Fear of falling, ktorú spieva Trevor Bolder. Šlape ako hodinky a tie bicie sú fakt skvelé. Spirit of freedom nám tempo opäť zmierni, tentokrát v háve AOR. Logical procession je veľmi vydarená chytľavá skladba, ktorá je nabitá emóciami. Jeden z vrcholov albumu. Nasledujúca melancholická balada Love in silence je ešte lepšia. Návrat k rockovejšiemu soundu prichádza so skladbou Words in the distance a Fires of hell. Záver albumu však patrí pre mňa jednej z najkrajších balád kapely Dream on. Krásna akustická gitara a vokály. Jednoducho krása. V roku 1996 vydala kapela živák Spellbinder, na ktorom sa nachádza aj štúdiový outtake zo Sea of light, vydarená skladba Sail the rivers, ktorú takisto odporúčam. Takže tento album je o triedu lepší ako predchádzajúci, avšak k úplnej dokonalosti mi tam ešte niečo chýba. Konkrétne niektoré skladby sa mi tam nehodia, každopádne je to však od najlepší album Uriah Heep, ktorý vydali po roku 1979. Aspoň pre mňa, o to viac som rád, že ho neskôr ešte prekonali...

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Sea Of Light
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Different World
2011-08-07

Uriah Heep / Different World

4 stars

Pre mňa je toto album veľkým pozitívnym prekvapením. Nečakal som od neho moc, ale nakoniec mi veľmi prirástlo k srdcu a často ho počúvam. Neviem prečo, ale pre mňa obsahuje akési kúzlo, ktoré radí toto nie príliš obľúbené album u mňa vysoko. Blood on the stone má slušný rozjazd a milujem túto skladbu pre hypnotizujúci refrén. Druhá skladba v strednom tempe má ďalší taký hypnotizujúci refrén - Which way will the wind blow. V podobnom duchu sa nesie aj tretia skladba All god´s children s tým rozdielom, že zbory na konci ozvláštnili detské hlasy. Ono keď to tak teraz počúvam to album, tak mi pripadá, že na tomto albume sa vrátili zborové vokály Uriah Heep v plnej kráse. All for one je veľmi pohodová a krásna skladba, AOR ako vyšitý. Opäť vydarený refrén a oddychovka ako vyšitá. Skladba Different world je opäť pohodová skladba a opäť do pätice skvelý refrén. Jednoducho sú tu ozaj skvelé zborové vokály na tomto albume. A už tu máme konečne niečo nadupanejšie - Step by step. Seven days je v tomto prípade asi najslabšia skladba albumu pre mňa. Ale ďalšia First touch mi opäť ladí. Po nej nasleduje jedna z mojich najobľúbenejších, One on one. Znova a opäť vynikajúce refrénové zbory. Na záver tu máme trochu clivejšiu Cross the line. Oproti LP verzii malo CD jednu skladbu na viac - Stand back a to vydarenú. Bonusom na albume je outtake Powers of addiction. Zvláštna je tým, že má rovnaký riff ako úvodná Blood on stone, ale refrén, spev, text, skrátka všetko ostatné je iné. Ďalšie dva outtakey z roku 1992 je možné nájsť na výberovom boxe Time of revelation. Sú to Holy roller a vynikajúca clivá skladba She still call his name. Pre mňa je album Different world pozitívnym prekvapením a naozaj mi prirástlo k srdcu. Zrejme budem osamotený v tomto názore, ale u mňa má vysoké hodnotenie.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Different World
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Raging Silence
2011-08-07

Uriah Heep / Raging Silence

3 stars

Albumom Raging silence začína obdobie Bernieho Shawa v kapele Uriah Heep. A je to veľmi vydarené obdobie. Je zaujímavé, že prvé album v tejto zostave vydala kapela až v roku 1989, pričom zostava sa sformovala v roku 1986. Osobne považujem album za príjemný melodický rock. Ničím výrazný, ale zas ničím neurazí. Samotný spev Bernieho Shawa je zaujímavej farby a podáva pomerne často dobré výkony. Zaujímalo by ma aký bol jeho predchodca Jeff Fontaine... Na albume sa nachádzajú skladby, ktoré som si obľúbil. Je to úvodná cover skladba so štadiónovým refrénom Hold your head up. Originál nepoznám, ale verziu Uriah Heep považujem za skvelú skladbu. Aj druhú skladbu Blood red roses považujem za vydarenú, chytľavú AOR skladbu. Ďalšia skladba z vydarených je Cry freedom so zaujímavou atmosférou. More fool me otvára okamžite zapamätateľný riff gitary a refrén skladby sa mi veľmi páči. Cover When the war is over predstavuje nádhernú pomalú a citlivú baladu, ktorú môžem vždy. Veľmi dobrý výber na cover je aj Lifeline. A záverečná Rough justice je skvelá vypaľovačka na záver. Bonusová skladba zo singlu Miracle child je pre mňa najvydarenejšia skladba celého albumu, preto je len škoda, že nebola zaradená na album. Žeby preto, že ju spieva klávesák? Inak kto chce počuť začiatky zostavy, nech siahne po výbere Still eavy, still proud. Nájde tam skladby z roku 1987 - Pacific Highway, Mr. Majestic a Corina. Vynikajúce skladby, ktoré prevyšujú mnohé na albume Raging Silence. Druhú z nich opäť spieva klávesák a inak všetky tri boli súčasťou živáku z Moskvy z roku 1988, ale samozrejme na výberovke sú v originál štúdiových verziách. Každopádne Raging silence je dobrý štart novej zostavy.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Raging Silence
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Equator
2011-07-31

Uriah Heep / Equator

3 stars

Equator, posledný album s Goalbym a zároveň je späť v zostave Trevor Bolder, ktorého štýl hrania na basovú gitaru mám veľmi rád. Toto album teda uzatvára éru kapely s Peterom Goalbym a tie tri albumy, čo spolu vytvorili, sú pre mňa jednoducho trojhviezdičkové. Najradšej mám Head first, ale Equator mu veľmi tesne šlape na päty. Každopádne musím sám za seba konštatovať, že Goalby vôbec nie je zlý spevák, ako som to často čítal alebo počul. Toto album má akúsi zvláštnu atmosféru. Mňa osobne hypnotizuje úvod prvej skladby Rockarama. Veľmi sa mi páči aj pomalá skladba Lost one love. Ďalšou skladbou, ktorá patrí medzi moje najobľúbenejšie na albume je Holding on s chytľavým refrénom. Skladba Poor little rich girl pre mňa predstavuje akýsi závan starého ducha Uriah Heep, čiže je to skladba veľmi zaujímavá, chytľavá so zvláštnou atmosférou. Určite jedna z dvoch najlepších na albume. Tou úplne vrcholnou na albume a pre mňa aj celej éry Petera Goalbyho je záverečná Night of the wolf. To je našlapaná rocková pecka, tajomná a temná, bez nejakej chyby. To sa im fakt podarilo. Album dopĺňa bonusová skladba zo singlu Backstage girl, zapadajúca do štýlu albumu. Celkovo je album Equator takou viac menej vyrovnanou kolekciou melodického rocku, ktorí sa príjemne počúva.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Equator
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Head First
2011-07-30

Uriah Heep / Head First

3 stars

Zostava z predchádzajúceho albumu sa nezmenila a rok po Abominogu hodila do sveta Head first. Z Abominogu som nebol sklamaný, len tak nejak mi z neho moc v hlave neostalo. Ale pri Head first to bolo našťastie inak a mne už po prvom vypočutí niektoré skladby ostali v hlave. A ja osobne toto album považujem za najvydarenejšie so spevákom Peterom Goalbym. Tak a teraz ktoré to boli skladby, ktoré mi ostali v hlave? Úvodná rocková vydupávačka The other side of midnight, hutná Stay on top, melodický cover Lonely nights, vynikajúca inštrumentálka plná napätia Roll-overture, rocková vypaľovačka Red lights a štadiónová Rollin´ the rock. Čiže väčšina skladieb ma zaujala už na prvé počutie. A znova bonusy: vydarená rocková Playing for time z béčkovej strany singla (nahratá však ešte v roku 1981) a jednoduchá, ale vynikajúca inštrumentálka Searching. A pre doplnenie uvádzam ešte jednu skladbu z roku 1983 na kompletizáciu - Split image, zaujímavá skladba vraj z nejakej televízie alebo filmu, ktorú možno nájsť na výberovom boxe Time of revelation. Takže Head first je pre mňa najlepší album s Goalbym, avšak viac ako tri mu nedám.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Head First
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Abominog
2011-07-30

Uriah Heep / Abominog

3 stars

Abominog rozbieha novú éru kapely. Niekto ju nemôže ani počuť, iný zas áno. Ja som sa dostal do skupiny poslucháčov kapely Uriah Heep, ktorý počúvajú jej tvorbu aj po odchode Kena Hensleyho. Napríklad Peter Goalby sa mi páčil v Uriah Heep, viac ako Sloaman. A kapela sa opäť vydala iným smerom, ale zaujala ma. Abominog je zvláštny aj tým, koľko veľa vecí je tam prevzatých. Celé album mi príde také jednoliate, nepočujem tam nejaké výkyvy v štýle skladieb. Pre niekoho to môže byť dobré, pre iného nie. Moje najobľúbenejšie skladby z albumu sú melodická Chasing shadows, jasná hitovka On the rebound, rocková vypaľovačka Running all night, kompozične zaujímavá Sell your soul a nanovo nahratá skvelá vec od minulej zostavy Think it over, v tomto šate ešte lepšia. A máme tu aj bonusy: Tin soldier a Son of a bitch, obidve skladby z EP. Štýlovo zapadajú do albumu. A kto si chce rozšíriť ešte viac obzory, existujú oficiálne vydané ešte dve skladby zo sessions kapely z roku 1981: zaujímavá Valley of kings je na CD boxe Time of revelation a energická I´m alive again zas na výbere Still eavy still proud. Takže Abominog je príjemné album, ktoré si rád vypočujem.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Abominog
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Conquest
2011-07-28

Uriah Heep / Conquest

3 stars

Jediné album Uriah Heep so spevákom Johnom Slomanom a zároveň posledné album s Kenom Hensleym. Nedalo mi nevšimnúť si, že väčšinou prevláda negatívne hodnotenie albumu i speváka. V mojom osobnom rebríčku tvorby Uriah Heep je tiež toto album medzi tými najmenej obľúbenými, ale vôbec mi nepripadá zlé a raz za čas si ho vypočujem. Takisto spevák je podľa mňa najslabší z tých, ktorí sa v kapele mihli, ale nie je to žiadna katastrofa. A hudba? No return je zvláštna skladba, ktorá mi v podstate v ničom nepripomína Uriah Heep. Imagination už tu má náznaky, má peknú melódiu a skvelú basovú linku. Feelings je jednoznačne najlepšia skladba albumu, pozostatok z éry Lawtona. Krásna melodická vec, potenciálny hit. Fools rozbieha pekná gitarová predohrávka a nakoniec celá skladba sa podarila. Skladby Carry on a Won´t have to wait too long ma až tak neoslovili. Skladba Out on the street sa však podarila a patrí k najlepším na albume. Záverečná It ain´t easy je pekná balada, avšak niečo mi v nej chýba. Album obsahuje päť bonusov. Zostava z tohoto albumu nahrala tri z nich - singlové skladby Love steeler a Been hurt (ďalší pozostatok z Lawtonovej éry a je to poznať) a outtake Lying, celkom zaujímavá poprocková skladba. Po odchode Kena Hensleyho kapela s klávesakom Gregom Dechertom vydala singel, ktorý je takisto v bonusoch. Tvoria ho skladby Think it over, vydarená skladba, ktorú uriáši nahrali na ďalší album znova v novej zostave, a My Joanna needs tunning, ktorá sa mi veľmi páči, hoci stále neviem prečo. Jednoducho je taká príjemná. Takže celkovo Conquest je album rozhodne najslabší v ére Kena Hensleyho, ale nájdem si tam dobré skladby a skrátka prepadák to pre mňa nie je.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Conquest
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Fallen Angel
2011-07-27

Uriah Heep / Fallen Angel

4 stars

Posledné album s Lawtonom. A je to škoda, pretože mohli urobiť spolu ešte viac peknej hudby. Keď si zoberiem tie tri albumy s Lawtonom, tak Firefly je jasne najlepší, ale ostatné dva mám takisto rád a nepripadajú mi vôbec zlé. Ide o to, či sa niekto dokáže preniesť cez prah zaujatosti kvôli predchádzajúcej tvorbe kapely. Ja áno a som rád.
Album otvára šlapajúca zaujímavá Woman of the night. Tempo pokračuje aj v ďalšej skladbe Falling in love, s peknými vokálmi. Akési odľahčenie cítiť v ďalšej skladbe One more night. Potom príde pekná pomalejšia skladba Put your lovin´ on me s dobrou gitarou. Avšak oveľa lepšia a jedna z mojich obľúbených balád kapely s nádhernými vokálmi a clivou atmosférou Come back to me. To je fakt krása. Naopak Wad´ Ya say si to beží po nočnej diaľnici. Taký mám z nej pocit a mám ju rád. Hutnejšie tempo nám predstaví Save it, kde opäť musím pochváliť gitaru. A máme tu krásnu, melodickú a zapamätateľnú Love or nothing. Ďalšia obľúbená. I´m alive to opäť roztočí, aby záverečná Fallen angel mohla podobne ako takmer všetky záverečné skladby Uriah Heep stajomniť atmosféru. Krásna skladba na koniec, s krásnymi vokálmi. Bonusy obsahujú ďalšie tri skladby. A right to live je outtake, pôvodne určený na B stranu singla, a je to taká zvláštna skladba s pekným gitarovým sólom. No a potom ešte dve singlovky - pekná a melodická Cheater a naliehavá Gimme love.

Nedá mi nespomenúť skladby z Five Miles Sessions z roku 1979, čo sú posledné nahrávky tejto kapely. Skladba Been hurt s parádnou basgitarou sa objavila ako bonus k albumu (nová zostava ju nahrala nanovo a vydala na singli). Rocková vypaľovačka Let it ride, nádherná Feelings, ktorá bola nahratá na ďalší album v novej zostave, v tejto verzii však ešte krajšia, a priamočiara Your love sa nachádzajú na výberovom boxe A Time of revelation. Ďalšie dve skladby môžete nájsť na výberovom boxe Chapter and verse - nádhernú akustickú krehkú skladbu so slide gitarou I won´t change a rockovú vec so zapamätateľným refrénom L.A. Woman. Určite tie skladby z tohoto sessions stoja za to. A album Fallen angel takisto.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Fallen Angel
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Innocent Victim
2011-07-24

Uriah Heep / Innocent Victim

4 stars

Album Innocent victim už nemá také jednoznačné hodnotenia. Ja patrím medzi ľudí, ktorým sa tento album páči. Kapela tu možno nehrá tak tvrdo a temne ako kedysi, oveľa viac pridala na melódii a dajme tomu pop rocku. Ale stále je to pre mňa kvalitná hudba. Príklad máme hneď v úvode. Skladba Keep on ridin´ je práve takým príkladom tej zmeny. Je to veľmi príjemná skladba, dobré vokály a melodika vyvolávajú vo mne príjemné pocity. Flyin´ high sa snaží o ráznejší rock a Roller takisto, akurát v miernejšom tempe. Najviac to však zaberá v našlapanej skladbe, ktorá patrí ozaj medzi najrockovejšie veci Uriah Heep Free n´ easy. Vrchol tohoto albumu sa pre mňa skrýva v skladbe Illusion. Teda, treba spomenúť, že v skutočnosti je to dvojskladba Illusion/Masquerade. Lenže z mne nepochopiteľných dôvodov bola predelená a prvá časť šla na album, kým druhá na B stranu singla. Na cd reedícií je ako bonus pôvodná podoba, v ktorej aj túto dvoj skladbu počúvam. Illusion je veľmi citlivá vec, ktorá sa najlepšie počúva v daždi a melanchólia z nej priam vyžaruje. Naproti tomu Masquerade je rýchla rytmická a melodická skladba, ktorá svojim kontrastom túto dvojkompozíciu ešte viac povyšuje. A potom ide veľmi známy hit Free me. Mne osobne sa opäť veľmi páči, je to pekná melodická pohodová skladba, ktorá sa mi vôbec ešte neopočúvala. Nasleduje ďalšia rocková vec Cheat n´ lie. The Dance je zaujímavá skladba, dýcha z nej dávka melanchólie a veľmi rád ju počúvam takisto v daždi. Jedna z mojich najobľúbenejších. Záverečná Choices sa opäť snaží uzatvoriť album Uriah Heep veľkolepo. Treba povedať, že na Firefly nemá, avšak v tejto skladbe rezonuje tajomno, ktoré v ostatných skladbách na albume nie je, preto je táto skladba výnimočná. Lawtonov spev je plný napätia, chýba tu už len nejaké vyústenie. Bonusy - okrem spomínanej Masquerade tu máme ešte outtake The river, dobrá našlapaná skladba, a outtake ešte z Firefly Put your music, ktorá by bola skvelá rocková vypaľovačka nebyť tej mizernej kvality. Takže zhrnuté - Innocent victim patrí medzi moje obľúbené albumy kapely, vôbec mi neprekáža zmena v hudobnom smerovaní.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Innocent Victim
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Firefly
2011-07-19

Uriah Heep / Firefly

5 stars

Po vynikajúcej Byronovej ére kapely Uriah Heep som vchádzal do jej ďalšej éry s obavami. Johna Lawtona som nikdy nikde inde ako v Uriah Heep nepočul, ale akonáhle som prvýkrát počul album Firefly, jeho hlas sa mi okamžite zapáčil. Navyše celé album mi sadlo a dá sa povedať, že rozhodlo o tom, že kapelu Uriah Heep chcem spoznať celú, nielen tú Byronovskú časť. Album rozbieha skladba The hanging tree a práve táto našlapaná skladba s parádnym riffom ma hneď uchvátila, a to vrátane Lawtonovho spevu. Nasleduje nádherná, miestami clivá Been away too long má pre mňa nevysvetliteľné kúzlo, ktoré ju robí jednou z mojich najobľúbenejších skladieb kapely. Who needs me je vydarená rocková vypaľovačka s vydareným gitarovým sólom. Balada Wise man je pekná, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, že niečo jej chýba. Do you know je ďalšia vydarená rocková vypalovačka so zaujímavými vokálmi. Potom príde skladba, ktorá sa mi opäť nesmierne páči, Rollin´ on. Je taká zvláštna, tajomná a zadumaná, má krásne vokály a jej tempo je takisto podmanivé. Sympathy mi takisto brnká na moju obľúbenú strunu. Krásna melódia, gitara. Jednoducho, ďalšia z mojich obľúbených. A záver tohto albumu je pre mňa vrchol albumu - skladba Firefly. Vôbec mi nevadia tie synťáky, skladba totiž má veľkú dávku nostalgie, krásne vokály. Treba podotknúť, že hlavný spev tentokrát má na starosti Ken Hensley. Najviac z celej skladby sa mi páči jej druhá časť, to je ozaj krása, aj vokály, aj gitarové sólo. Túto skladbu radím medzi najlepšie diela Uriah Heep. A teraz bonusy. B-strana singla Crime of passion je veľmi vydarená rocková skladba, ktorá kľudne mohla byť súčasťou albumu. A ešte tu máme tri outtakey: naliehavú A far better way, ktorá je úžasná a myslím, že kapela ju bezpodmienečne mala zaradiť na album, pretože poslucháči prichádzajú o veľa; I alway knew v miernejšom tempe ukazuje hlavne pekný hlas Johna Lawtona; a ešte tu máme diskotékovú skladbu s diskotékovou basgitarou Dance dance dance, ale to už je len pre kompletistov. Každopádne album Firefly radím úrovňou medzi najlepšie albumy Uriah Heep a hoci som dlho rozmýšľal, nakoniec mu predsa len tých päť hviezd nadelím.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Firefly
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - High And Mighty
2011-07-17

Uriah Heep / High And Mighty

4 stars

Posledný počin Uriah Heep s Davidom Byronom uzatvára jednu krásnu, úžasnú tvorbu tejto kapely. Stretávam sa s tým, že z Byronovej éry je toto najslabší album. No, v podstate môžem súhlasiť, ale mne sa páči aj tento, u mňa je na úrovni Wonderworldu, možno o čosi nižšie. Každopádne je to veľmi dôstojná rozlúčka. Vraj dal Hensley ponuku - buď pôjde on, alebo alkoholik Byron. Kapela sa rozhodla vyhodiť Byrona. To je jasné, pretože hoci spieval tak ako nikto iný, Hensley bol predsa len skladateľ kapely. Bohvie ako by to dopadlo, keby Hensley odišiel a Byron ostal...
No ale k hudbe. One way or another spieva Wetton. Treba povedať, že Wetton veľmi dobre spieva v King Crimson. Ale v tejto skladbe mi nesadol, hoci samotná skladba celkom pekne odsýpa. Weep in silence je už balada, ktorej sa chopil Byron a výsledok je veľmi pekný. Ešte viac sa mi páči Misty eyes. Je to veľmi pekná skladba, ktorej Byron dodáva úžasnú dávku citu. Štvrtú skladbu Midnight odštartuje Boxova vynikajúca hra na gitaru, ktorá ma v tomto prípade chytá za srdce a keď potom Byron spustí tým svojím jemným clivým hlasom... zimomriavky. Potom však prídu skladby, ktoré už vyžarujú akúsi opotrebovanosť materiálu. Can´t keep a good band down je svieža, ale nejako na mňa nezaberá. Woman of the world takisto. Potom ma vytrhne z toho ďalšia pekná balada Footprints in the snow, hoci uriáši majú na konte aj oveľa lepšie. Taká milá, povedzme blbôstka, Can´t stop singing na mňa zabrala hneď. Normálne sa mi tá oddychovka páči a neviem prečo. Pripadá mi uvoľňujúca. Make a little love je potom z kategórie tých skladieb, ktoré nie sú zlé, ale zas ma nejako neohúrili. Záver a v podstate Byronova rozlúčka s Uriah Heep nesie názov Confession. A to je jedna krásna, clivá a citlivá balada s nádhernými vokálmi. Jedno je isté - David Byron túto skupinu ku dnu neťahal svojím hlasom, ale alkoholizmom. Pretože hlas mal zrejme najkrajší, aký som kedy počul. Bonusy - Name of the game a Sundown. Je z nich cítiť únavu materiálu, ale aspoň mi pribudli ešte nejaké skladby kapely s Byronom. Tretí outtake spieva za klavírom sám Ken Hensley - I close my eyes. Veľmi krásna vec, škoda, že sa nedostala na album. Takže môj záver - áno, je to najslabšie album Uriah Heep s Davidom Byronom, ale u mňa má hodnotu štyroch hviezd, pretože väčšinu skladieb mám rád. A podstatné je, že som na kapelu nezanevrel po Davidovom odchode.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - High And Mighty
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Return To Fantasy
2011-07-15

Uriah Heep / Return To Fantasy

4 stars

Return to fantasy pre mňa znamenalo čiastočne naozaj návrat k fantázii rannej hudby Uriah Heep. Chvíľu som rozmýšľal aj nad tým, že by som dal plný počet, ale zas musím uznať, že prvých šesť albumov je dokonalých... Ale určite je toto album pre mňa lepšie ako Wonderworld a keby sa dalo, dám 4,5 hviezdy. Ale k hudbe. Úvodná Return to fantasy je starý dobrý Uriah Heep. Je tam všetko, čo od kapely očakávam - tajomno, napätie, skvelé vokály. Bez debaty jedna z najlepších skladieb kapely. Shady lady je práve jedna zo skladieb, ktoré mi až tak nesadli, hoci nemám jej čo vyčítať. Devil´s daughter tiež trošku zaostáva, ale jej rytmus sa mi veľmi páči. Ale, potom príde moja najobľúbenejšia skladba albumu Beautiful dream. To je úžasná skladba, tajomná, priam až záhrobná. Z Byronovho spevu normálne sála záhrobie a keď jačí, je to ako keby jačal sám diabol. A tie kľudné pasáže sú úchvatné... Prima donna je veľmi príjemná uvoľnená skladba, ktorá mi prinesie vždy uvoľnenie po predchádzajúcom songu. Potom prichádza You turn to remember, taká rozšafná skladba, ktorá neurazí. Showdown už šlape ako hodinky a ja opäť cítim starého ducha Uriah Heep. Potom tu máme Why did you go, nádhernú a trochu posmutnelú baladu s krásnymi vokálmi a precíteným hlasom Davida Byrona. A záverečná Year or day patrí podľa mňa medzi najvydarenejšie závery albumov Uriah Heep. Opäť tu rezonuje starý duch kapely. Na bonusoch môžeme nájsť dve B-strany singlov Shout it out a The time will come. Obe skladby sa mi páčia, sú to vydarené rockové veci, ktoré kľudne mohli byť na albume. Každopádne, Return to fantasy má vynikajúce skvostné skladby, ktoré sa však striedajú so skladbami, ktoré u mňa až tak nezabodovali. A tak nakoniec si aj tak myslím, že tie štyri hviezdy sú akurát.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Return To Fantasy
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Wonderworld
2011-07-14

Uriah Heep / Wonderworld

4 stars

V čase, keď som začal počúvať tento album, som išiel do toho s tým, že to nebude už ono. Aspoň na základe recenzií. Ale v súčastnosti a aj vtedy, ho nepovažujem za taký zlý ako ho zvyknú označovať niektorý recenzenti. Dobre, nedosahuje úrovne prvých šiestich albumov, ale inak sa mi veľmi páči. Úvodná Wonderworld je napríklad jednou z najlepších skladieb kapely, ktorá je určite najlepšou skladbou albumu. Suicidal man celkom pekne rockuje od podlahy. The shadows and the wind je veľmi príjemná pohodová skladba, ktorá na záver obsahuje hlasovú exhibíciu Davida Byrona, ktorá je fakt nádherná. So tired je slušne namakaný rokec, ktorý dokáže rozpumpovať krv. Naopak Easy road je sladáčik s pomocou orchestra, ktorý tú krv opäť skľudní. Something or nothing je vcelku slušná skladba, ale je pravda, že až tak ma neoslovila. Naopak, I won´t mind mi sadla celá. Neviem prečo, ale veľmi sa mi páči ten riff, tempo skladby a aj gitarové sólo. Vraj nie je moc v obľube, ale ja ju mám rád. A takisto We got we. Dobre, nie je to rock, skôr také funky, ale podľa mňa podarené so skvelými vokálmi. No a záverečná Dreams je celkom dobrý záver, ktorý sa snaží ísť v šlapajách záverečných skvostov predchádzajúcich albumov, ale úprimne povedané, nepodarilo sa mu to. A bonusy? B-strana singlu What can I do je podľa mňa vydarená rocková skladba, ktorá album veľmi dobre dopĺňa. Potom sú tu ešte dva outtaky - uvoľnená pohodová Love, hate and fear a akustická vec Stone´s throw. Takže, Wonderworld ma nesklamal, akurát nedosiahol úrovne predchádzajúcich albumov. A mimochodom, obal sa mi veľmi páči.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Wonderworld
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Live January
2011-07-13

Uriah Heep / Live January

5 stars

Pri hodnotení diskografie kapely Uriah Heep nemôžem samozrejme opomenúť tento živý album. Prečo? Pretože Uriah Heep Live January 1973 patrí medzi najlepšie živáky, aké som kedy počul. Radím ho k Made in Japan, Bursting out či How the west was won. Nádherná porcia uriášovskej hudby naživo, ktorá dokazuje, že kapela bola vynikajúca nielen v štúdiu, ale aj na pódiu. Vypočul som mnoho iných živákov Uriah Heep, aj v tejto zostave, ale jedine tento album som si nechal. Odporúčam ho každému, kto sa zaujíma o živáky, ako aj o túto kapelu a chce ju počuť naživo. Nájdete na nej pestrý výber skladieb z rokov 1970-1972 (iba z albumu Salisbury tu nič nie je) a je to v podstate živé best of. Na záver veľmi poteší osem minútová rock and roll medley, ktorá je takisto vydarená.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Live January
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Sweet Freedom
2011-07-12

Uriah Heep / Sweet Freedom

5 stars

Tak toto som nečakal. V čase, keď som sa pustil do albumu Sweet freedom som si myslel, že najlepšie albumy Uriah Heep sú v období 1970-1972. Našťastie som sa mýli a radím k nim aj tento album. Zhrnuté - Uriah Heep majú neskutočnú sériu, v ktorej prvých šesť albumov sú absolútne úchvatnými dielami svojho žánru. A čo priniesol album Sweet freedom? Tak napríklad hneď úvodná Dreamer šľape ako hodinky a nenecháva na pochybách nikoho, čo ho čaká. A prichádza Stealin - nádherná skladba, v ktorej opäť predvádza Byron svoj nezameniteľný hlas a takisto tu sú typické uriášovské vokály. Tie napokon sú aj v ďalšej skladbe One day, ktorá je opäť veľmi vydarená. No a potom príde titulná Sweet freedom. Považujem ju za jednu z najvydarenejších skladieb kapely, veľmi melodická a nostalgická s úžasným refrénom. Potom prichádza skladba na zamyslenie If I had the time so slovami, ktoré mi absolútne sedia: "If I had the time to relieve my life, I don´t think I´d care to change a thing...". Potom to rozbehne Seven stars, kde sú opäť skvelé vokály a myslím, že jedine David Byron si mohol dovoliť zaspievať na vysokej úrovni abecedu :D. Circus je veľmi krásna a zádumčivá akustická vecička, po ktorej nasleduje tajomná a temná Pilgrim s vynikajúcimi vokálmi. Tá práca s vokálmi je ozaj famózna. Klobúk dolu. Z bonusov tentoraz spomeniem len jednu skladbu - B-stranu singlu Sunshine, ktorá veľmi dobre doplňuje tento album. No, skrátka Uriah Heep aj po šiestykrát po sebe ukázali, že sú svetová extratrieda.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Sweet Freedom
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - The Magicians Birthday
2011-07-12

Uriah Heep / The Magicians Birthday

5 stars

V tom istom roku, keď vyšlo vrcholné dielo Uriah Heep Demons and wizards, sa kapela zmohla aj na druhé vrcholné dielo Magician´s birthday. Keď sa to tak vezme, v rokoch 1970-1972 nahrali Uriah Heep 5 vynikajúcich albumov. Neskutočná potencia. Ale späť k Magician´s birthday. Osobne tento album veľmi rád počúvam spolu s Demons and wizards, pretože tieto dve diela sú ako bratia. Jednoducho patria k sebe a je to pre mňa naznačené aj obalmi, ktoré spravil vynikajúci Roger Dean. Album otvára napätá Sunrise, jedno z najlepších diel kapely. Tie spoločné vokály sú opäť vynikajúce, už ani neviem koľkokrát som túto kapelu chválil za vokály, ale jednoducho sú v tom najlepší. Alebo aspoň boli. Spider woman je taká príjemná rocková skladbička, ktorá po úvodnej napätej skladbe uvoľní atmosféru. Potom príde Blind eye, veľmi pekná vec s krásnou akustickou gitarou a hlavne vynikajúcou basovou gitarou Garyho Thaina. A refrén je veľmi melodický a zapamätateľný. Nasleduje temnota Echoes in the dark. Presne v takýchto polohách milujem Uriah Heep asi najviac. Úžasná atmosféra s nádherným refrénom. Paráda. Ale potom príde niečo, z čoho mám vždy zimomriavky - Rain. Nádherná skladba, ktorá je pre mňa najžiarivejším príkladom dokonalosti hlasu Davida Byrona. Mojím želaním je, aby táto clivá skladba zaznela na mojom pohrebe. A žiadne oko nezostane suché... Nasleduje Sweet loraine, opäť veľmi príjemná skladba, ktorá uvoľní atmosféru. Tú však opäť trochu zmení tajomná Tales. No a záver sa nesie podobne ako na predchádzajúcom albume. Magician´s birthday je skladba, ktorá má v podstate štyri časti. Začína typicky uriášovsky, potom sa prehupne do popevku Happy birthday to you, ale veľmi vkusne. Nasleduje zbesilá inštrumentálna časť, kde bubeník Lee Kerlslake a gitarista Mick Box ukazujú, ako to vedia na svojich nástrojoch. Veľmi odväzujúca časť. Koniec patrí však tajomnej nálade, opäť s nádhernými vokálmi Davida Byrona. Takže na záver ďalšie z vrcholných diel kapely. Opäť tu spomeniem aj bonusové materiály, respektíve skladby mimo albumu. V tomto prípade sú tri - Crystal ball, zaujímavá skladba Garyho Thaina, Silver white man, príjemná melodická vec Davida Byrona, ktorú nahral potom na svoj prvý sólový album, a alternatívna verzia outtaku z predchádzajúceho albumu Proud words on a dusty shelf (tak sa volá inak aj prvé sólové album Kena Hensleyho, takže asi ju nahral aj tam). Takže záver? Jednoznačných päť hviezd. Klobúk dolu za to, čo Uriah Heep dokázali vytvoriť za tri roky.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - The Magicians Birthday
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Demons And Wizards
2011-07-11

Uriah Heep / Demons And Wizards

5 stars

Demons and wizards je moje najobľúbenejšie album Uriah Heep. Nechcem tvrdiť, že najlepšie, lebo tých mali viac. Každopádne od prvej po poslednú sekundu je tento album majstrovským kúskom. Úvodná The wizard je veľmi dobrý začiatok, pričom na basu tu hrá Mark Clarke zo superskupiny Colosseum. Nasleduje nádherná skladba Traveller in time. Skutočne krásna skladba s krehkým spevom Davida Byrona. Easy livin´ je už klasika, ktorá šlape ako hodinky aj po tých rokoch. Veľmi dobrá práca s vokálmi je obsiahnutá v nasledujúcej skladba Poet´s justice. Krása. Potom prichádza úžasný, krehký, nostalgický kúsok Circle of hands. Hlavný hammondovský motív mi trochu pripomínal melódiu In the court of the crimson king od King crimson. Samotná skladba je jednou z najkrajších od Uriah Heep, má úžasnú atmosféru, pri ktorej mám nádherné pocity plné nostalgie a nemalú mieru na tom má aj úchvatný spev Davida Byrona. Nasleduje temnejšia vec Rainbow demon, opäť veľmi skvelá práca s vokálmi (uh ah). Ďalšia vypaľovačka All my life je najúžasnejšia hlavne na konci, pretože to, ako sa tam s hlasom vyhral David Byron je neskutočné. Skrátka Pán Spevák. No a máme tu záver a zároveň vrchol albumu, dvojskladbu Paradise/The spell. Paradise je krehká akustická vec, v ktorej si spoločne striedajú spev Byron s Hensleym a výsledok je jednoducho úchvatný... The spell to potom rozbehne, nádherný motív a spev je samozrejmosť. K tomu sa pridá clivé krásne sólo Micka Boxa. Krehkosť pokračuje v podadní Byronovho spevu, aby sa vrátila k úvodnému motívu The spell. Jednoducho vrcholná skladba, respektíve dvojskladba. K albumu mám aj bonusy. V prvom rade je to B-strana singla The wizard s názvom Why. Je to odlišná verzia od tej, ktorú som spomínal v recenzii na Look at yourself a na base sa tu úchvatne a excelentne predvádza Mark Clarke. Z De-Luxe verzie sú tu ešte tri outtakové skladby - pohodová Proud words on a dusty shelf, zaujímavá Home again to you a demo Green eye. Samozrejme nedosahujú úroveň albumu, ale pre fanúšika stačia. Každopádne, Demons and wizards odporúčam všetkým rockovým fanúšikom, neobanujete!!!

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Demons And Wizards
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Look At Yourself
2011-07-11

Uriah Heep / Look At Yourself

5 stars

Look at yourself je album, ktorým Uriah Heep opäť priniesli o niečo inú hudbu. Myslím to tak, že prvý album je iný ako druhý a tento je opäť iný od obidvoch prvých... Skrátka, vyvíjali sa v rámci žánru veľmi excelentne. Aspoň ja to tak cítim. Tento album priniesol hlavne priamočiare rockové skladby, ale na vysokej úrovni a niektoré z nich aj s progresívnou príchuťou. Úvodná Look at yourself je priamočiary ťah na bránu s úžasnými hammondkami Keny Hensleyho, ktorý si tento song aj odspieval, a takisto skvelými bicími nielen Iana Clarka, ale v závere aj troch členov Osibisa. Potom príde I wanna be free, melodická pekná vec, v závere ktorej to Byron opäť vybalí ako sa patrí. No a nasleduje jedno z vrcholných diel - July morning. Myslím, že všetci tu na progboarde sa už stretli s tým, že je to spolu so Stairway to heaven a Child in time základ rockovej hudby 70-tych rokov. A áno, je to tak. Úžasná melódia, miestami temná, Byronove citlivé vokály, ale aj napäté a k tomu sólo Manfreda Manna robí z tejto skladby jedinečný zážitok. Ken Hensley a jeho hammondky sú nezameniteľné. A ideme ďalej - Tears in heaven je skladba, ktorá mi evokuje slide gitarou Led Zeppelin. Ale opäť tu musím spomenúť úžasné vokály značky UH. David Byron je jednoducho extra trieda. Nasleduje moja najobľúbenejšia skladba albumu Shadows of grief. To je skvelá, temná skladba s riffom, ktorý môžu závidieť všetky metalové kapely. Navyše to, čo predvádza Byron s vokálmi, to som ešte nikdy nepočul. Táto skladba je prvá trieda čo do temnoty aj do vokálov. What should be done je potom taká oddychovka. Príjemná, ale oproti zvyšku albumu obyčajná. Záver patrí vypaľovačke Love machine. A čo bonusy? Tak v prvom rade je to What´s within my heart - krásna akustická baladička chytajúca za srdce. No a potom je tu ranná verzia skladby Why o minutáži 11.18. Tá je takisto úchvatná a ja osobne ju odporúčam počúvať na prechádzke v noci. Takž opäť mi neostáva nič iné len dať plný počet bodov.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Look At Yourself
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Salisbury
2011-07-04

Uriah Heep / Salisbury

5 stars

Salisbury je album, ktorý nemá žiadnu chybičku. Je to jedno z vrcholných diel tejto kapely. A myslím, že žiadny iný album od Uriah Heep nemá takú úvodnú pecku ako tento. Skladba Bird of prey je poriadna nakladačka, v ktorej David Byron všetkým dokazuje, čo dokáže s hlasom. Strmhlavá jazda. Po takej jazde prichádza presný opak - nádherná citlivá skladba The park. A ktože to tu zasa dokazuje, že je neprekonateľný spevák? Správane, David Byron. A inštrumentálna medzihra je takisto nádherná. Time to live je potom temnejší rokec, ktorý má veľmi dobrý riff. Myslím, že Lady in black netreba predstavovať, každý pozná túto skladbu, bola to prvá skladba, ktorú som poznal od Uriah Heep a spieva ju Hensley. Ken Hensley spieva aj nasledovnú veľmi melodickú High priestess. No a potom prichádza opus so symfonickým orchestrom Salisbury o dĺžke skoro 17 minút. A podľa môjho názoru ide o najlepšie spojenie orchestra s rockovou kapelou aké poznám. A najviac milujem pasáž od 11 minúty, keď hviezdi Box na gitare a zbory na čele s Byronom. To je jednoducho krása. Čo sa týka bonusových skladieb - máme tu B stranu singla Simon the bullet freak, postavenú na basgitare, ale tá ma až tak neoslovila. Čo ma však oslovilo, je Here am I. To je skladba, ktorá patrí k top skladbám kapely. Krásne zbory a inštrumentálne výkony. Takže album Salisbury je majstrštyk kapely Uriah Heep a rovnomenný opus jedno z vrcholných diel syntézy orchestra s rockovou kapelou. Hodnotenie jasné.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Salisbury
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Very 'eavy...Very 'umble
2011-07-03

Uriah Heep / Very 'eavy...Very 'umble

5 stars

Debut kapely a hneď tak dobrý a zásadný. Kapela Uriah Heep je moja srdcovka a beriem od nej všetko. Samozrejme, Byronovské obdobie je vrchol. David Byron patrí do mojej súkromnej svätej trojice spevákov (Byron, Morrison, Ursiny). Ale k albumu. Taký úvodný vypalovák úvodného albumu kapely má málokto. Gypsy je úžasný ťah na bránu, v ktorom dominuje Ken Hensley, klávesový čarodejník a ešte lepší skladateľ (hoci toto nie je jeho autorská skladba, ale myslím to celkovo). A ten riff - to je už klasika. Nasleduje príjemný rokec Walking in the shadow a krehká balada Come away Melinda, ktorá je jedným z mnohých dôkazov Byronovho jedinečného hlasu. Lucy Blues je ojedinelá skladba ladená do blues v podaní Uriah Heep. Veľmi zaujímavá je aj Dreammare, podmanivá. Jasný ťah na bránu nám opäť prinesie Real turned on. No a to najlepšie ide na koniec. Najprv úžasná skladba s nádhernými vokálmi a rytmikou - I´ll keep on trying a ďalšia podmanivá skladba, moja najobľúbenejšia na albume, Wake up. Celé album mi príde ako jediné svojho druhu v diskografii Uriah Heep, najviac neučesané. A tým aj jedinečné a skvelé. Bonusové skladby v podaní Spice nehodnotím, tie budem hodnotiť na vhodnejšom mieste neskôr. Ale nedá mi napríklad nespomenúť americkú verziu skladby Bird of prey (tá vyšla v inej verzii na druhom albume Uriah Heep). Je pomalšia a uhladenejšia než verzia z albumu Salisbury. Ale tie vokály, tie vokály... Klobúk dolu, Uriah Heep to vedeli s vokálmi ako málokto.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Very 'eavy...Very 'umble
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Doors, The - Full Circle
2011-06-17

Doors, The / Full Circle

4 stars

Platí to isté, čo som napísal o albume Other voices. Je to naozaj pekná muzika, len zabudnite na Morrisona a The Doors a sústreďte sa len na hudbu a prinesie vám svoje ovocie. V mnohých ohľadoch je mi toto album bližšie ako Other voices, ale osobne si myslím, že oba postmorrisonovské albumy The Doors tvoria v podstate celok, dvojalbum. Na tomto albume opäť nie je skladba, ktorá by mi nesadla. Najobľúbenejšie sú skočná Get up and dance, totálna nakladačka so skvelými výkonmi hudobníkov a pre mňa najlepšia skladba The Doors po Morrisonovej smrti Mosquito, ukľudňujúca Piano bird a našlapaná a starým duchom kapely ovplyvnená Peking king and the new york queen. The Doors mali ešte skladbu Tree trunk na B strane singla, ale nikdy ju nevydali ani na výberovke, ani ako bonus k CD. Dá sa však vypočuť na youtube alebo stiahnuť v podobe vinilripu, ale o nič neprichádzate. Takže odporúčam aj oba albumy The Doors po Morrisonovej smrti.

» ostatní recenze alba Doors, The - Full Circle
» popis a diskografie skupiny Doors, The


Doors, The - Other Voices
2011-06-17

Doors, The / Other Voices

4 stars

Je to úplne jasné. Pri tomto albume sa musí človek, ktorý miluje The Doors a hlavne Jima Morrisona, odosobniť od toho, že je to The Doors bez Jima Morrisona. Skrátka sa sústrediť na hudbu bez predsudkov a potom objaví jej krásu. Lebo je úplne jasné, že The Doors boli aj skvelý klávesista Ray Manzarek, vynikajúci gitarista Robby Krieger (hoci gitara nebola dominantný nástroj ich hudby, ale klávesy; alebo Morrison?) a famózny bubeník John Densmore. A na tomto albume dokazujú, že je to tak a že spolu robia kvalitnú hudbu. Akurát Morrison bol takou legendárnou a kultovou postavou, že bez neho ich už publikum zrejme nemalo ochotu prijať. Toto album je plné skvelej hudby a jediné, na čo trpí, je absencia Morrisonoveho spevu. Najlepšie skladby: geniálna jazzujúca pohodička Ships w/ sails, krehká Wandering music a ďalšia jazzujúca skladba Hang on to your life. Žiadna skladba tu nie je, čo by mi nesadla a som rád, že som bol schopný počúvať The Doors aj bez Jima. Lebo stojí to za to.

» ostatní recenze alba Doors, The - Other Voices
» popis a diskografie skupiny Doors, The


Doors, The - L.A. Woman
2011-06-16

Doors, The / L.A. Woman

5 stars

L.A. Woman je ďalšie vrcholné dielo The Doors, a že ich nemali málo. Každopádne toto album je pre mňa zvláštne aj tým, že z Morrisonovho spevu vyžaruje niečo, čo predtým nevyžarovalo. Niekto to nazve opotrebovanosť, iný skúsenosť. Každopádne je tu na ňom počuť, že v časoch The Doors sa Jim Morrison venoval intenzívne nielen hudbe a básniam, ale aj chlastaniu. A povedzme si rovno, že chlastal prvú ligu, a to veľmi jednoznačne. A aj preto je toto jeho posledný album s The Doors.

A čo hudba? Typicky doorsovská - jedinečná a úžasná. Taký úvod, aký pripravuje Changeling, je neskutočný. Lepší úvod mali The Doors už len s Break on through. Veľmi zaujímavá je aj Love her madly, po ktorej nasleduje neskutočne úprimná Been down so long (mimochodom chválim basgitaru Jerryho Scheffa na celom albume). Nasledujúce blues Car his by my window je veľmi tklivé. No a príde jeden z vrcholných okamihov The Doors - L.A. Woman. Toto je skladba, ktorá žije. Toto je skladba do noci plnej nespútanej zábavy. Toto je skladba, ktorou si štartujem každý alkoholový výjazd. Po tomto príde temnota v podobe La America a ukľudnenie v podobe Hyacint house. Ale temnota sa vracia v podobe dvoch songov - Crawling king snake a The wasp. A záver je úchvatný. Lepší záver posledného albumu s Jimom Morrisonom si neviem predstaviť - krásna, temná, melancholická Riders on the storm. Výnimočné dielo.
Na bonusovej verzii je možné nájsť ešte skladby Orange county suite (z roku 1970) a (You need meat) don´t go further (B strana singla, ale nespieva ju Morrison). Obe skladby sa mi však nehodia na tento album. Každopádne je toto album výnimočné dielo, podobne ako celá hudba The Doors.

» ostatní recenze alba Doors, The - L.A. Woman
» popis a diskografie skupiny Doors, The


Doors, The - Morrison Hotel
2011-06-15

Doors, The / Morrison Hotel

5 stars

Mám taký pocit, ako keby toto album naštartovalo novú éru The Doors. Prvé tri albumy sú viacmenej podobné (neviem v čom, proste to tak cítim) a štvrtý je taký prechod. No a Morrison hotel je niečo úžasné. Naozaj z toho vyžaruje hudba a slová ľudí, "čo vedia". Neviem to vysvetliť, ale je to také album plné hudby, z ktorej vyžarujú životné skúsenosti, neviem to lepšie nazvať. Aj keď sa tu nájdu aj veci z obdobia prvého či tretieho albumu.
Roadhouse blues to poriadne nakopne, je to úprimná skladba, z ktorej sála naozaj blues. Potom príde jeden úžasný klenot Waiting for the sun, to je neskutočné nádherná skladba (odporúčam aj verziu Davida Byrona). You make me real je starý dobrý The Doors - émócie, chuť žiť naplno. Peace frog je zas zaujímavý zvláštny song, neuveriteľne chytľavý. Potom príde dávka melanchólie v podobe balady Blue sunday. Ship of fools a Land ho nám to opäť pekne rozbehnú, avšak tajomná The spy zas naopak spomalí. Nasleduje vyznanie Patricii Queen of the highway (na bonusovej verzii aj v zaujímavej jazzovej verzii) a potom jedna z najkrajších a najkrehkejších vecí od The Doors - Indian summer. Krása... No a koniec opäť typický pre albumy The Doors - nadupaná vec Maggie M Gill. Nedá mi nespomenúť živú skladbu Somday soon z Essential rarities, ktorá spadá do obdobia tohoto albumu, naozaj by sa tu hodila. Takže - The Doors majú na konte už piate päťhviezdičkové album v rade. U mňa.

» ostatní recenze alba Doors, The - Morrison Hotel
» popis a diskografie skupiny Doors, The


Doors, The - The Soft Parade
2011-06-07

Doors, The / The Soft Parade

5 stars

No, nech sa deje, čo sa deje, Soft parade je u mňa vysoko kvalitný album, hoci väčšinu recenzií naň som čítal práve v opačnom význame. Dychová sekcia? Nevadí. Pre mňa je to jednoducho úchvatný album a štvrtý za sebou. Hudba The Doors je skrátka jedinečná. A na tomto albume aj v mnohom iná od predošlých počinov. Napríklad hneď úvodná Tell all the people - to je jednoducho kľudná pomalá popovina, ale skvelá. Morrisonov hlas nepustí. A potom príde hit Touch me. Ten vždy rozpálí, naladí, rozhýbe. Bezchybný song. Ďalej však kapela ako vždy aj potemnie, v tomto prípade pri tajomnej Shaman´s blues. Nasleduje zvláštna Do it, neviem sa nikdy rozhodnúť či temná alebo veselá... Ale veselá je určite Easy ride, to je uľahčenie albumu. A to je ďalší dôvod, prečo znova potemnieť - prichádza Wild child. Prekvapivo je tu však v podstate country uvoľnená skladba Runnin blue. Potom zvoľníme tempo v krásnej Wishful, sinful a nakoniec je tu vyvrcholenie v podobe suity Soft parade, ktorá patrí do zlatého fondu kapely.

Takže rozhodne sa nestotožňujem s názormi na Soft parade ako najslabší album kapely. Okrem toho tu chcem spomenúť ešte pár skladieb z bonusovej verzie, ktoré album ešte viac povyšujú na úrovni kvality. Konkrétne tajomná Who scared you z b strany singla, outtake Whiskey, mistics and men, inštrumentálny pohodový jam Push push. A radím tu aj krehkú I will never be untrue z Essential rarities a temnú Woman is a devil z toho istého albumu. Takže rok 1969 pre The Doors opäť vynikajúci.

» ostatní recenze alba Doors, The - The Soft Parade
» popis a diskografie skupiny Doors, The


Doors, The - Waiting For The Sun
2011-06-07

Doors, The / Waiting For The Sun

5 stars

V roku 1968 The Doors vydávajú ďalší album Waiting for the sun (pričom rovnomenná skladba sa objavila až o dva albumy neskôr). Mne osobne sa zdá, že tento album je od prvých dvoch v niečom odlišný, ale doteraz som neprišiel na to, v čom. Každopádne to nie je podstatné, pretože kvalitu má stále excelentnú. Skladba Hello I love you je opäť notoricky známa, ale nezdá sa vám, že silne pripomína skladbu od The Kinks All day and all of the night? Nasleduje veľmi pekná a veľmi krehká Love street. A máme tu opäť temnotu ako vyšitú - Not to touch the earth, fragment z pôvdodnej suity Celebration of the Lizard. Nasledujúce dve skladby Summer´s almost gone a Wintertime love vnímam ako kľudné uvoľnenie, po ktorom nasleduje vážnejšia skladba Unknown soldier. Vynikajúca hra na akustickú gitaru - to je Spanish caravan. A nasleduje veľmi skvelá pripomienka atmosféry prvého albumu My wild love. A opäť zvoľnenie v podobe skladieb We could be so good together a Yes, the river knows. A album vrcholí nakladačkou Five to one, skvelé... Nedá mi nespomenúť dve bonusovky - krásnu inštrumentálnu klasickú skladbu Albioni´s adagio in G minor a spomínanú 17 minútovú suitu Celebration of the lizard. Je to skrátka úžasné, v akom krátkom čase The Doors vyprodukovali tri tak vynikajúce albumy.

» ostatní recenze alba Doors, The - Waiting For The Sun
» popis a diskografie skupiny Doors, The


Doors, The - Strange Days
2011-06-06

Doors, The / Strange Days

5 stars

The Doors vydali v tom istom roku ako debut, tak aj druhé album. A rovnako vynikajúce, plné neskutočnej hudby. A oveľa tajomnejšej. Dokonalým príkladom tajomnosti a zvláštnosti je hneď úvodná Strange days. Po nej ide temná lahôdka You´re lost little girl, to je krása. Uvoľnenie tajomnej atmosféry prichádza s nadupanou klasikou Love me two times, ale zas sa vracia v Unhappy girl. Horse latidues je potom v podstatne báseň Jima Morrisona, ktorá nasadí celej tej temnej atmosfére korunu. A máme mu ďalšiu klasiku People are strange. To je tiež nesmrteľná vec. Morrisonove texty sú jednoducho geniálne. My eyes have seen you začína opäť trochu stemnňovať, čo len potvrdí zvláštna a clivá I can´t see your face in my mind. A album vrcholí skvelou When the music´s over, pri ktorej má človek naozaj pocit, že je koniec a treba zhasnúť svetlá... Skvelé album, rok 1967 sa The Doors mimoriadne vydaril.

» ostatní recenze alba Doors, The - Strange Days
» popis a diskografie skupiny Doors, The


Doors, The - The Doors
2011-06-06

Doors, The / The Doors

5 stars

The Doors. Jim Morrison. Dve magické formulky. The Doors je kapela, ktorá ma posadila na zadok. Jim Morrison je človek, ktorý mi otvoril bránu do intenzívneho života. A tento album predstavuje tú bránu. Toto je hudba, ktorá znamená život, intenzívny a prežitý naplno. Tak ako ho žil Jim Morrison, prekliaty básnik a môj symbol života nadoraz.

Hudba na debute nemá chybičku krásy. Otvára ho Break on through. Toto je skladba, ktorá naštartuje, nabudí a prinúti i mŕtveho, aby sa presunul na druhú stranu. A naliehavý Morrisonov prejav je neprekonateľný. Soul kitchen pokračuje v nastolenej nálade, z ktorej nás vytrhne do zamyslenia nasledujúca Crystal ship. 20th century fox nás však opäť vráti do hýrivej nálady, ktorá vyvrcholí skladbou Alabama song. To je niečo, čo priam hypnoticky núti k vyrazeniu si do najbližšieho whisky baru. A prichádza Light my fire - nádherná skladba s hypnotickými klávesami, ktorú ani netreba predstavovať. A hýrenie nekončí - Back door man aj I looked at you sú toho dôkazom. Potom prichádza zvoľnenie v tajomnej skladbe End of the night. Ale pozor! Prichádza život nadoraz v podobe Take it as it comes. To je paľba podobná úvodnej. A na záver si zafilozofujeme v ďalšej klasike The end. A z bonusovej verzie spomeniem rannú verziu skladby Moonlight drive. Krása.

Takže toto je album, ktoré mne otvorilo bránu k intenzívnemu životu. Jim Morrison je neprekonateľný symbol toho, ako žiť život naplno. Nikto ho neprekonal a ani neprekoná. Ste bohémi? Tak toto album musíte poznať.

» ostatní recenze alba Doors, The - The Doors
» popis a diskografie skupiny Doors, The


Gabriel, Peter - Scratch My Back
2011-05-30

Gabriel, Peter / Scratch My Back

4 stars

Priznám sa - nečakal som veľa, predsa len orchestrálne aranžmány a klavír. Žiadne bicie, gitary. To zrovna nie je môj štýl, ale zas keď to spieva charizmatický Peter Gabriel, tak skúsim. A musím povedať, krásne album. Opäť emócie. Akurát ide o to, že toto album patrí do kategórie "nedá sa to počúvať vždy, ale len keď je človek v správnej nálade". Taká nálada v tomto prípade je kľudná, meditatívna, uvoľnená. Potom je toto album radosť počúvať, inak to neodporúčam. Zo skladieb, čo sú tu, som poznal iba Philadelphiu z rovnomenného filmu. Neil Young urobil nádhernú emotívnu skladbu a Peter Gabriel ju neprekonal, ale dal jej zas nový rozmer. Ostatné skladby nepoznám z originálu, ale tu sú spravené ozaj pekne. Takže si myslím, že toto album je veľmi dobré, akurát nie pre každého a nie vždy, treba mať správnu náladu.

» ostatní recenze alba Gabriel, Peter - Scratch My Back
» popis a diskografie skupiny Gabriel, Peter


Gabriel, Peter - Up
2011-05-19

Gabriel, Peter / Up

4 stars

Opäť pestrá mozaika výrazných emócií. Každé album Petera Gabriela je zážitok. Keď si uvedomím, že rok vydania takéhoto albumu je 2002, tak verím, že stále kvalitná hudba nezomrela (hoci súčasné hudobné zážitky mi poskytujú v drvivej väčšine veteráni ako Gabriel, ktorí ju poskytujú už desaťročia). Temná Darkness, tanečná Growing up, úchvatná More than this či krehká nádhera The drop. To je len výpočet mojich najobľúbenejších, ale inak platí, že celé album je skvelé, nemá slabú skladbu. Akurát ide o hudbu, ktorá si vyžaduje sústredený posluch. A vtedy zasiahne najviac. A myslím, že sem skvelo zapadá aj singlová Burn you up, burn you down, ktorá vyšla aj na výberovke Hit v roku 2003. Zatiaľ posledný autorský štúdiový počin Petera Gabriela. A ja len dúfam, že nie posledný.

» ostatní recenze alba Gabriel, Peter - Up
» popis a diskografie skupiny Gabriel, Peter


Gabriel, Peter - Us
2011-05-18

Gabriel, Peter / Us

4 stars

Toto album je opäť skvelé. Na úrovni So. Skladby opäť plné emócií, jednoducho Peter Gabriel je, bol a vždy bude o emóciách. Z tohoto albumu vyzdvihujem hlavne jeho prvú polovicu: naliehavú Come talk to me, ešte naliehavejšiu Love to be loved, krehkú Blood of eden a hitovú Steam. To sú moje najobľúbenejšie, ostatné opäť splnili vysoký štandard. Z tej doby okolo tohoto albumu mám strašne rád ešte Shaking the three (z rovnomennej výberovky, 1990) a Lovetown (soundtrack k skvelému filmu Philadelphia, 1993).

» ostatní recenze alba Gabriel, Peter - Us
» popis a diskografie skupiny Gabriel, Peter


Gabriel, Peter - So
2011-05-17

Gabriel, Peter / So

4 stars

Od albumu So som príliš nečakal, pretože som o ňom čítal veľa v duchu komerčný úspech a podobne. Našťastie platí, že v prípade mena Peter Gabriel sa komerčný úspech rovná zároveň aj kvalite. Nie, nie je to taká sila, aká bola na jeho prvých albumoch, ale má jeho hudba je aj tu plná emócií. V podstate mi na celom albume nesedia len dva songy - Sledgehammer a Big time. Čiže práve tie najúspešnejšie z komerčného hľadiska na tomto albume. Nie sú to zlé songy, ale je z nich cítiť istú vypočítavosť. To však našťastie necítiť zo zvyšku albumu. Nájdeme tu nádherné clivú (hlavne vďaka Peterovmu vokálu) Red rain a neskutočne rozprávkovo nádhernú a krehkú Don´t give up (s famóznou Kate Bush). Ešte musím spomenúť v podobnom duchu ladené melancholické kusy In your eyes a Mercy street. To sú ozaj skvosty, nabité emóciami. Takže Gabriel ma nesklamal ani týmto počinom. Veľmi pekná hudba.

» ostatní recenze alba Gabriel, Peter - So
» popis a diskografie skupiny Gabriel, Peter


Gabriel, Peter - Peter Gabriel 4
2011-05-15

Gabriel, Peter / Peter Gabriel 4

5 stars

Týmto albumom sa pre mňa končí vrcholné obdobie Petera Gabriela. Tým samozrejme nemyslím, že ďalšie bolo zlé, naopak, bolo veľmi kvalitné, ale nie najlepšie. Osobne si myslím, že Peter Gabriel ani nevie spraviť zlý album. A čo sa týka tohto, ten je neuveriteľný. Neviem si ho totiž vôbec štýlovo zaradiť, naozaj sú tu také vplyvy hudobné, že je nezaraditeľný, tak som ho zaradil len do kategórie kvalitná hudba. Opäť je celý album od prvej do poslednej pesničky vydarení a unáša ma do krajiny plnej emócií a pohody. Za najväčšie skvosty považujem skočnú Shock the monkey a zadumanú africkú Lay your hands on me. Tie pre mňa vyčnievajú, ale zvyšok to nijako neponižuje. Toto je úžasná hudba, ale myslím, že štýlovo nesadne každému. No, však vyskúšajte.

» ostatní recenze alba Gabriel, Peter - Peter Gabriel 4
» popis a diskografie skupiny Gabriel, Peter


Gabriel, Peter - Peter Gabriel 3
2011-05-14

Gabriel, Peter / Peter Gabriel 3

5 stars

Trojka Petera Gabriela len o vlások prehráva v mojich ušiach jeho najlepší sólový počin. Toto je skutočne výnimočné dielo, ktoré je opäť plné emócií, ktoré ešte dlho v človeku ostanú po vypočutí toho albumu. Nádherné na prechádzky. Intruder rozbehne album v tajomnom zlovestnom duchu, ktoré sa trochu (ale len trochu) zvoľní v No self control, ktorá sa zarezáva až pod kožu. Inštrumentálna miniatúra Start nás pekne naladí na skladbu I don´t remember, ktorá tajomnosťou opäť len srší. Zjemnenie nám prináša Family snapshot, po ktorej nás už opäť nabudí emotívna And through the wire. Nasleduje pomerne známa skladba Games without frontier a melancholická No one of us. Pre mňa je najkrajšou skladbou albumu jednoduchá, jemná, melancholická a ukľudňujúca Lead a normal life, ktorá ma vždy donúti k zamysleniu sa nad životom. A záver už patrí notoricky známej Biko, veľmi emotívnemu protestu proti apartheidu, ktorý napriek opakovanému refrénu nestráca do konca svoju iskru. Nádherný album, ktorý nemá žiadnu chybu v mojich ušiach. Absolútne sa k nemu hodí aj vyradená skladba I go swimming, takisto plná emócií, ktorú možno nájsť v živom prevedení na albume Play live.

» ostatní recenze alba Gabriel, Peter - Peter Gabriel 3
» popis a diskografie skupiny Gabriel, Peter


Gabriel, Peter - Peter Gabriel 2
2011-05-14

Gabriel, Peter / Peter Gabriel 2

5 stars

Druhý album Petera Gabriela je opäť úžasné hudobné dielo, ktoré síce v mojich ušiach nedosahuje úroveň jednotky, ale stále dosahuje úroveň piatich hviezd. Emócie, to je to, čo Gabriel poskytuje vo veľkých dávkach vo svojej hudbe. On the air je parádna vypaľovačka na úvod, ktorú vystrieda zaujímavá D.I.Y. Mother of violence je práve príklad slušnej dávky emócií, ale ďalšia skladba A wonderful day in a one-way world je na emócie ešte štedrejšia. Ale vrcholom albumu je krehká, snová a nádherná White shadow. Toto je emócia umocnená na druhú. Prvá strana albumu je absolútne bez chyby. Druhá je vysoko kvalitná, ale najviac mi z nej rezonujú Exposure na spôsob King Crimson a energická Perspective. Zvyšok tvoria kvalitné, zväčša pomalejšie skladby. Takže Gabriel tvorí mimoriadne úžasnú hudbu i na svojom druhom počine.

» ostatní recenze alba Gabriel, Peter - Peter Gabriel 2
» popis a diskografie skupiny Gabriel, Peter


Gabriel, Peter - Peter Gabriel 1
2011-05-12

Gabriel, Peter / Peter Gabriel 1

5 stars

Pre mňa je toto najlepší sólový počin Petera Gabriela a vznáša sa v ňom ešte aj duch Genesis. Ale aj bez toho ducha je to mimoriadne kvalitné album plné emócií. Hneď tajuplnú atmosféru nabudí Moribund The Burgermeister. Neviem čím to je, že tá skladba je tak podmanivá, asi gabrielovským kúzlom. Druhá skladba je pre mňa hitovka, pretože tú jedinú som poznal od detstva z rádia. Áno, je to Solsbury Hill, melancholická krásna skladba, v ktorej sa Gabriel vyspovedá z odchodu od Genesis. Modern Love nám predstaví parádny rockový riff, ale skladba je opäť emotívna, nie je to priamočiarý ťah na bránku. Taká povedzme blbôstka Exuse Me je náhodou milým spestrením albumu a rozhodne ju nikdy nevynechávam. Po nej však už príde ďalšia jemná melanchólia v podobe Humdrum. Krása. Vlna emócií nekončí ani v skladbe Slowburn, po ktorej príde nádherné bluesové číslo, z ktorého môžete emócie čerpať ešte dlho, dlho po skončení sklady - Waiting For The Big One. To je neskutočné, čo Gabrielová hudba dokáže... Down The Dolce Vita nás opäť viac rozprúdi, ale koniec patrí vrcholnému dielu Petera Gabriela. Je to krásna, emotívna, melancholická, citlivá a neskutočne podmanivá Here Comes The Flood. To treba počuť, tu slová nestačia. Peter Gabriel je pre mňa pán hudobník. Päť hviezd (aj to je málo).

» ostatní recenze alba Gabriel, Peter - Peter Gabriel 1
» popis a diskografie skupiny Gabriel, Peter


Genesis - Archive #2: 1976-1992
2011-05-12

Genesis / Archive #2: 1976-1992

3 stars

Aj v prípade druhého boxu sa zameriavam na hodnotenie mimoalbumových štúdiových počinov. Očakával som samozrejme menej než od Gabrielovských archívov, ale ani toto nie je sklamanie. Genesis je proste moja najobľúbenejšia kapela v progresívnom rocku (hoci neskoršie obdobia kapely už boli o inom). Zámerne tu nespomínam skladby z EP Spot the pigeon z roku 1977 (Match of the day, Pigeons, Inside and out), pretože som ich spomínal pri recenzii Wind and wuthering, ani skladby z B-strany singlov, ktoré som spomínal pri albume Duke (Open door, Evidence of autumn) a ani skladby z EP 3x3 (Paperlate, You might recall, Me and virgin), ktoré som zas spomínal pri Abacab. Ale rozhodne sú to dobré skladby (hlavne EP Spot the pigeon, ešte s Hackettom) a nájdete ich tu.
Môj zoznam je zameraný na tieto singlové béčka:
1. It´s yourself (1977)
Najlepšia skladba v zozname, je tu jasne cítiť, že tu je Steve Hackett
2. The day the light went out (1978)
3. Vancouver (1978)
Silne pripomínajú And then there were three
4. Naminau (1981)
5. Submarine (1982)
Krásne inštrumentálky, hlavne krehká Submarine
6. Do the neurotic (1986)
7. Feeding the fire (1986)
8. I´d rather be you (1987)
9. On the shorline (1991)
10. Hearts on fire (1992)
Zvyšné skladby silne zapadajú do albumov, v období ktorých vyšli. Teda zaujímavý poprock, veľmi kvalitný, ale predsa len pre tých, ktorým táto éra Genesis nevonia, to nič neprinesie.

Hodnotenie je jasné, tri hviezdy, pretože predchádzajúci box mal oveľa silnejšie skladby. Mimochodom, nedá mi tu nespomenúť remake skladby Carpet crawlers 1999 (výberovka Turn it on again: Hits) v legendárnej zostave Gabriel, Hackett, Collins, Banks, Rutheford. Nádherná rozlúčka s touto značkou v štýle starých Genesis v kombinácií so sólovým Peterom Gabrielom. Silný zážitok. Odporúčam aj túto skladbu.

» ostatní recenze alba Genesis - Archive #2: 1976-1992
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Archive 1967-75
2011-05-11

Genesis / Archive 1967-75

4 stars

Tento box Genesis som si zohnal od kamaráta, kvôli štúdiovým materiálom, ktoré sa nenachádzali na albumoch, preto svoje hodnotenie zameriam na ne (bez ohľadu na kvalitu koncertnej časti). Ja som si spravil výber práve týchto vecí. V prvom rade je tu obdobie pred vydaním prvého albumu, respektíve vydanie prvého albumu, ktoré predstavujú tieto nevydané skladby:
1967:
1. Patricia (demo In hiding)
2. She is beautiful (demo The serpent)
3. Try little sadness
1968:
4. Hidden in the world of dawn
5. Sea Bee
6. The Mystery of the Flannan Isle Lighthouse
7. Hair on the Arms and Legs
8. The Magic of Time
9. Hey!
10. Build Me a Mountain
11. Image Blown Out
Štyri skladby z dvoch singlov nepočítam, pretože tie sú ako bonus na reedícii prvého albumu. K týmto 11 skladbám, ktoré som vymenoval, môžem len skonštatovať, že majú fakt silu. Na to, že sú to v podstate demá, tak sú dobré. Mnohé skladby z nich sú lepšie, než tie, čo sa ocitli na prvom albume a myslím, že je to aj tými smyčkami, ktoré tu absentujú. Určite nič slabé som nenašiel ani v týchto skladbách.
1969:
12. Going out to get you
Toto už je skladba, ktorá spadá do obdobia po prvom albume a práve tu je už cítiť ten posun, ktorý Genesis absolvovali od prvého k druhému albumu. Táto skladba je už o triedu vyššie než tie predchádzajúce.
1970:
13. Shepherd
14. Pacidy
15. Let us now make love
Toto sú skladby nahraté pre BBC (bolo ich päť, ale tieto tri potom na album nenahrali). Toto už je Genesis tak, ako ho poznám z albumu Trespass. Geniálne skladby plné emócií, ktoré musia potešiť každého fanúšika Genesis a už len kvôli nim by si mal tento box minimálne stiahnúť, nech si ich vypočuje.
1972:
16. Happy the man
A strana singlu. Ale napriek singlu, je to kvalitná skladba. Práve Genesis podľa mňa nevedeli v tejto ére s Gabrielom urobiť nekvalitnú skladbu aj keď to bolo len na singel a vieme, aké sú požiadavky na singlové nahrávky (krátky čas a komerčný potenciál). Tu je aj kvalita.
1973:
17. Twilight alehouse
Singlové béčko. Toto je nádherný opus vyše sedem minút trvajúci, plný krásy a emócií. Nádhera, podľa mňa najkrajšia skladba z celého tohto boxu. Melancholická nádhera, každý fanúšik Genesis by ju mal spoznať.

Takže aj archívne nahrávky Genesis z obdobia Petera Gabriela sú vysoko kvalitné a ja som len rád, že som sa k nim dostal. Odporúčam všetkým, ktorí milujú Genesis 70-tych rokov a ešte to nepočuli. Štyri hviezdy (predsa len to nie je klasické album, ale nezabudnite, že niektoré sklady sú tu priam 6 hviezdičkové).

» ostatní recenze alba Genesis - Archive 1967-75
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Calling All Stations
2011-05-04

Genesis / Calling All Stations

4 stars

Veľmi príjemné prekvapenie. Asi preto, že som nič neočakával. Ale tento album je skvelý. Píše sa rok 1997 a všetci vieme, čo to znamená: že hudba má nadprodukciu odpadu. A toto je výnimka. V mnohých skladbách mi znie starý duch Genesis a je len veľká škoda, že táto zostava sa neuchytila. Zo skladieb pre mňa vynikajú hlavne Shipwrecked, úchvatná The diving line a zádumčivá melanchólia There must some other way. Zvyšok takisto nesklamal, vyložene zlý song som nenašiel. Trochu je tu problém to, čo pri predchádzajúcom albume - dlhá stopáž. Ale inak skladby im vyšli aj v tejto zostave (a počul som aj singlové béčka Papa he said a Banjo man, ktoré sú veľmi chytľavé a mohli byť na albume). Takže ako posledný album Genesis ho beriem ako dôstojnú bodku za touto famóznou kapelou.

» ostatní recenze alba Genesis - Calling All Stations
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - We Can´t Dance
2011-05-03

Genesis / We Can´t Dance

3 stars

Posledný album Genesis s Philom Collinsom je dôstojnou bodkou za touto érou. Album samo o sebe je opäť zmesou kvalitných pesničiek, z ktorých nie všetky ma však oslovili. Navyše si myslím, že album trpí aj príliš veľkou minutážou. Z tých skladieb, ktoré sa naozaj vydarili, vymenujem: krásnu hitovku Son of mine, druhú hitovku melodickú a skočnú Jesus he knows me, tretiu hitovku s frajerským riffom I can´t dance, zaujímavú Dreaming while you sleep, podmanivú Tell me why, páči sa mi aj krehká balada Hold on my heart a záverečná rozlúčka hodná Genesis Fading lights. Zvyšok je viac či menej vydarený, čo dosť prispieva k rozháranosti albumu. Album Genesis z roku 1983 mám radšej, takže nemôžem dať viac ako tri hviezdy. Každopádne, album nesklamalo.

» ostatní recenze alba Genesis - We Can´t Dance
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Invisible Touch
2011-05-03

Genesis / Invisible Touch

4 stars

Invisible touch je skvelé album. Dobre, nie je to starý Genesis ani progresívny rock. Ale je to mimoriadne kvalitná kolekcia skladieb, kvalitný pop rock, miestami dajme tomu progresívny pop. Skrátka mne tento album šmakuje. Akurát In too deep mi moc nesadla, zdá sa mi príliš sladká, niečo ako Collinsove sólové balady. A Anything she does šlape, ale ani tá mi až tak nesadla. Zvyšok však áno. Melodický hit Invisible touch, skvelá melancholická Tonight, tonight, tonight, nadupaný hit so skvelým videoklipom a všeobecne známym refrénom Land of confusion. Ale vrcholom albumu sú pre mňa dve skladby: dvojkompozícia Domino s krásnou nočnou krehkou prvou časťou, ktorá prejde do divokejšej druhej časti, a záverečná podmanivá inštrumentálka The brazilian. Podčiarknuté a podtrhnuté - skvelý album, ak nie ste zaujatý a okrem toho na rok 1986 veľmi kvalitný, keď si zoberieme, čo vtedy frčalo...

» ostatní recenze alba Genesis - Invisible Touch
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Genesis
2011-04-27

Genesis / Genesis

3 stars

Opäť kvalitný album, ale na rozdiel od Abacab sú tu skladby, ktoré mnou proste len prešli a v podstate hlbší dojem nezanechali, hoci sú kvalitné (konkrétne séria od šiestej po deviatu pesničku). Preto dávam tri hviezdy. Ale zas sú to skvosty, ktoré sa nedajú nepochváliť. Napríklad skvelá Mama. Tú som poznal už ako decko a Genesis som bral podľa tejto skladby a vôbec som netušil, že existuje nejaký Peter Gabriel, ktorý robil skvostnú hudbu s Genesis a už vôbec, že Phil Collins bol bubeník :). That´s all je tiež veľmi dobrá skladba. Vrcholnou kompozíciou albumu je dvojskladba Home by the sea a Second home by the sea plná emócií, ktoré chytia za srdce. A veľmi mi sadne aj odľahčená Illegal alien s vtipným videoklipom. Osobne si myslím, že v dobe vzniku to bolo vrcholné dielo poprocku a dodnes na mňa pôsobí ako kvalitné album.

» ostatní recenze alba Genesis - Genesis
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Abacab
2011-04-26

Genesis / Abacab

4 stars

Abacab priniesol absolútne nový sound kapely Genesis, podľa mňa aj pod vplyvom Collinsovej sólovej tvorby, mimoriadne úspešnej. Abacab je hitovejšie a popovejšie orientovaný album, ktorý si však stále drží kvalitu. Osobne nemám problém so žiadnou skladbou. Najviac ma oslovujú skočná Abacab, zvláštna No reply at all, melancholická Keep it dark či krehká Man on the corner. Ale mne sa páči aj blbôstka Who dunnit, veď aspoň počuť, že kapela sa nebiere až tak vážne a tak by to mali brať aj poslucháči. K tomuto albumu sa mi viažu aj tri skladby z EP 3x3 (1982): vyslovene komerčná Collinsovka Paperlate, You might recall a Me and virgil. Celkovo je to dobrý album s dobrými skladbami, čo tam potom, že predchádzajúca tvorba Genesis, ktorú tak milujem, je o niečom inom. Abacab stojí sa vypočutie.

» ostatní recenze alba Genesis - Abacab
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Duke
2011-04-26

Genesis / Duke

4 stars

A máme tu album Duke. Pre mňa je akousi čiarou, ktorá delí tvorbu Genesis na dve časti. Toto album je opäť plné kvalitných skladieb plných emócií a pre mňa ešte lepšie ako predchádzajúce. Hneď úvodné tri skladby, ktoré tvoria vlastne jeden celok, plne vystihujú názvov emotívna hudba (hlavne Duchess). Zvyšok sa nesie v podobnom duchu, vyčnievajú pre mňa skvelá Misunderstanding aj singlovka Turn it on again, ktorá skvelo nakopáva. Celé album uzatvára vrcholná dvojkompozícia Duke´s travels (skvelé inštrumentálne výkony) a Duke´s end s krásnym motívom z prvej skladby Behind the lines. Po vypočutí albumu mám vždy príjemné pocity. A neoddeliteľnou súčasťou tohto albumu sú pre mňa aj dve béčkové strany singlov práve z tohoto albumu (možno ich nájsť na Archives), krehké Open door a Evidence of autumn. Krása. To, čo Genesis priniesli v ďalších albumoch už je niečo iné, ale napriek tomu sa mi to páči a je to kvalitné, takže tu u mňa záujem o Genesis neskončil.

» ostatní recenze alba Genesis - Duke
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - And Then There Were Three...
2011-04-24

Genesis / And Then There Were Three...

4 stars

Prvý album Genesis ako trojčlennej kapely. Absolútne tu dominujú klávesové nástroje, pretože Mike Rutheford predsa len už dlho negitaroval, a tak tu ešte jeho gitara nevyčnieva. Každopádne po odchode Hacketta sa žiadna katastrofa nekoná. Album je plný peknej hudby a zvláštnej atmosféry. Už to nie je to, čo v rokoch 1970-1977, ale ešte dozvuky tejto éry cítiť na tomto albume. Mne osobne sa najviac páčia melancholické kúsky Snowbound, Deep in the motherlode a The lady lies. Ono v podstate celý album je nasiaknutý takou zvláštnou melanchóliou. No a potom je tu záverečná skladba Follow you, follow me, čo bol ich prvý veľký hit. Skoro všetci tú pesničku nemajú radi, čo som si všimol aj v recenziách. Ja mám výhodu, že Genesis som začal počúvať až v novom tisícročí a nezaujatí. Skladbu som síce poznal z detstva, ale len čo mi tým pripomenula krásne časy detstva. Takže pre mňa melodická pekná skladba, ktorá ma vôbec neirituje. Takže spočítané - tento album je stále veľmi kvalitný počin Genesis.

» ostatní recenze alba Genesis - And Then There Were Three...
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Wind And Wuthering
2011-04-21

Genesis / Wind And Wuthering

5 stars

Kúzlo hudby Genesis s Peterom Gabrielom sa neskončilo na Lamb lies down on broadway, ale na tomto albume. Takže sa to dá povedať tak, že skončilo odchodom výnimočného gitaristu Stevea Hacketta. Tento album je tak posledný, ktorý ma od Genesis dostal celý bez výnimky. Opäť ho tvorí jedinečná hudba, ktorú by nikto iný nezahral tak ako Genesis. A aby ste vedeli, tak mne sa veľmi páči aj Your own special way. Celý album je plný snovej atmosféry, mám problém vypichnúť nejakú skladbu ako príklad, lebo všetky sú skvelé... takže počúvať ako celok. Vynikajúca hudba.

Keď sme pri Hackettovom odchode, tak nemôžem nespomenúť posledné skladby, ktoré s kapelou nahral a vyšli na EP Spot the pigeon:
01. Match Of The Day
02. Pigeons
03. Inside And Out
Prvé dve už viditeľne ukazujú, kam sa kapela poberie, ale stále majú kúzlo Genesis. Posledná skladba Inside and out je plnohodnotná vec, ktorá mohla byť súčasťou Wind and wuthering. Rozlúčka Hacketta vyšla a obsahuje aj vynikajúce sólo od Banksa.
Takže tu končí najlepšia éra Genesis. Musím však podotknúť, že aj po odchode Hacketta robili Genesis vynikajúcu hudbu, ktorá ma oslovila.

» ostatní recenze alba Genesis - Wind And Wuthering
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - A Trick Of The Tail
2011-04-21

Genesis / A Trick Of The Tail

5 stars

Po odchode Petera Gabriela z Genesis som nečakal už takú kvalitu ako za jeho éry. Ale mýlil som sa a prvý album bez Gabriela je stále na predchádzajúcej úrovni. Myslím, že čo sa týka spevu Phila Collinsa, tento album je jeho najlepším speváckym výkonom v kariére, neskutočne zapadol do soundu kapely a Gabriela tu nahradil najlepšie ako mohol. Kapela sa tu snaží pokračovať v duchu gabrielovskej éry a nadmieru sa jej to podarilo. Opäť vytvorila album skvelý od začiatku do konca. Zo skladieb ma najviac zasiahli Entangled, Mad man moon a hlavne melancholická citlivá skladba Ripples. Ale opäť tu platí, že ako celok je album najlepšie počúvať. Takže hoci Gabriel kapelu opustil, hneď prvým albumom po jeho odchode Genesis dokázali, že robia prvotriednu hudbu aj bez neho (pripomínam že roky 1970-1975 v kariére Genesis sú pre mňa vrcholom v rockovej progresívnej hudbe).

» ostatní recenze alba Genesis - A Trick Of The Tail
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - The Lamb Lies Down On Broadway
2011-04-13

Genesis / The Lamb Lies Down On Broadway

5 stars

Pre mňa vrchol tvorby Genesis s Peterom Gabrielom. Jedno z tých dvojalbumov, ktoré sa dajú počúvať celé naraz bez prestávky. Vlastne nie dajú, ale musia. Komplexné dielo bez jedinej chybičky, neuveriteľné a úžasné. Spanilá jazda. Zo všetkých skladieb vyzdvihujem najviac nádhernú In the cage, podmanivú Back in N.Y.C., jednu z najkrehkejších a najkrajších balád Carpet Crawlers, melancholickú The lamia, kúzelnú The Colony of slipperman, ďalšiu krásnu melanchóliu The light dies down on broadway a optimistický koniec v podobe krásnej It. Ako celok však zážitok neskutočne oveľa viac väčší. Peter Gabriel opustil Genesis na jej vrchole. Škoda? Možno. Ale Genesis robili kvalitnú hudbu aj po Gabrielovi a Gabriel nám zas sólovo pripravil takisto neskutočné lahôdky. Ale The lamb lies down on broadway je pre mňa najväčšia lahôdka - ako Genesis, tak aj Petera Gabriela.

» ostatní recenze alba Genesis - The Lamb Lies Down On Broadway
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Selling England By The Pound
2011-04-07

Genesis / Selling England By The Pound

5 stars

Geniálna séria stále pokračuje. A Selling England by the pound je z doterajších albumov môj najobľúbenejší (prekonal ho už iba Lamb lies down...). Úvodná Dancing with the moonlit knight je jedna z top skladieb Genesis, strieda krásne melancholické pasáže s vypätými dramatickými (plus nádherné sólo od Hacketta). Singlovka I know what I like mi vôbec nepríde ako nejaká komerčná vec s hitovými ambíciami, má krásnu melódiu a bodaj by sa také single vydávali aj dnes. Firth of fifth - nepotrebuje komentár, krása sama o sebe vyšperkovaná ďalším Hackettovým krásnym sólom. Zvyšok albumu je na tej istej vlne, opäť nepočujem nikde slabé miesto, ale prvé tri skladby som spomenul, lebo sú jednoducho úžasné (mimochodom More fool me s Philovým vokálom sa mi veľmi páči, viac ako For absent friend z Nursery cryme). Takže opäť plný počet, neskutočné, čo táto kapela v rokoch 1970-1975 vyprodukovala... (a v podstate to pokračovalo až do 1977)

» ostatní recenze alba Genesis - Selling England By The Pound
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Foxtrot
2011-04-05

Genesis / Foxtrot

5 stars

Ďalší vynikajúci album Genesis. Vynikajúci opäť celý, bez slabej skladby. Navyše vyvrcholený grandióznou suitou Supper´s ready. Nie je to však jediný vrchol, okrem toho je tu vrchol v podobe skvelej skladby Watcher of the skies (skvelá basa a mellotron), krehká skladbička Time table a ďalšia krása Get ´em out by friday. Veľmi pekná je aj Can-utility and coastliners a krehká inštrumentálka Horizons. Teda vlastne čo skladba, to skvost. Myslím, že línia Trespass až The lamb lies down on broadway je neprekonateľná...

» ostatní recenze alba Genesis - Foxtrot
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Nursery Cryme
2011-04-02

Genesis / Nursery Cryme

5 stars

Nursery Cryme prekonal v mojich ušiach Trespass a to som vôbec nečakal. Ale je to tak. Tento počin je jednoducho opäť jeden z genesisovských vrcholov. A predovšetkým tu cítiť príchod gitaristu Stevea Hacketta a bubeníka Phila Collinsa. Zostava Banks, Collins, Gabriel, Hackett a Rutheford už ostane tou top zostavou tejto kapely navždy. Opäť je toto album, ktoré nemá chybu, takže nemám čo vytknúť. Ale môžem naopak vyzdvihnúť - krásne gitarové sólo v The Musical box, vynikajúcu The fountain of salmacis a hlavne jednu z najlepších skladieb Genesis (sú chvíľe keď ju považujem za ich najlepšiu) The return of the giant hogweed. To je skladba, ktorá ma dostáva do varu počas celých 8 minút a 10 sekúnd a veľmi často ju počúvam a napriek tomu mi nikdy nezovšednela. Klobúk dolu. Nielen pred ňou, ale pred celým albumom.

» ostatní recenze alba Genesis - Nursery Cryme
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Trespass
2011-04-01

Genesis / Trespass

5 stars

Keď som sa prvýkrát dostal k tomuto albumu a pustil si ho, tak hneď úvodné zvolanie Petera Gabriela "Looking for someone!" ma dostalo, ani neviem čím, skrátka v tom hlase bolo niečo neobyčajné. A tak ma dostalo napokon celé album Trespass. Vynikajúce, bez chyby. Všetkých šesť skladieb je dokonalých, hlavne vynikajú tie jemné ako Dusk či Stagnation. Moji favoriti sú dvaja: White mountain, ktorú som svojho času počúval niekoľkokrát denne a stále sa mi neobohrala, a The Knife - parádna jazda s geniálnym gitarovým sólom. Trespass som hneď zaradil medzi top albumy aké som kedy počul a povedal som si, že Genesis už tento výkon neprekonajú. Ako som len rád, že som sa mýlil, pretože za éry Petera Gabriela k tomu došlo viackrát...

» ostatní recenze alba Genesis - Trespass
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - From Genesis To Revelation
2011-03-21

Genesis / From Genesis To Revelation

3 stars

Genesis - moja najobľúbenejšia kapela z kategórie progrock, hoci nedá sa až tak zaškatuľkovať. Ale obdobie s Peterom Gabrielom za mikrofónom je pre mňa vrcholné z hľadiska progresívnej scény a aj môj top (bez ohľadu na moju lásku k Pink Floyd, Yes či King Crimson). Pritom kapela začínala inak, než ju pozná väčšina ľudí. Ale prvý album From genesis to revelation je prehliadaný neprávom. Ja som mal zrejme to šťastie, že som ho počul ako prvý od Genesis, takže som bol viac menej nezaujatý neskoršou tvorbou (hoci som poznal od Genesis klasické hity z obdobia Phila Collinsa za mikrofónom). Skladby na tomto albume nie sú zlé, niektoré priam vynikajúce. Ale je pravda, že mnohým uškodili orchestrálne dohrávky, ale naopak, niektoré si bez nich neviem predstaviť. A rád by som teda spomenul tie klenoty, ktoré stoja za vypočutie: Where the sour turns to sweet je nádherná melodická skladba, In the beginning je skvelá takisto, len už pritvrdzuje a vrchol "tvrdosti" je v skladbe The Serpent s vynikajúcim riffom. Ďalej je veľmi pekná skladba na zamyslenie Am I very wrong? a jeden z vrcholov albumu predstavuje The Wilderness s chytľavým refrénom "Music, all I hear is music!". A nedá mi nespomenúť ešte The silent sun, ktorá vyšla aj na singli. Ono je zaujímavé, že singlovky z tohto obdobia sa mi zdajú lepšie, môžte posúdiť, kto má bonusovú verziu, kde sú: skvelá zadumaná That´s me, ktorá je moja najobľúbenejšia skladba Genesis s obdobia pred Trespass, melodická A winter´s tale a ďalší skvost One eyed hound. Celé hodnotenie uzavriem svojou subjektívnou mienkou, že všetko, čo urobili s Peterom Gabrielom, je od Genesis skvelé, vrátane tohoto albumu, a napokon to isté si myslím aj o Gabrielových sólových albumoch. Dal by som 3 a pol, ale zaokrúhlim nadol.

» ostatní recenze alba Genesis - From Genesis To Revelation
» popis a diskografie skupiny Genesis


Who, The - Then And Now
2011-03-19

Who, The / Then And Now

4 stars

Tak, albumy The Who som si zrecenzoval, ale predsa len čosi ostalo... Správne, sú to skladby, ktoré na albumoch (vrátane Odds and sods) nefigurovali, a to ani v podobe bonusov. Túto recenziu venujem im. Najprv spomeniem skladby, ktoré vyšli na singloch, respektíve EPčkách, ale naobjavili sa na albumoch (ani ich reedíciach). To sú prosím tieto:

1. Substitute (skvelá skladba a rocková klasika, ktorú som poznal najprv v podobe coveru od Sex Pistols)
2. Circles (odlišná verzia od tej na My generation)
3. I´m a boy
4. Happy Jack
5. Picture of Lily
6. The last time (cover Rolling Stones)
7. Under my thumb (skvelý cover Rolling Stones)
8. Call me lightning
9. Dr. Jekyll and Mr. Hyde (opäť úžasný Daltreyov hlas známy z Boris the spider)
10. Dogs
11. Magic bus (absolútna klasika)
12. The Seeker (vynikajúci riff)
13. Here for more
14. Heaven and hell (na singli štúdiová verzia, ale asi ju všetci poznajú len z Live at Leeds)
15. Let´s see action (táto skladba je jedna z najlepších od The Who)
16. When I was a boy
17. Join together
18. Relay
19. Waspman

Všetky skladby sa dajú v pohode zohnať, figurujú na rôznych výberoch, ale neviem, či všetky naraz. Nedá mi nespomenúť 4CD box Thirty years of maximum R´N´B, kde sú ďalšie rarity - skvelé vo svojej jednoduchosti ranné čísla kapely ešte pod názvom High numbers (Here ´tis, Zoot suit), štúdiová verzia Fortune teller (skladba známa z Live at Leeds; na tomto boxe je aj štúdiová Heaven and hell) a skladba z roku 1991, tuším že cover Eltona Johna na nejaké album rôznych interpretov ako pocta E.J., skvelá Saturday night fever (neviem, kto bol na bicích). A nové skladby z roku 2004, ktoré vyšli na výberovke Then and now aj na singli, som spomínal už v recenzii k Endless Wire.

Takže celkovo figurú v tejto kategórii vynikajúce skladby, ale aj niektoré menej vydarené. Ale spolu to hodí 4 hviezdy a lúčim sa týmto s kapelou The Who.

» ostatní recenze alba Who, The - Then And Now
» popis a diskografie skupiny Who, The


Who, The - Endless Wire
2011-03-18

Who, The / Endless Wire

5 stars

Endless Wire bolo obrovské prekvapenie. Ja si nemôžem pomôcť, ale fakt som od The Who tvorených len polovicou pôvodnej zostavy nič nečakal a oni spravili takéto skvelé album. Klobúk dolu. A čo je na ňom také úžasné? No podľa mňa jednoznačne skúsenosť. V tomto albume cítim v hlase Rogera Daltreya odžité roky, za ktorými sa obzerá a to isté aj v rukopise Petea Towshneda. Najviac to cítiť v skladbách Mike Post Theme (úvodný výkrik Daltreya je niečo ako posledný vzdor), God speaks of Marty Robins, v krásnej a úprimne priateľskej You stand by me a v niektorých častiach miniopery Wire & Glass (hlavne v nádhernej rozlúčkovej zmierujúcej Tea & Theatre). Z tohoto hľadiska je to fakt úžasné bilančné album, naozaj cítim z každého tónu životné skúsenosti. A ako bonus sú tu dve neskrátené skladby z časti miniopery (obidve majú v podstate hitový potenciál, ale asi nie v tejto dobe) - Endless Wire a We got a hit. Takže je to album za jasné 4 hviezdy, ale dnes budem subjektívny, pretože mi to pripomína leto 2010, ktoré bolo zatiaľ najúžasnejšie v mojom živote a tento album som vtedy spoznával, čiže som subjektívne ovplyvnení a dávam 5.

PS: Aby tá päťka fakt stála za to, nemôžem nespomenúť ešte dve nové skladby, ktoré nahrali vydali v roku 2004 na výberovke Then and now, respektíve na singly. Sú to v podobnom duchu ladené veci. Prvá Real good looking boy je úžasná retrospektívna skladba, ktorá takisto dýcha životnými skúsenosťami a je popretkávaná melódiou z I can´t help falling in love od Elvisa. Druhá je Old red wine a platí o nej to isté. Navyše okrem dvoch členov Who tu hrajú na bicie Zak Starkey (syn Ringa), Pino Palladino na base v Old red wine a Greg Lake na base v Real good looking boy. Bezchybné skladby, ktoré počúvam vždy spoločne s albumom Endless Wire. Nemôžem si pomôcť, fakt musím dať 5 bodov.

» ostatní recenze alba Who, The - Endless Wire
» popis a diskografie skupiny Who, The


Who, The - It's Hard
2011-03-18

Who, The / It's Hard

3 stars

Tak a týmto nám končia The Who (teda aspoň sa tak zdalo, ale neskôr sa vrátili). Odišli v podstate včas, pretože tento album považujem v ich diskografii za najslabší. Ale ani ich najslabší album nie je taký, že by bol zlý. Úvodná Athena ma slušne pripravila na zážitok. Ale potom prišla séria štyroch skladieb, ktoré ma nezaujali tak, ako som bol u The Who zvyknutý. Všetko však zachránila Eminence front - skvelá skladba, úžasný spev, geniálna basgitara. Jedna z top skladieb kapely. Zo zvyšku sú skvelé ešte One at a time, Why did I fall for that, A man is a man a záverečná Cry if you want. Solídne album, ale ako hovorím, na chvoste tvorby kapely.

» ostatní recenze alba Who, The - It's Hard
» popis a diskografie skupiny Who, The


Who, The - Face Dances
2011-03-03

Who, The / Face Dances

4 stars

Prvý album bez Keitha Moona. Ten bol poznávacou značkou kapely, takže som sa bál aké to bude s iným bubeníkom. Ale napokon Kenney Jones je tiež skvelý a myslím, že si s kapelou sadol. A tak vzniklo skvelé album Face dances, čo som nečakal. Hneď na začiatku je moja srdcová skladba kapely You better you bet. Krásna, melodická, optimistická, skrátka srdcovka. A v podstate tu znova platí to, čo pre všetky predošlé albumy The Who - ani jedna skladba ma nesklamala. Niektoré ma opäť nadchli (You s neskutočne nadupanou basou Johna Entwistla, nadupaná pecka The Quiet one či pohodovky Cache cache a Daily records), ostatné... ale čo, aj ostatné ma nadchli. Napríklad ďalšia skvelá basová gitara v How can you do it alone. Skrátka opäť vydarené album. V bonusoch sú tri veci, ktoré sa na album nedostali (dve nahral Pete Towshned o rok na svoj sólový album) - I like nightmares, It's in you a veľmi pekná Somebody saved me. Neviem, čím to je, ale táto kapela v mojich ušiach fakt nič nikdy nepokazila.

» ostatní recenze alba Who, The - Face Dances
» popis a diskografie skupiny Who, The


Who, The - Who Are You
2011-03-02

Who, The / Who Are You

4 stars

Posledný album s pre mňa najosobitnejším bubeníkom v dejinách rocku Keitom Moonom. V roku 1978 sa predávkoval liekmi, ktoré ho mali zbaviť závislosti na alkohole. Tomu hovorím smrť ako sa patrí na rockera a ako prvý z The Who splnil ich legendárny text - Dúfam, že zomriem skôr ako zostárnem. Ale poďme k hudbe. Who are you je ôsmym štúdiovým albumom kapely v rade a tá rada je stále excelentná. Tento album začína meniť tvár kapely, ktorá sa naplno prejavila až na ďalšom, ale opäť im to ide. Opäť sa mi páči celý album. Menovite sú to hlavne pekná melodická 905, Sister disco, Love is coming down. Musím však zdôrazniť hlavne dve veci - Guitar and Pen, kde je neskutočne úžasná pulzujúca basová gitara Entwistla doplnená o naliehavý spev Daltrey, to ma nikdy nenecháva chladným. A napokon najviac sa mi páči hit Who are you (opäť neskôr znelka CSI, tentoraz Las Vegas). To je ďalšia nesmrteľná skladba kapely, vynikajúca a hlavne si všimnite tie neskutočné breaky bicích, keď spieva Roger slohy. Také breaky vedel len Keith Moon. V bonusových skladbách figurujú dve nevydané veci - No road romance a hlavne pekná Empty glass, ktorú neskôr nahral na svoj sólový album Pete Towshned.

» ostatní recenze alba Who, The - Who Are You
» popis a diskografie skupiny Who, The


Who, The - The Who by Numbers
2011-02-28

Who, The / The Who by Numbers

4 stars

Neviem prečo, ale po Quadrophenii som čakal, že hudba The Who už nebude taká úžasná. Našťastie som sa mýlil a tento album je toho dôkazom. Opustenie rôznych rockových opier a experimentov - to je The who by numbers. Ale nie v zlom slova zmyle, skôr to prinieslo oživienie. Už od prvých tónov Slip kid som bol rád, že duch The Who neodišiel, len sa trochu zmenil. Hneď po tejto skladbe prišla optimistická However much I booze a bolo jasné, že tento album ma nesklame. Síce taká skladba Squezze box a trošku aj Draming from the waist ma až tak neudivili, ale zvyšok už áno. Prvým vrcholom je skladba Imagine a man, toto je skrátka jedna z mnohých skladieb kapely, ktorá vo mne rozochvieva tie najkrajšie pocity. Podobného razenia je aj They are all in love a hlavne druhý vrchol albumu Blue, red and grey, opäť krásna nostalgická skladba. Tretí vrchol nasleduje hneď po nej - How many friends, ktorá ma normálne donútila sa zamyslieť nad odpoveďou na otázku How many friends have I really got... Ktoré skladby som nespomenul? Správne, dve energickejšie Success story a In a hand or a face. Takže celkovo je to jeden z mojich top albumov skupiny, ale keďže predsa len na predchádzajúce tri albumy nemá (nech protestujem ako chcem), tak jednu hviezdu musím odobrať (škoda, že nemôžem dať 4 a pol).

» ostatní recenze alba Who, The - The Who by Numbers
» popis a diskografie skupiny Who, The


Who, The - Odds and Sods
2011-02-24

Who, The / Odds and Sods

3 stars

Tento výber mimoalbumových skladieb zostavil John Entwistle. Treba však podotknúť, že tracklist je z roku 1974, na CD je skladieb oveľa viac:

1. "I'm the Face"(performed by The High Numbers) – 2:27
2. "Leaving Here"
3. "Baby Don't You Do It"
4. "Summertime Blues"
5. "Under My Thumb"
6. "Mary Anne with the Shaky Hand"
7. "My Way"
8. "Faith in Something Bigger"
9. "Glow Girl"
10. "Little Billy"
11. "Young Man Blues"
12. "Cousin Kevin Model Child"
13. "Love Ain't for Keeping"
14. "Time Is Passing"
15. "Pure and Easy"
16. "Too Much of Anything"
17. "Long Live Rock"
18. "Put the Money Down"
19. "We Close Tonight"
20. "Postcard"
21. "Now I'm a Farmer"
22. "Water"
23. "Naked Eye"

Všetko sú to kvalitné skladby, žiadny odpad. Takže fanúšikovia kapely by tento album nemali vynechávať. Zachytáva obdobie 1964-1973 a je skvelou prehliadkou vývoja kapely v tomto období. Veľmi dobrá skladba je napríklad už úvodná I´m The Face, ktorú vydali na singli ešte pod názvom The High Numbers, tá ma ozaj energiu. Veľmi pekná je hravá Little Billy, skladba Pure and Easy (iná verzia je ako bonus na Who´s Next) je v tejto verzii dokonalá a na záver tu máme dve extra vydarené skladby Water a Naked Eye (parádny riff). Okrem toho sú tu aj alternatívne verzie už vydaných skladieb, či už na singloch, albumoch alebo neskôr ako bonusoch na CD. Nevyhýbajte sa tomuto albumu, ak vás zaujímajú The Who, neoľutujete.

» ostatní recenze alba Who, The - Odds and Sods
» popis a diskografie skupiny Who, The


Who, The - Quadrophenia
2011-02-24

Who, The / Quadrophenia

5 stars

Skvelé zakončenie druhého obdobia kapely (v mojom ponímaní). Tommy - Who´s Next - Quadrophenia tvoria pre mňa trojicu vrcholných albumov kapely. A z týchto troch je to práve Quadrophenia, ktorá víťazí. Napriek tomu, že je dvojalbumom, vôbec nenudí a v mojich ušiach (čo sa týka tzv. rockovej opery) prevýšil Tommyho. Je to naozaj vynikajúce dielo plné skvelých momentov. Tak napríklad na prvom disku vypaľovačka The Real Me, inštrumentálka Quadrophenia či Is It In My Head. Z druhého disku ma najviac oslovili skvelá Doctor Jimmy, The Rock a napokon vrchol celého albumu, nádherná, emotívna, zúfalá, úprimná Love, Reign O´er Me (už len tá má u mňa 5 hviezd). To je vôbec jedna z najlepších skladieb The Who. Na záver musím skonštatovať, že celé dvojalbum napriek spomínaním skladbám vynikne predovšetkým ako celok. Pre mňa vrcholné diel The Who.

» ostatní recenze alba Who, The - Quadrophenia
» popis a diskografie skupiny Who, The


Who, The - Who's Next
2011-02-23

Who, The / Who's Next

5 stars

Album Who's Next je pre mňa na takej istej úrovni ako Tommy - skvelé album od začiatku do konca, hoci Tommy je o niečom inom, ale hudba na tomto albume je rovnako kvalitná, ak nie ešte lepšie. Je to pre mňa jeden z vrcholov tejto kapely. A milujem tento album ako celok. Ale napriek tomu vyberiem najväčšie skvosty - Baba O'Riley je neskutočne vynikajúca skladba, ktorá šlape ako hodinky a navyše je okorenená skvelými husľami na konci (ja som ju počul prvýkrát ako zvučku k seriálu CSI New York), Song Is Over je takisto našlapaná skladba plná emócií, Behind Blue Eyes netreba ani predstavovať, je to jedna z najkrajších rockových balád aké poznám, no a na záver spomeniem snáď ešte ďalšiu klasiku kapely - Won't Get Fooled Again (tentokrát zvučka k CSI Miami) s neskutočným revom Rogera Daltreya v závere skladby, pre mňa najlepší rockový rev aký som počul :). Bonusy obsahujú skladby, ktoré som inde nepočul a sú len o chĺpok horšie ako album: Pure and Easy, Baby Don't You Do It, Too Much of Anything, I Don't Even Know Myself (Naked Eye a Water nepočítam, pretože ich štúdiové verzie poznám z Odds and Sods, tu sú naživo). Z nich chcem vyzdvihnúť Pure and Easy, ktorá mala byť pôvodne súčasťou albumu, ale nakoniec sa tak nestalo, čo je škoda, pretože toto je jedna z najlepších skladieb kapely, určite odporúčam. Takže album Who's Next je klasika rocku a odporúčam všetkým, ktorí ešte nepočuli tento skvost.

» ostatní recenze alba Who, The - Who's Next
» popis a diskografie skupiny Who, The


Who, The - Live at Leeds
2011-02-08

Who, The / Live at Leeds

5 stars

Pri hodnotení The Who nesmiem zabúdať ani na tento skvostný živák. Je to naozaj jedna z najlepších live dosiek v rockovej histórii. Určite patrí do top 5. Okrem vlastných skladieb tu The Who rozbalili aj niektoré rock and rollové a iné nepôvodné veci. Každopádne je to plné energie, chuti hrať, skvelých výkonov. Čo viac dodať? 5 hviezd.

» ostatní recenze alba Who, The - Live at Leeds
» popis a diskografie skupiny Who, The


Who, The - Tommy
2011-02-08

Who, The / Tommy

5 stars

Nič nové nenapíšem zrejme k tomuto zásadnému albumu, všetko podstatné napísali moji predchodcovia. Takže aj ja sa pripájam k chválam na toto skvostné dielo, ktorým sa The Who zapísali do hudobnej histórie natrvalo. Celý album od prvej do poslednej skladby je úžasný, najlepšie sa počúva celý naraz. Ale sú tu skladby, ktoré pre mňa obstoja aj samostatne: moja najobľúbenejšia Christmas s dramatickou prostrednou časťou, chytľavá Go to the mirror!, Sally Simpson a záverečná We're Not Gonna Take It. Samozrejme ako súčasť celku vyniknú ešte viac. Zopár skladieb mimo albumu sa objavilo na De-Luxe verzii: 13 sekundová otváračka I was, Cousin Kevin Model Child, Young Man Blues (Version one), Trying to Get Through, inštrumentálna verzia Welcome či Dogs (Part Two) (Prvá časť Dogs vyšla na singli). A rôzne alternatívne verzie skladieb z albumu. Ale to nie je podstatné, podstatný je Tommy - album, ktorý jednoducho nemá chybu.

» ostatní recenze alba Who, The - Tommy
» popis a diskografie skupiny Who, The


Who, The - The Who Sell Out
2011-02-07

Who, The / The Who Sell Out

4 stars

Priznám sa, že tento album ma po prvých dvoch neoslovil hneď ako to bolo v prípade tých predchádzajúcich. Ale po viacnásobných počutiach sa to zlomilo a uznal som, že je možno o trochu lepší pre mňa ako prvé dva. Ide tu možno o akýsi pokus temtatického albumu, kvôli tým reklamám. A hudba je tu úchvatná. Napríklad Mary Anne with the shaky hands (vrátane bonusovej verzie) je jednoducho podmanivá svojou jednoduchosťou, prvým vrcholom albumu (a asi aj najväčším) je Tattoo - to je pre mňa neskutočne úžasná skladba a neviem prečo, skrátka si ma obmotala okolo prstu. Podobné pocity prichádzajú s naliehavou Our love was. Netreba zabúdať na rockovú klasiku I can see for miles, hoci mne až taká skvelá nepripadá. Druhý vrchol prináša Entwistlova skladba Silas Stingy - krásna melódia s ešte krajšími zbormi. Klenot. Klenot je aj krehká akustická skladba Sunrise. Real 1 je potom suita, ktorá mala byť zrejme niečo ako Quick one z predchádzajúceho albumu, ale tentokrát to nie je také podmanivé. Čo vyzdvihnúť z bonusov? Peknú Glittering girl a Glow girl. Okrem toho na De-Luxe verzii je oveľa viac bonusov, spomeniem len pre mňa najlepší cover Cochranovho hitu Summertime blues. Týmto albumom sa pre mňa uzatvorila prvá časť tvorby kapely. Vynikajúca časť.

» ostatní recenze alba Who, The - The Who Sell Out
» popis a diskografie skupiny Who, The


Who, The - A Quick One
2011-02-07

Who, The / A Quick One

4 stars

Druhý album The Who je ešte lepší ako prvý, teda pre mňa. Je veľmi vydarený, melodický, plný akéhosi neopísateľného napätia. Otvára ho podarená skladba Run, run, run, po ktorej nasleduje pecka Boris the spider. To je jedna z najlepších skladieb kapely, ten zvuk basgitary je jednoducho podmanivý a refrén spievaný hlasom Larcha z rodiny Adamsovcov je nezabudnuteľný. V I need you zas hypnotizujú Moonove bicie. Ale to aj v inštrumentálke Cowebs and strange. Ďalšou veľmi vydarenou skladbou je So sad about us, z ktorej naozaj sála nostalgický smútok. No a na záver je to tzv. miniopera A Quick One While He's Away, kde kapela ukázala, že patrí medzi elitu. V tejto suite nevidím žiadnu chybu, veľmi vydarený prvý pokus kapely o nazvyme to progresívny sound, ktorý neskôr rozvinie do ešte väčších plôch.

Čo sa týka bonusov, tak veľmi vtipné a zábavné sú hneď prvé tri covery Batman, Bucket T a Barbara Ann, to je proste radosť. Inak je to veľmi chytľavá Doctor doctor, I've Been Away a akustická verzia singlovej skladby Happy Jack, ktorá je v tomto šate podľa mňa lepšia ako pôvodná verzia. Album pre mňa lepší ako debut, ale päť hviezd si šetrím na ich najväčšie skvosty.

» ostatní recenze alba Who, The - A Quick One
» popis a diskografie skupiny Who, The


Who, The - My Generation
2011-02-06

Who, The / My Generation

4 stars

Tak a poďme na moju srdcovú skupinu, The Who. Táto kapela bola pre mňa dlho nezaujímavá, až jedného dňa som sa rozhodol skúsiť a podľahol som. The Who majú akési zvláštne čaro hudby, neviem čím to je, ale každým albumom ma zaujali. Nehovoriac o tom, že Daltrey je zaujímavý spevák (a s tou hrivou bol pre mňa aj vzorom rockového speváka), Towshned je ozaj skvelý skladateľ a riffy vie tiež sekať poriadne, Entwistle je pán basgitarista, jeden z najlepších, akých som počul, no a Moon? Kapitola sama o sebe, pre mňa najosobitejší rockový bubeník.

Debut My generation musel v roku 1965 riadne zarezonovať, myslím, že na tú dobu je to slušná nálož. Predovšetkým sa mi tu vybaví titulný song, v ktorom je celé krédo rockovej mladosti - "dúfam, že zomriem skôr ako zostárnem" (hoci, keď to Daltrey spieva teraz, asi to neznie dôveryhodne). Koniec koncov, Moon aj Entwistele to v podstate naplnili... Ale okrem spomínanej skladby je pre mňa celé album perfektnou jazdou, predovšetkým sú to vydarený Brownov cover I Don't Mind, Legal Matter a parádna jazda Ox. Avšak tu musím spomenúť De-Luxe verziu, ktorú som si stiahol, kvôli nasledujúcim bonusom (teda okrem Circels (Instant Party) z US verzie, ktorá bola aj na normálnej CD verzii):
I Can't Explain, Bald Headed Woman, Daddy Rolling Stone (singlové bonusy), Leaving Here, Lubie (Come Back Home), Shout and Shimmy, (Love Is Like A) Heat Wave, Motoring, Anytime You Want Me, Anyway, Anyhow, Anywhere, Instant Party Mixture.
Z nich by som chcel vyzdvihnúť predovšetkým notoricky známu I Can't Explain, absolútny vypalovák a Leaving here, ktorá je v tejto verzii pre mňa synoymom šialeného bubnovania Keitha Moona.
Skvelý album.

» ostatní recenze alba Who, The - My Generation
» popis a diskografie skupiny Who, The


Yes - Magnification
2011-02-03

Yes / Magnification

3 stars

Tak a svoju púť kapelou Yes uzatváram posledným štúdiovým počinom (zatiaľ) Magnification. Ten je navyše podporený orchestrom, tentoraz vo väčšej miere než na Time and a word. Až tak mi veľa nehovoria kríženia rockovej kapely s orchestrom, ale častokrát sa to veľmi vydarí (Salisbury od Uriah Heep). Toto je tak niekde uprostred - nie je to prepadák, ale zas extra dielo tiež nie. Pohodové album, ktoré však nie je až tak stráviteľné na prvý posluch, predsa len sú to Yes. Mňa najviac zaujali tieto skladby: Don't go, veľmi pekná skladba, ktorá vo mne vyvoláva dobrú náladu; krásna akustická krehkosť Soft as a dove; no a napokon najväčší skvost tohoto albumu, nádherná, clivá, nostalgická Time is time. To sú pre mňa vrcholy albumu, avšak zaujímavé sú aj obe desaťminútovky (Dreamtime; In the presence of). Yes ma nesklamali ani týmto albumom, ani orchestrom. Pekný album, ktorý sa príjemne počúva.

Na záver mi nedá spomenúť, že ako fanúšik som si pozháňal aj iné skladby Yes, ktoré sa neobjavili na albumoch (a to ani v podobe bonusov), a to sú tieto:

For everyone (1970) - z BBC sessions, ale moc ma nezaujala

Richard (1978); Tango; Never done before; Crossfire (1979)- štvorica skladieb z výberu In a Word: Yes (1969–), celkom zaujímavé a kvalitné. Prvá zo sessions Tormatu, zvyšné z Paris sessions

Run with fox (1981) - vianočný singel od Squiera a Whitea, ktorý bol na výbere Yesyears

It can happen (1982) - ranná verzia skladby z albumu 90125 bez Andersona, veľmi chytľavá, snáď ešte lepšia ako albumová verzia; tiež z výberu Yesyears

Love conquers all (1991) - zo sessions z Union, veľmi pekná skladba až sa čudujem, prečo vypadla z konečnej verzie Union, keď tam je oveľa viac horších skladieb; výber Yesyears

Last train - skladba niekedy z obdobia medzi Ladder a Magnification, taká jednoduchá jamovačka z výberu In a Word: Yes (1969–)

Roundabout (acoustic); Show me; South side of the sky (acoustic); Australia (Howe solo acoustic); New world symphony (Squire solo, based on Dvorak's Symphony No. 9 in E min)
Tieto sklady boli vydané v roku 2003 ako nové veci na bonusovom CD amerického vydania albumu The Ultimate Yes: 35th Anniversary Collection. A treba povedať, že sú naozaj vynikajúce, hlavne Show me, to je krehký skvost, podobne ako akustická verzia South side of the sky.

Tak to je odo mňa všetko k mojej obľúbenej kapele Yes.

» ostatní recenze alba Yes - Magnification
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - The Ladder
2011-02-03

Yes / The Ladder

4 stars

Po dlhšom čase som sa opäť vrátil k recenziám a všimol som si, že som nedokončil albumy Yes. Tak to napravím. The Ladder ma presvedčil o tom, že Yes majú stále čo povedať a napravilo mi skazený dojem z albumu Open your eyes, pretože tento počin je jednoducho nádherný. Úvodná Homeworld vkusne prináša starý dobrý Yes, avšak v novom šate a myslím, že to funguje skvelo. It will be a good day je jedná krásna skladba, ktorá vo mne prebúdza nostalgickú náladu. Veľmi chytľavá skladba. Veľkým prekvapením bola pre mňa Lightning strikes, ktorá to úžasne rozpumpovala až v štýle ska, vždy ma núti kývať hlavou do rytmu. Can I? je potom pre mňa len taký slabší odvar starej skladby We have heaven z albumu Fragile. Naproti tomu Face to face je opäť excelentná skladba, v ktorej Yes ukazujú, že to stále vedia. Nasleduje ďalšia veľmi krásna pomalšia skladba chytajúca za srdce If only you know. To be alive má zvláštnu atmosféru, ktorá ma neviem ani čím zasahuje. Finally je potom skladba, ktorá mi naopak ničím nepripadá výnimočná, ale rozhodne nie je zlá. The Messenger je na tom takisto, dobrá skladba, ale až tak ma nezasiahla (úvodná basa Chrisa Squiera je skvelá). Pre skladbu New Laguage platí to, čo som napísal pre úvodnú skladbu - vkusne prináša starý dobrý Yes, avšak v novom šate a opäť to skvele funguje. Album uzatvára nádherná akustická Nine voices, ktorá nemá žiadnu chybu, vždy si ju vychutnávam. Kapela Yes nám týmto albumom ukázala, že stále platí za jednu z najlepších skupín aj po tých rokoch.

» ostatní recenze alba Yes - The Ladder
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Open Your Eyes
2010-08-20

Yes / Open Your Eyes

2 stars

V podstate súhlasím s recenziou Brana. Pre mňa je to najslabšie album Yes. Nie je to katastrofa, ale zatiaľ ma neoslovilo tak ako ostatné počiny. Avšak sú tu aj naozaj vydarené skladby, pre mňa sú to From the balcony, Love shine a The Solution. To je asi všetko, čo k tomu chcem napísať. Skrátka moc často tento album nepočúvam.

» ostatní recenze alba Yes - Open Your Eyes
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Keystudio (compilation)
2010-08-14

Yes / Keystudio (compilation)

4 stars

Súhrn štúdiových nahrávok z položivých albumov Keys to Ascendion 1+2. Osobne sa stretávam často s tým, že tí, čo počúvajú Yes, poznajú album Talk a potom až Open your eyes, ale málokto vie, že v podstate sa dá povedať, že medzitým je toto štúdiové album. Znamená pre mňa akýsi pokus o návrat do 70-tych rokov, v niektorých miestach úspešný, v iných nie. Ale je jasné, že tie roky sú už preč a nikto to nezmení. Skladby sú svieže a plné toho, prečo mám Yes tak rád. Osobne mám najradšej Be the one, kde nachádzam obrovskú porciu emócií. A niektoré gitarové vyhrávky Stevea Howe (Sign language, That, that is) sú jednoducho hypnotizujúce. Takže myslím, že tieto nahrávky by si fanúšikovia Yes nemali nechať ujsť, či už v podobe Keys to ascension 1 a 2 alebo ako Keystudio.

» ostatní recenze alba Yes - Keystudio (compilation)
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Talk
2010-08-09

Yes / Talk

5 stars

Pre mňa veľmi pozitívne prekvapenie. Najlepší album Yes v mojich ušiach od albumu Drama. Vynikajúce dielo nabité emóciami a zároveň hráčskym umom. Od úvodnej pohodovej The calling, nádhernej I am waiting, zaujímavej a pritvrdenej Real love, cez našlapanú State of play, krehké Walls a Where will you be až po záverečnú suitu Endless dream. Jej prvá časť Silent spring šlape ako švajčiarske hodinky, hlavná časť Talk je jednoducho nádhera vyšperkovaná nádhernou záverečnou časťou Endless dream. Nemám slov, pre mňa veľmi silné album bez slabého miesta. Albumom Talk ma Yes veľmi prekvapili, v mojich ušiach najlepšie yesácke album s Rabinom.

» ostatní recenze alba Yes - Talk
» popis a diskografie skupiny Yes


Emerson, Lake & Palmer - Return Of The Manticore (compilation)
2010-08-09

Emerson, Lake & Palmer / Return Of The Manticore (compilation)

3 stars

Hodnotenie sa týka len tých skladieb, ktoré sú významné pre túto kompiláciu, a to z hľadiska toho, že boli vydané špeciálne v rámci nej. Sú to predovšetkým nové nahrávky starých skladieb - Touch and go z repertoáru Emerson, Lake and Powell, Hang on to a dream z repertoáru The Nice (hrával v nej Emerson), 21st century schizoid man z repertoáru King Crimson (istý čas v nej hrával Lake), Fire z repertoáru The crazy world of Artur Brown (hrával tam Palmer) a I believe in father christmas z repertoáru ELP. Nespomínam suitu Pictures at an exhibiton, pretože tá vyšla o rok aj na albume In hot sea. Všetky tieto nové nahrávky nedosahujú kvalít originálov, hoci Hang on to a dream je veľmi pekná aj v tejto podobe (a Touch and go nepoznám v origináli). Ďalej tu máme dve predtým nevydané inštrumentálky Bo Didley a klavírna Prelude and fugue. Nič svetoborné, ale príjemné. No a netreba zabudnúť na predtým nevydanú koncertnú skladbu Rondo (opäť z reperoáru The Nice), našlapanú a obsahujúcu aj bubenícke sólo (mimochodom aj koncertná Peter Gunn je skvelá, tá už ale vyšla v rámci live albumu In concert). To by boli asi všetky podstatné nahrávky tejto kompilácie, ktoré stoja za pozornosť fanúšiko kapely ELP, pretože vyšli len na tejto kompilácii.

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - Return Of The Manticore (compilation)
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer


Yes - Union
2010-07-23

Yes / Union

3 stars

Ja osobne by som až tak tragicky Union nevidel. Áno, bol to projekt, ktorý mal príliš veľa hudobníkov, aby vyšiel na 100% a právom sa radí na chvost čo do kvality albumov Yes. Ale ja som čakal katastrofu, a práve preto sa nekonala. Takže Union hodnotím troma hviezdami. Prečo? Pretože to nie je zásadné a podľa ma to vôbec nie je zlé (čiže opak je dobré). Navyše dve hviezdy sú podľa mňa málo, lebo nie je to len pre fanúšikov a zberateľov, vezmite si súčasnú hudbu v rádiách, oproti tomu je Union predsa len dobré album. Ako celok je to v podstate taký pop rock jemne reznutý starou progresiou Yes. Nájdu sa tu však aj naozaj dobré skladby, pre mňa sú to Shock the system, Miracle of life a Take the water to the mountain. V každom prípade, album nie je taký Yes aký by fanúšik očakával, ale mňa rozhodne nezarmútil, neznechutil ani nič podobné. Preto odo mňa dostáva tri hviezdy, stále to je príjemná muzika.

» ostatní recenze alba Yes - Union
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Anderson, Bruford, Wakeman, Howe
2010-07-05

Yes / Anderson, Bruford, Wakeman, Howe

5 stars

Album Yes a predsa nie Yes. V každom prípade, je to od čias albumu Drama konečne poriadna porcia klasických Yes. ABWH je vynikajúci album, ktorý nemá moc spoločného s 90125 a Big generator. Jediné, čo mi na tomto skvoste trochu vadí, je nadmiera syntetizátorov, ale inak paráda. Yes sa vzmohli (áno, viem, nie je to oficiálne Yes) opäť na svoju dávnu úroveň. Najviac ma tu zaujali vynikajúca Brother of mine (začiatok krásne melancholický, koniec veľmi veselý, jednoducho úžasný kontrast), The meeting (nádherná clivota), Order of the universe (krásna melódia). Ale nevadí mi vôbec ani latinsko-americká Teakbois, práve naopak. Takže album ABWH v mojich ušiach absolútne vynikajúci počin, v podstate veľmi blízky klasickým dielam Yes. Paráda.

» ostatní recenze alba Yes - Anderson, Bruford, Wakeman, Howe
» popis a diskografie skupiny Yes


Captain Beyond - Dawn Explosion
2010-06-25

Captain Beyond / Dawn Explosion

4 stars

Ani tretí album Captain Beyond ma nezklamal. Ani tým, že tam už nespieva Rod Evans. Hudba je to stále skvelá a práve Dawn explosion sa hudobne snažil priblížiť debutu. Samozrejme, debut Captain Beyond je neprekonateľný, ale tento album naštartoval sľubný druhý začiatok kapely, no bohužiaľ nasledoval rozpad. Na albume vynikajú najmä rocková skladba obsahujúca i zmeny tempa typické pre debut Icarus, balada Sweet dreams či vymakaná inštrumentálka Oblivion. A to sú len tie najlepšie, opäť platí to čo pre debut - treba počúvať ako celok. A Willy Daffern vôbec nespieva zle. Takže veľmi pekná bodka za kariérou vynikajúcej kapely Captain Beyond.

Škoda, že sa mi nepodarilo zatiaľ v nijakej forme EP Night train calling z roku 2000. Veľmi ma zaujíma jeho hudba, pretože Captain Beyond je jedno z najpríjemnejších prekvapení, aké som v hudobnom svete objavil v kategórii neznámych kapiel.

» ostatní recenze alba Captain Beyond - Dawn Explosion
» popis a diskografie skupiny Captain Beyond


Yes - Big Generator
2010-06-17

Yes / Big Generator

4 stars

Náhodou, nečakal som veľa a preto som dostal viac ako som myslel. Čo som tým chcel povedať? Že Big generator ma veľmi milo prekvapil a je pre mňa prekvapivo (pre niekoho) na rovnakej úrovni ako 90125. Skrátka, tieto skladby v podaní Yes stále ešte dosahujú v mojich ušiach kvalitu. Napríklad taká Big generator je normálna rocková pecka so štadiónovým refrénom, Shoot high aim low je zas absolútne najlepšia skladba celého albumu a jedna z najlepších skladieb Yes vôbec, nádherná atmosféra, skrátka chytá ma za srdce. Ďalšími skvelými skladbami sú pohodová I´m running a krehká Holy lamb. Zvyšok albumu sa mi páči takisto, ale vyzdvihnúť som musel tieto štyri skladby. Pôvodne som chcel dať tri (lepšie 3,5), ale nakoniec vďaka nádhernej skladbe Shoot high aim low zaokrúhľujem hore.

» ostatní recenze alba Yes - Big Generator
» popis a diskografie skupiny Yes


Captain Beyond - Sufficiently Breathless
2010-06-16

Captain Beyond / Sufficiently Breathless

4 stars

Druhý počin Captain Beyond a posledný s Rodom Evansom je o rok mladší od debutu. Je úplne jasné, že debut si kapela nasadila latku neskutočne vysoko, takže o prekonaní sa nemôže v žiadnom prípade hovoriť. Ale napriek tomu aj tento album sa mi veľmi páči, hoci kto pozná debut a čaká niečo podobné, bude sklamaný. Druhý album už nemá tú pestrosť a je kľudnejšie. Sufficiantly brathless je toho príkladom, nádherná akustická balada s citlivým spevom Roda Evansa a sólovou gitarou Rhina. Ďalšie skladby sa nesú v príjemnom tempe, žiadne zmeny sa nekonajú, skladby sú nenáročné, ale kvalitné. Okrem titulnej skladby by som ešte spomenul Starglow energy, druhú nádhernú krehkú vec tohoto albumu. Captain Beyond sa nepodarilo dosiahnuť kvality debutu, napriek tomu mne sa i tento album veľmi páči a je len škoda, že podobne ako kapela Warhorse, ani Captain Beyond nemal to šťastie preraziť a kapela sa rozpadla.

» ostatní recenze alba Captain Beyond - Sufficiently Breathless
» popis a diskografie skupiny Captain Beyond


Yes - 90125
2010-06-10

Yes / 90125

4 stars

90125 je prelomový album kapely Yes z pohľadu hudby. Toto je jednoducho album plný jednoduchých chytľavých a priamočiarych skladieb. Nič zložité, ale ani nič povrchné. Vynikajúco sa počúva a jeho nenáročnosť v porovnaní s predchádzajúcimi počinmi kapely je jednoducho úchvatná. Owner of a lonely heart je klasická skladba s riffom známym všetkým. Z ostatných skladieb vynikajú hlavne It can happen s nádherným motívom a refrénom, Changes s veľmi zaujímavou atmosférou, priamočiary ťah na bránu City of love so štadiónovým refrénom... A vlastne všetky skladby sú príjemné a majú čo do seba. A v bonusoch figurujú dve skladby spievané Rabinom pred príchodom Andersona a tiež sú veľmi vydarené - chytľavá Make it easy a našľapaná It´s over. Album 90125 mám veľmi rád, príjemne sa počúva. Ale s ohľadom na veľdiela tejto kapely dám štyri.

» ostatní recenze alba Yes - 90125
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Drama
2010-06-05

Yes / Drama

5 stars

Yes bez Andersona, takisto opäť bez Wakemana. Namiesto nich prišli The Buggles - Trevor Horn za mikrofón a Geoff Downes za klávesy. Už to nie je ono? Práve naopak. Drama ma absolútne dostala, ľutujem, že je taká krátka a že táto zostava už nikdy nič spolu nevyprodukovala. Absolútne bombastický album. Týmto albumom sa skončila najkreatívnejšie obdobie kapely. Drama má všetko, čo od Yes očakávam. Je to 6 skladieb vynikajúcich od začiatku až do konca. Medzi nimi vyčnievajú pre mňa dve - Machine Messiah s tvrdým riffom a vynikajúcou gitarou Steve Howea a Into the lens, pecka, jedna z najlepších skladieb kapely. Toto album je jednoducho bezchybné a naozaj je mi ľúto, že jediné od tejto zostavy.
Bonusy: zaujímavé sú dve inštrumentálky ešte pred príchodom Buggles - Have we really got to go through this a Song no. 4. Štyri skladby z parížských sessions (Dancing thorugh the light, Golden age, In the tower a Friend of a friend) v zostave Anderson, Squire, Wakeman, Howe a White už nedosahujú takú kvalitu, akú by človek očakával. Každopádne Dancing through the light ma dostala svojou jednoduchosťou a diskotékovosťou, vôbec si to neviem vysvetliť.
Záver: Drama je pre mňa určite v prvej päťke najlepších albumov skupiny Yes.

» ostatní recenze alba Yes - Drama
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Tormato
2010-06-03

Yes / Tormato

4 stars

Tormato je album, ktorým Yes ešte viac zamierili ku kratším skladbám. Osobne sa mi aj tento ich počin veľmi páči, vôbec mi nevadí tá zmena smerovania. Keď to niekto vie, zmena ho nezabije. Tormato je vydarené album naplnené skladbami, ktoré sú veľmi pestré a kvalitné. Napríklad úvodná dvojskladba Future times/Rejoice, našlapaná Release, release, nádherná a clivá Onward a záverečná až jazzrocková On the silent wings of freedom. To sú moje najobľúbenejšie. Ale dostala sa mi do rúk bonusová verzia a tiež ma nesklamali pridané skladby. Tie sú následovné:

9. Abilene (B-side)
10. Money
11. Picasso
12. Some are born
13. You can be saved
14. High
15. Days
16. Everybody´s song (early version Does it really happen?)
17. Onward 2 (orchestral)

Vynikajúca je Onward 2 a Some are born. Teda hlavne. Celkovo Tormato aj bonusy - nie je to ten Yes, ktorý milujem najviac, ale stále je to veľmi kvalitný Yes.

» ostatní recenze alba Yes - Tormato
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Going for the One
2010-06-01

Yes / Going for the One

4 stars

Návrat Ricka Wakemana priniesol album Going for the one. Kapela sa tu pokúšala viac o pesničkovú formu a myslím, že je to zaujímavý album. Going for the one je pohodová skladba, ktorú však vystrieda nádherná a precítená Turn of the century, môj favorit tohoto albumu. Parallels má veľmi zaujímavé aranžmá vďaka organu a Wonderous stories bol prvý väčší hit kapely. No a potom príde art rock ako za starých čias - Awaken. Nádherný kúsok, ktorý prekypuje krásou. Z bonusov spomeniem tri inštrumentálky - Montreaux´s theme, nádherná Vevey revisted a Amazing grace. Skvelý album, ktorý si zaslúži minimálne 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Yes - Going for the One
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Relayer
2010-05-25

Yes / Relayer

5 stars

Tomuto albumu môžem dať smelo plný počet. Po Tales from topographic oceans mi vynahradil chuť do tejto kapely. Relayer má len tri songy, ale nevadí, veď je to tak typické pre tento druh hudby. Myslím, že Patrick Moraz tu zapadol veľmi dobre, hoci tu nemal toľko priestoru ako v Refugee. Zvyšok kapely klasický štandard, musím vyzdvihnúť hlavne Steve Howea, hlavne jeho sóla v Sound Chaser. Časť Soon v prvej skladby je zasa nádhernou ukážkou spevu Jona Andersona. Trochu mi chýba Bruford, ale inak je White dobrý bubeník. Celé album je veľmi pekné, hoci náročné, a u mňa sa zaradilo medzi vrcholy tvorby Yes.

» ostatní recenze alba Yes - Relayer
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Tales From Topographic Oceans
2010-05-23

Yes / Tales From Topographic Oceans

3 stars

Ťažko sa mi hodnotí tento dvojalbum. Pre mňa osobne bol sklamaním, keď som ho počul prvýkrát. Neskôr po viacnásobných posluchoch sa jeho reputácia u mňa vylepšila, ale od vzniku kapely v roku 1968 do jej prvého rozpadu v roku 1981 je tento album najslabším v mojej hierarchii. Ale to neznamená, že zlým. Anderson tu veľmi pekne spieva, ale celé je to sústredené hlavne na texty. Nájdu sa tu však aj veľmi zaujímavé miesta. Prvý disk je pre mňa slabší, na druhom som našiel už viac plôch, ktoré mi sadli. Nepovažujem tento počin za zlý alebo za zlyhanie kapely. Ale mňa neoslovil tak ako ostatné ich počiny, nedal mi toľko toho ako iné ich albumy. Tri hviezdičky pre mňa, ale viem, že sú ľudia pre ktorých je to päťhviezdičkový album. No nie je tá hudba nádherná, že vyvoláva tak odlišné pocity?

» ostatní recenze alba Yes - Tales From Topographic Oceans
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Close to the Edge
2010-05-22

Yes / Close to the Edge

5 stars

Zrejme najlepší album pre väčšiu fanúšikov tejto kapely, u mňa však vedie Fragile. Album je však definíciou artrocku. Absolútne majstrovstvo v podaní piatich vynikajúcich muzikantov. Ťažko napísať niečo nové, toľko recenzií tu je, že až. Album o troch skladbách - pohodová And you and I a melodická Siberian khatru sú štandardné výkony kapely, ale suita Close to the edge je niečo geniálne. Osobne ma najviac dojíma časť I get up I get down s nádherným Andersonovým spevom a organom Ricka Wakemana. Navyše posledný album spoločne s geniálnym bubeníkom Billom Brufordom (ak nepočítame Union). Takže hodnotenie jednoznačné, klasika žánru.

PS: Neviem, pri ktorej recenzii na Yes, sa písalo, že v knihe od Chrisa Welcha Na samém kraji útesu, ktorú som tiež prečítal, sa vyjadril Bruford na adresu Keitha Moona, že to nie je bubeník, len mláti do vecí okolo seba (začiatky kapely Yes). Ale zabudlo sa v tej recenzii dodať, že v knihe je aj zmienka, že keď Yes robili predkapelu Who, tak si Bill Keitha obľúbil a tak došlo k zmene pohľadu na neho. To len tak pre zaujímavosť.

» ostatní recenze alba Yes - Close to the Edge
» popis a diskografie skupiny Yes


Captain Beyond - Captain Beyond
2010-05-22

Captain Beyond / Captain Beyond

5 stars

Tak tento album mi doslova vytrel uši. Je to jeden z počinov, ktorý ma prekvapil, napriek tomu, že som si myslel, že už ma v rockovej hudbe nič neprekvapí. Aký som rád, že sa tak často mýlim v tomto... Captain Beyond je skupina, ktorú som skúsil vypočuť kvôli Rodovi Evansovi, ktorý sa mi veľmi páčil v Deep Purple. A debut Captain Beyond je majstrovským dielom svojho žánru. Pritom tom má nejakých 36 minút, ale tých nápadov a zmien, čo tam je, by iným stačilo aj na viac albumov. Tento album má neskutočnú atmosféru, a čo ma ešte dostalo bolo bubnovanie Bobbyho Caldwella, čo ten tam stvára, tie prechody a iné veci, to je jednoducho krása, každé rockerské srdce zaplesá do rytmu. Album bez jedinej chybičky, absolútna povinnosť počuť všetkým rockerom. A skladby? Opäť jeden z počinov, ktorý má najväčší zážitok ako celok. Ale keby som mal vybrať zopár favoritov, tak to budú... alebo nie, naozaj je to bomba ako celok. Prvé tri skladby v jednej suite - to je priam neskutočný zážitok. Tak isto štvrtá a piata, no a zvyšok je opäť jedna dlhá suita, v ktorej je všetko dokonalé (najviac sa mi páči asi Frozen over, ale len o chlp). Captain Beyond od Captain Beyond je ukážkou kvalitnej hudby a som rád, že som sa k nej dostal, pretože nie je to až také známe.

PS: vo vynikajúcej knihe Dave Thompsona - Deep Purple: Smoke on the water sú aj rôzne projekty mimo Deep Purple. Príjemne ma prekvapila história kapely Warhorse rozpísaná na tri strany. Čo ma však veľmi sklamalo bolo, že jediný projekt členov Deep Purple, ktorý bol odfláknutý, bol práve Captain Beyond - len dve vety v jednom odstavci. Myslím, že táto kapely si zaslúžila minimálne spomenúť debutovú platňu.

» ostatní recenze alba Captain Beyond - Captain Beyond
» popis a diskografie skupiny Captain Beyond


Yes - Fragile
2010-05-18

Yes / Fragile

5 stars

Toto je môj najobľúbenejší album od Yes. Absolútne ma plne uspokojuje z hudobného hľadiska, nemám mu čo vyčítať. Skvelá nadčasová hudba plná emócií a hráčskej zručnosti. Toto je bomba. Ťažko sa mi vyberá najlepšia skladba, v podstate ako celok je to úžasné. Samozrejme sú určité veci, ktoré vyčnievajú. Napríklad klasika Roundabout, to fakt krása a navyše to, čo tu hrá Chris Squire na basgitare ho katapultuje v mojich ušiach medzi top basgitaristov, akých poznám. Páči sa mi veľmi aj We have heaven, kde zas ukazuje svoj nebesky krásny hlas Jon Anderson. Aj Five percent for nothing, 35 sekundová miniatúra, je nádhernou ukážkou Brufordovej zručnosti. No a ešte spomeniem nádhernú Long distance runaround (opäť tá basgitara...) a záverečnú Heart of the sunrise. Prosto krása. A k tomu mi absolútne zapadla bonusová cover verzia America. Samozrejme v neskrátenej verzii, pretože predsa len na singel to bolo dlhé. Fragile je môj top album od Yes.

» ostatní recenze alba Yes - Fragile
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - The Yes Album
2010-05-17

Yes / The Yes Album

5 stars

Prvý album Yes so Steve Howeom a je to z gitarových partov cítiť. Celý album opäť zaznamenal kvalitatívny postup vyššie oproti predchodcom. V podstate sa mu nedá ani nič vyčítať. Úvodná Yours is no disgrace šlape ako hodinky a Steve Howe sa tu predvedie v tom najlepšom svetle. A takisto v živej Clap, ktorá sa stala v podstate klasikou. Klasikou je aj Starship trooper, atmosferická skladba so všetkým ako má byť, hlavne koniec je magický. I´ve seen all good people ma zaujala hlavne vokálmi, ale veľmi mi tu ladí aj tá zmena tempa, ktorá je charakteristická pre túto kapelu. A venture je v podstate taká oddychovka a na záver prichádza Perpetual change, skvelá skladba opäť plná zmien. Na CD sa nachádza aj singlová verzia Clap, ktorá je na rozdiel od albumovej v štúdiovej podobe. Je to zaujímavé, ale živá verzia je predsa len lepšia. A myslím, že aj Tony Kaye na svojom (takmer) poslednom albume s Yes zanechal peknú stopu.

» ostatní recenze alba Yes - The Yes Album
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Time and a Word
2010-05-16

Yes / Time and a Word

4 stars

Druhý album obohatený aj o orchester ma nadchol ešte viac ako debut. Pritom ten orchester je tu v takej forme, ktorú mám najradšej, absolútne zladený s kapelou, žiadne veci typu SM ako mala Metallica. Syntéza orchestra s rockovou kapelou na úrovni Blue effectu alebo Rainbow. Tak to má byť. Navyše je cítiť aj skvalitnenie skladieb oproti debute, len gitara tu má oveľa menší priestor. Vrcholom je pre mňa magická skladba, jedna z mojich celkovo najobľúbenejších yesáckych vecí, Astral traveller. Tak isto Everydays alebo úvodná skladba, kde odoznie westernová melódia ako remeň, už neviem presne odkiaľ. Takže tento album je pre mňa lepší ako debut, ale päť hviezd ušetrím pre absolútne vrcholy ich tvorby. A ešte na záver, aby som nezabudol, v bonusoch figuruje aj singlovka Dear father, takisto s orchestrom.

» ostatní recenze alba Yes - Time and a Word
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Yes
2010-05-16

Yes / Yes

4 stars

Debut Yes ma oslovil oveľa viac než som čakal. Je to kus poctivej hudby, ktorá je hnaná dopredu nielen virtuozitou jednotlivých členov kapely, ale hlavne tou túžbou a vášňou tak typickou na začiatku kariéry kapiel, ktorá rokmi vyprcháva. Z ôsmich skladieb by som vyzdvihol najmä Survival, absolútne excelentnú skladbu, a cover od Byrds I see you, ktorý jazzuje až sa práši. V podstate aj beatlesovka Every little thing má zaujímavé aranžmá, ale osobne nepoznám žiadny cover Beatles, ktorý by prekonal originál. Z bonusov by som spomenul singlovú verziu Everydays (oproti verzii z budúceho albumu bez orchestra a v surovejšej verzii), rannú verziu 2 skladby Dear father a skladbu Something coming, opäť jazzujúcu až sa práši. Debut veľmi dobrý, takže som sa rozhodol, že nedám len tri, ale štyri hviezdy.

» ostatní recenze alba Yes - Yes
» popis a diskografie skupiny Yes


Warhorse - Red sea
2010-05-08

Warhorse / Red sea

5 stars

Osobne som bol prekvapený tým, že druhý album od Warhorse je pre mňa na takej istej úrovni čo do krásy hudby, ako jednotka. Líšia sa v mojich ušiach len tým, že jednotka je garážovejšia a syrovejšia a dvojka uhladenejšia a melodickejšia. Takisto je cítiť, že prišiel nový gitarista a dostal viac priestoru, v prvých dvoch skladbách je to poznať. Najviac ma zaujali skladby Sybilla, namakaná inštrumentálka plná úžasných bubnov a klávesov a cover I (who have nothing), prekrásna vec. Nepoznám originál ani iný cover tejto skladby, ale stačí mi tento od Warhorse, to je emóciami nabitá krása. Bonusovú verziu nemám, takže sa neviem vyjadriť k veciam, ktoré kapela chystala na pripravovaný album. V každom prípade som vďačný progboardu za to, že ma priviedol k tejto hardrockovej kapele. Možno z takého toho zapálenia ohodnotím aj túto platňu plným počtom, prosto obidva počiny kapely sú pre mňa na úrovni 5 hviezd.

» ostatní recenze alba Warhorse - Red sea
» popis a diskografie skupiny Warhorse


Warhorse - Warhorse
2010-04-19

Warhorse / Warhorse

5 stars

Zaujímavý neznámy klenot. Nick Simper sa mi ako basák páčil už u Deep Purple. Práve vďaka Purple som sa dopracoval i k tejto kapelke. Warhorse vybalili v roku 1970 slušnú porciu tvrdého hard rocku trefne označeného ako purpleovského. Warhorse a In rock v roku 1970 mali veľa spoločného. V každom prípade si myslím, že Deep Purple mali hutnejší zvuk, ale Warhorse patria určite do prvej ligy žánru bez ohľadu na ich anonymitu. Čo sa týka albumu, v podstate žiadna slabina. Vulture blood je parádny úvod, klávesy na začiatku sú podmanivé i v sólových častiach, skladba je nadupaná a Ashley Holt jačí ozaj na úrovni Iana Gillana. No chance je takisto veľmi pekná a precítená vec, Burning mi pripomína rifom Bird has flown od Deep Purple, ale obsahuje aj melodické "na na na" časti. St. Louis je náhodou veľmi dobrá vec, čo na tom, že prevzatá a melodická. Veď práve pre tú chytľavú melódiu. Ritual je opäť hardrocková pecka, Solitude je opäť krásne precítená a záverečná Woman of the devil... správne, opäť hardrocková pecka. Určite by tento album mal poznať každý fanúšik Deep Purple i hardrocku ako takého. V rámci žánru top album.

» ostatní recenze alba Warhorse - Warhorse
» popis a diskografie skupiny Warhorse


Whitesnake - Good To Be Bad
2010-03-31

Whitesnake / Good To Be Bad

4 stars

Posledný (zatiaľ) album Whitesnake priniesol moderný rockový zvuk. Spočiatku som s ním mal problémy, ale neskôr som usúdil, že je dobrý. Zvuk je fakt tvrdý a skladby opäť výborné. Whitesnake štandardne nesklamal a patrí tak medzi moje najobľúbenejšie rockové kapely. Najviac sa mi páčia z celého albumu opäť balady - All I want all I need, Summer rain a predovšetkým Til the end of time, evokujúca ducha Coverdaleovho Into the light

PS: Neskôr som objavil 2 CD Live: In the shadow of the blues s roku 2006 s vtedy novými štúdiovkami Ready to rock, If you want me, All I want is you a Dog. Veľmi dobré, v duchu albumu Good to be bad, možno ešte lepšie, takže odporúčam.

» ostatní recenze alba Whitesnake - Good To Be Bad
» popis a diskografie skupiny Whitesnake


Coverdale, David - Into the light
2010-03-21

Coverdale, David / Into the light

5 stars

Svoje tretie sólové album vydáva Coverdale až po dvadsiatich dvoch rokoch (medzitým sólovo prispel peknou skladbou Note for freedom na soundtrack Days of thunder z roku 1990). Je z neho úplne cítiť ten odstup, Coverdale znie skúsenejšie a úprimnejšie. Tento album ma dostal práve týmto, že z neho vyžaruje zrelosť. V krátkom inštrumentálnom intre Into the light si David zahral i na gitare. A ktoré skladby vyzdvihnúť? Napríklad krásne clivú River song, skladbu She give me, z ktorej dýcha atmosféra albumu Coverdale.Page, nádhernú baldadu Don´t you cry či opätovne nahratú vec od Whitesnake Too many tears, v tejto podobe úprimnejšie a krajšie. Za vrcholy albumu považujem dve skladby - clivú a krásne slnečnú zároveň Love is blind a záverečnú od srdca zaspievanú plnú citov Wherever you may go. Na internete ponúkal David i tri ďalšie skladby z albumu: As long as I have you, Oh no not the blues again a All the time in the world (zohnal som len prvé dve, ak niekto má poslednú menovanú, budem rád, ak by ma k nej priviedol).

Vyzreté album vyzretého speváka. Neviem, ako to vidia iní, no pre mňa je toto jeden z Coverdaleových vrcholov, veľmi príjemne sa počúva, je nenáročné a plné emócií.

» ostatní recenze alba Coverdale, David - Into the light
» popis a diskografie skupiny Coverdale, David


Whitesnake - Restless Heart
2010-03-21

Whitesnake / Restless Heart

4 stars

Som rád, že Whitesnake týmto albumom prešiel späť k hardrockovej produkcii. Album je príjemný, väčšina skladieb je kľudného tempa, proste pohodička. A práve tie jemné pohodové veci sú tie najlepšie z môjho pohľadu. Milujem hlavne Don´t fade away, krásnu baladu, z ktorej cítiť Coverdaleovu vyzrelosť. Takisto je to cítiť i v ďalšej pomalej veci Too many tears. Myslím, že treba spomenúť ešte titulnú Restless heart, veľmi zaujímavá skladba. Z tých nazvime to tvrdších vecí najviac zaujme Crying, evokujúca Coverdaleove pôsobenie v Deep Purple a Woman trouble blues. Na CD sú ešte tri bonusy: Anything you want, Can´t stop now a vydarená inštrumentálka Oi. Týmto albumom ma Whitesnke presvedčil, že albumy 1987 a Slip of the tongue boli len odbočkou (mám ich rád, nechápte to zle) a kapela sa vrátila k svojmu typickému soundu. Pohodové album.

» ostatní recenze alba Whitesnake - Restless Heart
» popis a diskografie skupiny Whitesnake


Coverdale, David - Coverdale Page
2010-03-20

Coverdale, David / Coverdale Page

5 stars

Tak s týmto spojením som maximálne spokojný. Coverdale a Page vytvorili spoločné dielo plné poctivej, krásnej a tajomnej rockovej hudby. Hneď ako som to počul prvýkrát, tak som spoznal nezmýliteľný štýl Jimiho Pagea. Navyše sa k nemu Coverdale naozaj hodí a často pripomínal náznakmi i Planta.

Album otvára skladba Shake my tree, ktorá evokuje starý dobrý Led Zeppelin. Nasleduje Waiting on you so zaujímavým refrénom. Take me for a little while je krásna balada s typicky precítením spevom Davida Coverdalea. Pride and joy je opäť skvelou pripomienkou starého ducha Led Zeppelin. Nasledujúca skladba Over now má veľmi zaujímavú tajomnú atmosféru, typický Page. Feeling hot je prvým poriadnym rockovým vypalovákom, ktorý núti k pohybu. Nasleduje ďalšia zeppelinovsky znejúca skladba Easy does it, opäť s tajomnou atmosférou. Pomalšia a popovejšia Take a look at yourself je pre mňa najslabšou skladbou albumu (stále však veľmi dobrá). V skladbe Don´t leave me this way dochádza potom k vystupňovaniu tajomnej atmosféry, o ktorej som hovoril predtým. Krása. Absolution blues je potom tak úžasný rokec, že nenechá jedno telo s dušou rockera bez pohybu. No a celé album uzatvára Whisper a prayer for dhe dying, ktorá síce začne tajomne a akustický, ale vyústi opäť do poriadneho rokecu. A ten tvrdý riff Jimiho Pagea mu môžu závidieť všetci drsný a tvrdí rockeri/metalisti.

Coverdale.Page je skvelá sytnéza vynikajúceho gitaristu s vynikajúcim spevákom, a to všetko stmeľujú fakt vydarené skladby. Odporúčam nielen všetkým fanúšikom Coverdalea a Led Zeppelinu, ale aj rockerom ako takým. Pre mňa snáď najlepší album s Coverdaleom za mikrofónom.

» ostatní recenze alba Coverdale, David - Coverdale Page
» popis a diskografie skupiny Coverdale, David


Whitesnake - Slip Of The Tongue
2010-03-19

Whitesnake / Slip Of The Tongue

4 stars

Slip of the tongue je pokračovateľom štýlu, ktorý nastolil album 1987. Ale produkcia tu už nie je taká mne nelahodiaca a aj skladby sa mi zdajú lepšie. Možno tomu prispela aj účasť Stevieho Vaia, kto vie? V každom prípade som rád, že kapela nepokračovala úplne v duchu predchádzajúceho počinu a snažila sa vytvoriť niečo viac späté s jej hardrockovou minulosťou, hoci sú aj výnimky. Najviac na celom albume sa mi páči záverečná nádherná a precítená balada Sailing ships, to je ten štýl, ktorý na Coverdaleovi najviac milujem. V podobnom duchu sa nesú aj ďalšie pekné balady Now you´re gone a The deeper the love. Asi najzaujímavejšou je skladba Judgment day, plná tajomnej atmosféry, ale zaujmú aj rockové vypalovačky Slip of the tongue či Cheap n´ nasty. Naopak, nikdy sa mi nepáčilo Coverdaleovo "au, au, au, au, aúúúúú" v skladbe Kittens got claws (použil to ešte v dvoch skladbách na iných albumoch), ale to len tak na okraj. A opäť mám radšej pôvodnú verziu skladby, ktorú tu kapela nahrala znova (v tomto prípade Fool for your loving), ale to neznamená, že je zlá.

Na albume mám tri bonusy: nevydanú Sweet lady luck, nepochopiteľne zaradenú peknú skladbu Behind the smile (nepochopiteľne preto, že pochádza z roku 1974 z Gloverovho Butterfly Ballu) a radio mix Here we go again, veľmi malá zmena oproti verzii 87 (radio mix je vlastne koncertná podoba skladby). Takže album mi dalo viac ako predošlé, preto prihodím jednu hviezdu.

» ostatní recenze alba Whitesnake - Slip Of The Tongue
» popis a diskografie skupiny Whitesnake


Refugee - Refugee
2010-03-18

Refugee / Refugee

5 stars

Kapelu Refugee som spoznal len nedávno. Skúsil som to s ňou potom, čo som zistil, že ju tvoria bývalí členovia Nice a Patrick Moraz, ktorého som zas poznal z Yes. A dobre som urobil, pretože hudba je to ozaj skvelá a kvalitná. Hneď úvodná Papillion ma zaujala na prvý posluch. Je v nej veľmi krásny klasický motív, ktorý skladbu otvára a uzatvára. Medzi tým však je časť, ktorá krásne evokuje staré dobré Nice. Podobne je to so spievanou skladbou Someday - ako keby som počul Nice. Nasleduje päť časťová suita Grand Canyon Suite, ktorá patrí medzi to najlepšie, čo som v rámci tzv. classical rocku počul. Nádherné motívy, drsné i jemné, a to všetko korení krásna melódia s krásnym spevom. Miniskladbu Gatecrasher mám včlenenú v rámci spomínanej suity. Ritt Mickely je potom zaujímavá inštrumentálka, ktorá mi pripomína v mnohých momentoch ELP z obdobia Trilogy a Brain salad surgery. Na záver tu máme 8 časťovú suitu Credo. Opäť nádherná vec, plná striedania nálad, navyše tu zaznie opäť krásny spev podfarbený krásnym orgánom.

Veľká škoda, že je len tento jeden album na svete od tejto kapely. Určite to odporúčam všetkým, ktorí majú radi Nice, ELP či Collegium Musicum. Nesklamete sa.

» ostatní recenze alba Refugee - Refugee
» popis a diskografie skupiny Refugee


Whitesnake - Whitesnake
2010-03-18

Whitesnake / Whitesnake

3 stars

Album, ktorý Whitesnake preslávil v USA. Album ako taký pre mňa znamená novú éru kapely, ktorá však našťastie pre mňa netrvala dlho. Ja osobne nemám rád totiž zvuk tohto albumu, taký typický pre heavy metalové kapely osemdesiatich rokov. Práve to nemusím, čím však nechcem uraziť nikoho, komu sa to páči, to určite nie. Koniec koncov skladby na tomto albume sú kvalitné, len v mojich ušiach im ublížila produkcia (hoci z komerčného hľadiska to bol gól), radšej mám kapelu v hardrockovej produkcii. Napríklad skladby Crying in the rain a Here we go again 87 sú toho príkladom. Ale, ako som povedal, skladby sú skvelé - až zeppelinovská Still of the night, veľmi pekná Give me all your love, známy sladáčik Is this love a ďalšie. Kvôli produkcii a zvuku tomuto Whitesnakeu nedám 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Whitesnake - Whitesnake
» popis a diskografie skupiny Whitesnake


Whitesnake - Slide It In
2010-03-12

Whitesnake / Slide It In

4 stars

Slide it in je pre mňa posledné klasické album Whitesnake, nech to chápete akokoľvek. V podstate má aj veľa spoločného s ďalšími dvoma, až na to, že tu ešte vládne ten hardrockový zvuk nahrávky, ktorý tak milujem. Navyše tento album opäť priniesol viac jednoduchosti, melodiky a dalo by sa povedať až popu. Všetko však mimoriadne kvalitné a podmanivé. Od prvej až po poslednú skladbu - všetky sa mi veľmi páčia. Jedine bonusová cover skladba Need your love so bad ma nezaujala tak ako zvyšok albumu. Mimoriadne podarená je chytľavá a podmanivá skladba Standing in the shadow, rovnako chytľavá je aj veselá pohodovka Guilty of love. Ďalšie vynikajúce skladby sú Spit it out a Slide it in. Ale, ako som povedal, toto album ma celé zaujalo a stále neviem, či mu dať 5 hviezd alebo nie. Nakoniec sa prikláňam k štyrom. Slide it in je jeden z mojich najobľúbenejších od Whitesnake.

» ostatní recenze alba Whitesnake - Slide It In
» popis a diskografie skupiny Whitesnake


Whitesnake - Saints & Sinners
2010-03-11

Whitesnake / Saints & Sinners

4 stars

Na tomto albume už je cítiť, že kapela zmení svoj štýl. Stále je tu ešte ten duch ranných Whitesnake, ale začína sa vystrkovať už aj tvorba po roku 1987. Opäť je to štandardný album kapely, ktorý sa príjemne počúva a niektoré skladby sú excelentné. Mne osobne sa páči napríklad jednoduchosť a ťah na bránku v skladbe Bloody luxury a Dancing girls mi strašne pripomína skladbu Dancing days od Led Zeppelin (kvôli názvu či hudbe?). Ale sú tu 2 skvosty - Crying in the rain, veľmi dobrá skladba plná emňocií a známa Here I go again, v tejto verzii podľa mňa najlepšia. Obe skladby znova Whitesnake nahrali na albumu 87, no to už je len slabý odvar oproti pôvodnému zvuku a atmosfére. Takže Sanit an sinners opäť dobrý album, Whitesnake sa nezdá, ale robí dobrú hudbu, hoci nie takú invenčnú akoby sa čakalo.

» ostatní recenze alba Whitesnake - Saints & Sinners
» popis a diskografie skupiny Whitesnake


King Crimson - The Power To Believe
2010-03-04

King Crimson / The Power To Believe

4 stars

Zatiaľ posledný počin King Crimson. Veľmi zaujímavá a kvalitná hudba, tak ako vždy pri tejto kapele. Album sa nesie plne v duchu predchádzajúceho EP Happy with... Objavujú sa tu skladby evokujúce krásne obdobie kapely v 80.-tych rokoch (Eyes wide open). Najviac sa mi páčia improvizované skladby typu Elektrik, Dangerous Curves či jednotlivé časti kompozície The power to believe I-IV. Facts of life takisto potvrdzuje kvalitu kapely. Level five mi až taká skvelá nepripadá, ale len o malý kúsok. No a Happy with... je len odlišnou verziou namakanej skladby z rovnomenného EP. Celkovo sa ťažko opisuje atmosféra albumov a skladieb King Crimson, pretože je taká zvláštna a osobitná. Dúfam, že toto nebude posledný album kapely, pretože stále má čo povedať, nikdy sa nestane, že by stagnovala v hudobnom vývoji a pritom kvalita je stále vysoká. King Crimson je určite jedna z najkvalitnejších a najvýznamnejších kapiel.

» ostatní recenze alba King Crimson - The Power To Believe
» popis a diskografie skupiny King Crimson


Whitesnake - Come An' Get It
2010-02-28

Whitesnake / Come An' Get It

5 stars

Toto je zrejme môj najobľúbenejší album od Whitesnake plný hudby, ktorá ma veľmi zaujala. Whitesnake tu predvádza to najlepšie, čo mali v sebe v časoch prvej vlny (1978-1984). Skladby sú všetky pre mňa chytľavé a dobré. Come an get it je rocková vypaľovačka ako sa patrí, atmosférou je veľmi zaujímavá Don´t break my heart again, veľmi chytľavá srdcovka je aj svižný rock and roll Wine, women an song. To sú moje najobľúbenejšie kúsky. Toto album sa veľmi podarilo a odporúčam ho. V kontexte tvorby kapely Whitesnake musím dať plný počet.

» ostatní recenze alba Whitesnake - Come An' Get It
» popis a diskografie skupiny Whitesnake


Whitesnake - Ready An' Willing
2010-02-28

Whitesnake / Ready An' Willing

4 stars

Ready an willing je album, ktoré opäť o niečo posúva hudbu Whitesnake k lepšiemu zážitku. Navyše okrem Coverdalea a Lorda prichádza ďalší ex-purple Paice. Album je priamočiarý, jednoduchý, skrátka typický Whitesnake. Fool for your loving je veľmi dobrá skladba a mne osobne sa páči viac ako verzia z roku 1989, asi to bude zvukom a Paicom, toho tam úplne cítim. Okrem tejto skladby je vrcholom aj nádherná balada Blindman. Tu Coverdale spieva oveľa krajšie ako na pôvodnej verzii zo sólového albumu, ale pôvodná verzia mi je stále omnoho milšia. Zvyšok skladieb štandard kapely, príjemná rocková muzika na nenáročné počúvanie (vrátane out-takeovej skladby Love for sale ako bonusu).

» ostatní recenze alba Whitesnake - Ready An' Willing
» popis a diskografie skupiny Whitesnake


Whitesnake - Lovehunter
2010-02-27

Whitesnake / Lovehunter

4 stars

Love hunter už vykračuje cestu klasickým albumom Whitesnake. Oproti debutu ubudlo zložitejších rytmov a pribudla jednoduchá melodika. Samozrejme je to rok 1979, takže nečakajte tvrdý rock. Album je pre mňa o milimetrík lepší ako debut, má krásne miesta. Úvodná Long way from home sa mi páči, tak isto krásna balada Help me thro the day, titulná Love Hunter a aj atmosférou zaujímavá Outlaw. Napokon aj záverečná krátka We wish you well má niečo do seba. Album to stále nie je sto percentné, ale príjemné. A ten obal... krásny.

» ostatní recenze alba Whitesnake - Lovehunter
» popis a diskografie skupiny Whitesnake


Whitesnake - Trouble
2010-02-26

Whitesnake / Trouble

4 stars

Po dvoch vydarených sólových albumoch založil Coverdale kapelu Whitesnake a vydal s ňou v roku 1978 (po EP Snakebite) album Trouble. Na mňa tento album pôsobí v porovnaní s ostatnými počinmi Whitesnake najprogresívnejšie, nech to znie akokoľvek. Totiž, na tomto albume je to dané jednak tým, že Coverdale sa stále ešte hľadal, ale hlavne si myslím, že rytmikou. Biceman Dave Dowle totiž vnášal do Whitesnake nádherné rytmy až netypické pre vtedajší jednoduchý rock. Samozrejme bez kvalitných skladieb by to nebolo platné, a tých je tu dostatok. Napríklad zapamätateľná Lie down, vymakaný cover od Beatles Day tripper a v podstate celý zvyšok albumu. Jediné skladby, ktoré mi moc nesadli sú Take me with you, Love to keep you warm a Trouble. Ostatné sú skvelé rytmicky, sólovo i Coverdaleovým vokálom. Na albume mám aj štyri bonusy, ktoré boli na spomínanom EP Snakebite: Come on, Bloody Mary, Steel away a prekrásny cover Ain´t no love in the heart of the city (práve takéto polohy pristané Coverdaleovi najviac). Celkovo solídne 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Whitesnake - Trouble
» popis a diskografie skupiny Whitesnake


Coverdale, David - Northwinds
2010-02-19

Coverdale, David / Northwinds

3 stars

Prakticky hneď po vydaní debutu David nahral toto druhé album. Oproti debutu nie je však také chytľavé, hoci pestrosť si zachovalo. Úvodná Keep on giving me love je rokec budúceho Whitesnake. Nasledujúce pop popevky so ženskými vokálmi (v jednej skladbe mal vokály robiť podľa zloženia hudobníkov Dio) Northwinds a Give me kindness sú v podstate nudné. Ale Time and again je veľmi príjemná balada a príjemná je aj Queen of hearts. Nasleduje vrchol albumu a jedna z najkrajších balád Coverdale (má ich celkom dosť) Only mu soul, proste nádhera. Say you love me nič nepokazí a nasleduje druhý rokec albumu Breakdown, opäť celkom v duchu Whitesnake. Na CD sú dva bonusy - Shame the devil a veľmi pekná Sweet mistreater, ktorá má prekvapila nádhernou jednoduchou melódiou. Coverdale svojími prvými dvoma sólovými albumami v podstate skúšal rôzne hudobné žánre. Čoskoro sa však rozhodol pre svoj štýl a prišiel v roku 1978 s kapelou Whitesnake.

» ostatní recenze alba Coverdale, David - Northwinds
» popis a diskografie skupiny Coverdale, David


Coverdale, David - White Snake
2010-02-18

Coverdale, David / White Snake

4 stars

Na tento album sa mi viažu len krásne pocity. Počúval som ho prvýkrát na dovolenke v Grécku, kde som bol s priateľkou. Takže možno som tým ovplyvnení, ale pre mňa je toto jeden z najlepších počinov Davida Coverdalea celkovo. Album otvára príjemná pohodovka Lady (práve tá mi evokuje pláž, kde som počúval toto album). Nasleduje jedna z Davidových najkrajších balád (práve balady sú jeho silnou zbraňou) Blindman, ktorú neskôr prerobil s Whitesnake. Táto verzia sa mi však páči niekoľkonásobne viac, je absolútne podmanivá, hoci David tu ešte nevedel pracovať tak s hlasom ako keď ju nahrával s Whitesnake. Nasleduje zaujímavá Goldies place a rocková vypalovačka Whitesnake. Time on my side je ďalšia pekná balada, po ktorej nasledujú ďalšie dva optimistické songy podobné úvodnému (a opäť mi evokujúce tú pláž) Peace lovin man a Sunny days (oba songy sú tu aj v ranných verziách ako bonusy). Prichádza druhý vrchol (po Blindman) albumu, krásna balada Hole in the sky, precítená a clivá. Album uzatvára vydarená Celebration s veľmi kvalitnými bicími Simona Phillipsa. Album pre mňa veľmi obľúbené, hoci menej známe. Hudba je tu veľmi pestrá, David sa ešte hľadal a moc z budúcej kapely Whitesnake tu ešte nie je. Na 5 hviezd to síce nie je, ale menej ako 4 mu nedám.

» ostatní recenze alba Coverdale, David - White Snake
» popis a diskografie skupiny Coverdale, David


King Crimson - Happy with What You Have to Be Happy With
2010-02-17

King Crimson / Happy with What You Have to Be Happy With

4 stars

EP vyšlo v októbri roku 2002 ako preddavok k pripravovanému albumu, ktoré vyšlo v roku 2003 ako Power To Believe. Hoci je to EP, podľa mňa je to normálne album, veď má 34 minút a zoberme si, že mnoho LP malo rovnakú minutáž alebo o čosi menšiu (Rainbow Rising, Colosseum - Valentine suite). Na EP nájdeme aj zanedbateľné hovorové slovo (Bude, She Shudders, I ran). Potom tu máme zaujímavé experimentálne kúsky prešpikované citmi (Mie Gakure, Shonganai). Samozrejme sú tu aj regulérne piesne - pritvrdená a zároveň melodická Happy with what you have to be happy with, akustická verzia nádhernej skladby z budúceho albumu Eyes wide open a vydarená bluesovka Potato pie. Potom tu máme ešte Larks tongues in aspic IV nanovo nahratú (pôvodne ConstruKction of light, tu sa mi páči viac), vrátane je cody I have a dream, tá je tu však oproti originálu bez spevu. No a na záver ide Clouds, opäť hovorové slovo, ale po pár sekundách ticha príde koláž z nahrávania albumu Power to believe i tohoto EP pod názvom Einstein's Relatives, veľmi zaujímavá vecička. Toto EP ma veľmi nadchlo, rád by som mu dal aj päť hviezd, ale budem predsa len skromnejší (ale 4 a 1/2 je to minimálne).

» ostatní recenze alba King Crimson - Happy with What You Have to Be Happy With
» popis a diskografie skupiny King Crimson


King Crimson - The ConstruKction Of Light
2010-02-17

King Crimson / The ConstruKction Of Light

3 stars

Neviem, čím to je, ale mne osobne toto album nesadlo. Táto doska ma zaujala najmenej z celej tvorby King Crimson. Prvé skladby (ProzaKc blues, The construKction of light a Into the frying pan) sa mi páčia a za vrchol považujem nádhernú a vymakanú gitarovú nakladačku FraKctured. No ale zvyšok ma už tak neoslovil. Netvrdím, že je to zlé, ale mne to nesadlo, táto poloha King Crimson. Ani ProjeKct X, hoci má miestami zaujímavé momenty. Spracovanie Larks IV sa mi zas viac páčilo na EP Happy with... z roku 2002. Ale stále to pod tri hviezdy nie je.

» ostatní recenze alba King Crimson - The ConstruKction Of Light
» popis a diskografie skupiny King Crimson


King Crimson - THRAK
2010-02-16

King Crimson / THRAK

5 stars

Pre mňa jedno z najlepších albumov King Crimson. V roku 1994 sa vrátili a opäť nepoľavili zo svojej kvality, čo potvrdili albumom THRAK z roku 1995. Už úvodná Vrooom mrazí vďaka pasáži, keď ustanú všetky nástroje a ostane hrať len gitara, fakt krásny motív. Ďalšia pecka je Dinosaur, absolútne chytľavá vec, jedna z najlepších spievaných vecí KC. Krehká balada Walking on air krásne uvoľní. Osobne sa mi veľmi páčia aj miniatúrky Inner garden I, II a Radio 1, 2. Skladba, ktorá patrí tiež k najkrajším, je People, krásna melodika aj spev. Sex, sleep, eat, drink, dream je potom opäť tvrdšia, teda ako sa to vezme, stále chytľavá. Pre mňa predstavuje vrchol albumu skladba One time, clivá, krehká a nádherná. Zvyšné kompozície albumu, ktoré som nemenoval, sú tiež kvalitné a len dotvárajú zvláštnu atmosféru a náladu albumu. THRAK ma absolútne chytil už na prvýkrát.

» ostatní recenze alba King Crimson - THRAK
» popis a diskografie skupiny King Crimson


King Crimson - Vrooom (EP)
2010-02-16

King Crimson / Vrooom (EP)

4 stars

Hoci je to "len" EP, v podstate ho rátam k albumovej diskografii King Crimson. Sú tu skladby z budúceho albumu (Vrooom, Sex, sleep, eat drink, dream, THRAK a One time), ale ako bolo spomenuté v odlišných verziách. Mne osobne sa páčia viac verzie z albumu, pripadajú mi viac dotiahnuté. No a potom sú tu dve mimoalbumovky - miniatúrna, ale veľmi rýchla čo do spevu Cage a experimentálna typická crimsonovská When I say stop, continue. EP u mňa bez problémov obstálo za 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba King Crimson - Vrooom (EP)
» popis a diskografie skupiny King Crimson


King Crimson - Three of a Perfect Pair
2010-02-13

King Crimson / Three of a Perfect Pair

4 stars

Toto album je lepšie ako Beat, ale opäť trochu za Discipline. Na Discipline mám rád všetky songy bez výnimky, ale na Three of a perfect pair sú také, ktoré mi nesadli (Nuages, Industry, No warning). Ale zas su tu skvelé songy (Larks III, Sleepless, Man with an open heart) a absolútne klenoty, ktoré môžem počúvať do zblbnutia - Three of a perfect pair so zaujímavou atmosférou, Dig me s nádherným refrénom a predovšetkým Model man, možno moja najobľúbenejšia skladba od King Crimson. Model man skrátka žeriem. Celkovo celá trojica albumov z tohto obdobia kapely (Discipline-Beat-Three of a perfect pair) je neskutočne vyrovnaná zbierka kvalitnej hudby. Uznávam, že najprelomovejšie veci robili v rokoch 69-74, ale obdobie 81-84 je moje najobľúbenejšie obdobie v histórii kapely. Spája totiž jednoduchosť s progresivitou a melodickosť s náročnosťou. Takže vlajka King Crimson by podľa mňa mohla mať tri pruhy - červený, modrý a žltý:-). Jedinečná hudba s neopakovateľnou atmosférou.

» ostatní recenze alba King Crimson - Three of a Perfect Pair
» popis a diskografie skupiny King Crimson


King Crimson - Beat
2010-02-13

King Crimson / Beat

4 stars

Veľmi dobré album, skvelé pokračovanie ducha Discipline. Neskutočne pôsobivá hudba. Neal and Jack and me je toho najlepším príkladom, tá basa nemá chybu. Heartbeat je vraj najkomerčnejšou skladbou kapely som sa dočítal na mnohých fórach, ale na kráse jej to neuberá. Ďalšia úchvatná basa, vlastne celá rytmika je aj v Sartori in Tangier. A všetky zvyšné skladby majú zaujímavú atmosféru. Celkovo však nedosahuje pre mňa úroveň Discipline, pretože niektoré experimentálne veci typu Requiem mi nesadli. Ale rozhodne excelentná hudba.

» ostatní recenze alba King Crimson - Beat
» popis a diskografie skupiny King Crimson


King Crimson - Discipline
2010-02-12

King Crimson / Discipline

5 stars

Toto je po debute moje druhé najobľúbenejšie album King Crimson. Jasné, mnohí môžu namietať, že toto album je o inom ako albumy z éry 69-74. Je to tak, hudobne je éra 81-84 úplne inde, ale kvalitatívne zostala na tej istej vysokej úrovni. Zostava Fripp, Belew, Bruford a Levin vyprodukovala v tejto druhej ére kapely úžasné tri albumy a práve Discipline je z nich jednotka. Je to album, ktorý ma dostal a od prvej po poslednú skladbu nikde nepočujem žiadnu slabú chvíľku. Úvodná Elephant talk má možno divný vokálny prejav, ale tie nástroje čo stvárajú... Frame by frame je krásna melodická vec a ešte krajšia je v tomto ohľade snová Matte Kudasai (na albume v podobe bonusu aj v alternatívnej verzii). Indiscipline patrí k tým ťažko definovateľným, ale kvalitne vynikajúcim crimsoňáckym skladbám. Thela Hun Ginjeet je jedna z najsilnejších skladieb Kingov, ako keby predbehlá dobu o 10, 12 rokov a pritom kvalitne je vysoko nad produkciou rockovej hudby zo spomínanej doby. The sheltering sky je najexperimentálnejšia skladba albumu, ale opäť tu vládne krásna snová atmosféra. Záverečná Discipline zahŕňa potom všetky skvelé atribúty nového King Crimson. Pre mňa päť hviezd, album bez jedinej chyby. Tie spoločné gitary Frippa s Belewom sú neprekonateľné a typické pre éru 81-84.

» ostatní recenze alba King Crimson - Discipline
» popis a diskografie skupiny King Crimson


King Crimson - Red
2010-02-12

King Crimson / Red

4 stars

Tomuto vravím excelentá rozlúčka. King Crimson skončili v roku 1974 svoju kapitolu (našťastie prišli ďalšie dve) a rozlúčili sa skvelým počinom Red. Po Larks je to druhé najsilnejšie album s Johnom Wettonom. Sú tu ozaj zaujímavé skladby plné experimentov. Prvé štyri skladby sú také a je mi ťažko určiť, ktorá z nich je lepšia, každá má svoje kúzlo. Ale potom album uzatvára Starless - vrchol albumu. Neskutočné gitary, krásna melódia a spev. Napätie sa postupne stupňuje a vyvrcholí to jazzrockovou jazdou ako sa patrí. Jedna z najlepších skladieb King Crimson vôbec. Na záver chcem len dodať, že hoci sa mi veľmi páčia aj ďalšie obdobia King Crimson, tak práve to prvé (1969-1974) je podľa mňa ich vrcholným obdobím.

» ostatní recenze alba King Crimson - Red
» popis a diskografie skupiny King Crimson


King Crimson - Starless and Bible Black
2010-02-05

King Crimson / Starless and Bible Black

4 stars

Starless and bible black pokračuje v hudobnom smere, ktorý započal predchádzajúci album. Napriek tomu má mnoho odlišností, improvizácie tu majú väčší priestor. Najradšej mám priamočiare veci, ako nadupanú The great deceiver, Lament, The night watch s krásnou gitarou a The mincer pre zmenu s krásnymi husľami. Improvizované skladby majú náboj, ale niektoré z nich (napriek vydareným pasážiam) mi nesadli až tak moc (Starless and bible black, Trio). Ale zasa Fracture je celkom podmanivá. V každom prípade opäť vydarené crimsonovké album.

» ostatní recenze alba King Crimson - Starless and Bible Black
» popis a diskografie skupiny King Crimson


King Crimson - Larks' Tongues in Aspic
2010-02-03

King Crimson / Larks' Tongues in Aspic

5 stars

Toto album otvára novú éru kapely. Krátku, ale zaujímavú. Pre mňa je to prvé album od debutu, ktoré ma zaujalo od prvej po poslednú notu. Larks´ tongues in aspic part one má tak geniálne tvrdý riff, že máloktorá drsná metalová kapela taký má v repertoári. Ale táto časť skladby trvá krátko, pretože dôraz je tu aj tak skôr na nádherné husle a jazzrockové improvizácie. Ďalšie štyri skladby sú takisto geniálne, hlavne Exiles (krásny spev Johna Wettona) a The talking drum. Záverečná Lakrs´ tongues in aspic part two je pre mňa vrchol albumu. Opäť geniálny a tvrdý riff, ktorému tentokrát dodáva šťavu aj rytmika Wetton-Bruford. A opäť treba pochváliť husle. Toto dielko je jedným z vrcholných okamihov King Crimson. Celý album nemá prakticky chybu, aspoň ja som ju nenašiel. Takže hodnotenie je jasné.

» ostatní recenze alba King Crimson - Larks' Tongues in Aspic
» popis a diskografie skupiny King Crimson


King Crimson - Islands
2010-02-02

King Crimson / Islands

4 stars

Mne osobne sa album Islands páči viac ako Lizard. Má takú zvláštnu nepopísateľnú atmosféru. A navyše pre mňa ukončuje prvú éru kapely King Crimson. Album Islands je opäť náročnejším kusom. Ale úvodná Formentera Lady je vcelku jednoduchá a chytľavá. Tá basová linka je neskutočná - jednoduchá a pritom taká krásna. Opäť sa ukázalo, že nový spevák a basák Boz je kvalitný. Nasledujúce tri skladby a záverečná Islands sú už potom klasické crimsoňácke veci, ktoré mi pripomínajú skladby z Lizard, avšak omnoho viac mi sadli. Jednoducho kvalita, ktorá s kapelou tak akosi vždy súvisela. Mojou srdcovkou je potom klasická hudba Prelude: Song of the gulls. Veľmi sa mi páči a chytá ma za srdce. Islands je ďalší album King Crimson, ktorý ma nesklamal napriek tomu, že zo začiatku ma jeho náročná hudba odradzovala.

» ostatní recenze alba King Crimson - Islands
» popis a diskografie skupiny King Crimson


King Crimson - Lizard
2010-02-02

King Crimson / Lizard

4 stars

Album Lizard mi prišiel omnoho náročnejší v porovnaní s predchádzajúcimi počinmi. Zrejme preto som si k nemu hľadal dlho cestu. Navyše som sa bál Gordona Haskella ako speváka, pretože nevedel som si to predstaviť bez Lakea. Ale, ako bolo spomenuté, King Crimson mali veľké šťastie na spievajúcich basistov. Takže prvé štyri skladby mi splývajú do zaujímavého oparu, ktorý sa mi najprv moc nepáčil, ale postupne som tomu prišiel na chuť a musím uznať, je to pekná muzika. Ale vrcholom albumu je pre mňa vyše 23 minútová suita Lizard. Od začiatku až do konca je to jedna nádherná vec plná krásnych pasáží a je mi ťažko označiť tú najkrajšiu časť. Ale myslím si, že úvodná časť Prince Rupert awakes spievaná Jonom Andersonom z Yes ňou asi bude. Pretože vždy ma únáša niekam preč. Takže Lizard je album už o niečom inom ako prvé dva, ale kvalita ostáva nezmenená.

» ostatní recenze alba King Crimson - Lizard
» popis a diskografie skupiny King Crimson


King Crimson - In the Wake of Poseidon
2010-02-01

King Crimson / In the Wake of Poseidon

4 stars

Druhé album King Crimson má v podstate totožnú koncepciu ako prvé. Aj ja si myslím, že prvé dva albumy by kľudne mohli byť dvojalbumom. Ale zas podľa mňa na jednotku nemá. Jednotlivé miniatúrky Peace sú príjemné. Ale napríklad mi nesadol The devil´s triangle. Nie je zlý, ale viac mi sadol Moonchild z jednotky. A tak isto Pictures of a city, Cadence and cascade a In the wake of Poseidon sú veľmi dobré veci, ale na skladby z jednotky v mojich ušiach nemajú. Cat food je potom zaujímavou až jazzovou skladbičkou. V bonusovej verzii albumu je Cat food opäť, ale v kratšej a trochu odlišnej verzii zo singla. Je tu aj B strana singla, jazzová inštrumentálka Groon. Takže album je kvalitné a vynikajúce, ale moja srdcovka je prvý album King Crimson, preto dávam štyri.

» ostatní recenze alba King Crimson - In the Wake of Poseidon
» popis a diskografie skupiny King Crimson


King Crimson - In the Court of the Crimson King
2010-02-01

King Crimson / In the Court of the Crimson King

5 stars

Prvý a hneď najzásadnejší a najlepší album King Crimson (teda pre mňa). Toto je absolútna klasika žánru a nemám mu čo vyčítať. 21st century schizoid man Mirrors je absolútny vypalovák. Ten riff je parádne hardrockový, ale najlepšia je inštrumentálna prostredná časť - absolútne vymakaný jazzrock, ktorý ma vždy dostane. Nasledujúca krásna balada I talk to the wind obsahuje jednak nádherné flautové pasáže a jednak podľa mňa zrejme najlepší spevácky výkon Grega Lakea. Čistá krása. Podobne je na tom aj skladba Epitaph - čistá krása. No a príde Moonchild. Mnohými kritizovaný za inštrumentálnu časť "bez hlavy a päty". No, spievaná časť je nádherná a musím povedať, že tá kritizovaná sa mi osobne páči. Náhodou ju mám rád a sedí mi tam. Myslím si, že v priebehu svojej kariéry kapela King Crimson prišla aj s horšími pasážami, respektíve skladbami. No a na záver tu máme vrchol v podobe The court of the crimson king. Neprekonateľná klasika King Crimson. Krásna melódia, tu absolútne vládne mellotron. Kto raz počul, už sa jej nikdy nezbaví, skrátka jedna z najkrajších vecí, aké som počul. Netreba zabúdať ani na obal albumu, absolútne úchvatný, hoci mnohí mi povedali, že majú z neho depku. Ja nie, mne sa absolútne páči. Takže zásadné album (a myslím, že nielen pre mňa).

» ostatní recenze alba King Crimson - In the Court of the Crimson King
» popis a diskografie skupiny King Crimson


Rainbow - Stranger In Us All
2010-01-31

Rainbow / Stranger In Us All

3 stars

Definitívne posledný album Rainbow v prekopanej zostave z obdobia kapely 1993-1997. Nie je to až tak zlé ako so predpokladal, práve naopak. Celkom príjemný a kvalitný rock. Aj spevák Doogie White sa celkom pekne osvedčil. Ale predsa len je to už o niečom inom, aj skladateľsky. Najlepšími skladbami sú pre mňa Huting Humans, Ariel a covery Hall of the mountain king a Still I´m sad (samozrejme o niečom inom ako s Diom). Zvyšok je celkom podarený, ale spomenuté štyri sú najlepšie. Takže napokon som nebol sklamaný a aj tento album som zaradil do svojej diskografie.

» ostatní recenze alba Rainbow - Stranger In Us All
» popis a diskografie skupiny Rainbow


Rainbow - Bent Out Of Shape
2010-01-31

Rainbow / Bent Out Of Shape

4 stars

Tak týmto albumom si to u mňa Rainbow napravili. Myslím si, že je to príjemný softrock. Taká pohodička. Rainbow v tom čase už dávno stratili hardrockovú tvrdosť, ale aspoň hudba ostala stále dobrá. A toto album má príjemnú atmosféru. Napríklad taká úvodná Stranded je hneď plná takej atmosféry, ale aj iné. Mne osobne sa veľmi páči cover Snowman - krásna inštrumentálka, clivá až indiánska. No a vrchol albumu je pre mňa jedna z najkrajších vecí Rainbow - Street of dreams, tú milujem. Toto album bolo nakoniec peknou rozlúčkou so značkou Rainbow, hoci neskôr sa vzkriesila.

» ostatní recenze alba Rainbow - Bent Out Of Shape
» popis a diskografie skupiny Rainbow


Rainbow - Straight Between The Eyes
2010-01-31

Rainbow / Straight Between The Eyes

3 stars

Pre mňa sklamanie - prvýkrát. Neskôr však prišlo zistenie, že hoci tento album od Rainbow je podľa mňa slabý, má však niektoré skladby, ktoré to zatienia, a preto dávam tri hviezdy. Mimochodom pre mňa je najhorším albumom od Rainbow Slaves and masters (áno, je to od Deep Purple, ale keby som nepoznal názov, poviem, že to je album od Rainbow). A ktoré to sú tie skvelé skladby? Určite nadupaná rocková jazda Death Alley Driver, nádherná Stone Cold, melodická Bring on the night a posledná tajomná Eyes of fire (pekná Gloverova basa). Ešte tak Tite squeeze, ale zvyšok mi moc nesadol. Ale prepadák to stále nie je.

» ostatní recenze alba Rainbow - Straight Between The Eyes
» popis a diskografie skupiny Rainbow


Rainbow - Difficult To Cure
2010-01-31

Rainbow / Difficult To Cure

4 stars

Náhodou, tento album Rainbow považujem za najlepší s Turnerom. Hudba je už citeľne inšia, ale stále veľmi zaujímavá a mne sa páči. Navyše Turner tu spieva tiež dobre, hoci podľa mňa v kvalitách spevákov Rainbow je až za Diom a Bonnetom. Zaujímavé je, že najviac sa mi páčia dva covery - nadupaná I surrender a krásna a melodická Magic. Ale aj zvyšné skladby sú dobré, nemyslím si, že je tu vyslovená vata. Ale zato Difficult to cure je veľmi kontroverzne spracovaná Beethovenova deviata. Určite o tridsať hviezd kvalitnejšia je so symfonickým orchestrom na poslednom koncerte v Japonsku, nádherná až do štrnástich minút natiahnutá verzia, jedno z najkrajších spracovaní vážnej hudby rockom. Oproti tomu táto štúdiová verzia fakt vyznieva... no zle. Tú živú nájdete na Catch the rainbow: The anthology z roku 2003 (2CD). A ešte navyše na albume Difficult to cure figuruje ako bonus b-strana singlu Can´t happen here, skvele nadupaná Jealous lover. Takže myslím, že tento album rozhodne nie je až taký zlý a dávam mu 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Rainbow - Difficult To Cure
» popis a diskografie skupiny Rainbow


Rainbow - Down To Earth
2010-01-30

Rainbow / Down To Earth

4 stars

Priznám sa, obával som sa speváka Rainbow, ktorý sa volá hociako, len nie Ronnie James Dio. Ale Graham Bonnet má niečo do seba. Podľa mňa je hlas sa hodí to tejto muziky a je veľká škoda, že nahral s Rainbow len jedno album (mimochodom skvelo zaspieval beatlesovku Oh darling na albume Abbey Road - 40 years). Okrem toho tu máme aj purplistu Glovera (hoci jeho basu mám radšej práve v Purple). Album obsahuje opäť skvelé hardrockové pecky, hoci už v inom šate ako na predchádzajúcich počinoch. Ale sú to pecky - All night long, No time to lose (to je môj favorit) a Lost in Hollywood. Nesmieme zabudnúť na hoci obohranú, ale stále skvelú Since you´ve been gone, náročnejšiu Eyes of the world a príjemnú Makin´ love. Zároveň je tu aj bonus v podobe B strany singlu All night long, nadupaná Bad girl. Takže toto album je prechodom medzi kvalitným hardrockom s Diom a AOR rockom s Turnerom. Bonnet sa mi veľmi páči a Down to earth si určite zaslúži 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Rainbow - Down To Earth
» popis a diskografie skupiny Rainbow


Rainbow - Long Live Rock 'n' Roll
2010-01-30

Rainbow / Long Live Rock 'n' Roll

5 stars

Ani poslednému počinu Rainbow s Diom nemôžem nedať päť hviezd. Darmo, obdobie s Diom bolo pre Rainbow vrcholom. Tento album je však iný oproti prvým dvom, má prosto niečo iné, neviem napísať čo (atmosféra, skladateľský rukopis?). V každom prípade, hardrock ako vyšitý. Hlavne prvých päť skladieb je jednou nekonečnou jazdou hardrockovou krajinou - úvodná Long live rock n roll, Lady of the lake (strochu mi riffom pripomína zeppelinovkú The wanton song), drsná L.A. connection, krásna skladba s nádychom progresu Gates of Babylon (ach, ten Dio, ten teda valí) a nárez Kill the king. Skladby The shed a Sensitive to light ako keby zvolnili z kvality prvých piatich, aj tak sú ale dobré. No a album uzatvára nádherná... vlastne jedna z najkrajších, najprecítenejších a najdojemnejších balád, aké som kedy počul - Rainbow eyes, schopná spôsobiť clivotu aj kameňu. Týmto albumom skončili Dio years v Rainbow a musím skonštatovať, že nič, čo spolu vytvorili Rainbow v tomto období, nemalo slabinu.

» ostatní recenze alba Rainbow - Long Live Rock 'n' Roll
» popis a diskografie skupiny Rainbow


Rainbow - On Stage
2010-01-26

Rainbow / On Stage

5 stars

Musím hneď na začiatku upozorniť, že nepatrím medzi milovníkov živých albumov z rôznych dôvodov (práca na koncertoch, kvalita nahrávok, výkony hráčov...). Radšej si vypočujem štúdiovú tvorbu. Ale sú aj výnimky a medzi moje patrí aj On stage od Rainbow. Tento živák radím totiž medzi najlepšie, aké som počul, kapele to riadne valí. Napríklad taká Man on the silver mountain dostala ešte lepší výraz v živom prevedení, nehovoriac o Still I´m sad, ktorá je tu v tak neprekonateľnej verzii a veľkú zásluhu má na tom Ronnie James Dio. Iank čo sa týky purpleovky Mistreated, stále sa neviem rozhodnúť či sedí viac Coverdaleovy alebo Diovi... No, v každom prípade, je toto jeden z mála živákov, ktoré mám a počúvam, ohromná energia a kvalitné výkony.

» ostatní recenze alba Rainbow - On Stage
» popis a diskografie skupiny Rainbow


Rainbow - Rising
2010-01-26

Rainbow / Rising

5 stars

Rainbow po zmene zostavy prišiel s majstrovským kusom Rainbow rising. Hoci sú prvé dva albumy kvalitatívne na úrovni piatich hviezd, predsa je tu len rozdiel. Práve na prvom albume je taká nádherná nepopísateľná atmosféra (ako spomínal DeaconJohn), ktorá tu chýba. Ale zaujímavé je, že i bez nej Rainbow spravili takú kvalitnú dosku. Osobne mám radšej ako celok debut, tu mi chýbajú napríklad krásne balady. Avšak celý Rainbow rising je jedna krátka zbesilá hardrocková jazda, ktorá nemá zľutovanie ani oddychový čas. Prvé štyri skladby sú štandardy štýlu, hlavne Tarot woman (vysvetlite mi niekto, ako dokáže Dio tak úchvatne spievať). No a potom tu máme dva najväčšie vrcholy v tvorbe Rainbow (teda z môjho pohľadu): geniálnu syntézu hardrocku s orchestrom Stargazer - Cozy Powell odštartuje skladbu guľometnou paľbou bicích, ktorá by odrovnala celú armádu a Dio tu spieva ako nejaký boh spevu. Potom príde Light in the black, ktorá je hardrockovou jazdou číslo jedna. Dio tu opäť spieva ako boh, ale skladba je postavená hlavne na inštrumentálnych výkonoch Blackmora a Careya, čo sa mimoriadne podarilo. Nehovoriac o zbesilej jazde bicích Cozyho Powella, ten tu bubnoval ako o život. Takže Rainbow Rising je hardrock, aký vedel vytvoriť málokto.

» ostatní recenze alba Rainbow - Rising
» popis a diskografie skupiny Rainbow


Rainbow - Ritchie Blackmore's Rainbow
2010-01-25

Rainbow / Ritchie Blackmore's Rainbow

5 stars

Tak toto je pre mňa päťhviezdičková záležitosť. Jeden z najkvalitnejších hardrockových počinov. Mimo iného ma priviedol aj k vynikajúcemu a jednému z najlepších hlasov aké poznám - Ronnie James Dio. A myslím, že Ritchie Blackmore sa tu viac realizoval, než na jeho posledných 2-3 albumoch s Deep Purple, než ich opustil. Úvodná Man on the silver mountain musí rozprúdiť krv v žilách každého pravoverného hardrockera a navyše ten Diov prejav... to je jednoducho božské (či diabolské?). Vynikajúca je i coververzia Black sheep of the family, ďalej by som spomenul nádhernú baladu Catch the rainbow, ešte krajšiu The temple of the king a inštrumentálny cover Still I´m sad. TO sú vrcholy albumu, ostatné sú však tiež prvoligové hardrockové skladby. Moje srdce pri tomto albume vždy plesá, pre mňa je to zásadné hardrocké dielo.

» ostatní recenze alba Rainbow - Ritchie Blackmore's Rainbow
» popis a diskografie skupiny Rainbow


Lennon, John - Lennon Legend: The Very Best Of John Lennon
2010-01-23

Lennon, John / Lennon Legend: The Very Best Of John Lennon

4 stars

No dobre, nevedel som, kam to hodím, tak tu. Viete, myslím si, že aj skladby mimo albumov hodia dokopy jedno krásne štvorhviezdičkové album Johna Lennona a to je aj predmet môjho hodnotenia. Dávam ho práve tejto výberovke, pretože okrem skvelých skladieb tu sú aj niektoré z tých mimoalbumových. Je to hlavne pätica silných singlov Give peace a chance (1969), Cold Turkey (1969), Instant Karma! (1970), Power to the people (1971) a Happy Xmas (1971). Všetkých päť skladieb je päťhviezdičkových. Celé album by mohlo byť tiež, naozaj je to podarený výber. Dám ale štyri, pretože sa mohlo dostať na Lennonove skvostné skladby, ktoré neboli na jeho albumoch, ako God save Oz, Do the Oz, Rock and roll people, Here we go again, Please don´t go či Move over Mrs. L... Ale tento výber mne osobne poslúžil k tomu, aby som si zaobstaral sólo diskografiu Johna Lennona.

» ostatní recenze alba Lennon, John - Lennon Legend: The Very Best Of John Lennon
» popis a diskografie skupiny Lennon, John


Lennon, John - Milk and Honey
2010-01-23

Lennon, John / Milk and Honey

4 stars

Aj v tomto prípade ide o spoločné album Johna a Yoko. Opäť poznám len tie Johnove. Ide o nevydané veci (a čiastočne nedokončené) z albumu Double Fantasy: I´m stepping out (vrcholné Lennonove dielo, jedna z jeho najkrajších vecí), I don´t wanna face it, Nobody told me (čistá krása), Borrowed time (zaujímavé koketovanie s reagge), My little flower princess a spoveď Grow old with me (tá ma vždy dojme). K tomu prirátame skladby z Double Fantasy a bonus Help me to help myself a máme krásne Johnove album Double fantasy, milk and honey, ako ho zvyknem nazývať. Takže skladby z tohoto obdobia majú u mňa cenu štyroch hviezd ako celok, lebo nájdu sa medzi nimi aj päťhviezdne.

» ostatní recenze alba Lennon, John - Milk and Honey
» popis a diskografie skupiny Lennon, John


Lennon, John - Double Fantasy
2010-01-23

Lennon, John / Double Fantasy

4 stars

Double fantasy návrat Johna Lennona po piatich rokoch. Škoda, že sa nikdy nedozvieme, kam by sa vyvíjala jeho hudba. Ale toto album je skvelé. Samozrejme myslím tým Lennonove skladby, pretože je to spoločné album Yoko a Johna. Ja osobne mám verziu, kde sú len Lennonove skladby (Double Fantasy a Milk and Honey). Nádherná (Just like) Starting over, ťaživá I´m losing you, melodická Watching the wheels, krásna a známa Woman. To sú vrcholné diela Johna Lennona. Ale aj ostatné skladby sa mu podarili (Cleanup time, Beautiful boy, Dear Yoko a aj ním spievaná skladba od Yoko Every man has a woman who loves him). Škoda teda len, že stihol tak málo, ten pošahaný Mark Chapman - to nikdy nepochopím...

» ostatní recenze alba Lennon, John - Double Fantasy
» popis a diskografie skupiny Lennon, John


Lennon, John - Rock 'n' roll
2010-01-23

Lennon, John / Rock 'n' roll

5 stars

Toto album som počúval ešte ako druhák na ZŠ z otcových kotučákov. Bol to môj prvý kontakt s čarom jednoduchého a priamočiareho rock and rollu. Milujem hudbu typu Elvis Presley, Little Richard, Eddie Cochran, Chuck Berry... nikdy sa nestalo, že by sa mi pri rannom rock and rolle samovoľne nerozhýbala nejaká časť tela. A to sa deje i pri albume Rock and roll Johna Lennona. Nádherné verzie rock and rollových klasík. Pecka na každú príležitosť. Hlavne Rip it up/Ready Teddy, Slippin and slidin a Ya ya sú veci, ktoré rozhýbu aj mŕtvolu. A krásna je aj verzia klasiky Stand by me. Na CD mám bonusy Angel baby, Since my baby left me a To know her is to love her, t.j. nezaradené veci (vyšli v roku 1986 na Menlove Ave). Pre mňa je toto zásadné album, priviedlo ma už v rannom detstve k rock and rollu. A myslím si, že napriek tomu, že som prepadol progresívnemu rocku a spol., vždy budem zastávať názor, že nič silnejšieho v hudbe ako ranný rock and roll už nezažijem (nehovorím, že krajšieho).

» ostatní recenze alba Lennon, John - Rock 'n' roll
» popis a diskografie skupiny Lennon, John


Lennon, John - Walls and Bridges
2010-01-23

Lennon, John / Walls and Bridges

4 stars

Konečne! John Lennon dokázal, že predchádzajúce počiny boli len odbočkou a albumom Walls and bridges ukázal, že stále vie skladať úchvatné piesne. Album je ozaj skvelý a vyrovnaný. Obsahuje aj hit číslo 1 v USA - Whatever gets you thru the night s Eltonom Johnom za piánom. Ďalej ma veľmi príjemne prekvapil divoký funky nárez What you got. Po tejto skladbe nasleduje veľmi silná trojica Bless you, Scared a #9 Dream. Krása, proste krása. Umocnená predposlednou baladou Nobody loves you. John Lennon vo svojej vrcholnej forem, tak ako sme si ho pamätali. Ale keďže prvé dva albumy tohto umelca sú u mňa za 5 hviezd, tomuto dám 4. Rozhodne však patrí k jeho najlepším dielam.

» ostatní recenze alba Lennon, John - Walls and Bridges
» popis a diskografie skupiny Lennon, John


Lennon, John - Mind Games
2010-01-23

Lennon, John / Mind Games

3 stars

Tak tu máme prvý Lennonov album bez Yoko. Už to nie je taký prepadák ako Some time in NYC, ale od časov Beatles a prvých dvoch sólo albumov je vzdialený veľmi veľmi ďaleko. Ako celok teda moc záujmu nevzbudzuje. Ale sú tam aj veľmi pekné skladby - Mind games, Intuition, Out the blue a You are here. To sú moji favoriti tohto albumu. Neviem, čo viac dodať, skrátka John Lennon v období 1972-1973 musel trpieť neajkým nedostatkom kreativity.

» ostatní recenze alba Lennon, John - Mind Games
» popis a diskografie skupiny Lennon, John


Lennon, John - Sometime in New York
2010-01-22

Lennon, John / Sometime in New York

2 stars

Podľa mňa prešľap. Nevydarené album, vyčerpaná studnica nápadov. Jedine Woman is the nigger of the world a New York City za niečo stoja. A celkom sa mi páčila aj Sisters, o sisters od Yoko. Inak nič moc, k tomuto albumu sa často vracať nebudem. Dávam dve hviezdy, za tie tri skladby a za meno.

» ostatní recenze alba Lennon, John - Sometime in New York
» popis a diskografie skupiny Lennon, John


Lennon, John - Imagine
2010-01-21

Lennon, John / Imagine

5 stars

Hneď na začiatku sólovej kariéry si John Lennon vytvoril svoje nesmrteľné pomníky v podobe albumov Plastic Ono Band a Imagine. Oproti prvému albumu je Imagine omnoho jemnejší, menej naliehaví a všeobecnejšie pohodovejší. Lennon tu už vyznieva vyrovnanejšie. V každom prípade album je vynikajúce a je zároveň posledné, ktoré nahral doma v Británii. Myslím, že idealistickú klasiku Imagine pozná každý. Ale ostatné skladby sú takisto na vysokej úrovni - nádherná balada Jealous Guy, rock and rollová pecka It´s so hard, naliehavá Gimmme some truth, pohodová Crippled inside a zaujímavá How dou you sleep (útok na Paula McCartneyho). Trochu pre mňa pokrivkáva I don´t wanna be a soldier. No a vrcholom je pre mňa výnimočná trojica: jedna z najkrajších skladieb o láske Oh my love, skladba na zamyslenie How a melodická pohodička Oh Yoko. Album, ktorým sa pre mňa skončili kvalitatívne najproduktívnejšie roky Johna Lennona (hoci na sklonku života ukázal, že sa tam dokázal vrátiť).

» ostatní recenze alba Lennon, John - Imagine
» popis a diskografie skupiny Lennon, John


Lennon, John - John Lennon/Plastic Ono Band
2010-01-19

Lennon, John / John Lennon/Plastic Ono Band

5 stars

Albumový debut Johna Lennona (nepočítam tri štúdiovky a jeden živák s Yoko Ono) je neprekonateľný. John sa tu otvorene, neúprosne a priamo vyznal zo všetkého, čo mal na srdci. Jedno z najúprimnejších albumov aké poznám. Navyše, hudobne je takisto na špičkovej úrovni - osobne upozorňujem na skvelé bicie jedného z najpodceňovanejších bubeníkov - Ringa Starra (hlavne skladby I found out a Well well well). Skladby sú všetky vysoko hodnotné, ako hudobne tak i textovo. Je mi ťažko vybrať preto tie najlepšie, ale určite sú to pre mňa dupáky I found out a Remember, ale aj krehké veci Isolation, nádherná Love a smutná My mummy´s dead. Osobitne vyzdvihujem skladbu God - hudba krásna a text takisto, absolútne sa s ním stotožňujem (otázka je, či do konca života). Lepší debut Lennon ani urobiť nemohol.

» ostatní recenze alba Lennon, John - John Lennon/Plastic Ono Band
» popis a diskografie skupiny Lennon, John


Harrison, George - Brainwashed
2010-01-18

Harrison, George / Brainwashed

4 stars

Krásna a dôstojná rozlúčka s tichým Beatlom. Osobne mi je možno najsympatickejší z Beatlov, ale každý má z nich niečo iné, čo ma priťahuje, preto pročúvam sólo Lennona, McCartneyho, Harrisona i Starra. Album Brainwashed dokončili po smrti Harrisona Jeff Lyne a syn Dhani, a myslím, že veľmi citlivo. Nepoznať, že album George sám nedokončil. Po vyše 10 ročnej pauzy nám pripravil pekné skladby, typické harrisonovky. Najviac vynikajú podľa mňa nádherná clivá inštrumentálka Marwa blues, pohodička Between the devil and the deep blue sea a krásny skvost na spôsob Traveling Wilburys Brainwahsed. Okrem tej typickej wilburyovskej atmosféry ma nečakane potešili indické nástroje, ktoré George už roky nepoužil na albume. Vďaka, George, za tvoju tvorbu, rád som ju spoznal a stal som sa tak tvojím fanúšikom.

» ostatní recenze alba Harrison, George - Brainwashed
» popis a diskografie skupiny Harrison, George


Harrison, George - George Harrison,Jeff Lynne,Bob Dylan,Tom Petty - Traveling wilburys 3
2010-01-17

Harrison, George / George Harrison,Jeff Lynne,Bob Dylan,Tom Petty - Traveling wilburys 3

4 stars

Druhý a posledný album projektu Traveling Wilburys. Paradoxne nazvaný Volume 3, neviem prečo, asi recesia. Bohužiaľ skupina ostala len vo štvorici, pretože Roy Orbison v roku 1988 umrel na infarkt. A k doprovodu (Keltner, Coooper, Horn) pripudol aj Gary Moore, ale myslím, že len v jednej skladbe. Hudobne album oproti prvému klesol, no stále ostáva kvalitnou hudbou. Priznám sa, že niektoré skladby (3-5 hlavne) mi absolútne nesadli a znížili mi zážitok. Ale vytrhli to skvosty ako nadupaná She´s my baby, melodická Inside out, Poor house a New blue moon. A myslím si, že aj Wilbury twist pekne rozhýbe telo. Opäť prišli aj dva bonusy - singlové béčko Nobody´s child (tú radím k skladbám 3-5, takže nemusím) a krásny cover Runaway. Myslím si, že aj napriek tomu si to zaslúži 4 hviezdy. Je mi strašne ľúto, že mnohým projekt Traveling Wilburys nič nehovorí, bola to fakt kvalitný projekt.

PS: dočítal som sa, že firma Les Paul vyhlásila za najlepšiu superskupinu práve Traveling Wilbury. Asi preto, že im robili reklamu, každopádne treba skúsiť spoznať ich hudbu, stojí to za to.

» ostatní recenze alba Harrison, George - George Harrison,Jeff Lynne,Bob Dylan,Tom Petty - Traveling wilburys 3
» popis a diskografie skupiny Harrison, George


Harrison, George - George Harrison,Jeff Lynne,Bob Dylan,Tom Petty,Roy Orbison - Traveling wilburys 1
2010-01-17

Harrison, George / George Harrison,Jeff Lynne,Bob Dylan,Tom Petty,Roy Orbison - Traveling wilburys 1

5 stars

Tak toto dielko aj táto superskupina ma veľmi príjemne prekvapili. už dlho som nepočul také svieže, jednoduché, nádherné a úžasné album. Harrison, Lyne, Petty, Dylan a Orbison sú formáty obrovského významu (vrátane zaujímavého doprovodu Jim Keltner, Jim Horn, Ray Cooper, Ian Wallace). Toto album radím vysoko v mojom rebríčku a v čase vydania (1988) malo vraj byť podľa slov Harrisona opozíciou vtedajšej bezduchej muziky. Podarilo sa, dokonca je opozíciou dodnes. Úvodná Handle with care predstaví spevácky všetkých Wilburys. No a potom sa vydáme na skvostnú jazdu, od prvej pesničky po poslednú samá kvalita a krása. Mne osobne sa veľmi páči krásna Last night, krehká Not alone any more a predovšetkým vrchol nielen albumu, ale celého projektu Traveling Wilburys - klenot Tweeter and the monkey man, absolútna čistá krása, odporúčam všetkým bez rozdielu. Máme aj dva bonusy, tak isto krásne, absolútne zapadli do albumu - Maxine a Like a ship, obe doplenené v roku 2007 o gitary Jeffa Lynea a doprovodné vokály Jeffa so synom Harrisona Dhanim.

Čo dodať, je to krásny skvost, každý kto má rád kvalitnú hudbu si to musí vypočuť. Naozaj vrelo odporúčam, nechalo to vo mne silnú stopu.

» ostatní recenze alba Harrison, George - George Harrison,Jeff Lynne,Bob Dylan,Tom Petty,Roy Orbison - Traveling wilburys 1
» popis a diskografie skupiny Harrison, George


Harrison, George - Cloud Nine
2010-01-16

Harrison, George / Cloud Nine

5 stars

Veľký návrat Georgea Harrisona. A posledný. Tento album radím hneď vedľa All things must pass, je to pre mňa päť hviedzdičková záležitosť. Neviem, čím to bolo, ale George tu po rokoch opäť pripomenul skladateľa, ktorý má na konte Something a iné skvosty, čiže skladateľa veľkého. Ani jedna skladba na albume nie je vatou. Už úvodná Cloud 9 vás uvedie do krásneho sveta. Z albumu pochádzajú aj dva hity - cover Got my mind set on you (častým hraním sa mi obohral, ale stále je to pecka) a When we was fab. Odporúčam album nielen fanúšikom Beatles, ale aj ostatným. Ak chcete mať vrchol tvorby Harrisona, tak je to jednoznačne All things must pass a Cloud 9. Obsahuje aj bonusy z filmu Šanghajské prekvapenie (1986) - duet s Vicki Brownovou Shanghai surpirise a milý song na spôsobn tridsiatych rokov Zig zag. Nedá mi nespomenúť výberovku The best of dark horse z roku 1989, kde sa objavili tri nové skladby - Cheer down (z filmu smrtonosná zbraň 2), Cockamamie business a hlavne jedna z najlepších harrisonoviek všetkých čias Poor little girl. Tieto tri skladby radím k albumu Cloud 9 ako bonusy, absolútne tam pasujú a dotvárajú atmosféru.

Takže záverom: album má neskutočne nádhernú atmosféru a kvalitné skladby. Vrelo odporúčam.

» ostatní recenze alba Harrison, George - Cloud Nine
» popis a diskografie skupiny Harrison, George


Harrison, George - Gone troppo
2010-01-11

Harrison, George / Gone troppo

4 stars

Skôr, než sa stiahol George prvýkrát do ústrania, vydal ešte album Gone troppo. Albumu sa nevenovala žiadna propagácia, preto dopadol ako dopadol. A, podobne ako v prípade albumu George Harrison, je to škoda, pretože je tam cítiť úľavu, ktorá sa prejavila v kvalite skladieb. Album je jednoduché, uvoľnené a patrí medzi Georgeove najlepšie. Páči sa mi ako celok, ale vynikajú najmä nádherný rockabilly cover I really love you, inštrumentálka Greece a úchvatná melanchólia v podobe skladby Circles. A je tu opäť aj jeden bonus, opäť demo - Mystical one. George sa veľmi pekne rozlúčil a odišiel do ústrania. Ako však vieme, vrátil sa v plnej sile a na vrchol. Ale o tom až nabudúce.

» ostatní recenze alba Harrison, George - Gone troppo
» popis a diskografie skupiny Harrison, George


Harrison, George - Somewhere in England
2010-01-11

Harrison, George / Somewhere in England

3 stars

Po skvelej platni George Harrison prišla platňa Somewhere in England. Tá už tak skvelá nebola a vrátila sa tam, kde bol George v čase albumu Extra texture. Opäť som sa teda bál sklamania. Opäť sa však nekonalo. Album nepatrí medzi najlepšie Harrisonove výtvory, ale nestalo sa mi pri ňom, že by som sa nudil. Obsahuje aj skladby, ktoré stojí za to si ich vypočuť: balada Life itself, spomienka All those years ago a melodická Teardrops. Bonus tu bol len v podobe dema Save the world. Zdá sa mi to málo, na to, koľko skladieb musel George na nátlak vydavateľstva vyhodiť. Album síce nemám rád tak ako Extra texture, ale nemôžem mu dať len dve hviezdy.

» ostatní recenze alba Harrison, George - Somewhere in England
» popis a diskografie skupiny Harrison, George


Harrison, George - George Harrison
2010-01-11

Harrison, George / George Harrison

4 stars

George vydal po troch rokoch excelentný album, ktorý však v tej dobe ostal prehliadnutý, a tým pádom ako bolo spomenuté nedocenený. A to je škoda, pretože od čias All thing must pass je práve tento album kvalitatívne na najvyššej úrovni. Správnu náladu mi privodila už úvodná Love comes to everyone. Veľmi som bol zvedavý na podobu beatlesovky z roku 1968 Not guilty. Dopadla dobre, avšak verziu z beatlesovského albumu Anthology 3 mám radšej. Potom príde skvost Here comes the moon, vynikajúca skladba, ktorá sa objavila aj v demo verzii ako bonus na CD, a je mi ťažké vyhodnotiť, ktorá je lepšia. Kvalita sa neznižuje ani jednou skladbou, spomeniem ešte moje obľúbenú Blow away. Album George Harrison vrátil Georgea dokázal, že George je stále schopný písať krásne skladby, naozaj je škoda, že album je nedocenený a prehliadaný. Asi to bolo tým, že v roku 1979 frčali iné veci.

» ostatní recenze alba Harrison, George - George Harrison
» popis a diskografie skupiny Harrison, George


Harrison, George - Thirty three & 1/3
2010-01-10

Harrison, George / Thirty three & 1/3

3 stars

Na tomto albume sa George príjemne rozbehol do živších vôd oproti predchádzajúcim dvom albumom. Aj doprovodná kapela šlape ako sa patrí. Album je preto pre mnohých fanúšikov Georgea tým lepším, čo vyprodukoval. Myslím, že sa tým posunul ďalej, ale až tak ma tento album nezaujal. Obsahuje však aj skvosty: See yourself (ešte z roku 1967) a melodickú potenciálnu hitovku Crackerbox palace. No a najúchvatnejšia je zrejme basová linka v úvodnej Woman don´t you cry for me. Disk obsahuje aj bonusovku Tears of the world, ktorá príjemne zapadla medzi zvyšné skladby.

» ostatní recenze alba Harrison, George - Thirty three & 1/3
» popis a diskografie skupiny Harrison, George


Harrison, George - Extra texture
2010-01-10

Harrison, George / Extra texture

3 stars

Dobre, toto je album veľmi kritizované a aj moji dvaja predchodcovia mu dali len dve hviezdy. Takže, keď som ho prvýkrát šiel počúvať, tak s veľkými obavami. Nakoniec som bol milo prekvapený. Možno je to aj tým, že album som spoznával v (pre mňa) veľmi krásnom a šťastnom období, preto mi Extra texture toto obdobie pripomína. A preto mu musím dať tri hviezdy. Vôbec mi nevadí tá pomalosť a melanchólia. Navyše skladby ako You, This guitar či Grey cloudy lies sa podľa mňa Georgeovi podarili.

» ostatní recenze alba Harrison, George - Extra texture
» popis a diskografie skupiny Harrison, George


Harrison, George - Dark Horse
2010-01-09

Harrison, George / Dark Horse

3 stars

DeaconJohn má absolútnu pravdu v tom, že krása Dark horse vynikne až po určitom čase. U mňa však tento album zabodoval už na druhý posluch. Možno býva neprávom podceňovaný, ale zas na druhú stranu ako fanúšik Georgea Harrisona zrejme môžem byť zaujatý. Myslím si, že už úvodná inštrumentálka Hari´s on tour príjemne naladí, ako aj zvyšné skladby, z ktorých najviac vyniká Dark horse s nádhrne chrapľavým hlasom zachrípnutého Georgea, ale zaujímavá je aj Ding dong, ding dong, ktorú si viem predstaviť ako veľký hit. George na tomto albume trochu zmenil svoju hudbu oproti predchádzajúcej, ale nemyslím si, že k horšiemu. Album je to ozaj dobrý.

» ostatní recenze alba Harrison, George - Dark Horse
» popis a diskografie skupiny Harrison, George


Harrison, George - Living in the material world
2010-01-09

Harrison, George / Living in the material world

4 stars

Druhý album z dielne Georgea Harrisona (ak nepočítam Wonderwall music a Electronic sounds) priniesol oveľa jednoduchší zvuk, povedal by som skromnejší a úprimnejší. Je to veľmi kľudné album, ktoré pojednáva o živote v materiálnom svete. Hneď prvá skladba Give me love (ktorá mimochodom dobyla americký rebríček) je veľmi krásna. Pre mňa osobne je najvýraznejšou skladbou albumu rovnomenná Living in the material world, naliehavá a melodická zároveň. A čo sa týka balady Be here now, mne pripadá práveže nádherne melancholická a ozaj krásna, oproti môjmu predchádzajúcemu recenzentovi. Ani neviem prečo, ale v týchto polohách, ktoré mnohých nudia, mám Harrisona najradšej. Na albume mám aj tri bonusy - singel z roku 1971 Bangla Desh/Deep blue a vyradenú pohodovku Miss O´Dell. Album určite odporúčam k vypočutiu, ale upozorňujem na jeho kľudnú a pomalú atmosféru. Dávam 4, pretože All things must pass musí svietiť vyššie.

» ostatní recenze alba Harrison, George - Living in the material world
» popis a diskografie skupiny Harrison, George


Harrison, George - All things must pass
2010-01-07

Harrison, George / All things must pass

5 stars

Vrcholný prejav tvorby tichého Beatla. Myslím, že ani jedno album sólovej tvorby členov Beatles sa mu nevyrovná. Tak nádherný, krásny, úžasný a neviem ešte aký album (vlastne dvojalbum) nemá vo svojej diskografii každý. Od prvej po poslednú skladbu ani jeden prešľap. A George si nastavil tak vysoko latku, že už ju jednoducho nikdy prekonať nemohol. Takže ťažko povedať, aké skladby sú najlepšie - všetky. Akurát tam moc nezapadá inštrumentálna jamovacia časť Apple jam, ale výsledok to v žiadnom prípade nezníži. Nádherná a krehká Isn't it a pity, veselý popevok What is life, smutná All things must pass, Beeware of darkness... to sú najkrajšie z najkrajších. Ale absolútne najkrajšou je pre mňa Ballad of sir Frankie Crisp (Let it roll) s tak úžasne neopísateľnou atmosférou.
George Harrison si týmto albumom postavil predčasne najkrajší pomník, aký mohol. Som rád, že som kedysi prečítal vynikajúcu knihu Alany Claysona - George Harrison, ktorá ma priviedla k jeho tvorbe a umožnila mi spoznať skvost menom All things must pass.

» ostatní recenze alba Harrison, George - All things must pass
» popis a diskografie skupiny Harrison, George


Emerson, Lake & Palmer - In The Hot Seat
2010-01-05

Emerson, Lake & Palmer / In The Hot Seat

3 stars

Zatiaľ posledný štúdiový počin tria ELP. Mne osobne sa páči viac ako Black moon. V podstate by tieto dva albumy mohli tvoriť dvojalbum, sú si naozaj v mnohom podobné. Na In the hot sea sa mi páčia hlavne vyzreté citlivé skladby (Daddy, One by one), ale aj celkom nadupané piesne (Hand of truth, Street war). Nová verzia Pictures at an exhibiton síce neurazí, ale zdá sa mi zbytočné to znova nahrávať. Ale stále to ostáva kvalitným materiálom, na originál z roku 1971 však nemá. Takže, In the hot sea, podobne ako Black moon, nie je zlý album, pohodový a jednoduchý. Ak samozrejme nečakáte ELP vo forme z najlepších rokov.

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - In The Hot Seat
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer


Emerson, Lake & Palmer - Black Moon
2010-01-05

Emerson, Lake & Palmer / Black Moon

3 stars

Comebackový album ELP priniesol nový zvuk a skladby nemnoho podobné tým zo sedemdesiatych rokov. Ale určité kúzlo majú. Mnohé sú krásne melodické, priamočiare a chytľavé (Paper blood, Close to home), no nechýbajú ani staré dobré inštrumentáky, či už prevzaté (parádna Romeo and Juliet) alebo vlastné (Changing states, Close to home). Album vôbec neurazí, no nečakajte starých ELP. Príjemné skladby na odpočinok.

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - Black Moon
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer


Emerson, Lake & Palmer - Love Beach
2010-01-03

Emerson, Lake & Palmer / Love Beach

3 stars

Rozlúčka ELP nedopadla tak ako by som si predstavoval. Hlavne zmena klávesových nástrojov (čo v podstate postihlo v tomto období skoro všetkých) ma nepotešila. Ale celkovo je to o hviezdu lepšie ako Works 2. Prvá strana je síce zhruba na rovnakej úrovni, absolútne ma nudí (snáď len Canario nie), ale druhá strana v podobe suity Memoirs of an officer and a gentleman je zásah do čierneho. Krásna suita, jemná, melodická. Naozaj ju mám veľmi rád. Takže táto suita zachránila kvalitu albumu Love beach. Mimochodom, môj predchádzajúci recenzent má pravdu - obal je fakt hrozný, naozaj ako Bee Gees:-).

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - Love Beach
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer


Emerson, Lake & Palmer - Works, Vol. 2
2010-01-03

Emerson, Lake & Palmer / Works, Vol. 2

2 stars

Dve hviezdy pre značku ELP? Nedá sa nič robiť, ale Works 2 si nič lepšie nezaslúži. Ako spomínal PaloM, naozaj by skladbám viac prospelo byť bonusmi na jednotlivých albumoch, ale takto v kope to je len pre zberateľov a fanúšikov, čo ja som. Ani neviem vyzdvihnúť žiadnu skladbu nad ostatné. Snáď Brain salad surgery?

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - Works, Vol. 2
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer


Emerson, Lake & Palmer - Works, Vol. 1
2010-01-02

Emerson, Lake & Palmer / Works, Vol. 1

4 stars

Náhodou, mne sa jednotka Works páči. Je to už o niečom inom z hľadiska konceptu ako predošlá tvorba, ale je to pekné. Časť vyhradená pre vážnu hudbu Keitha Emersona je príjemná, hoci v čase keď som album spoznával som zrovna nemal chuť na klasiku. A predsa sa mi pianový koncert páčil, hoci nespadol som z neho na kolená. Strana Grega Lakea je pre neho charakteristická - balady. No v tomto prípade až na C´est la vie (aj tá však nemá na staršie kúsky) som sa pri nich nudil a čakal, kedy skončia. Nie sú zlé, ale chýba iskra. Najviac ma zaujala strana albumu, ktorá patrí Carlovi Palmerovi. Pre mňa je nalepšou zo štyroch častí tohoto dvojalbumu. Jednoduché, ale úderné skladby. No, aj keď taký Tank na pôvodnú verziu nemá. No a čo spoločná ELP strana? Tak pol na pol, pretože kým Farfare for common man je ozaj krásna skladba, tak na chuť Pirates som zatiaľ neprišiel. Celkovo mi možno chýba hammond... Neviem.
V každom prípade neváham dať 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - Works, Vol. 1
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer


Emerson, Lake & Palmer - Brain Salad Surgery
2010-01-02

Emerson, Lake & Palmer / Brain Salad Surgery

4 stars

Brain salad surgery by som nazval podľa mňa posledným klasickým albumom z dielne ELP. Nehovorím, že posledným dobrým, pretože aj na zvyšných, čo prišli, sa nájdu pekné veci. Na tomto album je cítiť na jednu stranu profesionalitu a virtuozitu, ale ja tu na druhú stranu cítim už aj únavu materiálu. Moje jednotky sú ELP, Pictures a Trilogy. Toto album by pasovalo až za ne, ale aj tak sa mi páči viac ako Tarkus. Koniec koncov, suita Karn evil 9 je veľmi vydarená, viac ako už zmieňovaný Tarkus. Taký Jeruzalem mi však moc nesadol, tentoraz ani srandička Benny the Bouncer. Ale Toccata sa mi páči. No a na záver spomeniem ďalšiu príjemnú baladu z dielne Grega Lakea Still... you turn me on. Ale na Lucky man a From the beginning sa nechytá.

Album je to rozhodne skvelý, ale chýba mi pôvodná iskra, tak cítiteľná z predošlých albumov. Preto znížim jednu hviezdu.

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - Brain Salad Surgery
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer


Emerson, Lake & Palmer - Trilogy
2010-01-01

Emerson, Lake & Palmer / Trilogy

5 stars

Album Trilogy od ELP mám radšej ako Tarkus. Je omnoho chytľavejšie a vôbec nepoľavilo zo svojej kvality. Už úvodná dvojskladba The endless enigma (prerušená miniatúrkou Fugue) ukazuje potenciál tohto fenomenálneho tria. Hlavne v prvej skladbe sa mi veľmi páči Lakeov vypätý spev v refréne. Najväčší skvost je pre mňa na albume ale From the beginning. Greg Lake jednoducho naozaj vedel napísať krásne balady, spolu s Lucky man je táto práve tou najkrajšou z môjho pohľadu. Nasledujú dve veselé oddychovky The sheriff a Hoedown (hlavne druhá je vymakaná) a po nich už kompozične najnáročnejšíe dve veci albumu - Trilogy a Abaddon´s bolero (medzi nimi ešte vokálne zaujímavá Living sin). Fakt krásne kompozície. Takže album Trilogy hodnotím ozaj vysoko či už v rámci tvorby ELP alebo celého žánru.

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - Trilogy
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer


Emerson, Lake & Palmer - Pictures At An Exhibition (live)
2009-12-30

Emerson, Lake & Palmer / Pictures At An Exhibition (live)

5 stars

Pictures at an exhibition. Môj prvý album od ELP, ktorý som počul. Po diskografii Collegium Musicum mi (v porovnaní s CM) nepripadala táto kapelka taká tvrdá. No, však neskôr sa to zmenilo. Ale k albumu. Jednoznačne nádherné spracovanie klasickej hudby doplnené o skvostné vlastné skladby. Tak to má vyzerať classical rock. Veľmi sa mi páči Lakeova The sage (on vlastne celkovo vedel robiť krásne balady), spracovanie Old castle (Emerson je teda riadny ďábel), všetky tri Baby Yagy a záverečná Nutrocker. Je to album, ktorý predstavuje jeden z vrcholov ELP. Je tu snáď niekto, kto ho nepočul a hovorí si milovník progrocku?

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - Pictures At An Exhibition (live)
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer


Emerson, Lake & Palmer - Tarkus
2009-12-30

Emerson, Lake & Palmer / Tarkus

4 stars

Než som sa dostal ku kapele ELP, mnoho som o ich tvorbe čítal, napríklad že Tarkus (t.j. skladba) bola priekopníckou skladbou, vzhľadom na kompozíciu, dĺžku a kvalitu. Dajme tomu, ale škoda, že zvyšok albumu taký nebol.

Spomínanú suitu Tarkus právom môžme zaradiť do prvej ligy. Aj keď chvíľu mi trvalo, kým som prišiel na chuť tejto skladbe. Uznávam, že nemá také to mystické kúzlo ako iné suitiy iných kapiel (Pink Floyd, King Crimson, Yes), ale technicky a hráčsky je vynikajúca. Zvyšok albumu je v podstate vata. Až na výnimky: zaujímavá Infinite space a v podstate je mi po náročných kompzíciach veľmi príjemná jednoduchá rockabillyová skladba Are you ready Eddy?.

Napriek toľkej vate si album nezaslúži menej ako 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - Tarkus
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer


Emerson, Lake & Palmer - Emerson Lake & Palmer
2009-11-24

Emerson, Lake & Palmer / Emerson Lake & Palmer

5 stars

ELP. Kapela, ku ktorej som sa dostal cez Collegium Musicum. Collegium som mal už napočúvané a všade som čítal o rôznych porovnávaniach s ELP. Tak som si ELP vypočul a ich diskografia bola čoskoro v mojej zbierke. Collegium a ELP pritom sú podobné a kvalitné kapely, ale inak je každá o niečom inom a musím povedať, že mám radšej Collegium.

Album ELP otvára The barbarian, zaujímavá skladbička a hneď tu som pochopil, že Carl Palmer je pán bubeník (Emersona už som mal napočúvaného z Nice a Lakea som poznal z King Crimson). Nasleduje jeden z najkrajších vokálnych prejavov Grega Lakea Take a pebble, krásna skladba. Knife-Edge je opäť kvalitným štandardom a potom príde moja srdcovka The three fates. Krásny orgánový sonet, hlavne tretia časť s pianom - jednoducho tu je niekde tá moja láska k syntéze klasickej hudby a rocku obsiahnutá dokonale. Tank je ďalšia pecka, opäť s nádhernými výkonmi Palmera (to vlastne platí pre celý album). Inak výkony Emersona komentovať hádam nemusím, jasné ako facka, že? Záver, balada Lucky man, pre mňa predstavuje jednu z najkrajších balád aké mám v zbierke a myslím, že je Lakeovou najkrajšou vôbec.

Debut ako hrom. Hoci ostatné albumy ELP sú tiež skoro všetky ohromujúce, debut je pre mňa jednotkou a už zrejme navždy ostane.

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - Emerson Lake & Palmer
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer


Cream - Live Cream Volume II
2009-11-21

Cream / Live Cream Volume II

4 stars

Live volume II sa od jednotky líši len tým, že tu je menej improvizácie, skôr sa tu dodržiava schéma štúdiových verzií, čo vôbec nie je ale na škodu. Kto chce počuť Cream a nemá moc v láske dlhé improvizačky, Live volume II je dobrá voľba. Ale výnimka je výnimka: Steppin out je 13 a pol minútová improvizačka, aby sa nepovedalo. Ale úchvatná.

» ostatní recenze alba Cream - Live Cream Volume II
» popis a diskografie skupiny Cream


Cream - Live Cream
2009-11-21

Cream / Live Cream

4 stars

OK, takže čo ku koncertnému prevedeniu skladieb Cream? Rozhodne je to o niečom inom ako v štúdiu, na pódiu má veľký priestor improvizácia. No a celá trojica Cream sú skvelí ištrumentalisti, myslím, že na ich koncertoch vznikali začiatky koncertných improvizácii, ktoré naplno vytryskly v prvej polocici 70.-tych rokov. Sú to vlastne akýsi otcovia zakladatelia:-)

» ostatní recenze alba Cream - Live Cream
» popis a diskografie skupiny Cream


Cream - Goodbye
2009-11-19

Cream / Goodbye

4 stars

Rozlúčkový album Goodbye priniesol len tri nové skladby, po jednej od každého člena. Vrcholom a jednou z najlepších vecí tejto kapely je skladba Badge od Claptona, na ktorej spolupracoval a nahrával ju George Harrison. Skladba je krásna, jednoduchá a veľmi pôsobivá. Nasleduje Bruceova Doing that scrapyard thing, veľmi veselá pohodovka. Posledná štúdiovka je Bakerova chytľavá What a bringdown. Album však otvárali tri koncertné skladby - I´m so glad, Politician a Sitting on top of the world, ktoré dokazujú silu Cream na pódiu. K týmto dvom som si ja pridal ešte dve živé veci s kompletu Those were the days (pretože neboli ani na Cream live 1,2) - Toad a Sunshine of your love. A takisto reklamu na pivo Falstaff beer commercial, takú miniatúrku fakt len pre kompletistov.

Čo dodať? Vynikajúca rozlúčka s krátkou, ale zásadnou existenciu kapely Cream.

» ostatní recenze alba Cream - Goodbye
» popis a diskografie skupiny Cream


Cream - Wheels of Fire
2009-11-18

Cream / Wheels of Fire

5 stars

Môj najobľúbenejší album tejto formácie. Štúdiová aj živá časť sú bez chyby. Na štúdiovej časti žeriem absolútne všetko. Krásnu White room s nádherným refrénom a sólom Erica Claptona. Hoci, ako som napísal, necítim moc blues, tak ale Sitting on top of the world je pre mňa jedna z bluesoviek, ktoré ma chytili. Passing time s krásnou melódiou, akustická As you sai, ktorá mi strašne pripomína neskorší album Led Zeppelin III. Milá Pressed rat and warthrog, šlapavá Politician, pohodové Those were the days a Born under a bad sign. Záverečná šlapavá Deserted cities of the heart. Opäť tu majú svoje miesto aj bonusy: popovejšia singlovka Annyone for tennis (na reedíciach sa dávala na Goodbye) a alternatívna verzia Passing the time.

Živú časť otvára jedna z najlepších skladieb v repertoári Cream - Crossroads plná šlapavých sól. Zaujímavá je aj Traintime, taká improvizačka. No a Spoonful a Toad majú väčší náboj ako v štúdiových verziách.

Pre mňa No.1 z albumov Cream.

A k polemike pri tomto albume: Ringo Starr možno nie je najlepší bubeník na svete, ale vo svojej dobe bol skvelý a rozhodne dal svetu hudby viac ako Nick Mason ( a to tvrdím ako zarytý fanúšik Pink Floyd). A k progresivite Beatles - hudbu delím na tú pred Beatles a tú po Beatles.

» ostatní recenze alba Cream - Wheels of Fire
» popis a diskografie skupiny Cream


Cream - Disraeli Gears
2009-11-18

Cream / Disraeli Gears

5 stars

Disraeli gears - klenot, ktorý stál pri zrode... proste stál pri zrode. Každý si domyslite už čoho. Tento album je ozaj klasikou, od prvej Strange brew cez klasiku Sunshine of Your love, prenádhernú World of pain, vypalovák SWLABR až po zvláštno-krásnu We´re going wrong či Outside woman blues. Všetky sú nádherné, vymenoval som tieto preto, že sú moje srdcovky. Na kompilácii Those were the days je album rozšírené o singlovku Lawdy mama (rovnaký rif ako Strange brew) spolu s jej alternatívnou verziou, o šesticu demo nahrávok. Dve sú demá už nahraných nahrávok z albumu - bluesovú We´re going wrong a SWLABR. Zvyšok sú nevydané veci, a treba povedať, že opäť vydarené - rýchlovka Hey now princess, zaujímavá Weird of Hermiston a moja ďalšia srdcovka, jednoduchá, ale namakaná inštrumentálka Clear out. Tak to môžem.
Disraeli gears je vrchol Cream. Uznávam to, hoci, môj srdcový album následuje až po ňom.

» ostatní recenze alba Cream - Disraeli Gears
» popis a diskografie skupiny Cream


Cream - Fresh Cream
2009-11-17

Cream / Fresh Cream

4 stars

Nádherný debut tria Cream. K tejto kapele ma zaviedla v podstate náhoda. Ako veľký obdivovateľ Deža Ursinyho som istý čas najviac žral hlavne jeho kapelu Soulmen, ktorá bola vraj postavená po vzore Cream. Tak som si povedal, keď je Cream také niečo ako Soulmen, tak idem do toho. Dnes viem, že to nie je to isté. Istá podobnosť tu je, no Cream aj Soulmen boli jedinečné kapely a je mi jasné, že (nerád to priznávam), že Cream viac.

Fresh Cream je plný krásneho bluesrocku. Ja blues necítim príliš (tým ho nezhadzujem, len som nedorástol do neho), ale vždy sa mi páči v podaní nebluesmenov, respektíve multižánrových hudobníkov. A takými boli aj Cream. A práve ich debut mi pripadá najbluesovejší. Otvára ho nádherná chytľavka I feel free. Rozmýšľam, či menovať každú skladbu zvlášť, ale netreba, ani jedna nie je zlá. Pre mňa sú okrem úvodnej vrcholom NSU, Rollin and Tumblin a I´m so glad (hoci mám radšej verziu Deep Purple, asi preto, že od nich som to poznal najprv). K albumu patria v rámci kompletu Those were the days z roku 1997 aj tieto bonusy: singlovka z roku 1966 Wraping paper, nevydaná The Coffee song a demo You make me feel. Všetky tri sa krásne hodia k albumu.

Hodnotil by som aj piatimi, ale všetkým Cream počinom nemôžem dať päť, aby vynikli lepši, musím si vybrať, preto štyri. Ale odporúčam každému, nemôže stúpiť vedľa.

» ostatní recenze alba Cream - Fresh Cream
» popis a diskografie skupiny Cream


Blue Effect -  Blue Effect 1969 - 1989: Alba & singly & bonusy
2009-11-16

Blue Effect / Blue Effect 1969 - 1989: Alba & singly & bonusy

5 stars

Tomuto box setu sa dá dať len plný počet, pretože všetko podstatné od BE obsahuje. Netreba opis, fanúšikovia poznajú. Ja osobne ho nemám, vlastním diskografiu na CD v bonusových verziách. Takže CD box sa mi zatiaľ nechce kupovať, pretože albumy mám a navyše tých rarít a bonusov mám vzhľadom na reedície viac, ako ich vyšlo na tomto komplete (a to nehovorím o Beatovej síni slávy). ALE!! Sú tu tri skladby, ktoré doteraz nikde nevyšli. Král živých, pôvodná verzia skladby Láska je věčná, potom F.e.d.o.r., zrejme inštrumentálka, a Veselého skoro dvanásťminútová vec Prosím. Stále sa mi nechce kvôli trom pesničkám kupovať 9CD. Ale nikdy neviem... Nie je tu niekto, kto má tento box, respektíve tie tri skladby, a mohol by mi ich poskytnúť? Možno ich vypočutie ma prehovorí na kúpu celého boxu. Uvidíme... Takže prosím niekoho ochotného, či by mi nevedel poskytnúť aspoň na vypočutie tie tri veci. Srdečná vďaka.

» ostatní recenze alba Blue Effect - Blue Effect 1969 - 1989: Alba & singly & bonusy
» popis a diskografie skupiny Blue Effect


Blue Effect - Blue Effect a hosté - Live
2009-11-14

Blue Effect / Blue Effect a hosté - Live

4 stars

Možno sa niekto bude diviť, ale CD vlastním a mám ho vcelku napočúvané, ale DVD nie a ani som ho nevidel. Stále sa mi nechce ho kúpiť či inak zohnať, možno je to tým, že mám divný odpor k hudobným DVD. Ale nazabíjajte ma, ja len radšej počúvam hudbu a nechávam pri tom pracovať moju fantáziu. Koncert je podarený, mladá kapela je dobrá. Hladík výborný. Staré spevácke hviezdy tak isto. Ale už to nie je to pravé orechové, preto nemôžem dať plný počet. Zaujímavé je, že ma svojím prejavom ma najviac dostal Viktor Sodoma, respektíve skladby Matadors. Žeby som skúsil aj túto kapelu?

» ostatní recenze alba Blue Effect - Blue Effect a hosté - Live
» popis a diskografie skupiny Blue Effect


Blue Effect - Beatová síň slávy
2009-11-14

Blue Effect / Beatová síň slávy

4 stars

Výbery kvalitných kapiel sú diskutabilné, pretože nikdy sa nepodarí natlačiť to naj ani na dvojdisk. Platí to aj v prípade BE. Navyše dlhé kompozície sa skracujú, aby sa vošli a podobne. Myslím však, že pre tých, ktorí začínajú s kapelou, to môže byť osožné a pomôcť im k obľúbeniu si kapely. Avšak disk 2 priniesol zaujímavé raritky. Nádherný koncert z roku 1972 alebo 1973. Kvalita síce pokrykvkáva, ale sú tam aj nevydané skladby či pôvodné verzie vydaných skladieb. A naživo kapela vtedy šlapala (myslím, že Armaggedon stačí spomenúť ako najlepší príklad). No a potom skladby z relácie Knoflík pro šťestí z roku 1979. Moja šálka čaju to nie je, ale sú tam aj krásne momentky a ako kompletista tejto kapely som sa tomu potešil tak či tak. Takže vzhľadom na bonusy a vcelku zaujímavé úpravy dlhých kompozícií, dávam štyri.

» ostatní recenze alba Blue Effect - Beatová síň slávy
» popis a diskografie skupiny Blue Effect


Blue Effect - 33
2009-11-08

Blue Effect / 33

5 stars

Posledný album Blue effect patrí do kategórie albumov, ktoré ukončili kariéru kapiel na ich vrchole. V preklade - lepšiu rozlúčku si BE ani nemohli nahrať. Oldo síce odišiel, ale Lešek tu ešte neprejavoval vôbec svoje pop tendencie a skvelý artrockový počin vznikol aj jeho zásluhou. A tentoraz neviem vybrať jednu skladbu ako vrchol. Prvé dve skladby si môžem púšťať stále a stále. To však neznamená, že druhé dve sú horšie, práveže nie. Jednoducho ako celok bezchybné album. O to viac ma potešila vynikajúca skladba Avignonské slečny z Prahy v dlhšej live verzii ako bonus. Krása... Hladík, Semelka, Čech - klobúk dolu, toto je jednoducho majstrovský kúsok. Celá 33-ojka. Hoci mám najradšej album Modrý efekt a Radim Hladík, tento album považujem za ich vrcholné dielo.

Bonusy zo singlov (83,86,89) sú vskutku príjemné. Taká skladba Nežná je ozaj krásne nežná a veľmi potešil aj remake Čajovna, aj keď automatický bubeník... no, čo už. A za zmienku stojí aj nádhernú náladu evokujúca Kampa. Škoda, že kapela skončila, ešte mohla povedať svoje, uvidíme, či povie svoje aj dnes.

» ostatní recenze alba Blue Effect - 33
» popis a diskografie skupiny Blue Effect


Blue Effect - Svět Hledačů
2009-11-07

Blue Effect / Svět Hledačů

5 stars

Blue Effect a ich artrocková krása. Spojenie Olda Veselého a Leška Semelky veľmi dobre zafungovalo. Musím povedať, že Oldo tu má krásny hlas, lepší ako Lešek a lepší ako Sluneční hodiny. Inak je toto jedna z najkvalitnejších vecí našej (ČS) scény. Hladík opäť štandardne pán gitarista. Hneď úvod Za krokem žen začína pomerne nadupane, avšak vyjde z toho pomerne posmutná pesnička, čo sa mi páči. Rovnako ako aj smutnokrásna spoveď Hledám své vlastní já. Nasledujú Rajky, s nadupanými bicími Vlada Čecha. Vrcholom je pre mňa duet Olda s Leškom v skladbe Zmoudření babím létem. Krásny začiatok, veľmi hmlistý a clivý, neskôr prejde do krásneho slnečného jasu. Zázrak jedné noci je krásnym dodatkom za týmto skvostným albumom. A vôbec mi tu nechýbala skutočná basgitara. Hoci... ktovie, aké by to bolo s ňou.

Bonusy sú... divné. Popíky Leška Semelky mi moc nesedia, to už radšej popíky Jirku Schelingera. Iba prvé dve pesničky zvládam v pohode. Ale ako kompletista beriem. Hodnotenie sa však bonusov netýka, znížilo by to známku.

» ostatní recenze alba Blue Effect - Svět Hledačů
» popis a diskografie skupiny Blue Effect


Wright, Rick - Broken China
2009-10-29

Wright, Rick / Broken China

5 stars

Zaujímavé, že tento album tu nemá ešte hodnotenie. Pre všetkých pinkfloyďákov musí byť totiž dôverne známy. Tento album ukázal, že Rick Wright bol plnohodnotný, ale podceňovaný člen PF. Nie nadarmo som čítal, že Broken China je najlepší sólový počin člena PF (hoci pre mňa ním vždy bude David Gilmour 1978). V podstate tento album pokračuje v snovej nálade gilmourovského obdobia PF. Samozrejme, nie úplne, dôraz je predovšetkým na klávesoch. Oproti Rickovmu debutu ubudol aj saxík. Prekvapil ma však niektorým absolútne netypickými (pre PF) rytmami v prvej polovici albumu. Veľkým prínosom je aj účasť Sinead O´Connor. Rick tu spieva skrátka o dušu a tomuto albumu sa dá vytknúť snáď len dĺžka (ale to nevravím za seba). Broken China je povinnou jazdou každého fanúšika Pink Floydu. Spolu s Gilmourovým On an island je dôstojným pokračovaním odkazu PF. Večná škoda, že Rick Wright už nestihol dokončiť tretí album...

» ostatní recenze alba Wright, Rick - Broken China
» popis a diskografie skupiny Wright, Rick


Blue Effect - Svitanie
2009-10-29

Blue Effect / Svitanie

5 stars

Fedor Frešo je pre mňa basák číslo jedna, a preto som sa snažil zohnať čo najviac vecí, kde figuruje. A tak som zohnal aj Svitanie, prvý album od BE, ktorý som počul a ktorý ma presvedčil k skompletizovaniu ich diskografie. Svitanie je vlastne ich prvý artrock album a jediný so slovenskými textami (Veselý vie ozaj krásne spievať po slovensky). Dominuje tu basová linka (Fedor je skrátka Fedor). Tá osviežuje aj menej zaujímavé časti (V sobotu popoludní). Prvé dve skladby sú skvelé (prvá svojou energiou a druhá ľudovou melodikou). Svitanie je potom suita, ktorá má síce hluché miesta, ale predsa len je to skovstné dielo. Ešte raz musím (možno zaujato) absolútne vyzdvihnúť basovú gitaru, Frešo môže len brnknúť a absolútne ho rozpoznáme všade, kde brnkol. Pán hráč.

Bonus Golem z 1975 mi najprv nepasoval na albuma ako bonus. No neskôr som mu prišiel na chuť a dnes som rád, že ho tam mám.

» ostatní recenze alba Blue Effect - Svitanie
» popis a diskografie skupiny Blue Effect


Blue Effect - Nová syntéza 2
2009-10-29

Blue Effect / Nová syntéza 2

4 stars

Nová syntéza 2 ďaleko prevyšuje jednotku. A toto je snáď jediný album Blue effect, kde mi hlas Leška Semelky absolútne nevadí. Práve naopak. Nádherne sedí v titulnej skladbe, ktorá je zároveň vrcholom. Začiatok je úžasné krehký, hlavne gitara. No najlepšia časť je tretia, inštrumentálna, kde sa vyřádil nielen Hladík, ale aj basa Jozefa Kůstky stojí za to. Nehovoriac o tej jazzrockovej konečnej časti s excelentným Lacom Deczim. Boty v spievanej forme a s orchestrom už nemajú pre mňa tú iskru a silu ako na predchádzajúcom albume. Ale aj tak je to kvalita. Posledné dve skladby Klíšte a Jedenácteho října už sú štandardy. Album dopĺňa singel z roku 1973, Eldorádo so zaujímavou beglajtovou gitarou a chytlavá skladba Dívko z kamene. Aj album aj singel hýria kvalitou.

» ostatní recenze alba Blue Effect - Nová syntéza 2
» popis a diskografie skupiny Blue Effect


Blue Effect - Modrý Efekt & Radim Hladík
2009-10-24

Blue Effect / Modrý Efekt & Radim Hladík

5 stars

Moje najobľúbenejšie album Blue Effect, jeden z ich vrcholov. A opäť som rád, že je inštrumentálne, absolútne mi tam spev nechýba. V čase, keď som ho počul prvýkrát, som mal za sebou veľa muziky na tejto úrovni, ale aj tak mi album vyrazilo dych.

Skladba Boty je hneď vrcholom albumu. Otvorená drsnou basou prechádza z tvrdého začiatku do kľudnej pasáži s krásnou flautou a gitarovým sólom. Po tejto pasáži sa rozpúta inštrumentálne peklo, Hladík predvádza to najlepšie čo môže. Túto pasáž si môžem púšťať stále, vždy bude rovnako energická. Nasleduje Čajovna, ktorá na jednu stranu lahodí svojou krásnou gitarou, na druhú stranu zaráža, že sa tam hrá v podstate 4 minúty to isté. Ale, predsa to funguje! Skládanka je opäť nadupanou až jazzrockovou skladbou hlavne vďaka Stivínovi a Kratochvílovi. Ztráty a nálezy sú jednoducho krásnou baladou, pomerne dosť clivou, ale škoda toho fadeoutu. Hypertenze začína síce tvrdo, no rozvinie sa do zaujímavého jazzrocku na konci s krásnymi vokálmi. Čo sa týka bonusov, Armaggedon je spievanou verziou Skládanky, ale gitara tu je oveľa viac agresívnejšia a lepšia. No a Clara - tá vás chytí svojou basovou linkou. Vďaka, Blue Effect.

» ostatní recenze alba Blue Effect - Modrý Efekt & Radim Hladík
» popis a diskografie skupiny Blue Effect


Blue Effect - Nová syntéza
2009-10-24

Blue Effect / Nová syntéza

4 stars

Tak takto si ja predstavujem syntézu rocku a jazzu. Po Coniunctio som bol príjemne prekvapený. A vôbec mi tu nevadí absencia spevu. Je totiž nahradená muzikantskou virtuozitou nielen kapely, ale aj orchestra. Album otvára vynikajúcu skladba Má hra (ale ani za boha si neviem spomenúť, odkiaľ poznám úvodnú melódiu) a uzatvára Nová syntéza. Prečo to spomínam? Pretože obe skladby sú vrcholom albumu spoločne so skladbou v strede, nadupanou Popínavý břečtan. Ostatné dve skladby však vôbec nie sú zlé, ale o trochu menej sa mi páčia. Bonusy s anglickej verzie Meditace v podaní Leška Semelky mi prídu oproti Vladimírovi Mišíkovi o niečo bledšie.

» ostatní recenze alba Blue Effect - Nová syntéza
» popis a diskografie skupiny Blue Effect


Blue Effect - Coniunctio
2009-10-24

Blue Effect / Coniunctio

2 stars

Spoločné album Jazz Q a Blue Effectu mi nikdy nesadlo. Tento druh freejazzovej hudby mi nič nehovorí, hoci nájdu sa aj pekné momenty, hlavne v skladbe Návšteva u tety Markéty, vypití šálku čaje. Hladík aj Stivín sú vynikajúci inštrumentalisti, ale tento spoločný projekt, syntéza rocku a jazzu, im v meradle mojich uší nevyšiel. Tým sa nechcem dotknúť tých, ktorým sa to páči, veď v tom je hudba krásna, že každý ju počuje inak. Tento projekt je pre mňa najslabši v diskografii Blue Effect a chvíľu ma odradil aj od Jazz Q. Zohnal som si ich 8CD komplet, ale verím, že hudba Jazz Q je na ich vlastných radovkách iná ako tu. Je mi to fakt ľúto, ale musím hodnotiť dvoma hviezdami, jednoducho ma to nechytá.

» ostatní recenze alba Blue Effect - Coniunctio
» popis a diskografie skupiny Blue Effect


Blue Effect - Meditace
2009-10-23

Blue Effect / Meditace

5 stars

Album Meditace som prvýkrát počul po flamengovskom Kuřeti. Dodnes je pre mňa Kuře v hodinkách najlepší český album, ale musím povedať, že Meditace ma zasiahla len o niečo menej. Ani jedna skladba z albumu pre mňa nie je vatou, všetky sú plnohodnotné z hladiska kvality. Opäť ma mňa veľmi zapôsobil Vladimír Mišík, jeho hlas v tej dobe (1968-1972) bol na svetovej úrovni. O Hladíkovi hovoriť nemusím, už vtedy patril ku gitarovej špičke, podobne ako Vlado Čech k bubeníckej. Zo skladieb majú u mňa najvyšší kredit Blue effect street, krásna balada Deserted alley a nadupaná, energická Rainy day, ktorá ma vždy núti hýbať sa do rytmu. Samozrejme mám bonusovú verziu, takže nesmiem zabdudnúť ani na bonusy. Stručne: aj EP aj SP z roku 1969 sú absolútnou lahôdkou. Anglickú verziu Blue effect street nemusím ani spomínať, snáď len, že má lepší zvuk ako česká, ale Mišík je lepší v svojej rodnej reči. Zimomriavky mi vždy naskáčiu pri Slunečnom hrobe, avšak väčšie pri albumovej inštrumentálnej verzii. Skrátka toto CD patrí k vrcholom českého, respektíve československého rocku. Howgh!

» ostatní recenze alba Blue Effect - Meditace
» popis a diskografie skupiny Blue Effect


Barina, Jožo - Meditácie
2009-10-22

Barina, Jožo / Meditácie

3 stars

Meno Jožo Barina som spoznal vďaka seriálu Slovenský bigbít. Na koncerte Legendy 60 vystrúhol famóznu dvojskladbu Šťastie/Javisko a hneď som začal zháňať jeho album. Treba povedať, že na tomto CD je zaujímavá jedna vec: hudobne sú najkvalitnejšie kúsky zo 60.-tych rokov, ale Barinov uškriekaný hlas ma dosť často irituje. Na druhú stranu jeho comebackové skladby od konca 80-tych rokov už postrádajú tú progresívnu silu, ale Barinov hlas chytil krásnu farbu. Škoda jeho zákazu, zaujímalo by ma, čo by robil v 70.-tych rokoch. Hudba Jozefa Barinu je určite kvalitná, ranné skladby spadajú podľa mňa medzi to najlepšie čo sa u nás v 60.-tych rokoch urobilo a zároveň to má krásny progresívny nádych (Meditácia nad vášňou, Javisko, Chmúrne mesto). Jeho návrat s textmi Kamila Peteraja (skladby 10-14) mi evokujú tú našu "skvelú" pom music, ktorú absolútne nemusím. Ale zvyšok CD patrí zrelým skladbám, hlavne bluesovým, ktoré ozaj patria ku slovenským skladbám, ktoré sú kvalitou medzi najlepšími (krásna balada Pieseň pre teba).

Skúste si to vypočuť, je to fakt zaujímavé. Hoci nechcem, musím dať tri hviezdy objektívne. Ale myslím, že aj na štyri hviezdy to má.

» ostatní recenze alba Barina, Jožo - Meditácie
» popis a diskografie skupiny Barina, Jožo


Wright, Rick - Wet dream
2009-10-22

Wright, Rick / Wet dream

4 stars

Áno, je to excelentní prírastok do každej zbierky. Mnoho hudby pripomína floydov, mnoho zas nie. Som však rád, že okrem Gilmoura aj Wright v sólovej práci bol zameraný na snovú hudbu. U Watersa mi to chýba, ten sólo tvorbu venoval drsnému realizmu.

Album nie je zameraný až tak na klávesy, ako by sa dalo čakať. Veľmi som bol prekvapený, aký veľký priestor dostala gitara (a famózna gitara, hlavne v Holiday) a saxofón. Flauta odznela v predposlednej skladbe. Až 6 skladieb je inštrumentálnych a treba povedať, že sú krásne, hoci hlas Ricka Wrighta bol pre mňa vždy zaujímavý. Album je ozaj krásny, vyniká ako celok, ale ak si mám vybrať, najviac sa mi páči inštrumentálka Drop in from the top, kde som konečne po dlhom čase počul moje obľúbené hammondky.

Fanúšikovia Pink Floyd určite musia vypočuť podceňovaný album Ricka Wrighta. Stojí za to.

» ostatní recenze alba Wright, Rick - Wet dream
» popis a diskografie skupiny Wright, Rick


Brezovský, Marek - Hrana [Marek Brezovský & Oskar Rózsa]
2009-10-18

Brezovský, Marek / Hrana [Marek Brezovský & Oskar Rózsa]

5 stars

K recenziám Andreja Šebana pridávam ešte Mareka Brezovského. Zomrel a nič nevydal. V roku 1999 však vyšlo toto CD Hrana pod hlavičkou Marek Brezovský a Oskar Rózsa. Totiž Oskar nahral všetko, čo z týchto pesniečiek Marek nestihol a čo nestihol naspievať aj naspieval, a treba povedať, že má pekný hlas. Toto album mi dal raz spolužiak, že vraj z neho padnem na zadok. Padol som. Od prvej po štrnástu pesničku sa na človeka valí nepokoj, emócie aj radosť. Krásne inštrumentálne smutné skladby sa striedajú s ešte krajšími spievanými skladbami. Tiež smutnými. Až som si povedal: ďalší talent, ktorý zhasol príliš skoro. Ďalší hudboník, ktorí nám tu dnes veľmi chýba. Chcete emotívnu hudbu s textami na zamyslenie? Siahnite po tomto albume. Neznámy, ale absolútne nádherný. Marek, škoda ťa...

» ostatní recenze alba Brezovský, Marek - Hrana [Marek Brezovský & Oskar Rózsa]
» popis a diskografie skupiny Brezovský, Marek


Šeban, Andrej - Sklony
2009-10-18

Šeban, Andrej / Sklony

2 stars

Šebanovu diskografiu uzatvára čudný projekt Sklony. Keď som si ho kúpil, ľutoval som vyhodených peňazí. Tak som sa rozhodol, že si ho dám podpísať na jeho nejakom koncerte, nech mi nie je ľúto. Zatiaľ som však nemal čas. Projekt Sklony pre mňa znamená príliš veľké sústo, vôbec ma neoslovil, stále v ňom nič nevidím a neviem sa vyjadriť k jeho žiadnej skladbe. Ale, zas až tak veľakrát som ho nepočul, ale ani sa v blízkej budúcnosti nechystám. Skrátka... nemôžem odporučiť, dúfam, že som nikoho tým neurazil. Mne proste nesedí.

» ostatní recenze alba Šeban, Andrej - Sklony
» popis a diskografie skupiny Šeban, Andrej


Šeban, Andrej - Andrej Šeban/Tono Kubasák (Spaceboys) - Polymusic
2009-10-18

Šeban, Andrej / Andrej Šeban/Tono Kubasák (Spaceboys) - Polymusic

4 stars

Experimentálny projekt Andreja Šebana s Tonom Kubasákom. Trochu som mal strach pred ním. Ale našťastie zbytočný. Už úvodná Peace and Love ma chytila za "city" krásnou prácou zaujímavého Andrejovho hlasu. Na internáte sme takisto dosť haluzili s podivnou Dom Pec. Celé album je zaujímavé a nenachádzam tam žiadne slabiny typické pre expermentálne projekty. Taký JazzKlab je ozaj krásnym jazzovým klubovým koncertíkom a záver patrí krásnemu marihuanovému regge To. Príjemné prekvapenie. Dávam štyri, len preto, že sólové projekty Andreja Šebana mi skrátka viac sedia.

» ostatní recenze alba Šeban, Andrej - Andrej Šeban/Tono Kubasák (Spaceboys) - Polymusic
» popis a diskografie skupiny Šeban, Andrej


Šeban, Andrej - Šeban, Rozsa, Buntaj - Kamakura
2009-10-18

Šeban, Andrej / Šeban, Rozsa, Buntaj - Kamakura

3 stars

Zatiaľ posledný album zsokupenia Šeban-Rózsa-Buntaj obsahuje tri skladby a dosť ma sklamal v porovnaní s predchodcami. Tri dlhé sklady sa mi zdajú bez tej atmosféry typickej pre predchádzajúce šebanovky akési mdlé. Ako predvádzanie inštrumentality (hoci špičkovej, no neemotívnej). Chladná profesionalita. Snáď len nádherná Šebanova hra kvákadlom prvé 4 minúty druhej skladby a krásny záver poslednej mi pripravili krásny zážitok. Aj tak však neviem dať menej ako tri.

» ostatní recenze alba Šeban, Andrej - Šeban, Rozsa, Buntaj - Kamakura
» popis a diskografie skupiny Šeban, Andrej


Šeban, Andrej - Bezvetrie
2009-10-18

Šeban, Andrej / Bezvetrie

5 stars

Absolútny vrchol tvorby Andreja Šebana. Krásne texty kombinované s krásnou hudbou zaručujú výnimočný zážitok. Emócie priam vytryskujú. Odkaz je krásna skladba venovaná Dežovi Ursinymu, Marián Varga je venovaná zas... no, skúste hádať. Myslím, že najkrajšie klenoty sa našli v skladbách Bude ako nebolo, Malý chlapec a Bezvetrie. No absolútne najkrajšie to vyniká ako celok na prechádzke jesenno-zimnou krajinou.

Záver: nechcem podceňovať Hammela, Filipa a spol. (mám ich diskografie a milujem ich tvorbu), ale toto je jednoducho jeden z vrcholov našej hudby a pochybujem,že ho niekto ešte prekoná. Bezvetrie a albumy Deža Ursinyho nastavili latku príliš vysoko. Trúfne si niekto?

» ostatní recenze alba Šeban, Andrej - Bezvetrie
» popis a diskografie skupiny Šeban, Andrej


Šeban, Andrej - Šeban, Rozsa, Buntaj - Milion Bohov
2009-10-17

Šeban, Andrej / Šeban, Rozsa, Buntaj - Milion Bohov

5 stars

Tak toto dvojablum patrí k špičke našej hudby (nepísal som to náhodu aj u predchádzajúcich albumoch Andreja Šebana?). Cd 1, zložené zo štúdiových nahrávok, je krásnou ukážkou multiinštrumentality jednotlivých pánov hráčov. Taká My name is Siegried či psychedelická Zvieratko Mrzáčik si zaslúžia pozornosť všetkých milovníkov náročnej hudby. CD 2 zložená z Live nahrávok je neskutočne nádherným živým zážitkom. Absolútna profesionalita, hlavne to, že traja hráči zvládli aj klávesy, nielen basu-gitaru-bicie. Ozaj klobúk dolu. Najviac ma oslovujú Turci idú a a Music is a lader, kde práve elektronické klávesy hrajú hlavnú úlohu. No a vrcholom je beatlesovka Come together. To kto túto verziu nepočul, prichádza o veľa. Nádherná kombinácia gitary s basou.

» ostatní recenze alba Šeban, Andrej - Šeban, Rozsa, Buntaj - Milion Bohov
» popis a diskografie skupiny Šeban, Andrej


Gilmour, David - On an Island
2009-10-17

Gilmour, David / On an Island

5 stars

Môj predchodca skvele album popísal. Ja len toľko, že je to kvalita a zvlášť cenná vzhľadom na rok (2006). Album je plné pinkfloydovskej hudby, v podstate nadväzuje na Division bell. Gilmour je majstrom melancholickej nálady a kľud je veľkou výhodou albumu vzhľadom na dnešnú dobu.

» ostatní recenze alba Gilmour, David - On an Island
» popis a diskografie skupiny Gilmour, David


Šeban, Andrej - Band
2009-10-17

Šeban, Andrej / Band

5 stars

Je mi ľúto, že nešetrím hviezdami, ale koniec koncov, táto placka si nič iné ako 5 hviezd nezaslúži. Neskutočné inštrumentalistické majstrovstvo našich hráčov, ktoré však nepostráda cit a emócie. Myslím, že 90.-te roky znamenali pre Šebana vrchol jeho hráčskej stránky a je to jednoznačne hráč na úrovni Grigláka či Hladíka, hoci s iným feelingom.
Medzi skladbami (všetky sú inštrumentálne) vynkikajú najviac krásna balada Posledná správa, atmosferická Basa a hlavne chytľavá Sixties. Ale koniec albumu je tiež zaujímavý vďaka skladbám Sen starého kolotača a Jam Hubowy. Celé album je od začiatku až do konca nádhernou ukážkou toho, ako sú u nás skutoční muzikanti nedoceňovaní. Toto je skutočná lahôdka.

» ostatní recenze alba Šeban, Andrej - Band
» popis a diskografie skupiny Šeban, Andrej


Gilmour, David - About Face
2009-10-17

Gilmour, David / About Face

4 stars

About face ma neoslovil a nepodmanil si ma tak ako debut. Možno to je tými eighties šatami. Ale bez ohľadu na to, že to nie je taká sila (pre mňa) ako debut, rozhodne je to album naozaj krásny. Vrcholom sú dve sklady: zaujímavá You Know I'm Right a predovšetkým jeden z najlepších Davidových kúskoch všetkých čias, smutná a krásna Near The End. Tá je jednoducho úchvatná a milovníci PF ju určite musia poznať. Takže 4 hviezdy, no Near The End... tá je aj za sedem.

» ostatní recenze alba Gilmour, David - About Face
» popis a diskografie skupiny Gilmour, David


Gilmour, David - David Gilmour
2009-10-03

Gilmour, David / David Gilmour

5 stars

Mám všetky tri štúdiovky Davida a musím konštatovať, že pre mňa je debut najlepší. Absolútna melanchólia obalená v kráse - to je album David Gilmour. Neskutočná nádhera porovnateľná s PF. Davidove veci u PF ma vždy viac oslovovali a tento album patrí na popredné miesta v rodine PF. Hneď úvodná inštrumentálka Mihalis je jedna úžasná skladba, nasledovaná ďalšou kráskou There´s no way out of here. Ťažko sa mi opisuje zvyšok, je to všetko nádhera a najviac funguje ako celok. Krásne sa pritom prechádza v lese, vyskúšajte.

» ostatní recenze alba Gilmour, David - David Gilmour
» popis a diskografie skupiny Gilmour, David


Šeban, Andrej - Čo dom dal
2009-10-03

Šeban, Andrej / Čo dom dal

5 stars

Debutovému albumu Andreja Šebana nemôžem dať nič iné ako plný počet. Nádherný kus inštrumentálneho umenia plného citu. Veľkú radosť mi spravila účasť Deža Ursinyho v jeho vlastnej skladbe z čias Soulmen Baby do not cry. Andrej je pán gitarista a aranžér, čo vyniká najme na krásnej jazzovej Diverzie (cover), krehkej Oholíš ma?, chytľavej Čipkový chomút. Ale krásu poskytuje aj jazzová klavírna Odpadne mi noha a záverečný rokec Až ráno (zaujímalo by ma, ako prišiel Andrej na tie názvy skladieb). Album odporúčam všetkým milovníkom kvalitnej hudby a virtuóznych výkonov. Pre mňa jedna z najkvalitnejších dosiek, aké u nás vznikli, porovnateľná so svetovou scénou. Klobúk dolu, Andrej je naozaj PÁN HUDOBNÍK.

» ostatní recenze alba Šeban, Andrej - Čo dom dal
» popis a diskografie skupiny Šeban, Andrej


Fermata - Live v Klube za zrkadlom
2009-08-31

Fermata / Live v Klube za zrkadlom

5 stars

V porovnaní s tým, čo sa produkuje dnes u nás, na akej úrovni sú koncerty, tak takto vyzerá tento živák ako to najlepšie z naj. Rok 2007, slovenské podmienky a takáto kvalitná nahrávka - to teda klobúk dolu. Všetky naše "kvalitné" kapely sa môžu učiť, ako hrať a aký zvuk má mať živá nahrávka. Okrem toho, bol som na krtste tohto CD/DVD v bratislavskom Sparx klube spojenom s koncertom tejto legendy a musím povedať, svetová úroveň. Pozvánku na krst mi poslal priamo Fedor Frešo a v tej chvíli som bol v siedmom nebi. Kedy oceníme konečne kvalitu na našej scéne a nie prázdne viedoklipy a prádzdnu hudbu prázdnych producentov a hudobníkov...

» ostatní recenze alba Fermata - Live v Klube za zrkadlom
» popis a diskografie skupiny Fermata


Waters, Roger - Flickering Flame - The Solo Years Volume 1
2009-08-29

Waters, Roger / Flickering Flame - The Solo Years Volume 1

3 stars

Touto recenziou chcem ohodnotiť skladby mimo troch štúdioviek Rogera Watersa. Od Tower of Faith (jedinej, ktorá má šťavu), cez všeobecne známu a tu obyčajnú (ale lepšiu ako Dylanovu verziu) Knockin on heavens door, pop nárek Lost boys calling až po nezáživnú Flickering flame. Waters s postupom času ide cestou, kde ustupuje krása hudby a na prvé miesto idú texty. To dokázal aj na poslednom SP z roku 2004 To kill children/Leaving Beirut (posledná menovaná 12 a pol minútová skladba je založená len na texte, nič sa tam nedeje). Áno, texty sú dôliežité (v dnešnej dobe kvalitné snaď ani už neexistujú), ale v rockovej hudbe si myslím, že hudba má vždy prednosť pred textom, akokoľvek kvalitným (preto nemám rád folk a hip-hop, kde bez textu ako keby nemusela hudba existovať). Napriek tomu majú Watersove textskladby zvláštnu atmosféru, ktorá ma núti z dvoch skočiť v hodnotení na tri hviezdy.

» ostatní recenze alba Waters, Roger - Flickering Flame - The Solo Years Volume 1
» popis a diskografie skupiny Waters, Roger


Fermata - Next
2009-08-29

Fermata / Next

4 stars

Pôvodne som mal tento album na úrovni troch hviezd. Ale predsa len, je to album z roku 2005, k tomu všetkému slovenský - no musím dať štyri. Kvalita je kvalita, a tou je aj tvorba Fera Grigláka. Tento album mienil vydať ako sólo, no nahral tam aj veci zložené s Fermatou, hosťujú tam fermaťáci, tak vznikol kompromis v podobe názvu Fero Griglák a Fermata. Jednotlivé skladby predstavujú absolútny štandard Fermaty, čiže pohodové skladbičky. Opäť je tu aj spievaná vec (So over you). Niektoré skladby sa vymykajú a zostávajú po nich dlho krásne dojmy (krehká City či hutná Propeler). Mne ako Ursinystovi strašne dobre padla Dežova Apple tree in winter, venovaná práve jemu. Taký som bol šťastný, že si niekto na neho spomenul... Fermata je skrátka žijúca legenda, ale veľmi neznáma z hľadiska širokého publika (hlavne dnešného).

» ostatní recenze alba Fermata - Next
» popis a diskografie skupiny Fermata


Waters, Roger - Amused To Death
2009-08-26

Waters, Roger / Amused To Death

4 stars

Chcel som sa rozpísať o tomto albume, ale nakoniec som sa rozhodol napísať len toto: vynikajúce texty, krásna hudba, vypočujte si to!!! Že vraj to je pre niekoho depresívne. Tak nech sa pozrie ako funguje ľudská spoločnosť, potom bude mať depresie...

» ostatní recenze alba Waters, Roger - Amused To Death
» popis a diskografie skupiny Waters, Roger


Fermata - Fermata X
2009-08-26

Fermata / Fermata X

4 stars

S návratom Fedora Freša do Fermaty sa zároveň do kapely vrátila náročnosť rannej tvorby. Už to nie je len príjemný inštrumentálny rock, ale je tu cítiť zložitosť charakteristickú pre Fermatu, keď sa ešte písala s dĺžňom (Fermáta), teda za čias Berku. Nehvoriac o tom, že každý tón basovej gitary všetkým hovorí, že nikto iný ako Frešo to nemôže hrať. Jeho štýl sa nedá pomýliť. Náročnosť je ozaj spestrením tohto albumu (Perpetum III), ale aj príjemné skladbičky na uvoľnenie nechýbajú (Genuine, Letná, Guitar dreamin). Záverečná Fade out ma svojou melanchóliou vždy spoľahlivo ukľudní, a to ja mám rád. Skvelý návrat ku koreňom.

» ostatní recenze alba Fermata - Fermata X
» popis a diskografie skupiny Fermata


Fermata - Real Time
2009-08-25

Fermata / Real Time

4 stars

Keď som počul Real time prvýkrát, hovoril som si, že Fermate došla para. Neskôr som pochpil, ako som sa zase pekne oklamal prvým dojmom, lebo dnes ho mám veľmi rád. Tento album ako keby z ucha vypadol gitaristovi menom Joe Satriani. Fero Griglák dokonale prešiel na moderný inštrumentálny rok. Vrcholom sú jemné skladby Return, Blue Monday či Subway. Ale veľmi príjemne ma prekvapili podmanivé spievané skladby Somedays a Living your eyes. Práve výkon Paľa Horvátha ma priviedol na album Griglák, Horváth, Uherčík - Magma. Jednoznačne jeden z najlepších našich albumov v 90-tych rokoch (niežeby bolo z čoho moc vyberať, že?).

» ostatní recenze alba Fermata - Real Time
» popis a diskografie skupiny Fermata


Waters, Roger - Radio K.A.O.S.
2009-08-25

Waters, Roger / Radio K.A.O.S.

4 stars

Druhý počin Rogera Watersa z môjho pohľadu priniesol viac melodickosti, ale aj viac takého toho komerčnejšieho puncu, avšak v dobrom slova zmysle. Veď viem si predstaviť takú skladbu Radio Waves ako slušný hit na rádiových vlnách, ale aj iné. Rozhodne však nezabudol ani na svoju meditatívnu polohu a v tomto ohľade vyniká Me or him, ale hlavne The tide is turning. Mne sa toto album viac páčilo ako jeho prvé (respektíve druhé, ak počítam Final cut) a predstavuje pre mňa príjemnú oddychovú muzičku.

» ostatní recenze alba Waters, Roger - Radio K.A.O.S.
» popis a diskografie skupiny Waters, Roger


Waters, Roger - The Pros and Cons of Hitch Hiking
2009-08-21

Waters, Roger / The Pros and Cons of Hitch Hiking

4 stars

Bál som sa, hrozne som sa bál, keď som sa vrhol na tento album, že to bude Final cut 2. Našťastie som sa mýlil a príjemne prekvapenie ma neminulo. Celý album je naozaj svojou atmosférou jeden pekný sen. A myslím, že veľa spravil pre tento album aj Eric Clapton svojou gitarovou virtuozitou. Už navždy mi bude zrejme znieť v hlave chytľavý refrén titulnej skladby evokujúci vo mne pohodu. Som rád, že Waters sa po Final cut vydal touto cestou.

» ostatní recenze alba Waters, Roger - The Pros and Cons of Hitch Hiking
» popis a diskografie skupiny Waters, Roger


Fermata - Simile...
2009-08-21

Fermata / Simile...

4 stars

Fero Griglák sa obklopil mladou generáciou a vrátil sa so značkou Fermata v roku 1991. Album Simile nemá nič spoločné so starou jazzrockovou Fermatou, ale predstavuje veľmi príjemný moderný inštrumentálny rock na sposob Joea Satrianiho. Jednoduchosť a priamočiarosť sú jeho znakom a nechýba ani hit Spomienka na Amsterdam, príjemná balada. Pre mňa je však vrcholom albumu veľmi zvlášnte krásna skladba Stretnutie. Bál som sa novej Fermaty, ale neoprávnene. Nie je to klasická Fermata, rozhodne však kvalitná Fermata.

» ostatní recenze alba Fermata - Simile...
» popis a diskografie skupiny Fermata


Pink Floyd - The Early Singles
2009-08-20

Pink Floyd / The Early Singles

4 stars

Ranné mimoalbumové singly PF sú hodné vydania v podobe albumu. Aspoň sa mi tak do uší dostali známe veci Arnold Layne a See emily play. Ale prvých 5 songov, t.j. songov Syda Barretta, sa mi nepáčilo tak ako zvyšok. Hlavne Wrightove songy (Panit box, It would be so nice) sú jednoducho krásne, ale ani ostatné nezaostávajú (Watersova krehká Julia dream, Gilmourova Point me at the sky či klasika mne známa už z Zabriskie point Careful...).

Musím ešte spomenúť dve skladby mimo štúdioviek. Embryo (1970), ktorá vyšlo na výbere Works v 84 a hlavne skvost s vynikajúcou gitarou Davida Gilmoura Binding my time (1971), ktorý vyšiel na Relics (1971). O tieto dve skladby som si obohatil túto placku a ešte raz chcem vyzdvihnúť Binding my time, jednu z najlepších skladieb PF, v ktorej je konečne počuť aj Masona poriadne búchať do bicích.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - The Early Singles
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Fermata - Ad libitum
2009-08-20

Fermata / Ad libitum

4 stars

Posun Fermaty k melodickému rocku a navyše spievanému, nebol vobec zlý. Na tomto albume sa ozaj nájdu skvosty, ako hutný Svet na doskách s krásnym refrénom, krásny Päť minút po dvanástej, ale hlavne inštrumentálky SOS, nadupaná Post scriptum a záverečná Ad libitum s krásnym basovým sólom. Vrcholom je pre mňa ale Posledné tango na Vajnorskej ulici, hlavne inštrumentálny úvod prekypujúci emóciami. Na CD verzii sa nachádzajú ako bonusy spievané skladby z tohto albumu v angličtine. S ohľadom na ranné diela Fermaty dávam 4.

» ostatní recenze alba Fermata - Ad libitum
» popis a diskografie skupiny Fermata


Pink Floyd - The Division Bell
2009-08-20

Pink Floyd / The Division Bell

5 stars

O tomto albume sa tu vedú zaujímavé spory. Ja nechcem nikoho presviedčať, že je to super album alebo že nestojí za nič. Moj osobní (t.j. subjektívny) pohľad znamená, že The divison bell je pre mňa moje najobľúbenejšie album od PF (a áno, mím napočúvanú celú diskografiu). Všetko záleží na okolnostiach a ja som tento album spoznával v čase, keď som prežíval nádherné obdobie, a tak sa mi fixuje tento album s ním. Preto ho mám najradšej, ale nikoho nechcem presvedčiť, že je naj. Pre niekoho nie, pre mňa áno. Skladby ako Coming back to life či High hopes ma vždy vyšlú do krásnej krajiny plnej krás. Takže to je moje subjektívne hodnotenie, dúfam, že to nikto nezoberie ako že som hluchý a neviem čo. Veď každý má iný sluch a to neznamená, že keď ho ostatný majú iný, tak ho majú zlý. Nie, proste iný.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - The Division Bell
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Fermata - Generation
2009-08-20

Fermata / Generation

5 stars

Nádherná rozlúčka Fedora Freša s Fermatou. Album absolútne bezchybný. Tie-Break so svojou basovou linkou, Vina del Mar s nádhernými sólo pasážami Grigláka a Berku, Calamity a Boleti pripomínajúce starý dobrý jazzrock rannej Fermaty, Gastronomic pleasures a Reservé - rytmicky krásne a jediné autorské skladby Gedora Freša (v opise albumu je mylne napísané, že Reservé zložil Berka) a nádherný klenot K.O. na záver s prekrásnou hrou na saxík. Prosto nádhera, nádhera.

» ostatní recenze alba Fermata - Generation
» popis a diskografie skupiny Fermata


Pink Floyd - A Momentary Lapse of Reason
2009-08-19

Pink Floyd / A Momentary Lapse of Reason

4 stars

Tento album je, podobne ako Final cut, trochu výnimočný v diskografii PF, a to tým, že sa jedná v podstate o sólový projekt člena PF vydaný pod hlavičkou PF. Tentoraz je ním David Gilmour. Ten je mi o niečo sympatickejší svojou tvorbou ako Waters. A tento album ma príjemne prekvapil. Nie je to ten PF zo 70. rokov, ale aj tak to má silu. Krásne melódie a gitarové sóla sprevádzajú celé album a dokázalo sa, že nebolo chybou, že po odchode Watersa PF pokračovali ďalej.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - A Momentary Lapse of Reason
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Fermata - Biela planéta
2009-08-19

Fermata / Biela planéta

3 stars

Biela planéta bol prvý album od Fermaty, ktorý ma neoslovil. Neskôr sa to zmenilo a uznal som,je to dobrý album, ale na predchádzajúce počiny nemá. Pripadá mi trochu bez iskry, akoby na objednávku (možno to je tým, že bol nahratý tesne po Dunajskej legende). Má však silné aj silné skladby (Kolumbus, Amundsen). Ale naozaj mi tam chýba iskra predchádzajúcich počinov Fermaty.

» ostatní recenze alba Fermata - Biela planéta
» popis a diskografie skupiny Fermata


Fermata - Dunajská legenda
2009-08-18

Fermata / Dunajská legenda

5 stars

Dunajská legenda je moj najobľúbenejší album od Fermaty. Pre mňa vrchol kapely, navyše prvý album s fenomenálnym basákom Fedorom Frešom, ktorého si nesmierne vážim a mal som tú česť sa s ním stretnúť. Favoritom albumu je Chotemir, nádherná a clivá balada, ktorá na konci prejde od takého jazzrocku, že až. A Trebiz - to je tiež nádhera. Celý album je nádhera, inštrumentalisticky na vysokej úrovni, čo čakať od takej zostavy?

Na albume sú dva bonusy spievané Miroslavom Žbirkom (Program začína, Tvár), ktoré sú v celku zaujímavé a predstavujú singel z roku 1976. Preto by ma zaujímalo, prečo nevyšiel nikde ako bonus singel Fotoaparát/Moj vlak tiež z roku 1976? Rád by som si to tiež vypočul, vzhľadom na to, že vlastním celú diskografiu tejto fenomenálnej kapely.

» ostatní recenze alba Fermata - Dunajská legenda
» popis a diskografie skupiny Fermata


Pink Floyd - The Final Cut
2009-08-18

Pink Floyd / The Final Cut

2 stars

Pre mňa najslabší album PF. Nesadol mi, chýba mi invencia, melódia, iskra. Áno, texty sú krásne, ale v hudbe mi to nestačí. Po niekoľkonásobnom vypočutí sa mi to však už nezdalo až také zlé, celkom sa mi páčili niektoré motívy a skladby (Not now John, Two suns in the sunset). A ako bonusový track sa tu absolútne hodí When the tiger broken free, ktorý na mňa posobí takisto. Rozhodne mám radšej sólové nahrávky Rogera Watersa ako Final cut.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - The Final Cut
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Fermata - Huascaran
2009-08-18

Fermata / Huascaran

5 stars

Musím sa pridať a dať 5 hviezd tomuto albumu. Prvé štyri albumy Fermaty sú pre mňa bez jedinej chyby a absolútny vrchol slovenského jazzrocku. Každá zo štyroch skladieb je vynikajúca: Huascaran I je veľmi chytlavá melódia, 80000 je skvelo našlapaná, Solidarity krásne krehká a Huascaran II vygradované finále. Musím tu vyzdvihnúť skvelú basu Laca Lučeniča. Čo sa týka bonusov, sú takisto skvelé, hoci trochu narušia koncepciu albumu a chronologicky pochádzajú z obdobia pred Huascaranom. Ale, aj tak vďaka. Veď všetky mimoalbumové skladby na reedíciach nevyšli od Fermaty, minimálne 1 singel chýba (Fotoaparát/Moj vlak z roku 1976). Neviete niekto o čo ide?

» ostatní recenze alba Fermata - Huascaran
» popis a diskografie skupiny Fermata


Fermata - Pieseň z hôľ
2009-08-14

Fermata / Pieseň z hôľ

5 stars

Druhý album Fermaty je v porovnaní s debutom omnoho melodickejší, no napriek tomu podľa mňa dosť veľký priestor tu majú aj jazzrockové improvizácie. Album je viac uhladenejší a posun ku kvalite je markantnejší (kvalita však bola znakom kapely počas celej existencie). Vyniká hlavne nádherná Vo Zvolene zvony zvonia. A nielen Griglák, ale aj Berka bol skvelý inštrumentalista. Neviete niekto čo teraz robí?

» ostatní recenze alba Fermata - Pieseň z hôľ
» popis a diskografie skupiny Fermata


Pink Floyd - The Wall
2009-08-13

Pink Floyd / The Wall

4 stars

The Wall z hľadiska hudby predstavuje odchod od dlhých plôch, náročných kompozícií. Hudba je jednoduchšia a priamočiarejšia. Napriek dvojalbumu, ako celok nenudí. Sú tu vynikajúce skladby, ktoré aj samostatne mimo kontextu albumu vynikajú (Good bye blu sky, Young lust, Run like hell, Comfortably numb). Neustále omielanie Another brick in the wall pt. 2 mi túto skladbu načas opočúvalo, ale aj tak treba uznať jej chytľavosť. Zároveň je tento projekt začiatok konca PF.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - The Wall
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Fermata - Fermáta
2009-08-13

Fermata / Fermáta

5 stars

Album Konvergencie od Collegium Musicum ma priviedlo ku Griglákovi a jeho Fermate. No a prvý album Fermaty ma priviedol k jazz roku, takže pre mňa zásadný album. Rumunská rapsódia ma hneď na začiatku rozpálila a Perpetuum II ma očaril svojou "jazdou". Potom prišla nádherná skladba Postavím si vodu na čaj a hlavne jedna z pre mňa najlepších skladieb kapely, nadupaná absolútne jazzrocková šlapačka Valčík pre krstnú mamu. Záver v pobobe Perpetuum III sa mi zafixoval hlavne vďaka nádhernej base Toníka Jara. Celkovo bola táto zostava Fermaty z mojho hľadiska najšlapanejšia jazzrocková rytmika. Nádherný zážitok, moj vstup do sveta jazzrocku (ak nepočítam Pevninu detstva od Deža Ursinyho, čo som počul omnoho skor, ale predsa len to je iný typ jazzrocku).

» ostatní recenze alba Fermata - Fermáta
» popis a diskografie skupiny Fermata


Collegium Musicum - Collegium Musicum 97
2009-08-11

Collegium Musicum / Collegium Musicum 97

4 stars

Tak a na záver ešte CM 97. Koncert musel byť skvelý, cítiť to na CD. Občas síce niečo sedí menej (pomalšia verzia Hommage, ale však už sú to páni v rokoch), ale niečo príjemne prekvapilo (Šebanove sólo v Ulici plnej plášťov). Som rád, že som tento rok (2009, keby ste nevedeli) videl CM v bratislavskom PKO (Varga, Frešo, Griglák, Valihor), bol to senzačný koncert. V jednom rozhovore s Frešom a Vargom bola nadhodená aj možnosť nahrať nový album. Teda, som plný očakávania...

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Collegium Musicum 97
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Varga, Marián - Marián Varga a Moyzesovo kvarteto
2009-08-11

Varga, Marián / Marián Varga a Moyzesovo kvarteto

5 stars

Nedá mi inak a musím dať 5 hviezd aj uatiaľ poslednému albumu Mariána Vargu. Spolu s Moyzesovým kvartetom (spolu hrali aj na Divergenciách) sa bravúrne zhostil re-makov svojich skladieb. Od nádhernej série Vianočná suita (zložená práve zo skladieb z Divergencií) až po Domácu úlohu. Všetky skladby dostali inú dimenziu a niekedy aj lepší šat ako v originále. No a na záver nová vec - Antifona 2003, ktorá dáva tušiť, že Varga sa plne oddáva vážnej hudbe. Bravo, majstre, bravo, hudobníci.

» ostatní recenze alba Varga, Marián - Marián Varga a Moyzesovo kvarteto
» popis a diskografie skupiny Varga, Marián


Pink Floyd - Animals
2009-08-10

Pink Floyd / Animals

5 stars

Nie je to nejaký strašne tvrdý album, ale áno, v rámci tvorby PF je najtvrdší (až na Nile song z More). A akosi surovejší, úprimnejší. Skvelé kompozície, zaujímavé texty. Ako celok aj samostatne. Čo viac dodať? Nič, všetko už bolo povedané.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - Animals
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Varga, Marián - Solo in concert
2009-08-10

Varga, Marián / Solo in concert

5 stars

Trochu som očakával od tohto albumu niečo ako Stále tie dni. Omyl. Toto je o niečom inom. Nádherný koncert, ktorému nechýba nič, ani žiadny iný nástroj. Marián famózne zvláda všetko sám a keď som to prvýkrát počul (pred viac ako rokom), fakt som bol dojatý. Absolútne som bol uchvátený hlavne skladbami Melódia od Šostakoviča, Žltá ľalia či Virágom. Silný zážitok na ktorý sa nezabúda.

» ostatní recenze alba Varga, Marián - Solo in concert
» popis a diskografie skupiny Varga, Marián


Prokop, Michal - Město ER
2009-08-06

Prokop, Michal / Město ER

5 stars

Som prekvapený, že tento skvost nie je zrecenzovaný. Město ER je kult. Prvé československé album, ktoré vyšlo a obsahovalo artrockovú suitu (ale nie je prvá, Dežo Ursiny mal 30 minutovú suitu Christmas time zloženú v roku 1968, na album 1973 ju skresal na 20 minút). Takže spomínaná suita je v názve zhodná s názvom albumu a text má na svedomí famózny Josef Kainar (Kuře v hodinkách). Suita je vrchol albumu, veľmi pestrá a vynikajú klávesy a nádherný spev Michala Prokopa. Zvyšné skladby nie sú zlé, ako som sa najprv obával: príjemná soulovka Tys kámen, balada Pláču, veselá Kapela (pripomína mi Prúdy - Keď odchádza kapela), nádherná melanchólia Noc je můj den a záver patrí Andrštovej Perceptue. Bonusy z roku 1970 (bez gitary, ale s flautou) vynikajúco doplnili album - Jethro Tullovská vypalovačka Modrá ryba a melancholická Co zbude z lásky.
Klobúk dolu pred hudobníkmi a pred nádherným hlasom Michala Prokopa.

» ostatní recenze alba Prokop, Michal - Město ER
» popis a diskografie skupiny Prokop, Michal


Varga, Marián - Marián Varga, Vladimír Merta - Cestou k... ...stabil instabil
2009-07-01

Varga, Marián / Marián Varga, Vladimír Merta - Cestou k... ...stabil instabil

4 stars

Teda, poviem Vám, som rád, že toto album som zohnal. Je to totiž ozaj skvost. Spoločný koncert Mariána Vargu a Vladimíra Mertu je úchvatný. Krásne improvizácie-neimprovizácie plné kvality. Aj hovorené slovo Vladimíra Merty je príjemné, navyše vždy, keď Marián Varga niečo prehovorí, som v slzách smiechu, ja skrátka zbožňujem jeho hlas (v dobrom, vôbec to neberte ako výsmech). Určite krásne počúvanie, zároveň však dosť náročné. Odporúčam tým, čo majú v duši nepokoj.

» ostatní recenze alba Varga, Marián - Marián Varga, Vladimír Merta - Cestou k... ...stabil instabil
» popis a diskografie skupiny Varga, Marián


Pink Floyd - Wish You Were Here
2009-07-01

Pink Floyd / Wish You Were Here

5 stars

Wish you were here je krásne album a bol som po Dark side plný očakávanie. Niekde som čítal, že Dark side bol hudobne prekonaný Wish you were here a textovo The wall. Môže byť, avšak napriek tomu, že dávam plný počet, Wish you were here zarďujem až za Dark side. Skladby sú tu nádherné, hlavne titulná a samozrejme Shine on your crazy diamond. Ale to už tu všetci rozoberali.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - Wish You Were Here
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Pink Floyd - The Dark Side of the Moon
2009-06-28

Pink Floyd / The Dark Side of the Moon

5 stars

Veľmi som sa bránil predstave, že mne, ťažkému antidavistovi a antikomerčákovi, sa bude od PF najviac páčiť album, ktorý vychvaľujú najviac. Ale bohužiaľ, stal sa pre mňa floydovskou jednotkou. Viac písať nejdem, recenzií je tu habadej. Len ešte toľko: Us and them - prenádherná nádhera.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - The Dark Side of the Moon
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Collegium Musicum - Všetko je inak
2009-06-28

Collegium Musicum / Všetko je inak

4 stars

V prvom rade opäť nechápem zaradenie do diskografie CM, ale čo už.

Všetko inak je môj srdcový album. Prečo? Začal som ho počúvať v čase, keď som prežíval mnoho srdcového trápenie, a tak som viac tento album precítil a preto mi dal zrejme viac ako PaloviM. Páči sa mi tá nostalgia a melanchólia, ktoré sú prítomné na väčšine skladieb. Favoriti: nádherne smutná Zrnko piesku, pohodovka Holuby na korze, naliehavá Pešiak a ďalší príval smútku Poznám ťa zázrak. V tomto projekte Hammela a Vargu mi ani nechýba exceletný Radim Hladík, aj keď kvalita by šla s ním zrejme hore. Takže určite cítim tento album špecificky s ohľadom na obdobie počúvania a preto dávam 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Všetko je inak
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Pink Floyd - Obscured by Clouds
2009-06-03

Pink Floyd / Obscured by Clouds

4 stars

Filmová hudba PF je reprezentovaná albumami More, Zabriskie point a Obscured by clouds. Nepočítam Wall. Zdráhal som sa, či sa venovať aj týmto albumom PF alebo len štúdiovým. Rozhodol som sa, že áno.

More ma prekvapil svojimi jemnými baladami, Zabriskie ma trochu sklamal (ale páči sa mi viac z hudobnej stránky ako Final cut). Obscured je však najlepší z ich "filmovej" hudby. Album je absolútne úprimný a absolútne odlišný od tých, ktoré robili v jeho "blízkosti" (Meddle, Dark side). Ozaj krásne jednoduchý a poctivý a tým ma očaril. Priamočiara Gold it´s in the..., nádherná Childhood´s end či pohodová Free four sa mi navždy vryli do hudobnej pamäte. Ostatne, aj krásne balady tu nechýbajú a tie PF robia skvele (Burning bridges, Mudmen, Stay). Nesadla mi len posledná skladba, hlavne domorodý koniec. Ale vo filme bola zrejme dobrá.

Určite jeden z najlepších albumov PF, z hľadiska poctivosti, priamočiarosti a jednoduchosti asi ich jednotka.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - Obscured by Clouds
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Varga, Marián - Marián Varga - Stále tie dni
2009-05-01

Varga, Marián / Marián Varga - Stále tie dni

4 stars

Jediný štúdiový sólový album MV. V podstate ide akosi o modernú vážnu hudbu.
V prvej časti albumu (Antiwar requiem)sú zaujímavé kompozície: akoby intro Dies irae, zaujímavú De profundis, veľmi dumavá Stabat mater a Insomnia, známa aj z Pohoda festivalu.
Druhá časť albumu (Sú aj iné veci) má oveľa prístupnejšie kompozície. Vežová hudba je v podstate Vargovská klasika, Detské hry sú naozaj hravé, Ako keď je niekto zamilovaný vo mne evokuje meditačný kľud a napríklad Novoročný chorál je tiež jednoduchá skladba.
Záverečná časť (P.S.) je krásnym záverom za týmto jedinečným albumom na našej scéne. Nasleduje ešte živý bonus z vernisáže obrazov, ktorý je veľmi tajomnou a temnou kompozíciou.
Keď som album počul prvýkrát, odradil ma. Neskôr som objavil jeho krásu, keď som pociťoval stav osamelosti a pustil si ho. Okamžite mi jeho atmosféra sadla. Nepočúvam ho často, len keď treba, ale určite to je kvalitná hudba kvalitného umelca.

» ostatní recenze alba Varga, Marián - Marián Varga - Stále tie dni
» popis a diskografie skupiny Varga, Marián


Pink Floyd - Meddle
2009-05-01

Pink Floyd / Meddle

4 stars

Album som prvýkrát počúval s veľkým očakávaním. Toto očakávanie nesplnil. Je to skvelý album, ale niečo mi na ňom nesedí ako by malo.
Najlepšia skladba z neho je pre mňa úvodná One of these days, tá ma absolútne dostala. Pillow, Fearless, San Tropez a Seamus majú pekné momenty, ale nie sú také dobré ako som očakával. No a echoes... Až príliš som od nej čakal a preto som bol mierne sklamaný. Áno, je to skvelá kompozícia, ale opäť: niečo mi tam chýba a neviem čo. Omnoho viac ma uspokojuje Atom heart mother.
Takže plný počet to byť nemôže. Meddle je pre mňa slabším albumom ako Atom heart mother, hoci väčšina fanúšikov trvdí opak. Čo už, každý sme nejaký.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - Meddle
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Pink Floyd - Atom Heart Mother
2009-04-14

Pink Floyd / Atom Heart Mother

4 stars

Nemôžem si pomôcť, ale názory typu "najneprístupnejšie album Pink Floyd" či "album odradí poslucháča svojou náročnosťou" som nepochopil. Toto album je jedno z mojich najobľúbenejších od PF. Už po prvom počutí som vôbec nebol odradený, absolútne všetko mi sadlo a nesúhlasím s náročnosťou tohto albumu. Áno, bežná jednoduchá hudba to nie je, ale náročnosťou v porovnaní s mnohými progkapelami nevyniká.
Atom heart mother je prekrásna artrocková skladba, milujem ju a Echoes v mojej duši a ušiach na ňu jednoducho nemá. If - nádherná balada, ktorú som si svojho času púšťal donekonečna. Summer 68 a Fat old sun ma už tak nevtiahli ako prvé dve skladby, ale tiež sú krásne. A Alanove raňajky? Čakal som divočinu zvukov, občas tam boli, ale v skutočnosti to nie je "ťažká" skladba, v hraných častiach je veľmi práveže nepsychedelická.

Verdikt? Chcel som dať plný počet, ale uvedomujem si, že niektoré ďalšie albumy PF mi to jednoducho nedovolia.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - Atom Heart Mother
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Collegium Musicum - Divergencie
2009-04-14

Collegium Musicum / Divergencie

4 stars

Divergencie sú skôr sólový album Mariána Vargu ako album CM. Kvalita je však neodškriepiteľná, ako vždy pri Mariánovi.

Refrény - táto časť najviac pripomína CM. Prvá skladba je pekne najazzovelá, druhá krásne zaimprovizovaná (gitara Andršt) a v tretej podáva Hammel jeden z svojich najlepších výkonov.

PF - nazývam to krásnou vianočnou suitou, naozaj som to prvýkrát počul v období vianoc, asi preto. Však na albume Marián Varga a Moyzesovo kvarteto spracovali PF pod názvom Vianočná suita, takže sedí. Slabé miesto tu asi nie je, vynikajú krásne až ľudové Musa quetes, Vianočné vlaky či hravá Kominár.

Musica concertante - zrejme najväčší výlet Vargu do vážnej hudby (dá sa polemizovať). Veľmi sa mi tu páčia bicie Cyrila Zelňáka (Scherzo), ale inak musím povedať, že touto časťou sa mi ťažko prekusáva.

Sadza do obálky - krásne spievané skladby v podaní Hammela (podmanivé Pieseň o blate a Prístavy sú jednducho... podmanivé) a Janka Lehotského (najkrajšia je melancholicko-zúfalá Pomôž mi, ale nemôžem si pomôcť, P.S. mi svojou hravosťou vždy privodí letnú atmosféru).

Krásna rozlúčka so značkou CM.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Divergencie
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - On a ona
2009-04-13

Collegium Musicum / On a ona

3 stars

Album vôbec nie je zlý, stačí keď sa no to nebudete pozerať ako na album CM, ale napríklad ako na album Varga-Hammel a spol. (vhľadom aj na iných spevákov ako Hammela - Nosko a Gombitová). Veď všetky spievané skladby majú autorstvo Varga/Hammel.
Album otvára nadupaná skladba Rozhodnutia I. a nasleduje popovka Nobelova cena za lásku (keby boli všetky popovky takéto...). Blues Osvetľovač mi až tak nesadlo, ale prichádza vrchol albumu Amata nobis... ešte z čias Continua. Skladba, ako napísal PaloM, aspoň za 6 hviezd. V skladbe Amori sa mi páči Noskov vypätý speva, v Končekoch prstov zas Griglákova gitara. Druhý vrchol albumu predstavuje smutnomodrá pesnička Smutnomodrá. Nasleduje krásna skladba Mášmarád odspievaná Marikou Gombitovou ozaj s citom. Zaujímavý je koniec, ktorý je čistým jazzrockom s excelentnou Frešovou basou. Rozhodnutia II opäť prinášajú krásu Griglákovej gitary.
Pekný album, v rámci CM je to ale za tri.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - On a ona
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


SOUNDTRACK - Zabriskie Point
2009-04-13

SOUNDTRACK / Zabriskie Point

3 stars

Ja osobne som si z CD spravil album Pink Floyd - Zabriskie point len s ich skladbami:
1. Heart beat, pig meat
2. Crumbling land
3. Come in number 51, your time is up (to je vlastne
Eugene)
4. Country song
5. Unkown song
6. Love scene (version 6)
7. Love scene (version 7)

Rozmýšľal som, aké dať hodnotenie, pretože pre mňa je to najslabšie album PF (to neznamená zlé). Chcel som dať 2 hviezdy, lebo 3 som dal Piperovi. Ale krásne Love scene 6 a 7 či Country song ma presvedčili o troch.

» ostatní recenze alba SOUNDTRACK - Zabriskie Point
» popis a diskografie skupiny SOUNDTRACK


Pink Floyd - Ummagumma
2009-04-12

Pink Floyd / Ummagumma

3 stars

Bol som veľmi zvedavý na experimentálny album Ummagumma. Moc divný a náročný sa mi napokon nezdal, asi aj vďaka tomu že pred ním som počul väčšie divočiny čo sa týka experimentovania.

Live CD mám celkom rád. Verzie pesničiek sú zaujímavé, hoci sa nelíšia príliš od štúdiovej verzie. Saucerful je z nich najzaujímavejšia.

Studio CD: Wrightove kompizície stoja za to. Je tam nielen kus psychedelie, ale povedal by som aj, že občas mi pripomínajú Stále tie dni od Vargu. Waters ma krásne uvolnil skladbou Grantchester, aby ma potom šokoval experimentom Several... Gilmourove kompozície nie sú zlé (hlavne tretia časť je krásna), ale čakal som viac. Mason... no, Mason určite nie je bubenícky virtuóz, ale snaha sa cení.

Dvojalbum je zaujímavý, avšak pre mňa viac ako za tri to byť nemôže.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - Ummagumma
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Collegium Musicum - Continuo
2009-04-12

Collegium Musicum / Continuo

3 stars

Continuo nie je taký zlý album ako by sa zdalo. Áno, ubudli nápady a pribudol synťák, ale stále je tam kvalita.
Pavučiny - skladba začína ozaj mohutne než prejde do Noskovho spevu, ktorý ma milo prekvapil. Stredná inštrumentálna časť je asi moja najobľúbenejšia z celého albumu.
Autoportrét slobodného umelca - táto skladba by sa viac hodila na nejaký album mimo CM. Okrem inštrumentálnych častí mi totiž ako CM neznie.
Continou - skvelý začiatok, pekná gitara, bezchybný Frešo na base, chýba len hammond. Skladba však svoj potenciál na čas stratí, aby sa vrátil na záver v peknej pasáži so spevom.
Album by som neodsudzoval, ale CM vtedy už pomaly ale isto spelo ku koncu, čo sa prejavilo aj na albume.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Continuo
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Bohemia - Zrnko písku
2009-04-11

Bohemia / Zrnko písku

4 stars

Bohemia je kapela, ktorá ma milo prekvapila. Ozaj hrala nádherný jazzrock, ktorý mám rád. Hudobníci nemajú chybu, jediný, kto mi až tak nesedí je Lešek Semelka, ale ten mi nesedí ani v Blue effecte.

Úvodná Chór minulých nohou v průchodu pasáž je pekným úvodom do jazzrockových vôd. Všetko vyvrcholí v druhej skladbe Zátiší peronních lístků nádherne vygradovaným gitarovým sólom Pavlíčka. Balada Sen o snu je pekná, avšak moc mi pripomína bonusy na Blue effect - Svět hledačů. Horké letné stmívaní ma vždy dokáže krásne uvoľniť vďaka pôvabnému sólu Jána Kubíka. V záverečnej Milenci před Pollockovým obrazem Kubík svoje sólo absolútne vygraduje za doprovodu divokých bicích.
Bonusy sadli: vydarené spievané skladby Co mi bráni a Vina křídel, jazzrockové pecky King Kong a U studánky (táto skladba je pre mňa vrcholom tvorby kapely) a inštrumentálky Návšteva ve zverexu a Bulgaria expres tiež majú svoje čaro.

Vadí mi však obrovská chyba vydavateľstva nezaradiť na CD celú tvorbu Bohemie. Chýbajú tu dve singlové béčka Kam jdou (údajne skvelý artrock) a Přístav žíznicích (údajne flamengovsky pojatá skladba) a tiež skladba z 2LP Bratislavské jazzové dni Po funuse veselka v zrejme jazzrockovom šate. Keby niekto mal tieto skladby nech sa mi ozve, veľmi by ma potešieli (nowhere_man@azet.sk). Kvôli nekompletnej tvorbe na CD znižujem hodnotenie o jednu hviezdu.

» ostatní recenze alba Bohemia - Zrnko písku
» popis a diskografie skupiny Bohemia


Beatles, The - Love
2009-04-10

Beatles, The / Love

5 stars

Album inšpirovalo rovnomenné predstavenie v Las Vegas. George Martin tu so synom za súhlasu Beatles nanovo zremixoval ich skladby do nádhernej koláže, a to všetko z pôvodných nahrávok Beatles, žiadne dohrávanie nástrojov!! Podľa mňa sa tak zrodila najlepšia výberovka kapely Beatles. Nemôžem si pomôcť, ale plný počet. Zaslúžene.

» ostatní recenze alba Beatles, The - Love
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Let It Be... Naked
2009-04-10

Beatles, The / Let It Be... Naked

5 stars

Album Let it be tak ako mal výjsť, bez úprav Phila Spectora. Samozrejme remastrovaný a ako bonus je tu CD Fly on the wall, sekvencie z nahrávania. Musím povedať, že takto je album Let it be ozaj krajší a škoda, že tomu z roku 1970 som dal plný počet, teraz sa to nedá hviezdičkami rozlíšiť. Odporúčam viac Let it be naked ako Let it be. Vyniká hlavne The long and windig road, krásna skladba.

» ostatní recenze alba Beatles, The - Let It Be... Naked
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Anthology 3
2009-04-10

Beatles, The / Anthology 3

3 stars

Vrchol antológii, skvelé sklaby zo skvelého obdobia 1968-1970, bohužial musím dať tri hviezdy s ohľadom na radové albumy. Opäť rôzne rarity a autorské skladby, tentoraz ich najsilnejších kúskov. Myslím, že tento album kľudne zaujme aj iných ako fanúšikov. Odporúčam.

» ostatní recenze alba Beatles, The - Anthology 3
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Anthology 2
2009-04-10

Beatles, The / Anthology 2

3 stars

Album opäť obohatila "nová" skladba Real love. Opäť tu nájdeme nevydané autorské skladby, demá, live piesne a iné rarity, tentoraz za obdobie 1965-1968. Tu mi zas chýba krátka skladba Christmas time z fanúšikovského albumu 1967. V rokoch 1963-1969 nahrali vždy pre fan club malú vianočnu platňu. Tie by sa dali kľudne vydať na jednom CD, kedysi sa dali stiahnuť na nejakej ruskej stránke, no nestihol som to. Inak Anthology 2 už ukazuje, že Beatles omnoho pokročili v hudbe.

» ostatní recenze alba Beatles, The - Anthology 2
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Anthology 1
2009-04-10

Beatles, The / Anthology 1

3 stars

Prvá z antológii obsahuje i "novú" skladbu Free as a bird. Hlavne je však plný rarít: nahrávky ešte kapely Quarrymen, nevydané autorské skladby, rôzne demá a live záznamy z obdobia rokov 1958-1964. Nahrávky sú mnohé zaujímavé, avšak nadchnú najviac asi fanúšikov. Chýba mi tam nádherná skladba Johna Lennona I´m in love z roku 1963 na piane ako demo, ktorú som si zohnal.

» ostatní recenze alba Beatles, The - Anthology 1
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Live at the BBC
2009-04-10

Beatles, The / Live at the BBC

3 stars

V období rokov 1962 až 1965 hrali Beatles pravidelne pre rádio BBC. A výber z týchto nahrávok tvorí toto dvojcd. Sú tu nielen autorské skladby, ale aj mnohé covery (Chuck Berry, Elvis Presley, Buddy Holly). Na albume nájdeme aj autorskú skladbu I´ll be on my way, ktorá nikde inde nevyšla ani nebola nahratá. Album vyšiel v roku 1994, bol okamžite vypredaný a spôsobil druhú vlnu Beatlemánie, ktorá vyvrcholila Antológiami.

» ostatní recenze alba Beatles, The - Live at the BBC
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Past Masters Volume Two
2009-04-10

Beatles, The / Past Masters Volume Two

5 stars

Druhú časť singlov rozbieha nadupaný singel Day tripper a takisto nadupaný Paperback writer, ktorého B strana (Rain) je považovaná za najlepšiu B stranu singla kapely. Singel Lady Madonna bol návratom k rock and rollu, no B strana The inner light potvrdila indickú orientáciu Harrisona. Obrovským hitom bol singel Hey Jude (9 týždňov na vrchole Billboardu), ktorého B strana Revolution bola prvou politickou skladbou Johna Lennona. Nasleduje o Get back, jediná vec spolu z B stranou, ktorú vydali v rok nahrávania albumu Let it be z tohto projektu, a The ballad of John and Yoko, ktorého A stranu nahrali John a Paul sami a B stranu zas George a Ringo, keď nepočítame druhý hlas Paula v závere. Potom už idú len skladby Across the universe a Let it be, ktorého B strana You know my name bola nahratá už v júni 1967 pri oslave nahrania Sgt. Peppera a hosťuje v nej i Brian Jones z Rolling Stones.
V singloch Beatles takisto cítiť obrovský vývoj kapely prejavený albumami. Určite to nie je kompilácia, ale mimoalbumové skladby (SP, EP) tvoria silný dvojalbum.

» ostatní recenze alba Beatles, The - Past Masters Volume Two
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Past Masters Volume One
2009-04-10

Beatles, The / Past Masters Volume One

4 stars

Prvá z dvoch zbierok kompletných singlov. Love me do skončil síce na 17. mieste, ale ďalšie single From me to you, She loves you a I want to hold your hand rebríčky dobili. Zaujímavé je aj nemecký singel skladieb She loves you a I want to hold your hand. Nasleduje v podstate jediné mimoalbumové EP Long tall Sally. Po ňom tu máme singel I feel fine, v ktorom prezentovali svetu zvuk skreslenej gitary a skladba Bad boy, ktorá vyšla len v USA na EP, v Británii až na prvej výberovke. Album ukončujú B strany dvoch singlov Ticket to ride a Help.
Nemôžem dať plný počet, pretože druhá časť singlov je prirodzene väčším skvostom.

» ostatní recenze alba Beatles, The - Past Masters Volume One
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - The Early Tapes Of Beatles
2009-04-10

Beatles, The / The Early Tapes Of Beatles

2 stars

Album spĺňa definíciu pre zberateľov a fanúšikov. Obsahuje totiž nahrávky z roku 1961, ktoré nahrali Beatles ako doprovodná skupina Tonyho Sheridana na jeho single (za bubnami sedel ešte Pete Best). Ale niektoré skladby majú silnú iskru, ako Ya Ya alebo My Bonnie. Obsahuje i Ain´t she sweet naspievanú Lennonom a prvú vydanú autorskú skladbu Beatles, inštrumentálku Cry for a shadow od Harrisona.

» ostatní recenze alba Beatles, The - The Early Tapes Of Beatles
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Abbey Road
2009-04-09

Beatles, The / Abbey Road

5 stars

Po zlých skúsenostiach s albumom Let it be dali Beatles opäť voľnú ruku Georgeovi Martinovi. Výsledkom je podľa mňa vrchol tvorby Beatles - Abbey road. Už len samotný obal je kultový. Úroveň, na ktorú sa dostali Beatles na konci, presiahla komerčnú zábavu a inšpirovala mnohé kapely (Pink Floyd, Jethro Tull, Yes), myslím, že nepoznám lepší rozlúčkový album hocijakej kapely a umelca.

A-strana obsahuje majstrovské kúsky všetkých členov kapely: klasická známa Johnova Come together, Paulova uvoľnená Oh! Darling, Ringova nádherne jednoduchá Octopus´s garden a Georgeove majstrovské diela Something a Here comes the sun. Moja najobľúbenejšia skladba je však Paulova You never give me your money, krásne vystavaná lahôdka pre uši.
B-strana je akási suita krátkych a krásnych skladieb, ktorú ukončuje symbolická The end, ak nerátame miniatúru Her majesty. The End je naozajstnou rozlúčkou kapely - obsahuje gitarový duel Georgea a Johna, krátke Ringovo sólo na bicích a nádherný rozlúčkový verš od Paula.

Dávam 10 hviezd a myslím, že Beatles odišli ozaj na vrchole. Vďaka Vám za toľko dobrej hudby. Ozaj treba deliť hudbu na tú pred Beatles a tú po Beatles. Oni rozbehli celú hudobnú kultúru a umenie tam, kde potom vznikali jej najväčšie skvosty.

» ostatní recenze alba Beatles, The - Abbey Road
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Let It Be
2009-04-09

Beatles, The / Let It Be

5 stars

Rok 1969 začali Beatles na práci na novom albume, ktorý mal byť bez playbacku, strihania či dokrúcania a zároveň mal byť živý a nahrávaný kamerami. Nahrávanie sprevádzali opäť nezhody, počas ktorých kapelu opustil zas George Harrison, no po pár dňoch sa vrátil. Pomáhal aj čierny klavirista Billy Preston. Po ukončení nahrávania (30.1. poslednýkoncert Beatles na streche štúdia) bolo tak veľa materiálu, že album i film Let it be vyšli až po rozpade kapely v roku 1970. Koniec koncov úprava skladieb Phillom Spectorom dohnala Paula k vyzradeniu rozpadu Beatles v máji 1970.

Piesne sú však ozaj dobré - Get back, Let it be, divoká I me mine či krásna The long and winding road. A nezabudnem ani na Across the universe. Takže pekná bodka za Beatles, ale pozor!! Nie je to ich posledný album, ale predposledný...

» ostatní recenze alba Beatles, The - Let It Be
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Yellow Submarine
2009-04-09

Beatles, The / Yellow Submarine

4 stars

Soundtrack k rovnomennému animovanému filmu priniesol len 4 nové skladby Beatles. Dve už boli známe a zvyšok tvorí filmová hudba Georgea Martina, avšak tá je náhodou vynikajúca a veľmi sa mi páči. Čo viac dodať. K tým novým skladbám: Only a northern song bola nahrávaná už počas Sgt. Peppera a pochváliť musím tvrdosť a nadupanosť songu Hey bulldog.

» ostatní recenze alba Beatles, The - Yellow Submarine
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - The Beatles
2009-04-09

Beatles, The / The Beatles

5 stars

Prvý a jediný dvojalbum od Beatles, fanúšikmi zvaný White album, je jedným z mála dvojalbumov, pri ktorých sa poslucháč nenudí. Beatles sa tu zriekli spoločnej práce, každý robil sám za seba. Dokonca pri nahrávaní neboli všetci prítomní naraz. Kvalitu skaladieb to však neovplyvnilo. Sú tam skvosty ako Blackbird, Julia, While my guitar gently weaps (na sólovej gitare s Ericom Claptonom) či Ob-la-di ob-la-da, ktorá sa stala hitom. O skladbe Back in the USSR sa hovorilo, že bola proti obsadeniu ČSSR tankami, ale to sú len fámy. V kapele to poriadne škrípalo, opustil ju Ringo, ale kapela ho po pár dňoch presvedčila k návratu. Možno preto tu nájdeme aj jeho prvú autorskú skladbu Don´t pass my by.

» ostatní recenze alba Beatles, The - The Beatles
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Magical Mystery Tour
2009-04-05

Beatles, The / Magical Mystery Tour

5 stars

Zrejme najpsychedelickejší album Beatles. Vyšiel však len v USA, vo VB až v 1977, dovtedy len vo forme EP a SP (napríklad singel Penny Lane/Strawberry fields forever ešte pred seržantom). Natočený bol k nemu rovnomenný film krátky, ktorý však prepadol.
Album má však fenomenálne skladby: baladu Fool on the hill, Blue jay way či najsurrealistickejšie kúsky I am the walrus a Strawberry fields forever. Nezabúdajme ani na univerzálne posolstvo skladby All you need is love. Rok 1967 bol ozaj mimoriadne plodný v dielni Lennon, McCarney a Harrison (Ringo ešte neskladal).

» ostatní recenze alba Beatles, The - Magical Mystery Tour
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Sgt. Pepper´s Lonely Hearts Club Band
2009-04-05

Beatles, The / Sgt. Pepper´s Lonely Hearts Club Band

5 stars

Podľa mňa najdôležitejší album v histórii modernej hudby (netvrdím, že najlepší). Najväčší prínos bol, že radikálne zmenil význam slova album. Už nešlo len o zbierku hitov a nahrávok, ale skladby tvorili jednoliaty kompaktný celok. Novinky prinesol aj obal: stal sa prvým obalom v histórii s textami piesní a vloženou prílohou. Album vydržal na vrchole rebríčka 15 týždňov a získal 4 grammy (najlepší album, najlepšia rocková nahrávka, najlepší obal, najlepšia technická kvalita). Nemá zmysle rozbrať jednotlivé skladby, treba vypočuť!!!

Dobový článok Times: "Vydanie tohto albumu je rozhodujúci moment v histórii západnej civilizácie.!"

Nezabúdajme na hudobný odkaz Beatles!!!!

» ostatní recenze alba Beatles, The - Sgt. Pepper´s Lonely Hearts Club Band
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Revolver
2009-04-05

Beatles, The / Revolver

5 stars

Nastúpený trend inovatórstva Beatles potvrdili albumom Revolver. Opäť priniesol nové prístupy v populárnej hudbe: Got to get you into my life sa stala priekopníkom jazzrocku (podľa mňa) a narástol vplyv indickej hudby (Love you to, Tomorrow never knows). Po textovej stránke je najpôsobivejšia pieseň Eleanor Rigby zaoberajúca sa osudom osamelých ľudí. Najznámejšou je zas notorická Yellow submarine. Obal albumu pochádza od Klausa Voormana.

Antonín Matzner: "Náboj, který Beatles vystřelili na jaře šestašedesátého roku ze svého Revolveru, mířil daleko za obzory, do míst, kam se před nimi populární hudba nikdy neodvážila."

» ostatní recenze alba Beatles, The - Revolver
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Rubber Soul
2009-04-05

Beatles, The / Rubber Soul

5 stars

Prelomový album Beatles. V textoch prestali dominovať "love" motívy a stále viac sa presadzovali reflexívno-filozofické témy. Považujem to za začiatok novej etapy vývoja kapely, ktorú charekterizuje experimentovanie s novými hudobnými nástrojmi. Na tomto albume to bol napríklad sitar v skladbe Norwegian wood, ktorý použil Indiou ovplyvnený George Harrison. Najznámejšie skladby: Michelle, Girl a nadupaná Drive my car.
Z inštrumentálneho hľadiska Beatles začali posúvať limity štúdiového rocku: objavili nové basgitarové a gitarové možnosti, experimentovali so skreslením a viacstopovým nahrávaním, používali pre rock vtedy netypické nástroje.
Plný počet.

» ostatní recenze alba Beatles, The - Rubber Soul
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Help!
2009-04-02

Beatles, The / Help!

4 stars

Album Help! je určite moja srdcovka. Bol to i posledný album, kde boli i coververzie a zároveň posledný album pre mňa prvého obdobia kapely (alebo prvým nového obdobia?). Album priniesol nové prístupy k hudbe - pieseň Help! je spoveďou Johna Lennona, You´ve got to hide your love away je ovplyvnená folkom Boba Dylana, slávna skladba Yesterday objavila pre populárnu hudbu sláčikove kvarteto a I´ve just seen a face má zas nádych country. Mojou najobľúbenejšou skladbou je Harrisonova I need you.

Rovnomenný film opäť priniesol divácky úspech. Celkovo z komerčného hľadiska vtedy Beatles nemali už čo zlepšovať, no o to rýchlejšie napredovali po stránke umeleckej. 4,5 hviezdy, zaokrúhlim dole.

» ostatní recenze alba Beatles, The - Help!
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Beatles For Sale
2009-04-02

Beatles, The / Beatles For Sale

4 stars

Štvrtý album Beatles znamenal určitú zmenu v smerovaní kapely. Po prvýkrát sa objavili skladby, ktoré nezobrazujú veselosť, ktorú doteraz prezentovali. Aj obal vyzerá pochmúrnejšie. Texty sa stali introvertnejšími (I´m a loser) ale mínusom bolo použitie coverov, hoci dobrých. Zapríčinilo to málo času na skladanie nových skladieb počas turné.

Album bol opäť veľmi úspešný - držal sa 4 mesiace na čele britskej hitparády. V podstate u Beatles sa stretávame s tým, s čím málokedy - postavenie albumov v rebríčku zodpovedá aj ich kvalite.

» ostatní recenze alba Beatles, The - Beatles For Sale
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - A Hard Day´s Night
2009-04-02

Beatles, The / A Hard Day´s Night

4 stars

Album A hard day´s night priniesol Beatles uznanie mnohých hudobných autorít. Veľkým prínosom albumu bolo to, že sa skladal výhradne zo skladieb dvojice Lennon/McCartney a niektoré z nich sú skvosty, ktoré žiaria dodnes (A hard day´s night, krásna balada And I love her či svižná Can´t buy my love).

Rovnomenný film slávil tiež úspechy, natočený bol za 6 týždňova a zarobil vtedy 24 000 000 libier. V nejakom filmovom periodiku pred pár rokmi bol zaradený medzi 50 najlepších filmov 20. storočia.

Album je omnoho lepší ako predchádzajúce, plný počet hviezd však šetrím pre tie najlepšie...

» ostatní recenze alba Beatles, The - A Hard Day´s Night
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - With The Beatles
2009-04-02

Beatles, The / With The Beatles

4 stars

Každý nový album či singel Beatles priniesol niečo nové, stále umelecky napredovali. Na tomto albume je to tiež evidentné. Druhý album priniesol invenčnejšie melódie a dokonalejšie aranžmány. Obsahuje však opäť aj covery a druhú autorskú skladbu Georgea Harrisona (prvá bola inštumentálka Cry for a shadow z roku 1961). Pred vyjdením albumu bolo objednaných vopred 200 000 kusov. Fenomén beatlemánie začal naplno prepukať...

» ostatní recenze alba Beatles, The - With The Beatles
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Beatles, The - Please Please Me
2009-04-02

Beatles, The / Please Please Me

4 stars

Debutový album Beatles priniesol kapele okamžitý úspech, britskému rebríčku kraľoval 30 týždňov. Celý album nahrali za 12 hodín a ako bolo vtedy zvykom, obsahoval i mnohé coververzie. Na albume neboli použité žiadne efekty okrem dueta Paula McCartneyho so sebou v A taste of honey. Práve pre to je asi taký skvelý, poctivý a chytľavý. Nesmrteľné melódie Love me do a Please please me či rock and rollový nárez I saw her standing there - to vždy rozveselí moje srdce.

» ostatní recenze alba Beatles, The - Please Please Me
» popis a diskografie skupiny Beatles, The


Varga, Marián - Varga, Hammel, Peteraj, Štrasser - Cyrano z predmestia
2009-04-02

Varga, Marián / Varga, Hammel, Peteraj, Štrasser - Cyrano z predmestia

4 stars

Legendárny muzikál sa stal priekopníkom rockových muzikálov v Československu. Nahraný bol v ozaj excelntnej zostave hudobníkov (Varga, Hammel, Griglák, Szapu, Oláh, Lučenič, Belák) a navýkone to cítiť, takže to zatieni občasné spevácke kiksy. Piesne sú nádherné: clivá Pieseň o smútku, známa Pieseň pre Roxanu, skvelé gitarové sólo v Medzihre medzi I. a II. obrazom či ďalšia vynikajúca inštrumentálka Predohra II.

Cyrano má krásne piesne a skvelé inštrumentálne výkony. Netreba zabúdať na texty Peteraja a Štrassera. Myslím, že s Ursinyho Neberte nám princeznú vrchol muzikálovej tvorby na Slovensku.

» ostatní recenze alba Varga, Marián - Varga, Hammel, Peteraj, Štrasser - Cyrano z predmestia
» popis a diskografie skupiny Varga, Marián


Pink Floyd - More
2009-04-02

Pink Floyd / More

3 stars

Soundtrackový album Pink Floyd ma milo prekvapil. Filmová hudba je tu síce dosť zastúpená, avšak doplnená o krásne melancholické a ukľudňujúce songy ako Crying song, Green is the colour, Cymbaline a Cirrus minor. Prekvapila ma aj razantná Nile song, kde David ukázal, že má ozaj rockový hlas.

Soundtrack nie je zlý, avšak chýba kompaktnosť. Skvelé vyššie spomenuté piesne však nestačia potiahnuť album na viac ako tri hviezdy.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - More
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Nice, The - Elegy
2009-03-26

Nice, The / Elegy

3 stars

Týmto albumom ukončujem moju zbierku hudby skupiny Nice. Album je podobne ako Five bridges v podstate kompilácia nevydaného materiálu. Preto sa opakuje to, čo pri Five bridges - virtuozita je skvelá, ale stráca sa nejako duch prvých troch albumov. V podstate Nice vytvorili dôležité albumy, avšak rozišli sa včas. Nastúpili tak cestu ELP a iným classical rock bandom.

» ostatní recenze alba Nice, The - Elegy
» popis a diskografie skupiny Nice, The


Nice, The - Five Bridges
2009-03-24

Nice, The / Five Bridges

3 stars

OK, takže aby som sa vyjadril aj k zvyšným albumom Nice. Five elegy nie je zrovna môj obľúbený. Rovnomenná suita má určitú iskru, hudobníci sú skvelí, avšak mám pri nej pocit ako pri Concerto od DP - že idú do vôd, v ktorých nevedia plávať s takou istotou. Ostatné skladby ma tiež nenadchli tak ako prvé tri albumy Nice, avšak jedno im nemožno uprieť - hráčsku zručnosť členov kapely. Rozhodne však hudba patrí k lepšiemu, čo vzniklo v tej dobe z tejto oblasti. Takže rozsudok vidíte v počte hviezd.

» ostatní recenze alba Nice, The - Five Bridges
» popis a diskografie skupiny Nice, The


Nice, The - Nice ( Everything As Nice As Mother Makes It)
2009-03-23

Nice, The / Nice ( Everything As Nice As Mother Makes It)

4 stars

Pre mňa najlepší album od Nice. Otvára ho remake singlovej pesničky Azrael, ktorej sedí prevedenie v trojici s dôrazom na klavír. Hang on to a dream je moja najobľúbenejšia pesnička, má precítený vokál a úžasnú basu podmazávajúcu klavírne sólo. Diary a Example si svoj štandard tiež splnili. No a live pesničky sú ukážkou virtuozity Nice. Rondo je ešte šťavnatejšie ako štúdiová verzia a She belongs to me je tiež pekná, avšak by jej neuškodila menšia stopáž.

» ostatní recenze alba Nice, The - Nice ( Everything As Nice As Mother Makes It)
» popis a diskografie skupiny Nice, The


Pink Floyd - A Saucerful of Secrets
2009-03-20

Pink Floyd / A Saucerful of Secrets

4 stars

Toto album si ma podmanilo. Asi je to tou meditatívnou temnou atmosférou. Každá jedna skladba ma núti zamyslieť sa, zastaviť sa. Preto jeden z mojich najobľúbenejších albumov PF. Najviac ma zasiahla pasáž na konci skladby A saucerful of secrets začínajúca kúzelnými klávesami s basou, ktorá vyvrcholí za pomoci zboru. Jedna z najmeditatívnejších vecí aké ma zasiahli. Som preto zástancom kvality tohto albumu na rozdiel od mnohých fanúšikov,ktorí ho podľa mňa podceňujú.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - A Saucerful of Secrets
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Nice, The - Ars Longa Vita Brevis
2009-03-20

Nice, The / Ars Longa Vita Brevis

4 stars

Tento album už je úplne inde než debut. Mylsím, že prospel odchod gitaristu. Nice ako trio excelujú a predzaznamenávajú ELP.
Album je naozaj klasický classical rock. Krásne skladby ako Little Arabella, melodická Happy freuds zanechali vo mne silnú stopu. Vrcholom je samozrejme suita Ars longa vita brevis, pričom najkrajšia je časť citácie Bachovho branderburgeru.
Krásny album, určite niečo na tom bude, keď v roku 1968 mali reklamu Nice v ČSSR na beatovom festivale ako "1968-The year of the Nice".

» ostatní recenze alba Nice, The - Ars Longa Vita Brevis
» popis a diskografie skupiny Nice, The


Nice, The - The Thoughts of Emerlist Davjack
2009-03-19

Nice, The / The Thoughts of Emerlist Davjack

3 stars

Tvorbu The Nice som sa rozhodol spoznať než spoznám tvorbu ELP. Začal som chronologicky. Prvý album Nice je na svoju dobu vcelku zaujímavý. Myslím, že Emerson bol ozaj priekopníkom v hre na hammondky a spol. Toto album nie je však tak oslnivé ako som čakal. Má pekné momenty (krásna Thougst of emerlist davjack, absolútna pecka Rondo) i slabé (Tantalising Maggie, Bonnie K)a zdá sa mi, že i kvalita zvuku je na niektorých miestach sporná. Určite však zaujímavé album z hľadiska dobového classical rocku a rannej tvorby Keitha Emersona.

» ostatní recenze alba Nice, The - The Thoughts of Emerlist Davjack
» popis a diskografie skupiny Nice, The


Pink Floyd - The Piper at the Gates of Dawn
2009-03-19

Pink Floyd / The Piper at the Gates of Dawn

3 stars

Môj prvý album PF,ktorý som počul. Myslím, že Barretova éra bola dosť zaujímavá. Hlavne však surová, spontánna...Odlišná od ostatnej tvorby PF. Sú tu krásne rify (Lucifer sam, Interstellar overdrive) aj melódie. Občas mám pocit, z hľadiska rifov a Barretovej gitary, akoby bol Syd vzorom pre Kurta Cobaina.
Album určite patrí medzi klasiku. Rád by som dal 3,5, ale takto len za 3. To však neznamená, že je zlé. Len mám radšej iné od PF a tak šetrím hviezdičkami.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - The Piper at the Gates of Dawn
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Gattch - Komplet
2009-03-18

Gattch / Komplet

5 stars

Gattch som spoznal takmer už pred rokom. Čítal som o tejto kapele zaujímavé veci až napokon som to zohnal. Treba povedať, že naozaj sú pravdivé 2 tvrdenia, ktoré som o nich čítal: 1. spolu s Ursinym a Vargom vrcholní predstavitelia progrocku na Slovensku, 2. veľká konkurencia Collegia Musica len s tým rozdielom, že nepoúživali takmer vôbec hammondky

Tento Komplet je absolútny skvost. Keď som ho začal počúvať, zo Slovenskej scény som miloval Ursinyho, Vargu (sólo aj CM), Fermatu, Šebana, Prúdy či Filipa. Gattch sa okamžite dostali na prvé miesto mojich najobľúbenejších kapiel na Slovensku a na druhé miesto za Ursinyho v mojom rebríčku slovenskej tvorby (Dežo je moja srdcovka).

Na prvom CD sú štúdiové výtvory - EP, album a rarity. Myslím, že nemajú chybu, sú to absolútne vynikajúce skladby (hlavne Narodenie, Neznáma tvár či Kontrapunktická etuda). Trochu mi nesadla len V zelení jarín.
Na druhom CD je tak vynkikajúci koncert, že ani mnoho zahraničných kapiel sa nechytá (strašne sa mi páči bum vam).
Celkovo to boli páni inštumentalisti: bezchybná náročná rytmika Štefulu (bicie) a basákov Lančariča, Valentína Čekovského a Jonáša (ktorý exceloval i na saxíku). Gitarista a huslista Rédey a klavírista Beladič - to je myslím jasné. Pri zrode kapely stál i druhý gitarista Karol Slanina, avšak ten nefiguruje na nahrávkach.
Nejdem rozoberať každú skladbu, to by bolo na dlho. Je to jeden neuveriteľne úžasný hudobný zážitok. Veľmi ľutujem, že kapela sa v časoch normalizácie musela rozpadnúť, obrovská škoda...

» ostatní recenze alba Gattch - Komplet
» popis a diskografie skupiny Gattch


Collegium Musicum - Na II. programe sna
2009-03-17

Collegium Musicum / Na II. programe sna

4 stars

Mňa zaráža napríklad, že projekty Varga-Hammel sú v diskografii CM. To už tam dajme celé sólo Vargu. Áno, mohli ho nahrávať členovia CM, ale vyšlo pod inou hlavičkou, to ako keby som do diskografie Emerson Laka and Palmer vrazil Emerson Lake and Powell, však 2/3 sú z ELP.
No ale to nevadí. Hlavná je hudba. Nie je to Zelená pošta, avšak nesklame. Skvosty ako Ľalia poľná či S chodníkom na chrbte patria do siene slávy československej hudby. Dnes na tú úroveň nesiaha z našej scény nikto. Ba vlastne hej... a nie, to som sa pomýlil, ten už nežije. Mrzí ma, že mnohí ohovárajú Hammela, ale nikdy nepočuli nič okrem jeho hitoviek. A mrzí ma, že pre mnohých, ktorí poznajú Vargu, je on ako nejaký psychopat za klávesmi. Avšak jeho pesničkovú tvorbu nepoznajú. Skrátka tí, čo nevedia prísť na meno Varga alebo Hammel z týchto dôvodov, siahnite po tomto albume. Stojí za to vypočuť si ho, určite viac ako to čo dnes u nás vzniká (česť výnimkám).

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Na II. programe sna
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - Marián Varga & Collegium Musicum
2009-03-17

Collegium Musicum / Marián Varga & Collegium Musicum

5 stars

Nemôžem si pomôcť, ale dávam plný počet. Je to zrejme moje najčastejšie počúvané album CM. Bol som zvedavý, čo prinesie výmena môjho miláčika Fedora Freša za Ivana Beláka a prírastok gitaristu Jozefa Farkaša. Musím povedať, že obaja ma strhli svojou virtuozitou a hlavne Farkaš. Už preto sa teším na vypočutie ich práce v kapele Prúdy. Farkaša je naozaj škoda, že spáchal samovraždu.
Mikrokozmos je classical rock ako vyšitý, je tu krásna pomalá časť s klavírom a gitarou. Avšak vrcholy albumu prídu až potom. Nech žije človek je neskutočne namakaná exhibícia najprv skvelého Hájeka a potom absolútne bezchybného sóla Farkaša, ktoré na istý čas preruší len úchvatné basové sólo od Beláka. Myslím, že to je vrchol albumu, zvyšok skladby už patrí Vargovmu majstrovstvu na Hammonde. Nasleduje Prelúdium, kde Varga podáva klasicky skvelý výkon, podobne ako v nádhernej Hudbe k vodometu. Druhá až štvrtá pesnička sú pre mňa absolútne no. 1. Nesmierny smútok je už len takým vydýchnutím na záver, i keď podmanivým.
Večná škoda, že táto zostava CM nevyprodukovala viac. Aspoň keby bol nejaký koncert....

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Marián Varga & Collegium Musicum
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - Zelená pošta
2009-03-15

Collegium Musicum / Zelená pošta

5 stars

O albume Prúdy - Zvonky, zvoňte sa hovorí ako o slovenskom Revolveri, kým o Zelenej pošte ako o slovenskom Sgt. Pepperovi. Nemožno to síce zrovnávať, ale myslím, že Zelená pošta je určite jeden z najlepších a najzásadnejších albumov nielen SR, ale aj ČR. Teda Československa.
Úvodná Domáca úloha je nádherné intro z čias Vargových štúdií na konzervatóriu. Po nej nasleduje nádherná skladba Z ďatelín, s krásnym refrénom nádherne zaspievaným Pali Hammelom. Tenis zas ukazuje krásu Hammondiek a opäť virtuozitu pána basáka Fedora Freša. Smutná ránná električka nepotrebuje komentár, kto si zvykne na jej tempo, ten jej určite prepadne. Snáď len toľko, že Hladíkove záverečné sólo je jedno z jeho najkrajších. Prvú polovicu uzatvára jediná Hammelova vec, Krajina bielych dievčat, v ktorej má veľký priestor Vargovo sólo a využité je na 100%.
Ich spoločná pieseň Páví ples je pekná (ach, ten Hammond), avšak pre mňa z albumu najmenej počúvaná. Cesty bláznov majú tak bláznivý rytmus až je to krásne a Nechtiac veľmi pekne cituje Handela. Po predposlednej balade Slnečnice, nasleduje záverečná vygradovaná Zelená pošta, ozaj vynikajúci záver.
Neskutočný zážitok. Jediná vec, ktorá mi vadí, je skôr technického charakteru: že albumy Varga-Hammel sú v diskografii Collegia. Viac by som ich dal ku Vargovi alebo do ikony Hammel-Varga. Ale to s tým nesúvisí. V každom prípade, každý, kto u nás chce počúvať kvalitnú hudbu, nemôže sa vyhnúť Zelenej pošte.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Zelená pošta
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - Live
2009-03-13

Collegium Musicum / Live

4 stars

Live, ktoré bolo nahraté live v štúdiu, predstavilo CM v triu. Avšak gitara tam mne osobne nechýba, zvládli to aj ako tri, hoci cítiť istú únavu materiálu, rytmika je však našlapaná poriadne. Musím vyzdvihnúť hlavne basáka Fedora Freša, ktorý predstavuje pre mňa číslo jeden slovenských basgitaristov. Netvrdím, že je najlepší, no pre mňa áno. Milujem jeho hru na basu a tu má veľký priestor, napríklad sólo v Si nemožná 1. Najbombastickejšie na mňa pôsobí Burleska. Neľútostná našlapaná skladba, spestrená Dvořákovou humoreskou.
CM Live mi naznačilo, že by som sa mal zapodievať aj tvorbou ELP, takže vďaka tomu poznávam i tvorbu ELP. A je mi ťažko povedať, kto je lepší: ELP či CM. Asi je to tak, že sú to dve strany jednej mince.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Live
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - Konvergencie
2009-03-13

Collegium Musicum / Konvergencie

5 stars

Takž po dlhšom čase sa vraciam k recenziám. A vraciam sa s recenziou na Konvergencie. Je pravda, že sa o tomto albume rozprávajú samé superlatívy... a je to pravda! Toto dvojalbum som po prvom vypočutí ohodnotil slabšie ako debut CM. Avšak ako sa mi potvrdilo skúsenosťami, najviac ma oslovuje hudbe (až na výnimky), ktorá prepukne v plnej sile až po viacnásobnom počutí. A CM to splnili.
Úvodná PF je naozaj krásna skladba a ja som konečne zistil, odkiaľ som poznal frázu "sneh priletí...". Inštrumentalistické pasáže sú krásne, myslím, že Fero Griglák musel vtedy šokovať svojou hrou na gitaru. Na Slovensku mu neviem nájsť konkuretna, okrem Andreja Šebana.
Mojou najobľúbenejšou skladbou je Šeherezáda. Krásna klasická vec, ktorá nemá chybu. Dočítal som sa, že je "krátka" kvôli stopáži LP, na koncertoch ju hrali aj 45 minút. To teda musela byť pecka, škoda, že neexistuje záznam.
Piesňe z kolovrátku sú niečo ako preddavok k Zelenej pošte. Myslím, že Hammel ja dosť podceňovaný, ale je to naozaj úžasný spevák. Nehovoriac o tom, že v časti Tvoj sneh spieval Fero Griglák, myslím, že aj on by mohol spievať viac, má pekný hlas.
Záverečná Eufónia je... neobvyklá. Na jednej strane antihudba, na druhej úžasná technika. Vždy, keď chcem niekoho naštvať, vypečiem mu Eufóniu a je hotový:-).
Konvergenice sú naozaj majstrovským dielom. Asi preto sa stále striedajú na prvom mieste najlepších slovenských albumov všetkých čias s Dežovým Modrým vrchom a Zvonkami od Prúdov.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Konvergencie
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - Collegium Musicum
2009-01-19

Collegium Musicum / Collegium Musicum

5 stars

Môj prvý album Collegia Musica. Hneď ako som si ho prvykrát pustil, tak som ostal žasnúť s otvorenými ústami, niečo podobné som dovtedy nikdy nepočul. Odvtedy som prepadol zvuku hammondiek a progresívnemu rocku. Takže pre mňa prelomové album, ktoré ma uviedol do sveta progresu aj keď už v tom čase som mal za sebou najprogresívnejšie obdobie Deža Ursinyho.

PS: K prvému albumu sa samozrejme počíta aj EP Hommage a J.S.Bach...

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Collegium Musicum
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Filip, Jaro - Milan Lasica a Jaro Filip - Sťahovaví vtáci
2008-08-16

Filip, Jaro / Milan Lasica a Jaro Filip - Sťahovaví vtáci

4 stars

Posledný (žiaľ) album z dielne Lasicu a Filipa (Satinský hosťoval v jednej skladbe). Opäť to točilo Provisorium s Dežom Ursinym, ale akustické vyhrávky nahral skvelý Andrej Šeban. Skladby sú oproti albumu My odľahčenejšie, akoby to bol výber z ich tvorby. Vynikajú najmä netradičná Rodinné zázemie, pohodová Mäso, vtipná Turci idúúú..., Kapitán a veľmi vydarená inštrumentálka Sťahovaví vtáci 2.

Bonusy: Mäso je opäť z predstavenia Deň radosti (1989). No a S deravou hlavičkou je skladba, ktorá odznela v roku 1982 v relácii Ktosi je za dverami.

» ostatní recenze alba Filip, Jaro - Milan Lasica a Jaro Filip - Sťahovaví vtáci
» popis a diskografie skupiny Filip, Jaro


Filip, Jaro - Milan Lasica a Jaro Filip - My (do tanca a na počúvanie)
2008-08-16

Filip, Jaro / Milan Lasica a Jaro Filip - My (do tanca a na počúvanie)

5 stars

Prvý album od Lasicu a Filipa (Satinský však hosťoval v niektorých skladbách). Navyše ho nahrávala famźna skupina Deža Ursinyho Provisorium. Aj Dežo si tu odgitaroval svoje a odspieval jednu skladbu (5). Tento album mám najradšej zo všetkých spolupráci Lasicu a Filipa, je taký melancholickejší a osobnejší. Krásne clivé skladby Návšteva či Godot nepríde z neho robia opäť jeden z našich najlepších albumov. No a nechýba ani známy hit (My).

Bonusy: Tie live verzie sú v skutočnosti z predstavenia Deň radosti z roku 1989, kde hral aj Filip. Odporúčam, vyšlo na 2CD.

» ostatní recenze alba Filip, Jaro - Milan Lasica a Jaro Filip - My (do tanca a na počúvanie)
» popis a diskografie skupiny Filip, Jaro


Filip, Jaro - Lasica, Satinský, Filip - S vetrom opreteky
2008-08-16

Filip, Jaro / Lasica, Satinský, Filip - S vetrom opreteky

3 stars

Druhý album z dielne L+S+F už spĺňa kategóriu "pesničky z vystúpení" (až na pár výnimiek). Aj tak je to však pekný album, nenáročný, pohodový a v mnohom aj úsmevný (opäť krásne Lasicove texty). Mnohé pesničky naozaj zazneli v relácii Ktosi je za dverami. Niektoré sa vymikajú kabaretnému žánru: Clivota, Bicykel či známa skladba, ktorú spieva Zuzana Krónerová (a preslávila ju Hana Hegerová) Čerešne, ktorá zaznela aj v Pelíškach.

Bonus je Lasicov príspevok (textovýa aj spevácky) na jeden kompilačný album z roku 1981.

» ostatní recenze alba Filip, Jaro - Lasica, Satinský, Filip - S vetrom opreteky
» popis a diskografie skupiny Filip, Jaro


Filip, Jaro - Lasica, Satinský, Filip - Bolo nás jedenásť
2008-08-16

Filip, Jaro / Lasica, Satinský, Filip - Bolo nás jedenásť

5 stars

Inteligentný humor pánov L+S je moja srdcová záležitosť. Jedného dňa, keď už som ho poznal odpredu dozadu, skúsil som si vypočuť aj piesne s Filipom. Čakal som nejaký kabaret, divadelné piesne a podobne. No už od prvej skladby som bol šokovaný. Až potom som sa dozvedel, že je to legendárny album slovenskej hudby a v rebríčku 100 najlepších našich albumov zostaveným hudobníkmi skončil na 7. mieste. Je to ozaj vynikajúci album. Hudba je krásna, z tejto stránky je to Filipov vrchol (Vyletel vták, Za dedinou, Do batožka) a Lasicove texty sú úchvatné, mnohé aj zľudoveli (Keď som išiel, V našej obci). Veľa piesní spievame pri táborákoch pri gitarových doprovodoch. No a tá zostava, je neskutočné koľko zvučných mien sa podarilo Filipovi zohnať (viď obsazení). Skrátka, bezchybné.

Bonusy: Prvé dve skladby pochádzajú zo singlu L+S z roku 1969 a druhé dve zo singlu L+S 1970 (legendárna skladba Sága rodu Forsythovcov a skladbu Vtip urobil Filip nanovo na albume Sťahovaví vtáci).

» ostatní recenze alba Filip, Jaro - Lasica, Satinský, Filip - Bolo nás jedenásť
» popis a diskografie skupiny Filip, Jaro


Ursiny, Dežo - Neberte nám princeznú (pesničky z filmového muzikálu)
2008-08-13

Ursiny, Dežo / Neberte nám princeznú (pesničky z filmového muzikálu)

5 stars

Legendárny muzikál a vrchol pesničkovej tvorby Deža Ursinyho. Dežo si tento album velmi cenil a bol sklamaný, že mu ho neumožnili v dobe vzniku muzikálu vydať aj na LP. Povedal, že konečne mal možnosť byť úspešný a túto jedinú šancu mu neumožnia. Napokon v roku 2001 sa jeho túžba splnila, škoda, že sa toho nedožil. Navyše muzikál sa objavil v divadlách. Aspoň nejaká pocta Dežovi. Ja som sa zo začiatku bál tohto CD, no po vypočutí som vedel, prečo je Dežo na toto album tak hrdý. Urobil skvelé skladby (známe piesne ako Dvaja či Tri slová). Mne sa najviac páči jednoduchá a detská Rozhádzané postele. Nikdy by som nepovedal, že Dežo zloží aj niečo také. Škoda ho...

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Neberte nám princeznú (pesničky z filmového muzikálu)
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Ursiny, Dežo - Pevniny a vrchy 2
2008-08-13

Ursiny, Dežo / Pevniny a vrchy 2

5 stars

Málo ľudí pozná toto 2CD, ale stojí za to. Čakal som síce rarity typu demá a nepodarky. Po vypočutí som však zistil, že Dežo nepodarky robiť nevedel.

CD1:
Beatmen (1966) je klasika, zaujímavá je aj prvá verzia skladby Víťaz (1978) z Nových máp ticha. No a potom to už ide. Ukľudňujúca Vítam slunce ranní (1980), vynikajúci nevydaní singel Muž bez záručného listu/Kľúče (1983) a štyri skvosty s Janou Kocianovou (1980). Filipov a Lasicou Song o idúcom muničnom vagóne (1987) je ako šitý pre Deža a to isté platí aj pre Daněkove skladby Prázdne kúpaliská a neskutočne podmanivú Tvár v zrkadle (1989). Duet s Leonou Machálkovou (1994) nie je až tak oslnivý, no je to Dežov československý text, ktorým vyjadril postoj k rozdeleniu ČSFR. No a dve demá z nerealizovaného muzikálu P+L (1986/1987)sú neskutočne chytľavé. A preto je veľkou perlou záverečné dokončené demo Prečo (1999) od Šebana-Rózsu-Buntaja na sposob Lennonovej Free as a bird.

CD2:
Koncert Soulmen (finále beatového festivalu v Prahe 1967) je mizernej kvality, ale aspoň, že to. Počuť tu aj prvú verziu I have found a cover Beatles She´s leaving home.
Koncert Provisoria (Praha 1971) je úchvatný. Tiež horšia kvalita, ale koncert je skvelý. Krásne Ursinyho a Filipove sóla. Je to v podstate celý album Provisorium z 1973 plus tri nevydané skladby. Tie sú ozaj krásne, hlavne artrocková suita Come home George. Škoda, že nevyšli tiež.

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Pevniny a vrchy 2
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Ursiny, Dežo - Posledný príbeh live
2008-08-13

Ursiny, Dežo / Posledný príbeh live

4 stars

Predposledný Dežov koncert v živote a posledný na Slovensku (posledný bol v Prahe). Myslím, že dostojná rozlúčka s hudobnou kariérou. Je v jeho hlase síce cítiť chorobu, ale nevadí. Koncert plynie krásne a pokojne. Škoda len, že je to jediný oficiálny koncert na CD (hoci vieme, že Dežo nerád koncertoval). Ostatné tri sú len amatérske záznamy, čo je škoda.

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Posledný príbeh live
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Ursiny, Dežo - Pevniny a vrchy
2008-08-13

Ursiny, Dežo / Pevniny a vrchy

5 stars

Tak toto je pecka. Ursinyho singlové, EPčkové a rozhlasové mimoalbumovky. Paráda.

Beatmen: Nie sú až tak podobní Beatles, ale na vtedajšie pomery skvelé. Ursinyho Let´s make a summer by mohol byť vtedy aj svetový hit.

Soulmen: Legenda a víťazi 1.čs. beatového festivalu. Skvelá rytmika Frešo-Mallý. Veľká škoda, že nenahrali album, absolútny posun k progresu. Hitovka Baby do not cry z Pelíšok a moja favortika, energická I wish I were.

New Soulmen: Už cítiť progres jasne. Prvá skladba krásna melódia, druhá zaujímavá verzia s porovnaním Provisoria.

SP: Už bol vydaní na reedícii 4/4. Obstojné, skvelá je hlavne Stá pieseň o daždi.

Rozhlas: Absolútne excelentné skladby. O tebe, pre teba, s tebou a Náhle sú jedny z najlepších Ursinyho skladieb. Štrasser má tiež dobré texty.

Táto kompilácia mimoalbumových počinov vobec nazaostáva za radovými albumami. Excelentéééééééé.

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Pevniny a vrchy
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Ursiny, Dežo - Príbeh
2008-08-13

Ursiny, Dežo / Príbeh

5 stars

Príbeh. Dežo odišiel na vrchole. Mal ich veľa a toto bol jeden z najvyšších. Absolútne krásne album, nemám slov. Ach, aké krásne albumy by nás ešte čakali, keby tu Dežo ešte bol. Ale asi to tak má byť. Najviac ma štve, že si ho nevážime, ba dokonca väčšina ľudí ani nevie, kto to je. To je kruté. Príbeh je... je proste skvelý. Treba spomenúť aj skvelú rytmiku Šeban-Rózsa. Dežo, vďaka...

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Príbeh
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Ursiny, Dežo - Ten istý tanec
2008-08-13

Ursiny, Dežo / Ten istý tanec

5 stars

Veľmi som sa tešil na Deža ako textára. A nie darmo. Niečo od Štrpku pochytil, ale ostal svojim. Textami sa odhalil až na kostru. Absolútne do tla. Hlavne text Harakiri je akoby spoveď jeho života. Z mnohých textov cítiť vplyv rakoviny. No a ako ateistovi mi jeho náboženské texty nevadia, sú proste iné. Myslím, že veľa urobil aj Andrej Šeban. Album je absolútne kľudný. Tiež ma nudil, ale po viacnásobnom vypočutí opäť prišiel poznatok o Ursinyho genialite. Vždy, keď počujem meno Dežo Ursiny, predstavím si niečo božské, a to som ateista. Ale Dežo... to je moj boh. Pre fajnšmekrov odporúčam aj jeho knihu Listy zdenke Krejčovej (1991-1995), ktorá vyšla na jeho šesťdesiatku a bolo to v jeho záveti. Vždy chcel napísať román, no nikdy nestihol. Jeho listy a texty však bohato stačia.

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Ten istý tanec
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Ursiny, Dežo - Do tla
2008-08-13

Ursiny, Dežo / Do tla

5 stars

Toto album pre mňa znamená akoby zlom. Dežo sa prostredníctvom Štrpkových textov akoby vyrovnával s minulosťou. Odhaľuje sám seba (vyvrcholilo to na Tom istom tanci). Keď som ho počul prvýkrát, bol som sklamaný a myslel si, že posledné albumy jeho života budú tiež nudné. Ale potom som si to vypočul znova. A znova a znova. A ponoril sa do textov a ocenil ich silu. Dospel som k tomu, že je to jeden z albumov, ktoré si musím vypočuť veľakrát, kým ich pochopím. Ale potom, to je sila.

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Do tla
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Ursiny, Dežo - Momentky
2008-08-13

Ursiny, Dežo / Momentky

5 stars

Album Momentky ako keby naznačoval Ursinyho na rozcestí. Nehodí sa totiž ani k jeho poslednej fázi pred ním (Zelená, Na ceste domov), ani k tej po nej (Do tla, Ten istý tanec). Nie je zlý, ale niečo mi tam chýba. Obsahuje však krásne momenky, vrcholom je skladba Kus tváre, veľmi smutná a temná zároveň, vždy mám z nej zimomriavky.

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Momentky
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Ursiny, Dežo - Na ceste domov
2008-08-13

Ursiny, Dežo / Na ceste domov

5 stars

Na ceste domov je poznamenaný dobovými bicími. Ale, je to jeden z mála albumov, ktorému to neškodí. Je opäť plný emócií. Na ceste do nahoty - skvelá dumavá pieseň s neskutočnými Stivínovými sólami. Suchý dážď - odľahčený swing, akoby ho zložil Jaro Filip (veľká podobnosť s jeho skladbou Raňajky v tráve z albumu s Lasicom My z toho istého roku). Na ceste domov - skladba, ktorá vo mne vyvoláva vždy tie depresívnejšie nálady, ale Kroczek tu má krásne sólo. Neviditeľný spevák - krásna skladbička s úchvatním Ursinyho sólom (škoda, že ich robil nerád). Jednoducho, veľké plochy mu Dežovi sedia.

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Na ceste domov
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Ursiny, Dežo - Zelená
2008-08-13

Ursiny, Dežo / Zelená

5 stars

Zelená je moj najobľúbenejší album Deža Ursinyho. Je tak ukľudňujúci, plynie ako pomalý a kľudný horský potok. A vobec nenudí. Všetky skladby majú úžasnú atmosféru. Stav vecí upokojuje myseľ, kým Tisíc izieb jej podáva dávku clivoty. Ranní vtáci je skladba ako naozaj k rannej káve, keď ešte nezačalo ani svitať. No a napokon skvelé Filipovo sólo v skladbe Tisíc izieb a saxofón Dušana Húščavu v skladbe Radar sa krúti. Na CD sú aj bonusy, ktoré však narúšajú harmóniu albumu. Anglická verzia The emty rooms nie je taká presvedčivá. No a potom je tu amatérsky záznam z koncertného predstavenia Modrý vrch zo Štúdia S v Bratislave 1990 (Rozhovor, Gol den lip, Zelená, Na pol ucha, Filmové triky a Ranní vtáci), ktorí vobec nie je zlý.

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Zelená
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Ursiny, Dežo - Bez počasia
2008-08-13

Ursiny, Dežo / Bez počasia

5 stars

Po skvelom pesničkovom albume 4/4 prišiel ešte jednoduchší Bez počasia. Veľmi príjemné funky, ale aj zádumčivé polohy ako Vodná veža. Tento album mohol byť hit, neviem, prečo nebol, komerčný potenciál mal. Veď Dežo so Štrpkom začali zjednodušovať texty i hudbu kvoli tomu, aby ich hrali aj v rozhlase a tak. Rozčarovaní z toho, že aj keď zjednodušili a skrátili piesne, ich nehrajú, vykašlali sa na to a vrátili sa k dlhším plochám (Zelená, Na ceste domov). Aj keď videoklip k skladbe Filmové triky (kde hral už aj navrátilec Filip) vyhral hitparádu Triangel (!!). Svieže album Bez počasia však spestrilo Dežovu diskografiu.

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Bez počasia
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Queen - Queen in nuce
2008-08-09

Queen / Queen in nuce

3 stars

Pre mňa už notoricky známe skladby I can hear music, Goin´ back a Mad the swine. Ale aspoň som spoznal tvorbu predchodcu Queenu, kapely Smile. Inak ja mám aj raritné veci od Queen, ale mrzí ma, že nikdy oficiálne všetky nevyšli (Mad the swine, See what a fool I´ve been, Soul brother, A human body, I go crazy... a iné ďalšie skladby z B strán singlov). Tie mohli výjsť, však už vyšlo kopu koncertných CD a z rarít máločo.

» ostatní recenze alba Queen - Queen in nuce
» popis a diskografie skupiny Queen


Queen - Queen Rock Montreal
2008-08-08

Queen / Queen Rock Montreal

5 stars

Keď porovnám albumy Live killers, Live magic, Queen at BBC, Live at Wembley, Live at Hollywood bowl a Queen rock Montreal, víťazne mi vyjde Queen rock Montreal. Úžasné výkony a Freddie má lepší hlas ako na ostatných z nich. A vobec, chýba mi koncert zo 70. rokov, keď boli Queen podľa mňa najlepší vo svojej histórii.

» ostatní recenze alba Queen - Queen Rock Montreal
» popis a diskografie skupiny Queen


Varga, Marián - Hommage a Marián Varga
2008-08-08

Varga, Marián / Hommage a Marián Varga

4 stars

Výber Mariána Vargu je skvelý, ale! Nemá podľa mňa niektoré skvosty. Napr. aspoň časti zo Suity po tisíc a jednej noci, Long live man, Hudba z vodometu za Collegium. A na CD 2 mi chýba napr. Tvoj sneh (hoci je to Collegium), Pieseň o smútku, niektoré z cyklu Sadza do obálky na Divergenciách atď. Podľa mňa kľudne mohlo výjsť radšej 2CD Collegia výber a 2CD výber vargovských spievaných piesní. Ale aj tak kvalita. Len za to, že mi tam chýbajú citeľne niektoré veci, dávam 4.

» ostatní recenze alba Varga, Marián - Hommage a Marián Varga
» popis a diskografie skupiny Varga, Marián


Ursiny, Dežo - 4/4
2008-08-06

Ursiny, Dežo / 4/4

5 stars

Po úžasných veľkých plochách som sa veľmi netešil na pesničky od Deža. Ale zabudol som s akým umelcom mám čo do činenia. 4/4 je jeden z najlepších pesničkových albumov u nás. Dežo ukázal, že stále vie tvoriť aj krátke a jednoduché kompozície a k tomu tá jeho gitara... Pre mňa srdcovka, lebo som ten album počúval prvýkrát vo Vysokých Tatrách a vždy pri jeho počúvaní sa mi vybavia v mysli.

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - 4/4
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Ursiny, Dežo - Modrý vrch
2008-08-06

Ursiny, Dežo / Modrý vrch

5 stars

Modrý vrch je určite jeden z našich najzásadnejších albumov. Už ho poznám odzadu odpredu, no vždy ma očarí svojou hudbou a slovom. Lúka, Modrý vrchI,II, Pod hladinou - klenoty medzi klenotmi. Mrzí ma, že mnoho ľudí ho nepozná... A celkovo aj meno Dežo Ursiny je na Slovensku neznáme v podstate. Keby podobne ako v škole existuje povinné čítanie, medzi povinné počúvanie by som zaradil Modrý vrch. Ale... je pravda, že každý na to nemá. Každopádne hudobná výchova by mala zahŕňať u nás aj Deža.

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Modrý vrch
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Ursiny, Dežo - Nové mapy ticha
2008-08-06

Ursiny, Dežo / Nové mapy ticha

5 stars

Pre mňa najlepší Dežov album v jeho art, jazz a prog rockovom období (1971-1980). Jeho skladby dostali jednoduchejšiu podobu, ale ta umelecká jedinečnosť v nich ostala a jeho skvelý hlas tomu dodáva priam božskú radosť. Navyše konečne zas ukázal, ako svelo ovláda svoju gitaru, vďaka Daněkovi!!!! Vtedy sa aj vrátil na koncertné pódia po osmich rokoch a bez reklamy vypredal za pár hodín bratislavské PKO!!!

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Nové mapy ticha
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Ursiny, Dežo - Pevnina detstva
2008-08-06

Ursiny, Dežo / Pevnina detstva

5 stars

Priznám sa, že po Provisoriu som už nečakal nič lepšie a ľutoval, že albumy Deža už nebudú anglické. Po vypočutí Pevniny som bol tak obarený spevom, že odvtedy som už nikdy nepodceňoval v hudbe moju rodnú reč, dovtedy som mal rád len angličtinu a češtinu. Navyše ma tento album priviedol k jazzrocku. Vynikajúce skladby, jeden z vrcholov našej hudby i Deža (ten ich mal snáď každým albumom jeden, ale vždy iný). Pevnina je srdcovka s krásnou basou Toníka Jara, len škoda, že Dežo nechytil gitaru (inak na to aké sóla na nej strúhal, hral ich veľmi málo). A tie texty... Toto už nie je hudba a text, ale UMENIE!!!

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Pevnina detstva
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Ursiny, Dežo - Provisorium
2008-08-06

Ursiny, Dežo / Provisorium

5 stars

K Dežo vi ma priviedol Jaro Filip, pretože v jeho biografii boli obrovské chvály na Deža. Tak som si zohnal všetky Dežove albumy a chronologicky ich začal počúvať. Dodnes je to moja najlepšia hudobná jazda akú som absolvoval a začal práve Provisoriom. Podľa mňa v dobe nahratia (1972) to bolo nielen to najlepšie v ČSR, ale aj vo svete, čo sa týka art rocku. Christmas time - nádherná suita, vlasy mi dupkom vstávajú pri sóle Dežovom i Jarovom, Looking... - skvelá, neviem prečo ale prvýkrát mi pasáž spevu po sólovej gitare znela ako Ian Gillan :-), Apple - majstrovská balada, hoci koncertná verzia z rarít je precítenejšia, I have found - od jej podoby z obdobia Soulmen (1967) prešla neuveriteľnou zmenou k lepšiemu, vyvrcholenie albumu. Keď si spomeniem na prvé stretnutie s Dežom... jednoznačne 5.

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Provisorium
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo


Přihlášení

uživatelské jméno

heslo

Auto-login
» nový uživatel

Progboard Radio

» Pustit radio
» Progboard TV

Facebook

Reklama


copyright Progboard 2005 | created by www.potentus.com and Poki | hosting sponzoruje Internetplus.cz | RSS kanál RSS kanál

Pravidla pro užívání webu Progboard.com naleznete zde.

Přidej na Seznam optimalizace PageRank.cz ?esk? toplist SuperLink Add to Google

Google Pagerank - www.progboard.comGoogle Pagerank S-Rank - www.progboard.comS-Rank JyxoRank - www.progboard.comJyxoRank

Ikonky

Rock Shock Hudba 2000