Profil uživatele PaloM


Pro prohlížení profilu uživatele musíte být přihlášeni/zaregistrováni.

Recenze:

Fire On Dawson - Seven Billion and a Nameless Somebody
2012-09-16

Fire On Dawson / Seven Billion and a Nameless Somebody

5 stars

Pred pár týždňami som sa náhodou dostal ku (pre mňa) úplne neznámej nemeckej skupine Fire on Dawson a jej dvom albumom. To je v podstate celá diskografia, lebo prvé vydané EP je nezohnateľné, nepočuteľné. Aspoň po márnom hľadaní som nadobudol taký dojem. Keďže som druhý album počul ako prvý v poradí, tak tu je niekoľko dojmov z neho.

História skupiny a okolnosti vzniku albumu mi neboli známe, no práve ich hudba ma tak zaujala, že to vyústilo do profilu pre Progboard. Bol som prekvapený, že spevák Ankur Batra je Ind, navyše výhradný textár. To sľubovalo miešanie kultúrnych vplyvov, čo som v posledných rokoch v hudbe vyhľadával a cenil si ako obohacujúci prvok.

Po výmenách gitaristov a bubeníkov táto zostava (ktorá nahrala aj debutový album) predvádza zvláštny rock, ktorý sa nedá uchopiť na prvý raz. A to je dobré znamenie.
Z technického zreteľa možno pokladať za charakteristickú zvukovo veľmi príjemnú produkciu nahrávok, ktorá ani vo vypätých častiach netrhá uši. Skladby majú nepravideľnú štruktúru, časté zmeny tempa bicích s perfektne pulzujúcou basgitarou a nad tým sólo gitara so spevákom vytvárajú celú škálu ľudských emócií. Áno, emócie a nálady, to ma najviac chytá. Pri povrchnom počúvaní som mal dojem, že hudba plynie bez ohromujúcich sólových výkonov. Každý muzikant podriaďuje celku obdivuhodné nasadenie. Pri ďalšom posluchu
ma zaujala inštrumentálna zdatnosť a precítený spev, v nasledovnom som začal rozoznávať skrytý pôvab nenápadných melódií, potom úplný ponor speváka do svojej úlohy odovzdať poslucháčovi maximum. Jeho slová podfarbuje, dopĺňa, zvýrazňuje a dopovedá neuveriteľne emocionálna hra gitaristu, akú snáď počuť iba u takých kalibrov ako je David Gilmour či Steven Wilson.

Zvláštnu atmosféru jednotlivých skladieb by mali ozrejmiť texty, no z nich sa mi doteraz nepodarilo rozlúštiť tajomné obrazy tohoto sveta. Očakávané etnické nápevy som zatiaľ neodhalil, čo vôbec neznižuje výnimočnosť týchto skladieb.

Album je kompaktný celok, nemá slabé miesta a ťažko vybrať z neho niečo naj.

Kapela urobila oproti debutu výrazný posun od všade počuteľného grunge ku progresívnemu rocku. Hudba plynie naoko ľahko, no skrýva mnoho nádherných vrstiev, ktoré sa pozornému poslucháčovi odhalia až po viacerých posluchoch.

Po dlhšom váhaní dávam im 5 hviezd a vrelo odporúčam počúvať.

» ostatní recenze alba Fire On Dawson - Seven Billion and a Nameless Somebody
» popis a diskografie skupiny Fire On Dawson


Lebowski - Cinematic
2012-04-07

Lebowski / Cinematic

5 stars

Poľská skupina Lebowski - koľkým z nás to niečo vraví ? Nanajvýš tak evokuje potrhlú komédiu Big Lebowski v réžii bratov Coenov s výborným Jeffom Bridgesom v hlavnej úlohe. A pritom album Cinematic je už rok a pol na trhu (10.10.2010). Podľa slov v booklete je venovaný piatim výrazným postavám poľskej kinematografie. Samotná skupina prezentuje album ako soundtrack k nejestvujúcemu filmu. Použité „slová“ v Cinematic sú originálne citácie z poľských a iných filmov. To sú fakty, známe oficiálne informácie.

A ja ... sedím, počúvam a pokúšam sa slovami vyjadriť pocity, po dohraní CD púšťam ho odznova. Robím tak už niekoľko dní. Je to veľmi zvláštne - to čo sa zdalo včera jasné, dnes je inak. Akoby pri viacerých posluchoch hudba menila svoj charakter. V čom je podstata „rafinovanosti“ fiktívneho scenára ?
V booklete je ku každej skladbe stručný komentár od samotných tvorcov... Nie, pokúsim sa o vlastné slová. S rizikom, že ide o momentálny vnem, ktorý zajtra bude opäť iný...

V úvode Trip To Doha (hlavné mesto Kataru, v Perzskom zálive) prvé klávesové tóny v orientálnom nápeve bez prípravy navodzujú melanchóliu s farbou saxofónu, ktorá sa v zápätí mení na minisuitu s premenlivou náladou. Zaznie romantický klavír, dramatická hardrocková časť, vrcholiaca ráznym, pritvrdeným sólom gitary.

Druhá skladba 137 sec. (trvá však cez 7 minút) v pomalšom tempe zaujme orientálnym strunovým nástrojom a najmä ženským vokálom, evokujúcim spomienku na legendárnu Lisu Gerrard. Po krátkom inštrumentálnom intermezze sa navracia sólo vokál v nádhernej melódii, ktorú preberajú klávesy v rôznych farbách. Nasleduje repríza spievaného motívu.

Flažoletovými tónmi začína Cinematic, pokračuje klávesmi a jednoduchou melódiou. Opakovanie motívu je sprevádzané typickým „lebowským“ aranžovaním jemnej klávesovej plochy v pomalom tempe, v kontraste so súbežným sólom metalovej gitary. To prechádza do nádherného syntetizátorového sóla, navodzujúceho zvuk saxofónu. Prichádza dramatický prechod, ktorý podfarbuje citáciu z filmového dialógu. Hlavný motív preberá klavír za sprievodu elektrickej gitary, po utíchnutí sa dostáva k slovu gitarové sólo, opakovanie dialógu z filmu. V záverečnej časti graduje majestátna gitara a opäť niekoľko dramatických zvratov, keď si dominantnú melódiu odovzdávajú rôzne nástroje. Skladba Cinematic sa radí medzi vrcholy albumu.

V úvode Old British Spy Movie na podklade jemne pulzujúcej rytmiky zaznie klavírne sólo, ďalej rozvíjané husľami hosťujúcej Katarzyny Dziubak, za ktorým nasleduje gitarový predel. Počuť tu náznaky syntetizátorovej rytmiky á la Tangerine Dream.

Iceland. Gitarové vyhrávky, podfarbené tiahlymi klávesovými tónmi, na spodku kĺzajúca rytmika. Pokojnú atmosféru dramatizuje citovaný mužský hlas z filmu. K záveru ešte zaznie excelentne zaznamenané klavírne sólo s minimalistickou rytmikou.

Dramatické, osudové „šľahy“ do kláves uvádzajú citát filmu vo francúzštine, začína Encore. Dialógu muža a ženy predchádza „syntetizátorová“ harmonika á la francúzsky šansón. Melódiu preberá a rozvíja rocková gitara. Trefne včlenené krátke úryvky dialógu, za súčasného plynutia nádherne gradovaného sóla metalovej gitary. Záverečná melódia pripomína jeden určitý film, len si spomenúť, ktorý. Encore je ďalším vrcholom cinematického pásu.

Jemná zvonkohra, imitujúca staré hracie strojky, elektrické piáno a Aperitif For Breakfast (O.M.R.J) smeruje skladbu do viacerých rovín. Strojová rytmika v metalovom zrýchlení sprevádza ďalšie jemné dialógy kláves a vzdušnej gitary. Fiktívny dej pokračuje v ďalších a ďalších vrstvách, vytváraných striedaním sólujúcich nástrojov, aby v závere prešli do oslnivej hry gitary.

Úvod Spiritual Machine a zvláštny pulzujúci tón mierne evokujú pinkfloydovskú One of these days (Meddle). No bol to len náznak, inštrumentácia a melódia skladby sa pohli na iné pole. Kam, zostáva záhadou. Premenlivosť nálad v tejto skladbe je vari najvýraznejšia, a preto jej uchopenie trvá dlho. Proste tajomstvo tvorivej dielne dáva autorom istotu, že poslucháč sa bude znova a znova vracať. Cítim silu, ktorú nedokážem identifikovať.

Pri počúvaní skladby The Storyteller (Svensson) sa mi vkráda pocit, že hudba je podriadená prebiehajúcemu monológu, citovaného z filmu. Ako každá predošlá skladba, po čase sa rozvíja do minisuity, kde iba v náznakoch sú evokované úryvky z hudby art rockových skupín 70. rokov. Časté striedanie nálad v perfektnej harmónii dotvárajú originalitu skladby.

Posledná skladba, Human Error, je v najrýchlešom tempe na albume a tvorí posledný kompozičný vrchol albumu. Zvuk premietacieho stroja a vytočeného konca filmovej cievky v závere skladby symbolicky zakončujú album.

Určite stojí za zmienku vydarená grafika obalu (Wiktor Franko)). V šedivých odtieňoch dažďového odkvapu a mokrej ulice pláva malá červená papierová lodička.

Momentky, okamžiky vnemov a emócií, umocnené náladou šťastného konca, evokácie z kvalitných filmov, kamera a réžia vlastného scenára v mojej hlave.

Rovnako ako film, tak aj tento zvláštny album možno vnímať s hlbokým zaujatím alebo povrchne. Výsledné pocity budú rovnaké: úžasný čarovný a hlboký zážitok alebo prešumenie pomimo, bez väčšej pozornosti. Tak, ako ma dlho nebude nudiť film, ktorý ma už raz pohltil, tak sa mi v hlave veľmi ťažko dokrútia a zastavia cievky s fiktívnym filmom Cinematic.

K tomu všetkému pridám poznanie, že Lebowski sa spoľahli hlavne sami na seba: zložili, nahrali, zmixovali, vydali Cinematic. Zamierili riadne vysoko a dávam im 5 hviezd.

» ostatní recenze alba Lebowski - Cinematic
» popis a diskografie skupiny Lebowski


Shepherd, Kenny Wayne - How I go
2011-12-04

Shepherd, Kenny Wayne / How I go

5 stars

Počúvam to CD niekoľký raz a žasnem. Veď každý predošlý album mal vysokú úroveň, ale musel som ich pustiť aspoň 2 - 3 razy, aby ma chytili naplno. Tieto nahrávky sú ideálne. Invencia pri skladaní, inštrumentálna zručnosť. Cítiť radosť z hrania ako z máloktorých súčasníkov. Počas týždňa som súčasne počúval Jimi Hendrixa, jeho kompilácie Blues a Winterland (Highlights) a porovnával. A teraz mi prišli na um prvé koncerty Carlosa Santanu z doby prvých troch albumov.
Pozitívny tok energie, vyliaty na mňa od týchto troch chlapíkov, má veľmi podobný až rovnaký účinok.
Tu nemá zmysel rozoberať 17 nahrávok jednotlivo. Nemôžem sa odtrhnúť od vnímania spevu Noaha Hunta, Kennyho sólových a sprievodných partov, soundu perfektne šlapajúcej rytmiky, s podmazom kláves, so spevom striedmo včlenených zboristiek.
Až sa obávam, či vôbec tento album Shepherd niekedy prekoná. Pritom je tak mladý...

» ostatní recenze alba Shepherd, Kenny Wayne - How I go
» popis a diskografie skupiny Shepherd, Kenny Wayne


Katapult - Katapult
2011-08-07

Katapult / Katapult

3 stars

V roku vydania to bolo malé osvieženie na maličkom socialistickom kultúrnom piesočku. Ponorený do hard- a art-rockového oparu cítil som, že žiadne veľké umenie sa nekoná. Mne študentovi VŠ, obklopenému úplne inou muzikou, platňa priniesla jednoduché rockové pesničky, texty sa dali ľahko naučiť. A vôbec neboli hlúpe, na rozdiel od drvivej väčšiny mainstreamu. Môjmu bratovi sa veľmi páčili obidve prvé LP, zastihli ho pred a počas vojenskej služby a snáď mu dodávali energiu na prežitie pakárne. Pamätám ako sme sa o tieto dve LP zo spoločnej diskotéky, ktorú sme skladali ešte u rodičov, s bratom dohadovali, kto si ich vezme do "svojho manželstva" ako výslužku. A prenechal som mu ich, viac pre neho znamenali.
Ja by som Katapult zhodnotil asi tak, že zohrali v mojom živote podobnú úlohu ako Sweet, tak to odhadujem na 3 poctivé hviezdy.

» ostatní recenze alba Katapult - Katapult
» popis a diskografie skupiny Katapult


Uriah Heep - Different World
2011-04-01

Uriah Heep / Different World

2 stars

Tešil som sa a čakal, že nová zostava predstaví lepší materiál, než na svojom debute.
Nuž, čo nám ponúkli: chladná sprcha v podobe Blood On Stone, totálne bezradného úvodu, urputne prúdi ďalej vo Which Way Will The Wind Blow a má nehoráznu výdrž treťou zbytočnosťou, All God's Children. Springsteenovský rozjazd All For One skĺzne do šedivého refrénu o ničom. Ani skladba s titulom albumu nepriniesla zmenu. Trapnosť nasleduje za trapnosťou, až som dorazil k záverečnej Cross That Line. Neuveriteľné, aký vystižný názov ! Akoby výzva fanúšikov, túžobne čakajúcich, kedy bývalá legenda konečne prekročí hranicu totálnej tvorivej krízy a konečne ukáže, že nie je na odpis.

No darmo. Keby sínusovka už dávno nejestvovala, mohli by ju skonštruovať podľa výkonov tejto skupiny. Tentoraz ďalšie záporné maximum, amplitúda veľkosti Equatoru.
Dva body z úcty a so silným podozrením, že album nie je ani pre zberateľov, ani pre fanúšikov.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Different World
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Raging Silence
2011-04-01

Uriah Heep / Raging Silence

3 stars

S príchodom nového speváka Bernie Shawa a klávesistu Phila Lanzona sa zmiernili následky predošlej devastácie soundu a kreditu legendy. Kto by vtedy čakal, že to bude zostava Uriah Heep s najdlhším životom ?
Aby bolo jasné hneď na začiatku, nového speváka som si veľmi obľúbil a Davidovi Byronovi mi v tomto spolku najviac sedí.
Cover skupiny Argent (album All Together Now, 1972), Hold Your Head Up, je síce dobrým štartom, avšak neuškodil by väčší vlastný vklad. Skladba ja príliš podobná originálu. Záujem vzbudila – účel splnila. Blood red roses v štýle rocku pre dospelých so silnou melódiou, výborným nasadením speváka a perfektným gitarovým partom zvyšuje moju dôveru a očakávanie, čo bude ďalej. Voices On My TV sa z rozpačitého úvodu rozbehne do slušnej AOR, kde hlavným prínosom je výkon speváka. Rich Kid je najslabšia skladba, stredná inštrumentálna časť je neefektívnym chaosom a predohrou k opakovaniu prvej nezaujímavej polovice. Cry Freedom zaujme časťou spievanou rusky, avšak silnou ju robí melodika a opäť výborný spevák s hard rockovým nasadením. Bad Bad Man je postavená na jednoduchom riffe a fantastickej rytmike, Bernie frázuje jedna radosť. Škoda, že skladbu nezaradili na úvod, podľa mňa je na to ako stvorená a lepšie vystihuje, o čo ide. More Fool You začiatkom nešťastne pripomína Bon Jovi, bezradnosť kompozície neprekryje ani (už štandardne) skvelý výkon Bernie Shawa. When The War Is Over je druhá cover skladba s peknou melódiou a najbližšie ku komerčnému pop rocku. Moju pozornosť si udržala len a len vďaka stále lepšiemu spevákovi. Posledná cover verzia na albume, Lifeline je výrazne lepšia skladba než predošlá. Záverečná Rough Silence je varovaním, aby som príliš nejasal.
Na jednej strane výborná zohratosť skupiny, v popredí so skvelým novým spevákom. Spolu dokázali rozprúdiť silnú energiu smerom k poslucháčom. Na druhej strane, popri kvalitných skladbách v danom žánri, nehanbili sa vložiť na album vyslovene vatu a prepadáky. Odhadujem to na slabé 3 hviezdy, s tým, že dve by bolo naozaj nespravodlivé podhodnotenie.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Raging Silence
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Equator
2011-03-29

Uriah Heep / Equator

2 stars

Jedinou zmenou v zostave bol návrat basgitaristu Trevora Boldera. Zato zmeny v náplni práce skupiny boli katastrofálne. Prvá skladba Rokorama je poriadny šok. Celý čas som čakal, kedy na mňa Duran Duran vybafne „Wild Boys“ ! (hit z októbra 1984). Druhý diel Bum-tresk bum-tresk pokračuje s novým názvom, Bad Blood. Viem si predstaviť ako Goalby priblblo ukazuje zdvihnutými prstami do rytmu. Lost One Love jemnou melódiou na začiatku dala falošnú nádej, ktorú refrén spoľahlivo pochoval. Najlepšia skladba Angel je preto najlepšia, lebo je to verne opajcnutý štýl Bruce Springsteena a nechcem uveriť, že autorstvo patrí Uriah Heep. A už vôbec netúžim opisovať ďalšie skladateľské úpadky, zle maskované prívalmi syntetických kláves a vypätými vokálmi v pseudorockovej maske. Uff, záverečná Night Of The Wolf ako tak obstojí a je vykúpením. Tento očistec viac dobrovoľne nepodstúpim.

Okrem pomôcky k prežitiu mena Uriah Heep nevidím žiadny iný dôvod na existenciu Equatoru.
Cena útechy za vytrvalosť, 2 body (hviezdy tu nežiarili).

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Equator
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Head First
2011-03-29

Uriah Heep / Head First

3 stars

Album je nahratý rovnakou zostavou ako Abominog. Tak som bol zvedavý, či aj rovnako dobrý.
Na rozprúdenie krvi, The other side of midnight ako koncertná roztlieskávačka celkom ujde. Stay on top vzápätí kazí dojem zo sľubného úvodu. Náprava sa koná s Lonely nights, cover piesne Briana Adamsa, hoci menej (sladkosti) by bolo viac. Sweet talk, hmmm ...nájde sa tu ešte ďalšia kompozičná bezradnosť ? Príšerné. Love is blind je povýšená nad priemer chytľavým refrénom.
Kratučká Roll-overture, ktorá je úvodom k druhej polovici albumu, ma nabudila očakávať prog-suitu. Tá sa síce nekoná, ale ďalší obsah je viac než uspokojivý. Red Lights je rezká vypaľovačka s obdivuhodou prácou gitár. Rollin' the rock je prvým, excelentným vrcholom albumu. Straight through the heart je schopná melodická hitovka, ktorá však trpí nadmerným užívaním syntezátorov, čo mi po opakovaných posluchoch prestalo vadiť. Weekend warriors je druhým vrcholom a veľmi dôstojným záverom albumu. Z piatich bonusov by som vyzdvihol demo nahrávku, ištrumentálku Searching, ktorá má jedinú chybu: aby bola dokonalá, treba ju z takmer 5 minút uťať v 3. minúte. Tri live záznamy majú pre zlú technickú kvalitu dokumnetárny charakter.

Uriah Heep sa svojou tvorbou a interpretáciou nenápadne, čoraz viac a povážlivo blížia ku komercii v rockovej muzike 80. rokov. Pri sústredenom posluchu dokázali udržať môj záujem silnými melódiami, rytmickými zvratmi v kompozíciách, inštrumentálnou zručnosťou, výborným aranžovaním sólo spevu a zborov.
Som presvedčený, že Head First si 3 hviezdy zaslúži. Po prvom posluchu som to odhadoval na 1,5.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Head First
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Abominog
2011-03-28

Uriah Heep / Abominog

4 stars

Po predošlom štúdiovom albume sa zdali nádeje pochované, ale skupina nahrala nový album v novej zostave a radikálne zmeny sa vyplatili. Okrem odchodu Kena. Zaujali ma (mne) neznámy spevák Peter Goalby a veľmi známy Bob Daisley.
Päť z desiatich skladieb na pôvodnej LP platni sú cover verzie a to je nezvyklé pre Uriah Heep.
Snáď to bolo správne rozhodnutie: radšej cudzie a dobré než vlastné a slabé.
Je to veľmi príjemné počúvanie melodického hard rocku. Zo zaradeného materiálu si neviem lepší úvod predstaviť ako Too Scared To Run. Energický prejav skupiny a speváka, názvuky štýlu zo zlatej éry, bravúrne a virtuózne. Chasing Shadows je na vysokej úrovni AOR - melódia, refrén, zbory. Nevadí mi, že znie ako iné špičkové kapely v tej dobe. Cover verzia On The Rebound je veľký hit, ktorý som poznal z mojej starej „noname“ výberovky. Mám rád túto skladbu. Hot Night In A Cold Town je nádherný queenovský song. Running All Night uzatvára prvú polovicu skladieb. Ďalšie dve cover skladby, That's The Way It Is a Prisoner, pokračujú v rovnakom štýle melodického rocku. Spevák je skvelý, podporovaný bohatými zbormi, husto aranžované klávesy, veľmi vkusne dopĺňané a striedané gitarou. Hot Persuason, kolektívne dielo všetkých vtedajších členov Uriah Heep, vyniká tvrdým gitarovým riffom. Škoda, že celú skladbu nepoňali pekne natvrdo, od polovice ju prearanžovali zbormi á la Queen. Ďalšia skladba v autorstve skupiny, Sell Your Soul, je riadny hard rockový nárez. Je to jedna z najlepších vecí z Abominog. Záverečná Think It Over autorov Sloman – Bolder je vylepšená verzia a teda cover predošlej zostavy skupiny. Veľmi dôstojný záver. Ďalšie skladby (bonusy) na remastrovaných CD správne dopĺňajú a vylepšujú základný tracklist.

Z úcty k najlepším albumom zlatej éry nedám viac ako štyri hviezdy, hoci môj dojem je aspoň na 4,5. Ak beriem do úvahy, že polovica skladieb je prevzatých (ale výborne zaranžovaných a zahratých), takto to bude spravodlivé.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Abominog
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Conquest
2011-03-27

Uriah Heep / Conquest

2 stars

Hlavný problém Conquestu je spevák John Sloman. O to viac mi je ľúto, že album kompozične nie je prepadák, akoby sa na povrchné počutie zdalo. Úvodná No Return ma znechutila. Neodvratne pripomína karikatúru na Supertramp. Mizerný hlasový prejav speváka nevylepšia ani štandardne dobré zbory. Imagination – výborná skladba, totálne znehodnotená spevákom. Akoby využili služby Hviezdnej roty z práve prebiehajúcej Superstar. Feelings je najlepšia skladba s hitovými ambíciami. Treba poznamenať, že ju povyšuje najmä skvelý refrén so zbormi, ktoré zachraňujú, čo môžu. Fools má nádherný gitarový úvod a tým si ma získali. Zvykám, si, že Sloman kazí, čo sa dá, ale zbory a skvelé inštrumentálne medzihry eliminujú zlý dojem zo sólo vokalistu. Uvrieskaná Carry On je najslabším článkom reťazca. Won't Have To Wait Too Long a Out On The Street: bez výhrad ku kompozícii, spevák však nadobro pochoval druhú menovanú skladbu. Príšerné ! O záverečnej It Ain't Easy platí to isté: kvalita kompozície je znehodnotená mizerným spevákom. Na vydaní CD De Luxe je 5 bonusov, o ktorých platí to isté: skladby sú dobre komponované, ale spevácky výkon...

Po prvom vypočutí som mal v pláne zadupať pod čiernu zem a prideliť jednu hviezdičku. Ešte aj názov je provokačný, lebo trapne kontrastuje s obsahom. Conquest – dobyté územie, podrobenie. Ani náhodou si ma nepodrobil !

Sú tu však songy, kotré stoja za zapamätanie: Feelings a Fools.

Dve hviezdy so silným varovaním.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Conquest
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Fallen Angel
2011-03-26

Uriah Heep / Fallen Angel

4 stars

Album neuráža, neštve, neirituje. Nastal čas vytriezvenia. Žiadne návraty, žiadna nostalgia. Pragmatické prijatie reality - hrajú adult oriented rock (AOR). A počujem, že s nasadením, s energiou. To hlavné, čo ma zaujíma: neviem čo sa stalo, ale z albumu sála fantastická nálada, zábava a radosť. To je umocnené originalitou v danom žánri. Zabudnite na progres, sme tu pre vaše pobavenie. A to sa im darí ! Neuveritelné sa stalo realitou: Padlý anjel ma fakt baví ! Skladby, ktoré uzatvárajú obidve strany pôvodneho LP, sú najlepšie: Come Back To Me a Fallen Angel. Najslabšia skladba je Save It. De Luxe vydanie r.2004 obsahuje 8 bonusov, ktoré ešte vylepšujú skóre. Zbavený predsudkov o nutnej progresii, dávam 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Fallen Angel
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Innocent Victim
2011-03-26

Uriah Heep / Innocent Victim

2 stars

Album, vydaný ešte v tom istom roku ako Firefly, je poznačený ďalším poklesom kvality. Prvý šok je úvodná Keep On Ridin’. Melódia a zbory ako vystrihnuté z repertoáru Les Humphries Singers. Že Lawton bol súčasťou, že Mexico so mnou trieskalo spolu s pubertou, nezmiernili moje rozčarovanie. Flyin' High mi okrem perfektne šlapajúcej rytmiky neposkytuje nič pozitívne. Roller a Free 'N' Easy (recyklovaný gitarový úvod) ma míňajú sľúbenou 160 kilometrovou rýchlosťou rýchlika na (sľúbenej) modernizovanej trati Bratislava – Žilina. Illusion a Free Me tu pôsobia ako zjavenie vo Fatime a ja im borkovsky hľadám umiestnenie na iný, počúvateľný album.
Free Me je poznaný – nepoznaný hit ako hrom, lebo som roky netušil, že je dielom Uriah Heep.
Cheat 'N' Lie akoby vytiahli z odpadkového koša skupiny Boston, Dance ukrýva malilinké svetielko zašlého soundu, bohužiaľ zvíťazila tma. Toľko očakávaná náprava reputácie pomocou Choices sa nedostavila. Po sľubnom rozbehu zostali na polceste, s donekonečna opakovaným motívom.
Dve skvelé pesničky, dve hviezdy.

P.S. dlho som váhal, či sa nevyjadriť jednou vetou v reakcii pod niečiou recenziou. Či ma skalní fanúšikovia neprefackujú ? A bolo by to zbabelé, tak je to tu, ako to počujem a cítim. Príde aj horšie.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Innocent Victim
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Firefly
2011-03-25

Uriah Heep / Firefly

3 stars

Tak tento výtvor je pre mňa dosť ťažké hodnotiť. Zabudnem na Byronovu éru. Akceptujem nového speváka s úplne iným prístupom. Beriem za realitu dňa všadeprítomné syntezátory.
Basista Trevor Bolder zapadol do tímu bez problémov a Box – Hensley – Kerslake je jasná záležitosť. Doteraz som na predošlých albumoch neskúmal, kto čo zložil, no tu okrem jednej skladby všetko Ken Hensley.

01 The Hanging Tree. Veľmi slušné dielko na začiatok.
02 Been Away Too Long. Nádherne vystavaná skladba, Lawton v najlepšom svetle, výborné sólo. A tá rytmika, tá rytmika ! Bolder-Kerslake, to je povznášajúca hra majstrov. Môj favorit albumu.
03 Who Needs Me. Rock n roll najbližie speváckemu naturelu už absentujúceho Davida (bohužial, absentoval lebo neabstinoval). Tak to má šmrnc, to je skvelá nádielka. Ak som pochválil rytmiku v minulej skladbe, tu je dojem dvojnásobne lepší.
04 Wise Man. Správne načasovaná pomalá skladba ma presvedčila, že voľba Lawtona ako frontmana bola celkom správna. Výborný výkon.
05 Do You Know. Nezaujala, všedná po každej stránke.
06 Rollin' On. Najdlhšia a najslabšia skladba, v ktorej sa okrem stokrát opakovaného názvu ešte dozvieme, že “forever“ a „together“. V strednej časti umiestnili jednu z najbezradnejších inštrumentálnych medzihier v svojej kariére.
07 Sympathy. Veľmi dobrý rozbeh, ale kde tento motív už použili ? Oh, skleróza.
08 Firefly. Prvá časť mi pripomína nechutne sladký sedemdesiatkový pop. Refrén so sbormi je výborný. V druhej polovici oživenie, vystriedané opäť čudným popíkom. No, neviem.

A história sa znovu opakuje. Prvá polovica je dobrá, na 3,0 až 3,5. Druhá polovica výrazne slabšia. Dojem ešte viac kazí záverečná Firefly, čo je dosť netradičné pre Uriah Heep. Váhal som medzi 2 a 3 hviezdami. Lenže potom som ešte počúval ďalších pár albumov, ktoré nasledovali.
Firefly hodnotím na 3 hviezdy - s varovaním.

Aby bolo jasné: spevák a všetci okolo podávajú špičkové výkony, to treba pochváliť. Hodnotu výsledného dojmu znižuje významnejšia zložka: schopnosť, či neschopnosť zložiť dostatočné množsto kvalitných skladieb, aby zaplnili album.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Firefly
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - Return To Fantasy
2011-03-24

Uriah Heep / Return To Fantasy

3 stars

01 Return To Fantasy. Tajomný klávesový úvod, tak typický pre Uriah Heep, je prísľubom niečoho originálneho. Mimo reči, jasná inšpirácia skladbou sa prejavila na albumoch Omegy. Zaujímavá gradácia - v prvej polovici David akoby spieval nezaujato, vyprávačským spôsobom, ale to je zdanie. Je to príprava do nádhernej klávesovej medzihry s novou melódiou. Spievaný refrén prináša ďalšiu novú melódiu, po ktorej sa striedajú opakované pasáže. To všetko za neustálej gradácie napätia. Nie som muzikológ, neviem to odborne vyjadriť. Mám pocit, že táto kompozícia sa nikdy nezunuje, niečo tak dokonalého ťažko zopakovať.
Jednoznačne najlepí opus albumu.

02 Shady Lady je svieža hard rocková pesnička, postavená na bohatých gitarových medzihrách a hutných doprovodoch.

03 Devil's Daughter. Tak toto je prapodivný kúsok. Začiatok nedáva tušiť, čo bude nasledovať. V ostrom kontraste ku dominantnému gitarovému rozbehu, vystriedanému medzihrou kláves a štandardnou spievanou časťou, namiesto očakávaného refrénu prichádza perfektná melódia, zdvojením gitary a kláves, ktorá prechádza do súboja gitary a moogu. Na prvé počutie vŕzganina, po opakovanom posluchu fantastický zážitok (ako kedysi Gypsy).
Poznámka s troškou smútku z poznania budúcnosti – večná škoda, že tadiaľto neviedla hlavná cesta tvorivých postupov Uriah Heep.

04 Beautiful Dream. Moogový úvod mi čosi neodbytne pripomína a neviem to vytiahnúť z pamäte. David vrství nádhernú paletu svojich speváckych možností, plynie verš za veršom... „such a beautiful dream...“ jemný náznak tajomstva prechádza do najvyšších polôh. Tak to je exceletná vzorka Byronovho umenia.

05 Prima Donna. Primadonu by som celkom oželel v repertoári skupiny, ale po dvoch skvelých skladbách rock n rollové odľahčenie je vcelku vítané.

06 Your Turn To Remember. Ukľudnenie vo forme boogie. Možno to brať ako slabší song, bližšie ku komercii, na druhej strane akoby vraveli – bavte sa, sme tu pre dobrú náladu.

07 Show Down. Uriášovský recept na hard rockovú pesničku ? Spev a zbory na jednotku, gitarový doprovod mi vôbec nesadol, asi som nepochopil.

08 Why Did You Go. Konečne jedna pomalá skladba, opäť David na jednotku. Inak som tomu veľmi nedošiel na chuť, možno pri ďalších posluchoch.

09 A Year Or A Day. Tak to je skladba s typickým soundom skupiny. Len si spomenúť, z ktorých starších skladieb sa inšiporvali...

Najlepšie skladby sú prvé štyri. Po niekoľkých posluchoch albumu moje dojmy lietajú ako sínusovka. Momentálne sa zastavili na 3 hviezdách. Nádherná exhibícia speváckeho umenia Davida Byrona, pár skutočných kompozičných skvostov a na druhej strane badateľný postupný odklon od typického originálneho soundu - inými slovami pokles invencie.
Na 4 hviezdy by to chcelo aspoň ďalšie dve kvaltiné skladby, ktoré by sa vyrovnali prvej a tretej. Napriek všetkému, solídny album.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Return To Fantasy
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Uriah Heep - High And Mighty
2011-03-23

Uriah Heep / High And Mighty

3 stars

Pri hodnotení albumu nie som zaťažený, ani ovplyvnený väzbou naň z mladosti, lebo
vtedy v 70. rokoch som ho nepočúval, nanajvýš raz.

1. One Way or Another – veľmi slušný úvod a prekvapenie, že nepočujem Byrona, ale Wetton to zvládol perfektne. A sprievodné uriašovské zbory v refréne ma ukľudňujú, že je všetko ako má byť.
2. Weep In Silence – veľmi pekný inštrumentálny nástup vyústi do Byronovho spevu v najlepšej možnej polohe. Rytmika mi trochu pripomenula krimsonovský Epitaph, atmosféra skladby zase Harrisonovu gitaru, ktorá nežne plače. Nádhera, dojímavé.
3. Misty Eyes – túto skladbu si trochu pamätám. Ďalšia nádherná vecička. Aranžovanie kláves – podoba čisto náhodná so Supertramp, gitary á la Shadows.
4. Midnight - hard rocková krása, zaujali ma klávesy, spev a pekná melódia.
5. Can't Keep a Good Band Down – táto skladba je ako stvorená byť úvodnou, takže ja by som kľudne zamenil poradie 1. a 5. Začiatok ma veľmi nezaujal a postupne sa to slušne rozbehlo.
6. Woman Of The World – jednoduchý rokenrolík, akoby vypadol z nášho socialistického rádia, mládežnícky, či modusácky elán (s malým e).
7. Footprints in the snow - hmm, poznávacie znaky skupiny sú prítomné, no pesničkový ráz obyčajnosti pokračuje. Lepší priemer.
8. Can't Stop Singing – to je asi najslabší článok, akoby nevedeli, čo chceli...
9. Make a Little Love – pokazený dojem z predošlého kusu zachraňuje celkom schopné boogie.
10. Confession – v jednoduchosti je krása. Nádherná, kratučká balada, len klavír a úžasný spev.

Najlepšie skladby sú Weep In Silence, Misty Eyes, Midnight a Confession.

Vtedy v 70.-tych som bol veľmi sklamaný evidentnou zmenou, odklonom od veľmi originálneho soundu skupiny. Teraz, po mnohých rokoch a vo svetle súčasnej pásovej výroby konzumných nepodarkov, sa vraciam aj ku diskografii Uriah Heeep a hľadám (a nachádzam) to, čomu sa vraví kvalita.

Nebyť slabších kúskov v druhej polovici, bolo by to za výborné 4. Takže dávam poctivé 3 hviezdy.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - High And Mighty
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Kaipa - In The Wake Of Evolution
2010-03-21

Kaipa / In The Wake Of Evolution

4 stars

Náhodné vypočutie tohoto albumu ma doslova prebralo z letargie a prinútilo vložiť ho na Progboard. Osmelím sa po dlhej dobe pridať i pár postrehov.
Skupina patrí medzi klasikov nielen švédskeho progresívneho rocku, čo som však "objavil" až minulý rok. Úvodná skladba In The Wake Of Evolution okamžite zaujme fantastickým art rockovým inštrumentálnym nástupom, pokračujúcim kontrastne kľudnou speváčkou Aleena Gibson, inštrumentálnou pasážou, po nej nastupuje spevák Patrik Lundström najskôr sólo, potom v duete - a mne prichádzajú zimomriavky, neklamný znak, že sa konečne v domácej diskografii čosi nové udialo. To ešte netuším, že začal sviatok hudby.
In The Heart Of Her Own Magic Field nápadne pripomína írsku baladu, ak je to ich vlastná melódia, klobúk dole.
Takmer 18-minútová Electric Power Water Notes nemá jediné hluché miesto, vzorová konštrukcia progresu, rockového napätia v spievaných častiach a inštrumentálnych plôch.
Folkia's First Decision je bohato aranžovaná inštrumentálka "akoby" ľudového tanca.
The Words Are Like Leaves a Arcs Of Sound sú pekné melodické rockové pesničky a zaujmú skvelými výkonmi oboch spevákov.
Smoke From A Secret Source je dosť založená na wakemanovsky aranžovaných klávesách, nestráca ani na okamih rešpekt lacnou imitáciou.
Záverečná 10-minútová The Seven Oceans Of Our Mind
je veľkolepým vyvrcholením úžasného albumu a môjho najväčšieho tohoročného prekvapenia.
Plný počet nedám len z opatrnosti a neznalosti ostanej novej tvorby výbornej skupiny Kaipa.

Ukážky:
In The Wake Of Evolution (Album Documentary) http://www.youtube.com/watch?v=WZ2_lFnplZk
In The Wake Of Evolution http://www.youtube.com/watch?v=n6YSKfK1HHQ
In The Heart Of Her Own Magic Field http://www.youtube.com/watch?v=e17E9Yv1xFI&feature=related
Smoke From A Secret Source http://www.youtube.com/watch?v=deRLNxDGc7Y&feature=related

» ostatní recenze alba Kaipa - In The Wake Of Evolution
» popis a diskografie skupiny Kaipa


Gallagher, Rory - Taste – Live
2010-03-07

Gallagher, Rory / Taste – Live

4 stars

Na základe hejkalovych recenzií som dnes začal počúvať 4 albumy Taste, práve tie, čo sú tu prvé v diskografii Gallaghera. Som z toho veľmi vzrušený, lebo, je to (popri Led Zeppelin, Cream, Joplin) najlepšie belošské gitarové blues, čo som počul. Konkrétne tejto platni dávam 4 hviezdy, lebo Isle of Wight je o kúsok lepší koncert. Nemá zmysel, aby som vám opisoval, čo je ťažko vyjadriť slovami. Taste má na mňa rovnaký "zimomriavkový" účinok (mráz po zádech), ako koncerty Jimiho Hendrixa.

Namiesto rečí, tu je oficiálna stránka The Taste:
http://www.taste.uk.com/the_taste/Homepage.html

História
http://www.progboard.com/recenze/Gallagher-Rory/Taste-Live/7488

A to najcennejšie, videá:
Blister on the Moon (1969) http://www.youtube.com/watch?v=tHVLxPNWzyY&feature=related

Sugar Mama (1969) http://www.youtube.com/watch?v=QCAk-_msc3E&feature=related

Born on the Wrong Side of Time http://www.youtube.com/watch?v=Ct7TWVOSF74&feature=related

Isle's Of White - Sinner Boy http://www.youtube.com/watch?v=XBagcBSavIM&feature=related

If the day was any longer (1969) http://vids.myspace.com/index.cfm?fuseaction=vids.individual&VideoID=1526231

Foto galéria http://www.taste.uk.com/the_taste/Old_Taste_Photos.html

Je to fantastická skupina, "power trio", možno už polozabudnuté. Gallagher sólo bol vynikajúci, ale neváhajte, kto ešte nepoznáte Taste.

» ostatní recenze alba Gallagher, Rory - Taste – Live
» popis a diskografie skupiny Gallagher, Rory


Gabriel, Peter - Play  The Videos  DVD
2009-10-15

Gabriel, Peter / Play The Videos DVD

5 stars

Televízia MTV v prípade video klipov Petra Gabriela zohrala pre mňa rozhodujúcu úlohu. To bol jediný zdroj, kde sme sa užasnutí doma kochali v šokujúcich nápadoch. Fakt, naposledy ma tak prekvapili a uchvátili Beatles so Žltou ponorkou, ktorú sme za študentských čias nevynechali ani v tom najzapadnutejšom kine v Bratislave. Bohužiaľ, nepoznám tvorčie zázemie video zložky skladieb a potešilo by ma, keby to niekto doplnil. Tu je škoda robiť analýzy, toto treba vidieť. Úžasne pôsobivé. Od "švankmajerovských" šokov po najjednoduchšie obrazy objatia Petra s Kate Bush. Bez ohľadu na spomenutú MTV, určitý posun v názore na Gabrielovu tvorbu smerom ku komercii môže táto zbierka privodiť. Alebo naopak, zvýšenie hodnoty hudobného génia.
Popri štúdiových CD, koncertných dvd (kde tak často cítime pridaný rozmer jeho hudby k world/ethno music), je nevyhnutné mať tieto videá. Tak uvidíme(takmer) celého Gabriela. Zo súčasného pohľadu by sa klamne mohlo zdať, že účinkovanie v Genesis bola len významovo malá prechodná epizóda (bohužiaľ, aj časovo). My vieme, že pre fanúšikov art a progress rocku to bolo zásadné. Ďalší hudobný vývoj Gabriela ukázal šírku a hĺbku mimoriadneho umelca.

» ostatní recenze alba Gabriel, Peter - Play The Videos DVD
» popis a diskografie skupiny Gabriel, Peter


Gabriel, Peter - Shaking the Tree
2009-10-15

Gabriel, Peter / Shaking the Tree

4 stars

Shaking The Tree môže svojim názvom pomýliť, lebo je to vlastne "Greatest Hits" alebo "Best of Gabriel". Je to prvé CD, čo som mal od neho. Pokrýva prvé 4 štúdiovky, plus "So", pripomienku soundtracku "Birdy". S platňou So mal obrovský komerčný úspech a je tu bohato zastúpená. Je veľmi ťažké na ploche jedného CD uspokojiť priaznivcov, lebo všetky dovtedajšie tituly obsahujú len a len kvalitu. To najpodstatnejšie pre nových poslucháčov Gabriela sa tu nachádza. Nechýba ani duet s Kate Bush "Don't Give Up", čo ma najviac potešilo.
Zrejme ma táto výberovka presne trafila, lebo skoro som si zadovážil všetky štúdiové CD, dovtedy vydané. Ďalšie "bestofky" som nehľadal, lebo je to tak výnimočný umelec, že treba počuť kompletnú diskografiu. Príbuznosť s tvorbou Genesis tu nenájdeme, jeho sólové rockové pesničkárstvo je úplne inde.
Ťažko tu hodnotiť - určito je to excelentný prírastok zbierky pre tých, komu stačí Best of do r.1990.

» ostatní recenze alba Gabriel, Peter - Shaking the Tree
» popis a diskografie skupiny Gabriel, Peter


Focus - Ultimate Anthology
2009-10-14

Focus / Ultimate Anthology

4 stars

Podľa obalu to vyzerá, že to mám doma :-) Vyšlo aj veľmi podobné 2CD "Focus Gold". Pôvodné štúdiové nahrávky a "neaký" reunion koncert. Na DVD sa striedajú staré video TV záznamy so skladbami z rovnakého koncertu ako na 2CD v slušnej technickej kvalite. To striedanie sa mi nepáči, súčasne ma štve absencia akýchkoľvek dát, dátumov a miest činov. Ostatné je FANTASTICKÉ, VYNIKAJÚCE ! Najkrajší classic rock, aký poznám. S úžasnou imagináciou, romantikou a vznešenosťou.
Vrelo odporúčam a chválabohu, že sa zachovali aké-také videá.

Poznámka: Z tejto série "Ultimate anthology" mám ešte Wakemana a podľa reklamy vovnútri dvd obalu vyšlo mnoho zaujímavostí z progress rocku, tie som ale nevidel. Cena je veľmi príťažlivá ( 8 - 10 eur).

» ostatní recenze alba Focus - Ultimate Anthology
» popis a diskografie skupiny Focus


Emerson, Lake & Palmer - Works, Vol. 2
2009-10-14

Emerson, Lake & Palmer / Works, Vol. 2

2 stars

Chudáčik opustený, nikto ťa nehodnotil. Nevedia si s tebou rady - ani ryba ani rak. Brať to serózne ?
Moja obľúbená rozprávka bratov Čapkovcov - o dvoch zvieratkách a ich cukrárskom umení. Paberky, džezoviny, všehochuť a súčasne všetko nedochutené.
Vraj si to ľudia kupovali kôli Gregovej "I Believe In Father Christmas". V lete som urobil trapný pokus presvedčiť sa, že to kúpim na doplnenie zbierky. Uf, odolal som. Dal by som 2,5 a poruším matematické pravidlá v zaokrúhľovaní. Že nebola reč o hudbe ? Sorry, ako bonusy roztrúsené na radovkách by som to bral. Ale pod hrdým názvom Works 2 nie (iba ak second class works).

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - Works, Vol. 2
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer


Electric Light Orchestra - Secret Messages
2009-10-14

Electric Light Orchestra / Secret Messages

2 stars

Veľkí fanúšikovia ELO, ako sa tu niektorí dušujú, by mali vysloviť názor aj na tento album. Som fanúšikom, tak prečo to obchádzať. Proste ČASY prehojnej úrody skončili po TIME. Zostali spomienky a tento slabý odvar. Pár krát som sa v minulosti trápil s TAJNÝMI SPRÁVAMI - neveriac, že "Bože, až tak hlboko sme klesli". TAJNÉ SPRÁVY o ELO - toto nekupujte. Only for Die hard.

» ostatní recenze alba Electric Light Orchestra - Secret Messages
» popis a diskografie skupiny Electric Light Orchestra


Dead Can Dance - Dead Can Dance
2009-10-14

Dead Can Dance / Dead Can Dance

3 stars

Tu sa začala písať jedna úžasná kapitola veľmi originálnej dvojice Lisa Gerrard - Brendan Perry. Alternatívny rock či independent music, s prvkami world - ethno, fantastický rozsah speváčky, netradičné hudobné nástroje. Tu to ale len začínalo, ešte to bolo iné, ešte to nebolo ono. Kontrast hrmotnej inštrumentácie v monotónnych rytmoch a nervydrásajúci vokál.
Zrodilo sa niečo fantastické. Jedni to považujú za totálny paskvil, iní za tvorbu géniov. Ja patrím k druhým. Ale ešte nie tu, ešte mi nebehá mráz po chrbte. Až od Spleen a Ideal. K pochopeniu a poznaniu DCD však treba tu začať.
Odporúčam spoznať, ale nezostať pri debute. To by bolo ako pozerať obrázky krásnych žien a snívať. A nič viac.

» ostatní recenze alba Dead Can Dance - Dead Can Dance
» popis a diskografie skupiny Dead Can Dance


Blue Effect - A Benefit of Radim Hladík
2009-10-14

Blue Effect / A Benefit of Radim Hladík

3 stars

Tento exportný album som si kúpil na výlete z gympla v Budapešti. Našu verziu LP som videl oveľa neskôr, zakúpil som však až CD.
Pamätám si, že som sa nevedel dočkať, až nás autobus dovezie domov z výletu a cestou som dlho študoval zadnú stranu lesklého obalu. Predná ma ani esteticky veľmi nezaujala.
Všetci doterajší recenzenti pripojili svoje dojmy pod tuzemskú verziu, tak len stručne.
Skupina mala za sebou vrchol dovtedajšej tvorby vo forme Novej syntézy 2. So špičkovými hosťami a veľkým očakávaním fanúšikov sa zrodila čisto inštrumentálna platňa. Moje predstavy určito nenaplnila. Možno v spomienkach na Coniunctio akési fusion vsuvky, mdlé a málo zaujímavé. Boty
(Shoes) na to doplatili najviac - bolo s čím porovnávať.
Čajovna (Tea-Room) sa stala najväčším hitom. Je to pekná vec a dokážem si ju aj teraz vychutnať, no príliš časté hranie v rádiách jej nepomohlo.
Radim zrejme vedel, že tudy cesta nevede. Museli sme čakať dlhé 3 roky, až nastalo Svitanie s federálnou superskupinou. To je ale o inom.

Pripomínam, že práve vyšiel kompletný box 9CD remastrovaných albumov, ktorý rozhodne urobí fanúšikom radosť. Tu je video upútavka http://www.supraphon.cz/cs/novinky/aktualne/?item=501

» ostatní recenze alba Blue Effect - A Benefit of Radim Hladík
» popis a diskografie skupiny Blue Effect


Iron Maiden - Killers
2009-10-13

Iron Maiden / Killers

5 stars

Som šokovaný, že náhodne v diskusii spomenutý album nie je zatiaľ hodnotený početnými zástupmi maidenovcov :-)

Moje CD je z remastrovanej diskografie r.1998, keď vyšli ako "Enhanced CD" s pridanými video klipmi a dátami, bez bonusov.

1. The Ides of March – inštrumentálka s gradovaným nástupom, dôstojná predohra.
2. Wratchild – zvláštny nástup basy a bicích, basová linka pekne spieva, ako si neskôr zvykneme na pravidlo pána šéfa. Fantastická rytmika, v konštrukcii skladby náznaky zeppelínov a párplov, úžasné zmeny tempa, neskôr často počuté.
3. Murders in the Rue Morgue – pekné pomalé gitarové sólo a v ďalšom rýchlom tempe typická maidenovská vypaľovačka. Prekvapil ma text, príbeh náhodného svedka vraždy dvoch dievčat v Paríži, obvineného ako páchateľa a na úteku za hranice pred zákonom. Skvelá skladba, ktorú som v minulosti pre nezrozumiteľné mumlanie zaznával. Vnímanie obsahu textu mi vytvorilo ďalší rozmer dielka.
4. Another life – začína bubnovačkou ako z Piesní z kolovrátku :-) Úderný rock 'n' roll v typickej zmene rytmu, jednoduchá štruktúra, má to šťavu.
5. Genghis Khan – perfektná inštrumentálka, gitarové prstocvičenia, a poznávací znak maidenov – zmeny rytmov. Svieže, nenudiace.
6. Innocent Exile – basová linka neomylne prezradí tvorcu, hardrockový spev dáva tušiť korene, veľmi zrelé dielo. To naj z britského rocku.
7. Killers – opäť dominantná basa s krásnou gitarovou vybrnkávačkou otvárajú perlu rockovej hudby. Táto 5-minútovka má úžasný ťah, málokedy je u tak mladej kapely počuť dokonalú súhru rytmiky so sólujúcimi gitarami. Mám pocit, že i Paul Di’Anno podal životný výkon
8. Prodigal Son – pomalý nástup bicích basy a gitary sa preklopí do harmonických gitarových riffov. Krásna rocková pesnička, nádherné gitarové sólo v kľudnom tempe.
9. Purgatory – ďalšia maidenovská vypaľovačka, gitara opakuje spevákovu linku. Fantasy text, úžasne pekná skladba. Trochu mi vadia zajačané konce.
10. Twilight Zone – aj keď niekedy mám pocit, že je to relatívne slabšie miesto albumu, 2.5 minútová dĺžka nedovolí nudiť sa.
11. Drifter – viac než dôstojné zakončenie. Veľmi originálne sólo uprostred.

Jednotka Iron Maidem a Killers sú veľmi nákazlivá hudba, absolútne pozitívna, plná mladej energie a šťavy. Sú to zásadné tituly v diskografii kapely. Mám rád túto skupinu asi 3 roky, predtým mi boli ukradnutí, ako väčšina metalu :-)


4.5 sa nedá, tak to berem matematicky za 5. Nikdy som ich nežral, pubertu som mal oveľa skôr, ako prišli s ich hudbou. Neporadím si, je to kvalita a som rád, že ich mám doma.

Poznámka na záver: nepočúvajte to cez PC, spev bol výrazne potlačený. Rýchlo som to prehodil do riadneho prehrávača a to je úplne o inom. Super, no spevák mal byť predsa len vytiahnutý hlasnešie pri mixovaní v štúdiu, bol dobrý !

» ostatní recenze alba Iron Maiden - Killers
» popis a diskografie skupiny Iron Maiden


Riverside - Anno Domini High Definition
2009-10-03

Riverside / Anno Domini High Definition

5 stars

Všetkým pochybovačom o kvalite súčasneho progresívneho rocku dávam na známosť, ako v paródii na Pyšnú princeznu: odvolávam, čo som odvolal...:-) Ak som ešte v reakcii na Branovu recenziu mal neaké pochyby o nominácii na CD roka 2009, tak po dnešku sa vyparili do zabudnutia ako septembrový dážď (totiž skoro nebol).
A v júli som ho neposlúchol, nerobil som objednávku. Urobil som to až tento týždeň a preklínal poštárov, že im doručenie trvá tak dlho. Je to bláznovstvo: mám dávno mp3 i flac a navyše v našom e-shope je to CD za krutých 17 eur, v českých 280 KČ.
Mám to CD preto, lebo:
- kvalitou prevyšuje mnoho progu, neoprogu, progmetalu, čo som v poslednej dobe počul,
- obsahovo mi to ideálne nadväzuje na trilógiu Pink Floyd o tom, akí sme,
- sú to Poliaci, ktorí to po SBB najďalej dotiahli,
- už dlho ma nezaujala tak úžasná kombinácia syntezátorov a hammondu,
- magický Mariuszov spev perfektne kontrastuje s inštrumentáciou skladieb, ako prídavná hodnota k tomu je jeho perfektná angličtina,
- nadchlo ma striedanie nálad, kde Left Out je v tom majstrovský kus,
- lebo som to musel mať v zbierke hneď, bez ohľadu na cenu a bez ohľadu, že dlhším čakaním a o pár euro viac som mohol mať verziu CD+DVD.
Čo sa mi nepáči:
- booklet na zloženom papieri, radšej mám knižky,
- hlúpe reči v recenziách o pritvrdení či príklone k metalu - kde dnes zaznie tvrdšia gitara, všetko je metal ? Je to jasný progresívny rock.
- svinské ťahy obchodníkov, zneužívajúcich neznalosť fanúšikov - kurz euro/zlotý.

Je to zásadný album a skúste mi dať typ, čo ho tento rok prekonalo, či prekoná.

» ostatní recenze alba Riverside - Anno Domini High Definition
» popis a diskografie skupiny Riverside


Wobbler - Afterglow
2009-06-06

Wobbler / Afterglow

4 stars

Tak som sa konečne dočkal, ráno vkladám disk do CD prehrávača, púšťam potichu aparatúru, aby som neprebudil ponocujúcu, ešte spiacu, "tvrdo študujúcu" domácu mládež. Kratučká "The Haywain" jemne pritančí renesančnou melódiou. "Imperial Winter White" postupne rozbalí všetky wobblerovské tromfy: v rýchlych rytmoch sa strieda mellotron s hammondom, skľudnenie v pomalšej časti - hrá len španielka. Tiché pasáže striedajú rýchle a bohato inštrumentované. Presne v polovici zaznie nie dominantný spev, ale funkčne dokresľujúci atmosféru. Zložitá štruktúra hudby, kde krátke spievané časti sa striedajú s dlhšími inštrumentálnymi, počas ktorých si zasólujú mnohé nástroje, speje do pekne vygradovaného finále. Lutnové či lýrové "Interlude" je vlastne klasická forma témy a variácií na danú tému, v perfektnej súhre bas gitary a cella.
"In Taberna" je druhá dlhšia komponovaná plocha so striedaním rýchlych a pomalých častí, zložitá štruktúra vyžaduje sústredený posluch a určito viacnásobný návrat k tomuto titulu. Záverečná "Armoury" je veľmi pekný renesančný tanec, zakončený mohutným chrámovým organom, trojminútová dôstojná bodka.
Podobne ako na debute, Wobbler čerpá z aranžérskych postupov najvýraznejších progresívnych skupín prvej polovice 70. rokov, ale obviniť ich z kopírovania by bolo veľmi prehnané.
Pre mňa je to odvčera "Excelentní přírůstek do každé sbírky", čiže 4 hviezdy.
P.S. Z izby vylezie strapatý čerstvý bakalár. "Tatino, čo to hralo ?"

» ostatní recenze alba Wobbler - Afterglow
» popis a diskografie skupiny Wobbler


Gillan, Ian - Live at the Budokan [Ian Gillan Band]
2009-04-05

Gillan, Ian / Live at the Budokan [Ian Gillan Band]

3 stars

Skvelo našlapaná kapela hrá koncert s programom polovice platne Clear Air Turbulence, necelej tretiny zo Scarabusa a 3 povinné klasiky D.Purple (Child In Time v prerábke Gillana, čiže z debutu). Koncert sa mi páči, pre mňa však končí po 6. skladbe, čiže pred „párplovčinami“, ktoré mám rád len od autorskej kapely. Aj keď live CD bývajú obohatením v diskografii, toto často nepočúvam, lebo to najlepšie z neho je v perfektnej verzii na 2. štúdiovke. Skladby z LP/CD Scarabus sú v živej podobe strávitelnejšie.
Bez dlhých rečí, za 3 hviezdy.

» ostatní recenze alba Gillan, Ian - Live at the Budokan [Ian Gillan Band]
» popis a diskografie skupiny Gillan, Ian


Gillan, Ian - Scarabus [Ian Gillan Band]
2009-04-05

Gillan, Ian / Scarabus [Ian Gillan Band]

2 stars

Domnievam sa, že po Clear Air Turbulence boli tlaky hardrockových fanúšikov príliš silné, aby Ian pokračoval v štýle jasnej fúzie, a tak sa tu priklonil k svojej tvrdšej podstate. Naznačil to úvodný „Scarabus“. Po rock'n'rollovom „Twin Exhausted“, ukončenom virtuóznym klavírnym sólom, nasleduje funkové „Poor Boy Hero“, ktoré snáď môže zaujať len jačaním Gillana. Odľahčená „Mercury High“ je slušne nadupaná oddychovka. Slabá nemastná-neslaná „Pre-Release“ - 4,5 min trvá príliš dlho. Trápeniu nie je koniec, prichádza 5-minútove zúfalstvo „Slags to the Bitches“. Po predošlých veciach je priemerná „Apathy“ celkom prijateľná. Inštrumentárne bravúrna, s vtipným názvom „Mad Elaine“ trpí absenciou elementárneho nápadu. „Country Lights“ nemá ani v názve nápad. Posledná „Fool‘s Mate“ je možno najlepšou skladbou, čo nie je veľmi ťažké uprostred balastu. Na mojej testovacej vzorke je i live bonus „My Baby Loves Me“
s viac ako 2-násobnou stopážou oproti štúdiovému debutu. Vynikajúco zahraté.
Album som viackrát počul len z dôvodu napísania týchto postrehov. Na stránke progarchives.com recenzent prirovnal toto album k štandardným dielam Deep Purple, čo pokladám za urážku a mal by si dať vyčistiť uši. Perfektný inštrumentálny a spevácky výkon kapely nezachránil ťažkú absenciu tvorivosti.
Parafrázujúc samého seba: vďakabohu za internet, nestane sa ani omylom, aby som Scarabus zaradil do mojej diskografie. Za dve.

» ostatní recenze alba Gillan, Ian - Scarabus [Ian Gillan Band]
» popis a diskografie skupiny Gillan, Ian


Gillan, Ian - Child In Time [Ian Gillan Band]
2009-04-05

Gillan, Ian / Child In Time [Ian Gillan Band]

3 stars

Po odchode z Deep Purple v r.1973 sa Gillan pokúšal podnikať v motocyklovom priemysle a hoteliérstve. To sa mu nedarilo a tak sa vrátil k práci, ktorú vedel vždy najlepšie. Založil kapelu a nahral toto album. Kto čakal kontinuitu tvorby Deep Purple, v podstate sa nedočkal. Doba vrcholiacich hudobných fúzií postihla i „dieťa času“. Nie až tak zle. Štart „Lay Me Down“ mi pripomenul Siberian Khatru (Yes). V podstate sa opakujúca rytmická figúra, perfektný spevákov výkon podfarbený zboristkami, takmer párplovské hammond sólo uprostred, trojminútová stopáž. Po úvode perkusií v „You Make Me Feel So Good“ ideová pripomienka No No No, zbor do blba opakuje názov skladby, Ianovo jačanie, kolovrátok nudy ide do stratena. „Shame“ ma nezaujala ničím. Funky „My Baby Loves Me“ nie je zlá, chýba tomu lepší nápad. Slaďák „Down the Road“ je z trojice najlepších skladieb albumu, páčia sa mi hlavne zbory. „Child in Time“ v podaní Deep Purple je samozrejme vrchol. Tu je však komplet s iným aranžmá, akoby klávesové fusion silno inšpirované s Wish You Were Here (P.Floyd). Ak by v skladbe použil úplne inú spievanú linku a s iným textom, pri zachovaní inštrumentácie (čiže bola by to úplne iná skladba), mohol to byť skvost. Proste, táto prerábka mi nesedí. „Let it Slide“ je najlepšia skladba po každej stránke, kôli nej sa oplatí toto album počuť.
Dávam 3 hviezdy, zachránil to začiatok a koniec platne.

» ostatní recenze alba Gillan, Ian - Child In Time [Ian Gillan Band]
» popis a diskografie skupiny Gillan, Ian


Gillan, Ian - Clear Air Turbulence [Ian Gillan Band]
2009-04-05

Gillan, Ian / Clear Air Turbulence [Ian Gillan Band]

5 stars

Na začiatok sa priznám, že sólovú tvorbu Iana Gillana som donedávna nepoznal a zámerne vynechával. Jednoducho, z prívalu inej hudby nezostal na neho čas.
Záujem vyvolalo až posledné CD (2009) a po ňom výzva priateľa, čo poviem na ostatné a najmä prvé 3 albumy.
Je ťažko hodnotiť umelca, ak je roky zaškatuľkovaný ako hard rocker. Ak sa však človek dokáže oslobodiť od predsudkov, špeciálne pri tejto tvári Gillana zrazu príde pocit úžasu nad dokonalým dielom. Do uší vstúpi záplava nádherných kompozícií v džezrockovom štýle, skladba za skladbou plné nápadov, muzikantských srandičiek, zvláštnych aranžmá, to všetko korunované vrcholným speváckym výkonom. Len jedno album urobilo na mňa podobný dojem, Santanov Caravanserai (1972). Myslím, že u oboch boli hardrockoví fanúškovia sklamaní v čase vydania. V podstate som šťastný, že podobne ako "fúziový" Santana pred pár rokmi, tak i tento Gillan sa mi dostal až teraz do rúk. Vtedy by som im nerozumel.
Na CD nie sú hity, nie je to kulisová hudba. Stojí za to nájsť si 40 minút k pozornému posluchu.
Vďakabohu za internet, lebo po vypočutí "testovacej vzorky" je Clear Air Turbulence jasným objektom záujmu pre doplnenie zbierky orginálnych CD.
Neviem, či ešte inému sólo Gillanovi priradím 5 hviezd.

» ostatní recenze alba Gillan, Ian - Clear Air Turbulence [Ian Gillan Band]
» popis a diskografie skupiny Gillan, Ian


Bush, Kate - Never For Ever
2009-03-12

Bush, Kate / Never For Ever

5 stars

Na 3. LP Kate Bush potvrdila, čo je zač a treba s ňou rátať v 1.lige. Babooshka, Army Dreamers a Breathing - najväčšie hity albumu, majú perfektné videoklipy. Egypt, The Wedding list či Violin sú ďalšie parádne kúsky. Zostava 25 hudobníkov (okrem Kate a jej brata) presahuje moje pochopenie "využiteľnosti". Kate je však fenomén integrujúci originalitu skladateľky, profesionalitu interprétky vlastných songov, pastvu pre oči v podobe tanečných kreácií. Texty sú vonkajším prejavom jej vlastného vnútorného sveta, niekdy (našťastie) prekvapivo otvoreného.
Pre mňa bola (je), okrem mimoriadne príťažlivej ženy,
skladateľkou, ktorá vie prejaviť svoju citovosť a ženskosť jednym z najoriginálnejších spôsobov v hudbe.
Na záver len povzdych, kedy je konečne vydajú neaké DVD ?

» ostatní recenze alba Bush, Kate - Never For Ever
» popis a diskografie skupiny Bush, Kate


Therion - Sirius B
2009-03-12

Therion / Sirius B

5 stars

V r.2004 vyšli súčasne CD „Lemuria“ a „Sirius B“, ktoré sa predávali pol roka spolu a potom len oddelene. Pre oba tituly obaly vytvoril Thomas Ewerhard a ja ich považujem za najvydarenejšie z celej diskografie. Názov albumu odkazuje na hypotetickú „Stratenú krajinu“ s názvom Lemuria.
Mne však oba albumy tvoria jeden celok a akokoľvek som sa snažil, neviem povedať, ktoré je lepšie či slabšie. Ani nemám v úmysle analyzovať jednotlivé skladby. Christofer Johnsson vytvoril nádherné dielo, doteraz neprekonaný vrchol tvorby Therion. Akoby si spomenul na svoje prvé albumy a preniesol do skladieb určitú tvrdosť v inštrumentácii i vokáloch. Všetko pri zachovaní zborov, operných vokálov, symfonizmu. Roztavené a odliate do nádherných skladieb, ktorým nechýbajú nápady a krásne melódie. Snáď by sa pri nich mohli stretnúť rozdelení vyznavači staršej a novšej tváre Therionu. Progboard neumožňuje spolu ohodnotiť 2 rôzne CD. Preto sa veľmi ospravedlňujem za spoločný text. Možno sa niekto nájde, kto sa vyjadrí k obom perlám metalu zvlášť.
Nemôžem inak, Lemuria a Sirus B sú za 10 hviezd, teda 2 x 5.

» ostatní recenze alba Therion - Sirius B
» popis a diskografie skupiny Therion


Therion - Lemuria
2009-03-12

Therion / Lemuria

5 stars

V r.2004 vyšli súčasne CD „Lemuria“ a „Sirius B“, ktoré sa predávali pol roka spolu a potom len oddelene. Pre oba tituly obaly vytvoril Thomas Ewerhard a ja ich považujem za najvydarenejšie z celej diskografie. Názov albumu odkazuje na hypotetickú „Stratenú krajinu“ s názvom Lemuria.
Mne však oba albumy tvoria jeden celok a akokoľvek som sa snažil, neviem povedať, ktoré je lepšie či slabšie. Ani nemám v úmysle analyzovať jednotlivé skladby. Christofer Johnsson vytvoril nádherné dielo, doteraz neprekonaný vrchol tvorby Therion. Akoby si spomenul na svoje prvé albumy a preniesol do skladieb určitú tvrdosť v inštrumentácii i vokáloch. Všetko pri zachovaní zborov, operných vokálov, symfonizmu. Roztavené a odliate do nádherných skladieb, ktorým nechýbajú nápady a krásne melódie. Snáď by sa pri nich mohli stretnúť rozdelení vyznavači staršej a novšej tváre Therionu. Progboard neumožňuje spolu ohodnotiť 2 rôzne CD. Preto sa veľmi ospravedlňujem za spoločný text. Možno sa niekto nájde, kto sa vyjadrí k obom perlám metalu zvlášť.
Nemôžem inak, Lemuria a Sirus B sú za 10 hviezd, teda 2 x 5.

» ostatní recenze alba Therion - Lemuria
» popis a diskografie skupiny Therion


Therion - Live in Midgard
2009-03-12

Therion / Live in Midgard

4 stars

THERION LIVE IN MIDGARD 2002

Takmer 2-hodinový koncert bol nahratý na „Secret of the Runes tour 2001“ po južnej Amerike a Európe, v malých kluboch i veľkých halách. Štvorčlenná kapela je doplnená so 6-členným zborom a zrejme i sláčikovou sekciou. Je to ich prvý live album, program bol vynikajúco zostavený zo skladieb z celej dovtedajšej hudobnej kariéry. Koncert symfonicko-metalového Therionu je bombastický a súčasne tvrdý, miešajú sa štýly a vplyvy power metalu, growling death metalu i ľudovej hudby. Podľa znalcov (kam sa neradím) texty sú o rôznych mytológiách, náboženstvách a tajomstvách. Je fakt, že hudba vie navodiť atmosféru mystiky veľmi dobre.
Pri skladbách uvádzam v zátvorke názov štúdijových CD, z ktorých pochádzajú.

1.CD
1. Ginnungagap-Prologue (Secrets of runes) otvára veľmi dobre koncert. Gitarový úvod, hoboj, ženské operné zboristky,
2. Invocation of Naamah (Theli) metalový kúsok so spevom, lepšie ako na štúdiovke,
3. Birth of Venus Illegitima (Vovin) výborne zahraté, ale techn. kvalita slabá, chýbajú výšky. Atmosféra na koncertu bola výborná.
4. Enter Vril-Ya (Deggial) trochu slabšie.
5. Riders of Theli (nenašiel som zaradenie) vynikajúca skladba.
Nastáva zmena, operný zbor je vystriedaný growlingom a kapela zaraďuje skladby z prvých troch CD.
6. Symfony of the death (z 2. CD Beyond Sanctorum) inštrumentálka
7. A Black Rose (z 3.CD Symphony Masses) ťažký metal, vynikajúce !
8. The Return (z 1.CD Of Darkness) death metal, gitarovo výborný kúsok, nemá to chybu, energia ako hrom
9. Baal Reginon (3.CD Symphony Masses) spev growling – výborná skladba
10. Flesh of the Gods (Deggial) opäť ženské zbory, nádherná gitarová medzihra
11. Seawinds cover skladby Accept – je na CD „Crowning of Atlantis“
12. Swarzalbenheim (Secrets od runes) perfektná skladba v nemčine, zmiešané zbory
13. In the desert of Set (Theli) jedna z reprezentačných vzoriek značky Therion.
2.CD
Koncert postupne graduje
1. The Wings of hydra (Lepaca Kliffoth) čiastočne growling, ťažký metalový kúsok, paráda
2. Asgard (Secrets of the runes) výborný nástup , v gitarovom riffe trochu cítiť „Paranoid“
3. Secret of the runes (Epilogue) ukončujúca skladba štúdiového CD, veľmi dobré
4. The Rise of Sodom and Gomorrah (Vovin) excelentný kúsok
5. Summernight City (ABBA cover) mám rád tento cover i originál
6. The Beauty in Black (Lepaca Kliffoth) krásny úvod s klavírom, príjemné osvieženie
7. Seven Secrets of Sfinx (Deggial) skladba, ktorá je ráznym úvodom na štúdiovom CD, patrí k tomu lepšiemu v symfo-metale.
8. Wine of Aluqah (Vovin) jeden z vrcholov koncertu, rýchly power metal
9. Raven of Dispersion (Vovin) tu končí koncert.
Na záver CD, akoby prídavok koncertu, 10. To Mega Therion a 11.Cults of the shadow obe z Theli) patria medzi najlepšie skladby Therion a aj v budúcnosti ich budú s obľubou hrávať ako finále.

Vynikajúci koncert, slabšia technická kvalita záznamu je bohato vyvážená atmosférou a výkonom skupiny. Dáva výborný prehľad toho najlepšieho, čo doposiaľ Therion vytvoril. Pre mňa je cenný aj tým, že tu hrajú skladby z prvých CD, ktoré inak nepočúvam. Škoda, že tento koncert nie je na DVD (aspoň o ňom neviem). Nakoľko u mňa má vždy prednosť umelecký dojem (5) pred technickou kvalitou záznamu (2.5) a radšej mám dobré live ako slabšie štúdiovky, dávam 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Therion - Live in Midgard
» popis a diskografie skupiny Therion


Jethro Tull - Thick As A Brick
2009-03-11

Jethro Tull / Thick As A Brick

5 stars

Práve mi doznelo CD, ktoré som si po dlhšej pauze komplet vychutnal na dobrej aparatúre. Neviem, či som to vôbec v minulosti takto sústredene celé počúval. Každý, kto rozumie a má rád progresívny rock, je tým zasiahnutý. Po vynikajúcich 4 predošlých LP/CD s tendenciou stúpajúcej kvality rockových pesničiek či dlhších skladieb s prímesou blues či folku, prišlo prekvapenie v podobe ucelenej progresívnej skladby, ktorá je (verím, že nasilu) rozdelená limitáciou formátu LP. Texty a obsah nepoznám. Prvá časť ma zaujala hlavne fantastickou invenciou klávesových partov. Ostatných hráčov je zbytočné chváliť, po Aqualungu sa očakáva akosi samozrejme perfektný výkon doprovodu. Ian je so španielkou a flautou nenapodobiteľný a vytvára nádherný zvukovofarebný kontrast ku klávesovej mágii Evansa. Oproti prvej časti mi druhá pripadá viac experimentálna, ale ťažko to definovať. V určitých momentoch som si spomenul na Oldfielda, ktorý o pár rokov zložil niekoľko inštrumentálnych 2-dielnych skvostov. Ide zrejme len o "ideovú" príbuznosť (rozsiahle multiinštrumentálne aranžmá prog rocku s folkovými vplyvmi, navyše k prirovnaniu zvádzajú niektoré flautové pasáže).
Okrem úžasných pocitov naplnenia dokonalou hudbou, ktorá udrží pozornosť fanúšika, nemám čo viac dodať. Proste vložte cédéčko do prehrávača a zabudnite na okolie.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Thick As A Brick
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Nazareth - Rampant
2009-03-08

Nazareth / Rampant

4 stars

Bola to moja prvá nahratá platňa s Nazareth. Dovtedy som počul len z rádia Luxemburg "This Flight Tonight"
a snáď niečo zo Slobodnej Európy. Hltal som každý tón a chrapľavý spev bol dobíjač energie 17-ročného puberťáka, ktorý toho veľa nepoznal. Dosť zvláštny album. Prvky kozmického mámenia v podobe predávkovania kláves sa prechodne nevyhli mnohým rockovým kapelám v polovici 70.-tych. Tu však všetko krásne zapadá. Žiadne rozbory, analýzy ma nenapadajú pri Rampant. Môj najobľúbenejší Nazareth, berem to ako jednoliaty celok, ktorý nemá slabé miesto. Dovolím si byť nekritický pri spomienkach na jeden krásny úsek môjho života.

» ostatní recenze alba Nazareth - Rampant
» popis a diskografie skupiny Nazareth


Therion - Secret of the Runes
2009-02-28

Therion / Secret of the Runes

4 stars

THERION SECRETS OF THE RUNES 2001

Po predošlých dvoch slabších tituloch sa líder Christofer Johnsson znova vrátil do formy.
Okrem základnej 5-člennej kapely angažoval 3 operných sólistov, huslových a čelových virtuózov, 8-členný „operný zbor“. Je to koncepčné dielo založené na severských tradíciách.

1. Ginnungagap - parádny kúsok, vrátili sa nápady a energia. Tvrdý metal s therionovskými opernými vokálmi, majstrovská gitara, klávesové medzihry, jednoduché a účinné.
2. Midgard - v odlišnom štýle, stále drží pozornosť.
3. Asgard - zdá sa , že prechod od prílišného symfonizmu k čisto metalovému zvuku kapely so školenými vokálmi a hlavne melodickými a kompozičnými nápadmi sa vypláca. Ďalší super kúsok.
4. Jotunheim - perfektný stred, nemecky spievané, miestami pripomína Rammstein.
5. Schwarzalbenheim - toto je veľmi zrelý príklad symfometalu.
6. Ljusalfheim - kľudná gitarová skladba, jednoduchá melódia, ale s veľkým účinkom.
7. Muspelheim - parádna rýchlovka (pripomína mi to Tři sestry, či Pražský výběr :-)).
Dvojminútový skvost.
8. Nifelheim - no nemá to chybu, ďalší parádny kúsok.
9. Vanaheim - husľové intro, zrelá skladba, typický Therion symfo, v 3. minúte prejde
do asi najkrajšieho speed metalového sóla v dĺžke 1 min a koniec.
10. Helheim - tak tu čo predvádzajú duo muž-žena operný vokál, za túto skladbu by sa nehanbil ani Schubert (jeden z najlepších skladateľov klasických piesní, napr. cyklus Spanilá mlynárka či Zimná cesta). Nádherná melódia, svieži optimizmus. Krátke ale veľmi efektívne.
11. Secret of the Runes (Epilogue) Posledná skladba Secret of the runes .Paráda.

Tajomstvá rún je pre mňa radosť počúvať. Recenzent na Progarchives.com hovorí o silných vplyvoch Richarda Wágnera. Veľmi ho neobľubujem pre megalomanské operné projekty, takže jeho vplyvy (ak sú) ma nerušia.
Jestvuje verzia tohoto CD s dvomi cover skladbami: "Crying Days" (Scorpions) a "Summernight City" (ABBA). Prídavok pokladám za hudobný žart, k ABBA je celkom podarený videoklip.

Dávam čisté 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Therion - Secret of the Runes
» popis a diskografie skupiny Therion


Therion - Deggial
2009-02-28

Therion / Deggial

3 stars

THERION DEGGIAL 2000

Platňa je určite lepšie technicky nahratá ako Theli a Vovin. Veľa som očakával aj od obsahu.

1. Seven Secrets of Sfinx - úvodná skladba nedá nikomu pochybovať, kto sú Therion. Pomalé pasáže striedajú variácie nahodenej témy v rýchlych rytmoch, dramatické mužské a ženské zbory, riadne tvrdé gitary, bicie presné ako stroj a rázny koniec.
2. Eternal Return - Pomalý sláčikový úvod, zmiešaný zbor prednáša neaký príbeh, éterické gitarové prelúdium podfarbené kontrabasmi, jemné gitarové sólo, vystriedané tvrdou metalovou gitarou v úplne inom štýle. Konečne výborne zosnímané vokály, jasne zrozumiteľné slová. V skladbe sa vystrieda mnoho štýlov, nádherné miešané zbory. Skladba je rapsódia, klenot symfonického metalu, napríklad v časti speed metal so sólom hoboja.
Parádny 7- minútový kúsok.
3. Enter Vril-La - gitarový skladba so zbormi, trochu monotónna a ťažkopádna.
4. Ship of Luna – aranžované sláčiky podfarbujú atmosféru mesačného svitu, ťaživú náladu s temným zborom po 2 minútach striedajú jednoduchšie gitary.
Menej nápadov, zbytočne dlhá skladba.
5. The Invicible - bez melodických nápadov, síce bohato aranžované (aj tak je to len bum-prásk), veľmi to nezachraňujú ani gitarové vyhrávky.
6.Deggial - podobné, dramatično, málo nápadov, bez melódie.
7. Emerald Crown - podobné „problémy“ ako v Deggial.
8.The Flight of the Lord of Flies - Let pána múch, pekná miniatúra , therionovský let čmeliaka pána Rimského-Korsakova, ale len v rovine idey.
9. Fles of the Gods - Záblesk bohov začína sľubne, úplne iná nálada, metal ako vyšitý – zmizli zbory aj symfoňáci. No nie celkom, refrény sú opäť „v réžii“ zborov. Príjemné osvieženie po dramaticky temných kúskoch stredu platne.
10. Via Nocturna Nocturna Pt. 1 a 2. - nástup organu, sláčikové medzihry, celkom pekne zaranžované premeny nálad, avšak zbytočne pridlhé 9.5 min.
11. Fortuna - je vlastne Carmina Burana od Carla Orffa. Svitlo mi, že toto je jedna z možných inšpirácií Therionu. Dramatické vokály, religiózne vplyvy, sekané rytmy.

Platňa je síce technicky lepšie zvládnutá ako predošlé, avšak oproti Theli a Vovin výrazne menej nápadov. Pár skladieb je dobrých (viac ako dve :-)), celkovo pôsobí unaveným dojmom. Za 2,5 hviezdy je spravodlivé, až taká katastrofa to nie je, zaokrúhlene za 3.

» ostatní recenze alba Therion - Deggial
» popis a diskografie skupiny Therion


Therion - Crowning of Atlantis
2009-02-28

Therion / Crowning of Atlantis

2 stars

THERION CROWNING OF ATLANTIS 1999

Nie je to typická radovka: jedna nová skladba, zbytok sú 2 zostatky z éry Vovin, jedna znovunahratá skladba, 3 cover skladby a 3 live.

1. Crowning of Atlantis - známa formula – metalová kapela a ženské operné vokály, cválajúci rytmus gitár a spomalený refrén.
2. Mark of Cain - ďalší metalový kúsok, smutné ako Kainovo znamenie.
3. Clavicula Nox (remix, z albumu Vovin) - úplne odlišná nálada s klavírom, pekné, no už to tu bolo. Zbytočne natiahnuté na 9 min, prichádza nuda.
4. Crazy Nights (cover kapely Loudness) - klasické číslo metalu, spevák trápi hlasivky vo výškach, na ktoré nemá. Slabá vata.
5. From the Dionysian Days - pekne aranžovaný klavírne party so sláčikmi á la Vivaldi, chýbajú však nápady.
6. Thor (The Powerhead), (cover kapely Manowar) - pripomína zrýchlený sabbatovský Iron Man, viackrát opakovaný úvod. Slabý spevák, uvrieskané výšky, to čo nemám rád u nemeckého metalu.
7. Seawinds (cover kapely Accept) - pomalá pieseň so speváčkou a sprievodnými klávesmi a sláčikmi. Príjemná poprocková pieseň, ktorá ale nikam nepríde, nič moc.
8. To Mega Therion (live), 9. The Wngs of Hydra (live), 10. Black Sun (live)
koncertné nahrávky, sú dobré, po relatívne slabšom predošlom materiáli však už veľmi nevzrušia.

Asi najslabší album, unavená kapela, za 2 hviezdy.

» ostatní recenze alba Therion - Crowning of Atlantis
» popis a diskografie skupiny Therion


Therion - Vovin
2009-02-28

Therion / Vovin

4 stars

THERION VOVIN 1998

Album je rozvinutím toho, čo začali na Theli. Totálny symfonizmus, veľa prvkov klasickej oratórnej tvorby, zmiešanej s metalovými prvkami.

1. The Rise of Sodom and Gomorrah - dramatický sláčikový (klávesový) úvod, prerušený ráznou gitarou, operný spev, rozvíjanie témy.
Skladba je jednou z najlepších v symfonickom rocku. Jednoduchá melódia a kombinácia školených ženských vokálov. Dramatičnosť až do konca
2. Birth of Venus Illegitima - ženský a mužský zbor v kombinácii s tvrdou rytmikou je účinný kontrast na udržanie pozornosti, ide o takmer výlučne gitarovú inštrumentáciu, tvrdšie pasáže sa striedajú s jemnými vyhrávkami.
3. Wine of Aluqah - klavírne intro s violončelom, prechod do speed metalu, tvrdé podhrávky metalovej gitary. Mužský basový zbor. Pekná melódia spievaná ženami, prechod do gitarového sóla.
4. Clavicula Nox - pomalá, gitarové prelúdium, krásna ária so ženským spevom, temné intermezzo. Znie to ako filmová hudba, prejde do metalového gitarového sóla, pokračovanie operného mužského a ženského dua. Nádherne vystavaná gradácia jednoduchej melódie, v závere bohato aranžovaná.
5. The Wild Hunt - riadny speed metal štart – koniec, celá skladba riadny nárez.
6. Eye of Shiva – zdvojený ženský operný vokál otvára túto monumentálnu skladbu. Krásne spievaná melódia s klávesami a metal. gitarou. Jedna z najkrajších melódií, pritom jednoduchá.
7. Black Sun - dramaticky hororový klavír, pridajú sa vybrnkávané husle, 2. klavír.
8., 9., 10. Draconian trilogy: The Opening, Mornig Star, Black Diamonds - ide o zborovú vokálnu skladbu so sprievodom symfonického orchestra a metalovej skupiny, skôr slabšia časť platne.
11. Raven of Dispersion - ťažká, temná atmosféra. Metalovosymfonická syntéza s dramatickými opernými vokálmi.

Vovin je skutočnou fúziou rocku (metalu) s klasickým operným štýlom. Výborná platňa,
mám oveľa radšej takéto originálne diela ako nepodarené prerábky klasikov vážnej hudby.
Ak máte radi veľa klasicko-operných prvkov v melodickom metale, tak je to aj pre Vás.
Dávam tomu 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Therion - Vovin
» popis a diskografie skupiny Therion


Yes - Going for the One
2008-12-10

Yes / Going for the One

5 stars

Going for the one som poznal na naše pomery dosť skoro a to kúpou od juhoslovanského študenta s krásnym rozkladacím 3-stranovým obalom, za čo som musel vysoliť strašných 250 Kčs (z mojich študentských príjmov - obedy a večere na celý mesiac vtedy stáli na 30 dní 156 Kčs). Mal som 20 rokov, vlastnil som LP Close to the edge, Fragile a Relayer, poznal som Yessongs a Tales..... S novou platňou som bol nadšený, predsa len po zložitých a ťažšie strávitelných Tales (2LP som si neskôr obľúbil) zavial čerstvý vzduch priehľadnej a emotívnej hudby. Práve oproti Tales je tu oveľa viac citu: Going for the one - normálne tu cítim sviežosť a radosť zo spoločného hrania, Turn of the century je nádherne rozprávaný príbeh s dramatickými podhrávkami (úžasný akustický Howe a citlivý Wakeman) - odporúčam vychutnať si text.
Parallels som si musel viackrát zopakovať, aby som porozumel a prišiel na chuť mohutnému organovému zvuku (dojem mi kazila slabšia kvalita Jugo výroby LP), pritom chrámový organ, varhany je môj najmilší nástroj (že, Maestro Johann Sebastian).
Wonderous Stories mi najviac korešponduje s vnútornou stranou 3-obalu , s nádhernou prírodou. Zázračné historky sú predohrou k najúžasnejšej kompozícii tejto platne, Awaken. Stredná inštrumentálna časť patrí z môjho pohľadu medzi to najlepšie, čo kedy Rick zaranžoval a zahral (zložil to Anderson a Howe). Dialóg chrámového organu a elektronických kláves mi znie v hlave, kedykoľvek si spomeniem na Awaken.
Možno preto ju tak rady hrávali na neskorších koncertoch, našťastie zvečnených napr. na DVD "Union Tour Live" (1991), "Live from House of Blues" (2000), "Keys to Ascension" (1996) či "Live at the Montreux 2003".
Určite stojí za pripomenutie obal, vonkajšia strana so supermodernou architektúrou a v popredí chrbtom otočený nahý muž, vnútorná strana s nádhernou prírodou a fotografiami jednotlivých členov Yes.
Bohužiaľ, v mojej LP texty neboli, bežná to socialistická prax.
Pri tomto titule som asi prvýkrát pocítil kontrast LP versus CD: čistý zvuk cédéčka
a nechutný mrňavý obal oproti mizernému zvuku z mojej LP, ale s nádherným rozkladacím obalom, ktorý je sám o sebe umelecké dielo.
Tieto dojmy som napísal pod dojmami z čítania Voytusovej recenzie a začal som písať reakciu na to. V žiadnom prípade nechcem prekrúcať jeho názor, lebo krása hudby spočíva aj v rôznych účinkoch na rôznych ľudí.
Moje cédéčko Going for the one som naposledy počul asi pred 2 rokmi.

» ostatní recenze alba Yes - Going for the One
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Symphonic Live (DVD/video)
2008-12-03

Yes / Symphonic Live (DVD/video)

4 stars

Tak došlo aj na Yes spojiť sa so symfonickým orchestrom, čím sa splnil sen mnohých milovníkov tejto módy. Priznám sa, že som všeobecne veľmi na pochybách, čo z toho vzíde: rock či metal a orchester. Odrádzajú ma skúsenosti raných D.Purple a Metallica "S&M", kde si myslím, že to proste nevyšlo. Yes ma prekvapili. Vzniklo kultivované dielo, v ktorom orchester len jemne dokresľuje, zvýrazňuje a neprehlušuje kapelu.
Mladé zloženie "symfoňáka" je vítaným kontrastom
k chlapom "v najlepších rokoch". K výkonu Yes (teraz bez Wakemana - veď ho hrá orchester, nie? Ale Tom Brislin predsa len uhrá, čo sa od klávesáka čaká) naozaj niet čo dodať, sú perfektní ako vždy.
Výber skladieb s voľbou viacerých dlhších kompozícií
je naozaj vhodný na predvedenie s orchestrom.
Close to the edge je moja navždy najobľúbenejšia, Gates of delirium s úžasným finále, skladba, ktorú som naživo asi doteraz nepočul, And you and I je povinná výbava mnohých koncertov a vždy sa na ňu teším. Takto sa dá každá skladba ospevovať, proste Yes sú pre mňa citová záležitosť a preto som nekritický. DVD má dobrý obraz a zvuk, vyše 3 hodín musí uspokojiť každého. Koncert ma presvedčil, že keď sa orchester aranžuje s rozumom, nemusí to znamenať rušenie či pohreb rockovej kapely, ale výsledný efekt z diela môže zaujať. Je fakt, že radšej pozerám "Yessongs" (1973), či "Live at Montreux" (2003 !), lebo žiadne prídavné inštrumenty nevylepšia pôvodné kvalitné dielo.

» ostatní recenze alba Yes - Symphonic Live (DVD/video)
» popis a diskografie skupiny Yes


Therion - Theli
2008-12-02

Therion / Theli

5 stars

Bez veľkých vedomostí o symfonickom metale, bez znalostí akejsi "severskej" metal scény, dostalo sa mi asi pred 8 rokmi od kamaráta do rúk CD Theli a Deggial. Pre mňa úplne neznáma kapela. Ja už teraz neviem, prečo ma to chytilo. Snáď popri hardrocku záľuba v klasike. No tu som počul niečo nové: metalové gitarové riffy, striedané s klávesovými medzihrami a operné ženské vokály. A nebol to guláš, malo to úžasný ťah, energiu a melodiku. Štruktúra skladieb nezapiera pašiovú dramatickosť klasiky, zakomponované typické metalové rytmy, vo vrcholiacich pasážach prichádza zmena s klavírnym prelúdiom, nástupy ženských zborov, podfarbených kombináciou drsných gitár a jednoduchých klávesových melódií. V skladbách sa opakujú pasáže so zmeneným rytmom, akoby komponované improvizácie.
No, keď to čítate, asi sa zdám riadne uletený.
Theli ma vie riadne excitovať. Skladba za skladbou:
Preludium a To Mega Therion patria nerozlučne spolu,
Cult of The Shadows - spolu s prvou sú absolútne megahity, po prvých tónoch na koncerte diváci šalejú (a ja doma pred TV, DVD a zosilňovač "na plné gule"). In the Desert of Set zaujme kontrastom mužských a ženských spievaných partií, v závere
fantastický dialóg á la husle-čembalo.
Krátke Interlúdium a ďalší opus Nightside of Eden,
vzorový kúsok sympho-metalu, končiace v speed a absolútne povznášajúcom gitarovom sóle.
Opus Eclipse, šalejúci metal-orchester (náladou mi miestami pripomína Šostakovičovú hrdinskú Lenigradskú symfóniu), striedajúce harmónie sólujúcej gitary a ženského zboru.
Invocation of Naamah, konečne čosi pre tvrďasov - trash jak hrom, a to by nebol Therion - zmena do speed metalu, klavírne prelúdium a uzavrie to improvizované gitarové sólo.
The Siren Of The Woods, slaďákový inštrumentálny nástup tak krásnej melódie, až ma chytá dojatie,
príde jemný náznak nosnej melódie Fantóma opery,
citlivý spievaný duet, podfarbený klávesami s wakemanovskou vznešenosťou. Druhá časť takmer 10-minútovej skladby je vyplnená inštrumentálkou s dojemne sólujúcou gitarou.
Záverečné Grand finale /Postludium je akoby pripomienkou charakteristických znakov tejto platne:
dramatické klávesové časti á la sláčiky sú striedané
riadne ostrými gitarovými vyhrávkami, melódie so zmenami rytmu a koniec. Musím dodať, že texty nepoznám, neviem o čo ide po "ideovej stránke"
a zatiaľ som to neskúmal, čo ma netrápi.
Theli je pre mňa referenčná nahrávka symfonického severného metalu. Aj keď si s odstupom rokov myslím, že tento žáner už ukončil vývoj a asi nič nové neprinesie, to najlepšie, čo doteraz vzniklo,
bude pre mňa naďalej zdrojom pozitívnej energie
a niekedy až pocitov dojatia.



» ostatní recenze alba Therion - Theli
» popis a diskografie skupiny Therion


Transatlantic - SMPTe
2008-12-02

Transatlantic / SMPTe

5 stars

Pri upratovaní na hardisku som v zložke sympho-metal našiel tento kúsok, ktorý mi tam zablúdil neako omylom. Veľmi dlho som to nepočúval, tak poďme na to.
Úvodná All of the above môže vystrašiť 31-minútovou dĺžkou. Po prvých minútach je jasné, že pri tejto hudbe sa čas neráta. Začiatok mi pripomenul
blue-efektný nástup "Je třeba obout boty...", po progres pasážach prekvapí nádherná spievaná časť komponovaná á la Yes, veľmi ľudský prejav, žiadne siláctvo, hrejivé vokály, gitarové sóla, ktoré hladia a excelentné tiahle klávesové finále do stratena.
We all need some light s krásnym úvodom akustickou gitarou, úžasne pokojná pieseň mi presne sadne k začiatku obdobia mieru a očakávania, adventu.
Mystery train má úplne odlišnú náladu. Ostro sekané rytmy postupne prejdú do silného refrénu, úžasná medzihra, no toto je pre mňa vzorom nového progresívneho rocku. Paráda, má to energiu.
Skladba prejde plynule do My new world. Úvod je prekvapivý - akési elektronické klávesovo-sláčikové kvarteto, ktoré sa v 2. minúte zmení na klavírno-beatlovský nástup spevu s beatle-refrénom.
Nemá to asi cenu takto rozpytvávať, v 16-minútovej skladbe sa prelýnajú klávesové plochy, citlivý spev, pozitívna hudba, ani chvíľu nudy.
In held (twas) in I - v záverečnej skladbe pokračuje prílev energie, kompozičné majstrovstvo
progres-rocku a radosť z hrania sú najsilnejšie dojmy nielen zo skladby, ale z celého albumu.
Ak som spomenul mená kapiel, tak kopírovanie tu nie je - zostáva len porovnanie pocitov s tým najlepším, čím na mňa pôsobia tie skupiny.
Je to výnimočná nahrávka a v mojom zozname CD, ktoré chcem zakúpiť, stúpa strmo k prvým riadkom.

» ostatní recenze alba Transatlantic - SMPTe
» popis a diskografie skupiny Transatlantic


Mišík, Vladimír & ETC... - Město z peřin
2008-10-18

Mišík, Vladimír & ETC... / Město z peřin

3 stars

Po 3 rokoch od "Jen se směj", v polovici 90. rokov prichádza Míšik a ETC...Band s CD, ktoré by som nazval slovom (ktoré inak nemám rád) pohodové.
Pohodové, čiže pokojné, bez veľkých vzruchov (i nápadov), na vylepšenie nálady. A to má klady i zápory. Človek musí porovnávať s tými najlepšími vecami speváka a kapely. Je fakt, že Mesto z perín si púšťam najmenej z ich diskografie. Kvalitný zvuk, pekný booklet (okrem prednej strany), kapela šlape. Vďaka Jiří Dedečkovi ma oslovujú aspoň "Když někoho mám rád", "Letní čas" a celomišíkova "Co jsem si vzal". No pri druhej komplet Vláďovej "Sedíš vedle mne" mi blikajú výstražné kontrolky, ba spúšťa sa siréna: stav ohrozenia (pop á la roky 70.-te). Nezatracujem toto CD, našťastie ešte vznikli Nôž a Stroje (čo umlkli - takmer doslova).
U mňa za 2,5 a z úcty k osobnosti 3 (vzhľadom na lepšie zajtrajšky.

» ostatní recenze alba Mišík, Vladimír & ETC... - Město z peřin
» popis a diskografie skupiny Mišík, Vladimír & ETC...


Mišík, Vladimír & ETC... - Jen se směj
2008-10-18

Mišík, Vladimír & ETC... / Jen se směj

3 stars

K "Jen se směj" sa tu ešte nikto nevyjadril. Aj to chápem, boli aj lepšie časy. U mňa má zaujímavý osud. Zohnal mi ho kamarát z lacného výpredaja diskotéky skrachovaného lokálneho rádia. Ešte som nemal vtedy žiadne CD s Mišíkom, tak som sa potešil - no keď som to počúval, trochu som ochladol.
Okrem reklamného "Gambrinus" som nič iné nepoznal a určite som čakal neviem čo iné. Hudba vznikala v už slobodných časoch. Stretol som sa s podobným javom aj u iných: akoby chýbal "inšpiratívny tvorivý pretlak" vzdoru voči totalite vymývania mozgov.
Pri prvých počutiach mi piesne zneli akosi obyčajne,
nie "mišíkovsky". Navyše, Vladimír sa podelil o spev v 4 piesňach s Nejezchlebom a Kubešom. Žeby nová demokracia aj v ETC ?
S odstupom takmer 15 rokov mi prestala vadiť absencia Jana Hrubého, teraz je to pre moje uši celkom príjemná pestrá zmes štýlov. Jediné, čo mi stále nesedí, je nápad s pridanými vokálmi L.Machálkovej and spol.
Najviac sa mi páčia hitovka "Koukni na tu fotku", "Potkal jsem ho" s vynikajúcou gitarou a textom, "S větrem" s nádherným spevom (tak mám Láďu najradšej),
"Gambrinus" (aj tekutý) - podobá sa na štýl 1.LP.
Dej s mojim CD pokračoval: kamarát, čo mi to zohnal,
po čase ma doslova ukecal, aby som mu to predal späť, lebo vtedy mu ako jediné chýbalo do zbierky originálnych CD Mišíka. Tak som mu vyhovel a urobil som si kópiu. Teraz mi to CD chýba ako jeden z mála originálov do kompletu Mišíka...
U mňa fakt poctivé 3 hviezdy.

» ostatní recenze alba Mišík, Vladimír & ETC... - Jen se směj
» popis a diskografie skupiny Mišík, Vladimír & ETC...


Led Zeppelin - The Song Remains The Same  2-Discs Special Edition   (DVD)
2008-10-11

Led Zeppelin / The Song Remains The Same 2-Discs Special Edition (DVD)

5 stars

Mám veľkú radosť, že tu niekto doplnil diskografiu o tento skvost, za čo ďakujem. Pôvodné vydanie filmu z r.1976 na DVD, po dlhých rokoch "ťažkého zháňania", objavilo sa napr. aj v nemenovanom hypermarkete T...o za "pouhých" 250 SK. Keďže som už bol vlastníkom titulu "satarmo" , nesiahol som po tom. A to bolo jedno z mála rozhodnutí, ktoré som v podobných prípadoch neoľutoval. Netušil som, že v dohľadnej dobe sa dožijeme video a audio (do DD 5.1 !!) remastru. Zdá sa mi úplne zbytočné analyzovať obsah fanúšikom notoricky známeho filmu.
Z histórie mojich postrehov: pri prvých počutiach soundtracku na 2LP ešte v 70. rokoch som najdlhšie skladby vždy stopol, či pretočil na páske. Zdalo sa mi to príšerne zložité, proste na celý Led Zeppelin som musel doslova dospieť obkľukou, a to napočúvaním množstva iných hard- či bluesrockových skupín. Film "Songs..." som prvý krát videl až z DVD v 90. rokoch. Z hudby som bol nadšený, hrané scénky naivné.
Až prišlo 2DVD, o ktorom je reč. Mám kdesi odložené výtlače recenzií z netu, kde opisujú účasť Page a Planta na príprave DVD. Asi je známe, že Plant dosť zatracoval pôvodný film. Z môjho pohľadu bolo i nešťastné riešenie zostrihov z 3 koncertov.
Robert bol z výsledku remasteringu pre 2DVD nadšený. Vraj je to také, aké si to predstavoval na začiatku, bohužiaľ technické možnosti 70. rokov boli o inom...
Aspoň v stručnosti moje terajšie dojmy: prvých asi 12 minút zásadne pretáčam pre nudu. Naivnučké filmové scény, no občas majú romantické čaro. Zvukovo, aj keď mám len stereo aparatúru (dosť dobrú), je to fantázia ! Neveril by som predtým, čo dokáže vynikajúci zvukový majster: je tu veľmi verný zvuk, miestami v obývačke doslova hľadám ksicht Jimmiho pri úžasných gitarových sólach. Na žiadnom inom DVD som koncert tak živo nevnímal.
Záverom ešte jedna zvláštnosť. Keď som kolegovi v práci, ktorý má Led Zep presnejšie napočúvaný ako ja, požičal DVD s filmom, vrátil mi ho veľmi sklamaný, že niektoré skladby nie sú presne rovnaké verzie, ako na soundtracku 2LP, či 2CD. Otravoval ma s tým, pokladal som to za nepodstatnú hovadinu.
Keď som to už nemohol počúvať, dal som na webe vyhľadať okolnosti vzniku týchto nahrávok.
No a tu je pointa: našiel som vedecké štúdie (!!), doslova pytvanie rozdielov každej skladby použitej v audio soundtracku a video filme. A to po minútach! Príčinou sú vlaste výbery a mixy z 3 koncertov. Kolega mal pravdu: pre zeppelinológov možno zaujímavé, pre mňa totálne nepodstatné.
Ešte na doplnenie: Druhé DVD obsahuje bonusy z príchodu Led Zep do USA na nakrúcanie, pár skladieb, ktoré boli vystrihnuté z koncertov - pre mňa nezaujímavé.
Tento titul si zaslúži plný počet 5 hviezd.

» ostatní recenze alba Led Zeppelin - The Song Remains The Same 2-Discs Special Edition (DVD)
» popis a diskografie skupiny Led Zeppelin


Therion - Lepaca Kliffoth
2008-10-11

Therion / Lepaca Kliffoth

5 stars

Toto album predstavuje Therion v rámci svojej tvorby v najprogresívnejšej podobe. V minulosti som ho z neznalosti odmietal, mysliac si, že patrí do prvého death metalového obdobia kapely. Therion som počúval až od 5.CD Theli (1997).
Na Lepaca Kliffoth počujem zhustený koncentrát
tých najlepších znakov hudby Therion, ktoré v ďalšej tvorbe rozmieňali na drobné: riadne hutné gitary, časté zmeny rytmov a nálad v rámci jednej skladby, vsuvky klasiky, zbory, typické kontrasty energických kláves a gitár, improvizujúcich na nahodenú tému.
Pri pozornom počúvaní vnímam na tú dobu nové hudobné postupy, ktoré neskôr vo veľkom zúžitkovali severné kapely sympho-gothic-metalu (napr. Nightwish, Within Tewmptation), a to dramatické klávesové nástupy a kontrast vokálov á la "kráska a zvíře" (patent na výraz má Mr.K.K. - jemný erotický hlások a chrčiaca beštia).
Parádne CD, nabité energiou a nápadmi, pre mňa zásadný album, pri ktorom sa dá hovoriť o progrese.
Kto nemá všeobecnú averziu voči tomuto štýlu hudby,
s kapelou Therion odporúčam začať práve s Lepaca Kliffoth.

» ostatní recenze alba Therion - Lepaca Kliffoth
» popis a diskografie skupiny Therion


Led Zeppelin - Led Zeppelin Remasters
2008-10-10

Led Zeppelin / Led Zeppelin Remasters

3 stars

Pri spomienkach, vyvolaných diskusným vláknom o našich prvých albumoch, som vytiahol takmer zabudnuté 2CD Remasters, ktoré patrí medzi moje prvé cédéčka. Vtedy som bol šťastný majiteľ Led Zep na CD ako jediný v okruhu známych. A nemal som ešte zásadu, že s takýmito kapelami proste musím mať komplet radové CD. Časy sa zmenili a ako každé album, s ktorým mým zviazané pekné spomienky,
aj túto výberovku mám stále rád. Ťažko hodnotiť všeobecne známe skladby. V porovnaní s best of iných kapiel sa mi toto zdá dokonalé. Hodnotiť 4 hviezdami výberovku ako excelentný prírastok dnes považujem za prehnané, lebo také hodnotenie a lepšie u Led Zep patrí radovkám. Na druhej strane, každej skladbe by som dal 5 hviezd. A v kontexte celej ich tvorby toto 2CD dnes považujem pre mňa za dobré, nie však zásadné. Ak by som mal odporučiť (veľmi) mladým fanúšikom rocku, ktorí (i keď pre mňa ťažko predstaviteľné) ešte LZ nepoznajú, tak 2CD Remasters je ideálny štart.

» ostatní recenze alba Led Zeppelin - Led Zeppelin Remasters
» popis a diskografie skupiny Led Zeppelin


Within Temptation - The Silent Force
2008-10-07

Within Temptation / The Silent Force

4 stars

Na holandskú kapelu Within Temptation (ďalej WT) s dominantnou kráskou, speváčkou Sharon den Adel, ma pred 10 rokmi upozornil môj brat Jurko. Vtedy
22-ročný už bol dávno vymanený s pubertálneho death metalového šialenstva, pomaly mu doznievali indies gitarové kapely, či Bjork, Cure, Depeche a začal objavovať sever Európy. Mal práve čerstvé CD Enter (1997) od WT, ktoré ma len zčasti zaujalo. Oveľa viac ma chytilo Mother Earth (2000), takže som okamžite, keď bol k zohnaniu, siahol po koncertnom 2DVD s rovnakým názvom. No a v r.2004 prišla na svet "Tichá sila", ktorou si ma kapela s nežnou kráskou navždy získala. Pre mňa je to neobohrateľný album. Vyrobil som si ho z horších mp3, potom z lepších mp3, potom z flac. No a teraz, po rokoch konečne za prijatelnejšiu cenu, ako zberateľ si do mesiaca (spolu s Mother Earth) do zbierky doprajem originál. V r.2006 sme si s manželkou darovali pod stromček koncertné 2DVD Silent Force, bol to jeden z najkrajších darčekov. Naplno vyzneli všetky krásy tejto hudby: kontrasty nežného spevu a symfonického metalu, ohromné svetelné šou, mohutné zbory - chorály ako zo starej klasiky, dohrávky symfonického orchestra. A melódie, ale aké !
Zimomriavky mi behajú po chrbte. Aj tu nie som schopný rozpytvávať jednotlivé skladby, či inštrumentácie. Spolu s Matkou Zem dokonale zahraté albumy, ktoré nemajú chyby.
Viem, asi ťažko tu hľadať prvky prog-rocku, pre mnohých je to skôr lepšia tvár pop-rocku. Ak mi má hudba robiť radosť a príjemné zážitky, tak Tichej sile v podobe CD, či 2DVD sa to už 4. rok veľmi darí.

» ostatní recenze alba Within Temptation - The Silent Force
» popis a diskografie skupiny Within Temptation


Wakeman, Rick - Criminal Record
2008-10-07

Wakeman, Rick / Criminal Record

5 stars

Sedím v robote pred PC s mizernými plastovými reproskrinkami, z 15 GB hudobných dát na hardisku (čo sme s kolegom za roky nazbierali)som vylovil a po stráášne dlhej dobe som do winampu pustil kriminálne záznamy. To by som v minulosti pokladal za bohapusté kacírstvo, veď Rick si zaslúži audioCD
na HI-Fi aparatúre. Všetko je to mimo, lebo takýto emocionálny zážitok som z HUDBY veľmi dlho nemal.
A to sa v poslednom čase dosť kŕmim symfonickým metalom, čo je pre mňa hlavne o citoch
(vokálny duel á la kráska a zvíře).
Hudba plynie, zmocňuje sa ma dojatie, všetky tie krásne klávesové farby, tóny vzbudzujú úžasný pocit krásna. Čo na tom, že krásu cítim vo všeličom inom, len nie v krimi záznamoch.
Nemám slov, takto ma už dlho žiadny hudobný mág nezasiahol, nemá tu zmysel analyzovať jednotlivé skladby.

» ostatní recenze alba Wakeman, Rick - Criminal Record
» popis a diskografie skupiny Wakeman, Rick


Nice, The - The Thoughts of Emerlist Davjack
2008-08-31

Nice, The / The Thoughts of Emerlist Davjack

4 stars

Nemôžem sa vyhnúť klasickým predslovom, ako som sa dostal k tejto skupine. V puberte som doma objavil zažltnutý hudobný magazín z konca 60. rokov a v ňom dvojstranu s foto a textom o The Nice na Československom beatom festivale. To už som vedel, že Emerson má novú kapelu ELP, ktorá silno ovplyvnila Mariána Vargu. O neakých 7 rokov neskôr, počas štúdií v Bratislave, som v Poľskom kultúrnom stredisku objavil LP The Nice. Zrejme šlo o výberovku, v ére komoušov sa zásadne neuvádzali originálne názvy a nepochopil som doteraz prečo. Asi preto, že aj tak vyšla len jedna (reprezentačná?) platňa, tak načo sa unúvať s rozlišovaním !
Na vtedajšie dojmy si extra nespomínam, skôr som bol mierne sklamaný, poznajúc už tvorbu Collegia Musica (od ELP fakticky len Obrázky z výstavy).

S veľkým odstupom času, teraz The Nice patrí medzi môj najobľúbenejší classic rock. Toto album je dieťa svojej doby. Typicky krásne „šesťdesiatkové“ harmonické vokály (Flower King of Flies), najmä v piesni Thoughts of Emerlist Davjack (pa – pa – pá, skoro ako stará „Lýrovka“), čistý classic rock Rondo, veľmi originálna, s perfektnou gitarou Bonnie K, experimentálne Tantalizing Maggie, či The Cry of Eugene, klávesová virtuozita vo War and Peace (pripadá mi ako paródia na The Who).
Na záver som ponechal skvost Dawn, ktorý som si zamiloval už na poľskej LP. Klávesová perla, absolútny originál, ktorý výrazne preddefinuje tvorbu v superskupine ELP.

Mám len pôvodné vydanie CD, preto bonusy nemôžem hodnotiť.

Dosť dlho som hľadal cestu k tomuto CD, lebo na prvé počutie som to uzavrel ako „zastaralé primitívčiny“. Je to však pravý opak: kúzlo objavov, pestrosť skladieb, zmysel pre humor, hráčske majstrovstvo. Plnokrvná kapela, ktorú zatienil vznik ELP (čo bola samozrejme prelomová udalosť). Škoda by bolo zabúdať na The Nice. Pre mňa za 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Nice, The - The Thoughts of Emerlist Davjack
» popis a diskografie skupiny Nice, The


Niemen Czeslaw - Spodchmurykapelusza
2008-08-17

Niemen Czeslaw / Spodchmurykapelusza

4 stars

Okolnosti zloženia a vydania albumu nepoznám. Podobne ako predošlé, i toto Niemen nahral a naspieval celé sám. V poľskej tlači album bol výrazne lepšie ocenený ako Terra Deflorata.

01 „Spokojnym krokiem“, hneď prvé minúty zaujmú zaujímavou rockovou inštrumentáciou, výborný spev, je to taký lepší priemer.
02 „Trabodzwonnik“, spev menej výšok, trochu zachrípnutý hlas, slabšie nápady ale prekryje nádherné nasadenie a zaujatie, človek mu uverí.
03 „Nie wyszeptuj“, rezká rocková pesnička, nie sú experimenty, ale presvedčivosť speváka je veľká.
04 „Smiech Megalozaura“, evidentne počuť Niemenov znížený rozsah a hĺbka hlasu, žeby dôsledok ťažkej choroby ? V podstate sa opakuje schéma rockových pesničiek, po spievaných častiach nasleduje inštrumentálne virtuózne sólovanie.
05 „Jagody szaleju“, napadlo ma, či to nie je paródia na rockové Divlje jagode z Jugošky. Husľové vyhrávky i šialené rytmy mi navodzujú mišíkovskú náladu, korenenú Janom Hrubým.
06 „Pojutrze szary pyl“, smutná, bez výraznej melódie, no v speve sa Majster prekonáva.
07 „Sonancja“, tvrdošijný rytmus, napätie v speve, dosť zaujímavé, obvyklá schéma: po spevnej časti inštrumentálka s virtuóznym moogom.
08 „Manhattan '93“, monotónna rytmika, Niemenovo spievané recitovanie, moc ma to nezaujalo.
09 „Co po nas“, opäť monotónna rytmika s dramatickými vsuvkami kláves.
10 „Doloniedola“, akési zložité funky, presýtené moogom.
11 „Antropocosmicus“, jedna z najlepších skladieb, zložitejšou štruktúrou mi pripomína náladu Idée Fixe, ale zmodernizovaného.
12 „Spodchmurykapelusza“, kvalitná skladba, nostalgická nálada.

Celé album robí na mňa dojem ťaživého smútku. Niemen spieva ako sme zvyknutí: s veľkým nasadením, hlas má však zastretý, až zachrípnutý. Môže to byť vekom, chorobou, sila hlasu a výšky nie sú, čo bývali. Neviem či už v čase nahrávania albumu prepukla jeho ťažká choroba (rakovina prostaty), na ktorú o necelé 3 roky zomrel. V každom prípade je tento album výrazne kvalitnejší v kompozíciách ako predošlý.

Myslím, že si zaslúži 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Spodchmurykapelusza
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Niemen Czeslaw - Terra Deflorata
2008-08-17

Niemen Czeslaw / Terra Deflorata

3 stars

LP vyšlo v r.1989, CD v r.1991. Niemen sa v podstate celú dekádu venoval filmovej a divadelnej hudbe. Popri tom však nazhromaždil množstvo hudobného materiálu. Tlaky na vydanie novej štúdiovej nahrávky boli na neho veľké. Čo sa týka samotnej hudby, skladby sú oveľa komerčnejšie oproti čokoľvek nahratému predtým (prvé 3 albumy tu nerátam). Nahral to sám s použitím len svojich klávesových nástrojov. Čo sa nedá uprieť je jeho úžasný hlasový prejav, stále ešte v rovnakej sile.

01 „Pantheon“, krásna úvodná melódia s organom, inštrumentálna skladba, pekné, ale už to
neohuruje originalitou predošlých diel, skladba po dlhšej dobe pôsobí ako priemerná inštrumentálka neakej pesničky.
02 „Spojrzenie za siebie“, úvod á la Melrose (Tangerine Dream), potom spev Niemena, ten je úchvatný, nič nestratil zo svojej sily a naliehavosti. Pieseň ale pôsobí dojmom, akoby som už viac vecí počul v tomto štýle. Proste rocková pesnička, zapadá do stredného prúdu. Nezachránia ju ani záverečné pseudo chorálne vokály.
03 „Klaustrofobia“, funky, tak to nie, to si moho odpustiť, a to celých 5,5 minút – nudné.
04 „Status mojego ja“, pop rocková pieseň, slabota, akoby napodobenina funky výbojov Phila Collinsa.
05 „Alter ego“, moc zaujímavá klávesová inštrumentálka, akoby dialóg flauty s huslami, neustále opakovaný motív, 3,5 minúty ale nikam to nedošlo...
06 „Blue Community“, 8 minútová nudná inštrumentálka – hudba pre hudbu ?
07 „Zezowata bieda“, opäť rocková pesnička, v podstate ju zachraňuje Niemenov spev, málo originálne, neslané nemastné.
08 „Terra Deflorata“, určite najlepšia vďaka spevu, melódia dosť jednoduchá, ale nádherný spev kraľuje nad jednoduchou inštrumentáciou.
09 „Unisono (na pomieszane jezyki)“, mini paródia Laibachu, našťastie len 1,5 min.
10 „Poczawszy od Kaina“, ďalšia priemerná melódia á la novoromantizmus, chýba tu originalita, 7 minút o ničom.

Vynikajúci spev nezachráni do klávesového komerčna ladený zbytok. Platňu úplne nezatracujem.
V kontexte celej tvorby dávam 3 hviezdy.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Terra Deflorata
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Waters, Roger - The Wall: Live In Berlin
2008-08-16

Waters, Roger / The Wall: Live In Berlin

0 stars

Asi fanúšikov Rogera sklamem. Videli sme v TV \"live-on-line\" prúser storočia. Výpadky elektriny, falošný spev, nepochopenie obsahu niektorými spevákmi. Na platni zrejme kiksy opravili - ak už nebola nahratá vopred. Ak si dobre pamätám, z umelcov na koncerte obstál len Waters. Keď Wall, tak 2CD a film A.Parkera, keď Waters, tak štúdiové cédéčka (to ja tiež veľmi nemusím) alebo DVD \"In the Flesh\", určite jeho sólové koncerty. Jediný zmysel akcie: symbol zbúrania berlínskeho múru, čiže politický.
Nemôžem to hodnotiť hviezdami, vyjadril som len svoj názor na akciu, ktorú nepovažujem za umelecký čin.

» ostatní recenze alba Waters, Roger - The Wall: Live In Berlin
» popis a diskografie skupiny Waters, Roger


Niemen Czeslaw - Idée Fixe
2008-08-16

Niemen Czeslaw / Idée Fixe

5 stars

Podľa slov Niemena „dvojitý album Idée fixe nebol nikdy náležito ocenený. A bola to jedna z najdôležitejších tvorivých etáp v mojej skladateľskej i štúdiovej práci“. Scenár platne bol inšpirovaný poéziou Norwida. Pri tvorbe nových kompozícií sa do vnútorných hlasov pridávali ozveny folklóru.

Ďalšie originálne dielo, pretkané spievanými recitálmi básní, veľké plochy s názvukmi jazz fusion sú striedané kratučkými experimentálnymi inštrumentálkami, občas tu počuť rozvíjanie tém z Katharsis, mnohé progresívne nápady ani neviem zaradiť, niet s čím porovnať. A spev je stále na najvyššej úrovni.

Nádherný obraz vo vnútri 2LP sa volá „Oda do Venus“ Ode to Venus, Óda Venuši). Niemen ho namaľoval olejovými farbami na kartón v r.1973 vo Frankfurte nad Mohanom. „Umeleckého riaditeľa CBS (z Londýna) nezaujala moja autorská vízia obalu na druhú LP v anglickom jazyku (pozn.: Ode to Venus). No v prírode nič nezanikne. O niekoľko rokov neskôr: kozmický sen osiroteného ľudstva som považoval za oveľa viac korešpondujúci s obsahom albumu Idée Fixe, než som pôvodne zamýšľal“.
Podobne to dopadlo i s obrazom „Mourner’s Rhapsody“, ktorý Czeslaw namaľoval na prelome rokov 1973-74 ako námet na obal rovnomenného albumu natočeného v New Yorku pre CBS na 52.ulici. Umelecká réžia nesúhlasila a tak hornú polovicu obrazu použil Niemen na domáce vydanie Katharsis, kde perfektne sedí...

Album Idée Fixe vyšiel v boxe „Od poczatku II“ ako dve CD, dolpnené o 2 skladby, ktoré na 2LP neboli.

1.CD
01 „Sieroctwo“, na 2LP nebola. Spievaná recitácia so sprievodom kapely, klávesy len v náznakoch, jednoduchý rytmus, striedme sólo moog vystrieda rázna gitara, pokračuje rozvíjanie minimalistických tém z Katharsis, pripomína skladbu „Z listu do M“,
perfektné náladové gitarové sólo a v závere opäť pripomienka Katharsis.
02 „QSS I“, elektronická klávesová inštrumentálka.
03 „Larwa (1)“, rázny rytmus s džezrockovým piánom, rockový vypätý spev, viacvrstvové klávesové melódie s namiešaným free solo saxofónu, skladba s rovnakou rytmikou do konca.
04 „Moja piosnka“, folklórny motív kláves zvýrazňujú husle, pripomína mi to slovenskú filmovú hudbu. Do toho Niemenová smutná spevavá recitácia, veľmi sa to podobá na slovenský folklór. Aranžmá klavíru a huslí vysoko moderné. Moc pekná skladba.
05 „W poszukiwaniu zrodla“, kratučká vokálno-inštrumentálna džezrocková psychedélia.
06 „Chlodna ironia przemijajacych pejzazy“, najdlhšia 13-minútová skladba začína zvláštnou náladou, recitáciou básne, ktorá prejde do spievanej časti, potom improvizácie na moogu.
Zvláštny štýl, ktorý sa nedá opísať.
07 „Stracency“, ďalšia elektronická inštrumentálka.
08 „Laur dojrzaly“, nedefinovateľná spievaná skladba.

2.CD
01 „Larwa (2)“, iná alternatíva Larvy, expresívny spev. Skladba nebola na 2LP.
02 „Idacej kupic talerz pani M“, moogový úvod, s viacvrstvovými klavírnymi hrátkami, Niemenov precítený recitál básne, hudobne jedinečný štýl, džezrockové niemenovčiny.
03 „Biale Gory“, inštrumentálny úvod, opakujúca sa melódia, zahratá vo viacerých farbách kláves, stredná časť trochu pripomína dialógy moogu a sólo gitary ranej džezrockovej Fermáty, celá skladba je 9,5 minút džezrock so zmenami nálad a free sól.
04 „Legenda Scytyjska“, krátka 3,5 min inštrumentálka bývala naživo riadne natiahnutá a patrila k najlepším koncertným číslam.
05 „QSS II“, elektronická miniatúra.
06 „Twarza do slonca“, rezká džezrocková inštrumentálka, trochu sa na ňu podobá úvod Huascaranu(Fermata).
07 „Credo“ je posledná skladba Idée Fixe. Úvod navodzujúci ranú náladu so spevom vtákov,nasleduje Niemenova spievaná recitácia, stredná náladová časť s klávesovými plochami, syntezátorovými spevmi vtákov, zrazu zmení náladu v dlhom moog sóle.

08 až 15 „Sen Srebrny Salomei“ je hudba k divadelnej hre, ide o kratučké scénické kúsky zakončené spievanou skladbou „Piesn Wernyhory“. Pôvodne boli pribalené na EP k 2LP.

Moja radosť z originálneho diela bola zavŕšená návštevou koncertu Niemena v bratislavskom PKO v r.1978. Pamätám si, že ma úplne fascinoval jeho spev a trochu sklamal klávesový doprovod. Vtedy som myslel, že je oveľa lepší spevák ako hráč. Asi to bolo spôsobené zlou akustikou koncertu.
Dodnes opatrujem program ako posvätnú papierovú relikviu:
1.časť: Skýtska legenda, Biele hory, Tulák, Pieseň Wernihory, Larva, Amen.
2.časť: Jedného srdca, Mazurek, Hľadanie prameňa, Tvárou k slnku, Krédo – Chvála práci, Búrka a farby dúhy.

Najvážnejšie, najzrelšie dielo Majstra Niemena, za 5 hviezd.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Idée Fixe
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Return To Forever - Return To Forever
2008-08-09

Return To Forever / Return To Forever

4 stars

Ráno som sa zobudil o 5. hodine, nebolo mi dobre po včerajšom prejedaní. Po vykonaní biologických potrieb (okrem tej najlepšej) začal so sa prehrabávať v krabiciach s cédéčkami. Na polici s Yes a Jethro tull, kde som včera hľadal Living in the past, v stiesnenom priestore je krabica s Return to Forever a Coreom. Len tak som začal prezerať pestré farebné obaly, rád sa kochám pohľadom, ako doktor Hrušinský v "střediskovej věsničce". Neviem prečo som siahol po najmenej nápadnom. Letiaci vták nad neurčitými pobrežnými vodami, melanchólia v sivo-bledomodrých odtieňoch.
Strašne dlho som to nepočúval. Pokojné tóny elektrického piána, tajomný ženský vokál, rozbeh do improvizácií kapely. Krásne harmónie pri otvorenom balkóne do mokrého hmlistého rána po celonočnom daždi. Nezvyklý panelákový výhľad na zahalené hory, mierne rušený občasnými zvukmi prechádzajúceho auta na ceste plnej vody. Všetko to splývalo s jemne hladkajúcou končiacou skladbou. Pomaly sa preliala do Crystal Silence s upokojujúcou melódiou saxofónu Joe Farrella, ktorý vystriedali pomalé tóny piána. Dokonalá idyla pokračovania daždivého rána. What Game Shall We Play Today je rezkejšia náladovka, rýchle tempo piána a flauty, do toho začne spievať Flora Purim. Svieži hlas, ako pohár pomarančového džúsu s rozpusteným slnkom, rozjasňuje náladu počasia na ulici. Veselé tóny flauty vystrieda piáno Chicka Coreu, aby v závere prešli do dialógu. Je málo džezrockových spievaným skladieb a táto je ako južné slniečko.
Vyše 23-minútovú Sometime Ago/La Fiesta otvára tiché sólo piána, strieda ho Stan Clarke s basovými improvizáciami a opäť Corea. Po ôsmych minútach inštrumentálky skladba prechádza do latino tanca, pieseň s Florou pokračuje nádherným dialógom nástrojovej improvizácie. Sóla prejdú do úžasného flamenga, kde dominuje Chick, kontruje saxofón až po energické ďžezrockové zakončenie celou kapelou.

Nechce sa mi písať o faktoch okolo vydania LP, že "amíci" sa dožili tohoto skvostu až v r.1975, atď. Nájdete to bez problémov na webe.
Album mi navodilo dobrú náladu v blbom počasí.
Neviem, či sa ešte dnes hrá tento druh hudby. Ťažko CD odborne zhodnotím, no môj dojem je tak na 4 hviezdy.



» ostatní recenze alba Return To Forever - Return To Forever
» popis a diskografie skupiny Return To Forever


Niemen Czeslaw - Marionetki (spojenie dvoch LP Marionetki a Requiem dla van Gogha)
2008-08-05

Niemen Czeslaw / Marionetki (spojenie dvoch LP Marionetki a Requiem dla van Gogha)

5 stars

Grupa Niemen bol názov novej kapely, ktorú tvorili traja budúci členovia SBB a poľskí free-jazzmani: Andrzej Przybielski (trúbka) a Helmut Nadolski (kontrabas). V roku 1972 vyšli v Poľsku dve LP: „Requiem dla van Gogha“ a „Marionetki“. „Requiem“ je experimentálne, hľadanie nových zvukových možností, poprekladané free jazz improvizáciami. Ťažko uveriť, že tento titul šiel na odbyt kôli obsahu nahrávky. Myslím, že skôr predávalo Niemenovo meno. Popri novátorstve bol Czeslaw známy „riskovaním“ v tvorbe. Skutočne rizikové bolo i začlenenie „Requiem“ do zostavy skladieb. Ako povedal, „urobil som to preto, lebo som bol fascinovaný Helmutom (Nadolskim) a uvedomoval som si, že jeho platňa by nemala taký posluch ako moja. Bol to veľmi citlivý človek, snažil som sa mu pomáhať, lenže bol z toho konflikt v kapele“. Skrzek bol vtedy známy ako rodiaca sa hviezda poľského rocku, netajil sa s tvorivými ambíciami. Niemen ako šéf kapely musel zasahovať. I keď bol (podľa neho) „liberálny“, čo ale s odstupom času ľutoval pri hodnotení „marionetiek“.

1.“Marionetki“, typický, hneď spoznateľný začiatok, nápev Niemena sprevádzaný organom a gongom, podobné aranžovanie, ako som neskôr počul u Hectora Zazou. Nádherná experimentálna skladba.
2.“Piosenka dla zmarlej“, úžasná kompozícia, po organovej improvizácii pokračuje rocková časť spievaná so sprievodom organu a kontrabasu, zložité aranžmá.
3.“Z pierwszych waznejszych odkryc“, autorom je Skrzek. Experimentálna rocková skladba, ktorú mohli zložiť a nahrať len absolútne vnútorne slobodní ľudia.
4.“Ptaczek“, hudobný žart na odľahčenie napätej atmosféry v kapele.
5.“Com uczynil“, duo organu a bicích, nad tým fantastický spev, poznávacie znaky rytmiky budúcich SBB (brejky, zmeny tempa). So skladbou č.3 sú vrcholmi albumu.
6.“Requiem dla van Gogha“ (zložil Helmut Nadaloski). Málo podobné na hudbu, čisto zvukový experiment, hľadačstvo v štýle zvukových pokusov na „Ummagumma“, či Vargovej „Eufónie“, či raných Tangerine Dream. Zabralo to celú stranu LP (17.5 min). Dnes, po pár minútach preskakujem, stačí mi pár minútová pripomienka.
7.“Sarius“, monotónny rytmus, zvláštna skladba.
08.“Inicjaly“, spoločné dielo kapely. Experiment, free jazz, improvizácie trubky. Počúvateľnejšie ako "Requiem", zaujímavé nápady.

Na tomto CD, zostavenom Niemenom, je správne zaradená najskor platňa „Marionetki“ a za ňou „Requiem“, hoci LP vyšli v opačnom poradí. Tú druhú časť počúvam veľmi sporadicky. Najskôr som chcel ohodnotiť 4 hviezdami ako priemer: Marionetki 5 a Requiem 3. Avšak na CD to tvorí jeden celok
a Requiem beriem ako „nepovinný bonus“: Navyše, škoda by bolo jeden z vrcholov tvorby ošudiť, tak dávam 5.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Marionetki (spojenie dvoch LP Marionetki a Requiem dla van Gogha)
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Niemen Czeslaw - Aerolit
2008-08-05

Niemen Czeslaw / Aerolit

5 stars

Nová kapela, zostavená z členov veľmi schopnej skupiny Krzak. Mladá krv svojou energiou posilnila invenciu zrelého umelca a vznikol ďalší skvost poľského rocku. Bez „SBB“, bez treníc a napätia, Niemen možno ešte silnejší ako kedykoľvek predtým. Album je v najlepšom zmysle slov „poznačený“ syntezátorovým hľadačstvom (občas cítim názvuky budúceho Katharsis), štýlom jazz fusion (niektoré spoločné prvky s Martinom Kratochvílom), to všetko zúžitkované a pretavené do vynikajúceho diela, realizovaného spolu s vynikajúcimi spoluhráčmi. Ako vždy, Niemen bol nespokojný s kvalitou záznamu v Polskych Nagranjach (nedivím sa mu...), ale s hudobným obsahom bol konečne spokojný. Podľa jeho mienky, zostava kapely Aerolit bola lepšia ako "Grupa" so Skrzekom, i keď to „zaslepení kritici“ neuznali. Mám ešte nevyjasnený fakt, keď v zostave kapely pri tejto platni je uvádzaný bubeník Piotr Dziemski, avšak na webe som čítal, že ho zastúpil iný v dôsledku tragickej smrti 22 – ročného Piotra (viac o tom uvádzam pri albume Katharsis).

01.„Cztery sciany swiata“, progresívny rock s častými improvizáciami, čarovné sóla i duety moog – gitara.
02.„Pielgrzym“, majstrovský opus Pána Speváka, jednoduchý doprovod šmrncnutý Orientom.
03.„Kamyk“ – úchvatný nástup, zmeny rytmu: keby som nevedel, typoval by som ešte na účasť „škrekovcov“
04. „Daj mi wstazke blekitna“, najpokojnejšia skladba, aranžmá moog + akustická gitara,
elektrický klavír, gitara mi pripomínajú atmosféru čarovných nahrávok Chicka Coreu a jeho RTF, či Santanu v krátkom období jazz fusion. Pekné, dobré.
05.„Smutny Ktos, biedny Nikt“, progres rock namiešaný s jazz fusion (fuj to škatuľkovanie, sú to len okamžité nápady...), náznaky do etno world music (to ešte vtedy nemalo názov...). Sólo na moogu, opojenie z množstva farebných zvukov, sóluje tu ostošesť, akoby sa ešte nenasýtil (chameleón Niemen na Katharsis predviedol minimalizmus,
na Idée Fixe efektívne narábanie s farbami a tónmi).

Moje zápisky sú len zúfalé postrehy „zúfalca“, ktorý je ohromený touto invenčnou muzikou.
Nečudujem sa, že Zdeněk považuje Aerolit za najlepšiu platňu Niemena. Do roku 1974 určite najlepšie rockové album. Avšak ďalšie špice, i keď iného razenia, podľa mňa ešte prídu. Teraz je to za 5 hviezd.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Aerolit
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Niemen Czeslaw - 41 Potencjometrów Pana Jana
2008-08-05

Niemen Czeslaw / 41 Potencjometrów Pana Jana

4 stars

Tento zabudnutý koncert , 9.5.1974 vo Varšavskom klube Riviera, bol objavený v zapadnutých archívoch poľského rozhlasu. Mimo reči, pripomína mi to osud „Lost Trident Session“ Mahavishnu orchestra (žeby objavenie poľskej nahrávky bolo inšpirované práve touto udalosťou?). Niemenovi spoluhráči boli vlastne členovia mladej kapely Krzak a budúci členovia skupiny Aerolit. Obsahom koncertu je asi 41 minút čistých džezrockových improvizácií. Je to úplne iná hudba, ako poznáme z ostatných Niemenových štúdiových nahrávok. Mladá kapela sa chcela ukázať v najlepšom svetle a spolu s Majstrom podali výkon na svetovej úrovni. Miestami tu cítiť silné vplyvy Mahavishnu, ale len tvorivé postupy, nie kópie.
Platňa je pre mňa najcennejšia sólovými improvizáciami, mágiou koncertnej atmosféry.
Technická kvalita nič-moc, stereo je skôr naznačené ako reálne. Priznám sa, že pri 1.počutí
som to chcel po piatich minútach vypnúť a navždy odložiť „do počtu v zbierke“. No strhujúci výkon, úžasná radosť, ktorú cítiť zo spoluhrania, ma presvedčili, že by bola škoda nepočúvať to častejšie.

Čítal som na webe malú diskusiu o názve albumu. Vraj je pôvod v Moog syntezátori, ktorý mal Jan Hammer darovať Czeslawovi (nahrali spolu s ďalšími hviezdami džezrockové album „M u r n e r’s Rhapsody“ pre CBS). Pravda je taká, že pán Ján bol zvukový technik, ktorý túto nahrávku realizoval a spoločne s Niemenom zostrihal.

Dávam tomu 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - 41 Potencjometrów Pana Jana
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Niemen Czeslaw - Ode To Venus
2008-08-05

Niemen Czeslaw / Ode To Venus

5 stars

Platňa bola nahratá pre CBS so skupinou Grupa Niemen, ktorú spolutvorili členovia budúcich SBB. Zrejme kôli treniciam a napätiu v kapele, „grupa“ bola zoštíhlená o hráčov free jazz.

01.„Ode to Venus“, skladba už znie ako SBB+Niemen, výborná, expresívna nálada, s vloženou recitáciou v príjemnej angličtine.
02.„Puppets“, oproti Marionetkam komplet prepracovaná inštrumentácia, akési uletené blues za doporovodu klavíru a ďalších kláves.
03.„From the First Major Discoveries“, ďalší titul z Marionetiek, Skrzekov progres rock, výborné spevácke duo Niemen – Skrzek. Neubránim sa dojmu, že Blue Effect vo „Světe hledačů“ boli silno inšpirovaní touto hudbou. Je to geniálna skladba, aj keď s veľmi expresívnym spevom, tomuto viac verím, ako výkonom na albume „Strange new world“.
04.„What Have I Done“, spoločné dielko Niemen/Skrzek, virtuózny jazzrockový štart Mahavishnu ?), fantastický drive, zmeny rytmu, vypätý spev. Oproti Marionetkam je zmenená inštrumentácia.
05."Fly Over Fields of Yellow Sunflowers“, poetický Skrzekov názov „Let nad poľami slnečníc“ hudobnú stránku nevystihuje. Skrzek tu doslova škrieka, preháňa so silou. Človek podvedome porovnáva a nachádza podobu soundu LP „SBB 2“. Našťastie,
v produkcii SBB Józef väčšinou znie lahodnejšie.
06.„What a Beautiful Woman You Are“, prog rock ako vyšitý, v Niemenovej skladbe mu kontrujú rovnocenní spoluhráči, majstrovský kus.
07.„A Pilgrim“, vždy pri názve si spomeniem na „uriášovského“ Pútnika. Parádny kúsok s orientálnym motívom robí česť Niemenovi, ktorý ho na platni „Aerolit“ rozvinul a prearanžoval na ďalší svoj klenot s dvojnásobnou dĺžkou hracieho času.
08.„Rock for Mack“, Skrzekov dvojminútový rock’n’roll s vynikajúcim gitarovým sólom.


„Ódu Venuši“ pokladám za najlepšiu platňu zo štvorice nahratých pre CBS. Veľké tvorivé ambície Józefa Skrzeka sa prejavili v autorstve či spoluautorstve na 5 z 8 skladieb, kde je evidentné rovnocenné majstrovstvo všetkých hráčov. Po takomto výkone, k tomu tvorivý potenciál, vôbec sa nedivím, že „škrekovci“ chceli ísť vlastným smerom a dali výpoveď svojmu šéfovi (ako ukázala ďalšia tvorba, na všeobecný prospech sebe i nám).

Niet čo váhať, u mňa je to majstrovske dielo za 5 hviezd.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Ode To Venus
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Niemen Czeslaw - Postscriptum
2008-08-03

Niemen Czeslaw / Postscriptum

3 stars

Ďalší album po Katharsis, nahraný sólo. Podľa Niemena sa platňa nemala ukázať v predaji. „V tejto forme to mala byť reklama k prezentácii na festival MIDEM...a zrazu som sa dozvedel, že Polskie Nagrania smerujú platňu na trh. Postavili ma pred hotový fakt. Urobil som výstup, ale s kým som sa mal vtedy hádať ?“ Podobne ako u nás, bol to čas zákazov umelcov, izolácií. Vtedy uvažoval, že Postscriptum bude posledná platňa, čo súviselo s novou oblasťou jeho tvorby – hudba do filmov pre deti. V r.1976 a 1977 sa mu v šťastnom manželstve narodili dcérky, čo určite prispelo k jeho smerovaniu.

Platňu som kúpil v r.1980. Nebol som sklamaný, len prvé dojmy boli zvláštne - vzhľadom na predošlé albumy. Vnímam ju ako pesničkové album, založené na synezátoroch. Niemen pretavil do zrozuminteľnej reči svojských melódii skúsenosti z experimentov na Katharsis a Idée fixe.
Prvá pieseň „Dziwny jest ten swiat ('79)“ (ako hovorí názov) je modernizovaná verzia jeho najväčšieho hitu. Originál nikdy neprekonal (ako Oldfield svoje T.Bells). Piesne 2. až 6. pokladám za celkom príjemný „niemenovský“ pop, kde 3.„Nim przyjdzie wiosna“ dokonca vyhrala festival v Opole (neviem, či je to pocta avantgardnému umelcovi, ale v r.1973 aj Vargova pesnička „Piesočný dom“ s Marie Rottrovou súťažila o Bratislavskú lýru...). Inštrumentálky: 7. „Zyc przeciw wojnie – Panllutronik“ by kľudne zapadla do skladačky Idée fixe, 8. „Wakacje“ je krokom vpred, zvláštne improvizácie v únosnej miere. Na CD sú vlastne skladby 7,8 rozdelenou a inou verziou skladby „Zyc przeciw wojnie“ z pôvodnej LP. Posledná skladba „Postscriptum“ je miniatúrny klenot a jedna z najkrajších niemenovských piesní.

V rámci Niemenovej tvorby toto je príjemné pesničkové album, no latka je stále vysoko položená. Dal by som 3,5 hviezdy. Vzhľadom na možnosti nášho bodovania a v porovnaní s ostatnou tvorbou autora je to za 3.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Postscriptum
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Niemen Czeslaw - Katharsis
2008-08-03

Niemen Czeslaw / Katharsis

5 stars

Prvý album, ktorý Niemen nahral sám, čo bola tragicky zavinená z núdze cnosť. Rozpadla sa mu kapela Aerolit, zostal len s bubenníkom Petrom Dziemskym. Czeslav spomínal pre časopis „Teraz rock“: „Cestoval som do Londýna. Keď som sa vrátil, Peter už nežil. Mal operáciu žlčníka, lekári zanedbali starostlivosť a dostal zápal pobrušnice... Bol to veľký talent, strašne som to prežíval. V tom čase sme boli fascinovaní elektronickými hudobnými nástrojmi a práve sme plánovali založiť duo. Bol som prinútený nahrať platňu sám.“ Prečo sa na Katharsis málo spieva? „Bol som unudený vokálom, vokalistkami, pesničkami. Viac ma zaujímala filmová tvorba a časť hudby z tejto platne bola použitá v hre Mindowe“.

Katharsis, hneď po zakúpení, sa stal jednou z mojich najobľúbenejších platní. Originálne elektronické dielo, akýsi minimalizmus. Názvy skladieb Objavenie novej galaxie, Mliečna dráha, Planéta Zem vystihujú obsah, ktorý si predstavujem: od vzniku vesmíru a našej planéty, cez primitívne formy života, primitívnych ľudí až po dnešnú civilizáciu a smrť blízkeho človeka (Epitaf). Na poľské pomery sa mi kvalita zvuku LP páčila.
Bol som prekvapený, keď Niemen v interview vravel o nahrávaní v primitívnych podmienkach u neho doma.
Katharsis je začlenený do boxu „Na poczatku II“ a stále dostupný na trhu. Je tak udivujúco originálny, neviem to s ničím porovnať.
Pre mňa jeden z vrcholov tvorby, preto musí byť 5 hviezd.

EPITAF
Czeslaw Niemen , venované bubeníkovi Petrovi Dziemskemu (1953 - 1975)

Jak se jmenuje ten,
Kdo usmívajícímu se,
V půli jeho cesty,
Při písni sotva započaté
Přeťal vlákno upředené z lásky

Čí rozmar to byl,
Že tě teď neseme k pohřební hranici
A v hřbitovní krajině stojíme oslepeni
Nad právě vytesaným křížem
Rouhám se,
Svatému právu svatých činů
Tobě, pyšná civilizace
Ochránkyně
Co teď uděláš, jakým nástrojem vyrveš
bolestné ostří ze srdcí
Která bijí v žalujících zvonech

Jak dlouho ještě
Bude skřípající fráze
"Takový je život"
Jedinou omluvou
Nesmyslné smrti člověka

preklad Mirek Zelinský, literárny štvrťročník Texty č.32 zima 2003-2004, stiahnuté z webu)

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Katharsis
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Niemen Czeslaw - Mourner's Rhapsody
2008-08-02

Niemen Czeslaw / Mourner's Rhapsody

4 stars

Anglicky spievané album, nahraté pre CBS, v prvom rade ohúri hviezdnou zostavou hráčov jazz-fusion: od Jana Hammera (áno, Čech) a Ricka Lairda z Mahavishnu, Michala Urbaniaka, Dave Johnsona, po gitaristu Johna Abercombieho.

Pre mňa nemá zmysel tu rozoberať jednotlivé skladby. Po 1. vypočutí mi zostali len tie najlepšie pocity. Skladby, okrem poslednej, sú v duchu toho, čo som počul z nahrávok Mahavishnu, Return to forever, či Weather report prvej polovice 70. rokov. Czeslaw zmiešal svoj soulový, bluesrockový, i čisto rockový spev s bezchybným soundom virtuóznej kapely. Vznikli čitateľné džezrockové sklady (ale nie primitívne),
ktoré lahodia môjmu uchu. Radenie skladieb je od jednoduchších po zložitejšie (Inside I’m Dying). Album zakončí Mourner’s Rhapsody, čo je vlastne odľahčená a tým aj horšia verzia „Bema pamieci žalobny rapsod“ z CD Enigmatic. Anglická verzia je menej emotívna, menej slávnostná. Či to tak „Češ“ úmyselne nahral, či sa mu nedarilo v cudzej reči citovo zaspievať, to neviem. V každom prípade, poľská verzia je výrazne lepšia. Vôbec zaradenie tejto skladby mi nesedí obsahovo, možno však boli požiadavky vydavateľstva....

K tomuto albumu sa budem vracať, ale pred poslednou skladbou vypnem prehrávač. Ašpiroval na 5 hviezd, vzhľadom na zokončenie dávam 4.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Mourner's Rhapsody
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Niemen Czeslaw -
2008-08-02

Niemen Czeslaw / "Red Niemen" (alebo "Czlowiek jam niewdzięczny")

5 stars

Je to prvý poľský dvojalbum, na obale bez názvu, len s grafickou úpravou portrétu Niemena. V reedícii album vošiel na 1CD a dostal názov podľa prvej skladby. V tých časoch (podobne ako u nás) mali problémy s cenzúrou textov i obalov. Pôvodne bieločierna grafika musela byť zmenená na červenočiernu. A čo to znamená „nonsensami karmiac sie nawzajem?“ Tlačili na neho, aby zmenil slová. „Človek je nevďačný“ je ďalší krok úvah nad ľudskou povahou, začatý „Divným svetom“. V interview r.1997 Czeslaw priznal, že s obsahom albumu nebol veľmi spokojný, mal výhrady k technickej úrovni záznamu – „na koncertoch to znelo lepšie“. Veľmi skromný, večne nespokojný – to mi pripomína M.Vargu.

01 - Czlowiek Jam Niewdzieczny - dvadsať minútová skladba obsahuje v tej dobe obvyklú konštrukciu rozsiahlych rockových kompozícií. Po krátkom úvode s vokálmi á la Uriah Heep vstúpi Niemen so spevom nádhernej melódie, prejde do refrénu s podporou ženských vokálov. Slabá znalosť poľštiny mi dáva len tušiť, že aj text je kvalita: „hanbím sa za tých, čo nemajú hanby – zabudli, že na konci nás hroby zrovnajú“. Perfektná rytmika, v strednej časti sa postupne vystriedajú v sólach všetky nástroje, súčasne s minimálnymi, efektnými vstupmi ostatných nástrojov. V závere opäť zaznie úžasná úvodná melódia.
02 - Aerumnarum Plenus -„Czemu mi smutno i czemu mi najsmutniej“ začína krásna melódia vo forme ľudovej piesne, atmosférou pripomína „Rosenku“ v podaní Olda Veselého, pri výškach v refréne behá mráz po chrbte. Strhujúce rockové finále vystrieda free jazz a zakončí opakovaním nádherného spevu.
03 - Italiam, Italiam - nedá sa ani popísať táto rocková bomba so zvláštnou farbou hlasu, efektným zborom, virtuóznou improvizáciou organu, proste čistý rockový skvost.
04 - Enigmatyczne Impresje – inštrumentálka, kde sú všetci hráči rovnocenní, zložitá, úžasná originálna kompozícia.
05 - Nie Jestes Moja - vokál v štýle U.Heep prechádza do blues, ktoré ma úplne šokovalo, medzihra hamondiek, ďalšia sloha, kde sa spev strieda s odpoveďami zboru, to je jedna z najlepších rockových piesní, čo Niemen zložil.
06 - Wroc Jeszcze Dzis - pripomína rýchle pesničky z prvých albumov, ale zachraňuje to rázne rockové tempo a ako vo všetkých skladbách úžasné nasadenie speváka.

Moje nadšenie musím slovne skrátiť a posledných 5 piesní možno zhrnúť tak, že každá je zaujímavá iným spôsobom: V 8. "Sprzedaj Mnie Wiatrowi" inšpirácia s Jethro Tull, v 9. "Zechcesz Mnie, Zechcesz" - funky jazzová nálada, v 10. "Chwila Ciszy" počujem podobné inštrumentácie, ako v tých časoch hrávala Omega a záverečná 11. "Muzyko Moja" s pochodovým rytmom, krásnou melodikou a zložitou inštrumentáciou.

Vo všetkých skladbách kraľuje „Češ“ (ako Czeslawa familiárne volali), s technikou a rozsahom spevu opäť výrazne pokročil. Úžasný talent Niemena speváka a skladateľa a rovnocenní hráči umožnili nahrať ďalšiu perlu poľského rocku.
Na prvé počutie sa mi zdala druhá polovica trochu slabšia, je to ale ďalší výrazný skok od Enigmatic a album sa mi zdá originálny, tak dávam 5 hviezd.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - "Red Niemen" (alebo "Czlowiek jam niewdzięczny")
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Niemen Czeslaw - Strange Is This World
2008-08-02

Niemen Czeslaw / Strange Is This World

4 stars

Prvá platňa nahratá pre CBS, spievaná anglicky s Grupou Niemen, ktorú tvorili budúce hviezdy SBB.
1. "Strange is this world" je Czeslawov životný motív, skladba je úplne inak prepracovaná.
Možno sa hodí prirovnanie ku Cockerovej verzii „With the little help...“ a beatlesáckeho originálu. Psychedelický úvod, spev na pokraji života, opäť šialená medzihra, spev,
strelené sláčiky, neslýchané – nevídané sólo hammondiek. Nasadenie spevu a provokujúca inštrumnetácia robí z toho absolútnu bombu !
2. Ponurý úvod, úchvatný spev na podklade hororového aranžmá: „Why did you stop loving me?“ Citom sa nevysmievam, no byť ženou a takto mi zaspieva milý, tak od strachu vyskočím z okna. Skladba je fantastická, text by som volil o inom, ako o končiacej láske. Šialené sláčiky, do toho zvony zo záhrobia (??) a kvílenie Niemena v závratných výškach (to by Plant bledol závisťou...I can quit you, baby..) Nič podobné nepoznám, tak je ten horor prehnaný, až mi je smiešny. Už to mám: milenec je Freddy z Nočnej mory v Elm Street a zrádzajúca milenka sa počas skladby stihla obesiť, rozštvrtiť, upáliť – alebo to bolo v inom poradí? Proste, Čiešo to prepískol.
3. "I’ve been loving you too long" - konečne úľava, skladba Otisa Reddinga, blues prechádza do jazzových improvizácií, aby v závere sláčiky otvorili dvere vrahovi zo Psycho.
4. "A song for deceased". Úvodné psycho-horor-pazvuky, najväčší ďábel sú sláčiky, nasleduje total-free-sound-bordel, po 2 minútach Czeslaw priškrtenou angličtinou formuje akési blues. Vcelku príjemná organová časť ozvláštnená streleným sláčikom, šialeným gitarovým sólom a zrýchľujúcim tempom prechádza opäť do pokojnej bluesovej nálady. Končí inštrumentálnou smršťou, úchvatným finále, úžasným nasadením spevu.

Album sa nedá pochopiť na jedno počutie. Pri tvorbe bolo asi viac faktorov: snaha ukázať sa v najlepšom svetle u vydavateľa CBS, prísť s niečím novým, skladateľské a virtuózne ambície ostatnej kapely. Obsah platne je šokujúco nový, experimentálny.
Všetko je emotívne na 300% , až tak silno, že sa mi vkráda kacírska myšlienka: bolo to treba, neprepískol to, je to experiment alebo gýč ? V dobe vzniku nahrávky to bola novota. V každom prípade zaujal a potrvá mi, kým to strávim.
Dávam 4 hviezdy a skúste to aj iní posúdiť.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Strange Is This World
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Niemen Czeslaw - Russische Lieder
2008-08-02

Niemen Czeslaw / Russische Lieder

1 stars

Platňa nahratá pre CBS, akustické úpravy (klávesy, španielka) ruských ľudoviek. Ľutujem, ale nič pozitívne som nenašiel na tejto nahrávke. Spev ako by to ani Niemen nebol – chladný, bez citu. Aranžovanie nevýrazné, úprava dáva slabé možnosti „vytušiť“ ľudový originál, škoda slov. Nechápem, kto ho do toho natlačil, snáď to niekde vyčítam, pátrať ale nebudem.
Fakt, škoda si kaziť vkus. Akurát ma napadlo pustiť si prvú platňu Žanny Bičevskej. Mám ju veľmi rád od študentských čias. To sú úpravy ruských ľudoviek,
Žanne verím každú notu a každé slovo, spieva s nasadením, akoby všetko sama prežila! No, Češo trafil vedľa, neviem to zhodnotiť, snáď najslabšie album a totálne „vedle jak tá jedle“.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Russische Lieder
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Niemen Czeslaw - Enigmatic
2008-07-31

Niemen Czeslaw / Enigmatic

4 stars

Album je míľnikom v Niemenovej kariére a určite jeden z najvýznamnejších v histórii poľskej rockovej hudby. „Enigmatic“ spôsobil mnoho kontroverzií v čase vzniku, vďaka použitiu textu v 1. skladbe. "Bema pamięci żałobny - rapsod" je báseň veľkého poľského romantického básnika Cypriana Kamila Norwida (1821-1883). Vtedy to bolo čosi nevídané.
Táto skladba je vyše 16-minútová suita, ktorú možno rozdeliť do 2 častí.Prvá polovica je akési „Intro“, kde Niemen vytvoril slávnostnú, vznešenú atmosféru
pomocou chrámových zvonov a ťažkým zvukom Hammond organu, zatiaľ čo zbor spieva motto básne – citát Hannibala " Iusiurandum patri datum usque ad hanc diem ita servavi" (bohužiaľ, nepoznám preklad) a viackrát to zopakuje so stúpajúcim napätím a striedaním hammondiek. Niemen konečne po ôsmich minútach vstupuje s prvými slovami básne "Czemu, Cieniu, odjezdzasz..." a od tohoto momentu sa hudba zmení. Nádherný spev, podporovaný organovým prelúdiom, jednoduché basa-bicie, v pozadí čistý zbor, kratučké a veľmi efektívne gitarové sólo. Hudba plynie, Niemen spieva veľmi citlivo, absolútne nasadenie až do samého konca.
Rocková časť „Rapsodu“ bola hotová na jeseň 1968 a zahrali ju pri príležitosti prevzatia zlatej platne (zrejme 1.LP?), potom ju hrávali na klubových koncertoch v Taliansku. Niemen rozmýšľal, že treba zložiť vystavané „intro“, čo by dalo skladbe väčší rozbeh. Lebo verš spievaný v rockovom štýle 7 – 8 minút, to by na monument bolo trochu málo. Napadlo ho, že v úvode by bol vhodný miešaný zbor. Problémy boli s kvalitou zvuku pri nahrávaní, ktorý bol bez dostatočného priestoru a s výrazným šumom (spomínam na moju LP...).Čiastočná náprava bola urobená až pri digitálnych remastroch pred vydaním na CD.

Podľa Niemena, k ostatným 3 skladbám ho inšpirovali listy fanúšikov, ktorí mu posielali verše známych poľských básnikov. „Jednego serca“ si pamätám ako veľký poľský hit, hoci „nevhodne“ 7,5 minút dlhý
do rádia. Skladby v štýle blues, rock, s občasnými džezrockovými improvizáciami majú efektívne aranžovanie s prevahou organu, gitár a saxofónov. Czeslavov spev je účinne dopĺňaný dievčenským zborom Alibabki. Nová rocková kapela hrá perfektne.

Toto album ma stále silno oslovuje, ľudsky mi je blízke. Neviem si predstaviť lepší prechod od Niemena popového k progresívnemu.

Okrem známej zlej technickej kvality poľských LP neviem hudbe nič vyčítať. To však bolo napravené určitými zásahmi (ako Niemen priznal v rozhovoroch) do zvuku pred vydaním na CD, čo si myslím len prospelo. Môžem porovnať LP, môj „remaster“
pomocou Cool Edit 2000 na CD a mp3 urobené z CD posledného Niemenovho masteringu pred vydaním kolekcie 6CD „Od poczatku I“ (cca r.2000), kde „Enigmatic“ je. Veľká škoda, že sa nepredávajú i jednotlivé tituly z tejto sady, lebo prvé 4 CD sú pesničkové albumy (zbierka singlov a prvé 3 radové platne). Stačilo by mať Enigmatic a tzv „červené album“.
Kto ešte váha, vrelo odporúčam zabudnúť na predsudky z poľštiny a vypočuť tento skvost.

Tlačí ma to na 5 hviezd, ale prídu ešte lepšie časy s Czeslawom, tak dávam 4.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Enigmatic
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Niemen Czeslaw - Czy mnie jeszcze pamiętasz
2008-07-30

Niemen Czeslaw / Czy mnie jeszcze pamiętasz

3 stars

V mojom obľúbenom poľskom web zdroji „Teraz rock“ pamätník spomína, ako vtedy Niemen už štval mladých ľudí: „Vo svete rockeri odkrývali nové hudobné obzory a náš umelec akoby sa od všetkého odvrátil. Zaoberal sa tým, čím aj na počiatku – jemným soulom s rôznymi prímesami“.

Aj pre mňa je album len pokračovaním a ďalším vylepšením speváckej techniky, predvedenej na predošlých tituloch. Niemen spieva s fantastickým nasadením a citom, ale stále o tom istom.

A tak si na moju fiktívnu výberovku ukladám:

01 Wiem, Ze Nie Wrocisz
03 Obok NaS
04 Nie Wiem Czy To Warto
07 Pod Papugami
08 Jeszcze Sen

Album hodnotím rovnako, za 3.

Keď si výber piesní v hlave prehrávam, zostavil som tuším „Best Blues Of Niemen 60-ties“
Hmm, tomu by som dal 3,5.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Czy mnie jeszcze pamiętasz
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Niemen Czeslaw - Sukces
2008-07-30

Niemen Czeslaw / Sukces

3 stars

Poľskí recenzenti tohoto titulu s obľubou upozorňujú na tie časy drzý obal LP: Niemen
ako svoský vyslanec flower power – v kvetovanej košeli a v goralskom kožúšku.
Vraj vrcholil jeho záujem o soul, Wilsona Picketta, Otisa Reddinga, čosi i z Hendrixa... S odstupom času, už v spomenutom rozhovore v r.1997 pre „Teraz rock“, Czeslaw sa divil, že album zrazu fanúšikovia rozchytali a podobne ako „Divný svet“ aj "Sukces" sa stal zlatou LP (povedal: „možno pre obal ?“).
Podľa mňa na platni „Sukces“ Niemen spieva aspoň o triedu lepšie ako na 1.LP. Viac sú v popredí aj klávesy. Ešte keby nahradil dychové aranžmá za sólo gitary, to by čosi bolo! Takže na moju „bestofku“ by som vybral:

01 Polnaca Stodola – rocková miniatúra, parádne nasadenie
04 Narodziny Milosci – mierne džezový klavír, pieseň má švih
05 Allilah – orientálny nápev, spev to celé prevalcuje
a ďalšie nádherné blues:
07 Sukces – orchestrácia mi pripomína čosi z „Novej syntézy (1)“ Blue Effectu
08 Jezeli
10 Tyle Jest Drog
12 Kleczac Przed Toba

Ani jedna pieseň nie je slabá, Czeslaw spieva
„o dušu“, s plným nasadením, sila, rozsah a cit vložený do vokálu je pre naše končiny udivujúci.

Avšak prog to (ešte) nie je, takže asi ako
1. album – 3 hviezdy.

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Sukces
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Niemen Czeslaw - Dziwny Jest Ten Swiat
2008-07-30

Niemen Czeslaw / Dziwny Jest Ten Swiat

3 stars

Prvé 3 albumy Niemena, ktoré nahral s prvou skutočne vlastnou skupinou Akwarele, nemožno radiť
k progresívnemu rocku. Rozmýšľal som, či napísať len jednu spoločnú úvahu na tieto pesničkové
„soul, rhythm&blues“ – albumy. Lebo hlavným mojim cieľom je „prepracovať sa“ k pravému významu Niemena. Môj záujem si získal až 4. albumom „Niemen Enigmatic“ a tak menej zvedavým a tvrdo progresívnym fanúšikom odporúčam obrátiť svoju pozornosť až k menovanému albumu a takmer všetkým ďalším.

Avšak Czeslaw pre mňa tak veľa znamená a zažil som ten jeden bratislavský koncert v jeho najlepšom období, že ma to prinútilo aspoň získať prehľad, čo robil ten chlap v počiatkoch ozajstnej kariéry.
Nemal som chuť podrobne študovať „dobu a okolnosti“: koho to zaujíma, odporúčam stránky citované pod profilom umelca.

Pre poľský časopis „Teraz rock“ (www.terazrock.pl) v r.1997 v obsiahlom rozhovore o doterajšej tvorbe, Niemen hovorí, že pred natočením „divného sveta“, už počas účinkovania v beatovej kapele Niebesko-Czarny, nazbieral neaký materiál a mal schované piesne, ktoré zamýšľal niekedy nahrať s vlastnou skupinou. Podľa neho, piesne sú veľmi pestré („mozaikové“) a aj napriek tomu sa mu zdajú
celkom súdržné. Vraj asi preto, keď zakladal Akwarele, už bol fascinovaný Otisom Reddingom.
V r. 1966 si kúpil v Paríži jeho cover verziu „Satisfaction“ (samozrejme pieseň R.Stones), ktorú považoval za geniálnu. Pokiaľ ide o hudbu (to predovšetkým), Niemen to presne vystihol: „Ako každý mladý človek, i ja som bol nabitý nie vlastnými nápadmi“. Vtedy bol fascinovaný černošskou hudbou 60. rokov (Ray Charles, Otis Redding). V aranžérskych postupoch ho zaujali Beatles (najmä sláčiky), v prejave Rolling Stones. Czeslaw Jaggera ako speváka neuznával, až pieseň Satisfaction ho šokovala. Po koncerte „stounov“ v r.1967 vo Varšave úplne zmenil názor. Avšak najčastejšie v rozhovoroch spomínal na Reddinga.

Ako hudobný nevzdelanec sa musím vrátiť k mojim pocitom z hudby Niemena 60. rokov. Je nutné povedať, že z týchto rokov na mňa pôsobí predovšetkým ako spevácky zázrak, môj úžas zo „soulového“ či „bluesového“ prejavu, ktorý sa každým novým albumom stupňoval. Štýl, skladba, aranžmá sú jasné „šesťdsesiate“, ktoré mám spojené s bigbítom, černochmi (a vydavateľstvom Tamla Motown). Aj keď z prvých 3 albumov občas vypadnú skutočné perly (čo rovnomenná pieseň ako tento titul platne určite je), pre mňa by postačila vlastnoručne zostavená „bestofka“. Na ňu by som si z tejto platne zaradil piesne:
02. Nigdy Sie Nie Dowiesz, lebo v tomto blues prvýkrát vynikne jeho úžasný spev
05. Wspomnienie, lebo je to slaďák, tanečný „lepák (lepiť sa na babu)“ s nádhernou atmosférou „pubertálnej mladosti“, jednoduché krásne aranžmá
07. Dziwny Jest Ten Swiat, lebo je to vrchol platne (bez urážky, ale cítim, že významom pre Niemena podobne ako prvé Tubular Bells pre Oldfielda). Cítim tu „predtuchu“ Bema pamieci žalobny rapsod.
15. Domek Bez Adresu, lebo je to paráda a pripomína mi mnohých československých bigbiťákov.

Úprimne povedané, väčšina piesní mi vracia spomienky na festivalové orchestre, či piesne Toma Jonesa, čo naozaj z tých čias „nemusím“. Funguje mi vnútorný filter, že do hlavy mi z toho všetkého lezie hlavne spevák. Ale tie 4 piesne stoja za to.

Celkovo, pre Progboard dávam 3 hviezdy

» ostatní recenze alba Niemen Czeslaw - Dziwny Jest Ten Swiat
» popis a diskografie skupiny Niemen Czeslaw


Focus - Hamburger Concerto
2008-07-13

Focus / Hamburger Concerto

5 stars

FOCUS Hamburger Concerto (1973) remaster 2001

V súčasnom mizernom technickom stave Progboardu využívam obmedzenú možnosť dopĺňať len recenzie, ktoré zatiaľ neboli realizované. Z 3 albumov holandského artrockového Focusu, ktoré si najviac cením a preto som si ich zakúpil (Moving Waves 1971, Focus3 1972 a Hamburger Concerto 1974), chcem vyjadriť pocity z diela Hambuger Concerto. Našťastie, nemá to nič spoločné s BigMac či BurgerKing, z ktorých sa riadne tlstne. Táto hudba je ako čistý prameň vody, ozdravná kúra.

1.Delitiæ musicæ Jana Akkermana, kratučký lutnovo-flautový renesančný tanec otvára nenápadnú lahôdkovú bonboniéru.
2. Harem Scarem, nechýbajúci na žiadnej „bestofke“ Focusu, známa inštrumentálka,možno často zneužívaná na TV – rozhlasové znelky, podobne ako Vargovo Hommage. V takmer 6 minútach počujem síce názvuky hlavných znakov, avšak bez bookletu či obalu LP by som ju na Focus netypoval.
3. La Cathedrale de Strasbourg. Vznešený klavírny motív, s organovou podporou, rozvinutý do úžasne pokojnej a pokornej náladovky s typickými vokálmi Thijs van Leera.
4. Birth je Akkermanov parádny kúsok, „full Focus sound“ – všetko, čo mám rád.
5. Hamburger concerto bol celá 2.strana LP. Fantastická skladba, zbytočné pytvať. Doložím len toľko, že ide o prepracovanú skladbu alebo skôr sa silne inšpirovali s „požičaním“ nosnej melódie J.Brahmsa „Variácie na tému Josepha Haydna“ z r.1873. Kto znesie na uši klasickú hudbu, vrelo odporúčam aj originál Brahmsa.
Túto skladbu som 1. raz počul z totalitného rozhlasu po drôte, zrejme komoušom nerušila
ideologické zámery (textom určite nie...).
Bonusom na CD je Early Birth, podstatne kratšia verzia Birth.

Túto hudbu treba hlavne počúvať, ťažko sa slovom vyjadriť k nádhere diela.
Ak má niekto predsa len chuť, v angličtine sú ódy napr. tu
http://www.progarchives.com/album.asp?id=3448
Vzhľadom na to, že mi táto kapela a album pomáhali vyhrať boj 16-ročného sopliaka v orientácii od Sweet, Slade and spol. (i keď nezatracujem) k artrocku 70. rokov, dávam plných 5 hviezdičiek.

» ostatní recenze alba Focus - Hamburger Concerto
» popis a diskografie skupiny Focus


Emerson, Lake & Palmer - Works, Vol. 1
2008-07-13

Emerson, Lake & Palmer / Works, Vol. 1

4 stars

ELP Works I 2CD (1977) remastrované v r.2001

Toto album je podľa môjho gusta: skladby klasickej moderny so symfonickým orchestrom, rockové pesničky, pestrý guláš štýlov, ktorý možno nedrží pokope, ale to som ani nečakal.
Každý člen zložil jednu stranu pôvodnej 2LP a poslednú 4. stranu spoločne.
CD1
1.Piano koncerto. Podľa bookletu Emerson strávil takmer celé roky 1974 a 1975 skladaním a nahrávaním koncertu. Rodil sa ťažko: počas nahrávania mu zhorel dom aj s podkladmi k dielu, písal to odznova. Ťažkosti boli i s Londýnskou filharmóniou. Podľa Emersona, hráči dychovej sekcie nástrojov si vzadu čítali porno časopisy a dirigent to prehliadal. Proste orchester nemal o túto hudbu záujem. Ďalšie problémy ešte len čakali s nákladnou realizáciou koncertného turné. Bez ohľadu na to všetko je to skladba na úrovni, v štýle počúvateľnej klasickej moderny 20. storočia a hádam ľahko stráviteľná aj pre artrockových fanúšikov.
LP strana Grega Lakeho (2.-6. skladby) je symfonicko – pesničková. Samozrejme, obrovský hit C’est La Vie jednoznačne kraľuje. Snáď to nie je kacírske prirovnať silu skladby k Epitaph z 1.LP/CD King Crimson. U ostatných skladieb by som uvítal aranžmá pôvodných ELP nástrojov. Po viacerých posluchoch to akceptujem ako príjemné pesničky, ktoré však s artrockom nemajú veľa spoločné.
CD2
Palmerove skladby (1.-6.) sa snažia byť farebné nástrojmi i štýlmi. The Enemy God Dances – úprava Prokofjeva, viac ako 3-minútové úžasné bolero, kde vyniká kontrast symfoňáku a bicích. LA Nights a New Orleans sa mi javia ako najslabšie z albumu.
Jemná úprava Bacha v Two Part Invention je vystriedaná čudným ďžezrockom Food For Your Soul (pre moju dušu nie). Orchestrálna úprava Tank je zaujímavá, dávam ale prednosť originálu.
Spločné skladby ELP (7.-8.). Úprava Coplandovej skladby Fanfare for the common man znie mojim ušiam lahodne a tak ako od ELP očakávam. Bol z toho i singlový hit. Záverečná skladba Pirates je zaujímavá nielen obsahom, ale i vznikom. Pôvodne zamýšľaná ako filmová hudba, po rozplynutí filmového projektu Normana Jewisona
„The Dogs of War“, na podklade Emersonovej hudby tvrdo pracovali Lake s textárom Pete Sinfieldom na dopracovaní speváckych partov a textov. Skladba je veľmi príjemná, nápaditá, vraj sú kritikmi cenené aj texty.
V booklete je historka, keď v čase dokončovania Pirátov v parížskom štúdiu, ELP obdržali pozvánku od Leonarda Bernsteina, v tom čase bol v Paríži tiež. Pri tej príležitosti mu prehrali túto čersto natočenú skladbu. Slávny skladateľ, bez toho, že by vopred vedel, kto je spevák, utrúsil práve k Lakemu: „vieš, spevák nie je zlý“. Lake mu na to: „Thanks, Lennie“. Na to sa obaja rozosmiali.
Album je doplnený 3 bonusmi z kocertu v Indiane 24.1.1978 : Tank, The Enemy God Dances... a Luskáčik (Nutrocker). Kvalita zázanu slabá, ale prevážená kvalitou vynikajúcich improvizácií.

Je to zvláštne dielo, kritikmi menej cenené, možno by z toho bolo kvalitné cca 50 minútové CD, čiže menej je niekedy viac. Pre mňa, skalného fanúšika Nice a prvých 6 štúdioviek ELP je toto dielo
Works I za 4 hviezdičky.

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - Works, Vol. 1
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer


Varga, Marián - Solo in concert
2008-06-08

Varga, Marián / Solo in concert

5 stars

Po 10 rokoch od Labutích piesní (s výnimkou CM Live 97) som veľmi nedúfal. Prišiel šok v podobe tohoto absolútne špičkového albumu, od prvej do poslednej sekundy nabitého invenciou, pozitívnou energiou. Je nezaškatuľkovateľný, moderná hudba,klasika, nie pop, nie rock. Varga je proste sólo, s koncertným klavírom a elektrickou Yamahou. Strieda klávesy, nápady sa sypú, niekde len nápev s variáciami (Nechtiac), inokedy kompletne prepracované skladby (Vežová hudba II, Žltá ľalia), strieda farby a nálady (Ticho sveta pred Bachom, Scherzino). Fantasticky zostavený repertoár koncertného umelca neporiadnika, ktorého „otravujú“ notové predpisy, pretože nad všetkým kraľuje improvizácia v najlepšom zmysle slova – čiže umenie tvoriť kvalitu na počkanie. Škoda slov, vzácny človek Jirka Černý (parafrázujúc Borka – pre mňa skutočná publicistická autorita č.1) to vystihol v booklete CD: „Tři jeho (pozn. Marianove) koncerty, které jsem viděl mezi červnem 2002 a červencem 2003, patří k nejsilnějším zážitkum mého posluchačského života“ (pardon, nemám „u“ s krúžkom).
Toto CD si vždy prehrávam na 2 etapy. Je to príliš hustá hudba a nedám si pri úžasnom zážitku z posluchu uniknúť ani notu !

» ostatní recenze alba Varga, Marián - Solo in concert
» popis a diskografie skupiny Varga, Marián


Collegium Musicum - Labutie piesne
2008-06-08

Collegium Musicum / Labutie piesne

5 stars

Uplynulo 17 rokov od spolupráce autorov na LP „Na II. programe sna“. Nenápadne, bez veľkej reklamy zjavil sa skvost s názvom „Labutie piesne“. Po mojom sklamaní (či nepochopení ?) albumu „Všetko je inak“ (1989), na Labutích piesňach je naozaj všetko inak. Myslím, že teraz Múzy poriadne kopali nielen hudobníkov, ale aj textárov Peteraja a Filana. Nemá zmysel pytvať pieseň za piesňou, počúvam ich ako celok s bookletom textov pred očami. Perfektne zahraté, invenčné melódie, krásne svieže, občas provokatívne texty. Dovolím si vyzdvihnúť aspoň piesne Vták do smutných počasí, Kvietky, Orol a panna. Konkrétne v skladbe Labutie piesne nastalo také spriaznenie duší, že si ju viem predstaviť v repertoári federálneho M Efektu niekde medzi Světem hledaču a 33 (bez ohľadu na plynutie času).
Považujem za rovnocenné so Zelenou poštou a Na II. programe sna.

III. svetová (Boris Filan)

Všetko dobré koniec zlý
dávno sme si zvykli na prehry
každý má svoj vlastný hrad
postavený z poloprávd

Jedna vec je ale tutová
začala sa III. svetová
nemáme čo veľmi ľutovať
najlepšie je začať odznova

Keď som vnútri chcem vždy von
vtáci píši krídlom na nebo:
„Nenájde sa taký kôň
na ktorom ujdeš pred sebou.“

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Labutie piesne
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - Collegium Musicum 97
2008-06-08

Collegium Musicum / Collegium Musicum 97

4 stars

Dodnes ľutujem, že som nepremohol pohodlnosť a neoslávil moju „40“ návštevou koncertu legendy v našom meste. Potom som pracne zohnal VHS kópiu TV záznamu a oveľa ťažššie asi po 5 rokoch i toto CD.
1. Hommage á J.S.Bach – v spomalenom tempe, chýba tomu mladícka sviežosť prvotiny na EP. Avšak hrali to v zrelom veku, po 27 rokoch, starší páni... sám som na tom horšie (he he he).
2. Naozaj budem musieť odísť - čiže AMATA NOBIS, QUANTUM AMABITUR NULLA je na štúdiovom CD „On a Ona“ (dúfam, že nekecám) farebnejšia. Jedno z najkrajších Marianovych diel, keby na On a Ona inej skladby nebolo aj tak stojí za to kúpiť si.
3. a 5. Bartókov Mikrokozmos a Prokofievovo Interlúdium mal som tú česť zažiť na premiérovom koncerte v. r.1976, nezabudnuteľné kúsky.
4. Strange theme z 1.LP udivujú nezmenenou silou a farbou Frešovho raritného spevu. Kompozícia bez problémov ladí i s novšou tvorbou Collegia.
5. Ulica plná plášťov... – pre mňa najslabšia časť CD, asi mi nesadne Šebanovo sólo, v ušiach mám fixovaného Pavla Váně.

Určite to nebol najlepší koncert Collegia, ale hlavné že BOL. Večná škoda, že nie je z akcie 2 – 3 CD a úplná škoda, že niet doteraz Collegia na DVD. Pre mňa za 4.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Collegium Musicum 97
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - Všetko je inak
2008-06-08

Collegium Musicum / Všetko je inak

2 stars

V r.1989 som kúpil LP a vzhľadom na obsah som sa dodnes uspokojil len s vlastnoručným remastrom na CD-R. Nemôžem mu úplne prísť na chuť a zrejme ma už „nezlomí“.
1. Vojny mravcov – po minúte vargovo-emersonových vŕzganín nastúpi typický klavír, ťažkosmutná melódia, celé smutné, text o mravčom bojisku, asi som nepochopil – ani v 89., ani teraz.
2. Zrnko piesku – vznešený vargovský klavír v dokonalom súlade s Hammelovym spevom. Kostrbatá melódia á la 4. strana Divergenicií, smutnodepresívne.
3. Ochorel mi smútok – konečne kvalita (možno urýchlená Smutná ranná električka?).
4. Holuby na korze – príjemná pozitívna pesnička žeby Hammel zložil?)
5. Pešiak – krásna, text hodný pamätania, pre mňa najlepšia na tomto CD (LP).
6. Mimochodom – antipesnička, ďalšia v štýle Divergencií, nič mi to nevraví.
7. Krátky film jedného leta – slabý rokenrol nezachránia ani „cyranovské“ klavírne medzihry.
8. Venuša – slabšia, vhodná do lepšej časti Bratislavskej lýry.
9. Zázrak – to, čo očakávam: vznešenosť melódie, naliehavosť Hammela, v strede smutný klavír a opäť refrén „spoznám ťa zázrak“. S Pešiakom určite najlepšie veci CD (LP).
10. Prológ – klávesová paráda, pripomína mi zrýhlené finále Šostakovičovej 7. symfónie.

Asi bola blbá nálada pri vzniku LP, ale 2 skladby stoja za to.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Všetko je inak
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Varga, Marián - Marián Varga - Stále tie dni
2008-06-08

Varga, Marián / Marián Varga - Stále tie dni

5 stars

Hoci album poznám „od počiatku“ vydania, po dnešnom posluchu mám dojem, že toto dielo (pre mňa) nemôže zostarnúť. Moderná klasika, či klasická moderna, atmosféra Antiwar requiem (1.-4. skladba) mi pripomína ešte o 9 rokov mladšie Niemenovo Katharsis (1975). Je to však úplne o inom, Vargovo dielo vnímam výlučne ako posluch
„vážnej“ hudby, v intenciách „Musica Concertante“ (3.strana LP Divergencie“).
Druhá časť albumu „Sú aj iné veci“ začína vznešenými famfárami Vežovej hudby
a pokračuje 5 nádhernými miniatúrami. V „Ako keď je niekto zamilovaný“ mi chýba
spev Mariky Gombitovej, ktorý tam určite nebol plánovaný, skladba by to ale „zniesla“.
Úžasný 1,5 minútový Novoročný chorál ukončuje „vážnu“ časť a P.S. Láska, láska ma odkazuje na Cyrana z predmestia, uprostred zase na Jozefa Skrzeka (SBB) a jeho Pamätník Karolíny. Konečne, je to Varga ako vyšitý, nezameniteľný. Je dôkazom, že (ako vždy) aj v blbej dobe vznikala kvalita.
Pre mňa zásadové album Mariana za 5.

» ostatní recenze alba Varga, Marián - Marián Varga - Stále tie dni
» popis a diskografie skupiny Varga, Marián


Bush, Kate - Aerial
2008-06-07

Bush, Kate / Aerial

5 stars

Už som ani nedúfal, túžobne som skôr očakával konečne neaké legálne DVD s Katkou.
Toho sme sa síce doteraz nedočkali, ale pred 3 rokmi sa stal zázrak: vyšiel na svetlo
Božie Aerial. Okamžite som nabehol do kamarátovho obchodu, aby som kúpil a odniesol posvätnú relikviu a pripojil tak ku kompletnej zbierke originálnych
Katiek Bušových. Držím teraz krabičku Aerialu s mojou kópiou na jednom CD
s časom 80’03“, to aby som si to mohol doblba púšťať a nemusel prehadzovať disky.
King of the Mountain je priemerná rozbehovka, no počuť novú skladbu v r.2005
s Katkou, viem byť nekritický. Jednoduché, originálne vyznanie materinských citov
k milovanému synovi – Bertie, ma nadobro dostáva. Čosi tak hudobne úžasne sa dnes
už nepočuje. Po niekoľkých skladbách, relatívne s jedoduchým aranžmá, prvé CD ukončuje Coral Room, nádherne citová vec so sprievodom len klavíra, popri Bertie
najlepšia skladba 1.CD. Druhé CD mi „ideovými nástrojmi“ trochu pripomína Deviatu vlnu (2. časť CD Hounds of Love), avšak je absolútne o inom. Celá kompozícia skladieb je pretkaná spevom vtákov, smiechom, rapsódia s mnohými farbami citov, aby v závere vyústila do strhujúceho finále v takmer 8 – minútovom Aerial.
Úžasne zrelá hudba jednej fantastickej ženy. Katarína, nenechávaj nás ďalších 12 rokov čakať !

» ostatní recenze alba Bush, Kate - Aerial
» popis a diskografie skupiny Bush, Kate


Bush, Kate - The Red Shoes
2008-06-07

Bush, Kate / The Red Shoes

4 stars

Na toto CD som sa veľmi tešil. Piesne sú totiž vo video rozprávke Line Cross and Curve,
ktorú si Katka vymyslela. Akékoľvek obrazové stvárnenie Kate Bush je pre mňa veľmi vzácne, oficiálne sú len 3 video kazety. Hrôza je, že doteraz nemá jediné legálne DVD !!?
Našťastie, Line Cross and Curve som si mohol nahrať na video z Astry, z kanála 3SAT
s výborným stereo zvukom ! A keď si kamarát kúpil HDD DVD rekordér, máme to
i na DVD. Samotný príbeh rozprávky o šialených červených baleťáckych črievičkách
ma extra nezaujal. No vidieť Katku v akcii, to bohato stačí. Skladby sú asi v jej tvorbe
najbližšie ku „komerčným postupom“, melódie oproti iným jej CD najpriehľadnejšie,
avšak pre mňa stále super. Je to zrelá (vtedy v r.1993) 35 ročná Kate Bush, pre mňa stále príťažlivá žena. A žene, ktorú mám stále veľmi rád, človek odpustí ja „mírný pokles originality v mezích zákona“. Pre mňa za 4 hviezdičky.

» ostatní recenze alba Bush, Kate - The Red Shoes
» popis a diskografie skupiny Bush, Kate


Bush, Kate - The Sensual World
2008-06-07

Bush, Kate / The Sensual World

5 stars

Prvú správu o tomto albume som mal, že Kate to nahrala s trio Bulgarka. Predstavil som si kombináciu vokálov ženščin z Balkánu s mojim miláčikom, to by šlo.
Ani vo sne ma nenapadlo, že to môže byť až tak dobré. Tento Katkin titul ale nebol pre mňa hneď stráviteľný. Mal som to dlho len na kazete, púšťal len párkrát ročne.
Neviem ako, hádam zberateľský čuch, ma priviedol ku kúpe tohoto CD a potom to prišlo:
fantastické hudobné nápady (možno to zapadalo do éry indie rocku), balkanské „jačáky“,
paradoxne i absencia chytľavých melódií, to všetko ma nútilo veľakrát toto CD počúvať.
Nemôžem povedať, že patrí k mojim najobľúbenejším od Katky, lebo ich mám rovnako rád. Pre mňa výrazný originál, je to na 5 hviezdičiek.

» ostatní recenze alba Bush, Kate - The Sensual World
» popis a diskografie skupiny Bush, Kate


Bush, Kate - Hounds of Love
2008-06-07

Bush, Kate / Hounds of Love

5 stars

Kate Bush som sledoval od začiatku jej kariéry. Veď je takmer môj ročník. Na prvé počutie ma zaujala originalitou, sexappealom, multitalentom. Taká mladá baba a všetko si dokázala urobiť sama: zložiť hudbu, spievať, zahrať, „zbaletiť“, čiže choreografiu.
Ešte sa asi nevedelo, že sa to bude volať videoklipy a Kate v tom už bola majster sveta.
Toto album prinieslo minimálne 2 vynikajúce klipy – Running up the hill a Cloudbusting.
Dôležitejšia je však koncepcia. Okrem úžasných piesní pôvodne 1. strany LP, druhá časť
je suita Deviata vlna, ktorá ma zaujala pestrosťou hudobných výrazov a štylizáciou
do sna. Tak také úžasné sny som chcel s Kate vždy snívať, a nielen to...

» ostatní recenze alba Bush, Kate - Hounds of Love
» popis a diskografie skupiny Bush, Kate


Amos, Tori - Scarlet's Walk
2008-06-07

Amos, Tori / Scarlet's Walk

4 stars

Piesne z tohoto albumu som 1x počul, skôr videl na kultúrnom TV kanáli ARTE.
Je to nádherná hudba, dojímavá svojou naliehavosťou. Neviem, prečo je Tori niekedy porovnávaná s Kate Bush. Obe sú síce výnimočne originálne, Kate je pre mňa predsa len zrozumiteľnejšia, Tori síce náročnejšia na sústredenie, zato nás dlhšie oblažuje svojimi skvôstmi. K samotnému titulu sa mi ťažko vyjadruje slovami. Vrelo odporúčam v kľude vypočuť, nie je to kulisová hudba.

» ostatní recenze alba Amos, Tori - Scarlet's Walk
» popis a diskografie skupiny Amos, Tori


Blue Effect - Blue Effect a hosté - Live
2008-03-31

Blue Effect / Blue Effect a hosté - Live

4 stars

Mám to ako 2DVD objednané, takže ťažko ešte teraz celkovo hodnotiť, ale mám na videu záznam z ČT asi hodinového koncertu, ako i profil Oldu Veselého "Černý racek", kde čo-to z Lucerna baru bolo. Takže, stráášne dlho očakávaná prvá lastovička (ide jar), má vyjsť takmer súčasne 2DVD Mišík. Novej Hladíkovej kapele som už prišiel na chuť, človek má zafixovanú zostavu so Semelkom, Čechom, prípadne Veselým a Frešom - Radim sa chce ale baviť a omladnúť pri tých "sopliakoch". Na reunione ma prekvapil najmä Viktor Sodoma so zrelým prejavom (na CD Matadors ma - naopak - sklamal).
Celkom slušne zahrali i staré klasiky z éry Semelku a Veselého. V čo však najviac dúfam, že na 2dvd nájdem archívne záznamy koncertov, či TV vystúpení.
Dúfam, že sa toho dožijem i u Progress, či Collegium Musicum, Prúdy a pod. Napr. bola super akcia pre pamätníkov, 3-koncert B.effect Synkopy Progress, prečo to už dávno nemáme na dvd?
Takže vďaka i za toto a netrpezlivo čakám na zásielku tohoto 2DVD aj s 2DVD Mišíka

» ostatní recenze alba Blue Effect - Blue Effect a hosté - Live
» popis a diskografie skupiny Blue Effect


Slade - Slayed?
2008-03-28

Slade / Slayed?

5 stars

Táto platňa je (parafrázujúc Fedora Freša) je "platňa môjho života". Úžasná energia, spontánnosť, bláznivosť, provokácia - a mladosť. Janis Joplin by zírala na svoj Move Over. To sa nedá zabudnúť na študentské časy a I Don't Mind - lepák pri diskotékach, to sa baby balili! Pane Bože, vráť mi 17 rokov !!!

» ostatní recenze alba Slade - Slayed?
» popis a diskografie skupiny Slade


Iron Maiden - Brave New World
2008-03-27

Iron Maiden / Brave New World

4 stars

Nie som znalec "maidenov" (či "maideniek" ?), boli časy, keď som miloval artrock a top hardrock, nenávidel a podceňoval som všetky motorheady, judaspriesty, irony atď. Vekom človek "zmúdrie",
skrátka dospel som do stavu, že vlastním 11 originálnych CD Iron (preto, lebo sa mi hudba páči, obaly nie) a zbytok v inej forme... Brave je medzi 3 najobľúbenejšími (s 1.-Iron Maiden a Fear of the dark). Toto CD, naplnený z čítaných pozitívnych recenzií, som s posvätným obradom (ako kedysi LP platne) vložil do prehrávača a napäto čakal, kedy príde na vatu. Poznal som Virtual XI aj Dance of Death. Celé "Brave" ale prebehlo vo fantastickej nálade. Nemohol som sa v hlave zbaviť Bruceho "brejv njú vórld", tak som si dal 2. jazdu. A zase žiadna vata. A na dôvažok, mierne futuristický obal sa mi dokonca páči. Po všetkých tých hrôzach, a najmä X-faktorového mäsiarstva v obrazoch, konečne úľava, fanúškovia Eddieho a milovníci S & M) mi hádam odpustia... Dávam 4, lebo všetko nové už odohrali predtým, ale dobré v tomto CD zostalo.

» ostatní recenze alba Iron Maiden - Brave New World
» popis a diskografie skupiny Iron Maiden


Yes - Yesspeak
2008-02-18

Yes / Yesspeak

1 stars

S týmto DVD som sa pekne obabral. Kúpil som to za super cenu, no ťažko ma sklamalo, koncert tu nie je s videom, len audio sprevádzané fotkami. Celé 2dvd je plné rozhovorov. Mám tých chlapov rád, no keby každý hovoril 5-10 minút ale, na 2 dvd ??! A rozhovory a dokumenty sú \"podmazané\" fantastickým zvukom z daného koncertu, ktorý ale v spomenutej audio forme už taký úžasný nie je. Tento titul neviem ohodnotiť, môžem akurát pekný obal, obsah ma sklamal. Kúpil som v e-shope na dobierku a žiaľ neprečítal som vopred recenziu, o čo vlastne ide.

» ostatní recenze alba Yes - Yesspeak
» popis a diskografie skupiny Yes


Omega - Napot hoztam, csillagot - (DVD)
2008-01-26

Omega / Napot hoztam, csillagot - (DVD)

5 stars

Tu som dlho váhal, či len reagovať, či recenzovať,
bude to len ďalšie vyznanie lásky k rovnakej frajerke Omege. Na rozdiel od Merhauta však moja láska siaha od prehistorického Trúbkára Frediho (1.LP) po futuristický Gammapolis. Návrat Omegy v r.2004 na koncerty, dokonca i na južnom Slovensku, som pozorne sledoval v médiách. Uvažoval som kúpiť i CD Best of 1,2 (našťastie som to neurobil - neznášam výberovky od mojich favoritov, treba mať radové CD). Prešli 2 roky, mne Omega vyšumela z hlavy. Až do jesene 2007, keď sme sa v Miškolci zastavili v Tescu, pri ceste z Maďarska. Toto DVD bolo vo výpredaji za cca 150 SK! Doma sme si to s manželkou pustili, boli sme šokovaní tou nádherou hudby a zvuku, tiekli mi od dojatia slzy. Nikdy som Omegu nevidel naživo, cca 5 LP som remastroval na CD a som doteraz na to hrdý (vtedy originály na nete boli po 600SK - zlodejina!). DVD naplnilo moje očakávania. Síce éra v tvorbe, inšpirovaná Floydami, bola možno slabšia, ako "hardrockovogitarová", je tu však nostalgia za mojou mladosťou a tomu vy starší asi rozumiete.
Osobne považujem za najlepšiu platňu Elo Omega, live z r.1972 (aj keď s technicky otrasným záznamom - žeby inšpirácia s DP "In Rock" ?).
Keď som sa rozkecal, tak ešte dodatok: DVD sme požičali i najlepšiemu kamarátovi, ktorý nás vzal na ten výlet do Miškolca autom. Sme rovnako starí, Omegu vždy počúval, potešili ho aj moje CD remastre LP platní. No a dévédéčko mi vrátil naštvatý, že ho sklamalo: "vypelichaní starci, vyobliekaní ako 20-roční rockeri, na javisku sa vôbec nehýbali (žiadna šou) a tá otrasná speváčka..." Vtedy ma naštval, "sprdol" moju lásku.
Tak mi treba, zubné kefky a milenky sa nepožičiavajú!.

» ostatní recenze alba Omega - Napot hoztam, csillagot - (DVD)
» popis a diskografie skupiny Omega


Collegium Musicum - Divergencie
2008-01-24

Collegium Musicum / Divergencie

3 stars

Platňu Divergencie som už, rezignovaný z nečinnosti Collegia (CM), veľmi nečakal. No našťastie došla a na prvý pohľad obal 2LP zaujal úžasnými maľbami Albína Brunovského na dreve. (Hneď som začal zháňat reprodukcie - za komoušov ? ha - ha - ha).
Teraz pri počúvaní CD je prvý zlý dojem z technicky mizerného záznamu, zvukovo strašne ploché. (Poznámka: počuli ste niekto digit. remastr. CD z r.2007? Ja nie - je to lepšie?)K obsahu: Refrény, 1.časť, som už poznal z tretieho a posledného pre mňa koncertu CM. Divil som sa, že to nezaradili na niektorú skoršiu platňu. Akoby bola jedna z prvých hľadačských skladieb Mariana á la čo dokáže syntezátor. Nemé výčitky ma zaujali Hammelovym "najrockovejším" výkonom, čo som od neho počul. Po trochu smutných refrénoch ide P.F. 1982, ..., spomienka po 10 rokoch na "konvergentnú art -rockovú koledu". Ale aká !! Odpusťte trochu patriotizmu, na P.F mám slabosť. Čosi tak úžasne nádherné slovenské neviem k inému prirovnať. Cítim tam náznaky originálneho folklóru (ten mám rád), slovenských skladateľov zborovej hudby, do toho všade detská hravosť a Marián mal silné kopance Múzy. Pre mňa jeden z vrcholov CM.
Na Musica Concertante musí človek "dorásť", odporúčam tým, čo majú aký-taký vzťah k súčasnej "vážnej" hudbe. Má to svetlé momenty, zriedka to však vypočujem bez rýchloposuvu. Pesničkový blok (ako 4. strana 2LP) je pokorným smutno - nostalgickým koncom skupiny Collegium Musicum. Doslova pár skvelých pesničiek.
Našťastie sa Marián načisto nerozdivergoval a časom skonvergoval do pre mňa najlepšieho žijúceho SK koncertného umelca, exportne vyhovujúceho. Kto ho má rád a počul "Solo In Concert", vie, o čom je reč.
O tom ale nabudúce.
Nostalgicky by som mal dať 4, objektívne voči staršej tvorbe CM sa snáď hodí za 3.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Divergencie
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - On a ona
2008-01-24

Collegium Musicum / On a ona

3 stars

Obsah On a Ona som spoznal cez vianočný TV program,
v tom čase to pozitívne zapôsobilo a nedočkavo som chodil do OPUSu, kedy bude konečne LP.
Dnes Rozhodnutia I. vnímam ako dôstojnú väzbu na pieseň "Na II. programe sna", podobne úderné, hneď zaujme. Nobelova cena za lásku, spev Hammel-Gombitová, sprevádzaný jednoduchým , typicky Vargovym organovým motívom. Na Nobelovku to nebolo, ale potešilo.
Z osvetľovača by mi stačil Filan v jeho zbierke básní (textov), pieseň ma barovo unavuje.
Pozor, prichádza jagavá perla - Amata nobis. Ak by na CD len toto bolo, kúpim za plnú cenu. Nádherné, zvukovo malebné, môžem si to aj 5x za sebou pustiť.
Končeky prstov - čo chcel tým básnik (a hudobník) povedať ? Sľubne to rozbieha Smutnomodrá, brilantný text, končí prstovou rozcvičkou Mariana.
"Mášmarád" si viem pokojne predstaviť aj na sólo platni Mariky, dobrá pieseň (na Mariku Gombitovú si potrpím...). Záverečné nostalgické Rozhodnutia II
končia túto veľmi zvláštnu platňu CM, pre mňa 3, okrem Amata nobis (tá je za 6 - pardon, to sa nemôže).

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - On a ona
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - Continuo
2008-01-24

Collegium Musicum / Continuo

3 stars

Continuo som spoznal cez 2. koncert s Collegiom (CM), ktorý som mal česť navštíviť. Vtedy sme boli fascinovaní z návratu CM na scénu v plnej paráde, navyše so spevákom Noskom. S odstupom času, po opakovanom počúvaní cédéčka to vnímam inak.
Pavučiny - Varga mal nový organ, pripojil syntezátor, asi začal objavovať nové zvuky. Tie zvuky pre seba objavil, len s tým prišlo trochu málo nápadov na 16 minút plochy LP.
Autoportrét - začína typickým Vargovym motívom. Dobrá pieseň, pre mňa však priveľa opakovania. Ak by dnes napadlo Petra Lipu túto pieseň "podžezovať",
zrejme by sa mi viac páčila (paradoxne).
Continuo - prvé 2 minúty OK, potom sa 6 minút nič nedeje, nasledujú sólo variácie Frešo-Varga "nevímvočem". Posledných 5 minút je úžasných, patria Noskovmu spevu. Surovo to zhrniem: 7 dobrých minút nespasí celú 2. stranu LP.
Ak by toto CD vyšlo nové dnes, ako "reunion" CM,
rád by som to privítal, asi by som ho vzal na milosť, ako činy iných slávnych skupín po znovuzrodení (okrem Black moon od ELP - dodnes neberem). Pred 30 rokmi sa však CM mohlo zmôcť na viac. Pre mňa 2.5 , v našej stupnici musím ***.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Continuo
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Dream Theater - The Number Of The Beast
2008-01-23

Dream Theater / The Number Of The Beast

0 stars

Iron Maiden som "objavil" cca pred 3 rokmi (to sa smejete, že?), mp3 z kamarátovho archívu, zlá kvalita. Teraz vlastním cca 10 originálnych radových CD, lebo sa mi tá hudba na staré kolená páči. Podobne som objavil i Dream Theater, mám len Octavarium originál, ktorý ma po predošlých tituloch
sklamal (naletel som dobrej recenzii z iného zdroja ako Progboard). Napriek tomu, DT mám tiež rád. Najhoršie, čo som však počul v ich podaní, je tento Iron a Masters of puppets. Z akého dôvodu, pre koho to je nahraté? Keby šarmantne zaradili do svojho koncertu cca 1- 3 prevzaté skladby, alé celé albumy?! Viem, klasiku (vážnu hudbu) mám tiež veľmi rád a nevadí mi, že nepočujem koncert dirigovaný J.S.Bachom alebo Beethovenom (cha - cha), je to hádam ale o inom ?!
Táto a cover Metallica (sú aj iné skvosty?) od DT
sú v mojich očiach totálne bez hviezdičiek. Dúfam, že je to moja posledná negatívna recenzia, vyprovokovali ma však **** z predošlej recenzie.

» ostatní recenze alba Dream Theater - The Number Of The Beast
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Collegium Musicum - Na II. programe sna
2008-01-20

Collegium Musicum / Na II. programe sna

4 stars

Tomu naozaj nerozumiem, prečo to nemá byť súčasťou diskografie Collegia. Je to pokračovanie Zelenej pošty v modernejšom vidaní, ďalšie boli Labutie piesne (to už CM naozaj neexistovalo). Oproti "pošte" je tu Hammel rovnocennejšie zastúpený, avšak jeho piesne beriem ako bežný štandard (vylepšený Hladíkovými hrami), kľudne ich mohol hrať s x - tým klonom Prúdov (bez urážky). Vargove piesne sú pre mňa naj. Ľalia poľná je hádam dodnes najlepšia Vargova pieseň. Platňa (ešte LP) mi robila veľkú radosť, ani nie tak obsahom, ako slovensko - českou spoluprácou vtedy pre mňa naj - milovaných hudobníkov z Collegia, Prúdov a vtedy M Efektu (Blue Effect, Modrý Efekt,...). Hladíkovu gitaru som žral v každej nahrávke, či v jeho skupine, alebo s Vargom.
Na II. programe vyšlo logicky na 2CD so Zelenou poštou, z čoho mám doteraz veľkú radosť.
Ak Vás, priatelia, otrávi terajší "pop" z rádia, pustite si toto CD, zabudnete na humus, zostane vo Vás čistý pocit z peknej hudby.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Na II. programe sna
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - Marián Varga & Collegium Musicum
2008-01-20

Collegium Musicum / Marián Varga & Collegium Musicum

4 stars

K tejto nahrávke asi nemôžem byť objektívny, lebo to bol môj prvý koncert z troch(vždy s inou zostavou a repertoárom), ktorý som videl v zime 1976 v bývalom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave (kde nahrali CM Live 1973). Na bicie už hral Cyril Zeleňák. Večer, tma, ja z malého mesta študent v "Blave", cítil som sa ako na tajomnej seanse sprisahancov. Tá hudba bola iná, ako som poznal zo starších platní Collegia. Aj keď inšpirovaná klasikmi (väčšinou), zdala sa mi modernejšia. Nech žije človek ma dostala pozitívnou energiou, Prelúdium krehkou nádherou, Hudba k vodometu barokovou vznešenou radosťou. Nie je na 1.mieste z repertoáru Collegia, ale keď mám na ňu chuť, počúvam ju vždy celú, pripomenie mi študentské časy s classic a art rockom. Horšie roky s punkom boli ešte ďaleko... Dávam 4.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Marián Varga & Collegium Musicum
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - Live
2008-01-20

Collegium Musicum / Live

5 stars

Škatuľkovanie neobľubujem, ale toto je pre mňa skôr classic rock. Ak sa divíme, že takéto veci mohli vyjsť po okupácii Rusmi, tak Vás, fanúškovia možno "dorazím": toto album som prvýkrát počul na stanici Hvězda, celoštátne vysielanej na dlhých vlnách (neviem, či sa naisto už takto volala, teraz je to tuším ČRo3 Rádiožurnál). Neviem ani, v akej relácii popoludní, medzi skladbami boli komentáre. Doteraz nechápem, kto to prepašoval do vysielania.
Okamžite na druhý deň som bežal do nášho malomestského kníhkupectva a našťastie to mali! Platňu som časom, ako mnohé ďalšie, "zodral" na lacnom gramofóne, vlastním však teraz komplet Collegium na originálnych CD z 1. vydania. Avšak k veci: Burleska sa aspoň netají, že je "požičaná" od Dvořáka, no geniálne. Milujem klasiku ("vážnu" hudbu), avšak toto od Vargu som určite častejsie počúval, ako od nebožtíka majstra Antonína.
Tu som prvýkrát zaregistroval Vargové "vŕzganiny",
čiže neladiace, "falošné" tóny, akoby nedbalo pohodené do harmonických melódii - odvtedy pre mňa jeden z hlavných poznávacích znakov Marianovej live hry, ale tak milej, že bez toho by to nebolo ono. Si nemožná "žeriem" kôli strednej časti Hammond - basa a ľutujem, že to museli kôli formátu LP rozdeliť. No a monumentálne Monumento je jasný Stravinského Vták ohnivák (ktorého som naplno akceptoval až z baletného DVD "Boľševo teatra"), to je ale poriadny "fták" !! Je to ťažké slovne vyjadriť, v tejto hudbe je krása, radosť z hrania, energia, aj ten monument. Večné porovnávanie s ELP, ktorých mám tiež veľmi rád, už pri tejto platni neobstojí, je tu viac ľudskosti, radosti, mojej náture oveľa bližšie. Majstrovské dielo, nie však zásadné, 4.5 sa nedá, zaokrúhlujem matematicky na 5.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Live
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - Zelená pošta
2008-01-20

Collegium Musicum / Zelená pošta

5 stars

Toto LP (CD) preto patrí do diskografie Collegia,
lebo je absolútne Vargovo dielo, prifarbené účasťou Hammela ako speváka a Radima Hladíka s výbornou gitarou, najmä v Smutnej rannej električke.
Skladby sú jasné "vargovčiny", od 1. ako domácej úlohy konzervatoristu Vargu, cez Cesty bláznov (môže tu niekto Vargu nepoznať?), Nechtiac, kde "rozkošne vykradol" jeden z organových koncertov G.Händla až po Zelenú poštu. Hammelova skladateľská účasť je nostalgiou za "Zvonkami", čo mi stále rovnako zvonia. Nikdy nezabudnem na televízny dokument v ČS televízii, natočený z nahrávania tejto LP a doplnený rozhovormi
s hudobníkmi medzi jednotlivými skladbami. Pre mňa to bolo v čase normalizácie, Kotiev a Lýr s prihlúplymi piesňami, ako zjavenie. Kedy takéto veci konečne vyjdú z archívov na DVD ? Dúfal som, že pri Vargovej 60 minulý rok, popri krásnej Jaslovského knihe o Collegiu a digitálne remastrovanej reedícii cédečiek Collegia sa tak stane. Zatiaľ nič. Zelená pošta je pre mňa zásadné album, 5.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Zelená pošta
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - Konvergencie
2008-01-20

Collegium Musicum / Konvergencie

5 stars

Po prečítaní predošlých recenzií mi nedalo neozvať sa s mojím pohľadom na vec. Toto 2LP som prvýkrát počul ako 16 - ročný študent gymnázia r.1973 a nahral som si na kotúčovú pásku spolu s organovými skladbami od Bacha. Konvergencie som neskôr kúpil v predajni OPUS, po reedícii, už ako VŠ študent. Pre mňa je to totálna art rocková klasika, absolútne vyvážená, všetky 4 skladby (strany pôvodných LP) sú kvalitou rovnocenné. Jeden z prvých titulov novovzniknutého OPUSu, hudobníci sa mohli realizovať aj v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave, čo sa prejavilo najmä v Eufónii (Varga). Konvergencie sú pre mňa zvukovo najfarebnejším dielom Collegia Musica. Úvodná P.F.1972 je veľmi optimistická, vítajúca Nový rok - artrocková koleda. Práve začlenienie Detského zboru Slovenského rozhlasu považujem za geniálne a vždy sa teším na ich nástup: "Sneh priletí, sneh odletí, koledu stromček nám hrá..."
Na túto detskú riekanku Varga výborne nadviazal na Divergenciách, kde opäť vianočná skladba s detským zborom a klavírnym sprievodm Mariána patrí k najkrajším piesňam, čo zložil. Nasleduje Suita podľa Korsakovovej Šeherezády, úžasná svojou energiou, kontrastnými tichými pasážami, super gitarou vtedy objaveného 17 - ročného Grigláka.
V Piesňach z kolovrátku som vďačný, že sa Fedor takmer zdržal spevu a väčšinu zvládol Hammel.
Toto je pre mňa najtajomnejšia skladba, s akousi vnútornou mágiou, niečo nedopovedané.
Eufónia je experiment, zvukové "hľadačstvo", určite sem patrí a určite dobre, že Marián týmto smerom veľmi nepokračoval. Pre mňa celé dielo bez diskusie za 5.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Konvergencie
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - Hommage à J. S. Bach / Ulica plná plášťov do dažďa
2008-01-20

Collegium Musicum / Hommage à J. S. Bach / Ulica plná plášťov do dažďa

5 stars

Tento singel je dnes asi vzácnou zberateľskou raritou (ja ho mám). Pocta Bachovi, vraj prevzaté niektoré jeho prelúdium. Bacha poznám relatívne dobre, ale také prelúdium nie. Táto Vargova skladba je pre mňa absolútna, neprekonaná klasika, x - krát použitá ako znelka v TV a rozhlasových reláciách, napriek tomu jej to neublížilo, "neobohrala" sa.
Ulica plná plášťov, na prvé počutie možno šedivá, po rokoch sa pre mňa stala rovnocennou s naj dielami Vargu. Je v nej pokoj, napätie, vášeň, vyvážené všetky nástroje. Neprichádzajú slová, pre mňa top orginálne skladby. Trochu im ublížilo hlúpe radenie na 2CD z OPUSu Konvergencie, kde je vlastne tento singel ako 1. skladba na 1.CD a posledná na 2.CD,(!?) 1.LP CM a Konvergencie. Bez váhania dávam 5.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Hommage à J. S. Bach / Ulica plná plášťov do dažďa
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Collegium Musicum - Collegium Musicum
2008-01-19

Collegium Musicum / Collegium Musicum

4 stars

Toto je môj prvý pokus o recenziu na Progboarde, takže budte ku mne milostiví... Od Collegia som prvé vlastnil 2LP Konvergencie, k tomuto albumu som sa dostal okľukou: Najprv som mal singel s Concertom in D, skladba bola rozdelená na obe strany, nenávidel som nútené rozdelie počas kvílivých Hammondiek a pulzujúcej basy. K celej LP som sa dostal až cca 7 rokov po vydaní, bola nezohnateľná na Slovensku, lebo vyšla ešte v Supraphone, pred vznikom Opusu. Zamenil som ju s kamarátom za čosi iné. Bola riadne zodraná kryštáľovou prenoskou. No ja som ju "dodral". Najskôr ma zarazil v If You Want To Fall Frešov predmutačný chlapčenský hlások, to som však strávil. Nekritizujem, asi spev bola pre mňa jediná slabina tejto platne, avšak Vargove nápady a hra ma dostali. Nechtiac, skôr v podvedomí som vtedy porovnával Collegium s ELP: na Grega samozrejme Fedor nemal. Druhú skladbu Strange Theme mám v duchu spojenú s neakým dokumentárnym filmom o Bratislave, letecké zábery na mesto a to mi stále sedí. No a Concerto: všeobecne, neznášam úpravy klasiky, ale mám to rád od Vargu, Nice a Holanďanov (Ekseption po 5.LP a Focus). Toto je pre mňa najkrajšia "rocková klasika". Prinútila ma kedysi kúpiť si originálneho Haydna (tent koncert na LP z OPUSu v očakávaní ešte väčšieho zážitku - bol som sklamaný... Takže podľa popisu k hviezdičkám, "exceletné" to pre mňa nie je, 3.5 nemôžem, tak zaokrúhlujem na 4.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Collegium Musicum
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum


Přihlášení

uživatelské jméno

heslo

Auto-login
» nový uživatel

Progboard Radio

» Pustit radio
» Progboard TV

Facebook

Reklama


copyright Progboard 2005 | created by www.potentus.com and Poki | hosting sponzoruje Internetplus.cz | RSS kanál RSS kanál

Pravidla pro užívání webu Progboard.com naleznete zde.

Přidej na Seznam optimalizace PageRank.cz ?esk? toplist SuperLink Add to Google

Google Pagerank - www.progboard.comGoogle Pagerank S-Rank - www.progboard.comS-Rank JyxoRank - www.progboard.comJyxoRank

Ikonky

Rock Shock Hudba 2000