Profil uživatele Brano


Pro prohlížení profilu uživatele musíte být přihlášeni/zaregistrováni.

Recenze:

Brand X - Morrocan Roll
2017-12-26

Brand X / Morrocan Roll

5 stars

O Brand X som sa začal zaujímať už od puberty(tá u mňa v rôznych formách žiaľ pretrváva až dodnes),kedy som v denníku Smena v kultúrnej rubrike čítal taký miničlánoček o Philovi Collinsovi.Ten už na svojich sólovkách občas zaradil skladby,ktoré sa jemne povedané,vymykali zo zavedeného pop-rockového formátu.Ako príklad uvediem Thru These Walls(z albumu Hello,I Must Be Going...),alebo výživnú jazzovú praženicu Saturday Night And Sunday Morning(z albumu ...But Seriously.Obe sú poriadne natlakované dychovou sekciou...a dovolím si tvrdiť,že sa veľmi blížia k termínu Fusion.

A čas plynul,až sa mi raz podarilo kúpiť CD Unorthodox Behaviour.To už bol koniec 90-tych rokov a ja som veselo ulietaval na skupinách Return To Forever,Energit,The Mahavishnu Orchestra...takže nečudo,že taký Nuclear Burn bol pre mňa viac ako len priateľský buchnát do chrbta.Asi rok po miléniu mi po jednej návšteve predajne Roxy pribudol do zbierky aj Morrocan Roll a tento album ma oproti debutu prekvapil svojou väčšou prístupnosťou.

Sun In The Night a Collins spieva za sprievodu sitár zvláštnu melódiu,ktorú som si ja tak pracovne nazval ako "japonskú"...až mi to nakoniec tak zostalo.Po tom čo stvára Percy Jones na basu a Phil Collins na bicie,to treba počuť,o tom nemá význam písať.To akoby ste slepému opisovali západ Slnka(Sorry za politicky nekorektný príklad,ale veď už aj ten náš najvyšší a najmúdrejší udal stratégiu: koniec korektnosti a kto do teba kameňom,ty doňho dvomi!!!).

Why Should I Lend You Mine je jedenásťminútová pohodovka,ktorej autorom je Collins.Keď zavriem oči,cítim sa v stave beztiaže,plávam v mydlovej bubline na okraji mliečnej dráhy a doslova si lebedím v ľahkosti bytia.

Veci sú mnohokrát úplne iné,ako sa nám na prvý pohľad javia.Tí,ktorí si zaradili Collinsa ako TOHO autora a interpreta tých lacných hitparádových popových popevkov sú rovnako naivní ako som bol ja keď som až do svojich 13 rokov života veril,že darčeky nosí skutočne Ježiško.Ešte v 16-tych som celkom neakceptoval,že ľudia sa množia takým primitívnym spôsobom a stále som dumal,že musí existovať paralelne nejaké sofistikované bunkové delenie,ktoré sa zaobíde bez tých smiešnych pohybov a dychčania.V 20-ke som zobral koitus definitívne na milosť,pretože moje alternatívne bádanie skončilo neúspechom.Do 35-ky som pevne veril tomu,že pravda a láska musí zvíťaziť...a ono mi to došlo,že nemusí!Zistil som,že aj ten pán Havel nebol až taký svätý,že bol aj alkoholik,aj trochu kurevník, aj podvodník, aj mamonár...V 40-ke som zistil,že všetko je podvod a v 45-ke som uznal,že náš starý profesor ovocinárstva a včelárstva na strednej škole mal pravdu v tom,že človek je iba sebecký živočích.Hrozím sa toho,čo zistím o sebe a o ľudstve v 50-ke...

Ale späť k hudbe.Vrcholom tohto albumu je pecka Disco Suicide.Úvodná melódia a jemne naznačená vokálna linka sa rozvinie do majestátneho finále,ktoré umocňuje zvonenie zvončekov.Posledné dve minúty tejto skladby,to je priam rajská hudba!Album ako celok nemá slabé miesto.Fakt nemá!
Ešte by som písal aj ďalej,ale musím si pripraviť raperské nohavice a pozlátenú reťaz okolo krku,idem si totiž na svätoštefanskú zábavu trošku zabrejkovať a zahip-hopovať.
S konštatovaním,že "celý svět se řítí do ďáblovy řiti"
Vás zdraví Braňo.

» ostatní recenze alba Brand X - Morrocan Roll
» popis a diskografie skupiny Brand X


Marillion - Misplaced Childhood
2017-11-23

Marillion / Misplaced Childhood

5 stars

Zmarené detstvo.Mŕtve detstvo.Schúlený v zdanlivom bezpečí hodvábneho kimona,ktoré chráni detskú nevinnosť pred vonkajším zlým svetom.Prvé detské lásky,srdce nakreslené kriedou na detskom ihrisku,prvý fantóm romantiky,prvé zlomené srdce,strata nevinnosti.Krutý svet dospelých,nepochopenie rodičov/"matka jej povedala,že je krásna,otec jej povedal,že je kurva"/,hra bez pravidiel až na hranici šialenstva,závislosť,politické intrigy a klamstvá/"Prisahám, že nemám žiadny národ
ale som hrdý, že vlastním svoje srdce!"/..kde je moja nevinnosť?Vráťte mi ju späť!!!Tiež som bol dieťa,ktoré milovalo,skôr ako mi zlomili srdce!

Misplaced Childhood je album,ktorý sa mi nikdy nezunuje.Všetky tie nálady,ktoré sa tu striedajú,od bôľnej depresie cez naivnú dôverčivosť až po výkriky nadšenia.Je to ako dravá rieka po ktorej sa plavíte na chabom gumenom člne bez vesiel.Narážate na ostré kamene,vzápätí vás prúd odhodí niekam inam až skončíte doráňaný na brehu,kde si fúkate svoje boľačky.Misplaced Childhood je soundtrack života.Možno aj toho vášho...

» ostatní recenze alba Marillion - Misplaced Childhood
» popis a diskografie skupiny Marillion


Oldfield, Mike - Tubular Bells III
2017-11-09

Oldfield, Mike / Tubular Bells III

2 stars

Neskorá jeseň roku "98" bola u nás dosť turbulentná.Vrcholiaci divoký mečiarizmus,neférový predvolebný boj a rozdelený prudko rozhádaný národ.Keďže som v tej dobe o internete doma ani len nesníval,tak informácie zo sveta hudby som zháňal ako sa len dalo ...a tak jedného dňa som sa niekde dočítal,že Mike Oldfield vydáva už tretie pokračovanie tubulárnych zvonov.Tubular Bells II. ma v dobe vydania silno zasiahlo,tak som sa na "trojku " pochopiteľne tešil.

Stačilo jedno letmé párminútové vypočutie v music shope a CD som si odnášal domov.Risk tentokrát nevyšiel.Už z bookletu som zistil,že majster nahrával toto CD na Ibize,čo neveštilo nič dobré.Následne sa z reprákov vyvalil tuc-tuc diskotékový rytmus a pred očami sa mi okamžite objavili spotení ľudkovia všetkých pohlaví ako sa pod vplyvom extázy natriasajú ,mykajú a vykonávajú všelijaké smiešne pohyby.Potom skončia na toalete,kde divoko a nezriadene pohlavne obcujú.Sálu bičujú mihotavé svetlá a vo vzduchu sa vznášajú vírusy HIV,hepatitídy a všetkých možných pohlavných chorôb.Zo stropu kvapkajú kvapky kvapavky.Do takéhoto prostredia by som vstúpil jedine v skafandri!

Z diskošoku sa trochu spamätám až pri skladbe Outcast.Je to celkom zaujímavá gitarovka,ktorá jasne odkazuje na prvý album Tubular Bells z roku 1973.Ďalšia skladba,ktorá si ma hneď získala je The Inner Child,kde spieva božská Rosa Cedrón.Krásavica prenesmierna,do ktorej som sa beznádejne zamiloval,keď som ju videl zo záznamu upršaného koncertu Tubular Bells III. v Londýne ,ktorý vysielala STV 2.Zo silného citu zamilovanosti som vytriezvel až po pár dňoch,keď som sa sebakriticky pozrel do zrkadla a následne do peňaženky a uvedomil som si,že božská Rosa Cedrón by si o mňa ani cigaretu nezahasila.Tomu sa hovorí návrat do reality.

Man in The Rain je ako stokrát vyžuvaná žuvačka,Moonlight Shadow z roku 1983 ako cez kopirák.Trápnosť bez invencie a nápadu!Nasledujúca skladba The Top of the Morning je tretí pevný bod tohto albumu na ktorom sa dá stavať.Pekne kompozične vyskladaná klavírna inštrumentálka,ktorú by som najradšej počúval stále dookola.

Záver albumu je opäť v diskonálade tuc-tuc a celú zlú situáciu nezachránia ani trubicové zvony na ktoré majster v závere udiera kladivkami.

Album mám už 19 rokov v zbierke napriek tomu,že stojí fakticky za prd.Slúži mi ako ukážkový príklad toho ako sa to robiť nemá.Po jeho vypočutí si vždy viac vážim všetkých tých Floydov,Genesisov,Yesov a Jethro-Tullov,ktorých mám v zbierke.Za tri nadpriemerné skladby hodnotím album ako celok len dvomi hviezdičkami.Viac si nezaslúži!

» ostatní recenze alba Oldfield, Mike - Tubular Bells III
» popis a diskografie skupiny Oldfield, Mike


Anderson, Jon - Anderson/Stolt - Invention Of Knowledge
2017-10-07

Anderson, Jon / Anderson/Stolt - Invention Of Knowledge

5 stars

Výdobytky modernej techniky ako je aj internet umožnili spojenie dvoch velikánov progrockovej hudby-Jona Andersona a Roineho Stolta.Prvý menovaný je spevák s hlasom cherubína známy najmä ako frontman skupiny Yes,ale tiež aj z mnohých projektov,ako je úspešná spolupráca s gréckym skladateľom Vangelisom,alebo japonským fenoménom Kitarom(album Dream).Jon Anderson si tiež zaspieval aj na albume Lizard od King Crimson.

Druhý menovaný už ako mladík hrával v legendárnej švédskej art-folk-rockovej formácii Kaipa,neskôr založil veleúspešné zoskupenie The Flower Kings,ktoré vydalo kvantum nadštandardnej a pozitívne ladenej progrockovej muziky a tiež pôsobil v superskupinách Transatlantic,The Tangent,znovu sa vrátil do obnovenej Kaipy Hansa Lundina,zažiaril aj v projekte Karmakanic basgitaristu Jonasa Reingolda a naposledy v Kaipa Da Capo...

Keď som počul prvýkrát tento album,povedal som si,že v tomto prípade sa netreba unáhliť.Takéto dielo potrebuje čas dozrieť ako dobré víno.A tak sa aj stalo.Keďže mám rád veľkovýpravné monštruózne dielo Tales From The Topografic Ocean(1973)od skupiny Yes a tiež si hoviem pri počúvaní Andersonovej exotickej prvotiny Olias Of Sunhillow,kde vplyv ďalekovýchodných meditatívnych vplyvov budhistického razenia a experimentovanie s týmito prvkami je jednoducho neprepočuteľné...tak v prípade novinky Invention of Knowledge nemôžem byť sklamaný.A to ani nie som.Naopak!Anderson,napriek vyššiemu veku spieva nádherne,rovnako ako pred 40 rokmi na albumoch Fragile,Close To The Edge,alebo Going For The One.

Ako v prípade už spomenutého Tales From Topographic Ocean,tak aj na tomto albume sú štyri dlhominutážne kompozície,do ktorých keď sa človek ponorí a nechá sa hudbou unášať,tak zostáva očarený úžasnou farebnosťou a zároveň pokojom a zvláštnou mystikou tohto diela.Viem,že dnešná uponáhľaná doba takejto hudbe nepraje.Ale ak si človek predsa len nájde čas a podarí sa mu odizolovať od okolitých rušivých vplyvov prostredia,tak v tejto hudbe objaví svoj súkromný duševný azyl,akési útočisko čistej radosti v tomto negatívne ladenom šialenom svete plnom násilia a krutosti.Tiež sa rád občas utiekam do podobného snového sveta.Potrebujem to.Aspoň na chvíľu utiecť z reality sa dá totiž aj bez drog a alkoholu a to prostredníctvom takejto HUDBY.Ak máte chuť,tak snívajte!

» ostatní recenze alba Anderson, Jon - Anderson/Stolt - Invention Of Knowledge
» popis a diskografie skupiny Anderson, Jon


Credo - Against Reason
2017-09-29

Credo / Against Reason

4 stars

Against Reason uzrel svetlo sveta šesť rokov po fenomenálnom albume Rhetoric,ktorý môžem smelo postaviť medzi také perly neo-progu ako je Misplaced Childhood od Marillion,alebo The Visitor od Areny.Skupina Credo,ktorej začiatky siahajú ešte do dávnych 70-tych rokov(okolo roku 1977)nahrala do dnešného dňa iba tri štúdiové albumy a podľa najnovších informácií momentálne pripravujú štvrtý.Páni sú podľa všetkého veľkí perfekcionisti a nič nenechávajú na náhodu.A preto je pochopiteľné,že nechcú vypustiť do sveta nič podradné.

Poviem otvorene,že tento album nedosahuje výpovednú emocionálnu hodnotu albumu Rhetoric.Nie je tu až taký nekompromisný ťah na bránku,skupina zmiernila tempo,čo však neznamená automaticky kvalitatívny prepad.Máme možnosť poznať Credo znovu z inej stránky ich tvorby.

Staring at the Sun je pekný kúsok na úvod.Mike Varty odviedol skvelú klávesovú prácu a to Fishovské frázovanie Marka Coltona mi navodilo prvé zimomriavky.To je dobrý znak.Cardinal Sin rozoberá ďalšie temné témy,tentokrát je to pedofília.Už je jasné,že tématicky tento album nadväzuje na predošlý Rhetoric.Skladba je na konci useknutá podobne ako Pull Me Under od Dream Theater,akoby zostalo ešte niečo nedopovedané. Intimate Strangers si viem predstaviť aj ako rádiový singel niekde v hitparádach,tá pieseň je prijateľná aj pre tzv. väčšinového poslucháča.Titulná skladba je nezvykle iba inštrumentálna,síce neurazí,ale je trochu nevýrazná.Iba sa tak neškodne obtrie okolo mňa,bez toho že by nejako zvlášť upútala moju pozornosť.Insane,to je už iná úderka! Sofistikovane vystavaná skladba s dramatickým nábojom.Téma je opäť typická pre Credo-vojna,nezmyselnosť konfliktov,hlad,náboženská nenávisť,šialenstvo dnešného sveta...A guľometná paľba na koniec to len zaklincuje.Najsilnejší moment tohto albumu!Samozrejme spolu so záverečnou epickou 13 minútovkou Ghosts of Yesterday ,ktorá je ozdobou nielen tohto albumu,ale aj žánru ako takého.

V porovnaní s predošlým albumom Rhetoric(DR-7) je zvuk vzdušnejší a nepôsobí unavujúco ani pri vyšších hlasitostiach.Podľa meraní je DR-10 a takto nejako by mala kvalitná neo-progová nahrávka dneška znieť.Album ako celok odporúčam do zbierky každému fanúšikovi neo-progu.Rozhodne sa budete k nemu opakovane vracať,ako to robím aj ja už pekných pár rokov.

» ostatní recenze alba Credo - Against Reason
» popis a diskografie skupiny Credo


Flower Kings, The - Stardust We Are
2017-09-13

Flower Kings, The / Stardust We Are

5 stars

V prehrávači sa krúti CD č.2 Stardust We Are,vo fajke mám trávu( zmes Kostrava lúčna+Mätonoh mámivý)a v pohári desinu Corgoňa.Možno nebudete veriť,ale je to len druhé moje pivo v tomto roku.Celé leto som abstinoval a pil som len minerálnu vodu Sulinka,ktorá má údajne značné laxatívne účinky.Bolo to napísané na flaši,ale len takými malými písmenkami a ja takýmto textom zo zásady neverím,pretože vždy sa jedná o nejaký nekalý právnický fígeľ,alebo podfuk.Ale veriť som mal.Riť si vytrpela svoje.Ale ako hovorí klasik,nech telo trpí,keď je hlava sprostá!

Na úvod je tu majestátny chrámový organ na ktorom hrá Tomas Bodin ústredný motív,ktorý je plne rozvinutý v záverečnej titulnej epickej 25 minútovej kompozícii.Táto organová miniatúrka má názov Pipes of Peace a zimomriavky u poslucháča sú zaručené!Nasleduje rozjímavá skladba The End Of Innocence,ktorá náladovo nadväzuje na dramatické organové intro.Tretia skladba The Merrygoround je už ale z iného súdka.Veselá, optimistická záležitosť kde vplyv art-rockových velikánov YES je neprehliadnuteľný.Taký kvetinový Roundabout!Rovnako hravá a veselá je i skladbička Different People,kde by ste vôbec nepovedali,že to hrá progrocková kapela.Refrén je neuveriteľne chytľavý,takže kedy ho hrali v rádiách tak by si ho pohvizdovala a pohmkávala polovica populácie.Možno práve pre túto pestrosť mal dvojalbum Stardust We Are taký úspech aj v USA.Ďaľšia pecka je Kingdom Of Lies,ktorú mám osobne veľmi rád a vždy sa na ňu teším.Hlavného vokálu sa bravúrne ujal Hasse Froberg,ktorý znamená pre skupinu obrovský prínos a jeho hlasový rozsah je neporovnateľne väčší ako ten Stoltov(samozrejme,pri všetkej úcte k majstrovi).Mozaiku pestrosti tohto dvojalbumu dotvára ďaľšia nezvyčajná skladba Ghost Of The Red Cloud.Je to akási podivná zmes reggae a country music.Veľmi príjemná,trošku žartovná záležitosť,kde vidieť,že chlapci majú zmysel pre humor.Tu sa už však sranda končí,pretože prichádza ťažké temné psycho Hotel Nirvana,akési ticho pred búrkou,ktoré predznamenáva že sa bude diať niečo veľmi veľmi dramatické!A je to tu!Stardust We Are-magnum opus di tutti capi numero uno absolutto!!!Toto trojdielne majstrovské dielo začína úplne pozvoľne.Stolt spieva kľudným až rozprávačským štýlom,atmosféra však pomaly hustne.Napomáhajú tomu výrazne aj inštrumentálne vsuvky a medzihry,ktoré pomaly ale účinne a isto zvyšujú napätie.Dej šialene graduje a okolo 17 minúty sa rozpúta skutočná smršť.Erupcia vulkánu nastane pompéznym refrénom:

Stardust we are
Close to divine
Stardust we are
See how we shine

...ktorý sa ešte raz zopakuje.Neskutočne intenzívny hudobný orgazmus!!!Potom už nasleduje len decentný fade out.

Teraz budem vážny ako monoskop https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/aa/Philips_PM5544.svg/1200px-Philips_PM5544.svg.png .The Flower Kings nie je len tak nejaká progrocková skupina zo Švédska.The Flower Kings je progrocková ustanovizeň,inštitúcia a pre mňa hudobná svätyňa!!!Dvakrát som bol na ich koncerte a bol to zážitok porovnateľný snáď len s prvým sexom v živote,alebo s revolúciou v roku 1989.To trošku preháňam,ale musím to predsa k niečomu prirovnať!Ak existuje nejaký progrockový ignorant,ktorý Stardust We Are náhodou nepozná a ešte nepočul(čomu neverím),tak by to mal urýchlene napraviť,pretože doba je neistá a osud tohto sveta sa môže hocikedy naplniť.Teda možno:-).

» ostatní recenze alba Flower Kings, The - Stardust We Are
» popis a diskografie skupiny Flower Kings, The


Flower Kings, The - Stardust We Are
2017-09-12

Flower Kings, The / Stardust We Are

5 stars

Táto hudba je v dnešných ťažkých časoch skutočne balzam na ubolenú dušu.Včera som s prekvapením zistil,že 2CD vlastním už vyše 15 rokov a ešte som nebol schopný o tejto nádhere vytlačiť zo seba ani riadok.A to je chyba,pretože sa jedná o veľkolepý monumentálny monštruózny monolit čnejúci až do oblakov.A tak som sa rozhodol konať a umierajúce mozgové bunky som posilnil pivom značky Corgoň,ktoré je najlepšie na svete v rozpúšťaní zubného kameňa.

In The Eyes Of The World je poriadne našliapnutý začiatok v štýle skupiny Yes,ktorý hneď zdvihne náladu a hladinu serotonínu v mozgu a v nervových zakončeniach.Krátka oddychovka v podobe A Room With A View a už je tu zvolanie Shut Up! a Just This Once.A je tu kostolný organ a pastorálna takmer religiózna Church Of Your Heart,ktorá začne svojou dojímavou naivnou úprimnosťou jemne nahlodávať moje zatvrdnuté srdce zblúdilej ovečky z košiara rodnej RKC.Nasleduje trochu seversky zadumaná inštrumentálka The Man Who Walked With Kings,ktorá ukľudní rozbúrené city a ide sa do tuhého v podobe strašidelného inštrumentálneho kolosu Circus Brimstone.Keď popustím uzdu fantázie,tak vidím cirkusové šapitó,pod ktorým zdesenému obecenstvu predvádzajú akrobatické kúsky rôzni znetvorení mutanti,ľudoopi,hobitovia a avatari všetkého možného aj nemožného typu.Obecenstvo sedí ako prikované,bez možnosti pohnutia sa.Pre mňa zlatý klinec programu,kedy mi striedavo naskakujú zimomriavky a oblieva ma studený pot.A je tu záver v podobe Compassion.Bizarná nálada vyvolaná zvláštnymi elektronickými zvukmi,Roine Stolt spieva zastretým hlasom,následne mu kontruje zbor mohutným "Compassion" a táto výbušná zmes vrcholí elektrizujúcim a zároveň oslobodzujúcim gitarovým sólom gilmourovského typu,ktoré to všetko zaklincuje!

Tak a na dnes končím.Ako muž po štyridsiatke už nemám dlhú výdrž a CD č.2 by som už nezvládal zrecenzovať ani po mentálnej ani po fyzickej stránke.Ako odchovanec socialistického školstva,ktoré zo mňa vytvorilo latentného klérofašistu, homofóba a odporcu silikónových pŕs,nie som schopný podávať nadľudské kapitalistické výkony adekvátne súčasnej dobe.Najmä nie po dnešnej ťažkej noci,kedy ma vo sne naháňala nadržaná Nadežda Krupská s cieľom brutálne ma znásilniť.Ešte šťastie,že nemala silikónové prsia,lebo to by bol už iný horor!

» ostatní recenze alba Flower Kings, The - Stardust We Are
» popis a diskografie skupiny Flower Kings, The


Kayak - See See The Sun
2017-09-05

Kayak / See See The Sun

4 stars

Skvelý debut holandskej skupiny Kayak je na Progboarde trestuhodne dlhodobo ignorovaný,pričom sa jedná o silno výživný Art-Rock ako Brno!Tento smutný fakt je mi záhadou,pretože See See The Sun skutočne spĺňa všetky náročné estetické kritériá tak príznačné pre tento hudobný žáner.

Skupinu Kayak založili v roku 1972 študenti Hilversum Music Academy -Tom Scherzenpeel,Pim Koopman a Max Werner.Kayak sa veľmi rýchlo zaradili do prvej ligy holandských progresívnych kapiel ako boli slávni Focus,Supersister,Solution,Alquin,Earth and Fire,Finch...a mnohí ďaľší.Ich neskoršia tvorba však priniesla výraznejší odklon od progresívneho rocku smerom k pop-rocku.Tento trend je badateľný už od polovice 70-tych rokov,no napriek tomu si ich piesne zachovali vysoký umelecký štandard.

A aký je vlastne See See The Sun?
Nájdeme tu melodické piesne,ktoré majú svojský štýl s jemne jazzovým nádychom.Príjemne prekvapí celá plejáda klávesových nástrojov,ktorým vládne pevnou rukou Tom Scherzenpeel-piano,klavír,organ,hammond a miestami mellotron.Spolu vytvárajú pestrú paletu klávesových zvukov a efektov.Vokály a zbory sú skvostné,silne evokujúce vokálne harmónie skupiny Yes.Dlhominutážne epické megakompozície tu síce nenájdete,ale kvalitný Art-Rock sa dá v pohode sprostredkovať aj prostredníctvom kratších skladieb.Tento album sa určite nezahanbí ani v silnej konkurencií slávnych skupín tej doby,ako boli Genesis,Yes,ELO,Supertramp či Caravan.

» ostatní recenze alba Kayak - See See The Sun
» popis a diskografie skupiny Kayak


Fleetwood Mac - Fleetwood Mac
2017-09-01

Fleetwood Mac / Fleetwood Mac

4 stars

Len toť nedávno som v TV zhliadol pár dielov seriálu American Horror Story III.,ktorý vyvolal v mojej obývačke skôr salvy smiechu ako záchvaty strachu(ako by sa na dobrý horor patrilo).V hlavnej úlohe Jessica Langová,ktorá bravúrne zahrala absolútne morálne zhnitú vrchnú bosorku v bosoráckom dome:-).Dej bol príšerný,ale zaujala ma bosorka,ktorá v bažinách oživovala mŕtvoly :-)))) a pri tejto bohumilej činnosti počúvala Fleetwood Mac a Stevie Nicks na podivnom predpotopnom prehrávači.Nakoniec jej vrchná bosorka Jessica sen splnila a zoznámila ju so Stevie Nicks osobne.Bolože to radosti veselosti,Stevie zahrala na klavíri a zaspievala Rhiannon a dojaté bosorky slzili o dušu.

Album vyšiel v roku 1975 a je akýmsi úspešným predvojom megaplatinového albumu Rumours(1977).Samozrejme,že bluesové časy Petra Greena sú už nenávratne preč a kapela to má neochvejne a jednoznačne namierené k väčšinovému komerčnejšie ladenému poslucháčovi.A za tým sú vypredané koncerty,státisíce až milióny predaných nosičov a veľa veľa peňazí.Album sa v každom prípade veľmi dobre počúva.Je to kolekcia príjemných pesničiek,ktorým vládne megahit Rhiannon.A mne nezostáva nič iné,len odcestovať do tajomných bažín a podstúpiť omladzovaciu kúru u tajomnej bosorky za doprovodu hudby Fleetwood Mac.Ó šugar dady...

» ostatní recenze alba Fleetwood Mac - Fleetwood Mac
» popis a diskografie skupiny Fleetwood Mac


Jarre, Jean-Michel - Équinoxe
2017-08-15

Jarre, Jean-Michel / Équinoxe

5 stars

Équinoxe je viac než dôstojným nástupcom legendárneho debutu Qxygene.Je tu väčší dôraz na zapamätateľné melódie,prístupnosť masám a hitovosť.Po skladbách Equinoxe Part 3 a 4 sa okamžite vrhli komerčné rádiá,ako vyhladovaný pes na kosť.

Album vyšiel v decembri 1978 a v UK obsadil 11. priečku.Na obale sa rovnako ako v prípade Oxygene podieľal výtvarník Michel Granger.Hudba na Equinoxe je vesmírne fascinujúca,veľkolepá a myseľ pozdvihujúca.Do dnešného dňa sa predalo vyše 10 miliónov kópií na celom svete.S albumom Equinoxe sa viaže aj pozoruhodný rekord zapísaný do Guinessovej knihy.V roku 1979 sa konal v Paríži koncert pod otvoreným nebom,na ktorom sa zúčastnilo vyše milióna jasajúcich divákov.

Aj nasledujúce Jarreho albumy sú pozoruhodné,avšak kvality a úspešnosti Qxygene a Équinoxe už nedosiahli.Darmo,tretíkrát sa už nedá vstúpiť do tej istej rieky :-)

» ostatní recenze alba Jarre, Jean-Michel - Équinoxe
» popis a diskografie skupiny Jarre, Jean-Michel


Jarre, Jean-Michel - Oxygène
2017-08-15

Jarre, Jean-Michel / Oxygène

5 stars

Myslím,že tento album pozná snáď každý.Francúzsky elektronický mág,syn slávneho otca(skladateľa filmovej hudby) si Oxygene nahral sám vo svojom byte.Použil na to všetky možné analógové syntetizátory a elektronické hračky dostupné v tej dobe.Počujeme tu vtedy bežné klávesové nástroje ako Farfisa organ,Mellotron,ale tiež aj rôzne elektronické efekty.Vznikla z toho jedinečná šesťdielna elektronická kyslíková symfónia,ktorá poslucháča napĺňa zvláštnou ťažko popísateľnou harmóniou a duševnou rovnováhou.

Prvýkrát som toto dielo počul z praskajúcej LP platne od Jugotonu,spoločne aj s nasledujúcim Equinoxom.Ten pomer hudby a praskania bol tak 50 na 50 a tak som na tento asfaltový nosič definitívne zanevrel.V druhej polovici ôsmej dekády minulého storočia som mal už oba albumy nahraté na audiokazete z kompaktného disku a to už bolo iné kafe.Zážitok to bol ohromný!

Keď som bol hocikde v zahraničí, rozhovor skončil pri hudbe a spomenul som meno J.M.Jarre ,tak prítomným zasvietili oči a odvšadiaľ som počul Oxygene,Oxygene,Oxygene...V tej dobe to bola skutočne revolučná hudba a keď to mám hodnotiť dnes,tak je to jednoznačne za päť hviezdičiek.Tomuto môjmu rozhodnutiu napomohli aj korešpondenčné lístky od tučniakov z videoklipu Oxygene,Pt.4.A tie nemôžem ignorovať,veď som ich mal plnú poštovú schránku.Veď gentlemanov zo zvieracej ríše sa neoplatí si rozhnevať!

» ostatní recenze alba Jarre, Jean-Michel - Oxygène
» popis a diskografie skupiny Jarre, Jean-Michel


Jarre, Jean-Michel - Revolutions
2017-07-08

Jarre, Jean-Michel / Revolutions

4 stars


K tejto nahrávke som sa dostal až niekedy v septembri 1989 a to som vôbec netušil, že už o dva mesiace zažijem jednu revolúciu naživo. Chvalabohu, nežnú. J.M.Jarre (1948) bol v bývalom socialistickom Československu dosť obľúbený aj medzi nami vtedajšou študentskou mládežou. Požičiavali sme si medzi sebou kazety s jeho hudbou, boli to už x-té kópie z vinylových platní, častokrát s otrasným zvukom, ale malo to svoje čaro. Fenomenálny francúzsky skladateľ, klávesový a elektronický mág, perfekcionista a detailista to ku komponovaniu nemal ďaleko, veď jeho otcom bol známy skladateľ filmovej hudby Maurice Jarre (Lawrence of Arabia, Dr. Zhivago...)

Je fakt, že najznámejšie Jarreho diela sú Oxygene (1976) a Equinoxe (1978), ktoré v celom svete zdvihli vlnu záujmu o elektronickú hudbu a rôzne zvukové experimenty. Koncepčný album Revolutions však, čo sa týka kvality, v ničom za nimi nezaostáva. Hneď úvodná štvordielna šestnásťminútová suita Revolution Industrielle je úžasne silný hudobný materiál s celou plejádou originálnych nápadov. Ouverture síce začína dosť ponuro až temne, neskôr však prevládnu jasavé klávesové fanfáry oslavujúce technický pokrok. Gong ouvertúru ukončí a cez tvrdé industriálne zvuky parných strojov, škrípajúcich oceľových ojníc a ozubených kolies sa prenesieme do prvej časti suity. Mohutné klávesové steny, ktoré zrazu povstali z industriálneho besnenia valcujú všetko naokolo. V druhej a v tretej časti sa ústredný motív drobí, rozpitváva a spomaľuje. Celkovú náladu podfarbuje aj zborový mužský chorál. Skutočne veľkolepé! Priemyselná revolúcia devätnásteho storočia sa pôsobivo završuje a stáva sa z nej už len historická minulosť. Musím povedať, že dosť ťažké sústo na úvod. Nasledujúca London Kid je už v inom duchu. Typicky hravá melodická skladbička prináša uvoľnenie z priemyselného stresu. A už je tu titulná Revolutions, ktorú odštartuje arabský etno orchester do ktorého sa postupne pridávajú Jarreho elektronické hračky a počítačovo upravený monotónny hlas, ktorý opakuje ten istý krátky jednoduchý text „revolution-no human-no change-no sex-no TV-no future-revolution“ za kvílenia Al Mawsili-ho. Tokyo Kid zaujme perkusiami od výmyslu sveta a rôznymi elektronickými vychytávkami. Computer Weekend je zábavná oddychová skladbička. Šum mora evokuje pocit, že sedíte na pláži a bavkáte sa s notebookom. Záver v podobe piesne September je už vážny a trochu smutný. Vokály obstaráva Mireille Pombo. September je venovaný ľuďom, ktorí museli opustiť svoju vlasť a ich deťom. Téma sa plne rozvinie v poslednej krásnej hymnickej skladbe L´Emigrant, v ktorej sa snúbi dôstojná nostalgia a ťaživý bôľ duše.

Revolutions ponúka 44 minútovú porciu kvalitnej a plne profesionálne zaranžovanej muziky. Francúzska uvoľnenosť a nonšalantnosť a Jarreho skladateľský um v spojení s jeho bezmedznou fantáziou, to sú atribúty, ktoré tohto umelca zaslúžene dostali na piedestál svetovej hudby.

Napísané 6.5.2014 pre blog.sme.

(Ďakujem alienshorovi za vypracovanie profilu J.M.Jarreho na Progboarde)

» ostatní recenze alba Jarre, Jean-Michel - Revolutions
» popis a diskografie skupiny Jarre, Jean-Michel


Brother Ape - On The Other Side
2017-07-07

Brother Ape / On The Other Side

4 stars

Tento album stelesňuje veľmi inteligentné a sofistikované splynutie progresívneho rocku,AOR a jazz-rocku.Začiatky skupiny Brother Ape sa datujú do roku 1981 a dejiskom bolo hlavné mesto Švédska.Partia okolo Stefana Damicolasa nahrala titulnú skladbu z tohto debutového albumu už v roku 1995,teda desať rokov pred jeho oficiálnym vydaním.Celý album sa nahrával analógovo na 8-stopový magnetofón Tascam.Teda ak máte rádi hudbu skupín ako Saga,Alan Parsons Project,Genesis,Weather Report,alebo Brand X,tak určite si tu nejaký fragment pre seba nájdete.

The Jerk je poriadna šupa na úvod!Hradby kláves v štýle Genesis a do toho neustále nervózne dobiedza Damicolasova gitara ako rozzúrená osa.Hudobné obrazce sa s veľkou rýchlosťou vynárajú,vzápätí zanikajú a s pozoruhodnou ľahkosťou vznikajú nové.Ak radi pri hudbe snívate,je tu pre vás skladba Railways.Ľahučká melódia,jemné harmónie a takmer ženský Dahlströmov vokál.To treba počuť!V podobnej nálade je aj This Hour,ktorá však nemá až taký silný hypnotický účinok ako Railways.Nasledujúca Unaccomplished je už šajba v štýle úvodnej The Jerk.Ak si nedržíte klobúky,tak je ľahko možné,že o ne prídete!A čerešnička na torte na záver v podobe titulnej 8 minútovky,kde sa poriadne vybláznil bubeník Max Bergman.

» ostatní recenze alba Brother Ape - On The Other Side
» popis a diskografie skupiny Brother Ape


Discipline - Unfolded Like Staircase
2017-06-28

Discipline / Unfolded Like Staircase

5 stars

Detroit,štát Michigan.Bývalá mekka automobilového priemyslu,slávny hokejový klub Detroit Red Wings a miestni králi progresívneho rocku-páni Parmenter,Kennedy,Bouda a Dzendzel,ktorí tvoria skupinu Discipline.Takáto asociácia ma napadne,keď sa spomenie názov tohto mesta.

Discipline sú na scénu už dlhých 30 rokov a na konte majú zatiaľ tri štúdiové albumy(ten štvrtý uzrie svetlo sveta už o pár dní 7.7.2017). Iba tri šúdiové albumy??? Áno,ale aké!!!

Unfolded Like Staircase patrí medzi mimoriadne kvalitné hudobné diela a vlastne medzi to najlepšie z rokov deväťdesiatych.Že nepoznáte?Vaša chyba!Že nemáte CD v zbierke a ste progrocker?Tak to sa môžete hanbiť! :-)

Discipline vychádzajú z toho najlepšieho zo zlatej éry progresívneho rocku,z rokov 1969 až 1975.Príchuť starých Genesis,Van Der Graaf Generator,Gentle Giant a King Crimson sa jednoducho nedá prehliadnuť,no napriek tomu sa v prípade Discipline nejedná o Neo-Prog ako ho poznáme od skupín ako Marillion,Iq,Pendragon či Pallas,ani o retro-prog stavajúci vyslovene len na nostalgii.Je to zložitý symfonický progresívny rock určený pre náročného poslucháča.Trochu temný,avšak nenapĺňa človeka depresiou a horkosťou.Negatívny stav medziľudských vzťahov a sociálno-politickej mizérie je síce pomenovaný,ale dej nakoniec smeruje k nádeji. Unfolded Like Staircase je vzrušujúca dobrodružná cesta,ktorou sa z temného predpeklia dostaneme až do raja.

Spevák a multi-inštrumentalista Matthew Parmenter je majstrom melanchólie.Farba jeho hlasu osciluje niekde medzi Petrom Gabrielom a Petrom Hammillom zo slávnych Generátorov.Frázovanie a celkový vokálny prejav sa však blíži skôr k Hammillovi.Parmenter je vlastne taký chrapľavejší Peter Hammill.Spoločné s raným Gabrielom a Fishom majú aj vystupovanie s pomaľovanou tvárou.

Po inštrumentálnej stránke je tento album naprosto dokonalý.Všetky nástroje sú podriadené celku,nič nechýba a ani nič nevytŕča.Mellotron nás vracia kamsi na začiatok rokov sedemdesiatych,do doby Nursery Cryme,In The Wake Of Poseidon,Pawn Hearts...Hudba má spád od prvej až po poslednú sekundu!Obrovská naliehavosť úvodnej skladby Canto IV (Limbo) vydrží až do konca celého albumu.Prísun stále čerstvej a okysličenej krvi do žíl je zaručený!Discipline sú jeden veľký kardiostimulátor!Perpetum mobile hudby.Veď udržať poslucháča v napätom očakávaní počas celých 65 minút,to dokáže len málokto!Nie je tu ani štipka nudy!Naopak, ten vnútorný nepokoj,ktorý táto hudba u poslucháča vyvoláva je jednoznačne ku prospechu veci.Je nadávkovaný tak,aby hneď po prvých minútach poslucháča neodradil,ale aby ho naplnil zvedavosťou čo bude ďalej a ako to všetko nakoniec skončí.Asi ako tabletka s predĺženým uvoľňovaním účinnej látky.

Tri štvrťhodinové kompozície a jeden monumentálny 22-minútový epický opus nenechajú chladného ani toho najväčšieho flegmatika!Zvuk je vskutku famózny,mikrodynamika obrovská,DR 11.Čím vyššia hlasitosť,tým lepšie!Z kresla vstávam ohromne vnútorne obohatený,posilnený a naplnený úctou a vďakou.Tento album je Mount Everest progu!



» ostatní recenze alba Discipline - Unfolded Like Staircase
» popis a diskografie skupiny Discipline


Flamborough Head - Looking For John Maddock
2017-06-03

Flamborough Head / Looking For John Maddock

5 stars

Keď dáte do jedného vreca Camel, Genesis, Focus a štipku Renaissance ,poriadne potrasiete, tak vám vypadne Flamborough Head. Ďaľšia z dlhého radu kvalitných progrockových skupín z krajiny tulipánov.

Kostru Flamborough Head tvoria starí osvedčení harcovníci zo skupín Leap Day a Trion. Ak máte radi čarovný progrock z rokov sedemdesiatych s prímesou nostalgie, sladkej melanchólie a s množstvom romantických priam rozprávkových zákutí, tak toto je hudba pre Vás! Je stráviteľná už na prvé počutie, ale zároveň aj umelecky hodnotná. A práve zosúladiť tieto dva atribúty je mimoriadne náročné. Nejedná sa totiž o prvoplánové popevky, aké nám servírujú komerčné rádiá, ktoré sa človeku priam obsedantne vryjú do hlavy a potom nie a nie ich vyhnať. Zároveň sa nejedná o nejakú zložitú prekombinovanú avantgardu určenú iba pre úzku skupinu vyvolených osvietených intelektuálov.

Štruktúra albumu Looking For John Maddock pozostáva zo striedania inštrumentálnych a spievaných skladieb. Album otvára krehká inštrumentálka The Garden Pond. Vplyv britských Camel je nepopierateľný a gitarista Eddy Mulder šperkuje hru podobne ako Andy Latimer. Flauta v podaní Maigriett Boomsma znie žensky jemne a podmanivo. V druhej skladbe Sleepless Night sa Maigrett predstaví aj ako sólová speváčka. Jej vokál je civilný a neafektovaný. Na poslucháča pôsobí ľahko a nenútene, akoby si pospevovala iba tak sama pre seba doma v kuchyni, pri varení. Netlačí sa nasilu do polôh, ktoré sú jej neprirodzené a nechce byť za každú cenu v popredí. A nasleduje ďalšia inštrumentálka Spring. Neviem si predstaviť krajšie opísanie jari. Prebúdzajúca sa príroda, zakvitnuté stromy, štebot vtákov... Predposledná skladba Don´t Forget Us patrí medzi najkrajšie inštrumentálky aké som kedy počul. A počul som už toho dosť, to mi verte! Hudba prežiarená nadpozemskou vznešenosťou! Na záver to najlepšie v podobe rozsiahlej titulnej epickej kompozície Looking For John Maddock. Takmer dvadsať minút čistej hudobnej krásy a silných emócií. Latimerovsko-Hackettovské gitarové sóla v podaní Eddyho Muldera, pevný klávesový podklad Eda Spanningu a priam Jethro Tull-ovská flauta našej Maigrett, ktorá exceluje aj ako speváčka a v dvojhlase jej pomáha Koen Roozen. Jednoducho klenot klenotov!

Ak hladáte niečo stabilné a trvácne, niečo čo sa len tak neopočúva a nezovšednie,tak ste na správnej adrese. Tento album je ten správny tip. Hudba, pri ktorej môžete snívať s otvorenými očami. *****

P.S. : Túto hudbu ocení aj ženské publikum. Mojimi spoluposlucháčmi bola moja manželka aj moja mama.

pozn.: napísané pre blog.sme 14.2. 2014

» ostatní recenze alba Flamborough Head - Looking For John Maddock
» popis a diskografie skupiny Flamborough Head


Cobham, Billy - A Funky Thide of Sings
2017-05-28

Cobham, Billy / A Funky Thide of Sings

4 stars

Už ma nebaví písať recenzie.Pero mi vyschlo,atrament sa minul,slovná zásoba sa vyčerpala...a udrela kríza stredného veku.Zmenil sa mi aj vkus na ženy.Len toť nedávno sa mi páčili iba maturantky a dnes už preferujem len staršie a zrelé ženy tak 25 až 26 ročné.

Avšak tento album ma v dobrom nakopol.Pozerám,že na progboarde nie je žiadne hodnotenie,ani recenzia.A Funky Thide Of Sings je tu ako od macochy.Nuž uľútostilo sa mi tejto siroty a tento fakt ma primäl(hrozné slovo,však!) prekonať svoju lenivosť a napísať pár čisto subjektívnych dojmov.

Billy Cobham,rodák z Panamy sa preslávil najmä ako bubeník skupiny THE MAHAVISHNU ORCHESTRA,ktorá na začiatku sedemdesiatych rokov spôsobila doslova revolúciu v hudbe.Jeho pozoruhodná sólová tvorba však nie je len slávny debut Spectrum(1973),ale za vypočutie rozhodne stojí aj jeho štvrtý štúdiový album A Funky Thide of Sings.Funky?A prečo nie???Uvoľnená pohodová atmosféra,radosť zo života,relax,povznesená nálada a majstrovské muzicírovanie.To všetko tu nájdete!Prím má mohutná dychová sekcia,podporená presnou a dokonalou rytmikou.Takto má vyzerať zábava na horúci letný večer!Až v siedmej skladbe A Funky Kind Of Thing vlastne zistíme,že sa jedná o sólový album jedného z najlepších svetových hráčov na bicie nástroje.Bubenícka exhibícia najvyššej kategórie!Všetky tie veľké kotly,bubny a bubienky,činely a kopáky dostali poriadny výprask.V záverečnej skladbe Moody Modes si dychová sekcia zobrala oddychový čas a priestor dostal Milcho Leviev a jeho klavír a tiež Alex Blake a jeho sólo na basu.Veľmi silná inštrumentálna desaťminútovka.

Po zvukovej stránke hrá CD excelentne,DR má snáď až 12.Rozlíšiteľnosť jednotlivých nástrojov je ohromujúca,nič sa nezlieva,netvorí sa zvuková guľa...takto nejako má znieť kvalitná jazz-rocková nahrávka.

(Počúval som na zostave,ktorú mám určenú len na jazz,jazz-rock/fusion a ktorá v tejto oblasti maximálne
vyhovuje mojím ušiskám a spĺňa moje požiadavky/high-end to nie je,ale to mi nevadí/:
Sony scd-xe800,Yamaha AX-397-direct on,Tannoy Mercury Fusion 2)

» ostatní recenze alba Cobham, Billy - A Funky Thide of Sings
» popis a diskografie skupiny Cobham, Billy


Wobbler - Hinterland
2017-05-15

Wobbler / Hinterland

5 stars

Dovolím si iba pár osobných poznámok k tomuto hudobnému dielu,pretože všetko podstatné už bolo napísané.Ja som mal najväčší zážitok z tejto hudby v jeden večer,kedy STV vysielala film Ela Havettu-Slávnosť v botanickej záhrade(1969).Zvuk televízora som stiahol a k obrazu mi hralo CD Wobbler -Hinterland.Tento skvelý nórsky retroprog vyznel ako dokonalý soundtrack k tomuto trezorovému surrealistickému filmu a mal som z toho silný emocionálny audio-vizuálny zážitok.Stretli sa v ten večer u mňa tri dôležité skutočnosti a to: nostalgické duševné rozpoloženie,hudba ktorá znie ako z prvej polovice 70.rokov a to napriek tomu,že bola nahratá v roku 2005 a film,ktorý presne vystihuje atmosféru tej doby.Takto som sa preniesol v čase o 40 rokov do minulosti prostredníctvom tohoto náhodného audio-vizuálneho prepojenia.

» ostatní recenze alba Wobbler - Hinterland
» popis a diskografie skupiny Wobbler


Abraxas - 99
2017-05-03

Abraxas / 99

5 stars

Skupina Abraxas patrí medzi popredné poľské progrockové súbory a to aj napriek tomu,že vydala iba tri štúdiové albumy...a to ešte v minulom storočí!Abraxas vznikli v roku 1987 a debutový album nahrali až v roku 1996.Ich hudba,to je akési prepojenie klasického britského neo-progu a slovanskej duše a muzikálnosti.

Album 99 je oproti predchodcovi s názvom Centurie značne pritvrdený,čo je jednoznačne ku prospechu.Niektoré až metalové pasáže zvyšujú dramatičnosť a nástojčivosť prebiehajúceho hudobného deja.Tématicky sa tu jedná o akýsi vnútorný prerod človeka od stagnácie cez bolestivú duševnú očistu,ktorú sprevádza utrpenie v podobe sebazničujúcich obsesií,až po definitívne oslobodenie.Človek sa zmieri s osudom a nájde si v živote miesto kam patrí.Úvod je emočne veľmi silný v očakávaní nového začiatku.Klávesové steny a do toho tvrdé gitarové riffy a sugestívny vokál Adama Lassa.Pôsobí to na mňa priam elektrizujúco!Príjemným prekvapením je veľmi kreatívna a konzekventná hra bubeníka Mikolaja Matyska.Jeho bicie neudávajú iba rytmus,ale v podobe množstva prechodov stále zasahujú do diania,víria hladinu,prinášajú ten pravý nepokoj a udržujú poslucháča v stálej bdelosti a v napätí.V skladbe Jezebel sa v prvej polovici zdanlivo nič nedeje,no vtom vytryskne ohromné srdcervúce gitarové sólo,najsilnejšie aké som kedy počul.Nechýba ani krátke hovorené slovo,akési strašidelné bolestivé povzdychy opisujúce momentálne prežívané pocity.Spoveď,pocit vyobcovania,obsesie a človek v zajatí množstva zmätočných informácií valiacich sa z médií a cítiaci sa stratený v nových moderných technológiách.Pinkfloydovská nostalgia a melanchólia,bolesť a bezútešnosť nakoniec vyvrcholí v burácajúcu očistu v podobe majestátneho zvuku chrámového organu.Zaplavujú ma povznášajúce pocity slobody a mám chuť vzlietnuť.

Album 99 je po hudobnej stránke napínavý a vzrušujúci ako kvalitný triler.Stále sa deje niečo prekvapivé a pri opakovaných posluchoch sa stále viac a viac teším na určité priam orgastické pasáže.Texty sú veľmi kvalitné,ale zároveň aj ťažké a pre niekoho možno kontroverzné.Kvalita nahrávky je nadštandardná,DR tipujem okolo 11.Poľština mi tu jednoznačne sedí,počul som aj anglickú verziu,tá však nebola pre mňa natoľko emočne silná.CD je kvalitne spracované,v booklete sú texty v poľštine aj v angličtine a samotný disk je zo spodnej strany zlatý,pozlátený pravým poľským 24 karátovým zlatom :-).U mňa päť hviezd bez debaty!!!

» ostatní recenze alba Abraxas - 99
» popis a diskografie skupiny Abraxas


Galahad - Empires Never Last
2017-04-04

Galahad / Empires Never Last

5 stars

Empire Never Last je hudba dramatická,pompézna a plná energie.A to až tak,že by snáď prebrala aj človeka v kóme.Skupina Galahad vznikla v roku 1985 a svojou tvorbou sa postupne zaradila k prvej vlne britského neo-progu,ktorú charakterizujú skupiny ako Marillion s Fishom,IQ,Pendragon,Twelfth Night a Pallas.Veľká zmena štýlu aj celkového soundu nastala s príchodom nového producenta Karla Grooma(gitarista z Threshold).Pod jeho vplyvom má hudba Galahad síce neo-progový základ,ale na ňom sú vystavané moderné prvky ako sú techno a disco rytmy,sample a sequencery na jednej strane a ostré, tvrdé metalové gitarové riffy na strane druhej.Vznikla z toho veľmi homogénna hudobná zmes so silnou povzbudzujúcou emanáciou.

Na začiatku to na nejakú smršť ani nevyzerá.Tri hosťujúce vokalistky-Tina Booth,Sarah Quilter a Tina Groom spievajú celkom lahodne,hotová selanka.Tá je však narušená revom Dééé-Fi-Ance a spustí sa zbesilá jazda.Chrámový organ a do toho strojovo presná rytmika(Lee Abraham-Spencer Luckmann) a gitarové riffy.Paľba pokračuje v skladbe Termination.Prvá epická kompozícia I Could Be God má štrnásť minút je poriadne tvrdá , plná zmien a prekvapení.Stuart Nicholson spieva ako malý boh,všetko je do puntíku vymakané.Trošku uvolnenia príde v celkom milej skladbičke Memories From An African Twin.To pá-pá-pá-pá-pá...je fakt čarovné a celkom milé.Človek sa až pousmeje.A prichádza záverečný nápor v podobe titulnej Empire Never Last a záverečnej This Life Could Be My Last.Skutočne bombastické finále!Tu mi už slová dochádzajú,počúvam s nemým úžasom a s otvorenou hubou.Tú dokonalosť a nádheru treba jednoducho počuť,každý opis je v tomto prípade nedostatočný.Piesne sú melodicky veľmi silné a emócie trhajú žily.

Empire Never Last je výnimočný album a v čase vydania vyhral mnohé progrockové ankety,v ktorých bol označený ako album roka 2007.O tento úspech sa pričinili aj hviezdne mená hosťujúcich muzikantov a to sú Clive Nolan(Pendragon,Arena,Shadowland,Casino...) a gitarista Karl Groom a tiež aj vyššie spomenuté vokalistky.

Odporúčam počúvať na stereo zostave pri vyššej hlasitosti.Bravó GALAHAD!

» ostatní recenze alba Galahad - Empires Never Last
» popis a diskografie skupiny Galahad


Oldfield, Mike - The Songs of Distant Earth
2017-03-22

Oldfield, Mike / The Songs of Distant Earth

3 stars

Namaškrtený albumom Tubular Bells II. som si v roku 1995 kúpil originál audiokazetu The Songs Of Distant Earth, dá sa povedať, že naslepo. Internet vtedy nebol, nemal som kde otestovať, tak som to riskol. A risk nie je vždy zisk. Kazetu mám dodnes a aj po 22 rokoch hrá v trojhlavovom decku čisto ako kryštál.

Úvod je skvostný, typická Oldfieldova gitara spieva, tak to má byť. Od tretej skladby sa však nenápadne vkráda nepriateľka číslo jedna - nuda. Úvodný motív sa opakovane vracia v rôznych variáciách, obmenách a mutáciách, raz viac, inokedy menej nápadne. Stále je to o tom istom, vývoj stagnuje. Osvieženie príde až v Lament For Atlantis v podobe nádhernej klavírnej melódie. To sa majstrovi podarilo, avšak na celú A stranu kazety je to málo. B strana začína sci-fi zvukmi, ktoré prekvapivo prechádzajú do gregoriánskeho chorálu. Tiež dobrý nápad,ktorý treba oceniť. Zvyšok je už len bezcielne blúdenie vesmírom a tak zaprášený od kozmického prachu a polepený cukrovou vatou sa konečne dostávam do finále, ktoré stelesňuje znovu len opakovanie úvodného motívu.

Tento album zďaleka nedosahuje úroveň predošlého opusu Tubular Bells II. Chýba mu pestrosť, moment prekvapenia, sviežosť, časté zmeny tempa a melódie a hlavne radosť. Avšak v porovnaní trebárs s Earth Moving (1989) je The Songs Of Distant Earth priam veľdielo. Takže hodnotím slabými tromi hviezdičkami.

» ostatní recenze alba Oldfield, Mike - The Songs of Distant Earth
» popis a diskografie skupiny Oldfield, Mike


I And Thou - Speak
2016-12-27

I And Thou / Speak

5 stars

Jasonovi Hartovi sa podarilo na tomto albume vykúzliť pravú hackettovsko-genesisovskú zasnenú atmosféru druhej polovice sedemdesiatych rokov.Ideálna hudba pre romantické duše,ktoré dávajú prednosť rozjímaniu a meditácii pred hlukom dnešného sveta.Umenie sa dá sprostredkovať aj nenásilne a prirodzene bez nejakého vrieskania,hlasitých reklamných kampaní a prílišného tlačenia na pílu.Tento album je toho dôkazom.Kto chce hľadať,ten nájde.

Spev Jasona Harta má láskavý rozprávačský charakter,podporený stále sa rozvíjajúcou a vzmáhajúcou sa inštrumentálnou kresbou,ktorá postupne naberá na šírke ,priestorovosti a mohutnosti.Pred poslucháčom sa nenútene odhalí široká paleta podmanivých melódií a harmónií nežne hladiacich dušu.Keď sa v tretej,najdlhšej kompozícii pridá aj krehký ženský vokál Keren Ann celkový dojem posvätného pokoja je zavŕšený a dokonale umocnený.V záverečnej skladbe sa ako hosť predstaví Steve Hogarth,spevák z Marillion-u.Jeho vystúpenie je pomyselnou čerešničkou na torte a uzatvára tento jedinečný album.

Ďaľšie slová sú už zbytočné.Už len pripomeniem,že Jason Hart hral v skupine Renaissance,kde spievala i Anna Haslam,ktorá mu namaľovala i obal albumu Speak.Na bassgitaru hrá John Galgano z americkej progresívnej skupiny IZZ.

Ak si nájdete niekedy čas na túto čarovnú hudbu,tak prajem príjemné počúvanie.

» ostatní recenze alba I And Thou - Speak
» popis a diskografie skupiny I And Thou


Coverdale, David - Coverdale Page
2016-12-21

Coverdale, David / Coverdale Page

5 stars

Od začiatku roku 2000 bol v mojom CD prehrávači stálym hosťom kompaktný disk Metropolis part 2:Scenes from a memory, neskôr sa striedajúci práve s CD Coverdale Page,ktoré som si čírou náhodou obstaral niekedy cez leto toho roku.Bol som akurát na Štefánikovej v Nitre,horúčava jak sviňa,košeľa prilepená na chrbát a na pešej zóne šaškoval Jožo Pročko so svojou pokúšajúcou "šou".Plno ľudí okolo,trápnosť jak leninov prd,tak som sa rýchlo zdekoval do najbližšieho music shopu,kde ma hneď zaujal obal CD s dopravnou značkou na ktorej bola šípka smerujúca nahor.V tej dobe som ešte nemal doma internet,takže info bolo pomenej a o tejto platni som nevedel.Aj keď som nebol nikdy zepelínovec,ale Davida Coverdala som mal v úcte ešte z jeho pôsobenia v Deep Purple a Whitesnake.CD som si dal pustiť na slúchadlá,vypočul takmer celé ...a bolo rozhodnuté! Tá drsná hudba ma chytila ako muchu do pavúčej siete!Doma som potom šantil ako nadržaný puberťák vypustený z reťaze.Hormóny sa búrili,krv vrela rockovým varom,tlak bol nemerateľný a v jednu letnú noc,keď som bol zhodou okolností sám doma,tak som pozatváral okná a zatiahol rolety,aby som nerušil susedov,nakopol hifinu a nekompromisne otočil volume doprava a spustilo sa peklo.Metropolis,potom Coverdale Page,potom znovu Metropolis a Coverdale Page....až som skončil o pol štvrtej ráno.Turbo noc!Plný dojmov som sa šiel prejsť do záhrady aby som sa skľudnil.Už svitalo,všetko okolo ešte spalo,všade ticho a mne v hlave doznievalo Whisper a Prayer for the Dying.To bolo šialené ,ale zároveň krásne!

Neskôr som samozrejme začal pátrať po "dvojke".Nejako mi nešlo pochopiť ,že dvojka jednoducho NEEXISTUJE!Ako to,že niečo tak dobré nemá pokračovanie?...no možno práve preto!

Odvtedy prešli veky,vlasy vypadali,hormóny sa skľudnili,zmúdrieť som stále nezmúdrel...ale Coverdale Page ma baví stále rovnako.Husia koža o drsnosti šmirgľa naskakuje pri Shake my Tree,pri Over Now je drsnosť rašple,pri Don´t Leave Me This Way dostávam závraty a pri Whisper a Prayer for the Dying sa duša oddeľuje o tela.To sa nedá naučiť,to treba zažiť!

» ostatní recenze alba Coverdale, David - Coverdale Page
» popis a diskografie skupiny Coverdale, David


Clepsydra - More Grains of Sand
2016-11-08

Clepsydra / More Grains of Sand

4 stars

Album so smutným anjelom na obale je tak trochu nezaslúžene v tieni nasledujúcich majstrovských opusov Fears(1997) a Alone(2002).Švajčiarsky súbor Clepsydra patrí medzi elitu veľkej neo-progrockovej rodiny a má svoje čestné miesto hneď vedľa zoskupení ako sú Pendragon,IQ,Marillion,Pallas,Arena.... a to napriek tomu,že na svojom konte má len štyri štúdiové albumy.

More Grains Of Sand je vydarená nahrávka,ktorá spĺňa všetky kvalitatívne atribúty očakávané fanúšikmi žánru.Klávesová práca Phila Huberta v ničom nezaostáva za takými borcami ako je Mark Kelly zo skupiny Marillion,alebo Clive Nolan z Pendragonu a z Arény. Aluisio Maggini je špičkový spevák so silným prenikavým hlasom a na tomto albume spieva obzvlášť oduševnene(špeciálne si treba vypočuť skladby Eagles a Hold Me Tight).Silnú kostru tvoria najdlhšie skladby.Dvojdielna No Place To Flowers,krásne smutná The River in Your Eyes a najradšej mám The Prisoner´s Victory,v ktorej gitarista Lele Hofmann strúha jedno krajšie gitarové sólo ako druhé.V skladbe Moonshine Of Heights sa ako hosť predstaví aj Nick Barett,líder Pendragonu,ktorý prišiel podporiť kolegov v bohumilej činnosti.

Hudba Clepsydry je nevtieravá,podmanivá,počúva sa mimoriadne príjemne a má potenciál osloviť aj poslucháčov mimo žánru zvaného neo-prog.Môžu za to jej podmanivé melódie,celkové harmonické vyznenie,umne a inteligentne vystavané kompozície,decentné a vkusné aranžmány,inštrumentálna zručnosť muzikantov a neprehliadnutelné nadšenie a zápal pre vec.

» ostatní recenze alba Clepsydra - More Grains of Sand
» popis a diskografie skupiny Clepsydra


Saga - Generation 13
2016-10-19

Saga / Generation 13

5 stars

Päť rokov pred miléniom doba vonkoncom nepriala rozsiahlym veľkolepým progresívnym koncepčným dieľam.Sage to však mohlo byť fuk,riskli to a dobre urobili!Netreba predsa podliehať diktátom doby a móde.A je v tom aj kus odvahy.

Páni zo skupiny Saga sa inšpirovali knihou "13 Gen Abort Entry Ignore Fail" od Neila Howe-ho a Billa Straussa na ktorú voľne nadväzujú.Príbeh rebelujúceho teenagera Sama mi bol vždy blízky a vnútorne som sa s ním stotožňoval.A to je prvý predpoklad dobrého zžitia sa s koncepčným monotématickým veľkovýpravným hudobným dielom.Tiež patrím do tej generácie narodenej v rokoch 1960-1980,takže mi je to mentálne blízke.Technicky je album rozdelený na 25 na seba plynulo nadväzujúcich trackov a dramatičnosť a dynamiku deja veľmi pôsobivo dotvára symfonický orchester.Príbeh je prerozprávaný/prespievaný postavou Jeremyho v podaní hlavného vokalistu Michaela Sadlera.Samotného hlavného hrdinu stvárňuje Jim Gilmour,ktorého miestami alternuje Roger Sommers.Na albume je plno silných hudobných a emocionálnych momentov.Aby som ich všetky vymenoval,trvalo by mi to asi dovtedy,pokiaľ by národná rada SR ústavnou väčšinou zrušila Mečiarove amnestie.Vypichnem však aspoň tri.The Cross (Home 3) a hlavne mohutnú hymnickú pieseň We Hope You´re Feeling Better,ktorej motív sa v závere albumu ešte
zopakuje.Michael Sadler si sadá za chrámový organ,následne ma úplne ochromí orgazmický zborový refrén spievaný Sadlerom a hosťujúcou speváčkou Mary Newland,ktorá disponuje podobným hlasom ako slávna bluesová speváčka Beth Hart a všetku túto nádheru korunuje nadpozemské gitarové sólo Iana Crichtona,ktoré ma vynáša až do nebeských výšin.Na hlave mi stoja dupkom všetky vlasy,najviac však tie,ktoré mi už dávno vypadali.Lekársky sa tomu hovorí fantómová vlasová erekcia.Tretí silný moment je samotný záver,kde sa do sýtosti vybláznil symfonický orchester,ktorý vygradoval celý dej až k zblázneniu.

Ďaľšie reči sú už zbytočné!Generation 13 si skrátka treba vypočuť a precítiť.Mal som to šťastie,že som sa s touto čarovnou hudbou oboznámil už pár týždňov po jej vydaní,takže jeseň roku 1995 bola u mňa v znamení Sagy.Spomienky sú nezabudnuteľné a v mojej hlave zostanú navždy,ibaže by ich vymazal zákerný alzhajmer.Hrom do orecha!

» ostatní recenze alba Saga - Generation 13
» popis a diskografie skupiny Saga


Saga - The Security of Illusion
2016-10-01

Saga / The Security of Illusion

4 stars

Saga mi vždy zaručene zdvihne náladu a tento prípad to len potvrdzuje.Kapela sa zišla v najlepšom možnom zložení: Sadler-I.Crichton-J.Crichton -Gilmour-Negus a šlape ako dobre namazaný stroj,ktorý chrlí jednu pecku za druhou.Vyčnieva však gitarista Ian Crichton,ktorý na tomto albume odviedol dokonalú prácu.Jeho gitara je takmer všade...hladí,znepokojuje,vrčí,udáva smer s dravým ťahom na bránu.

Po stránke kompozičnej a aranžérskej je to typická Saga.Prevažujú plnotučné šajby,za všetky spomeniem aspoň Mind Over Matter,Stand Up,No Man´s Land...na tie sa vždy teším.Je tu aj pár pomalších skladieb,ktoré sú veľmi pekné a príjemné.A to intenzívne "búchanie" v skladbe Without You ma vždy dostane.V roku 1993 Saga nahrala svieži album plný pozitívnej rockovej energie.

V zbierke mám pôvodné vydanie CD z roku 1993,teda žiadny nabúšený dnešný remaster.Kompresia bola vtedy ešte neznámy pojem a tak rozlíšiteľnosť jednotlivých nástrojov v celom hudobnom spektre je obdivuhodná a to aj pri vysokej hlasitosti.Priestorovosť tak isto,takže radosť počúvať.Škoda,že v dnešnej dobe sa stáva pomaly unikátom stretnúť sa s takouto zvukovo kvalitnou nahrávkou.

» ostatní recenze alba Saga - The Security of Illusion
» popis a diskografie skupiny Saga


Änglagård - Hybris
2016-09-23

Änglagård / Hybris

5 stars

Hybris bol pre mňa vždy najvyššou métou progresívneho rocku.Ako keď horolezec zdolá Mount Everest a v tom momente si uvedomí,že vyššie sa už ísť jednoducho nedá.

Hybris tvoria štyri dlhé skladby.Tiché melancholické pasáže sa umne striedajú s hlasitými,ten kontrast je doslova dychberúci,jemná melodická linka ľúbeznej flauty zrazu prerastie v nespútané progrockové orgie burácajúcich hammondov,kvíliacich gitár a úderne energických bicích.Nežné klavírne intro razom pretne chrámový organ až z toho striasa a reže do živého ako ostrá žiletka.Rytmy a protirytmy, zdanlivý crimsonovský chaos ,pod povrchom ktorého sa skrýva precízny poriadok a usporiadanosť.Takmer všadeprítomný mellotron cielene podfarbuje temnú atmosféru a človeku ide od vzrušenia priam vyskočiť srdce z hrude.Občasné spievané pasáže v tajomnej švédštine a severské etnické melodické prvky len znásobujú mystický charakter tohto diela.

Ďaľšie slová sú zbytočné.Tam,kde božská nadpozemská múza splynie s krehkými smrteľníkmi vznikne HUDBA,ktorá nás odpútava od každodenných starostí, tlmí naše temné pudy a prebúdza v nás poznanie,že nie sme konzumné chamtivé zvieratá,ale ľudia!Hlboko sa klaniam!

» ostatní recenze alba Änglagård - Hybris
» popis a diskografie skupiny Änglagård


Flower Kings, The - Unfold The Future
2016-09-13

Flower Kings, The / Unfold The Future

5 stars

Africké rytmy odštartujú úvodnú epickú 30-minútovku The Truth Will Set You Free.Hasse Froberg spieva s obrovským nadchnutím.Ten optimizmus je doslova infekčný!Rytmika Csorsz/Reingold dokazuje,že je jednou z najlepších na svete.Ako dobre namazaný stroj.Prichádzajú rôzne hravé inštrumentálne vsuvky a medzihry...a zaburáca pompézny refrén na ktorý sa vždy teším.Ten sa počas 30 minút niekoľko krát opakuje a vždy sa vynorí z hustého pralesa majstrovských inštrumentálnych plôch na ktorých sa poriadne vybláznili všetci hráči,najviac však asi klávesák Tomas Bodin.

Monkey Business a Black And White pokračujú v nastúpenej ceste vysokej kvality progresívneho rocku ďalej,avšak už s kratšou minutážou :-).Christianopel je 8 a pol minútový inštrumentálny jazzový masaker.Treba len zavrieť oči a vychutnávať si to.A vzápätí prichádza temná epická štvrťhodinovka Silent Inferno.Poriadne psycho,ktoré vám zaručene zmrazí úsmev na tvári.

Disc 2 začína rezko v podobe Genie In A Bottle a ešte rýchlejšej Fast Lane,kde sa zaskvel vokál hosťujúceho Daniela Gildenlowa zo skupiny Pain Of Salvation.Nostalgická skladba Grand Old World,ktorú si zaspieval kapelník Roine Stolt mi vždy pomastí brucho a ten Wallanderov saxofón...nič sa nevyrovná spomienkam na staré dobré časy.Soul Vortex a The Devils Danceschool sú jazzové masakre s poradovým číslom 2 a 3.Medzi nimi strašidelná Rolling The Dice s Danielovým kvílivým vokálom.Tu už ide sranda bokom a začínam sa vážne báť.

To najlepšie nakoniec v podobe Devils Playground.Strašidelné industriálne zvuky,chrámový organ,následne progrocková inštrumentálna smršť.Roine za mikrofónom ma sugestívne vťahuje do deja a z rozbehnutého vlaku sa už nedá vystúpiť.Zisťujem že svet je vlastne temné miesto a žijeme v galaxii nenávisti,kde pes požiera psa a kde vládne sám diabol.Bŕŕŕ!!!25 minút s dobrou muzikou však ubehne ako voda a sme na konci tunela,kde žiarivo svieti päť hviezdičiek.Majstrovské dielo progresívneho rocku!

» ostatní recenze alba Flower Kings, The - Unfold The Future
» popis a diskografie skupiny Flower Kings, The


Karmakanic - Wheel Of Life
2016-08-31

Karmakanic / Wheel Of Life

4 stars

Keď som na jeseň 2008 vykračoval z predajne rockextremum s čerstvým zabaleným výliskom Who´s The Boss In The Factory? v taške,tak som ani vo sne nepočítal s tým,aká hudobná nálož mi neskôr doma vybuchne.Po Send a Message From The Heart vytryskol priam gejzír radosti!S inštinktom lovca a s posadnutosťou hudobného maniaka som sa dal okamžite do zhánky po predošlom albume Wheel Of Life,čo sa neskôr aj podarilo.

Kozmický motív epickej pätnásťminútovky Masterplan,Part 1 a nastupuje elegantná,ľahká priam vzdušná,ale zároveň technicky presná hra na bicie Zoltana Czorsza-maďarského bubeníckeho zázraku.Tá je podporená hammondom Tomasa Bodina.Do toho bubľajúca basa Jonasa Reingolda a hneď mi je jasné,že kto je boss v továrni Karmakanic.Masterplan by mohla byť kludne súčasťou hociktorej platne Jonasovej a Zoltánovej domovskej skupiny The Flower Kings.Rytmika,melodický motív a hudobné cítenie sa jednoducho nezaprie.Alex in Paradise,je výborné odľahčenie po epickej ťažkotonážovke.Žartovná pieseň s trochu tanečným rytmom určite neuškodí.A to sa už blíži zlatý klinec programu Do U Tango?Mrazivý ženský hlas sa opýta "Do you tango?I wan´t to dance!" a spustí sa zvláštny hudobný guláš v ktorom sa prelína jazz s vášnivým gitarovým flamengom v štýle Al Di Meolu.Jonas Reingold prepletá na base tak intenzívne,že každú chvíľu čakám,kedy mu nástroj v rukách vzbĺkne.Veľmi zvláštna a unikátna skladba!Pri jej počúvaní si často predstavujem scény z hriešneho filmu Posledné tango v Paríži s Marlonom Brandom....A znovu ženský hlas z ktorého mrazí, "Do you Tango?I Wan´t to Dance!".

Na ploche 13 minút je tu ďalšia rozsiahla skladba Where The Earth Meets The Sky.Znovu sú tu prítomné všetky poznávacie znaky veľkej rodiny Kvetinových kráľov a severskú náturu je počuť v každej sekunde.Čerešničkou na torte je hosťujúca vokalistka Inger Ohlén.V titulnej skladbe albumu si zahrá krásne gitarové sólo aj Roine Stolt,kapelník The Flower Kings,a tak je vlastne celá kompánia opäť pokope. Masterplan,Part 2 nadväzuje na úvodný motív z Part 1 a postupne ho zľahka rozvíja.

Som presvedčený o tom,že album Wheel Of Life splní prísne kritériá náročného poslucháča.A to nielen po inštrumentálnej stránke a kompozičnej,ale aj po hudobno-estetickej.Úplný vrchol tvorby však dosiahli páni až na nasledujúcom albume Who´s The Boss In The Factory?



» ostatní recenze alba Karmakanic - Wheel Of Life
» popis a diskografie skupiny Karmakanic


Pulsar - Halloween
2016-08-15

Pulsar / Halloween

5 stars

Poslucháčsky náročná hudba do ktorej sa nedá vniknúť na prvé počutie.Tak by sa dal jednou vetou charakterizovať tento album,ktorý mnohí experti označujú za francúzsky Dark Side Of The Moon.Temný symfonický prog s prvkami psychedelic/space rocku ako ho poznáme z konca 60-tych rokov najmä z tvorby Pink Floyd.

Album tvoria dve dlhé,takmer 20 minútové kompozície Halloween Part 1 a Part 2.Každá z nich je rozdelená do niekoľkých častí.Atmosféra tohto diela je ovplyvnená nielen známym sviatkom strašidiel,ale tiež aj Viscontiho filmom Smrť v Benátkach(1971) a v neposlednom rade aj hudbou a osudom Gustava Mahlera(1860-1911),ktorému v detstve zomrelo sedem súrodencov http://img.cdandlp.com/2015/10/imgL/1128109215-3.jpg.Práve nevinný detský hlas (Sylvia Ekstrom)za doprovodu klavíra zaspieva úvodný Halloween Song,ktorý tvorí úvod Part 1.Cítiť v ňom určitú hororovú zlovestnosť,ktorá sa vzápätí vystupňuje v inštrumentálnej časti Tired Answers.Tiesnivý zvuk mellotronu v kombinácii s flautou,následne sa pridá akustická gitara , rytmika a to všetko pricukrované efektami z analógových syntetizátorov... a zimomriavky sú zaručené!Gilbert Gandil spieva v angličtine.Jeho hlas je akoby zastretý a má zvláštne kvílivý nádych.Celá kompozícia Part 1 je krásne vystavaná tak,že postupne graduje a v posledných troch minútach vrcholí.Cítim sa ako na konci 19. storočia,kedy bola dosť morbídna móda fotiť sa s mŕtvymi príbuznými,ktorých tváre pred fotením patrične upravil fotograf(či už maľovaním,líčením...),takže vyzerali ako živí,len ten pohľad bol už vyhasnutý http://www.pluska.sk/thumb/images/gallery/plus7dni/zo-zahranicia/2012/12/morbidne-fotky3.jpg?w=670&h=376&ip=5.Bŕŕŕ...info: http://www.pluska.sk/plus-7-dni/relax/morbidna-moda-nasi-predkovia-rodinnych-fotkach-pozovali-mrtvolami.html


Part 2 začína zvukom perkusií.Atmosféra sa nemení a z pestrej palety nástrojov je okrem 12 strunovej akustickej gitary čoraz viac počuť aj violončelo.Gilbert Gandil si strihne ešte sólo na elektrickú gitaru a je tu ťaživý záver o ktorý sa postarajú organ a analógové syntetizátory.Posledná časť pod názvom Time je ťažko očistná katarzia,ktorá dopadá na poslucháča ako imaginárny náhrobný kameň.Neznamená však definitívny zánik,ale akési nové spojenie s vesmírom na celkom inej,dosiaľ nepoznanej úrovni.Autor námetu obalu albumu je bubeník Victor Bosch,ktorý sa neskôr s vyobrazenou dievčinou aj oženil. Iba toľko k jednému z najvýraznejších novodobých hudobných počinov z Francúzska,ktoré považujem za majstrovské dielo so špecifickou atmosférou. http://img12.nnm.me/0/1/e/b/b/01ebbf2340399e3584ae2ac674bff0b7_full.jpg

*Treba počúvať poriadne nahlas na stereo hi-fi zostave.Z mp3 štupľov sa požadovaný zážitok nedostaví!!!

» ostatní recenze alba Pulsar - Halloween
» popis a diskografie skupiny Pulsar


Coryell, Larry - Steve Smith, Tom Coster, Larry Coryell: Cause and effect
2016-08-05

Coryell, Larry / Steve Smith, Tom Coster, Larry Coryell: Cause and effect

4 stars

Po skupine Niacin je tu ďalšie zaujímavé jazz-rockové trio-Coryell,Coster,Smith.Opäť slávne mená!Larry Coryell(1943) je obrovským pojmom v jazzovej hudbe.Na gitaru hrá tak,akoby sa s ňou už narodil.Úžasný technik,precízny majstrovský virtuóz akých je na svete málo.Tom Coster je ďalšia veličina zo sveta kláves,ktorú myslím netreba predstavovať a univerzálny bubeník Steve Smith,ktorý hral aj v slávnej AOR skupine Journey, detto.

Tejto hudbe kraľuje spontánnosť.Chlapi sú profíci a nikto z nich si nepotrebuje presadzovať svoje ego.Keď Coryell sóluje na gitare,tak sa Coster a Smith decentne utiahnu a robia doprovod.A naopak.Jeden druhého skrátka rešpektujú a to je z tejto hudby cítiť.Costerov hammond zamatovo hladí,ale v správnom čase dokáže vystúpiť do popredia a dokáže to poriadne priam emersonovsky rozburcovať.Steve Smith je pán bubeník udávajúci tempo s obrovským prehľadom.Tie dlhoročné hráčske skúsenosti skrátka počuť.Larry Coryell je nenápadný šedivý pán,vždy decentne oblečený a skromne pôsobiaci.Aby sme však pochopili veľkosť jeho génia,na to si treba vypočuť jeho hudbu!Všetci traja gentlemani si spoločné hranie užívajú,bavia sa a pozitívne emócie prenášajú aj na poslucháča.

Album ako celok hodnotím štyrmi silne žiariacimi hviezdami.Pre priaznivcov jazz-rock/fusion je rozhodne veľkým prínosom.

» ostatní recenze alba Coryell, Larry - Steve Smith, Tom Coster, Larry Coryell: Cause and effect
» popis a diskografie skupiny Coryell, Larry


Niacin - Organic
2016-08-01

Niacin / Organic

4 stars

Niacin nie je len vitamín skupiny B (B-3),ale aj známa americká jazz-rock fusion skupina.Toto trio tvoria muzikanti zvučných mien-bassgitarista Billy Sheehan(Mr.Big,The Winery Dogs...),klávesista John Novello a nakoniec bubeník s neodmysliteľnou šiltovkou na hlave,Dennis Chambers(Santana,CAB...).

Trio produkuje už od roku 1996 dynamický inštrumentálny jazz-rock,v ktorom sa snúbi jazzová živelnosť a nespútanosť s dokonalou hráčskou virtuozitou.Kvílenie hammondu nás privíta už v úvodnej skladbe Barbarian@The Gate,zatiaľčo Sheehan neskutočne maká na base.Pevný basový základ má aj skladba Blisterine.Tóny hammondu,bublanie basy a paľba bicích sa lepia jeden na druhý v obrovskej rýchlosti až splývajú v jednotnú pevnú zmes,ktorá je našťastie stále ešte nástrojovo rozlíšiteľná.Citeľné zmiernenie tempa nastane až v skladbe King Kong,kde si Sheehan v pohode zasóluje na basu a Novello na piáno.V Super Grande sa naplno vyblázni Novellove piáno za podpory rytmiky Sheehan-Chambers.Hudba je plná energie,ale niekedy mi chýba taká jazzová ľahkosť a pohodovosť a hráči sa miestami nútia do samoúčelných ekvilibristických onánií,ktoré sú jednoznačne v neprospech celku.Až v skladbe 4´53 sa hrá jazz-rock,ktorý má myšlienku a je kompozične dotiahnutý do konca.To isté platí aj pre Club Soda a No Shame.Páni sa ku koncu albumu asi unavili a značne ubrali z individuálneho inštrumentálneho sebapresadzovania.Následne sa ešte v skladbe Clean House vyšantí Billy Sheehan a povymetá všetky pavučiny z rohov.

Organik je v postate dobrý fusion album,ale pre vyššie uvedené výhrady ho nemôžem považovať za majstrovské dielo žánru.Štyri hviezdičky si však zaslúži!

*Počúval som na zostave:
SACD player Sony SCD-XE 800
zosiľňovač Yamaha AX-397
repro Tannoy Fusion 2

» ostatní recenze alba Niacin - Organic
» popis a diskografie skupiny Niacin


King Crimson - In the Wake of Poseidon
2016-07-22

King Crimson / In the Wake of Poseidon

5 stars

Hudbu vnímame každý po svojom,ako nám uši a mozgové závity narástli.Čo je pre jedného desivé,tak to druhému môže spôsobovať radosť.Ten prah vnímavosti má asi každý človek rozdielny a inak nastavený.Ja patrím k tým málo exotom,ktorí sa vyslovene tešia na "postrach" tejto platne-The Devil´s Triangle.Niežeby som nemal strach,to teda mám,ale ide to tak vedľa mňa asi ako keď pozeráte v telke horor alebo vojnový film a s istotou viete,že tá guľka alebo granát nevyletia z obrazovky na vás.Tomu sa hovorí príjemný strach :-).

Vytvoriť takúto pochmúrnu atmosféru ako v The Devil´s Triangle,tomu sa hovorí umenie!Ostatné je na vašej fantázii,stačí len zatvoriť oči. Vytie mellotronu a zlovestnú rytmiku si vyslovene užívam a to vyvrcholenie utrpenia na záver,to je magické apokalyptické inferno!Nielen 21.century schizoid man,ale aj The Devil´s Triangle veľmi presne zobrazuje stav dnešného zvráteného sveta,kde násilie prekročilo všetky únosné hranice.A títo hudobní proroci tento šialený spoločenský vývoj predpovedali už pred takmer polstoročím!Geniálne!

Aj zvyšok platne je na zožratie!Pri miniaturkách Peace a pri titulnej skladbe,aj ja starý cynik slzu vyroním...a to nie len jednu!Lakeov precítený spev ma totiž neskutočne dojíma.Pripomína mi príjemné časy,ktoré sa už z nejakého dôvodu nikdy nevrátia. Cat Food je taká hravá bláznivosť na odľahčenie a Cadence and Cascade,ktorú spieva Gordon Haskell je tiež mňam.Všetko ostatné už bolo povedané,takže za moju osobu môžem smelo zavaliť päť silných ťažkotonážnych jagavých hviezd!Amen.

» ostatní recenze alba King Crimson - In the Wake of Poseidon
» popis a diskografie skupiny King Crimson


Dead Heroes Club - A Time Of Shadow
2016-05-30

Dead Heroes Club / A Time Of Shadow

4 stars

Toto nie je len tak "nejaký" neoprog.S tým klasickým britským ako sú Marillion(with Fish),IQ,Pallas atď. nemá veľa spoločné.Títo írski chlapci si idú svojou vlastnou cestou,majú svoj vlastný originálny skladateľský rukopis,sound a feeling.Spevák Liam Campbell sa neštylizuje do žiadnej role,ani do Gabriela ani Fisha,ani do nikoho iného.

Album A Time Of Shadow je venovaný pamiatke Tonyho Martina,ktorý bol ich kamarát.Prvá skladba Theatre of the Absurd reaguje na írsku politickú scénu,na korupciu,podvody a všetko to svinstvo.Jej posolstvo je univerzálne a týka sa plne aj nášho stredoeurópskeho regiónu.Druhá skladba má už nežnejší a meditatívnejší charakter a napriek gitarovým sólam vzdialene pripomínajúcim Pink Floyd si stále zachováva vysoký stupeň originality.The Centre Of Cannot Hold je čistokrvný a rázny hard-rock, priama a úderná pesničky,žiadne čipky ani ornamenty.Vyše 11 minútovka A Gathering Of Crows je moja srdcovka,milujem túto skladbu!Dokázal by som ju počúvať stále dookola.Považujem ju za najsilnejší moment albumu.A posledná titulná štvrťhodinovka sa nesie už v smutnom a trúchlivo meditatívnom duchu,jej atmosféra je jedinečná.Naprosto unikátne spracovanie emócií!

Som rád,že CD konečne "pristálo" v mojej zbierke a za priaznivú cenu.Čakal som naň až dva mesiace a opakovane mi bola predlžovaná dodacia lehota,takže som už ani nedúfal,že ho budem mať.Tento album hodnotím 4,5* a celkovo dám štyri*,pretože zatiaľ posledný album skupiny Dead Heroes Club -Everything Is Connected je predsa len o chĺpok lepší.

» ostatní recenze alba Dead Heroes Club - A Time Of Shadow
» popis a diskografie skupiny Dead Heroes Club


Filkins, Sean - War And Peace & Other Short Stories
2016-05-16

Filkins, Sean / War And Peace & Other Short Stories

5 stars

Ak niekto tvrdí,že ľudská túžba po dokonalosti je neukojiteľná,tak sa hlboko mýli. Tá dokonalosť sa volá War and Piece and Other Short Stories. Hudobná dokonalosť!

V tejto hudbe je celá história ľudstva,všetky vzostupy i pády,zrodenie a smrť,archa Noemova,úsmev Mony Lízy,pohľad Dalajlámu,Kristus na kríži,Niagarské vodopády,prvý krok na Mesiaci,pery Angeliny Jolie,New York-ské mrakodrapy aj slamy v Nairobi. Magnum Opus Sanctum progresívneho rocku! Je zbytočné sa rozpisovať o jednotlivých skladbách,pretože v tomto prípade je lepšie raz počuť ako stokrát čítať.Moja slovná zásoba nedokáže vyjadriť nebeskú krásu tohto hudobného monolitu...a vlastne všetky slová sú aj tak nepodstatné.Keby tu o nič nešlo,tak by sa na tomto projekte určite nezúčastnili ľudia ako Lee Abraham(Galahad),Gary Chandler(Jadis),Dave Meros(Spock´s Beard) alebo John Mitchell(Arena,Frost*,It Bites)....a nad všetkým skladateľsky a aranžérsky vládne Sean Filkins,bývalý člen a spevák skupiny Big Big Train.

Je mi divné,že na Progboarde zostal tento skvost fakticky roky nepovšimnutý.Ľudia hľadajú na internete zakopané hudobné poklady a zvyčajne ten najväčší majú rovno pod nosom.Aj to je paradox tejto doby.Ak by som bol pápež,tak túto hudbu vyhlásim za svätú!!!

» ostatní recenze alba Filkins, Sean - War And Peace & Other Short Stories
» popis a diskografie skupiny Filkins, Sean


Morse, Neal - Momentum
2016-05-10

Morse, Neal / Momentum

4 stars

Momentum patrí medzi to (naj)lepšie z Nealovej tvorby. Dobrú náladu zaručuje už úvodný titulný song,ktorý je plný nefalšovanej radosti a nadšenia. Táto pieseň je nákazlivá a poslucháča si získa hneď po prvom vypočutí. To beriem! Thoughts Part 5? Čo k tomu dodať...iba to,že obdivujem vytrvalosť Neala Morsa aj jeho bývalých kolegov zo Spock´s Beard,ako sa stále znovu a znovu snažia priblížiť sa k vokálnemu umeniu skupiny Gentle Giant no zakaždým to dopadne ako vokálna divočina :-). Smoke and Mirrors je naopak príjemná balada,ktorá Nealovi vyslovene svedčí. Je trochu presladená,ale ten refrén je vcelku vydarený. Weathering Skies je znovu radostné ujúchanie v štýle prvej skladby,akurát ten výsledný efekt je už taký vyprchaný a nejaké zvlášť nadšenie sa u mňa nedostavuje. Ale OK. Freak je vecička s kazateľským textom,hudobne priemer ktorý neurazí.

A teraz to príde!!! World Without End,vyše 33 minútové šesť dielne epické monštrum gigantických rozmerov. Táto epická godzilla ma zmietla a rozhodla o tom,že som si kúpil originál CD. Mohutný symfonický úvod dosahujúci najvyššiu škálu monumentálnych parametrov,potom príde nosný motív v časti Never Pass Away,ktorý sa na záver (ako inak) zopakuje.V časti Losing Your Soul, Neal Morse normálne rapuje!!! Skoro som odpadol,keď som to prvýkrát počul! Ale v celkovom kontexte to považujem za prínos,za také nezvyčajné spestrenie. Takže pozor na divokých paparazzi,hehehe! Celá táto epická polhodinovka je vyšperkovaná nápaditými inštrumentálnymi medzihrami,vsuvkami,divokými a dramatickými zvratmi...darmo je,páni sú virtuózni hráči,o tom niet pochýb. V časti Some Kind Of Yesterday sa dočkáme pompézneho nalešteného hollywoodskeho finále. Grandiózne! A na záver sa nám zopakuje úvodný nosný motív a samotný koniec je taký ako keď pomaly znižujete otáčky na gramofóne.

Záverom jeden osobný zážitok. Raz som počúval World Without End v aute na parkovisku pred tescom, čakajúc na manželku,ktorá vykonávala nákupnú činnosť. Nakupovanie to je moja smrť, tak vždy radšej sedím v aute a počúvam muziku.Volume poriadne doprava a vyžívam sa.Pri tom prílišnom sústredení som si takmer nevšimol,ako sa skupina teenagerov idúcich zo školy na mne baví.Veď vidieť ako obstarožný plešatý trtko ,oči stĺpkom, šantí na divnú muziku v starej oktávii...ešte dobre,že si ma nenatáčali na mobil. Skončil by som niekde na youtube :-).

» ostatní recenze alba Morse, Neal - Momentum
» popis a diskografie skupiny Morse, Neal


Hackett, Steve - Out of the Tunnel's Mouth
2016-03-05

Hackett, Steve / Out of the Tunnel's Mouth

4 stars

Steve Hackett má stále čo povedať,aj po štyridsaťročnej muzikantskej kariére.Steve Hackett a jeho čarovná gitara...Tento album ponúka pestrú škálu nálad,pocitov,rôznych etnických vplyvov a harmónií...ale hlavne vášeň!V skladbe Nomads je to divoké horúce flamengo,napätie a dramatično v Emerald and Ash a za parádnu inštrumentálku Tubeheads by sa nemuseli hanbiť ani gitaroví virtuózi Joe Satriani a Steve Vai.Steveho gitara spieva,kvíli,hladí,uspáva,ale aj dráždi a znepokojuje.Ďaľším prekvapením je zemité južanské blues Still Waters a úžasne precítený dojemný chorál.Samotný Orient nám majster pripomenie v Last Train To Istanbul.Inšpiráciu čerpal počas svojho pobytu v Sarajeve,kde bol svedkom vystúpenia tureckých muzikantov.A to najlepšie nechávam na záver a to je úvodná skladba Fire On The Moon,ktorú mám z celého albumu najradšej.Je to nebíčko v uškách,pravá gurmánska Hackettovská lahôdka,rozprávačská,dojímavá,jemne nostalgická pieseň.Počas refrénu sa doslova vznášam v oblakoch.Tento album je pre mňa ako cesta okolo sveta za 45 minút.

Spomeniem ešte hviezdnych hostí,na basu udáva rytmus dnes už žiaľ nebohý Chris Squire zo skupiny Yes,na dvanásťstrunke exceluje majster nálad Anthony Phillips-bývalý člen Genesis a ďaľšie slávne mená ako sú Nick Beggs,Stevov brat John,ktorý hrá na flautu...

Out Of The Tunne´s Mouth má dĺžku "iba" 45 minút,avšak po jeho skončení mám pocit,že som s ním strávil celý večer.Tá vkusnosť,elegancia a cit pre mieru sú obdivuhodné.Žiadne gitarové onánie,všetko má svoje miesto a vhodný čas.Je to ako vidieť v kine hodnotný artový celovečerný film.

» ostatní recenze alba Hackett, Steve - Out of the Tunnel's Mouth
» popis a diskografie skupiny Hackett, Steve


Dream Theater - The Astonishing
2016-03-01

Dream Theater / The Astonishing

2 stars

Tak som sa aj ja, jednoduchý človek z ľudu, odhodlal pozorne si vypočuť novinku od Dream Theater-koncepčný dvojalbum The Astonishing.Svet nie je čiernobiely,ale farebný a všetko má svoje kladné aj záporné stránky.
Začnem tým,čo považujem za mínus:

-samotný príbeh je triviálny,skôr rozprávočka pre malé deti,také lacné amatérske sci-fi

-obal albumu pripomína béčkové holywoodske akčné počítačové filmy,rôznych transformerov,rozkladajúcich sa herofaktorov,robokopov,kedy sa z vajca vykľuje odporná príšera...a na to som ja alergický

-hudba je nabubrelá a nafúknutá ako balón,stačí jeden špendlík a buch...

-grandiózne finále a vyvrcholenie nie je na konci kam patrí,ale vrcholí sa vlastne skoro stále celý dvojalbum až sa mi z toho krúti hlava

-celková atmosféra je plná lesklého pátosu,ktorý je napchatý všade a za každú cenu

-symfonické aranžmány sú rozťahané,nudné a nafúknuté ako zdutá koza,ktorá zožrala čerstvú ďatelinu a potrebuje aspoň za kýbel espumisanu

-postrádam tu ľudský rozmer ako je na iných koncepčných albumoch,počínajúc trebárs The Wall od Pink Floyd...končiac pri Waken The Nightmare od skupiny Morphelia.Astonishing je na môj vkus príliš umelý,kybernetický a kozmicky chladný.

Za plus považujem:

+fantastický výkon speváka Jamesa LaBrie,ktorý sa fakt vypracoval do speváckych výšin najvyšších

+niekoľko skutočne pekných a vydarených motívov a melódií

...ale to je na dvojalbum veľmi málo.Takže,u mňa sklamanie,dúfajúc že páni nahrajú na budúce niečo lepšie.

» ostatní recenze alba Dream Theater - The Astonishing
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Marillion - Happiness is the Road
2016-02-12

Marillion / Happiness is the Road

3 stars

Happiness is the Road je štandardný "Hogarth-ovský" album od Marillion,ktorý síce ničím neprekvapí,ale v podstate ani nesklame.Spevák Steve Hogarth si hovie vo svojej tradičnej clivej kvílivej kazateľskej polohe,ktorá mu tak svedčí.Už úvodná Dreamy Street jasne predurčuje o čom je celý dvojalbum.Podmanivo mäkká sladká zasnená atmosféra,akoby som plával cez tekutú cukrovú vatu.Na prvom disku z priemeru vynikajú skladby This Train Is My Live,Liquidity-klavírna miniinštrumentálna skladbička,veselá Woke Up a samozrejme titulná,pekne vystavaná kompozícia.Na druhom disku púť po sladkej mliečnej dráhe pokračuje.Mám rád najmä skladbu The Man From Planet Marzipan.Hudba má dosť komorný ráz,chýbajú mi najmä výraznejšie Rotheryho gitarové sóla.Happiness is Road je skrátka pokoj a pohoda.

» ostatní recenze alba Marillion - Happiness is the Road
» popis a diskografie skupiny Marillion


Galahad - Sleepers
2016-02-01

Galahad / Sleepers

4 stars

Dievčina na obale platne je pre mňa rovnakou záhadou ako Mona Líza od Leonarda Da Vinciho.Spí,alebo je mŕtva?Niekde som sa dočítal,že je to fotografia z nejakej márnice v Rumunsku...Neviem,čo je na tom pravdy,ale v každom prípade je ľudský život veľmi krehký.

Sleepers pokračuje v najlepšej tradícii britského neoprogu rokov osemdesiatych.Ešte tu nenájdete žiadne elektronické techno-srandičky a vsuvky akých je hodne na posledných troch albumoch skupiny.Teda sa jedná o rýdzi čistokrvný a ortodoxný neoprog.Dokonca v skladbe Live And Learn počuť aj klasické hammondky.Gejzír emócií vytryskne už v úvodnej titulnej Sleepers.Vzdor a nezmieriteľnosť s totalitným režimom vichistickej republiky vo Francúzsku počas II.svetovej vojny a na pár sekúnd počuť aj slávnu Edith Piaf.Atmosféra silne Fishovsko-Marillionovská pripomínajúca obdobie Misplaced Childhood a celkový spevácky prejav Stuarta Nicholsona v mnohom pripomína práve Fisha.Stuart však nemá Fishovu razanciu a naliehavosť a aj zafarbenie jeho hlasu je iné,oscilujúce niekde medzi Petrom Gabrielom a Geddym Lee z kanadských Rush.Julie Anne a Dentist song sú hravé piesne na hranici popu,avšak Exorcising Demons je už iné kafe.Temný prog až z toho mrazí.Vyháňanie diabla je vďačná téma a v prípade tejto skladby je aj nesmierne autentická.V podobnom duchu je aj záverečná jedenásťminútovka Amaranth.

Album Sleepers od Galahad môžem jednoznačne odporučiť.Remaster 2015 robil Karl Groom zo skupiny Threshold a na môj vkus je zvuk dosť ostrý.Takže dobrý equalizér v zostave nie je na škodu.Ale to už záleží od sluchu každého poslucháča...

» ostatní recenze alba Galahad - Sleepers
» popis a diskografie skupiny Galahad


Deluge Grander - August In The Urals
2015-11-15

Deluge Grander / August In The Urals

5 stars

Táto akademicky zložitá hudba by si zaslúžila podrobný muzikologický rozbor ,ku ktorému ja(ako príslušník manuálne pracujúcej triedy) nie som kompetentný.Tak si dovolím iba pár laických postrehov.

Toto CD je ideálne počúvať v takom počasí,aké vládne dnes.Dážď,sychravý novembrový večer,vonku sa stmieva a človeka premáha ľahká lepkavá melanchólia.Poslucháč sa razom akoby dostane do iného sveta,paralelného voči tomu nášmu.Po kompozičnej a melodickej stránke je to spočiatku ťažko uchopiteľné,postupne sa však vynárajú prvé kontúry,ktoré čoraz zreteľnejšie prerastajú v ucelenú formu.V šere miestnosti zrazu ožívajú jesenné farby opadaného lístia so všetkými možnými odtieňmi.V pevnej rytmike si Dan Britton na svojom hammonde tvrdošijne hrá to svoje.Zvuk jeho kláves sa však nederie do popredia,ale je umne začlenený do celku a zahalený jemnou záclonkou hmly.Jeho spev-nespev dáva tejto hudbe zvláštny nádych tajomna,akoby sa dral niekam zo záhrobia v deň súdny.Aranžérske postupy sú jedinečné a dávajú tomuto hudobnému dielu punc originality.O nejakej šablónovitosti nemôže byť ani reč a taktiež nehrozí obsedantná okupácia mozgu nejakými chytľavými vnucujúcimi sa melódiami,pretože také tu jednoducho nie sú.Tento efekt nehrozí ani po opakovaných počúvaniach,naopak obzor sa ešte rozširuje a paleta farieb je stále bohatšia a bohatšia.Konečný zážitok je veľmi komplexný a duševne uspokojujúci a človek sa cíti vnútorne obohatený o novú, dosiaľ nepoznanú dimenziu.

Som si plne vedomý toho,že Deluge Grander nie je hudba na každý deň a ani si ju nebudete popiskovať pri práci.Keď však zastihne poslucháča vnútorne uvoľneného,vyrovnaného a dostatočne sústredeného,ktorému nechýba štipka predstavivosti,tak je veľká pravdepodobnosť interesantného umeleckého zážitku.

» ostatní recenze alba Deluge Grander - August In The Urals
» popis a diskografie skupiny Deluge Grander


Oldfield, Mike - Earth Moving
2015-10-07

Oldfield, Mike / Earth Moving

1 stars

Keď sa povie Mike Oldfield,hneď sa mi vybaví Tubular Bells,Ommadawn,Hergest Ridge...rozhodne však nie Earth Moving.

K tejto nahrávke som sa dostal začiatkom deväťdesiatych rokov ,v čase nadšenia zo zvukomalebnej Tubular Bells II.Veď predsa je to Oldfield...Chyba!!!Muzika je to nudná,sterilná,bez iskry a vzrušenia,nebezpečná asi ako eunuch v dievčenskej škole.Niektoré pesničky by sa uplatnili v dederónskej Ein Kessel Buntes...skrátka bezzubý pop bez výraznejších záchytných bodov,melódie sú kŕčovité a otravné a celkový dojem viac ako rozpačitý.Keďže ma príroda neobdarila krásou ani múdrosťou,no vynahradila mi to poriadnou dávkou vytrvalosti a trpezlivosti,tak som sa pustil s húževnatosťou polárneho bádateľa do hľadania možno nejakého skrytého odkazu,ktorý som pri prvých posluchoch pravdepodobne prehliadol.Kazetu som opakovane vkladal do decku a počúval a počúval ...a nič.Týmto sa dodatočne ospravedlňujem môjmu starému kazeťáku,že som mu zbytočne dral mechaniku,hlavy,prítlačnú kladku a gumičky.Nakoniec som mal telefonát z Amnesty International,že počúvanie Earth Moving sa rovná sebamučeniu,čo je v rozpore so základnou listinou ľudských práv a občianskych slobôd.Tým sa moja sebatrýzeň skončila,zhlboka som si vydýchol,kazetu som premazal a celý Earth Moving som poslal do večného zabudnutia.

Pretože nebude z vlka slanina,ani zo psa baranina...a keď už míňať elektrickú energiu z našich talianskych elektrární,tak na niečo poriadne,šťavnaté a výživné a nie na jednorazový konzumný nepodarok zabalený v odpornom plastovom sáčku zo supermarketu.

» ostatní recenze alba Oldfield, Mike - Earth Moving
» popis a diskografie skupiny Oldfield, Mike


Riverside -  Love, Fear And The Time Machine
2015-09-28

Riverside / Love, Fear And The Time Machine

4 stars

Riverside sledujem od ich začiatkov a musím opäť skonštatovať,že všetky ich albumy sú kvalitatívne na výške a výnimkou nie je ani Love,Fear And The Time Machine.Skupina rezignovala na progmetal,tvrdé gitarové riffy a growling.Do popredia sa dostáva pocitová a emocionálna zložka,atmosféra sa stala viac intímnou,filozofickou a hĺbavou,čo však nie je na škodu.Zmizla tá vnútorná rozorvanosť z prvých albumov a zavládla akási harmónia hraničiaca až s ataraxiou.Mne osobne tam ale chýba aspoň jeden poriadny rockový nárez v štýle skladby Celebrity Touch z predošlého albumu Shrine Of New Generation Slaves(2013).Všetko je to také jednoliate, príliš jednoducho plynúce a uhladené. Chýba tomu moment prekvapenia,aspoň občasné poriadne rockové vzrúšo a to je dôvod,prečo nemôžem udeliť plný počet hviezdičiek.

» ostatní recenze alba Riverside - Love, Fear And The Time Machine
» popis a diskografie skupiny Riverside


Flower Kings, The - Meet The Flower Kings
2015-09-22

Flower Kings, The / Meet The Flower Kings

5 stars

Zelený dvojdisk s lúčnym koníkom na obale som si kúpil koncom septembra 2005 v známej bratislavskej predajni Roxy.Jedná sa totiž o najlepší živák tejto švédskej progrockovej skupiny,dnes už legendy.Rok 2003 zastihol kingáčov v životnej forme a páni muzikanti okolo Roineho Stolta práve štartovali koncertné turné k veleúspešnému štúdiovému dvojalbumu Unfold The Future(2002).

Samotný koncert bol nahrávaný 10.februára 2003 v mestskom divadle v Uppsale.Podľa spomínania Roineho Stolta bola vtedy surová zima a nielen jeho,ale aj Hasseho Froberga sužovala priam diabolská chrípka.Ďaľší členovia skupiny boli tiež statne nachcípaní s chrípkou číhajúcou v hraničnom pásme ich imunitného systému.Je zázrak,že v takomto zdravotnom stave dokázali kingáči odohrať tak skvelý,doslova bezchybný koncert.Playlist tvoria všetko dlhominutážne epické kompozície zložité ako čínsky námornícky uzol na vatikánskej jadrovej ponorke.Zo spomenutej štúdiovej dvojplatne Unfold The Future je tu hneď na úvod CD1 30 minútovka The Truth Will Set You Free a potom hneď ďalšia brutálne dlhá epicina Garden Of Dreams z albumu Flower Power,ktorá je tentokrát rozdelená na dve časti.

Na CD2 nás privíta Humanizzimo zo sólového albumu Roineho Stolta -The Flower King(1994) podľa názvu ktorého o rok neskôr vznikla aj samotná skupina The Flower Kings.Humanizzimo je vlastne taký prehistorický artefakt v dejinách tohto interesantného kvetinového spolku.A prichádza Circus Brimstone,jazzový to inštrumentálny smrťák z albumu Stardust We Are...a poviem vám,že takto naživo je ešte strašidelnejší ako v originále.Waiting Room od Genesis pomiešajte s Echoes od Pink Floyd a pridajte sekáčik na mäso v rukách Čubírkovej...a dostanete Circus Brimstone.Zimomriavky strachu mám všade,aj na predkožke na smrť vystrašeného scvrknutého penisu.To je Circus Brimstone,ktorý prechádza do tichého pekla.Predsmrtná agónia končí až optimistickou 26 minútovkou Stardust We Are.Ach,to je úľava!Koniec dobrý,všetko dobré.

Čo?...že ešte nemáte tento dvojalbum vo svojej zbierke?Je toto vôbec možné dnes v 21. storočí?Meet The Flower Kings je totiž absolútne zásadný živák v histórii progrockovej hudby!!!To vie predsa každé dieťa v škôlke a vie to aj Merkelová ,Holand aj Harabin!Pre detailistov ,puntičkárov a hifistov pripomínam,že DR tejto nahrávky je 11 a maximum 13,takže volume môžete smelo vysoliť poriadne doprava a reprobedne vôbec nešetrite,serte na ne!Keď bude treba,kúpite si nové. :-)

» ostatní recenze alba Flower Kings, The - Meet The Flower Kings
» popis a diskografie skupiny Flower Kings, The


Status Quo - Don't Stop
2015-08-25

Status Quo / Don't Stop

3 stars

V čase vydania(1996) som mal tento album nahratý na audiokazete a neskôr som si kúpil aj originál CD do zbierky.Jedná sa o album coververzií od rôznych interpretov a skupín,vydaný pri príležitosti 30 výročia založenia skupiny Status Quo.Najsilnejší moment je asi Get Back od Beatles,ale nájdete tu aj prerábky hitov od Beach Boys,Little Richarda,Roberta Palmera,Chucka Berryho,CCR,Fleetwood Mac...Od začiatku je to nášup a pulzujúca energia,ale postupne ma začínajú stále tie isté opakujúce sa gitarové riffy a akordy unavovať.A situáciu nezachránia ani hviezdni hostia z Beach Boys,ani Brian May so svojou krbovou gitarou.Dávam poctivé tri hviezdy za nasadenie a radosť z hrania,ktorá sa nedá uprieť.

» ostatní recenze alba Status Quo - Don't Stop
» popis a diskografie skupiny Status Quo


Pink Floyd - A Momentary Lapse of Reason
2015-08-07

Pink Floyd / A Momentary Lapse of Reason

4 stars

Na obal platne od Storma Thorgersona (1944-2013) sa dokážem pozerať celé hodiny.Stovky železných postelí zoradených na pláži ako obrovský vlniaci sa had,na jednej z nich sediaci zadumaný muž.O čom asi premýšla?Obďaleč svorka vlčiakov striehne na svoju korisť.Značí to osamelosť,sklamanie,zlyhanie,prehru,beznádej?

Tiché jazero,člnok,ktorý si zjavne už veľa toho pamätá o čom svedčí praskanie pri každom zábere vesla.V okamihu nastane mohutný razantný nástup podobný vykopnutiu dverí na saloone a začne najkrajšia pesnička o lietaní.Nevedel som,že je to až také jednoduché.To lietanie,samozrejme.Avšak skúsiť to,tak na to nemám odvahu.Tak aspoň lietam v predstavách na krídlach Gilmourových gitarových sól.The Dogs Of War ma plne vráti do reality.Je to tvrdé pristátie a prebudenie zo sna,ktorý by mohol trvať aj dlhšie.One slip si razí cestu ako nôž maslom,bez väčšieho odporu.A prichádza samotný vrchol albumu On The Turning Away.Pieseň ktorá ma vždy spoľahlivo dostane do kolien.Clivý Davidov spev,tá zvláštna porazenecká nálada v ňom....nasleduje pompézna až hymnická medzihra a zborový refrén,ktorý končí úchvatným gitarovým sólom trhajúcim žily.Trochu zvláštne vokálno-industriálne vsuvky nás zavedú až na zamrznutý terminál.Sólo na saxofón je totálne zabijácke a napriek tomu,že vonku je teraz +32 stupňov,striasa ma od zimy.Táto inštrumentálka má na mňa silný hypnotický účinok,ktorému sa nedokážem ubrániť.A je tu smútok ako ho cítia páni z Pink Floyd.Rytmika to tlačí celé vpred ako Sizyfos svoj balvan.Cúvnuť sa už nedá.Ako smútok doznieva premáha ma pocit uspokojenia,že som zase počul niečo pekné a hodnotné.Aj keď štipka Watersovej depresie mi tu predsa len chýba.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - A Momentary Lapse of Reason
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Kansas - Leftoverture
2015-07-15

Kansas / Leftoverture

5 stars

K tejto nahrávke som sa dostal kedysi dávno,ešte v dobe kedy sme boli so ZSSR na večné časy a nikdy inak.Veľká vďaka za to patrí hudobným redaktorom maďarského rádia Petofi(nech im dá Najvyšší večnú slávu),ktoré vysielalo stereo na východnej norme a bez problémov púšťali celé západné LP platne od a po zet bez prerušenia.V jeden nedeľný večer som si takto nahral na kazetu Kansas -Leftoverture a od tej chvíle sa Steve Walsh,Rich Williams,Robby Steinhardt,Phil Ehart,Dave Hope a Kerry Livgred stali mojimi hrdinami.Často som si vtedy naivne predstavoval,že Kansas raz prídu zahrať do ČSSR...no skôr by Kremienok a Chocholúšik grécku banku vylúpili akoby sa takýto koncert u nás uskutočnil.Pubertálnej fantázii sa však medze nekladú.Našťastie.

Hutné vokály odštartujú Carry on Wayward Son,šťavnatú najväčšiu hitovku od Kansas(spolu s Dust In The Wind).Hneď po pár minútach sa jednoducho nedá prehliadnuť inštrumentálne majstrovstvo muzikantov.Hudba je to majestátna,vznešená a sofistikovaná zároveň.Celý album drží pokope ako zlepený kanagónom a jednotlivé skladby akoby na seba plynule nadväzovali.Počúva sa to úžasne lahodne.Táto hudba musí uspokojiť aj najnáročnejšieho hudobného maškrtníka.Husličky Robbyho Steinhardta so všetkou gráciou elegantne prikreslujú atmosféru a detský zbor v Cheyenne Anthem...to až slza vyhŕkne.Viacdielny Magnum Opus je hodný svojho mena a lepší záver sa ani nedá predstaviť.To sú art-rockové nespútané bohapusté orgie!

Leftoverture sa dostal do Top 5 hitparády albumov v USA a predali sa ho milióny kusov nosičov.Z Carry On Wayward Son sa stal celosvetový hit a akési poznávacie znamenie skupiny Kansas.Táto trištvrte hodina prakticky aj fakticky neopočúvateľnej hudby sa stala základným kameňom audiozbierky každého artrockera nielen na našej planéte,ale aj vo všetkých ostatných priľahlých galaxiách.

» ostatní recenze alba Kansas - Leftoverture
» popis a diskografie skupiny Kansas


Galahad - Beyond The Realms Of Euphoria
2015-07-01

Galahad / Beyond The Realms Of Euphoria

4 stars

GALAHAD,to nie je len tak nejaká bežná neoprogová skupina!Veď skĺbiť techno,disco rytmus,sekvencery a všelijaké elektronické hračky ktorým ani nerozumiem,tvrdé metalové gitarové riffy a šľahy a neoprogrockovú melodiku do jedného celku...tak to teda skutočne dokáže len málokto!Pri počúvaní ich hudby sa spokojne priblblo vyškieram ako grécky minister financií Varufakis a chrochtám blahom.

GALAHAD si albumom Empires Never Last(2007) postavili latku tak prekliate vysoko,že aj Sergej Bubka,v čase najväčšej slávy,by mal problémy.Práve tento Magnum Opus priniesol veľmi moderný trendový sound v kombinácii s dravým pompéznym neoprogom.Rok 2012 bol pre skupinu pestrý a tvorivý pretlak si páni ventilovali až na dvoch albumoch-Battle Scars a Beyond The Realms Of Euphoria.Album otvára overtúra Salvation l. v znamení techno nášupu,neskôr sa v druhej časti pridá nekompromisná diskorytmika,pompézne klávesové steny a drtivé metalové riffy.Celý tento akoby chaos v pravej chvíli skončí v pokojnejšej melancholickej nálade presne v štýle skupiny IQ.Skľudnenie zbesilých zmien a prudkých zvratov hudobného deja prinesie až skladba Guardian Angel,ktorú považujem za najsilnejší moment tohto albumu.Najtvrdší kúsok je All In The Name For Progress,kde sú gitarové riffy nenormálne brutálne a celé to končí až zverským grcavým growlingom.Nakoniec sa nám vráti v repríze anjel strážny,v závere slastne vygradovaný zborovým spevom a kostolným organom.Štýl spevu Stuarta Nicholsona je veľmi podobný Petrovi Nichollsovi z IQ a to isté platí aj o kompozičných postupoch celej skupiny a melodickej výstavbe jednotlivých skladieb.

GALAHAD je skupina s originálnym špecifickým soundom,nápadným ako muchotrávka červená na lesnej čistinke.Nedá sa jednoducho prehliadnúť!Prečo je to tak?No,lebo Galahad!

» ostatní recenze alba Galahad - Beyond The Realms Of Euphoria
» popis a diskografie skupiny Galahad


Wilson, Steven - The Raven That Refused To Sing (And Other Stories)
2015-06-25

Wilson, Steven / The Raven That Refused To Sing (And Other Stories)

5 stars

Steven Wilson je skutočne výnimočný zjav na dnešnej hudobnej scéne.Neúnavný workoholik s nedbalým študentským imidžom je v skutočnosti veľmi hĺbavý a senzitívny človek.S témami ako sú utrpenie,smrť a príprava na ňu sa vysporadúva veľmi decentne dôstojne a ľudsky.S náročnými spoločensko-etickými témami prišiel ešte ako líder skupiny Porcupine Tree,ale až vo svojej sólovej tvorbe dokázal túto problematiku,ktorej sa drvivá väčšina ľudí zámerne vyhýba,odhaliť až na kosť.

Na predošlom dvojalbume Grace For Drowning sa Steve vyrovnáva so smrťou otca.Stárnutie a príprava na smrť rezonujú aj na tejto nahrávke.Hneď na úvod je tu Luminol,všetko valcujúca basgitara v kontraste s ňou jemná flautička,zborové vokály a už sa to nezadržateľne valí.Prekvapivý euforický moment nastane keď zrazu vystúpi mohutná mellotronová stena.Akoby sa rozostúpilo nebo a oko prozreteľnosti svojím teplým pohľadom láskavo spočinulo na vyprahnutej krajine.Úžasne oslobodzujúci a povznášajúci moment,ktorý mení ľudskú dušu na svätyňu.Clivá a nostalgická Drive Home,ktorú strieda drsnejšia a dramatickejšia skladba The Holy Drinker.Najradšej však mám epickú lahôdku s názvom The Watchmaker.Na úvod genesisovské déja vu- dvanásťstrunovka a gabrielovský spev.Zimomriavky spoľahlivo naskakujú,striedavo ma oblieva studený pot a horúci.Skladba sa potom rozvinie akoby do šírky takmer objímajúc horizont.Titulná skladba o havranovi ktorý odmietol spievať je o samote a opustenosti na sklonku života.Aj keď som dvojmetrový stokilový chlap,životom už dostatočne vyfackaný a zocelený,tak táto skladba aj s videoklipom ma dostali do kolien.Za slzy sa nehanbím.Steven dokázal do necelých desiatich minút vtesnať akoby všetko utrpenie ľudstva a ten batoh bolesti je veľmi veľmi ťažký.Táto skladba je emocionálne cunami a keď vás zastihne nepripravených tak vás zmetie ako fukušimskú atómku.

Steven Wilson je všestranný talent obrovských rozmerov.To docení až história.Zatiaľ čo prevažná väčšina súčasnej hudobnej produkcie sa len tak ledabolo kĺže po povrchu v snahe vyžmýkať čo najviac financií z momentálneho komerčného úspechu,Steven zaťal svoj krompáč poriadne hlboko.Jeho tvorba je dostatočne osviežujúca a obohacujúca pre poslucháčov túžiacich po náročnej sofistikovanej hudbe,ktorá sa nezunuje ani za mesiac ,ani za rok.

» ostatní recenze alba Wilson, Steven - The Raven That Refused To Sing (And Other Stories)
» popis a diskografie skupiny Wilson, Steven


SBB - Memento z banalnym tryptikiem
2015-06-23

SBB / Memento z banalnym tryptikiem

5 stars

Ach Memento...geniálna vec a najlepší poľský album všetkých čias.U mňa je Memento na rovnakej úrovni ako Close To The Edge od Yes,Foxtrot od Genesis,Hamburger Concerto od Focus,Leftoverture od Kansas,Dark Side od Pink Floyd alebo Trilogy od ELP.

K tejto nahrávke som sa dostal počas mojich stredoškolských štúdií ešte za komoušov.Mal som ju na kazete Maxell LN 90 http://www.stereodisco.sk/kazety/maxell/6maxell_ln_k.jpg nahratú z praskajúcej vinylovej platni.Ako študent som bol extrémny introvert a každý deň päť minút pred koncom vyučovania som už bol zbalený a keď zazvonilo,tak som vypálil domov do svojej jaskyne.Doma som švacol tašku do kúta a hor sa počúvať SBB-Memento a ďaľšie art-rockové perly.Bol to pre mňa únik zo šedej reality života a vstup do úplne inej vesmírnej dimenzie.Súdružky profesorky som týmto mojím konaním a odmietaním všetkých mimoškolských aktivít privádzal do zúrivosti..no napokon to vzdali a zvykli si :-).Časom som z introvertnosti vyrástol a prestal som brať veci až tak vážne čo však nemalo vplyv na môj hudobný vkus.Memento z banalnym tryptykiem je natrvalo zavŕtané v mojom srdci a ovláda moju myseľ a vnímanie presne tak ako kedysi.Tridsať rokov sem,tridsať rokov tam.Memento je ako kvalitný nerezový plech,prvotriedna vysokoleštená antikóra,ktorá s prehľadom odoláva vrtochom počasia a všetkým štrbavým zubom času.

» ostatní recenze alba SBB - Memento z banalnym tryptikiem
» popis a diskografie skupiny SBB


Arena - Welcome To The Stage
2015-05-26

Arena / Welcome To The Stage

4 stars

Kto má veľké očakávania,tak býva väčšinou sklamaný keď sa nenaplnia.A keď človek veľa neočakáva a napriek tomu príde zázrak,tak to prekvapenie je mimoriadne príjemné.Presne to platí na tento koncertný záznam,ktorý som roky trestuhodne prehliadal.CD som nakoniec kúpil pred pár mesiacmi vo výpredaji za veľmi prijateľnú cenu a po rozbalení a vložení do prehrávača som zajasal.

Welcome To The Stage je koncertná nahrávka z Quebecu,z mája 1997, mapujúca prvé dva albumy skupiny ktorá vznikla v polovici deväťdesiatych rokov z iniciatívy bubeníka Micka Pointera(ex-Marillion) a klávesového guru Clive Nolana(Pendragon,Shadowland,Casino...).Skupina sa predstavila s novým gitaristom Johnom Mitchellom(It Bites,Frost*) a basgitaristom Johnom Jowittom(IQ).Welcome To The Stage je jediná live nahrávka skupiny s vokalistom Paulom Wrightsonom,ktorý naspieval dva šúdiové albumy -Pride a The Visitor a ktorého považujem za najlepšieho speváka v celej dvadsaťročnej histórii Areny.Jeho frázovanie a intonácia je veľmi podobná Fishovi(ex-Marillion),avšak jeho hlas nemá Fishovu tvrdosť,ráznosť,teatrálnosť a ťah na bránu....ale zato vyniká ľahkosťou ,šarmom a noblesou.Kostru albumu tvoria tri mohutné epické kompozície Valley Of The Kings,Sirens a Solomon.Veľmi pevnou výstužou sú úderné pecky Welcome To The Cage,Medusa,Midas Vision,ktoré významnou mierou vplývajú na súdržnosť celého albumu.Za vrchol považujem predposlednú skladbu Jericho,najmä ten jasavý refrén a vygradovaný záver.Je počuť,že publikum si so skupinou veľmi dobre rozumie a je jasné,že sa nejedná len o nejakých okoloidúcich,ale o skutočných fanúšikov žánru.Tento aspekt vytvára veľmi pozitívnu atmosféru koncertu a v poslucháčovi vzbudzuje veľmi dobrý pocit.

Arena v rokoch deväťdesiatych pokračovala tam,kde skončila skupina Marillion s Fishom v roku 1988.Melodický klávesový neoprog ktorý sa človeku nekompromisne vryje do pamäti ako tangáče do zadku.Ak je toto hudobná obsesia tak ňou chcem trpieť až do smrti.

PS: Kvalita zvuku je excelentná!

» ostatní recenze alba Arena - Welcome To The Stage
» popis a diskografie skupiny Arena


Lennon, John - Unfinished Music No.2: Life with the Lions
2015-04-23

Lennon, John / Unfinished Music No.2: Life with the Lions

1 stars

Moja zvedavosť,krutosť života a youtube ma prinútili vypočuť si v poradí druhý sólový počin najväčšieho mierotvorcu nielen dvadsiateho,ale aj tridsiateho storočia.Na obale už božská Yoko nevytŕča svoju huňatú nenásytnú chamajdu ani Lennon svojho pinďuráka,čo samé o sebe značí veľký pokrok v ich mentálnom vývoji.Bohyňa leží na posteli a sluha vedľa na zemi.Takto dopadne človek,ktorý si urobí zo ženy božstvo.

Aká je hudba?Yoko príšerne jačí a Lennon do toho vrzúka na gitare.Najskôr je mi to smiešne,no keď monotónne jačanie neprestáva...no asi by to chcelo analýzu psychiatra.Yoko jačí nie za dvoch levov,ale za celé stádo.Len ľutujem tých spolupacientov na iných oddeleniach,že museli počúvať tento zvukový armagedon.Ďaľšie pazvuky,ktoré majú symbolizovať akože tlkot srdca,no skôr pripomínajú prdenie pod perinou po dobrej fazuľovej polievke.Ostatné je zmätok nad zmätok,zvukový chaos,kvílenie,vrzúkanie...Keby som bol tehotný,tak z tohto rozhodne potratím.Ale to mi našťastie nehrozí a tak si s úľavou idem dať pohár ríbezlového vína.

Čo dodať na záver?Spacákový John a jeho šikmooká múza nahrali ďalší prémiový album,ktorý sa určite zapíše do svetových hudobných análov.Do môjho sa už zapísal a to natrvalo!

» ostatní recenze alba Lennon, John - Unfinished Music No.2: Life with the Lions
» popis a diskografie skupiny Lennon, John


Lennon, John - Unfinished Music No.1: Two Virgins
2015-04-18

Lennon, John / Unfinished Music No.1: Two Virgins

1 stars

Je všeobecne známe,že japonci majú záľubu v miniatúrnych veciach a pri pohľade na Lennonovho vtáčika mi je hneď jasné,prečo s ním Yoko vlastne paktovala.To keby videla môjho 35 centimetrového obra,hneď by sa jej očká zaguľatili aj bez plastickej operácie.Toľko k obalu a teraz poďme k obsahu.Aj keď som si pôvodne myslel,že keď je nahatý obal,že taká je aj muzika...no mýlil som sa.

Začína to zvukovým mišmašom v ktorom sa neorientujem.Nejaký rozhovor,rôzne pazvuky...najskôr som si myslel,že pískanie delfínov no potom mi došlo,že tie zvuky asi vylúdila Yoko zo svojho zlatého hrdielka.Ani som sa nenazdal a oťaželi mi viečka,zdriemol som.Včera som bol totiž na oslave Rudolfa a Rudkobáči nás počastoval takou poctivou 52 percentnou slivkou archívnou z roku 1976,ktorú odkladal na túto príležitosť.Veď treba vypáliť červa!Jeho vnučka,čerstvá maturantka nám zatancovala na stole a na ostatné si už nepamätám.Len dnes ráno pri pohľade na moju vyšúchanú predkožku mi došlo,že sa muselo diať niečo divoké.Čo už,stane sa aj ženatému.No ale späť k Leninovi,teda pardón k Lennonovi.Prebral som sa až pri konci jeho dvoch "panien" a je to stále o tom istom.Len Yoko sa mi zdá taká spokojnejšia,asi sa trochu uvoľnila,veď ono aj ten meteorizmus je nepríjemná záležitosť.

Čo dodať na záver?Pocity sú zmiešané,veď Lennon bol veľký génius a vizionár.Bojovať za mier vyzlečený a mávať pritom svojou miniatúrou,to len tak niekoho obyčajného nenapadne.Ja by som mal s tým osobný problém,pretože som bigotný konzervatívny katolík a za bieleho dňa a keď som triezvy,tak sa zásadne neodhaľujem!

» ostatní recenze alba Lennon, John - Unfinished Music No.1: Two Virgins
» popis a diskografie skupiny Lennon, John


Morse, Neal - The Grand Experiment (As The Neal Morse Band)
2015-03-27

Morse, Neal / The Grand Experiment (As The Neal Morse Band)

3 stars

Predstavte si,že idete piecť bábovku.Máte formu + nejaké ingrediencie.Bábovčička sa vydarila,hladoši spapkali a na druhý deň upečiete ďalšiu,akurát dáte menej hrozienok a viac čokoládových gulôčok.Je to tá istá bábovka?Áno,či nie?Na tretí deň rovnaká bábovka,akurát po upečení na jej kopčeky prilepíte malé čerešničky ako bradavky.Je to tá istá bábovka?Je aj nie je.Ale ďalšia bábovka už bude fakt celkom iná!Bude black.Pridám do nej trochu sadzí z komína...čo na tom,že forma bude stále tá istá?

Ako z toho von?Jednoducho.Treba zobrať veľké kladivo a bábovkovú formu roztrieskať na márne kúsky!Vystúpiť zo začarovaného kruhu a narušiť zabehnutý rituál,v ktorom sa človek síce cíti bezpečne a isto,ale predsa len je stále v zajatí.

Čo by mal urobiť Neal Morse?Ak to myslí s hudbou poctivo tak je nevyhnutné dať okamžitú výpoveď pánom Portnoyovi a Georgovi a celý band jednoducho rozpustiť.Dať gitaru do puzdra,batoh na chrbát a vybrať sa krajinou hľadať nové podnety a inšpiráciu.Zahrať si s pouličnými muzikantmi,obklopiť sa konvenciami nezviazanými polobláznami a šialencami,nasávať atmosféru ošumelých vlakových staníc,zamestnať sa na stavbe pri miešačke...Čokoľvek,len nesedieť doma v kuchyni a nepiecť bábovky!!!

» ostatní recenze alba Morse, Neal - The Grand Experiment (As The Neal Morse Band)
» popis a diskografie skupiny Morse, Neal


Marillion - Anoraknophobia
2013-06-28

Marillion / Anoraknophobia

4 stars

Zberateľskej vášni sa medze nekladú. Ľudia zbierajú všetko možné aj nemožné. V Anglicku, kde skoro stále prší, sú ľudia, ktorí zbierajú pršiplášte (anorak). Darmo, iný kraj, iný mrav. Anoraknophobia.

Marillion, po vlažných albumoch z konca rokov deväťdesiatych, vstúpili do nového milénia vo veľkom štýle. BETWEEN YOU AND ME - vážne klavírne intro a potom sa to rozbehne! Je to celkom veselý, optimistický song vhodný do rádií v ktorúkoľvek dennú aj nočnú hodinu. A gitary na záver sú úplne v štýle U2. QUARTZ - úplne nový, moderný sound a úžasná basa Peta Trewavasa. To treba počuť a cítiť tie vibrácie! Dočkáme sa tiež zaujímavého prekvapenia v podobe svojského rapu Steva Hogartha. Nie, nebojte sa, nie je to nič v štýle Rytmusa! Celý song je olemovaný gitarovým minisóličkom Mr.Rotheryho. MAP OF THE WORLD - rozprávačský úvod sa rozvinie do pekného romantického refrénu. Je to síce jednoduchá pieseň, ale s výrazným pozitívnym dojmom. WHEN I MEET GOD je ďaľší príjemný song, v ktorom sa Steve Hogarth skvele ujal pôsobivej roli kazateľa s priam hypnotickými schopnosťami. Z rovnakého súdku je aj THE FRUIT OF THE WILD ROSE. Zaujme vkusne zakomponovaný hammond organ, ktorý sa na záver pretaví do jemne tanečného rytmu. SEPARATED OUT je gitarová pecka trochu v štýle U2, ale predsa je to len MARILLION! THIS IS THE 21st CENTURY - toto je už vážna meditatívna skladba. Hogarthovi mimoriadne sedí rola kazateľa kombinovaná s citlivým rozprávačom. Jeho prejav je presvedčivý na 100 percent! A pecka na záver - IF MY HEART WERE..., kde sa opäť blysne Mr.Trewavas so svojou basou. Hogarth sa poriadne obuje do ťažkého refrénu, kde to ťahá do riadnych výšok. Skvelý výkon, Steve! Po piatej minúte nastane nečakaný prechod, olemovaný zvukom praskajúcej vinylovej platne.

Steve Rothery zbiera poznávacie značky áut a je fanúšikom Star Treku. Mark Kelly zbiera skameneliny a fosílie. Pete Trewavas zbiera poštové známky a rád opravuje staré TV. Ian Mosley sa zaoberá ornitológiou. A ich fanúšik Braňo zbiera CD-čka s neoprogom, venuje sa ovocinárstvu a chová stredného bradáča. :-)

» ostatní recenze alba Marillion - Anoraknophobia
» popis a diskografie skupiny Marillion


Supertramp - Breakfast In America
2013-06-17

Supertramp / Breakfast In America

5 stars

Skupina Supertramp vznikla tak trochu nezvykle, na objednávku holandského milionára Stanleyho Miesegaesa v roku 1969. Zakladajúcimi členmi boli Rick Davies a Roger Hodgson a obaja sa stali hlavnými nosnými tvorivými piliermi skupiny, ktorá sa spočiatku volala trošku blbo - Daddy. V roku 1970 sa názov zmenil na Supertramp a skupina prerazila definitívne albumom Crime Of The Century v roku 1974 s veľkými hitmi Dreamer, Bloody Well Right, Rudy, Hide In Your Shell... Roger Hodgson, chlap s výzorom akademického maliara, je majiteľ zvláštne zafarbeného vysokého vypätého hlasu a jeho špecifická hra na elektrické piano a varhany sa stala hlavným poznávacím znamením skupiny. Gitarista a tiež občasný klávesista Rick Davies zas vyniká sýtym mierne chrapľavým rockovým vokálom, ktorý efektne kontrastuje s tým vysokým Daviesovým. A ešte je tu hlavný šoumen - saxofonista John Helliwell.

Rok 1979 je pre skupinu Supertramp megaúspešný v podobe albumu Breakfast In America. Raňajky majú v Amerike svoj význam a nie je to len pečená slaninka, volské oká a čerstvé chrumkavé pečivko, ale aj príjemná atmosféra, posedenie s blízkymi a priateľmi... veď štart do nového dňa je dôležitý. Hudobné raňajky v štýle Supertramp sa stali celosvetovým fenoménom. Album dlhé týždne, mesiace, dokonca roky okupoval prvé miesta hitparád a doslova vystrelil skupinu do vesmírnych výšav globálneho komerčného úspechu. O tom svedčí aj číslo predaných nosičov - vyše 20 miliónov! Rozoberať týchto 45 minút hudobnej lahôdky, skladbu po skladbe, to fakt nemá zmysel. Skladby ako Logical Song, Breakfast In America, Take The Long Way Home, Lord Is It Mine... hovoria sami za seba. Ak by som mal iba jedným slovom charakterizovať tento album, tak to je pohoda. Veľká pohoda. Obrovská pohoda.

Keď hneď po revolúcii, v roku 1990 vydala firma Popron v licencii kompiláciu hitov The Very Best Of Supertramp, tak kazety išli na dračku, pretože národ bol vyhladovaný za kvalitnou západnou muzikou. A niet sa čo čudovať, veď celé desaťročia počúvať Gotta, Vondráčkovú, Nagya a uškriekaného Ráža, to bolo o nervy. A pamätám si na veľký pestrofarebný nasprejovaný nápis SUPERTRAMP na stene bývalej hasičiarni v Zlatých Moravciach presne oproti calexáckemu učilišťu. Ach jaj, to boli časy...

» ostatní recenze alba Supertramp - Breakfast In America
» popis a diskografie skupiny Supertramp


Magellan - Impossible Figures
2013-06-08

Magellan / Impossible Figures

4 stars

Bratia Gardnerovci spôsobili v deväťdesiatych rokoch poriadny rozruch na progrockovej scéne nielen ako Magellan, ale tiež úspešným hviezdnym projektom Explorers Club a nádhernou rockovou operou Leonardo - The Absolute Man.

Album Impossible Figures páni vydali len rok po silnom Hundred Years Flood, ktorý venovali bratovi padlému vo Vietname. Po krátkom efektnom, skôr filmovom rozbehu je tu absolútny nárez - Killer Of Hope. Neuveriteľne nadupaná desaťminútovka je skvostnou ozdobou tohto albumu. Nie je náhoda, že vydavateľstvo InsideOut vybralo práve túto skladbu na svoju kompiláciu najlepších progmetalových vecí, aké kedy vydali. Ak by neznalý poslucháč chcel vedieť, čo je to progmetal, tak odporučil by som mu jednoznačne túto skladbu. Je to výstavný kúsok vhodný do výkladu. Bach 16 má oproti Killer Of Hope kontrastný efekt. Jemná klavírna vyhrávka postupne rastie a je zavŕšená mohutným zvukom organu. Late for Church je ďaľšia divočina plná zvratov a nečakaných zmien. Zaujme ešte sedmička A World Groove svojou etnopestrosťou a hravosťou. A zvyšok je už len povinná jazda bez výraznejších nápadov.

Impossible Figure je v podstate dobrý album s pekným obalom. Ale Magellan majú na konte aj lepšie kúsky, napríklad taký Test Of Wills (1997). Hodnotím za 3,5* a kvôli Killer Of Hope zaokrúhľujem na štyri.

» ostatní recenze alba Magellan - Impossible Figures
» popis a diskografie skupiny Magellan


Credo - Rhetoric
2013-06-04

Credo / Rhetoric

5 stars

Credo - Rhetoric je klasický britský neoprog v štýle, ako ho poznáme od Marillion, IQ, alebo Pendragon. Nejedná sa teda o žiadnu progresívnu avantgardu, ani o niečo, z čoho by poslucháčovi padla sánka. Ale predsa... má táto hudba niečo do seba! Nie je to iba kostrbaté napodobňovanie fishovského Marillionu, ale z tejto hudby cítiť veľký osobnostný vklad každého zainteresovaného, silné úprimné emócie a v neposlednom rade nádherné melódie. A to je dôvod, prečo si toto CD veľmi často vkladám do prehrávača.

Rhetoric je koncepčný album, niečo ako Misplaced Childhood nového milénia. Pojednáva o citoch, láske, sklamaní.. to všetko na pozadí prvej svetovej vojny. Mraziť začína naplno už počas prvej dvojdielnej epickej dvadsaťminútovky From The Cradle/To The Grave (Z kolísky až do hrobu). Mark Colton je ideálny spevák na tento žáner a neštylizuje sa nasilu do polohy nového Fisha. To mu dáva veľkú manévrovaciu voľnosť. The Letter je emocionálne najsilnejší kúsok z tohto albumu, aj keď po textovej stránke pôsobí dosť naivne. Ale keďže som "pravdoláskový pašák", tak tá naivita mi vlastne vyhovuje. Veď zoberme si napr. taký song The Happy Man od ELP. Veď to je naivita ako Brno! A predsa má úspech a oslovuje aj po vyše štyridsiatych rokoch! Človek jednoducho musí mať nejaké ideály, aj keď sú z časti, alebo aj úplne naivné. Romantické ideály sa veľmi neznášajú s racionalitou. A prílišná racionalita, to je zas chladný život bez emócií. Nasleduje parádna jedenásťminútovka The Game a potom ďaľšia nádherná dvojdielna epická suita Too Late/To Say Goodbye s pôsobivým melancholickým záverom. Seems Like Yesterday je už iba záverečná čerešnička na torte.

Credo - Rhetoric treba mať v zbierke jednoznačne ako originál CD. Žiadna mp3-ka ani flac sa totižto zvuku tohto originál CD nevyrovnajú. Až keď mi v zbierke zakotvilo toto CD, až potom som naplno vychutnal krásu tejto hudby! Odporúčam pre priaznivcov neoprogu a skupín ako sú Arena, Marillion, Pendragon, Shadowland, Pallas... Ja hodnotím za päť, inak sa ani nedá!

» ostatní recenze alba Credo - Rhetoric
» popis a diskografie skupiny Credo


Yes - House Of Yes: Live From House Of Blues
2013-05-29

Yes / House Of Yes: Live From House Of Blues

4 stars

Skupina Yes je pre mňa spoľahlivým výťahom, ktorý ma vždy bezpečne vyvezie na najvyššie poschodia hudobného orgazmu. Yes, to nie je len spevák Jon Anderson s anjelským hlasom, ale aj gitarový virtuóz Steve Howe, obrovitý basák Chris Squire, bubeník Alan White a ďaľší virtuóz, tentoraz klávesový - jeho magnificencia Rick Wakeman. Formácia sa štýlovo posunula s príchodom Trevora Rabina od košatého zložitého "sedemdesiatkového" art-rocku s ťažkouchopiteľnými textami, k jednoduchšiemu a pre masy prístupnejšiemu AOR-u s mierne progresívnymi prvkami. Na sklonku rokov deväťdesiatych skupina Yes zažiarila veľmi energickým a sviežim albumom The Ladder a toto podarené dielko si priam vyžadovalo koncertnú šnúru.

Keďže ani svet nie je čiernobiely, aj tento koncertný dvojdisk má svoje klady aj zápory. Ku kladom jednoznačne patrí vhodne zvolený playlist. Yours Is No Disgrace z Yes Albumu (1971) je asi najlepšie zvolená pecka na úvod koncertu. Toto musí zobudiť aj mŕtveho! Ďaľšie klasické tracky Perpetual Change, And You And I, Awaken, Roudabout... sa efektne striedajú s novinkami z albumu The Ladder. Playlist na jednotku! Čo na mňa pôsobí rušivo je občasné vykrikovanie Jona Andersona medzi niektorými skladbami, ktorý si zjavne neustrážil emócie a smiešnym hurvínkovským hlasom všetkých presviedča o dôležitosti lásky. Oveľa viac invencie som očakával od nového klávesáka Igora Khorosheva, ktorý odohral iba svoj štandard a veruže sa nezapotil. Ani sa nečudujem,že sa s ním Yesáci po turné rozlúčili. To isté platí aj o Billym Sherwoodovi.

Čo dodať na záver? Suma somárum, koncert je aj napriek mnou vymenovaným nedostatkom celkom fajn a fanúšika určite poteší. Kormidlo plavidla zvaného Yes je už však nasmerované k symfonickému orchestru a už o rok sa objaví na pultoch predajní disk Magnification.

» ostatní recenze alba Yes - House Of Yes: Live From House Of Blues
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Tales From Topographic Oceans
2013-05-22

Yes / Tales From Topographic Oceans

5 stars

Ak vám niekto povie, že tento dvojalbum je nudný a rozťahaný, neverte mu a pošlite ho do čerta. Niet nad vlastnú skúsenosť a nad vlastný inštinkt. Toto dielo sa však nedá vychutnať ak je človek zaťažený starosťami všedného dňa. Chce to uvoľnenie a dôkladnú duševnú očistu. V prvom rade sa treba zbaviť rušivých vplyvov ako je elektronický smog, treba vypnúť masovokomunikačné prostriedky informačného teroru ako sú televízor, rádio, internet... mobil treba ponoriť do pohára k zubnej protéze a pejdžer strčiť do mrazničky pod karmenádlu, aby neotravoval. Svokru je nutné mať v dostatočne bezpečnej vzdialenosti, minimálne sto kilometrov. Už stačí len bezstarostne sa zvaliť do gauča, povoliť si opasok na pivnom bruchu a ide sa na to.

Štyri dvadsaťminútové skladby na dvoch diskoch treba počúvať s čistou dušou, širokým srdcom a s otvorenou mysľou. Človek sa razom presunie za hranicu všedných dní a zrazu sa vznáša nad modrými vodami Atlantiku, inokedy z vtáčej perspektívy pozoruje pieskové duny na Sahare a beduínov preháňajúcich sa na ťavách. A už je tu žltá rieka, egyptské pyramídy a nad nimi hviezdnaté nebo. Milióny hviezd a galaxií, nekonečný vesmír a najväčšia záhada - samotný Boh. Molekuly a atómy, protóny a neutróny, aminokyseliny a deliace sa bunky... zázrak života. Rozkvitnutá lúka a bzučiaci opeľujúci hmyz a zurčanie vodopádu. To je zázrak! A to všetko pochopíte práve pri počúvaní Tales From Topographic Ocean.

Táto hudba vám vyčistí karmu, uvoľní čakry, stabilizuje krvný obeh a zharmonizuje všetky telesné funkcie. Zrazu sa pred vami vytvorí úplne iná dimenzia a poznanie a zistíte, že život je o niečom inom, ako iba o planom a márnivom naháňaní sa za peniazmi.

» ostatní recenze alba Yes - Tales From Topographic Oceans
» popis a diskografie skupiny Yes


Clapton, Eric - Pilgrim
2013-05-18

Clapton, Eric / Pilgrim

4 stars

Eric Clapton, slávny slowhand, jedinečný gitarový zjav dvadsiateho storočia, ktorého genialitu plne vystihuje dobový nastriekaný nápis na londýnskom tehlovom múre: Clapton is god. Muzikant, ktorý prešiel skupinami ako Yardbirds, Blind Faith, Cream, Derek and The Dominos, spolupracoval s B. B. Kingom, Stevom Winwoodom, Philom Collinsom, JJ Cale-om... Človek ostrielaný životom, bojujúci s drogovou závislosťou, postihnutý rodinnou tragédiou, ale aj muž, ktorý neváhal prebrať manželku svojmu najlepšiemu priateľovi. Aj takýto je život.

Na začiatku deväťdesiatych rokov zažiaril Clapton koncertným albumom Unplugged. Vtedy bola taká móda a takmer všetci sa odpájali od elektriky:-). Unplugged ma nechal dosť ľahostajným, vypočul som si to ,ale povedal som si, nič moc. Rok 1994 a From The Cradle, to už bolo niečo iné. Clapton potvrdil rolu bieleho bluesmana a navrátil sa do bluesovej kolísky. Na sklonku rokov deväťdesiatych Clapton prichádza s kolekciou piesní s názvom Pilgrim (pútnik), pod ktorou sa(mimo dvoch skladieb) aj autorsky podpísal. CD som si kúpil cez leto 1998 a hneď po prvom vypočutí si ma táto hudba získala intimitou výpovede, úprimnosťou, životnou a muzikantskou pokorou, ktorá je plne intenzívna počas celých 75 minút. Je veľkým zážitkom počúvať tento album cez kvalitné slúchadlá práve v noci. Napĺňa ma to úžasným pokojom a vyrovnanosťou.

Čas beží ako splašený kôň. Aj Pilgrim je tu už pätnásť rokov. Odvtedy tu už bol Reptile, Me and Mr. Johnson, Back Home... ale Pilgrim je len jeden.

» ostatní recenze alba Clapton, Eric - Pilgrim
» popis a diskografie skupiny Clapton, Eric


Semiramis - Dedicato A Frazz
2013-04-27

Semiramis / Dedicato A Frazz

5 stars

Skupina Semiramis vstúpila do povedomia art-rockerov v roku 1973 na festivale Villa Pamphili Open Air, kde páni vystúpili ako predkapela slávnej skupiny Banco Del Mutuo Soccorso. A to skupina Semiramis vznikla iba rok pred týmto vystúpením! Lídrom zoskupenia sa stal iba 16-ročný spevák Michele Zarrillo. Nie je to však žiadny Justin Bieber, ale vyzretý spevák disponujúci silným, takmer Byronovským vokálom. Okamžite zaujali a v septembri 1973 už v šúdiu Trident nahrávali svoj prvý a zároveň jediný album Dedicato A Frazz.

Dedicato A Frazz nie je teda žiadna uspávanka, ale poriadna porcia energického progresívneho rocku. Dominuje ostrá riffujúca elektrická gitara, temne zlovestné klávesy striedajúce sa s jemnými romantickými vyhrávkami na akustickej dvanásťstrunovke. Výsledkom je veľmi pestrá a košatá muzika a nejaká nuda vôbec neprichádza do úvahy! Za pozornosť tiež stojí aj krásny rozkladací kartónový obal od Gordona Faggetera.

Dedicato A Frazz od skupiny Semiramis je nadčasové dielo, ktoré presne charakterizuje atmosféru doby vzniku, teda prvej polovice rokov sedemdesiatych - zlatej éry art-rocku.

» ostatní recenze alba Semiramis - Dedicato A Frazz
» popis a diskografie skupiny Semiramis


Flower Kings, The - Banks of Eden (2CD)
2013-04-21

Flower Kings, The / Banks of Eden (2CD)

4 stars

The Flower Kings, švédska skupina, ktorej hudba mi spríjemnila toľko chvíľ v mojom živote, že by som im mal z vďaky za to v mojej záhrade vysadiť kvetinový pomník, alebo aspoň pamätnú tabulu.

Partia okolo veterána z Kaipy - Roineho Stolta už dlhé roky produkuje kvalitnú progrockovú muziku naplnenú hravosťou, priam yesovským pátosom, nostalgiou a zvláštnou mágiou scénickej hudby. Tento mix je natoľko pôsobivý, že u vnímavého a otvoreného poslucháča zákonite dochádza k silnej emocionálnej spätnej väzbe. Prispievajú k tomu aj pozitívne ladené idealistické texty, ktoré by som mohol kľudne označiť ako kresťanské (aj keď nie v štýle takého Neala Morsea, ktorý v textoch uvádza celé citácie z biblie). Ten kresťanský odkaz je tam skôr len tak medzi riadkami nenápadne vsunutý. Album Banks Of Eden vydali páni po päťročnej tvorivej odmlke, nikam sa neponáhlali a na výsledku je to poznať. Ozdobou albumu je úvodná 25 minútová kompozícia Numbers, precízne majstrovsky prepracovaná do najmenších detailov. Pôsobí veľmi vzdušne, ľahko a noblesne, že sa ani človek nenazdá ako sa tých 25 minút šuchne. Proste kvetinový pôvab. Poslucháč sa v tomto hudobnom labyrinte nestráca a ani netrpí žiadnou fóbiou a celým albumom prepláva úplne hladko a elegantne. Atmosféra albumu je vznešená, dôstojná až chrámovo posvätná. Ako povedal klasik PaloM, švédi vedia majstrovsky "opajcnúť" atmosféru.

Citátom klasika končím túto recenziu a albumu udeľujem štyri hviezičky svietiace silou xenónových reflektorov nového mercedesa.

» ostatní recenze alba Flower Kings, The - Banks of Eden (2CD)
» popis a diskografie skupiny Flower Kings, The


Marillion - Recital of the Script
2013-04-11

Marillion / Recital of the Script

0 stars

Predmetom recenzie je 2CD Marillion - Recital Of The Script.

Po umeleckej stránke je tento koncert výnimočný a päťhviezdičkový. Zvuk však totálne skurvil nejaký Peter Mew zo štúdia Abbey Road - London. To, že nástroje znejú ako zo starého hrnca, to by som ešte nejako prežil, ale sprzniť takto Fishov vokál, tak na to treba talent. Ostré sykavky pichajú do mozgu ako ihly a pri vyššej hlasitosti sa menia na štvorbritové vídiové vrtáky do betónu aj s príklepom zbíjačky. Po dvadsiatych minútach počúvania ma vždy rozbolí hlava a mám chuť 2CD vyhodiť z okna. Neviem aký má zvuk DVD, ale ukážky na You Tube sú po zvukovej stránke pomerne kvalitné a to ešte nehovorím o televíznom zázname tohto koncertu, ktorý v roku 1994 vysielala STV2 v rámci utorkových večerných koncertov. Nie som bohatý človek a nemám peňazí nazvyš, ale napriek tomu, teraz v čase krízy som si poctivo kúpil toto 2CD. Musím skonštatovať, že po zvukovej stránke je to to najhoršie čo mám v zbierke. Čo s tým? Rozmýšlal som, že to niekomu darujem, ale nechcem aby ma ten dotyčný preklínal. Včera pri sledovaní TV novín ma napadlo, že toto 2CD pošlem súdruhovi Kim Čong Unovi do KĽDR. Stavím sa, že po vypočutí hneď namieri tú svoju bakelitovú raketu na štúdio Abbey Road a vystrelí ju práve vtedy, keď tam bude Peter Mew sedieť za mixážnym pultom a przniť nejakú ďaľšiu nahrávku. Peter Mew, fuck you!

» ostatní recenze alba Marillion - Recital of the Script
» popis a diskografie skupiny Marillion


Satellite - Nostalgia
2013-04-04

Satellite / Nostalgia

4 stars

Satellite je vlastne pokračovanie úspešného príbehu skupiny Collage,iba s tým rozdielom,že texty sú už výlučne v anglickom jazyku.Chasníci okolo dlhovlasého speváka Roberta Amiriana vedeli už na začiatku rokov deväťdesiatych poriadne rozvíriť hladinu svetového neoprogu a to najmä megaúspešným albumom Moonshine(1994),ktorým dokonale vytreli kocúra všetkým neprajníkom.Nostalgia je už v poradí štvrtý dlhohrajúci štúdiový album skupiny a výhradným autorom hudby a textu je v tomto prípade veterán poľskej progscény Wojtek Szadkovski.Páni si dali na albume záležať a nahrávali ho od januára až do decembra 2008.Výsledkom je príjemný melodický a nevtieravý neoprog.Z celkového kontextu albumu však vyčnieva šiesta skladba,takmer desaťminútovka Am I Loosing Touch?.Temný symfonický úvod podfarbený kvílivou gitarou až z toho tuhne krv v žilách a Robert spieva zvláštnym zastretým hlasom v ktorom akoby sa stretávala apatia s flegmou fatalizmu.Potom sa však rozpúta hotové inferno a následne znovu tá temná symfonika...

**Nasledujúce riadky budú osobné,kto nechce nech nečíta.
Nikdy nezabudnem na môj prvý školský deň.Boli sedemdesiate roky a mama ma priviedla do starej školskej budovy na kopci nad kostolom v ktorej sa voľakedy učili ešte moji prarodičia.Ešte stále mám v nose vôňu triedy,staré vyleštené drevené parkety v kombinácii s čerstými rezanými karafiátmi.Učiteľka ma viedla za ruku k poslednej lavici v krajnom rade v ktorej sedel chlapec a povedala mi: "Branko,tento chlapec sa volá Števko a budete tu spolu sedieť".

Odvtedy prešlo dobre vyše tridsať rokov a v prvé septembrové dni roku 2009 som sa vysmiaty od ucha k uchu vracal z Poľska.V batožine som si niesol poriadnu nádielku poľského neoprogu a po príchode domov som si ako prvé odbalil CD Nostalgia od Satellite.Reku,začnem horúcou novinkou.A práve keď sa mi v prehrávači točil tento strieborný kotúč a znela zlovestná Am I Loosing Touch? som sa dozvedel správu,že Štefan zomrel.Smrť prišla náhle a nečakane ako zlodej a skosila človeka na vrchole síl.Vždy,keď počúvam tento album ,tak myslím na usmievavého chlapca v poslednej lavici...

Túto hudbu,tieto spomienky a túto recenziu venujem môjmu spolužiakovi Štefanovi Č.

» ostatní recenze alba Satellite - Nostalgia
» popis a diskografie skupiny Satellite


Knight Area - Realm of shadows
2013-03-26

Knight Area / Realm of shadows

5 stars

Holandsko je známe nielen tulipánmi a prehnane liberálnym spoločenským poriadkom, ale táto krajina dala svetu aj veľmi pôsobivé a významné hudobné telesá. Focus, Kayak, Ekseption, Ayreon... a tiež pojem v subžánri zvanom neoprog, skupinu KNIGHT AREA.

Hlavný ťahúň a mozog celej formácie je klávesista a progrockový nadšenec Gerben Klazinga. Od detstva bol pod vplyvom svojho, o desať rokov staršieho brata Joopa, od ktorého plnými dúškami nasával hudbu takých legiend ako Genesis, Barclay James Harvest, Saga alebo Yes. Neskôr spolu založili skupinu, ktorej dali názov Knight Area a Kráľovstvo tieňov je ich už v poradí tretí hudobný produkt. Úvod v podobe skladby Ethereal je doslova úchvatný. Ten nástup je až okázalo pompézny a celkovou atmosférou pripomína skupinu Genesis z obdobia A trick of the tail-Wind and the Wuthering (1975-77). Druhá skladba v poradí - Antagony je už o niečo civilnejšia, rockovo priamočiarejšia a dravšia. Kľudne by obstála napríklad aj v repertoári britskej skupiny Arena. Okrem zaujímavých inštrumentálok Momentum, Awakening a tiež titulnej skladby Realm Of Shadows... ortodoxného neoprog-rockera zdvihne z kresla aj "osmička" A Million Lives. Neskutočne optimistická pesnička s chytľavým refrénom, ktorý sa ako vírus-mozgožrút zavŕta hlboko do mozgových receptorov a niet tej sily, ktorá by ho odtiaľ dostala. Jedenásťminútovka na záver sa volá Occlusion a lepšie zavŕšenie výborného albumu si ani neviem predstaviť. Gerben má úžasný cit pre vkusné melodické kompozície, nič nie je prepálené a všetko má svoje opodstatnenie a pevné miesto. Spevák Mark Smit nie je žiadna hviezda, nedisponuje prevratným rozsahom ani zvláštnym špecifickým zafarbením hlasu... a poviem vám, že v projektoch Arjena Lucassena by si asi nezaspieval... ale neoprog našťastie nie je žáner, ktorý by si vyžadoval operných spevákov s rozsahom cez štyri oktávy. Zaujal ma aj obal albumu. Temná apokalyptická krajina, kŕdeľ havranov a postavy bez tvárí celé zahalené v pohrebných plachtách, pripomínajúce novozákonného Lazára, akoby tiež čakali na vzkriesenie.

Aby som bol ako-tak objektívny, čo je v prípade obľúbenej skupiny ťažké, musím povedať že táto hudba vo všeobecnosti nedosahuje kvalít notoricky známych veľdiel progresívnej hudby, ale v rámci subžánru neoprog je to majstrovské zásadné dielo.

» ostatní recenze alba Knight Area - Realm of shadows
» popis a diskografie skupiny Knight Area


Guilt Machine - On this perfect day
2013-03-24

Guilt Machine / On this perfect day

5 stars

Ach tie vzťahy. Všetko sa točí okolo nich. Mám pocit, že práve cez tento album si rieši svoje bolačky z rozvodu aj samotný stvoriteľ tohto projektu - hudobný mág Arjen Lucassen. Konečne reálna téma zo života nahradila tie všelijaké vesmírne sci-fi ságy. Medzi skladbami sú vložené zaujímavé vsuvky, nahrávky z telefónnych odkazovačov, v ktorých babenky a ženštiny rôznych národností dávajú "kopačky" svojim partnerom, manželom, milencom. Počuť tu pestrú škálu jazykov, nechýba ani ruština... a poviem vám, že je to veľmi pôsobivé. Arjen Lucassen si vo svojich projektoch vždy potrpel na dobrých vokalistoch a ani teraz tomu nie je inak. Jasper Steverlinck je spevák s úžasným rozsahom a zaujímavo zafarbeným hlasom. Kde ho len ten Lucassen vyhrabal?!? Celkovým prejavom možno trochu pripomína Jamesa LaBrie zo skupiny Dream Theater a to najmä v tých nižších polohách. Ďaľší prekvapujúci zjav je sexi blond babenka hrajúca sóla na gitare a volá sa Lori Linstruth. Uf začína byť dusno! A bicie - Chris Maitland. Výsledok? Arjen Lucassen mal opäť šťastnú ruku a znovu sa potvrdilo, že čím je väčšia rozorvanosť duše umelca, tým hodnotnejšie diela vznikajú.

» ostatní recenze alba Guilt Machine - On this perfect day
» popis a diskografie skupiny Guilt Machine


Riverside - Shrine of New Generation Slaves
2013-02-12

Riverside / Shrine of New Generation Slaves

5 stars

Mám to šťastie, že sledujem kariéru skupiny Riverside takmer od začiatku, vlastne hneď od vydania debutového albumu Out of Myself. Niekde na webe som čítal zaujímavú recenziu, kde autor charakterizoval ich hudbu ako keď sa stretnú Marillion, Anathema a Opeth v jednom štúdiu. Čo z toho môže vzniknúť? Buď nejaký guláš, alebo geniálna vec. Po vypočutí som sa hneď priklonil k tej druhej možnosti a keďže som sa vtedy nachádzal v našej najhlavnejšej metropole (taký New York sa môže schovať niekam...), tak som zamieril do známej predajne v starom meste. Cestou som si v bufetíku na tržnici kúpil horúceho psa. Mladík v bielom zamastenom tričku, z ktorého na mňa nenávistne čumel masový vrah čegevara, mi do rožku kydol poriadnu dávku horčice, čo sa v konečnom dôsledku ukázalo ako kontraproduktívne, pretože po zahryznutí mi na košelu dopadla poriadna horčicová bomba. Asi chlapík vedel, že som zakuklený pravičiar a toto bola jeho pomsta. V uličkách starého mesta na mňa romanticky dýchala história, veď práve tu sa svojho času prechádzal Dionýz Štúr so svojou láskou Adelou a gardedámu im robil samotný Mozart. Keď som sa konečne omámený históriou dopotácal do predajne Roxy, zaujala ma tam zvláštna výzdoba. Na poličke sa vynímal červený umelohmotný stoporený penis aj s vajciami (samozrejme červenými) a vedľa neho stála busta Lenina. Hneď ma napadla analógia, že ten úd sa asi vzťahuje na toho Lenina, alebo naopak, ale nechajme to... Pán za pultom mi podal krásne nové CD od Laser´s Edge record a ja som nadšený utekal domov. Tu sa začala moja láska k Riverside, ktorá vyvrcholila návštevou ich koncertu. Riverside naživo, to je obrovský zážitok porovnateľný snáď len s mesiacom v splne. Odvtedy už prešli roky a Riverside u mňa bodovali nielen trilógiou Reality Dream, ktorá opisuje trápenie človeka trpiaceho schizofréniou, ale aj ich nasledujúcim albumom Anno Domini HD. Líder skupiny a basgitarista Mariusz Duda, výzorom pripomínajúci Stevena Wilsona, dokáže z dojemného precíteného spevu v sekunde prejsť do brutálneho chrčiaceho growlingu. Piotr Grudzinski strúha jedno nádherné gitarové sólo za druhým, Piotr Kozieradzki, obrovský chlap ako golem, s obrovskou vervou búcha do bubnov a samozrejme štíhly mladík Michal Lapaj (ktorého umeleckým vzorom je nedávno zosnulý Jon Lord) krotí všetky tie Yamahy, Korgy a iné príšery. To sú RIVERSIDE, najlepšia progrocková skupina dneška! Ich nový album je opäť výborný. Je trochu iný ako predošlé, viac precítený, celkovo jemnejší. Chrapčanie a growling už na ňom nenájdete. Duda spieva civilne, teda žiadne vokálne eskapády sa nekonajú. Ďaľšie prekvapenie je saxofón v Escalator Shrine. Album nemá slabé miesto, je to dokonalá 51 minútová hudobná rozkoš... Práve teraz ma napadlo, či si náhodou ten červený umelohmotný penis aj s vajciami nezabudol v predajni Roxy pred rokmi samotný Dionýz...

» ostatní recenze alba Riverside - Shrine of New Generation Slaves
» popis a diskografie skupiny Riverside


Fleetwood Mac - Behind The Mask
2013-02-04

Fleetwood Mac / Behind The Mask

3 stars

Nie, toto nie je ten Fleetwood Mac ako ho poznáme s Petrom Greenom, poriadne šmrncnutý bluesom. Nejedná sa ani o kaliber trháku Rumours... ale stále je to veľmi príjemná a vkusná muzička. V tej dobe, v roku 1990, v prvé slobodné leto a po prvých slobodných voľbách ovládli éter v bývalom Československu perly typu lambáda a zlatučkí chlapci New Kids on The Block. Nový album Behind The Mask od Fleetwood Mac v porovnaní s týmto všetkým, pôsobil ako príjemné osvieženie.

Behind The Mask, napriek megahitu Save Me, nie je až natoľko komerčný a chytlavý ako predošlý album Tango in the Night (ktorý má ale taktiež svoje kvality). Skies The Limit je pôsobivo rezký otvárák. Love is Dangerous má takmer rockové ambície a sedemminútovka In the Back on my Mind so strašidelným industriálnym úvodom a démonickým bubnovaním Micka Fleetwooda až sa z toho ježia chlpy, rozhodne nepripomína nejaké lacné hitparádové popevky. Ďalej prichádza megahit Save Me, ktorého videoklip poriadne dlho okupoval vtedajšie MTV. When the Sun Goes Down je veselá pesnička s country tanečným rytmom. Titulná skladba Behind The Mask začína síce trochu zasnene, ale refrén je opäť vymakaný a pôsobí až freneticky. Stevie Nicks je pani speváčka, ktorá vždy vedela pracovať s náladami a emóciami a vytvoriť tú pravú atmosféru jej nezabránila ani vyoperovaná nosná prepážka od častého šňupania kokaínu. Ostatné skladby dosahujú príjemný flítvúdďácky štandard.

Čo dodať záverom? Fleetwood Mac je osvedčená vintage značka, ktorá je zárukou kvality. Vynikajúci muzikanti a dve excelentné speváčky. Áno, ľudia si zaslúžia istoty, ale nie také imaginárne a neuchopiteľné. Pre mňa je takou kultúrnou istotou a lahodnou duševnou potravou práve hudba skupiny Fleetwood Mac. Vždy vkusná, príjemná a neprepísknutá.

» ostatní recenze alba Fleetwood Mac - Behind The Mask
» popis a diskografie skupiny Fleetwood Mac


Spock's Beard - The Kindness of Strangers
2012-12-14

Spock's Beard / The Kindness of Strangers

4 stars

The Kindness of Strangers je ďaľší mílnik v tvorbe skupiny Spock's Beard. Album vyšiel iba rok po vydaní Beware of Darkness a v porovnaní s predchodcom je vzdušnejší, pohodovejší a priamočiarejší. Za mixážnym pultom sa prvýkrát predstavil zvukový technik Rich Mouser. Skupina absolvovala vôbec prvé európske turné v kariére a bubeník Nick D'Virgilio zaujal svojou hrou Tonyho Banksa a Mika Rutherforda až natoľko, že si ho zavolali ako hosťa na nahrávanie štúdiového albumu Genesis - Calling all Stations.

The Kindness of Strangers je album skutočne veľmi vyrovnaný, bez slabého miesta. Úvodná rezká desaťminútovka The God don't Last je inšpirovaná myšlienkami z knihy Richarda Bacha - Jeden spôsob ako opísať Boha. Absolútny vrchol albumu a najlepšia pieseň od Spock's Beard vôbec sa volá JUNE. Vec jednoduchá a geniálna zároveň. Skladba sa rozbieha iba za pomoci akustickej gitary a Nealovho spevu, postupne sa dej zhutňuje a mohutnie dokonale zladenými zborovými vokálmi a skutočná erupcia vypukne až nástupom ostatných nástrojov a ešte mohutnejších navrstvených zborových vokálov. Veľmi silný moment v celej kariére SB. Album končí štvťhodinovkou Flow, silne ovplyvnenou art rockom z rokov sedemdesiatych.

The Kindness of Strangers je svieže dielko a myslím, že urobí radosť každému fandovi súčastného progrocku. Opäť musím pochváliť vydavateľstvo InsideOut za výborný zvuk (remaster 2004). Album je rozhodne excelentným prírastkom do každej hudobnej zbierky.

» ostatní recenze alba Spock's Beard - The Kindness of Strangers
» popis a diskografie skupiny Spock's Beard


Spock's Beard - Beware of Darkness
2012-12-13

Spock's Beard / Beware of Darkness

3 stars

Druhý album "Spokáčov" nemá síce takú razanciu ako debut,ale aj tak je to dobrá muzika.Skupina sa rozšírila,na palubu pribudol nový námorník-klávesák Ryo Okumoto.Tento zámer som dodnes nepochopil.Veď Neal Morse predsa zvládal klávesové nástroje na debutovom albume The Light absolútne excelentne.Tak načo ďaľší klávesák?

Titulná skladba Beware of Darkness je celkom príjemná vec na úvod,neupadám však z nej do mdlôb.Zato dvojka Thoughts ma už preberá z letargie.Pazvuky na úvod,vokály ako od Gentle Giant,fajn refrén...skrátka chuťovka.Niečo aj pre náročnejších progrockerov.Dlhšia kompozícia The Doorway je tiež veľmi precízne naprojektovaná,nádherné melódie a harmónie a refrén je naprosto úchvatný.Prvý vrchol albumu.Chatauqua je krátka inštrumentálna skladbička,nevýrazná a nudná...podľa mňa sa na album vôbec nehodí.To isté,čo som povedal o The Doorway platí aj o Walking on the Wind.Album uzatvára vyše štvťhodinový opus Time has Come,v ktorom sú silnejšie,ale aj slabšie momenty.V kontexte tvorby SB skôr priemer.The Water aj The Light z predošlého albumu boli ovela prepracovanejšie.

Na tomto albume,akoby SB trošku stratili dych.Ako celok je však fajn a určite neľutujem,že ho mám v zbierke.Treba pochváliť aj vydavateľstvo InsideOut za vydarený remaster(2004),zvuk je podľa mňa skutočne veľmi dobrý(DR som však nemeral).Beware of Darkness si zaslúži veľmi silné 3*.

» ostatní recenze alba Spock's Beard - Beware of Darkness
» popis a diskografie skupiny Spock's Beard


Spock's Beard - The Light
2012-12-11

Spock's Beard / The Light

5 stars

Veru nestáva sa často aby nejaká skupina prišla s takým silným debutom, ako sa to podarilo práve formácii Spock´s Beard. Akási koncepčná a kompozičná kostra tohto albumu vznikala už v rokoch 1990-91 v hlavách multitalentovaného génia Neala Morsa a jeho brata Alana. Vtedy existujúca idea vzniku vlastnej fungujúcej hudobnej skupiny sa postupne pretavila do reality príchodom basáka Dave Merosa a bubeníka Nicka D´Virgilia a Spock´s Beard boli na svete. Dnes je už irelevantné či pôvod názvu skupiny pochádza zo známeho sci-fi seriálu, alebo ako inšpirácia poslúžil bradatý havko Spock. The Light skupina nahrávala v roku 1994 a svetlo sveta uzrel nasledujúci rok. Nielen hudobná kritika, ale aj progrockoví fandovia prijali album s nadšením.

Titulná štvrťhodinovka The Light - Neal Morse spieva drsným zastretým hlasom, ktorý sa vyčistí do kryštálovo čistej formy až v tretej časti Garden People. So Seňorom Valascom (6) prídu hravé a svieže latinsko-americké rytmy a v Return of The Horrible Catfish Man - Neal ohromí brutálnym chraplákom až z toho mrazí. Sviežosť a spontánnosť pokračuje na nasledujúcej Go The Way You Go. Tu je už badateľná typická morseovská melodika, pútavé inštrumentálne časti a umne načasovaná gradácia. Megaopus The Water je kapitola sama o sebe. 23 minútová hudobná púť spleťou nálad, emócií a zážitkov od výmyslu sveta. Efektne vystavané giantovské vokály, prekvapivé zvraty a paradoxy typu Fuck You/I´m Sorry... vyzúrený Neal reve Fuck Youuu! a následne úplne nečakané zjemnenie v podobe I´m so Sorry... Súboj extrémov. Ale celá táto emočná labilita je veľmi veľmi pôsobivá a úprimná. Hnev a následná ľútosť. Reach For The Sky je zavŕšenie tohto opusu, akási očistná oslobodzujúca katarzia až na hranici extázy. On The Edge je záverečný priamočiary odpalovák, ktorý vkusne uzatvára túto veľmi vydarenú debutovú kolekciu.

Chlapci sa teda vytiahli a na úvod kariéry nahrali fantastický album. Neal spieva spontánne a odviazane (až neviazane) a klávesové nástroje drví a drtí naprosto suverénne. Meros a D´Virgilio obstarali parádnu rytmiku a Alan to všetko posvätil svojou gitarou. The Light je príjemne strávená hodinka dobrej hudby, po uplynutí ktorej nemá človek pocit márnosti.

» ostatní recenze alba Spock's Beard - The Light
» popis a diskografie skupiny Spock's Beard


Collins, Phil - Love Songs / 2CD
2012-10-04

Collins, Phil / Love Songs / 2CD

4 stars

A som tu zas s Philom Collinsom.Prečo práve Collins?A prečo nie?Veď aj tu na Progboarde má spústu fanúšikov,aj keď mnohí sa k tomu,že počúvajú Collinsa hanbia priznať a počúvajú ho tajne,ako sa voľakedy počúvala Slobodná Európa :-).Ja sa s tým netajím a počúvam ho verejne a okná mám pritom kľudne otvorené.

Phil Collins-to znamená vkusný,príjemný a zrozumiteľný pop,možno pre niekoho jednoduchý,ale aj Mária z tej mexickej telenovely bola jednoduchá...a koľko mala ctitelov(samozrejme platonických).Na tomto 2CD Collins vytasil všetky ťažiskové love songy z celej svojej kariéry a na konci druhého disku sú tri raritné live songy.Z nich sa mi ráta najmä skladba Always z berlínskeho konceru z júla 1990.Roky som po nej pátral a márne som sa snažil ju zohnať,či už v štúdiovej,alebo live verzii.A je tu tiež aj song Somewhere,ktorý pôvodne naspievala Barbra Streisand.Teda všetko pekne pokope,veľmi vydarená kolekcia.

Či sa to niekomu páči,alebo nie,Collins je jednoducho pojem v pop music a aj keď mnohí hudobní publicisti ho v súčastnosti zatracujú...história dokáže,že sa mýlia.

» ostatní recenze alba Collins, Phil - Love Songs / 2CD
» popis a diskografie skupiny Collins, Phil


Fish - Sunsets On Empire
2012-08-21

Fish / Sunsets On Empire

5 stars

Keď spoja svoje sily také osobnosti ako fenomenálny spevák Fish(ex-Marillion) a multitalentovaný workoholik Steven Wilson(Porcupine Tree),jednoducho nemôže sa to skočiť inak ako úspechom.THE PERCEPTION OF JOHNY PUNTER.Pozor,toto nie je synťáčkový neoprog,toto je ROCK!!!Wilson strúha jeden ostrý gitarový rif za druhým.Tvrdo a nekompromisne!Fish to svojím prenikavým gabrielovsky zafarbeným hlasom seká ako neľútostná domina,ktorá bičíkom šlahá úchylného nadržanca.GOLDFISH AND CLOWNS.Tu nepopierateľne cítiť fishovský Marillion a kto tvrdí,že nie,tak nech si vypočuje Script...alebo Fugazi.WHAT COLOUR IS GOD?Jednoznačný vrchol albumu!Na úvod perkusie, Pattersonov organ a pokľudný Fishov spev.To je však iba ticho pred búrkou.Vo vzduchu totiž cítiť napätie!Refrén,to je jednoducho erupcia,pri ktorej zamŕza krv v žilách.Sprievodní vokalisti sa tiež vyznamenali.Bingo!JUNGLE RIDE.Viem si živo predstaviť zarasteného Fisha ako si oblečený v maskáčoch presekáva cestu v džungli veľkou ostrou mačetou :-).Refrén je však jednoduchý a popovo chytľavý,ale práve v tej jednoduchosti je krása.BROTHER 52 je ďaľší vrchol albumu.Tanečný rytmus,pulzujúca basa,ostrá gitara...Táto muzika si priam vyžaduje dobrý zosiľňovač a kvalitné trojpásmovky.Počúvať tento album na čínskych kakačkových plastových bedničkách typu creative,alebo genius fakt nemá význam.Chce to otočiť volume poriadne doprava a kašlať na mikro aj makrodynamiku,na makroekonomické ukazovatele a globálne oteplovanie,na ovuláciu korytnačiek a starú závistlivú fúzatú susedku vo vyťahaných teplákoch.V tejto chvíli zemská príťažlivosť neexistuje a nezmení to ani prievan v peňaženke a prázdne bankové konto.Jednoducho žijem tu a teraz a krv mi pulzuje v žilách.....tatoo,tatoo,tatoo BROTHER 52!Sunsets on Empire je majstrovské dielo!Pochybovači a neveriaci Tomáši si to môžu vypočuť,ale najskôr nech si dobre prilepia zubnú protézu,lebo po skončení tohto albumu im padne sánka.

» ostatní recenze alba Fish - Sunsets On Empire
» popis a diskografie skupiny Fish


Pink Floyd - The Dark Side of the Moon
2012-07-24

Pink Floyd / The Dark Side of the Moon

5 stars

Keď som Dark Side of the Moon počul prvýkrát,musím sa priznať,že veľký dojem to na mňa neurobilo.Zhluk zvukov,tikanie a zvonenie hodín,do toho nahraté hlasy z nejakej divnej ankety,hókusy-pókusy s magnetofónovými pásmi,štrngotanie mincí a o dušu kvíliaca ženská...

Asi ako na všetko v živote,aj na Dark Side treba dospieť a dozrieť.K tomuto skvostu som si našiel cestu až po rokoch,keď už prišli prvé šediny.S prekvapením som zistil,že to,čo sa mi zdalo predtým rozhárané,vytvára teraz krásny trojrozmerný obraz.Že všetko má svoje miesto a opodstatnenie.Do poslednej sekundy!Mám rád dobré víno,najradšej mám Modrý Portugal.Tá vôňa,buket,to ako sa rozplýva na jazyku...Modrý Portugal pijem len pri výnimočných príležitostiach.A Dark Side je pre mňa hudobný Modrý Portugal.Lahodná potrava pre dušu.

Nezaujíma ma,ako prebiehalo nahrávanie tohto albumu,či sa páni v šúdiu hádali,alebo nie,kto bol zvukový inžinier(Alan Parsons...hehe)...Nezaujíma ma,kto bol v tej dobe v Británii predseda vlády,ani to,či nejaká ryšavá pehavá pubertálna anglická girl mala nad postelou zavesený plagát Pink Floyd a či pri svojich masturbačných aktivitách šepkala celá polepená ich mená.Podstatná je hudba.A tá nie je jednoducho,ale zložito famózna!

» ostatní recenze alba Pink Floyd - The Dark Side of the Moon
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Pendragon - The Window Of Life
2012-07-12

Pendragon / The Window Of Life

4 stars

Prvé,čo poslucháča zaujme keď dostane CD do rúk,je takmer rozprávkový obal na ktorom dominujú romantické motívy.Autorom je výtvarník Simon Williams.A čo sa skrýva pod pekným obalom?Nick Barrett,výhradný autor hudby a textov,namiešal opäť pestrý hudobný koktail plný pútavých melódií a harmónií.Úvod je vo veľkom štýle,akoby páni nechceli nechať nič na náhodu,tak siahli po tom,čo sa už rokmi osvedčilo.A vznikol THE WALLS OF BABYLON,dosť nabubrelý recyklát poskladaný z komponentov od Pink Floyd,Yes a Genesis.Akoby si páni z Pendragonu nedôverovali,tak sa potrebovali na úvod oprieť o takúto barličku.Treba však povedať,že zaranžované je to profesionálne,akurát to postráda originalitu.Úvod je na nerozoznanie od Shine on You Crazy Diamond,organový podklad a v popredí clivé vybrnkávanie Barretovej gitary.Prirovnal by som to asi k tomu,že keď má človek deficit cukru v organizme,tak dobre padne aj presladená cukrová vata.Ale keď vyjdete z cukrárne,kde ste práve do seba spratali za tanier zákuskov a nejaké zmrzlinové poháre a vzápätí vám niekto strčí pod nos chumáč cukrovej vaty o veľkosti slonej hlavy,tak sa asi s odporom odtiahnete.A čo nás čaká ďalej?GHOSTS je už z iného súdka,tu to už Pendragoni rozbalili,akoby z nich opadla tréma.Veľmi pekná vec,prechádzajúca od šiestej minúty do strhujúceho finále v štýle Last Domino z genesisovského albumu Invisible Touch.BREAKING THE SPELL je ďaľšie pendragonovské pohladenie po brušku.Nick Barrett sa blysne krásnym predlhým gitarovým sólom z ktorého sa citlivejším dušičkám roztrasú kolená.THE LAST MAN ON EARTH je rozsiahlejšia kompozícia epických rozmerov,prelínajú sa v nej rozmanité polohy,nálady a rozpoloženia.Klávesový guru Clive Nolan to má ako vždy všetko pevne v rukách(v prstoch) a so svojím dlhoročným kamarátom Barretom a jeho spievajúcou gitarou sa skvelo dopĺňajú.Nasledujúci song NOSTRADAMUS je síce jednoduchej stavby,ale tá jednoduchosť nie je prvoplánovo stupídna,ale prepracovane účelová.A účel v tomto prípade stopercentne svätí prostriedky.Extrémne chytľavý frenetický nadupaný refrén,ale v podstate tiež veľmi jednoduchý priamy a okamžite prístupný, to patrične rozpumpuje.A vy si poviete,skvelá vec!A je tu vydarený záver v podobe bonbónika AM I REALLY LOSING YOU? Clivá, melancholická pieseň ako stvorená pre tých,ktorí majú zlomené srdce.Barretov vokál je veľmi príjemný a takéto citové polohy,to je rozhodne jeho parketa.CD z tohtoročnej reedície obsahuje ako bonus ešte kompletné EP Fallen Dreams and Angels z roku 1994.Ale to je už na ďaľšiu recenziu.

The Window of Life asi neosloví ortodoxných artrockerov hoviacich si v predlhých zložitých sofistikovaných megakompozíciách,ani avantgardných rockerov požadujúcich neustále nové netradičné,prevratne inovatívne a revolučné postupy.The Window of Life je v podstate dosť jednoduchý príjemný neoprog,miestami dosť postrádajúci originalitu a nápaditosť,ale...je to hudba od srdca,plná ľudského tepla,citu a láskavosti.A preto ju mám rád!

» ostatní recenze alba Pendragon - The Window Of Life
» popis a diskografie skupiny Pendragon


Anderson, Jon - The More You Know
2012-06-27

Anderson, Jon / The More You Know

1 stars

Ako fanúšik skupiny Yes a jej speváka Jona Andersona som sa dostal k tomuto "dielu" v čase jeho vydania,cez horúce leto 1998.Keď som dal CD do prehrávača,tak už po pár minútach som bol zdesený.Už obal CD mi bol podozrivý.Jon tam dáva na obdiv svoju prsnatú Jane,ktorá má účes akoby do nej udrel blesk.Po pravej a ľavej strane stoja dvaja ozrutní černošskí "bodyguardi"-hiphoperi Francis a Bobby Jocky,ktorí celú túto príšernosť spáchali.Dodnes nechápem,ako mohol Jon vôbec vydať niečo takéto!Bolo to dočasné pominutie zmyslov?Jediná ako-tak počúvateľná vec je prvá skladba Magic Love.To je taká typická priemerná andersonovka.Zvyšok je zvláštna a neprirodzene znejúca zmes R´n´B,hip-hopu(či hop-hipu),rapu a degenerovaného disca.Neprirodzená znásilnená plastická sterilná umelina.Aj Jon tam spieva tak nejako afektovane.Vždy,keď som počúval toto CD,mal som pocit,akoby som mal hlavu v igelitovom sáčku a na dýchanie som mal len jediný malý otvor prepichnutý ceruzkou.Je to asi niečo také,ako keď namiesto sexu s mladou sviežou dvadsaťročnou devou uprednostníte nafukovaciu umelohmotnú anču.Francisa a Bobbyho Jockyovcov za šok,ktorý mi spôsobili,odsudzujem na práce v kameňolome na doživotie.Jane L. Anderson sa odsudzuje na doživotný zákaz spevu a akýchkoľvek hudobných aktivít,na povinné ostrihanie a zakazuje sa jej ohrozovať svoje okolie odhalenými silikozami.A náš hlavný hrdina?Keďže ho máme v podstate radi,tak odíde len s podmienkou. :-)Celý náklad CD a ďaľších nosičov navrhujem zlikvidovať do posledného kusa!

» ostatní recenze alba Anderson, Jon - The More You Know
» popis a diskografie skupiny Anderson, Jon


Ritual - The Hemulic Voluntary Band
2012-05-23

Ritual / The Hemulic Voluntary Band

5 stars

Hrdým držiteľom tohto CD som sa stal už pár dní po jeho oficiálnom vydaní v roku 2007.Pamätám si,ako som celý natešený kráčal domov z nitrianskeho rockextremu s novučičkým zabaleným cédečkom v ruke.Na obale sú štyri smiešne postavičky hrajúce na malom ostrovčeku porastenom muchotrávkami.Toľko obal.A aký je obsah?Parádny!Prepracovaný akustický eklektický progrock s úžasnými takmer Queen-ovskými zborovými vokálmi.Klávesové steny,hammondy ani mellotron tu nenájdete,ale zato je tu veľmi vkusne zapasovaný akordeón.Prevládajú akustické gitary,iba sem-tam zavrčí tá elektrická.A to je veľmi zriedka.Patrik Lundstrom spieva s obrovským prehľadom,priam triumfálne.Nie nadarmo si ho vybrali Roine Stolt a Hans Lundin do svojej znovuzrodenej Kaipy.Ozdobou tohto albumu je 26-minútová epická megakompozícia A Dangerous Journey.Je to skutočne nebezpečná púť,pretože človeku sa až hlava krúti od toho,čo všetko tu počuje.Tie nečakané zvraty,pestré hravé akustické inštrumentálne pasáže,navrstvené zborové vokály...skutočne pestrá artrocková eklektická koláž vhodná skôr do prvej polovice sedemdesiatych rokov ako do nového tisícročia.Artrockoví staromilci budú určite krochkať blahom.Záverom chcem povedať,že Ritual nahrali album bez jediného zaváhania,bez jedinej chybičky.Päťdesiat minút oduševneného,ale pritom zložitého progrocku. Neprekonateľný vrchol tvorby tejto švédskej skupiny a zároveň zásadné dielo,ktoré by nemalo chýbať v zbierke progrockera.

» ostatní recenze alba Ritual - The Hemulic Voluntary Band
» popis a diskografie skupiny Ritual


Lunatic Soul - Impressions
2012-04-30

Lunatic Soul / Impressions

3 stars

Mariusz Duda,basgitarista a líder poľskej progmetalovej svorky Riverside a jeho tretí sólový album,ktorý vydal pod názvom Lunatic Soul."Trojka" je úplne odlišný album od prvých dvoch,jedná sa o osemdielnu inštrumentálnu suitu v štýle Jarreho diel Oxygene a Equinoxe.Duda sa rozospieva až v záverečných dvoch bonusových remixoch.Impressions je hudba skôr meditatívneho charakteru určená na rozjímanie.Progmetal, aký produkuje Dudova materská kapela Riverside tu budete hľadať márne.Hneď od úvodu ma prekvapilo nasadenie rôznych elektronických mašiniek a množstvo zaujímavých kozmických zvukov.Impressions je skutočne veľmi vkusne zaranžovaná pestrá zvuková koláž.A samozrejme nemôže chýbať skoro všadeprítomná Dudova basgitara a sem-tam aj jeho hlas,ktorý používa ako ďaľší sprievodný hudobný nástroj na dotvorenie celkového melodického spektra.Príjemne až osviežujúco pôsobí aj zvuk xylofónu,ktorý obzvláštni celkovú atmosféru tohto diela.Treba otvorene povedať,že Impressions nie je nič zásadné a svetoborné,ale celkovo sa počúva veľmi príjemne.Ideálne na vypočutie večer,tesne pred spaním,kedy človek hodnotí a bilancuje uplynulý deň.

» ostatní recenze alba Lunatic Soul - Impressions
» popis a diskografie skupiny Lunatic Soul


Pink Floyd - The Wall
2012-03-23

Pink Floyd / The Wall

5 stars

V prvej časti by som sa rád sústredil na obsah a dejovú líniu tohto diela. Chlapec - polosirota vyrastajúci bez otca, utiahnutý outsider. Matka, nesúca úlohu akéhosi "univerzálneho" rodiča, priam polobohyňa, jediný životný pilier a prístav útechy. Nešťastné a úzkostné detstvo pod večne zamračenou ponurou anglickou oblohou. Autoritárske prostredie anglických škôl, teror a výsmech učiteľov zanechávajú jazvy na duši. Ako mladý muž plný vášne a nadržanosti stroskotáva vo svojích vzťahoch a postupne odhaľuje vo svojom vnútri skrytú šelmu, ktorá ho nakoniec plne ovládne a hlavný hrdina sa nezadržateľne mení na fašistického diktátora, na bezcitné monštrum. Ako nevojak, z rozprávania môjho otca viem, že častokrát sa na vojne stali z utláčaných "bažantov", po preklopení situácie, najväčší trýznitelia. Čo nechceš, aby sa dialo tebe, nerob ani ty inému! Človek je schopný veľkej lásky a obety, ale tá šelma, ktorá v ňom zároveň drieme, keď dostane priestor, tak sa dejú hrozné veci. Je človek iba socializovaná šelma? A práve tu vidím veľký význam a potrebu každodennej sebareflexie a spytovania si svedomia, pretože človek, ktorý nie je tohoto schopný sa postupne mení na obludu.

Po stránke hudobnej skutočne nie je čo vytknúť. Ani Another Brick on the Wall nie je nejakým plytkým popevkom, ale spontánnym vyjadrením detskej revolty. Ako prejavia deti odpor k niečomu... snáď opernou áriou? Potom by to znelo hodnovernejšie? Alebo nadržanosť v Young Lust.. "I need a dirty woman"... Medzi nami chlapmi... o čom sme snívali keď sme mali okolo dvadsať? No samozrejme o poriadnej každodennej trtkačke s blondýnkami, brunetkami, asiatkami, černoškami... Už ste zabudli? Ja teda nie!
Hudobným vrcholom Steny je pre mňa Comfortably Numb. To je niečo geniálne a to gitarové sólo robí doslova zárezy priamo do srdca. Výtrisk emócií, neopakovateľný a zároveň ťažko zvládnuteľný. Potom sa už v diele orientujem ťažšie až sa v závere úplne strácam. Pekelne pochodujúce kladivá, chaotické industriálne zvuky, výkriky a revolučné vrenie až po konečný výbuch a zánik.

Čo povedať záverom? Unikátne dielo, unikátne spracovanie, unikátne texty a myšlienky.... unikátne VŠETKO!

» ostatní recenze alba Pink Floyd - The Wall
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Spock's Beard - Snow
2012-03-07

Spock's Beard / Snow

4 stars

Snow som si kúpil v čase jeho vydania na odporúčanie istého Mika Portnoya,bubeníka skupiny Dream Theater :-).Nie ,nepoznám sa s Portnoyom,také šťastie nemám,iba som v tej dobe čítal jeden článok v ktorom sa Portnoy nadchýnal týmto albumom a označil ho za album roku.Jedná sa skutočne o veľkolepé monotématické koncepčné dielo na ploche dvoch diskov,pripomínajúce legendárne jahňa od Genesis a to nielen hudobnou formou,ale aj miestom konania deja(New York).Zároveň je Snow akousi labuťou piesňou Neala Morsa v skupine Spock´s Beard,ktorú následne potom opustil a venoval sa ďalej už iba sólovej tvorbe.Čo nájdete na tomto dvojalbume?Napätie ,dramatičnosť,strhujúci dej,náročné inštrumentálne pasáže,ale aj jemné symfonické plochy a harmónie.Melodický progrock/neoprog s neprepočuteľnými odkazmi na Genesis ale napríklad i na Queen,viď. klavírna vsuvka v Love Beyond Words,silne pripomínajúca legendárny song Love of my life.Dosť cítiť najmä vplyv Genesis z obdobia albumu Wind and Wuthering napríklad v refréne Open Wide the Food Gates.V Devils got my throat,ktorá pojednáva o alkoholovej závislosti si Neal Morse sympaticky zachrapčí...a sme vo finále prvého disku v podobe neopočúvateľnej hitovky Wind at my back,ktorá je právom čerešničkou na torte.Strastiplná cesta mladíka menom Snow labyrintom veľkomesta plnom nerestí pokračuje na disku číslo 2.Po vstupnej overtúre a rockovej 4th of July zaujme najme krehotinka Carie,ktorú Neal skomponoval 11.septembra 2001 počas cesty autom,keď sa z rádia dozvedel o útokoch na dvojičky.All is vanity-všetko je márnosť-jasné to posolstvo a Freak Boy 1-2 majú účinok strhnutej lavíny.A sme vo finále.Nespútané klávesové orgie Rya Okumota,priam sakrálna I will go a zhrnutie celej dvojplatne v podobe Made alive/Wind at my back.Čo dodať na záver?Snow ma zaujal pred desiatymi rokmi,baví ma aj teraz a ako poznám sám seba,tak ma bude baviť aj o desať rokov,ak dovtedy neotrčím kopytá,alebo neohluchnem.Ak sa vám páči Jahňa od Genesis,Stena od Pink Floyd,Quadrophonia alebo Tommy od The Who,alebo trebárs aj Jesus Christ Superstar...tak Snow je pre vás dielo ako namieru ušité.

» ostatní recenze alba Spock's Beard - Snow
» popis a diskografie skupiny Spock's Beard


Lunatic Soul - Lunatic Soul II
2012-01-23

Lunatic Soul / Lunatic Soul II

4 stars

Lunatic Soul II. je bez akýchkoľvek pochybností veľmi pôsobivá nahrávka.Pre tých,ktorí nevedia o čo sa jedná,by som mohol túto hudbu laicky prirovnať ako niečo medzi posledným albumom Stevena Wilsona(Porcupine Tree) Grace for Drowning a soundrackom Passion od Petra Gabriela(1989). Prirovnanie možno nie je celkom presné,iba také orientačné.V každom prípade však táto hudba znamená akýsi vstup do inej dimenzie,pre obyčajného smrteľníka ťažko pochopiteľnej a predstaviteľnej.Ako púť do neznáma.Človeka na jednej strane poháňa zvedavosť,na strane druhej to však desí.Aj atmosféra je desivá ako duša blúdiaca prapodivným tajomným labyrintom niekde medzi nebom a zemou.Možno chcel Mariusz Duda poukázať,ako bude asi vyzerať púť na druhú stranu,ktorá čaká na každého z nás.Ťažko si predstaviť priestor,ktorý nie je ohraničený časom,a kde neplatia fyzikálne zákony.Ak mal Duda práve takýto zámer,tak sa mu to podarilo na sto percent.Lunatic Soul II. je tajomná hĺbavá hudba meditatívneho charakteru,nútiaca človeka k zamysleniu a intenzívne útočiaca na ľudskú fantáziu a predstavivosť.

» ostatní recenze alba Lunatic Soul - Lunatic Soul II
» popis a diskografie skupiny Lunatic Soul


Astralis - Bienvenida al Interior
2012-01-13

Astralis / Bienvenida al Interior

5 stars

Nielen vo Veľkej Británii,vo Švédsku,v Poľsku sú kvalitné progrockové kapely ale platí to aj na opačný kus sveta-Južnú Ameriku.Keď sa povie Chile,hneď sa mi vybaví krajina sa pohnutými dejinami,známa skôr diktatúrou generála Augusta Pinocheta ako nejakou bohatou kultúrnou scénou.Zdanie však klame.Čírou náhodou pri surfovaní na nete som objavil túto skupinu,najskôr som si stiahol mp3,potom Lossless a nakoniec som si kúpil originál CD.Dovolím si,podeliť sa so svojimi zážitkami z tejto muziky,s Vami.

BIENVENIDA AL INTERIOR:Titulný song začína ako jednoduchá nenáročná popová pesnička,avšak už prvá inštrumentálna pasáž signalizuje,že až také jednoduché to zase nebude.Patricio Vera spieva zvláštne zafarbeným vypätým vokálom,ktorému nechýba patričná naliehavosť a tiež poriadna dávka úprimnosti.Miestami jeho spev skôr pripomína oduševnené recitovanie.Skvelý úvod!
NOCTURNO URBANO:Jednoznačne vrchol tohto albumu.Za dunenia hromu a doznievajúcich zvukov búrky sa rozpúta veľkolepé divadlo.Masívne klávesové steny alá Clive Nolan a do toho drsný gitarový rif,vypätý Verov hlas a napätie trochu opadá až s nástupom krásneho oduševneného gitarového sóla,za aké by sa nemusel hanbiť ani samotný David Gilmour z Pink Floyd.Hudba v týchto minútach osciluje až niekde na pomedzí space rocku.
NOVENTA Y NUEVE:Ďaľší epický veľkovýpravný song,ktorému dominujú všadeprítomné sóla a sóličká na elektrickú gitaru.Vidieť,že autorom je gitarista Patricio Vera,ktorý si pre seba doprial teda poriadny priestor.Jemné symfonické plochy striedajú čarovné zasnené gitarové sóla.Nádhera!
DOBLE ARCOIRIS:Začína krásnym pomalým sólom na gitaru.Okrem Veru,ktorého hra je skutočne impozantná,treba vyzdvihnúť aj ostatných členov skupiny.
BAJO EL DOMO DE CRISTAL:Ďaľší epický song,pripomínajúci miestami sôr scénickú hudbu k nejakému napínavému deju,ktorý vygraduje na konci piatej minúty.Song je doslova vyšperkovaný nádhernými gitarovými sólami ako bohatá pestrofarebná výšivka.Paráda!
KINNARA:Posledná vyše desaťminútová skladba zaskočí neobvyklým úvodom,ktorý pôsobí skôr ako fade-out,keď však začne Vera spievať,mraky sú hneď rozohnané.Juan Pablo Gaete v ôsmej minúte strúhol také klávesové sólo až ma to usadilo.Ako Tony Banks v čase najväčšej slávy.

K textom a ich obsahovej stránke sa bohužiaľ neviem vyjadriť.Nerozumiem po španielsky.Španielčina však v tomto prípade nepôsobí nijako rušivo,skôr naopak.Po hudobnej stránke je to u mňa láska na prvé počutie.Škoda ,že informácií o tejto skupine je málo a veľa sa toho nedozvieme ani z oficiálnej stránky skupiny.Jedno je však isté,ak chcete prežiť príjemnú hodinku,tak si vypočujte Astralis.

» ostatní recenze alba Astralis - Bienvenida al Interior
» popis a diskografie skupiny Astralis


Citizen Cain - Serpents In Camouflage
2012-01-08

Citizen Cain / Serpents In Camouflage

5 stars

Vôbec nepochybujem o tom,že keby vydali Citizen Cain tento debutový album o desať rokov skôr,určite by sa zaradili medzi také hviezdy neoprogu ako Marillion,IQ,Pendragon,Twelfth Night alebo Pallas.Jednoducho,roky deväťdesiate,najmä ich prvá polovica tomuto žánru neboli naklonené.Komerčný pop v tej dobe bol bezduchý a odpudzujúci a rockovú scénu ovládlo grunge a nirvánovská depresia v podaní Kurta Cobaina.

Citizen Cain nie je len ďaľší bohapustý klon gabrielovských Genesis.Aj keď Cyrus spieva na nerozoznanie od Gabriela,v hudbe cítiť poriadny kus nadšenia príznačného najmä pre neoprogresívne skupiny začiatkov rokov osemdesiatych.Mám na mysli najmä obdobie skupiny Marillion so spevákom Fishom.Podobné pocity mám aj pri počúvaní Serpents in Camouflage.A dovolím si povedať,že táto hudba má dušu,aj keď inštrumentálne výkony a virtuozita pánov z Citizen Cain nedosahuje kvalitu,akú predvádzali napríklad páni z Genesis.Celú tvorbu skupiny poznám veľmi dôverne,ale práve tento debut mi najviac prirástol k srdcu a aj po čase sa znovu a znovu k nemu vraciam.

Moje hodnotenie je čisto subjektívne.Priznávam,že mám slabosť na tento hudobný žáner a už roky si pri jeho počúvaní hoviem ako prasiatko pri plnom válove.Táto hudba mi robí dobre a necítim potrebu hladať niečo nové a za každú cenu dychvyrážajúce.Možno som v tomto obmedzený,ale to je už môj problém.Takže,mojím hodnotením sa neriaďte,ale album si vypočujte a názor si urobte sami.Na svoje si prídu najmä fanúšikovia skupín Genesis a Marillion.

» ostatní recenze alba Citizen Cain - Serpents In Camouflage
» popis a diskografie skupiny Citizen Cain


A.C.T - Last Epic
2011-12-27

A.C.T / Last Epic

5 stars

O tom,že Švédsko je krajina progrocku zasľúbená vieme všetci.Kaipa,Anglagard,The Flower Kings,Ritual,mladíci z Beardfish a v neposlednom rade aj A.C.T.Mená ako Saming,Sahlin,Asp,Lejon...mi veľa nehovoria,ale to čo uvarili títo páni na albume Last Epic nie je len obyčajná ovsená kaša,ale menu pre gurmánov a labužníkov.Symfonické plochy sa hravo a nenútene striedajú s rockovými,hranice a akékoľvek šablóny sú zborené,prezentovaná je celá škála stále meniacich sa nálad,prekvapenie strieda ďaľšie prekvapenie a to všetko ponúknuté na pestrofarebnej servírovacej mise s priam kabaretnou rozšafnosťou.Akoby ste vstúpili do obrovského domu,z ktorého každá izba ponúka nejakú neočakávanú záhadu a ako idete z izby do izby,vaša zvedavosť stále rastie a pýtate sa sami seba...čo ma ešte ďalej čaká?Last Epic je nahrávka,ktorá vás naplní entuziazmom a dobrou náladou a to až tak,že zabudnete,že je nejaká kríza a že už o necelý rok -21.12.2012 nás čaká koniec sveta :-))).

» ostatní recenze alba A.C.T - Last Epic
» popis a diskografie skupiny A.C.T


Dream Theater - A Dramatic Turn Of Events
2011-12-07

Dream Theater / A Dramatic Turn Of Events

4 stars

Six degrees of inner turbulence(2002) bol posledný album od Snového Divadla,ktorý ma oslovil a zaujal.Každým ďaľším albumom sa páni z DT stále výraznejšie a výraznejšie vzďalovali od môjho hudobného vkusu.Nepáčilo sa mi,keď DT kopírovali Metallicu,dokonca U2 a rozčuľovali ma cover verzie typu pinkfloyďáckej klasiky Dark side of the moon.Chcel som,aby Dream Theater hrali Dream Theater,ako za čias Images and Words alebo Metropolis part 2.Postupne som nad skupinou "zlomil palicu" a pripomenul som si ich iba občas a to albumami z rokov deväťdesiatych.Keď som sa dozvedel,že DT vydávajú tento rok nový album,len som mávol rukou.Neskôr som si A dramatic turn of events len tak zo zvedavosti stiahol...a po prvom vypočutí som bol rozhodnutý. Kupujem originál CD!Dream Theater sú späť!Časy Images and words sa vrátili!Hudba je opäť svieža,vzdušná a nápaditá.LaBrie spieva prirodzene a nenútene,neťahá to zbytočne a nezmyselne do výšok a práve v takejto polohe najlepšie vynikne jeho zamatový hlas. Inštrumentalisti sa zbytočne nepredvádzajú, nezaznamenal som žiadne nevkusné gitarové onánie...a musím tiež priznať,že Portnoy mi vôbec nechýba.Konečne skončil ten jeho alkoholovo-abstinenčný seriál,ktorý sa už naťahoval ako žuvačka.Album je kvalitatívne veľmi vyrovnaný,nenájdete žiadne vyslovene slabé miesto.DT ma tento rok milo prekvapili a plne si zaslúžia silnožiariace štyri hviezdy na hudobnej oblohe.

» ostatní recenze alba Dream Theater - A Dramatic Turn Of Events
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


King Crimson - Discipline
2011-11-27

King Crimson / Discipline

4 stars

Začiatkom deväťdesiatych rokov vysielala STV kriticky orientovanú reláciu Eko ďalej?,venovanú samozrejme ekológii.Zvučka relácie začínala totožne ako úvod druhej skladby na tomto albume,plus tam bol ešte škrt zápalkou.Bolo to celé veľmi efektné.Ale to odbieham.Album začína rezko sloním rozhovorom.Nový spevák Adrian Belew,trúbenie slonov,pevne stanovené tempo... a Bruffordove bicie?To sú skutočne delostrelecké batérie!Je jasné,že časy rozsiahlejších vyšperkovaných artrockových kompozícií sú nenávratne preč.Aj Robert Fripp sa prikláňa jednoznačne k minimalizmu v hudobnom prejave.Je začiatok osemdesiatych rokov,trendy boli jasné a po besnení punku je čarovný artrock z predošlej dekády považovaný za prežitok.Obal albumu hovorí jasne...kde končí disciplína a začína zviazanosť?A je vôbec únik z tejto zviazanosti?Na tomto albume určite v podobe Matte Kudasai a Thela Hun Ginjeet.Tu mám pocit,akoby som sa vznášal niekde nad Himalájami,necítim však pálenie mrazu ani tvár mi nebičujú ostré snebové vločky.King Crimson potvrdili svoju povesť skupiny,ktorá posúva hranice hudobnej progresie stále ďalej a ďalej.Je to potreba večne nespokojného hudobného génia Roberta Frippa sprístupňovať poslucháčovi stále nové a nové nepoznané hudobné formy,ale nie prázdne,ale vždy s bohatým obsahom?Aj keď slovo disciplína som nenávidel,pretože počas mojich žiackych čias som bol súdružkou učiteľkou často označkovaný vetou-"žiak je nedisciplinovaný".Toto bolo ako zaklínadlo.Nedisciplinovaný...a hotovo!Aj keď slovo disciplína zaváňa vojenským drilom,alebo studenou zamrežovanou celou väzenia,v prípade hudobnej disciplíny skupiny King Crimson tento pocit neslobody našťastie nemám.Album sa nevyrovná skvostom z rokov sedemdesiatych,ale za excelentný prírastok do zbierky ho rozhodne považujem.

» ostatní recenze alba King Crimson - Discipline
» popis a diskografie skupiny King Crimson


Yes - Big Generator
2011-11-07

Yes / Big Generator

3 stars

Štyri roky po rockovom údernom albume 90125 prišla tá istá zostava Yesákov(alebo Yesmanov) s rovnakým entuziazmom znovu s kolekciou kratších dynamických a moderných songov.Album dostal názov Big Generator s rovnako škaredým,divne futuristickým obalom ako jeho predchodca...kdeže je autor fantazijných a rozprávkových krajiniek Roger Dean?Určite si užíval niekde v Karibiku s krásnymi kreolkami,alebo pirátkami?Cez leto 1987 som zaregistroval vo vysielaní rakúskeho rozhlasu prvý singel-Rhytm of Love.Mala to byť superbomba v štýle Owner of a lonely heart z 90125 a treba skutočne povedať,že zámer sa takmer vydaril.Pieseň má skutočne grády,Anderson to zobral poriadne zostra a nekompromisne a zborový refrén a Jonovo kontrovanie,to je jedna báseň.Rhytm of love splnila svoj účeľ,okamžite sa mi zafixovala do mozgových receptorov a kazetový magnetofón trpel neustálym pretáčaním a púšťaním jedného päťminútového úseku pásky.Ten dobrý japonec zvaný Hitachi mal so mnou more trpezlivosti,asi ma mal rád ,obetavec jeden šikmooký.Pri titulnej skladbe moje nadšenie už opadá.Pieseň síce začína celkom slušne a príjemne,vyvrcholí však do obludného bombastického samopožieracieho monštra,v ktorom sa strácam nielen ja ako poslucháč,ale mám pocit,že i samotným pánom muzikantom sa to vymklo z rúk,alebo z nástrojov.Hrmot generátoru našťastie končí a na oblohe opäť zasvieti slnko.SHOOT HIGH AIM LOW je veľmi príjemná skladbička zaplavujúca moju dušu príjemnými pocitmi.A neurazí ani veselá a hravá ALMOST LIKE LOVE.V podobe LOVE WILL FIND A WAY prichádza vrchol albumu.Väčší a krajší súzvuk sŕdc,duší, mysle a citov si ani nemožno predstaviť.Iba láska ti ukáže cestu.Aká krásna myšlienka,taká krásna pieseň!FINAL EYES je yesovský štandard a ...Jacaranda a krásne rozbehnutá I´M RUNNING až sa z toho ktúti hlava.Páni,to je jízda!A sme na konci.Skľudní nás Jon Anderson a jeho snivý popevok HOLY LAMB,žeby baránok boží?Suma Somárum:-),90125 to teda nie je ,ale prepadák tiež nie.Moje hodnotenie je preto šalamúnske: 3,49 *.Aj keď matematika v škole nebola zrovna mojou silnou stránkou,toľko viem,že sa to zaokrúhluje smerom nadol.

» ostatní recenze alba Yes - Big Generator
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - 90125
2011-11-02

Yes / 90125

5 stars

Yes vstúpili do nového desaťročia zmenou zostavy,ale aj zmenou štýlu.Na spevácky post sa vrátil Jon Anderson,gitary obsluhoval juhoafrický rocker Trevor Rabin a klávesových nástrojov sa ujal staronový kohort Tony Kaye,ktorý v Yes účinkoval ešte v roku 1971 na platni The Yes Album.Až potom ho vystriedal Rick Wakeman.Teda nastal návrat strateného syna.Štýlovo Yesáci definitívne upustili od rozmachlých a veľkovýpravných epických kompozícii a preorientovali sa na jednoduchší,minimalistickejší,energický a priamočiarejší rock s výraznými prvkami AOR(adult oriented rock).A skutočne sa im podarilo týmto albumom osloviť široké spektrum hudobných fandov,najmä tých,ktorí Yes predtým nemohli ani cítiť.Yes pod vedením producenta Trevora Horna do necelých 45 minút vtesnali také nadupané pecky až to rockerovi vyráža dych.Nenachádza sa tu ani jedno jediné slabučké miesto,ani jedna škulinka.Album je veľmi náladovo kompaktný,jednoliaty s vysokou nutričnou rockovou hodnotou.Od megahitu Owner of a lonely heart s náročným schizofrenickým videoklipom až po záverečnú kompozíciu Heart,ktorá je takým letmým poobhliadnutím za artrockovými rokmi sedemdesiatymi je kolekcia 90125 významným a veľmi dôležitým míľnikom na hudobnej púti skupiny YES.Päť hviezdičiek? YES!

» ostatní recenze alba Yes - 90125
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - The Ladder
2011-11-01

Yes / The Ladder

4 stars

Po ťažkopádnom a rozorvanom albume Open your eyes,ktorý sa mal skôr volať Close your eyes :-),prišli v neskorú jeseň 1999 Yes s novinkou The Ladder.V porovnaní s predošlým hudobným produktom Yes,The Ladder pôsobí asi tak ako keď v totálne zatemnenej miestnosti odostriete závesy,vytiahnete rolety a celú miestnosť v tom momente rozjasní hrejivé slnečné svetlo.Úvodná kompozícia HOMEWORLD má presne tú yesovskú mágiu ako ju poznáme z rokov sedemdesiatych.Kapela exceluje a kryštálovočistý oduševnený Andersonov hlas ma vynáša niekam na druhý koniec galaxie,kde nedovidí ani Hublov teleskop.Priam cítim,ako sa mi duša oddeľuje od tela.IT WILL BE A GOOD DAY je jednoduchá,jemná,vcelku príjemná pomalá skladbička vracajúca ma z vesmírnych výšin späť do pozemskej reality.LIGHTING STRIKES teda nemusím.Niežeby som bol nejaký prílišný mrzút,ale nesedí mi to prílišné ujúchanie a prehnaná veselosť.Pripadám si ako na karnevale v Riu,kde sa okolo mňa vrtia takmer nahé tanečnice a ja za ten svet neviem zistiť či sú to skutočné ženy alebo transexuáli,hermafroditi,metrosexuáli,alebo krumplosexuáli...A z tej neistoty som potom nervózny.Záchrana pre mňa prichádza v podobe kratučkej ale zaujímavej vokálnej vsuvky Can I?Autor sa asi pýta tanečnice,či jej môže vyzliecť spodnú časť plaviek,alebo skôr ten malý kúsoček látky,ktorý jej zakrýva bobra...alebo žeby vtáka?Dobre,nechajme tieto filozofické úvahy,pretože prichádza pecka akoby vystrihnutá z albumu 90125,FACE TO FACE.V IF ONLY YOU KNOW si príde na svoje opäť Jon Anderson a prichádza ďaľšia pecka nesúca všetky atribúty zlatého Rabinovského obdobia-FINALLY.Úchvatný šesťminútový nadupaný a elektrizujúci song,ktorý by z narkózy prebral aj samotného majkla džeksona.A je tu ďaľšia hitovka THE MESSENGER a prichádza ďaľší orgastický vrchol albumu NEW LANGUAGE.Táto skladba má takú silu ako totálne vydráždený klitoris ruskej matriošky.Opäť ma to odpálilo niekan do súhvezdia Orion a späť na matičku zem ma vracia Jon Anderson a jeho poetický popevok NINE VOICES.Je tu záver a s chladnou hlavou hodnotím tento produkt ako hodný štyroch hviezdičiek.

» ostatní recenze alba Yes - The Ladder
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Highlights: The Very Best of Yes
2011-10-26

Yes / Highlights: The Very Best of Yes

3 stars

Táto výberovka je ideálna na prvé letmé zoznámenie sa s tvorbou legendárnej artrockovej skupiny Yes.Špeciálne,ak "young person" zistí,že yes neznamená len anglický súhlas,ale aj niečo viac...Starým harcovníkom samozrejme odporúčam rádové štúdiové albumy.Highlights začína skladbou Survival z roku 1969 a chronologicky pokračuje cez artrockové roky sedemdesiate až po moderný dynamický sound v podobe záverečnej skladby Rhytm of love z roku 1987 z albumu Big Generator.Na výberovke síce chýbajú také zásadné pecky ako Heart of the sunrise z Fragile,alebo And You And I z albumu Close to the edge a nie sú zastúpené ani albumy Tormato a Drama,ale čo by sme ešte nechceli na ploche 65 minút? A nakoniec tento nedostatok bol odstránený na výberovke The Best of Yes z roku 2000.Asi by bolo najlepšie,keby obidve tieto výberovky vyšli naraz ako dvoj CD.Žiaľ,nestalo sa.Táto kompilácia však ponúka napr. skladbičku Soon,vyňatú z kompozície Gates of delirium z albumu Relayer,ktorý majstrovsky spracúva Tolstého román Vojna a mier do hudobnej formy,album Going for the one je zastúpený hneď dvoma skladbami a rovnako je na tom aj komerčne úspešný album 90 125,z ktorého pochádza aj megahit Owner of a lonely heart.Toto CD mám v zbierke a baví ma z času na čas si takto "zacestovať" z roku 1969 až do roku 1987 a sledovať vývoj mojej obľúbenej skupiny.Koniec šesťdesiatych rokov predstavoval inú dobu,iný svet,inú módu,iné názory ako tomu bolo o dvadsať rokov neskôr.A tomu sa prispôsobovali aj hudobné trendy.Ako sa mení svet,mení sa aj hudba a sledovať toto všetko na ploche 65 minút je zaujímavé.

» ostatní recenze alba Yes - Highlights: The Very Best of Yes
» popis a diskografie skupiny Yes


Casino - Casino
2011-10-17

Casino / Casino

5 stars

V roku 1992 skupina Casino zažiarila ako kométa na neoprogovom nebi.Myšlienka spojiť známe osobnosti z progrockovej scény do jedného koncepčne zameraného projektu bola geniálna,alebo len sa to jednoducho malo tak stať z vôle vyššej moci,alebo osudu.Pred mikrofón sa postavil Geoff Mann,výnimočný zjav britskej hudobnej scény,vedúca osobnosť skupiny Twelfth Night,ktorá spolu s fishovskými Marillion,skupinou IQ a škótskou formáciou Pallas,v rokoch osemdesiatych pozdvihla bojovú zástavu progresívneho rocku z prachu.Nielen muzikantská cesta Geoffa Manna bola zaujímavá,ale aj jeho cesta životná.Jeho náboženská viera ho priviedla ku kňazstvu a tiež potom ďaľšia jeho umelecká tvorba bola orientovaná už viac duchovnejším smerom.Ďaľší "návštevník" kasína bol Clive Nolan,Mozart neoprogu,klávesista akému nie je páru.Svoje kvality už dlhé roky dokazuje v skupinách Pendragon,Arena,Shadowland,v projekte Nolan and Wakeman,v projekte Caamora...Vzrastom nižší,nenápadný chlapík,avšak na pódiu,za klávesami sa z neho stáva gigant mytologických rozmerov.A gitarista a producent Karl Groom?Stačí povedať jedno meno-Threshold!

Album sa tématicky venuje hráčskej závislosti,ktorej sa dnes "nadáva" gamblerstvo a hojne sa vyskytuje aj v takej,ešte nedávno konzervatívnej krajine ako je Slovensko.S tým ide ruka v ruke aj alkoholizmus.Z vokálneho prejavu Geoffa Manna,mám pocit akoby som bol uväznený v akomsi temnom záhadnom kasíne niekde na konci sveta kde sa zastavil čas,niekde na pomedzí medzi týmto svetom a tým ďaľším metafyzickým,medzi realitou a snom,plne chytený v osídliach hráčskej vášne,bez možnosti úniku.Akoby aj krupiéri boli bytosti z iného sveta,s uhrančivým pohľadom a s úctivým,ale zároveň mierne ironickým úškľabkom.V kasíne sa mieša štipľavý cigaretový dym s hustou hmlou až z toho mrazí.Určite je toto miesto kasíno?Nie je to náhodou predpeklie,alebo očistec?

Casino je skutočne výnimočná neoprogová opera, originálne koncepčné dielo.Znalec a poslucháč neoprogu možno nájde nejaké vzdialené paralely s Marillionovským Clutching at straws,ale to len na báze tématickej.Po stránke hudobnej a kompozičnej sa jedná o naprostý originál,o naprostú autenticitu a úprimnosť, bez snahy čokoľvek okopírovať a priživiť sa na talente a nápadoch niekoho iného.Rovnako ako Casino a pocity,ktoré v človeku toto dielo zanecháva sú strhujúce,rovnako je pohnutý aj osud Geoffa Manna. Krátko po vydaní albumu zomiera na rakovinu. Umelec,spevák,kňaz,výnimočná osobnosť.Je to veľké tajomstvo prečo ľudia ako Geoff Mann predčasne odchádzajú z tohto sveta a takí hriešnici,ako som napríklad aj ja,tu zostávajú?Nie je to náhodou tým,že niekto nám dáva ešte čas,aby sme sa zmenili k lepšiemu?

» ostatní recenze alba Casino - Casino
» popis a diskografie skupiny Casino


Saga - House Of Cards
2011-09-12

Saga / House Of Cards

5 stars

Toto nie je recenzia(skutočné recenzie tu píše asi len Petr Gratias),iba chcem upriamiť pozornosť pánov progboardistov na túto skvelú a absolútne nedocenenú kanadskú skupinu.Saga,to nie je len rastlinná tuková nátierka(margarín),ktorá sa predávala pod prihlúplym sloganom- "zdravie a vitalita" :-).Saga je aj hudobná lahôdka z krajiny javorového listu,ktorá vznikla v roku 1977 a do dnešných dní predala celosvetovo vyše 12 milónov nosičov.Teda žiaden margarín,ale poriadne smotanové masielko!Prvé albumy skupiny sa nesú v znamení progresívneho rocku,neskôr v druhej polovici rokov osemdesiatych Saga trochu vymäkla a spopovatela(to je teda výraz,sakra,to si dám patentovať),aby sa v polovici rokov deväťdesiatych znovu vrátila ku svojim koreňom na veľkolepom koncepčnom albume Generation 13.A od roku 1999,skupina Saga v starom zložení Sadler,Critchtons,Gilmour,Negus chrlí jeden výtečný album za druhým.Rock pre dospelých najvyššej akosti!Sú to teda riadni výtečníci,len čo je pravda!Hlasový prejav Michaela Sadlera je poznávacím znamením skupiny a je natoľko špecifický,že nech rozmýšľam až sa mi z plešiny parí,nepoznám nikoho takého jemu podobného.Rytmika je úžasná a klávesové podklady a gitarové sóličká a samozrejme Sadlerov vokál dotvárajú celkový hudobný pestrofarebný trojrozmerný hudobný obraz tejto skupiny.Zohranosť je po toľkých rokoch samozrejmosťou.A radosť,sviežosť,optimizmus a skutočná vitalita,ktorú táto hudba skutočne vyžaruje je ohromujúca.Texty sú tiež vkusné,tématicky sa točia okolo vzťahov,lásky a citov,bežného každodenného života...ale páni občas zabrdnú aj do politiky a občas si neodpustia ani malý sarkazmus a iróniu.Mne ich hudba pomáha najmä ráno,kedy sa mi nechce ani vstať z postele,oči mám napuchnuté ako čínsky konzul a všetko okolo seba vidím v čiernych farbách.Po vypočutí rannej Sagy sa mi postupne začína rozjasňovať,v žilách sa mi poriadne rozprúdi krv a hneď mi je na svete krajšie.Skúste to aj vy!Skúste si ráno pustiť napríklad House of cards a spoznáte,čo je to neznesiteľná(alebo znesiteľná) ľahkosť bytia a spoznáte čo je to voľnosť bezváhového stavu mysle.

» ostatní recenze alba Saga - House Of Cards
» popis a diskografie skupiny Saga


Liquid Tension Experiment - Liquid Tension Experiment 2
2011-08-28

Liquid Tension Experiment / Liquid Tension Experiment 2

5 stars

K tomuto albumu som sa dostal,ako je to už u mňa zvykom,oneskorene až vo februári 2002.Deväťdesiate roky v hudbe všeobecne nestáli za veľa,ale projekt Liquid Tension je svetlá výnimka.Zišli sa tu špičkoví inštrumentalisti a tá chémia,ktorá medzi nimi vznikla je naveky zaznamenaná na tomto lesklom kotúči.Tonyho Levina snáď ani netreba predstavovať,veď bol všade tam,kde sa v hudbe niečo zaujímavé dialo.Spomeniem len jeho účinkovanie v skupine King Crimson,u Petera Gabriela,či art-jazzrockový projekt Bozzio,Levin,Stevens...a mohol by som pokračovať ďalej.Mike Portnoy bol dlhoročný bubeník Dream Theater a účinkoval v mnohých ďaľších projektoch(Transatlantic,O.S.I.,Mastermind,Neal Morse..).John Petrucci,rýchloprstý gitarista tiež z D.T. a nakoniec klávesista Jordan Rudess,ktorý po natočení albumov Liquid skončil tiež v snovom divadle,kde nahradil Dereka Sheriniana,ktorému skôr "sedel" art-jazzrock rokov sedemdesiatych ako drsný progmetal snového divadla.A aká je hudba?Nápaditá,svieža,dynamická,invenčná,okúzlujúca,drsná,ale zároveň precítená,precízna,ale zároveň nespútaná.Jednoducho,kvalitný inštrumentálny art-jazz-progmetal.Acid rain na úvod,rýchle prsty Petrucciho čarujú,Levinova basa pulzuje a kyslé kvapky dažďa akoby dopadali na rozpálenú plechovú strechu.Rif za rifom,sólo za sólom,zbesilé tempo.Biaxident je pokojnejšia skladba,divný názov vznikol podľa medikamentu,ktorý gitarista Petrucci v tej dobe užíval.When the water breaks je totálna pecka s detským plačom na začiatku a s uznanlivým pokyvovaním hlavou progrockového poslucháča na konci:-).Chewbacca je ďaľša úžasná vec s opakujúcim sa úvodným motívom.Kompozične je to napínavá záležitosť ako strhujúci thriler a priznám sa,že vždy čakám,kedy sa bude úvodný a zároveň ústredný motív v nejakej obmene opakovať.Album končí nezvykle pomalou príjemnou skladbičkou Hourglass,ktorá je doslova v kontraste s celkovým divokým nespútaným rockovým kontextom tohto albumu.A čo dodať na záver?Pod dohľadom charizmatického holohlavého guru Tonyho Levina,ktorý excelentne a s nadhľadom skrotil mladícku výbušnosť svojich spoluhráčov,vznikol nadčasový inštrumentálny album,ktorý určite nezapadne prachom vo vašej zbierke.

» ostatní recenze alba Liquid Tension Experiment - Liquid Tension Experiment 2
» popis a diskografie skupiny Liquid Tension Experiment


Symphony X - V. The New Mythology Suite
2011-07-16

Symphony X / V. The New Mythology Suite

5 stars

Vážení priatelia, ÁNO! Tak toto je NIEČO! Už dávno ma nič tak " neusadilo" ako TOTO! Aj keď s jedenásťročným oneskorením.The new mythology suite je skutočne výnimočné dielo,prvotriedny progmetal.Úchvatné melódie,tvrdé nekompromisné riffy,pôsobivé symfonické vyhrávky a vsuvky,zborový chorál,zdrvujúce tempo,prekvapivé momenty,záhadné tajomno,burácajúce refrény,úplne prirodzená nadväznosť jednotlivých trackov a ucelenosť celého deja,Sir Russell Allen a jeho vokál boriaci múry Jericha,orgastické okamihy plné nadšenia... Evolúcia, pád, transcendentno, kataklyzma za dychu Poseidona,šum speneného mora za príboja, temnota-absencia svetla,znovuobjavenie a odhalenie novej mytológie...

Prometheus,Pegas-biely okrídlený kôň,bohyňa lásky Afrodita, Zeus na Olympe,Amor a jeho šíp lásky, Kyklop, bájna rieka Styx, Bakchos-boh vína,spevák Orfeus a krásna víla Euridika... a na prahu nového milénia je tu nová mytológia,mytológia nového dňa, mytológia nového začiatku... Symhony X-The new mythology suite.

Hudba odstraňujúca psychickú tenziu,hudba povznášajúca od každodenných plytkých ľudských prežitkov a malicherností až niekam do výšin,hudba zapĺňajúca dušu ľahodnou mannou až po okraj.

Čo dodať na záver? Je dobre po polnoci a mne sa vôbec nechce spať, všetka únava je preč. Mám úplne dobitý akumulátor a na čele mi svieti červená LED dióda... Keď budem raz čakať na brehu rieky na prievozníka zvierajúc v ruke zlatý dukát,tak toto by som chcel vtedy počúvať.

» ostatní recenze alba Symphony X - V. The New Mythology Suite
» popis a diskografie skupiny Symphony X


Fermata - Pieseň z hôľ
2011-06-20

Fermata / Pieseň z hôľ

5 stars

V poslednej dobe sa ráno zobúdzam presne o 5.00 hod. Asi mám pokazené biologické hodiny, je načase zájsť k hodinárovi.Ako má noc svoju moc,tak aj ráno má svoje čaro. Vonku je ticho. Cirkuláre,kosačky a karbobrúsky odpočívajú a workoholici ešte spia. Ideálny čas na počúvanie hudby. Potichu sa vkradnem do obývačky a pustím si Pieseň z hôľ. Len tak potichu, aby som nezobudil celý dom a tiež psa na dvore a krtkov v záhrade... a v neposlednom rade nervóznu pani susedku.

Pieseň z hôľ je niečo také naše slovenské,špecifické a národne romantické.Na fotografii obalu sú všetci štyria členovia,sólujúci inštrumentalisti- Griglák a Berka v popredí,rytmická sekcia symbolicky v pozadí.Titulná skladba Pieseň z hôľ to odštartuje skutočne vo veľkom štýle.Basa Antona Jara nervózne pulzuje ako tanec vulkánu,Tomáš Berka a jeho klávesy túto muziku vkusne čipkujú a Fero Griglák strúha také sóla,že by sa za ne nemusel hanbiť ani John McLaughlin.Griglák,bigbiťák a "zúrivý gitarista" ako ho trefne označil Marián Varga,slovenský klávesový fenomén...je skutočne ojedinelý zjav v slovenskej pop music.Ojedinelý svojím talentom a invenciou.Taký muzikant sa rodí raz za storočie.Posledný jarmok v Radvani.Jarmočná atmosféra je jedinečná.Babky predávajúce kapustu,fazuľu a burgulové semeno,všade rozvoniavajúca pečená husacina a varené vínko s klinčekami...až sa človeku chce zastaviť čas.Dolu Váhom pltníci splavujú drevenú guľatinu a Vo Zvolene zvony zvonia,za Zvolenom Branka honia...Milan Tedla ako hosť,okrem huslí obvzvláštni celkový sound aj drumbľou.A práve zvuk drumble patrí od nepamäti k našim pašienkom a holiam...a ešte zvonenie zvončekov pasúcich sa oviec.A že sa nedá vykresliť prírodno-folklórna idyla jazz-rockovým perom?Ale dá a ešte ako!Stačí si pustiť Piesen z hôľ.

» ostatní recenze alba Fermata - Pieseň z hôľ
» popis a diskografie skupiny Fermata


Anathema - Judgement
2011-06-12

Anathema / Judgement

5 stars

Po náročnom pracovnom dni som večer siahol do poličky s cédečkami a vytiahol som práve Anathemu a ich veľdielo- Judgement.Tento album som už dávno nepočúval,tak šup s ním do cd prehrávača.Anathema nám servíruje plným priehrštím zaujímavú a pútavú muziku-zmes indie rocku,space rocku,trochu progresu a všetko toto ponorené v hustej melancholickej omáčke.Ale pozor!Nejedná sa o melanchóliu ubíjajúcu,skôr takú smutnokrásnu,trochu bolestivú ale nie až tak moc,aby poslucháča znechutila a odradila.Všetko tak akurát.Áno,Judgement je smutná a temná platňa,avšak nejedná sa o smútok a temnotu,ktorá by človeka zrazila do kolien,skôr je to taký smútok na premýšlanie,na zastavenie sa.Judgement je hudba o pocitoch a emóciach a všetky definície a podrobné analytické, teoretické a muzikologické rozbory sú úplne zbytočné.Túto hudbu treba jednoducho POČÚVAŤ a fantázia a predstavivosť nám začne pracovať sama od seba,automaticky.Od prvej skladby Deep všetky ďaľšie na seba plynulo nadväzujú a to aj tématicky aj hudobne.Silou výpovede a strhujúcosťou by som mohol Judgement s kľudným svedomím prirovnať napr. k Operation Mindcrime od Queensryche.Vincent Cavanagh spieva úžasne,presne sa strafil do celkovej atmosféry a kontextu tohto albumu.Anathema sa stala vzorom aj pre také úspešné kapely súčasnosti,ako je poľský progmetalový Riverside.Takže Liverpool sa stal známy nielen futbalovým mužstvom a The Beatles ale aj Anathemou.

» ostatní recenze alba Anathema - Judgement
» popis a diskografie skupiny Anathema


Pendragon - Passion
2011-05-17

Pendragon / Passion

5 stars

Dovolím si napísať aspoň pár riadkov,pár mojich postrehov k tomuto dielu.Passion je dôstojným následovníkom predošlého albumu Pure(2008).Mohol by sa kľudne volať aj Pure 2.Skupina Pendragon práve od albumu Pure kompletne zmenila svoj sound a rozhodne je to zmena k lepšiemu!Sound,v ktorom dominovali Nolanove klávesy a rozsiahle symfonické plochy nahradili sample a ostrejšie gitarové riffy.Celkove pôsobí táto hudba veľmi moderne a sviežo...ale zároveň aj trochu drsnejšie a temnejšie ako tomu bolo na albumoch pred Pure.Zdá sa,že páni z Pendragonu sa dopracovali od vplyvu skupín ako Pink Floyd a Genesis k vlastnému výrazovému prostriedku,k vlastnému soundu.Teda nie je to len samotné preberanie týchto vplyvov,ale viac prevládajú ich vlastné predstavy a nápady.Je to výrazný posun od klasického neoprogu k niečomu veľmi osobnému a autentickému.Nebudem rozoberať a analyzovať jednotlivé skladby.Album ako celok výborne drží pokope,nemá slabé miesto a počúva sa mimoriadne dobre.Pendragon prišiel s veľmi hodnotným a kvalitným albumom na ktorý môžu byť páni právom hrdí.Passion je rozhodne jedným z najlepších hudobných počinov tohto roku.Bravo!

» ostatní recenze alba Pendragon - Passion
» popis a diskografie skupiny Pendragon


Boston - Boston
2011-05-01

Boston / Boston

5 stars

Najlepší debut všetkých čias.Tento album je dielo geniálne a nadčasové a právom patrí do zlatého fondu svetovej hudby.Umiestnil sa v prvej desiatke najpredávanejších albumov v USA,kde sa drží od vydania až dodnes.Celosvetovo sa predali milióny kópií.A moje osobné a subjektívne dojmy?Počul som tento album snáď 1 500 krát a pozitívne pocity z neho sú u mňa stále rovnako intenzívne.Boston je jedným zo základných kameňov štýlu,ktorý sa nazýva rock pre dospelých(adults oriented rock),v skratke AOR.Mohutný pompézny rock plný radosti a energie.Vzácny súzvuk muzikantských duší vytvoril túto uzdravujúcu hudbu.Sťa nebeská manna pre hladujúcich a žíznivých.More than I feeling je očarujúca skladba,od akustického úvodu cez precítené gitarové sóla až po elektrizujúci refrén.Neobohrateľná rocková klasika!Foreplay/Long time je moja srdcovka,niečo pre progrockerov,najmä to intro.Smokin´ je totálna pecka a vokál Brada Delpha mi v niektorých pasážach pripomína nebohého Freddieho Mercuryho...A s oslavnými ódami by som mohol pokračovať až donekonečna.Nemá význam liať vodu do Dunaja.Bohužiaľ,Brad Delp nám už nezaspieva.V roku 2007 si vzal život.Už nedokázal ďalej bojovať s ťažkými depresiami.Ale zostalo tu po ňom niečo tak zásadné...dielo ktoré oslovilo a chytilo za srdce milióny ľudí na celom svete.Táto hudba dokáže nadchnúť ľudí rôznych národov,rôzneho vierovyznania,veku,pohlavia...ďaľší dôkaz o tom ,že hudba je univerzálny jazyk ľudstva,ktorý jednoducho nemá konkurenciu.Päť hviezdičiek je málo!

» ostatní recenze alba Boston - Boston
» popis a diskografie skupiny Boston


Whitesnake - Forevermore
2011-04-29

Whitesnake / Forevermore

3 stars

Tento rok vydala nový album,okrem Uriah Heep,aj ďaľšia legenda hardrocku -Whitesnake.V tomto prípade ale nie som až taký nadšený ako pri novinke od Uriášov.David Coverdale spieval fantasticky ešte v Deep Purple v rokoch sedemdesiatych, v skupine Whitesnake tiež tak do konca deväťdesiatych rokov a podľa mňa najúžasnejší bol v projekte Coverdale/Page z roku 1993.David bol známy obrovským hlasovým rozsahom,"doma" bol vo všetkých polohách.Dokázal precítene zaspievať romantický baladický song a tiež s veľkým prehľadom a s rezervou aj tvrdú hardrockovú divočinu.Dokázal so svojím hlasom zázraky.Dokázal...nie náhodou hovorím v minulom čase.Na tejto novej platni mi David pripadá jednoducho uškriekaný.Jeho hlas už nie je tak ohybný a tvárny ako kedysi,už nehrá toľkými odtieňmi zvukových farieb,už nemá takú silu a krištálovú čistotu...o rozsahu ani nehovorím.Kdeže sú lanské snehy...David spieva väčšinou iba jedným štýlom,a to chrapľavým škrekotom.Zo začiatku je to ešte celkom fajn,ale tak po štvrtej skladbe mi chlapec začína liesť na nervy.To sa mi v minulosti nestávalo!Po hudobnej a kompozičnej stránke sa žiadne prekvapenie nekoná.Dovolím si dokonca tvrdiť,že od albumu 1987,ktorý som v tej dobe "vypekal" takmer denne, sa na ich štýle nič nezmenilo.Stále to isté!Má to stále tú istú formu,zvuk aj príchuť,akurát David spieva čoraz horšie.Starý cirkus so starými opicami.Nič nové sa nedeje,všetko zabehnuté postupy,hardrockové klišé jak sviňa,všetko je to ľahko predvídateľné a postupne aj nudné... a najhoršie je,že nehrozia žiadne prekvapenia.V druhej polovici albumu sa pristihujem pri myšlienke,že je najvyšší čas zmeniť CD v prehrávači.Dopočúvať to do konca si vyžaduje pre mňa veľké sebazaprenie. Ospravedlňujem sa fanúšikom Whitesnake,ak som sa ich dotkol,ale ja to jednoducho takto vidím a cítim a tento album ma teda vôbec neoslovil.2,5*

» ostatní recenze alba Whitesnake - Forevermore
» popis a diskografie skupiny Whitesnake


Uriah Heep - Into The Wild
2011-04-28

Uriah Heep / Into The Wild

5 stars

Hudobným vierovyznaním som progrocker,takže doma mi väčšinou znie hudba tohto žánru a hard rock počúvam iba zriedka.Táto platňa ma však dostala hneď na prvé počutie.Akonáhle začali prvé tóny Nail on the head,vyvalila sa na mňa záplavová vlna energie,ktorá mi rozihrala všetky žilky v tele.Nehanbím sa priznať,že som z tohto albumu padol na zadok.Už dávno som nepočul niečo tak nadupané, svieže a spontánne.Nie je tu žiadny slabý song,žiadna výplň,vata.Hudba má spád,myšlienku,dušu a nechýba moment prekvapenia.Ten je prítomný v každej skladbe.Všetky tieto atribúty udržujú poslucháča v stálom napätí a v bdelosti.Ani raz sa mi pri počúvaní Into the wild nestalo,aby mi niekam zablúdila myšlienka mimo tejto hudby.Nie je tu nič kŕčovité,nič silené ,umelé a žiadne otrepané klišé.A môj obľúbený song?No,je ich hneď dvanásť!Starí páni sa tentoraz vytiahli a ukázali,že ešte vedia a že značka Uriah Heep má stále cveng.Uriah Heep je totiž nielen obdobie Davida Byrona,ale aj Bernieho Shawa.A to treba vziať na známosť!

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Into The Wild
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep


Focus - Hamburger Concerto
2011-04-10

Focus / Hamburger Concerto

4 stars

K týmto riadkom ma inšpirovala zaujímavá diskusia ohľadom dôležitosti textov v populárnej hudbe. Neovládam všetky jazyky sveta, preto som v tomto prípade dlhé roky zotrvával v omyle. Hudba je to nádherná, povznášajúca, nebeská... o tom niet pochýb. Ja som si v dobe temna, kedy neboli bežne dostupné podrobné informácie o hudbe myslel, že sa jedná o Hamburgský koncert (podľa mesta Hamburg) a ani vo sne by ma nenapadlo, že je to vlastne koncert hamburgerový. Celý môj dojem z tejto hudby mi pokazil fakt, keď som sa dozvedel o preklade kratučkej spievanej pasáže v titulnej kompozícii Hamburger concerto spievanej po holandsky. V preklade sa tam spieva niečo také ako... pekne sa opekaj nad ohníčkom môj krásny špekáčik, pekne do chrumkava, bude potom ham, ham, ham. Ja som si za tie roky myslel, že sa jedná o nejaké dôležité filozofické posolstvo, o nejakú životnú múdrosť a ono je to celé o žranici!!! Keby aspoň o sexe.. ale o žranici? Načo toľko pompéznosti a veľkoleposti, keď sa jedná iba o priblblú opekačku? Takže treba pripustiť, že aj najkrajšia žena na svete môže byť hlúpa a primitívna, rovnako aj najväčšia hudobná nádhera môže byť degradovaná prihlúpim debilným textom. Hodnotím so špekačkovou pachuťou v ústach iba štyrmi hviezdičkami.

» ostatní recenze alba Focus - Hamburger Concerto
» popis a diskografie skupiny Focus


Pallas - The Cross And The Crucible
2011-03-28

Pallas / The Cross And The Crucible

5 stars

V krvi mám nevyliečiteľný vírus!Som Pallas pozitívny.A The cross and the crucible mám z celej ich tvorby najradšej.Nádherné melódie,slávnostná veľkolepá a majestátna hudba,patričná dramatičnosť,vypätý a oduševnený vokál Alana Reeda...to všetko na Pallas milujem.Táto platňa je monotématická a koncepčná a zaoberá sa témou filozofického rozporu medzi vierou a vedou.Mne pripadá ako veľkovýpravný hollywoodsky film.Hneď úvod je ako filmový,všetko to začína v takom miernom pokľudnom tempe ako ticho pred búrkou a vzápätí sa rozpúta vlnobitie.Titulná skladba a For the greater glory pôsobia majestátne ako múry katedrály.Who´s to blame je oddychová záležitosť s chytľavým refrénom,ktorá umožňuje poslucháčovi nabrať dych na nasledujúce zložitejšie kompozície.Towers of Babble je ďalší vrchol albumu,najmä však pasáž s kostolným organom.Z toho fakt naskakujú zimomriavky!Absolútny vrchol albumu je však Midas touch.To najlepšie nakoniec,dobrá taktika :-).Refrén krásne graduje a keď Alan spieva" temperature higher,higher"...som na vrchole blaha.Bahním si na tejto muzike ako prasiatko pri plnom válove.Je tu ešte niekto postihnutý palácovým vírusom?

Milujem neoprog(samozrejme okrem svojej ženy a Sovietskeho zväzu :-))Marillion,Twelfth Night,IQ,Pendragon,Arenu,Collage,Asgard,Citizen Cain,Leap Day,Knight Area,Abel Ganz,The Watch,Clepsydru...a PALLAS.Všetku túto bandu.

» ostatní recenze alba Pallas - The Cross And The Crucible
» popis a diskografie skupiny Pallas


Proto-Kaw - Before Became After
2011-03-18

Proto-Kaw / Before Became After

5 stars

Proto-Kaw bolo a je zoskupenie nadaných hudobníkov, z ktorého tvorivého potenciálu neskôr vznikla skupina Kansas. Dalo by sa teda označiť nahrávky, ktoré vyšli pod menom Proto-Kaw ako priameho predka najznámejšej a najvýznamnejšej americkej progrockovej skupiny. Gitarista a skladateľ Kerry Livgren, duša oboch zoskupení v roku 2003 povolal starých pánov do zbrane na naliehavé hudobné manévre. Vznikla z toho táto mimoriadne svieža a umelecky hodnotná platňa, ktorá určite poteší každého staromilca a art-progrockera. Lynn Meredith spieva veľmi príjemným hlasom, (ale zároveň dramaticky), ktorý úplne prirodzene zapadá do celkovej atmosféry a kontextu tohto albumu. Skladby sú po kompozičnej stránke na vysokej úrovni, album je plný nádherných nevtieravých melódií. Žiadne klišé nehrozí a zaručene nebudete mať pocit, že toto ste už niekde počuli. Teda na Before Became After nájdete desať skvostných skladieb, ktoré isto potešia vaše uši a pozitívne vás naladia. Starí páni sa poriadne vytiahli a vyštafírovali a ukázali, že ešte vedia a majú čo povedať. Ja sa k tomuto albumu pravidelne vraciam, mám ho na poličke na čestnom mieste a vždy keď si ho pustím, mám z tejto hudby radosť. To isté prajem aj vám!

» ostatní recenze alba Proto-Kaw - Before Became After
» popis a diskografie skupiny Proto-Kaw


Deep Purple - Slaves & Masters
2011-03-12

Deep Purple / Slaves & Masters

3 stars

Slaves and masters nie je pre mňa osobne žiadna katastrofa.Avšak jedna katastrofa by tu predsa len bola a ňou je príšerne plechový zvuk CD.Zvukový technik za mixpultom bol buď po opici,alebo trpel totálnou hluchotou.Lepšie by zvuk nastavil aj rómsky DJ Onur Šeherezádovič Lakatoš z osady Svetlá Budúcnosť,na päťpásmovom equalizéri tridsaťročnej veže Aiwa napojenej na autobatériu.

Situácia v skupine koncom 80-tych rokov bola napätá.Dôvodom bolo ďalšie umelecké smerovanie kapely o ktorom mali dvaja hlavní kohúti Gillan a Blackmoore diametrálne odlišné predstavy.Skončilo to prudkou hádkou a Gillan dostal z kapely znovu vyhadzov.Blackmoore prizval na nahrávanie Joa Lynn Turnera z Rainbow a nový album bol na svete.Album ako celok sa mi páči a pár songov je tu skutočne nadpriemerných.Spomeniem hneď prvú skladbu King of dreams,nasledujúcu Cut runs deep ,ďalej Love conquers all a záverečnú Wicked ways.Aj keď klávesista Jon Lord s odstupom času ohodnotil tento album slovami,že to nebolo Deep Purple,myslím že to nemyslel až tak vážne.Pre mňa album znie ako Deep Purple so spevákom z Rainbow,ktorý to celé zaspieval síce svojím štýlom,ktorý je určite odlišný od Gillana,ale výborne.

Slaves and masters nie je žiadna katastrofa.Nie je to síce zásadné dielo ako napríklad In rock,Machine head,alebo comeback-ový Perfect strangers,ale ani o milimeter nekleslo pod párplovský štandard.

» ostatní recenze alba Deep Purple - Slaves & Masters
» popis a diskografie skupiny Deep Purple


Deep Purple - The House of Blue Light
2011-03-11

Deep Purple / The House of Blue Light

5 stars

Možno som podivín,ale mám rád túto platňu.Dom modrého svetla je podľa mňa iba o chlp horšia,ako jej staršia sestra Perfect strangers.Nahrala ju tá istá hviezdna zostava. A ja som sa k nej dostal pár rokov po jej vydaní,keď mi ju na kazetu nahral bratranec z gramofónovej LP platne,ktorá vyšla u nás v licencii,myslím že v Opuse.Od úvodného zlého prístupu cez zúrivého psa(ktorého mám obzvlásť rád),je to čierne na bielom a potvrdí to aj beznádejne zamilovaná žena a španielsky lukostrelec,sa jedná o čistú priamočiaru párplovčinu,ktorú tak milujem.Živý alebo mŕtvy.Avšak na jednu skladbu sa vždy výnimočne teším a to je predposledná Mitzi Dupree.Takmer bluesová rozprávka s typickým párplovským Blackmooreovým riffom,rozpráva skutočný príbeh o tom,ako sa Ian Gillan cestou lietadlom civilnou linkou zoznámil so zvláštnou umelkyňou Mitzi,ktorá za živila tým,že niekde v bare v Hong Kongu vystrelovala ping-pongové loptičky zo svojej...ehm..mušličky :-))).Iana Gillana to samozrejme zaujalo,veď koho by aj nie...mňa napríklad tiež.A vždy keď počúvam túto skladbu si predstavujem nahú Mitzi niekde v zafajčenom bare ako stolnopenisovými loptičkami triafa šikmookých nadržancov:-).Zaujímavé je,že na mojom CD je rok vydania 1986,tu sa píše rok 1987,ale to je vlastne jedno.Tresknem tomu hneď z rána päť hviezdičiek a to hlavne kvôli Mitzi.Och Mitzi...

PS.Túto recenziu píšem skoro ráno dúfajúc,že všetky deti a najmä jeden pán,ktorý sa všetkému rozumie ešte spia :-).

» ostatní recenze alba Deep Purple - The House of Blue Light
» popis a diskografie skupiny Deep Purple


Pallas - The Blinding Darkness
2011-03-02

Pallas / The Blinding Darkness

4 stars

Bol chladný jesenný večer 25.10.2003 a v sále bývalej nitrianskej starej pekárne sa tislo asi šesť stoviek ľudí,medzi nimi aj moja maličkosť a netrpezlivo sme čakali na príchod členov švédskej skupiny The Flower Kings.Keďže páni poriadne meškali,tak usporiadateľ nám ponúkol ako "predkapelu" premietanie DVD Pallas-The Blinding Dakness na veľkoplošné plátno.Vtedy to bola čerstvá novinka a všetci do jedného sme na to čumeli ako hrča z dosky.Ten koncert je jednoducho úžasný! Necítil som únavu z dlhého státia v priestore,kde sa cigaretový dym dal krájať,sústredil som sa iba na dianie na plátne a na majestátnu úchvatnú hudbu,ktorá moju dušu vynášala až do nebeských výšin a na nenápadného chlapíka na javisku menom Alan Reed.Ten spieval s priam nákazlivým nadšením.Často roztiahol ruky do tvaru kríža,akoby chcel všetkých v sále objať.Toto gesto bolo veľmi pôsobivé a sympatické.Alan dával na javisku zo seba všetko,akoby spieval posledný krát v živote a oči mu žiarili úprimnou radosťou. Playlist bol postavený najmä na piesňach z aktuálnej štúdiovky The cross and the crucible(2001),ale prišlo aj na záležitosti zo starších platní-Beat the drum a z The wedge.Keď nastala kratučká prestávka,počas ktorej technik pravdepodobne vymieňal DVD disky,tak jeden pán,taký statný päťdesiatnik polapil dych a na celú sálu zvolal:"K...a to čo bolo za skupinu"!?!.My,čo sme boli okolo,sme sa začali tak rehotať,že sa nám natriasali naše pivné bruchá a ja som chytil takú štikútku,ktorá mi nie a nie prejsť,márne som zadržiaval dych a držal si nos.Ten spomínaný pán zatiaľ utekal do búdky k zvukárovi a chcel od neho to DVD nasilu kúpiť.Skrátka komédia.Po 22 minútovej Atlantis suite sa na javisku zjavil Euan Lowson ,ktorý naspieval so skupinou debutový album The sentinel (1984) v čudesnom bielom tielku,ktoré bolo postriekané umelou krvou.A s takouto hrôzostrašnou vizážou odspieval Rippera a Cut and run.To bolo fakt drsné.Euan však dokázal,že mu to ešte spieva...a ako! Tento koncert treba rozhodne vidieť,alebo si ho aspoň vypočuť z dvoj CD.Zvuk je výborný,booklet je krásny a ja som si po tých 135-tych minútach zvukovej rozkoše povzdychol-"vidieť tak Pallas naživo aspoň raz v živote".To by bola paráda!

» ostatní recenze alba Pallas - The Blinding Darkness
» popis a diskografie skupiny Pallas


King Crimson - In the Court of the Crimson King
2011-02-28

King Crimson / In the Court of the Crimson King

5 stars

Ak je Boh alfa a omega,teda začiatok a koniec,pre mňa začiatok, vlastne zrod žánru zvaný progresívny rock zosobňuje práve tento album. Mnohí budú namietať, že predtým tu boli nejakí The Beatles s ich seržantom a s bielym albumom. Ja im tento názor neberiem, rešpektujem ho, ale s ním nesúhlasím. Beatles bol vlastne boy-band štyroch fešáčikov, ktorých všade sprevádzali vrieskajúce a hysterické puberťáčky. Nahrali pár pekných chytľavých pesničiek, ale keď im došla inšpirácia, tak začali aj pod vplyvom drog a guruov z Indie experimentovať. Tieto experimenty však ja osobne považujem skôr za prejav zúfalstva ako progresivity. Ak by mala byť niekedy napísaná progrocková biblia, tak na počiatku bol Karmínový Kráľ a jeho kráľovský dvor stelesnený geniálnym hudobným mozgom Roberta Frippa. Fripp je Mozartom progresívneho rocku, živelne búrajúci všetky predtým zaužívané predstavy a šablóny o tom ako má znieť moderná populárna hudba. Rázne odvrhol obmedzenú trojminútovú minutáž vtedajších rádiosinglov, pohrdol hitparádami a všelijakými komerčnými rebríčkami. Presadil sa kvalitou, tak kompozičnou, textovou, inštrumentálnou a najmä emocionálnou. Nepotreboval k tomu vrieskajúce nadržané a omdlievajúce puberťáčky, ani výzor krásavca alebo manekýna. Pôsobil skôr dojmom prísneho nekompromisného až despotického profesora, vyžadujúceho od spoluhráčov bezmedznú podriadenosť. Aj to bol dôvod častých personálnych zmien v skupine,ale mozog zostával stále ten istý - Robert Fripp. In the court of the Crimson King prináša päť skvostov, päť dokonale vybrúsených pestrofarebných diamantov neoceniteľnej kvality. Rozpoltený schizoidný muž 21. storočia - aké to prorocké, ako keby mal Fripp už v 69-tom čarovnú krištáľovú guľu, v ktorej vidí svet o štyridsať rokov dopredu a všetok tento súčasný zmätok a chaos. Keď si v tejto dobe púšťam túto skladbu, až ma mrazí z jej aktuálnosti. Epitaph symbolizuje ľudskú pominuteľnosť a keď si pre mňa raz príde zubatá s kosou, tak by som chcel, aky mi ju hrali nad hrobom. Aby sa aj ostatní zamysleli, že nie sme tu naveky (aj keď sa nám to niekedy zdá,ale zdanie klame), že sme len prach a na prach sa obrátime. A zostane len nápis na náhrobnom kameni a spomienky našich blízkych a priateľov, ktoré časom tiež vyblednú. Ale pokiaľ sme ešte tu, tak máme možnosť sa poprechádzať po tajomne majestátnom dvore Karmínového Kráľa a uvedomiť si, že nie sme nič iné iba smiešne bábky - figúrky na šachovnici zvanej život. Hráme svoju malichernú rolu a keď príde náš čas, tak tak z hry budeme nemilosrdne vyhodení von.

Tento album pre mňa znamená začiatok niečoho, čo pre mňa, pokiaľ budem žiť, nikdy neskončí. A určite neskončí ani pre ďaľšie cca štyri percentá ortodoxných progrockerov v populácii. Akokoľvek argumentujú hudobní tiežkritici a mudrlanti o tom, že progrock je mŕtvy zahnívajúci žáner, je nás ešte stále dosť, ktorí hrdo držíme bojovú progrockovú zástavu poriadne vysoko.

» ostatní recenze alba King Crimson - In the Court of the Crimson King
» popis a diskografie skupiny King Crimson


Genesis - Genesis Live
2011-02-19

Genesis / Genesis Live

4 stars

S hudbou skupiny Genesis som sa pvýkrát zoznámil, keď som mal 14-násť rokov. A bola to láska nielen na prvý posluch, ale na celý život. Prvý album, ktorý som počul bol Foxtrot, potom Lamb... A všetok ten komerčný pop rock, ktorý som počúval dovtedy som nemilosrdne hodil cez palubu. Táto hudba sadla nielen k mojej povahe, ale aj k môjmu mysleniu a cíteniu.

Genesis Live 1973 nie je zlý album. Priznám sa však, že ho nepočúvam často. Prečo? Vadí mi na ňom jedna vec a síce, že je to celé zahraté profesorsky až akademicky, takmer na nerozoznanie od toho ako tieto skladby znejú na štúdiových albumoch. Malou výnimkou je len jedna inštrumentálna pasáž v poslednej The knife. Iba tam som objavil maličký kozmetický rozdiel oproti štúdiovej verzii. Celkovo na mňa pôsobí tento koncertný album dosť zošnúrovane, strnulo až sterilne. Nezachráni to ani občasný vtipný komentár Gabriela medzi jednotlivými skladbami. Oveľa radšej mám dvojalbum Second out (1977), kde už síce spieva Collins, ale piesne z Gabrielovského obdobia interpretuje bravúrne. Napríklad takú Supper´s ready. A Genesis pod vedením Collinsa vždy zaradili na koncert aj nejaké to meddley (neskôr aj od iných autorov, skupín, interpretov), bolo to také viac uvoľnené, zábavnejšie a prístupnejšie aj pre širšie masy poslucháčov. Collins to jednoducho nebral celé až tak smrteľne vážne. Moje hodnotenie je 3,5* a keďže som dlhoročný fanúšik, tak s prižmúrenými očami zaokrúhlujem na štyri.

» ostatní recenze alba Genesis - Genesis Live
» popis a diskografie skupiny Genesis


Jon & Vangelis - Page of Life
2011-02-15

Jon & Vangelis / Page of Life

3 stars

Gréckeho skladateľa Vangelisa a speváka skupiny Yes Jona Andersona netreba najako zvlášť predstavovať. K ich spoločnému projektu Page of life, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 1991, som sa dostal až s dvojročným oneskorením. Táto hudba ma vtedy tak zaujala, že som chodil s walkmanom všade kde sa len dalo a počúval som to stále dookola. Nemohol som sa toho nabažiť.

Wisdom chain je na úvod celkom pozoruhodná záležitosť. Rytmus udáva, ak sa nemýlim, automatický bubeník. Andersonov anjelský hlas sa vznáša až do nebeských výšin. Bravúrne obstaráva hlavný aj doprovodné vokály. Táto optimistická skladba postupne graduje až do takmer frenetického finále. Pôsobivá reťaz múdrosti. Titulná Page of life je krehká až rozprávkovo zasnená skladba. Refrén je zvýraznený príjemným zvukom mandolíny. Cítim sa, akoby som bol na romantickej nočnej prechádzke krásnou záhradou za svitu mesiaca a všade vôkol na oblohe žiaria tisíce hviezd. Song for money je už o niečom úplne inom. V skladbe dominuje nekompromisný rytmus sprevádzaný zvukom otvárajúcej sa pokladne so zvoniacimi mincami. Na pozadí kláves zaznie v medzihre aj tvrdší gitarivý riff. Na záver prekvapí minisólo na saxofón. Celkovo Money pôsobí dosť sterilne až industriálne a minimalisticky. Money plynulo prechádza do hravého jazzového inštrumentálneho experimentu s názvom Jazzy box. Poslucháča zaujme celá škála zvukov, všetko je to robené pravdepodobne na synťákoch s automatickým bubeníkom. V tejto "džezovej" škatuli sa cítim trochu zvlášne, ale vôbec nie zle. A následne sme opäť v sne. Garden of senses a príjemná prechádzka fantazijnou čarovnou krajinou pokračuje. A znovu je tu romantické sólo na saxofón. A nasleduje moja obľúbená pieseň Is it love, ktorú by som mohol označiť za typickú Andersonovku. V tejto polohe najlepšie vynikne Jonova genialita. Zaujme najmä radostne povznášajúci až pompézny refrén. Veľmi vydarená skladba. A snívanie pokračuje v podobe Anyone can light a candle. Tentokrát je to akoby prechádzka jemne zahmlenou krajinou za úsvitu. Anderson spieva úžasne, exceluje najmä vo vyšších polohách. Pieseň je jednoduchá, ale práve v jednoduchosti je krása. V Be a good friend of mine Anderson spieva veľmi vypätým hlasom. Práve teraz prešla okolo mňa moja manželka a spýtala sa ma:"Píšeš o spievajúcom anjelovi?". Aké výstižné! Spievajúci anjel, to by ma teda nenapadlo. Nasledujúca skladba Shine for me je krásna a dojímavá. Chytí za srdce snáď každého. Znie až tak hymnicky vznešene a svet je hneď krajší. Predposledná Genevieve mi pripadá ako romantické vyznanie lásky krásnej žene-múze. Tento dojem umocňuje pôsobivé zvonenie a cinkanie. A je tu záver a romantická prechádzka končí.

Odporúčam pre tých, ktorí radi snívajú. A hodnotenie? V roku 1993 by som dal bez váhania päť hviezdičiek, ale odvtedy už pretieklo veľa vody a ja som počul spústu kvalitnejšej muziky ako je Page of life. Rokmi mi táto hudba akosi vybledla a zovšednela, ale som presvedčený, že poctivé tri hviezdy si zaslúži.

» ostatní recenze alba Jon & Vangelis - Page of Life
» popis a diskografie skupiny Jon & Vangelis


Pink Floyd - Wish You Were Here
2011-02-13

Pink Floyd / Wish You Were Here

5 stars

Chceme, aby si tu bol s nami. Snáď najosobnejší album najznámejších psychedelikov a space rockerov na svete, venovaný zakladajúcemu členovi a mimoriadne talentovanému muzikantovi Sydovi Barrettovi. Syd, výhradný autor ich debutového albumu, to v tej dobe dosť preháňal s užívaním LSD, čo sa mu celkovo veľmi negatívne prejavilo na jeho psychickom zdraví až nakoniec musel z týchto dôvodov opustiť skupinu Pink Floyd. Nahradil ho David Gilmour, považovaný za technicky najzdatnejšieho inštrumentalistu v skupine. Povedzme si pravdu, virtuozita Ricka Wrighta ďaleko zaostávala za hrou napríklad takého Ricka Wakemana z Yes. Nick Mason tiež nie je nejaký oslnivý bubeník, udiera do bubnov len tak zľahka, akoby sa nudil, pôsobí ospalo, flegmaticky. Na koncertoch sa lišiacky usmieva popod fúz, má vyrátaný každý pohyb len aby sa náhodou nespotil :-). Treba si však uvedomiť, že hudba skupiny Pink Floyd nie je založená na virtuozite a inštrumenálnej zdatnosti, ale jednoznačne na atmosfére a pocitoch, ktoré evokuje v poslucháčovi. V tom tkvie genialita tejto formácie!

Som presvedčený o tom, že žiadne hudobné dielo nepoukazuje na krehkosť a pominuteľnosť ľudskej bytosti tak naliehavo ako práve Wish you were here. Dnes sme tu plní sily, oplývame ideálmi, naše oči žiaria radosťou... a zajtra sú z nás chodiace mŕtvoly s prázdnym vyhasnutým pohľadom, sme zlomení početnými životnými prehrami a utrpením. Iskra sa kamsi vytratila, zostáva už len únava a apatia. Všetko do času, život je krutý! Shine on you crazy diamond, zvuk kláves a do toho začne David vybrnkávať svoje clivé kvílivé sólo. Puká z toho srdce! Pamätáš sa keď si bol mladý, žiaril si ako slnko? Tak svieť Ty bláznivý diamant... Vitaj môj synu v tejto mašinérii! Chceme, aby si tu bol s nami, tak vrúcne a úprimné želanie. Chceme aby si tu bol teraz, aby si znovu zažiaril v celej svojej nádhere, Ty bláznivý diamant! Tragika je ale v tom, že každý si uvedomuje, že to už nie je možné! Keď nahrávali Pink Floyd tento album, Syd sa neočakávane objavil v štúdiu. Nikto ho však nespoznal. Bol pribratý, vyholená hlava i obočie, sklenený pohľad dávno vyhasnutého ohňa.

Wish you were here je dielo nadčasové. Poukazuje na to, čo najviac chýba v našej súčasnej dobe divokého dravého kapitalizmu džunglového typu, na súcit. A práve súcit sa kamsi vytratil, akoby tu ani nikdy nebol. Presadzujú sa mladí, krásni, zdraví jedinci bez škrupúľ a morálnych zábran. Najväčší dôraz sa kladie na výkon, produkciu, človek sa zmenil na výrobný prostriedok, na stroj na zarábanie peňazí. Duša už nikoho nezaujíma, je nepodstatná v tejto mašinérii. Starí a chorí ľudia sú na príťaž, treba sa ich zbaviť! Neprodukujú zisk, zaťažujú "spoločnosť". A spoločnosť dravcov a hyen má na to riešenie, eutanáziu. Tak vitaj môj synu v tejto hroznej mašinérii, ktorá Ťa pohltí tak, že celý zmizneš v jej nenásytných útrobách. A následne Ťa vypľuje zlomeného a vyčerpaného. Budeš mať ešte silu vstať?

» ostatní recenze alba Pink Floyd - Wish You Were Here
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd


Saga - Network
2011-02-10

Saga / Network

5 stars

Fenomén zvaný rádio. Nebohý starý otec mal tiež niečo podobné, elektrónkové rádio Tesla Gavota so zeleným magickým okom. Doma sme pozerali black and white elektrónkový televízor Tesla Kalina. Aj s bratom sme na to čumeli a netrpezlivo čakali, kedy po zapnutí konečne naskočí obraz. A to bola niekedy doba! V skrini sme mali za igelitku náhradných elektróniek a keď sa niektorá v televízori vypálila, tak prišiel k nám jeden opravár, ktorý mal sústavne tak okolo dve promile a v jeho telesnom alkoholovom obehu sa nachádzalo zaručene aj trochu krvi. Výmena chybnej elektrónky takto trvala aj niekoľko hodín, často hlboko do noci. Samotný úkon samozrejme iba niekoľko minút, tie ďaľšie hodiny majster usilovne s výrazom bádateľa v tvári degustoval náš domáci bar. O diaľkovom ovládaní sa nám ani nesnívalo, museli sme vyskakovať z kresla. Aspoň sme mali pohyb a nehrozila obezita :-). Niektorí vynálezcovia to mali zariadené tak, že programy prepínali pomocou rúčky od metly alebo portvišu. Taký moonysk a ďaľšie decká sa istotne rehocú, keď toto čítajú, ale bolo to tak. Tieto časy mi pripomenul obal tohto cd, jeho zadná aj predná strana. A aká je hudba? Mimoriadne svieža, optimistická, dynamická a povznášajúca. Už len úvodná On the air ma vždy spoľahlivo nakopne. Ďaľší môj obľúbený song je I´m back. Pri refréne sa od rozkoše vznášam až do oblakov. Ouside looking in je pomalá skladba, taký pekný príjemný slaďáčik, radosť počúvať. A tak by som mohol ďalej pokračovať... Tento album má tú magickú schopnosť, že každým ďaľším počúvaním sa vám páči stále viac a viac. Bubeník Steve Negus je už síce preč, ale nejako zvlášť to necítiť. Saga nahrala v 2004-tom mimoriadne kvalitou vyrovnaný a pohodový album bez slabých miest. Každá skladba do celkového kontextu prirodzene zapadá, album tak úplne nenásilne a bez rušivých elementov v pohode "odsýpa" a v žiadnom prípade nenarúša duševnú harmóniu, skôr naopak. Objektívne by som album ohodnotil štyrmi hviezdičkami, ale v tomto prípade sa rozhodujem silno subjektívne a som taký "zoságovaný", že ich tam vrazím všetkých päť. Sága je ako víno, čím staršia, tým lepšia. Alebo použil by som lepšie prirovnanie: Sága je ako kvalitný vyzretý ľahodný koňak. Ešte dobre, že elektrónkový televízor je nenávratne preč, pretože ten opravár televízorov by mi iste ten ľahodný koňak vypil až do dna a nenechal by mi ani kapičku :-).

» ostatní recenze alba Saga - Network
» popis a diskografie skupiny Saga


Saga - Detours
2011-02-09

Saga / Detours

5 stars

Cd 2 začína Saga so Scrating the surface. V Security of illusion sa k Michaelovi znovu spontánne pridá aj publikum. To sa len tak často nepočuje. A nasleduje niečo pre fajnšmekrov unplugged. Ian Crichton sa totiž chopí akustickej gitary a clivá I walk with you, majstrovsky zaspievaná Michaelom Sadlerom, plynule prechádza do Time´s up. Tá hra na gitare je taká úžasná, že chvíľami mám pocit, akoby to hral sám Al di Meola. Teda, ten Crichton sa nezdá. Netušil som, že je až taký virtuóz. Na Heaven can wait sa už do diania zapája celá kapela a po nasledujúcej The Flyer znie mohutný chorál publika: olé, olé... ako na futbale :-). Výborný koncert s úžasnou atmosférou končí hravou skladbou Humble stance takmer v štýle reggae. Saga opäť dokázala svoju kvalitu. Saga je nielen nezameniteľný špecifický vokál Michaela Sadlera, ale tiež perfektná rytmika Steve Negus-Jim Crichton, klávesista Jim Gilmour a invenčný a nápadmi hýriaci gitarista Ian Crichton. Napriek tomu, že skupina mala v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch občasné výkyvy a hluché obdobia, kedy nahrali niekoľko nevýrazných a slabých albumov, v novom tisícročí akoby páni chytili druhý dych. Kvalitatívne vyrovnané a veľmi úspešné sú napr. štúdiovky House of cards (2001), Network (2004), Trust (2006), alebo posledná záležitosť s Michaelom Sadlerom - 10.000 days (2008). Jednoducho povedané, AOR prvej triedy! Mimochodom, nedávno ma potešila správa, že Michael Sadler sa opäť vracia do skupiny. Tých tridsať rokov jednoducho nejde len tak hodiť za hlavu.

» ostatní recenze alba Saga - Detours
» popis a diskografie skupiny Saga


Saga - Detours
2011-02-08

Saga / Detours

5 stars

CD 1:

Detours je suverénne najlepší koncertný dvojalbum od tejto najznámejšej kanadskej skupiny (spolu s Rush, samozrejme). Nahrávka je z nemeckého turné z roku 1997, ktoré sa konalo pri príležitosti 20-teho výročia vzniku kapely. Páni odpália koncert tradicionálom In the hall of the mountain king William a nasledujú staré osvedčené pecky z prvých albumov z prelomu 70-tych a 80-tych rokov: How long, Ice nice, Don´t be late, The perfectionist... Paráda. Publikum je veľmi spontánne, veď Saga je v Nemecku dosť oblúbená. Po How Long obecenstvo buráca: Happy birthday Saga! Keď začínajú prvé tóny Don´t be late, ktorá sa natiahne až na vyše sedem minút, publikum jasá. Všetci spievajú s Michaelom Sadlerom: Dooon´t be late, dooon´t be late. Ako jeden muž. Úžasné! Povznesená nálada z koncertu sa cez reproduktory prenáša aj na mňa. Cítim sa fajn, ako keby mi dobíjali baterky. Cd končí vymakanou rockovou údernou skladbou The cross z veľmi progresívneho famózneho albumu Generation 13. Ten som mal v dobe jeho vydania v roku 1995 na kazete a počúval som ho takmer denne a melódie z neho som si pohvizdoval a pospevoval ešte aj v robote. Ako bonus sa na cd nachádza aj live video so skladbou Pitchman. Túto recenziu som zámerne rozdelil na dve časti, pretože tento skvelý koncertný dvojalbum sa nedá len tak odbiť pár vetami.

Pokračovanie na budúce.

» ostatní recenze alba Saga - Detours
» popis a diskografie skupiny Saga


Collins, Phil - Going Back
2011-01-30

Collins, Phil / Going Back

4 stars

Práve dnes sa dožíva 60-tych rokov života výnimočný bubeník, spevák, skladateľ, multiinštrumentalista, príležitostný herec a vcelku zábavný chlapík - Phil Collins. Umelec, ktorý o sebe skromne hovorí, že je len bubeník, ktorý vie trochu spievať. Práve koncom minulého roku vydal album coververzií hitov z rokov šesťdesiatych zo slávneho černošského vydavateľstva Motown. Nazval ho Going back. Na nahrávaní sa podielali mimo iných aj legendy zo zlatej éry Motown-u, gitaristi Eddie Willis a Ray Monette a bassgitarista Bob Babbit. Na koncertnej šnúre k propagácii tohto albumu sa pridali aj ďaľší Collinsovi dlhoroční spoluhráči. Spomeniem len mená ako Bratt Cole (klávesy), Daryl Stuermer(gitary) a Cheser Tomphson (bicie). Poslední dvaja menovaní páni už dlhé roky doprevádzajú nielen Collinsa sólovo, ale aj skupinu Genesis. Výber skladieb na albume je výborný. Z tejto hudby priam sála pohoda a dobrá nálada. Mňa najviac upútali tieto skladby:(Love is like a) Heatwave - ohromná vec, veľmi pohodová, chytľavá, zaujme hneď na prvý posluch. In my lonely room - to jednoducho treba počuť, Papa was a rolling stone pozná snáď každý, Collinsovo spracovanie tohto megahitu je zaujímavé a stojí za pozornosť. A je tu moja najoblúbenejšia pieseň Never dreamed you´d leave in summer, typická Collinsovská melancholická balada. Táto vec mu neuveriteľne sadla. Málokto dokáže interpretovať tento typ piesní tak verne a presvedčivo ako práve Phil Collins. Jimmy Mack je jednoduchá hravá pesnička, kde Philovi pomáhali s podupávaním aj jeho malí synovia. A titulná Going back? Opäť naspievaná typicky collinsovsky, smutná nostalgická spomienka na detstvo a mladosť. Collins je v týchto smutno, melancholicko baladických polohách doma, ako ryba vo vode. Len pre zaujímavosť uvediem, že túto pieseň naspieval veľmi, veľmi dávno aj nebohý Freddie Mercury, vtedy vystupoval pod menom Larry Lurex. Počul som aj túto verziu, ale táto pieseň viac sadne Collinsovi ako Mercurymu. Pri všetkej úcte. Mercury žiaril ako pompézny hardrocker v skupine Queen a Going back v jeho podaní vyznieva trochu zvláštne až komicky. Autentickejšie predsa len pôsobí, keď sa do minulosti pozerá a život bilancuje šesťdesiatnik, ako dvadsaťpäťročný mladík. Ale aj to je vec názoru. V britskom rebríčku predajnosti albumov sa platňa Going back dostala na jeseň 2010 na prvé miesto a niekoľko ďaľších týždňov sa držala v Top 20. Moje hodnotenie je 3,5 a zaokrúhlujem smerom nahor. Veľa šťastia Phil!

» ostatní recenze alba Collins, Phil - Going Back
» popis a diskografie skupiny Collins, Phil


Marillion - Brave
2011-01-29

Marillion / Brave

5 stars

Cez horúce leto 94 som sa raz ocitol na nitrianskej starej tržnici a od poľského priekupníka som si za pár korún kúpil nekvalitnú pirátsku kazetu, na ktorej bola čerstvá novinka od Marillion-Brave. Neskôr som si samozrejme kúpil originál cd, ale už od toho letného dňa v 94-tom sa stal tento album jedným z pilierov mojej domácej diskotéky a vlastne celej mojej hudobnej zbierky až do dnešného dňa. Marillion veľmi dramaticky zhudobnili skutočný príbeh nešťastného dievčaťa, držiaceho sa vysoko v nosnej konštrukcii mostu s úmyslom ukončiť svoj mladý život. Bolo jej šestnásť, iba šestnásť! Paradoxne dôvod nebola nešťastná a nenaplnená láska, ako tomu zvyčajne býva v tomto veku. Dôvod bol vážnejší a hlbší akoby sme čakali. Zhnusenie z tohto sveta, z falošných vzťahov, z klamstva valiaceho sa z médií, z bezcitnosti, z cynizmu, z degradácie pravých ľudských hodnôt. Hrozivé poznanie toho, že ľudia špinou neznečistili len svoje srdcia, ale aj prírodu, vzduch a vodu. Marillion stvorili príbeh, ktorý ma dojíma od leta 94 až dodnes. Už takmer sedemnásť rokov! Hudbou sa dá vyjadriť zúfalstvo, beznádej, sklamanie a osamelosť tak ako to nedokáže ani báseň, ani obraz a ani film. Nemusíte vedieť anglicky ani slovíčko, z tej hudby pochopíte o čo tu ide. Tento príbeh a jeho hudobné spracovanie vás doslova pohltí a dotkne sa vás na tom najzraniteľnejšom a najcitlivejšom mieste vo vašej duši. Nenechá vás ľahostajných, rovnako ako nenechal ľahostajného ani mňa. Aj dnes ráno som mal pred očami most, na ktorom stálo zúfalé dievča pripravené skočiť. Osamelé a stratené v ľudskej džungli zabetónovaných sŕdc. Dokedy ešte? Zmení sa vôbec niekedy niečo?

» ostatní recenze alba Marillion - Brave
» popis a diskografie skupiny Marillion


Jon & Vangelis - The Friends Of Mr. Cairo
2011-01-25

Jon & Vangelis / The Friends Of Mr. Cairo

4 stars

Tento album má pre mňa zvláštny význam. Vstúpil som s ním totiž do digitálneho veku. Áno, bolo to vôbec prvé CD, ktoré som si kúpil. Bolo to tak dávno, že flaše boli ešte sklenené a vratné a v plaste sa predávala len slaná Vincentka. Vtedy sa dalo kúpiť iba originál fabrické CD, nikto ani len nesníval o nejakom napaľovaní a sťahoval sa akurát tak nábytok. Sťahovalo sa samozrejme aj niečo iné, napríklad také dámske nohavičky, ale o tom môžem písať až po desiatej večer, aby som neohrozoval mravnú výchovu mládeže. Keby mi niekto vtedy povedal slovo "Internet", asi by som si myslel, že bývalé slávne bratislavské futbalové mužstvo sa stratilo niekde v Rusku (Inter-ňet) a, že túto správu práve oznámila agentúra TASS. Skrátka obdobie končiaceho zahnívajúceho analógového temna. Táto doba bola charakteristická tým, že hudbu ste mohli počúvať buď z vinylových platní, ktoré časom začali praskať a to tak, že ste nakoniec počuli viac praskania ako hudby samotnej. Druhá možnosť boli magnetofónové pásky a kazety, kde bola nevýhoda značný šum, postupná strata výšok, dynamiky a celkové odmagnetizovanie. A ten čarovný strieborný kotúčik, ste mohli prehrávať stále dookola bez straty zvukovej kvality. Takže týmto diskom zavítal digitálny svet do môjho príbytku a do mojej rodnej viesky, ktorú môj ujo, sveták z Ostravy vznešene nazval miestom, kde sa vysr.l pes. Ani toto Cd nie je však bez chýb, je trochu slabšie nahraté a volume musíte otočiť trochu viac doprava, ale pri šiestej skladbe Back to school to vami trhne a s volume musíte ísť rýchlo doľava, aby ste neohluchli, až tak je tá skladba dynamicky nabudená. Možno to bol zámer a páni chceli nás bývalých záškolákov a ulievačov postrašiť opätovným návratom do školských lavíc. Pri záverečnej trochu ospalej Outside of this musíte ísť s volume opäť doprava, ale zároveň sa upokojíte a uvedomíte si, že štyridsiatnikovi už povinná školská dochádzka našťastie nehrozí.S CD The friends of Mr. Cairo začala u mňa zberateľská vášeň, ktorá neskočila ani do dnešného dňa a neviem, či vôbec niekedy skončí. Cd mám vo svojej zbierke doteraz, je v perfektnom stave, bez škrabancov a booklet ešte tak slabučko vonia novotostarinou. Hudba je to veľmi príjemná, hitovku I´ll find my way home pozná určite každý, výborná je State of independence a veľmi originálne zhudobnený akčný komiks The friens of Mr.Cairo. Takže najvyšší čas končiť, natáral som už dosť hovadín.

» ostatní recenze alba Jon & Vangelis - The Friends Of Mr. Cairo
» popis a diskografie skupiny Jon & Vangelis


Rainbow - Ritchie Blackmore's Rainbow
2011-01-23

Rainbow / Ritchie Blackmore's Rainbow

4 stars

Najskôr fakty až potom dojmy. Skupinu Rainbow založil gitarový génius, majster riffov, ale zároveň aj nevyspytateľný a vrtošivý Ritchie Blackmoore po odchode z Deep Purple po albume Stormbringer. Stalo sa tak na jar 1975. Prvú zostavu Rainbow tvorili okrem Ritchieho aj spevák Ronnie James Dio, vlastným menom Ronald Padavona, ktorý pôsobil v hudobnom showbiznise už na sklonku päťdesiatych rokov najskôr v skupine The Vegas kings, potom v skupine Ronnie Dio and the Prophets a nakoniec vo formácii Electric Elves, ktorá sa potom premenovala na jednoduché ELF. Ronnie Dio bol síce malý vzrastom, jeho hlas mal však úžasnú silu a rozsah.B ol známy tiež pod prezývkou "charizmatický prcek". Bohužiaľ, píšem o ňom v minulom čase, pretože teraz už spieva tam na druhom brehu. Zo skupiny ELF pochádzajú aj ďaľší účinkujúci, klávesista Mickey Le Soule, bassgitarista Graig Gruber a hráč na bicie Gary Driscoll. Dá sa to aj tak povedať, že Ritchie Blackmoore skupinu ELF vlastne vytuneloval. Avšak Ritchie, nespokojná to duša, neskôr menil personálne obsadenie kapely od albumu k albumu ako ponožky. To boli personálne rošády, sakra! Debutový album Ritchie Blackmoore´s Rainbow vyšiel v auguste 1975. Vo Veľkej Británii to dotiahol na výborné 11-te miesto v rebríčku a v USA obsadil 30-tu pozíciu. Album odštartuje svižnou údernou skladbou Man on the silver mountain. Dominujú jej klasické Ritchieho riffy a úžasný Diov spev. Self portrait je tiež príjemná záležitosť. Tretia v poradí, Black sheep of the family, mimochodom Ritchieho obľúbená skladba, pochádza pôvodne z roku 1970 a nahrala ju skupina Quatermas. A prichádza vrchol tohto albumu, krehká a vznešená Catch the rainbow. Má silu a atmosféru chrámovej piesne, vyžaruje z nej doslova nebeská blaženosť. Mám ju veľmi, veľmi rád, je to moja srdcová záležitosť. Z podobného súdka je aj pieseň The temple of the king a opäť výborný Dio. Nasleduje ultimatívna vypalovačka If you don´t like rock´n roll a potom sa na pár minút presunieme do šestnásteho storočia. Album končí inštrumentálnou coververziou Still I´m sad, ktorá pochádza z tvorivej dielne The Yardbirds. O dvadsať rokov neskôr ju Ritchie znovu oživil vo svojej znovuobnovenej skupine Rainbow, na albume Stranger in us all, kde ju výborne naspieval Doogie White. Za pozornosť stojí tiež pekný obal platne, rozprávkový zámok týčiaci sa do oblakov, obklopený hviezdami, nad ktorými je samozrejme neodmysliteľná dúha. Autor diela je výtvarník David Willardson. Najradšej by som dal tejto platni päť hviezd, ale to by som musel nasledujúci Rising ohodnotiť šiestimi a to nie je na progboarde technicky možné.

PS: Remastrované cd som kúpil v roku 1999 za neuveriteľných 179 slovenských korún!

» ostatní recenze alba Rainbow - Ritchie Blackmore's Rainbow
» popis a diskografie skupiny Rainbow


Van Halen - Van Halen
2011-01-19

Van Halen / Van Halen

5 stars

Aj keď som hudobným vierovyznaním art/progrocker, dosť často zablúdim aj do hardrockovej kuchyne a s chuťou sa zahryznem do nejakého dobre prepečeného a okoreneného steaku. Mám rád Párplov,Rainbow,Ufo... ale dosť často siahnem aj po tejto debutovej platni skupiny Van Halen. Album je síce krátky, zato ale úderný a od začiatku do konca nadupaný. Chlapcom rozhodne nechýbala poriadna dávka dravosti a mladíckej nespútanosti. V týchto 35-tych minútach priamočiareho hardrocku je toľko energie, že by rozkrútila aj starú zhrdzavenú parnú turbínu! Muzikanti sa na nič nehrajú, jednoducho to rozbalia. Žiadne kudrlinky, žiadne čipky, žiadna váhavosť. V športovej terminológii by sa to dalo nazvať priamy ťah na bránku. Edward Van Halen je gitarový živel takmer Hendrixovho formátu. Ak ste ráno rozospatí, unavení z upršaného sychravého počasia a nemôžete sa rozobrať, tak vám odporúčam tento hudobný energetický drik na prebratie. U mňa to funguje vždy.

» ostatní recenze alba Van Halen - Van Halen
» popis a diskografie skupiny Van Halen


Transatlantic - The Whirlwind
2011-01-16

Transatlantic / The Whirlwind

5 stars

TRANSATLANTIC Whirld tour 2010 2DVD
(Live from Shepherd´s Empire, London)

DVD2:

- Bridge across forever
- Stranger in your soul
- The return of the giant hogweed

Neutíchajúci jasot publika privolal späť na pódium hlavných aktérov tohto nezabudnuteľného koncertu. Najskôr Neal Morse zaspieval komorne znejúcu melancholickú skladbu Bridge across forever za asistencie citlivých gitarových vsuviek a minisól Roineho Stolta. Potom prišiel zlatý klinec programu v podobe snáď najlepšej kompozície od Transatlantic -Stranger in your soul. Takmer tridsať minút progrockovej rozkoše. Daniel Gildenlow obstaráva najmä tvrdšie gitarové riffy, zatiaľčo Roine Stolt má na starosti jemnejšie precítené gitarové sóla. Daniel je na začiatku tak rozbláznený, že stojí na gitarovom kombe a veselo tam krepčí. Najmä v strede tejto kompozície sa udialo niečo, s čím snáď nikto nerátal. Pokojný Neal Morse sa nám odviazal, čo odviazal... rozparádil sa! Náhle opustil svoje miesto za klávesami, do rúk uchopil bubenícke paličky a za bojového pokriku doslova vytlačil Portnoya spoza jeho bicích!!! Toto bolo tak neočakávané a prekvapivé, že som v prvom momente na to reagoval hurónskym rehotom. Morse bubnuje o dušu a bubnuje dobre!!! Portnoy má teda vážnu konkurenciu. On si však z toho ťažkú hlavu nerobí a odovzdá sa do rúk nadšeného publika, ktoré ho na zdvihnutých pažiach ležiaceho presúva hore dole po koncertnej sále. Ešteže ho nevyniesli aj na balkóny. Nakoniec sa všetko vráti do normálu a záverečné orgastické finále je odohraté už v plnej sústredenosti a vážnosti. Publikum je v tranze a hudobníci sú nesmierne šťastní. Týmto koncertom sa zapísali do progrockovej histórie. Jedná sa totiž o najlepší progrockový koncert všetkých čias! Toto ťažko niekto niekedy prekoná! To ohromné nasadenie hudobníkov, brilantné inštrumentálne výkony, oduševnený spev, vnímavé a spontánne reagujúce publikum, priateľská radostná atmosféra, perfekný obraz aj zvuk, dokonalá práca technikov a celého tímu... Neal, Mike, Pete, Roine, Daniel... Ďakujem!!!

PS: Ako bonus je pridaná coververzia od Genesis - The return of the giant hogweed. Ako hosť je na pódium prizvaný sám veľký Steve Hackett, gitarová legenda, hráč s nenapodobiteľným štýlom a technikou, bývalý člen legendárnych Genesis. To je zážitok, ktorý sa jednoducho nedá slovami opísať. Akékoľvek slovné spojenie, prirovnanie, pripodobenie, citoslovcia by boli nevýstižné a nepresné. To treba jednoducho vidieť a počuť.

Čo povedať na záver? Toto 2DVD patrí jednoznačne do základnej výbavy každého progrockera. Long live progrock!!! God bless you!!! Amen.

» ostatní recenze alba Transatlantic - The Whirlwind
» popis a diskografie skupiny Transatlantic


Transatlantic - The Whirlwind
2011-01-16

Transatlantic / The Whirlwind

5 stars

TRANSATLANTIC Whirld tour 2010 2DVD
(Live from Shepherd´s Empire, London)

DVD1 (part 2):

- All of the above
- We all need some light
- Duel with the devil

Po absolútne fantasticky dokonale odohratom megaepose The wirlwind zožali páni muzikanti doslova frenetické ovácie. A nadišiel čas vytasiť niečo staršie a osvedčené. Výber padol na prvú 31-minútovú kompozíciu z debutovej štúdiovej platne, ktorá uzrela svetlo hudobného sveta v roku 2000 pod názvom SMPTE. Táto skratka znamená začínajúce písmená priezvísk hlavných protagonistov: Roineho Stolta (Kaipa, The Flower Kings, Agents of mercy, The Tangent), Neala Morsa (ex-Spock´s Beard, solo), Peta Trewavasa (Marillion) a Mikea Portnoya (ex-Dream theater, Liquid tension experiment, Mastermind, Neal Morse...). Muzikanti na pódiu dávali zo seba doslova všetko, Roine strúhal jedno krásne gitarové sólo za druhým, v tvári maximálne sústredenie, Portnoy za bicími sa až okato vyžíval, z Morsa sálalo nákazlivé nadšenie, Trewavasova basa pulzovala tak, že by zahanbila všetky kardiostimulátory sveta a neúnavný Daniel Gildenlow je vhodný na zápis do Guinesovej knihy rekordov v kategórii najrýchlejšie a najčastejšie striedanie hudobných nástrojov počas jedného koncertu. Ten chlap stíhal všetko. Na pleci zavesená dvanásťtrunka, pred sebou synťák, o dušu udiera do perkusií, celé telo sa chveje v rytme hudby, nadšene poskakuje a krúti hlavou až mám obavu aby ho nesekla krčná chrbtica. Publikum reaguje absolútne spontánne a zborovo spieva s Nealom „fool moon rise todaaay“ a nasleduje krásne precítené Roineho sólo. Nádhera! Tak tomuto sa hovorí extáza, vážení! Na skľudnenie atmosféry a vybičovaných zmyslov páni vyťahujú kratší song so silným hymnickým refrénom We all need some light. Neal Morse mení synťáky za akustickú dvanásťstrunku a Roineho elektrickou gitarou dosahujú zaujímavú magickú symbiózu. A refrén už s nimi spieva celá sála. Dokonalé spojenie duší. Jasný dôkaz o tom, že hudba spája a zbližuje ľudí rôznych národností, veku a vierovyznania. A záver dvd číslo 1 je venovaný súboju s diablom. Súboj trvá dvadsaťšesť minút a rytieri z medzikontinentálneho Transatlantiku diabla nijako nešetria. Duel with the devil pochádza zo štúdiového albumu Bridge across forever, ktorý skupina vydala v roku 2001. Mike Portnoy v strede skladby predviedol aj krátke no veľmi energické a efekné bubenícke sólo. Opäť ovácie publika, Portnoy štedro daruje paličky ďaľšiemu šťastlivcovi, nasleduje klaňačka a muzikanti odchádzajú z pódia. Ale pozor! Koncert zďaleka nekončí! Na DVD2 sú už pripravené ďalšie lahôdky. Ale o tom nabudúce.

» ostatní recenze alba Transatlantic - The Whirlwind
» popis a diskografie skupiny Transatlantic


Transatlantic - The Whirlwind
2011-01-14

Transatlantic / The Whirlwind

5 stars

TRANSATLANTIC Whirld tour 2010 2DVD
(Live from Shepherd´s Empire, London)

Poznámka na úvod: Odpovedám na početné výzvy mojich hudobných priateľov, aby som sa vrátil na Progboard. Rozhodol som sa, že sa nebudem správať ako vrtošivá tvrdohlavá stará dievka a preto som tu. Here I go again...:-).

DVD1: The whirlwind.

Tento neuveriteľne famózny koncert sa nedá odbaviť jednou krátkou recenziou. Je tu až príliš veľa podnetov, silných emócii, neopakovateľných dojmov, situácii a úžasného čarovného chvenia, aké dokáže u človeka vyvolať iba takáto živelná explózia hudobného nadšenia valiaca sa z pódia. Všetci zúčastnení nastúpili na pódium v životnej forme za nadšeného jasotu publika. A spustili čerstvú takmer osemdesiatminútovú epickú megakompozíciu z aktuálneho comeback-ového albumu Whirlwind. Od A po Z. Neal Morse spieval neuveriteľne oduševnene, priam nadoraz, radostne gestikuloval, bravúrne krotil svoje synťáky a úprimne sa tešil ako malý chlapec, ktorému rodičia práve kúpili trojkolku. Mike Portnoy (ex-Dream Theater) so všetkou vehemenciou jemu vlastnou hecoval publikum, ktoré odpovedalo nadšenými ováciami. Mike používal svoje bubenícke paličky nielen na bubnovanie, ale aj na dirigovanie publika. Pôsobivá bola najmä scéna, keď rozradostený Mike vbehol do publika a jednému šťastnému fanúšikovi daroval svoje pruhované bubenícke paličky. Ten ich začal od samého prekvapenia bozkávať. Asi najmenej emócii na pódiu predvádzali starí harcovníci Roine Stolt a Pete Trewavas. Roine s výzorom profesora odohral koncert síce so stoickým pokojom a nadhľadom, zato technicky absolútne brilantne a profesionálne. Iba na tvári dlhoročného basáka z Marillion sa občas blysol spokojný úsmev. Titul živé striebro pódia si plne zaslúži neúnavný hosť - Daniel Gildenlow zo skupiny Pain of salvation. Celý koncert radostne poskakoval, spieval doprovodné vokály, cez plece prevesenú raz španielku,raz elektrickú doprovodnú gitaru, o chvíľu zas čaroval za synťákom a okrem toho stíhal obsluhovať perkusie, tamburínu a všelijaké možné aj nemožné hrkálky. Pot sa z neho lial, akoby práve vyšiel zo sprchy. Whirlwind a jeho pompézny záver. Nadšené ovácie publika nemajú konca. Ja mám slzy v očiach. Splnil sa mi sen, Transatlantic sa dali dokopy po ôsmych rokoch, v čo už takmer nikto nedúfal. A koncert na tomto dvd-čku je to najlepšie, čo som kedy videl a počul (a videl som toho už hodne). Viem, že sú to silné slová, ale stojím si za nimi a vyslovujem ich s plnou vážnosťou.

- zvuk: *****
- obraz: *****
- osvetlenie pódia a efekty: *****
- zobrazenie priestoru: *****
- atmosféra: *****
- koncert som sledoval na tomto technickom vybavení:
TV Sony
DVD prehrávač Pioneer
AV receiver Technics SA DX950
reprobedne Tannoy Mercury F2

Pokračovanie nabudúce (To be continued).

» ostatní recenze alba Transatlantic - The Whirlwind
» popis a diskografie skupiny Transatlantic


Vanden Plas - Christ.0
2010-09-01

Vanden Plas / Christ.0

4 stars

Myslím, že snáď každý pozná slávny román Alexandra Dumasa Gróf monte Christo, či už v jeho knižnej alebo filmovej/televíznej podobe. A práve tento román sa stal tiež predlohou pre nemeckých progmetalistov Vanden Plas produkujúcich hudbu v štýle americko-kanadských Dream theater. Tiež spevák a líder skupiny Andy Kuntz sa často štylizuje do polohy Jamesa LaBrie-ho. Najvypuklejšie je to najmä na predošlom albume Beyond daylight. Andyho hlas, napriek jeho snahe, však nie je natoľko zamatový ako LaBrieho a celkovo je drsnejší a rockovejší. Ani inštrumentálne výkony, schopnosti a virtuozita nemeckých muzikantov nie sú na takej úrovni, akú predvádzajú ich kolegovia zo snového divadla. Jedno sa však týmto pánom nedá uprieť. A to sú dobré nápady a duša, ktorú plne vkladajú do svojej hudby, dramatickej a strhujúcej zároveň. Umne narábajú s pocitmi a emóciami, ktoré efektne dávkujú počas celého albumu. Osobne sa vždy teším najmä na štvrtú skladbu Silently, ktorá mi priam dáva krídla a tiež za vrchol považujem desaťminútovku January sun. Ako perličku na záver pridali páni aj bonus v podobe cover verzie skladby Gethsemane zo slávnej rockovej opery Jesus Christ superstar. Andyho stvárnenie je síce zaujímavé a precítené, ale nedosahuje hĺbku vokálneho majstrovstva s akou túto vec naspieval v 73-ťom Ian Gillan. Andymu Kuntzovi a spol. sa však nadanie nedá uprieť. Je to práve talentovanosť a húževnatosť, ktorú Andy dokázal aj ako tvorca rockovej opery Abydos, ktorú pred pár rokmi venoval svojmu nebohému otcovi. Som presvedčený o tom, že Vanden Plas týmto vydareným albumom ešte nepovedali posledné slovo a v budúcnosti nás ešte všeličím prekvapia. Je to totiž skupina, ktorá sa dokáže postupným vývojom neustále zlepšovať a nemalo by jej hroziť ustrnutie ako sa to stalo práve v prípade už spomínaného snového divadla. Ak chcete mať doma kvalitný progmetalový album, tak odporúčam práve tento.

» ostatní recenze alba Vanden Plas - Christ.0
» popis a diskografie skupiny Vanden Plas


Eloy - Ocean
2010-08-27

Eloy / Ocean

5 stars

Ak by som chcel stručne charakterizovať túto hudbu, dalo by sa zjednodušene označiť Eloy za nemecký Pink floyd. Tým však nechcem povedať, že by Eloy iba slepo kopírovali svojich slávnejších space rockerov z britských ostrovov. Mám túto grúpu rád napriek mizernému vokálnemu prejavu Franka Bornemanna, napriek jeho príšernej angličtine so šialeným dychvyrážajúcim nemeckým prízvukom. Prečo? Jednoznačne pre úžasnú atmosféru, ktorú títo páni dokážu vytvoriť a pre ich cit verne zobraziť rozmery popisovaného priestoru. Ocean je toho jasným dôkazom. Tajomne majestátny podmorský svet, bájna Atlantída, ktorá čaká na objavenie, boh mora Poseidon- mohutný bielovlasý bradatý starec v ruke zvierajúci trojzubec. Toto všetko sa mi predstavuje v mysli pri počúvaní tejto platne. Akoby som počúval veľkolepý fantazijný film. Keď človek zavrie oči tak sú bájne obrazy priam dokonalé. Občas naskakujú nefalšované zimomriavky, napríklad v Atlantis agony. Keď rozprávač dokončí svoje intro a ozve sa zvuk kláves. Tento moment je emocionálne veľmi silný. Práve vďaka Eloy som objavil nové dimenzie pre mňa dovtedy neznámeho priestoru a času. Netreba sa pozerať na obrazovku, stačí iba zapojiť svoju fantáziu a minimálnu predstavivosť. Nielen vesmír je nekonečný, ale aj oceán.

» ostatní recenze alba Eloy - Ocean
» popis a diskografie skupiny Eloy


Tangent - A Place In The Queue
2010-08-23

Tangent / A Place In The Queue

4 stars

The Tangent je projekt Andyho Tillisona (Parallels or 90 degrees) a ponúka mimoriadne hravý a príjemný klávesový prog rock jemne okorenený jazzom. Andy sa prezieravo obklopil vynikajúcimi hudobníkmi. Spomeniem len rytmickú sekciu z The flower kings-Jonas Reingold a Jaime Salazar. Na tejto platni už bohužial neúčinkuje Roine Stolt(TFK, Kaipa, Transatlantic...), ktorý bol na prvých dvoch platniach vyslovene prínosom. Album začína dvadsaťminútovkou The Earnest, ktorú je naozaj radosť počúvať. Počas Lost in London ani netreba veľa fantázie a človek sa skutočne cíti stratený v tom prekliatom veľkomeste. Atmosféru umocňuje v závere aj výborná Jethro-tullovská flauta Thea Travisa. Album sa veľmi dobre počúva a navodzuje vyslovene pohodovú klímu, ktorá vrcholí až tanečne hravou skladbičkou The sun in my eyes. Záver v podaní dvadsaťpäťminútovej titulnej kompozície je už pomalší a vážnejší. Cítiť z neho odkazy na floydovskú stenu a opäť musím pochváliť Thea Travisa, tentoraz za hru na saxofón. Toľko klady. Negatívnu známku má u mňa hlavný a tiež doprovodné vokály, ktoré sú vyslovene mdlé a nevýrazné. Po odchode Roineho Stolta je práve spev najväčšou slabinou Tangentu. A to je jediný dôvod, prečo neohodnotím tento inak výborný album piatimi hviezdičkami.

» ostatní recenze alba Tangent - A Place In The Queue
» popis a diskografie skupiny Tangent


Deep Purple - Live at The Olympia ’96
2010-08-11

Deep Purple / Live at The Olympia ’96

4 stars

Som veľmi prekvapený, že doposiaľ sa žiadny párplista ani odborník na hard rock nevyjadril k tomuto výbornému koncertnému dvojalbumu. Dokonca nebol ani zaradený v diskografii Deep Purple na Progboarde. Párplisti, kde ste? Samozrejme, že koncert nedosahuje úrovne Made in Japan a treba povedať úprimne, že Gillanovi to už nespieva a nejačí tak ako v 72-hom. Chcem však upozorniť na tradične excelentné inštrumentálne výkony a na radosť ,pohodu a uvoľnenosť ,ktorá z tohto koncertu priam sála, čo pozornému a vnímavému poslucháčovi iste neunikne. Stačí len porovnať Live at the Olympia 96 s koncertným dvojalbumom Live at the NEC z roku 1993. Na Olympii už hrá pohodový gitarista Steve Morse, ktorý nahradil rozporuplného a komplikovaného Ritchie Blackmoora. Skupine to zjavne prospelo. Po druhé,chcem upozorniť na kvalitný a čistý zvuk, čo u Párplovských koncertoch nebola vždy samozrejmosť(stačí si vypočuť už spomínaný Live at the NEC,ktorý je po zvukovej stránke neuveriteľne sploštený). A po tretie ,precízne a s citom zostavený playlist a staré skladby ,ktoré predtým párpli často nehrávali-No one came,Maybe I´m a Leo či When a blid man cries.No a v hojnom počte sú zastúpené skladby z aktuálneho albumu Purpendicular. Napríklad také Cascades natiahnuté až na 11 minút je fakt radosť počúvať a na svoje si prídu aj priaznivci párplovskej klasiky-Smoke on the water a nezvykle na samý koniec zaradenú Highway star. Nuž čo, zmena je život. Child in time mi tu nechýba, na turné v 93-ťom sa na nej Gillan dosť natrápil,až mi ho bolo ľúto a slzy sa mi tisli do očí. Sám asi súdne zhodnotil svoj vek a momentálnu hlasovú dispozíciu ,takže na Live at the Olympia sa podobný trapas našťastie nekoná. Tento koncertný dvojdisk môžem všetkým vrelo odporučiť a pre skalných fanúšikov by mal byť povinnosťou.

» ostatní recenze alba Deep Purple - Live at The Olympia ’96
» popis a diskografie skupiny Deep Purple


Zappa, Frank - Absolutely Free
2010-08-09

Zappa, Frank / Absolutely Free

3 stars

Absolutely free je vôbec prvá nahrávka, ktorú som od Zappu počul. Pre niektorých génius, pre iných blázon. Čisté žánrové zameranie nehrozí, skôr chaos. Zappa si zo škatuľkovania zjavne nič nerobí, búra predsudky tak kompozičné ako aj textové a aranžérske. Všadeprítomný je jeho sarkazmus a výsmech americkej konzumnej spoločnosti a to vždy, všade a za každú cenu. Sám je pritom odstrašujúcim príkladom závislosti na tabakovom priemysle. Spomeniem pamätné vystúpenie Franka Zappu tesne po nežnej revolúcii v Prahe a jeho legendárne ladenie gitary v priamom televíznom prenose. Cigareta raz v ústach, raz zasunutá za strunami gitary.Paradox života. Byť absolútne slobodný, ale zároveň absolútne závislý! Žeby strata súdneho pohľadu na seba? V textoch sa to hemží podivnými plastickými ľuďmi, rôznou zeleninou, tancujúcimi tekvicami,hnedými topánkami...množstvom najrôznejších metafor a odkazov, slangových výrazov. Jedno je však isté. Človek sa pri počúvaní nenudí!Nuda nehrozí ani náhodou!Stála zmena,stále prekvapujúcejšie premeny,rôzne pazvuky,kvílenie saxofónu, krátke skladbičky striedajú občasné jazzové orgie. Poslucháč sa v nemom úžase nestačí čudovať, čo všetko sa dá vtesnať do 43 minút. Toľko nápadov,výsmeškov,bláznovstiev a irónie. Hlbší zmysel však často uniká a prevláda paródia a nekompromisný sarkazmus.Ja mám z tejto hudby rozporuplné pocity.Miestami sa na tom dobre bavím a miestami zas cítim zvláštny smútok v duši, prázdnotu a rozčarovanie.

» ostatní recenze alba Zappa, Frank - Absolutely Free
» popis a diskografie skupiny Zappa, Frank


Kaipa - In The Wake Of Evolution
2010-08-06

Kaipa / In The Wake Of Evolution

3 stars

Nová Kaipa začína veľmi nádejne veselou kompozíciou In the wake of evolution.Keď tvrdím,že veselou, tak mám na mysli úprimnú,nefalšovanú a číru veselosť a radosť, nie gýčové silené ujúchanie. Z tejto skladby sála pozitívna energia, ktorá je veľmi nákazlivá.Za mikrofónom sa striedajú Aleena Gibson aj Patrik Lundstrom. Nejedná sa však o duet v klasickom slova zmysle. Nasledujúca skladbička je tiež úchvatná a ja plný očakávania a dobre naladený čakám, čo bude ďalej. Avšak krivka na grafe mojej sústredenosti začne pomaly,ale isto klesať každou ďaľšou skladbou. Myšlienky mi odbiehajú na pracovné a osobné záležitosti a začínam sa nudiť. Hudba plynie ďalej,ale iba tak povedľa mňa. Chýba mi tu totiž druhý pilier znovuzrodenej Kaipy-Roine Stolt. Jeho osobný prínos,charizma, aranžérske a kompozičné schopnosti, cit pre melódiu a tiež tie nádherné gitarové sóla. Možno je to tým,že som desiatky hodín strávil počúvaním jeho skupiny The Flower Kings,poctivo som sa brodil tými zložitými dlhominutážnymi kompozíciami a nasával plnými dúškami tú krásu. Hans Lundin ako autor ma jednoducho nedokáže naplno zaujať celých sedemdesiat minút! Aleena a Patrik spievajú opäť skvostne,ale to už nestačí! Album hodnotím ako dobrý, nie však zásadný!

» ostatní recenze alba Kaipa - In The Wake Of Evolution
» popis a diskografie skupiny Kaipa


Kaipa - Keyholder
2010-08-05

Kaipa / Keyholder

4 stars

Švédska legenda Kaipa znovu ožila po dlhých rokoch zásluhou dvoch pôvodných členov-Hansa Lundina a Roineho Stolta. Toto sa udialo v roku 2002 vydaním výborného a sviežeho albumu Notes from the past. Keyholder, ktorý vyšiel o rok na to, je podľa mojej mienky jeho úspešným nasledovníkom. Znovu takmer totožná zostava, páni a samozrejme dáma predvádzajú svoje muzikálne, inštrumentálne a vokálne dannosti. Radosť počúvať. Nechýbajú príjemné melódie zabalené do typickej severskej melanchólie, ani náročnejšie progrockové inštrumentálne pasáže a tiež potešia aj Roineho precítené gitarové sóla. Aleena vnáša do toho celého ženskú nehu a to nielen ako doprovodná vokalistka. V druhej krehkej kompozícii A komplex work of art má sólo a vážení poviem vám, že som z tejto skladby dosť namäkko. Mojou srdcovkou na tomto disku je piata skladba The end of the rope. Skladateľský rukopis Roineho Stolta sa tu zaprieť nedá, z textu vyplýva politický podtón a z bookletu na mňa čumí Stalin a Mao. Veru smutne skončili títo páni a zanechali za sebou milióny mŕtvol. Hrozné dedičtvo. Zhrnuté a podčiarknuté, Keyholder je dobrý album,ktorý určite poteší každého priaznivca severského progrocku a špeciálne ho odporúčam poslucháčom skupín The Flower kings, Karmakanic a Ritual.

» ostatní recenze alba Kaipa - Keyholder
» popis a diskografie skupiny Kaipa


Arena - Pride
2010-07-27

Arena / Pride

4 stars

Pride považujem za pokračovateľa debutu kapely Sons from the lion cage. Naznačuje to už názov prvej pecky Welcome to the cage. Vitajte v klietke! Úvod teda poriadne zostra a keď ste náhodou unavení a ospalí alebo trebárs po opici :-), tak tento nárez vás dostatočne preberie. Nolanove klávesy sú až elektrizujúce a nový spevák Paul Wrightson spieva neuveriteľne oduševnene. Refrén je až frenetický a neuveriteľne chytľavý. Crying for the help 5, 6... sú krátke inštrumentálne klávesové skladbičky tak pôsobivé, že si ich kľudne viem predstaviť aj v sólovom repertoári napríklad takého Ricka Wakemana z Yes alebo nášho geniálneho Mariána Vargu. Empire of a thousand days je ďaľšia vydarená vec s jednoznačnými progrockovými ambíciami. Najmä inštrumentálne pasáže sú úchvatné, opäť výrazné Nolanove klávesy korunuje krátka pasáž s mohutným kostolným organom. Keith Moore to všetko vyšperkuje až floydovskými precítenými sólami. Medusa je krehká romantická skladba znovu skvele zaspievaná Wrightsonom. Škoda, že bola až taká veľká animozita medzi ním a basákom Jowittom, ktorá nakoniec vyústila k rozpadu tejto zostavy po nasledujúcom majstrovskom albume The visitor. Pri ďaľšom dieli Crying for help to už nevydržím a pri refréne " Help me, heeelp me..." sa pridávam k Wrightsonovi aj ja a schuti si na plné hrdlo zahulákam, na čom sa vždy dobre baví moja žena :-)). No keby ma počul aj samotný Wrightson asi by sa pučil od smiechu. Mimochodom neviem, kam sa tento vynikajúci spevák po odchode z Arény stratil. Pri všetkej úcte k Robovi Sowdenovi(súčasný spevák) považujem práve Paula za najlepšieho vokalistu, akého kedy Arena mala. Mal som tú česť nekoľkokrát navštíviť ich úžasné koncerty. Páni pôsobia mimo pódia skromným dojmom bez nejakých hviezdnych manierov a klávesový čarodejník Clive Nolan je nich asi najnenápadnejší. Pomenší chlapík, trochu neforemnej postavy s mierne odstávajúcim bruškom, dlhé vlasy zopnuté vzadu gumičkou a na nose dioptrické okuliare s okrúhlym rámom v štýle Johna Lennona. Pred koncertom som sa na pár sekúnd dostal do jeho tesnej blízkosti a ja dvojmetrový a 115 kilový hromotĺk som vedľa neho vyzeral ako obor. Keď však Clive vyšiel na pódium, mal na sebe dlhý čierny kožený kabát, vlasy rozpustené, v tvári výraz maximálneho sústredenia a keď začal krotiť všetky tie Korgy a Yamahy... až vtedy som si plne uvedomil, že sa jedná o skutočne nesmierne silnú a charizmatickú osobnosť. Hotový klávesový boh. Koncerty Areny vždy stáli za to a nikdy som neodchádzal domov sklamaný. Po takomto zážitku som mal vždy baterky dobité pozitívnymi a povznášajúcimi emóciami ešte niekoľko dní. Album hodnotím štyrmi hviezdičkami, pretože nasledujúci o dva roky vydaný štúdiový album The Visitor vyniesol Arenu až do závratných (neo)progrockových výšin.

» ostatní recenze alba Arena - Pride
» popis a diskografie skupiny Arena


IQ - Frequency
2010-07-25

IQ / Frequency

5 stars

Keď som sa dozvedel o odchode klávesáka a hlavného aranžéra Martina Orforda z IQ, priznám sa, že som mal obavu o budúcnosť tejto skupiny. Neskôr som však počul hru nováčika Marka Westwortha a všetky moje obavy sa rozplynuli ako dym vo vetre. Minulý rok v novembri v jednom e-shope som objavil toto cd v akcii za výbornú cenu 10 eur. Takže som to objednal a kúpil naslepo. Občas tak robím... viem, že sa to nemá, ale toto iracionálne správanie je skoro vždy pekelne vzrušujúce. Nechcem sa chváliť, ale tak na 90 percent mi to vždy vyšlo :-). Je treba dať aj na intuíciu. Titulná skladba Frequency je skutočne skvostná. Na úvod morzeovka a hlas z rádia prechádzajú postupne do mohutnej klávesovej steny v štýle Tonyho Banksa a do toho skvelý nekompromisne ostrý basový riff. A som na vrchole blaha. Vidíte ako málo stačí niekomu ku šťastiu? Presne toto som od IQ čakal a moje želanie mi splnili do bodky. Album nemá slabé miesto, dokonca má niekoľko povnášajúcich až orgastických pasáží, ako napríklad keď v Ryker skies Peter Nicholls spustí to svoje tajomné "welcome hero in ryker skies..." pôsobí to ako z iného sveta, ako z inej galaxie. Album mám doslova "prežutý" , poznám naspamäť každú notu, každý tón... a napriek tomu sa k nemu opakovane vraciam a stále mám pri počúvaní ten ťažko opísateľný smutno povznášajúci pocit a to od úvodnej sklaby Frequency až po záverečnú, trochu Collinsovsky znejúcu baladu Closer. S kľudným svedomím môžem zaradiť Frequency medzi také klenoty IQ ako sú Subterranea, The wake, Ever alebo Dark matter. Chcem však upozorniť tých, ktorí snáď očakávajú od tejto platne niečo novátorské a prevratno progresívne a neviem čo ešte... že budú sklamaní. IQ sa totiž hrdo uberajú svojou starou vyšliapanou cestičkou už dlhé roky a k mojej spokojnosti nemienia meniť smer (hudobný, nie ten ficov :-)). Hodnotím čisto subjektívne a možno nekriticky za plný počet.

» ostatní recenze alba IQ - Frequency
» popis a diskografie skupiny IQ


Beardfish - Sleeping In Traffic:Part One
2010-07-15

Beardfish / Sleeping In Traffic:Part One

4 stars

K tejto skupine som sa dostal pred tromi rokmi úplne náhodou. Bol som náhodou v musicshope a zaujal ma dosť uletený obal vystaveného CDčka. Rozmazaná postavička na prechádzke. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nebola na vodítku miesto psa ryba. Cd vydala firma Insideout. Po príchode domov som hneď zapol internet a začal loviť informácie a ukážky z mp3-jok. Po vypočutí skladby Year of the knife bolo rozhodnuté. Na druhý deň som odkráčal do musishopu s nádejou, že mi to cd niekto nevyfúkol. Stálo totiž v akcii 380 Sk. Našťastie sa tak nestalo a domov som sa vracal s čerstvým zabaleným cédečkom. Keď som si ho doma pustil, mal som spočiatku pocit, akoby som sa prechádzal niekde v Paríži na nábreží Seiny. Hral totiž akordeón a už už som čakal, kedy začne spievať Edith Piaff. Vzápätí sa však všetko zvrtlo a začala skladba Sunrise a s ňou aj progrockové orgie. Tento album síce nie je taký odviazaný a bláznivý ako jeho pokračovanie, ale milovníci stálej zmeny štýlov a žánrovej pestrosti si prídu na svoje. Jasne cítiť odkazy na art rockových velikánov rokov sedemdesiatych a niekedy skutočne máte pocit, akoby ste sa strojom času vrátili niekde do ich prvej polovice. Takže nuda rozhodne nehrozí. Chlapci mimochodom perfektne ovládajú svoje hudobné nástroje a v ich hudbe počuť tie hodiny strávené v skúšobni. Okrem toho používajú dobové nástroje - originál hammond organ s leslie, mellotrony, klasické bicie... teda žiadne umeliny, synťáčiky, štúdiové efekty a na počítačoch vytvorené srandičky. Všetko je autentické, originálne, živé a spontánne. Sleeping in traffic: Part Two však považujem za vydarenejšie a odvážnejšie dielo, preto tento album hodnotím "len" štyrmi hviezdičkami.

» ostatní recenze alba Beardfish - Sleeping In Traffic:Part One
» popis a diskografie skupiny Beardfish


Beardfish - Sleeping In Traffic:Part Two
2010-07-15

Beardfish / Sleeping In Traffic:Part Two

5 stars

Viete si predstaviť dať dohromady Franka Zappu, starých Genesis, King Crimson... a trebárs Bee Gees a cítiť sa pritom ako v roku 1973? Myslíte si, že je to nemožné a že to nikto nedokáže? Tak predstavte si, že týmto mladým švédom sa to podarilo a to tak elegantne až to vyráža dych. Pritom tie roky sedemdesiate a tú atmosféru hľadania vzhľadom na ich vek nemohli zažiť ani náhodou. Jedine tak možno v minulom živote :-). Toto je u mňa jednoznačne album roku 2008 a do dnešných dní sa nemôžem tejto muziky nabažiť. Je to také pestrofarebné, že aj tá najkrajšia dúha na oblohe bledne závisťou. Jazz rock, rock, art rock, šanzón, dokonca disco žartíky a-la Bee Gees na odľahčenie vážnej prog nálady a to všetko namiešané vkusne, hravo a úplne prirodzene. Nehrozí nič podobné, ako keď v známej rozprávke psíček a mačička piekli tortu a bolo z toho veľké bolenie brucha. Tento album jednoducho nemá slabé miesto (aspoň ja som ho za tie dva roky nenašiel) a pre progrockera a milovníka hudby rokov sedemdesiatych prináša vysokohodnotný umelecký zážitok.

» ostatní recenze alba Beardfish - Sleeping In Traffic:Part Two
» popis a diskografie skupiny Beardfish


Collins, Phil - Hits
2010-07-13

Collins, Phil / Hits

5 stars

Hits nie je len taká obyčajná výberovka. Sú na nej aj skladby, ktoré vyšli len na singloch a na rádových štúdiovkách ich nenájdete. A tiež samozrejme sondtracky. Ako prvý by som uviedol moju najobľúbenejšiu baladu od Collinsa -Against all odds a duet s Marylin Martin-Separate Lives, ktoré pochádzajú z filmu White nights. Ďalšie sondtracky sú tu A groovy kind of love a Two hearts z filmu Buster, kde si Collins zahral aj hlavnú rolu. Obe tieto skladby dosiahli v 1988 roku prvé miesto americkej hitparády. Tiež Easy lover z roku 1984 vyšiel iba na singli. No a nakoniec špeciálne len pre túto výberovku naspieval Phil pieseň True Colors, ktorú pôvodne naspievala Cyndy Lauper. Osobne mi tu chýba ešte jedna úspešná cover verzia a to Somewhere, ktorú pôvodne interpretuje Barbra Streisand. Phil to však napravil v roku 2004, kedy vydal dvojdisk Love songs a okrem Somewhere tam zaradil ďalšie covery. Ale o tom nabudúce... Výberovka Hits je priam povinnosťou pre každého fanúšika Phila Collinsa.

» ostatní recenze alba Collins, Phil - Hits
» popis a diskografie skupiny Collins, Phil


Collins, Phil - Testify
2010-07-12

Collins, Phil / Testify

1 stars

Od Tesify som toho veľa neočakával a kto veľa neočakáva, tak nemôže byť ani sklamaný. Poviem to na rovinu. Tento album je prepadák! Nuda, nuda, samá nuda. Ako tak "ujde" ešte titulná skladba a chytľavý hitparádový singel Can´t stop loving you(mimochodom tiež cover verzia). Zvyšok stojí za h...o. Je zaujímavé, že bývalý Collinsov spoluhráč z Genesis Peter Gabriel v tom istom čase vydáva výborný album Up, ktorý je vrúcne prijatý aj poslucháčmi aj hudobnou kritikou.

» ostatní recenze alba Collins, Phil - Testify
» popis a diskografie skupiny Collins, Phil


Collins, Phil - Dance Into The Light
2010-07-12

Collins, Phil / Dance Into The Light

2 stars

Za všetkým je žena a Phil sa nám zamiloval do mladučkej bývalej miss Švajčiarska a následne zo smútku a beznádeje vtancoval do svetla. Na môj vkus je toho optimizmu až príliš, no prosím. Zapracovala asi kríza stredného veku a Phil sa začal obliekať športovo, na koncertoch mal pódium do kruhu a zabehával tam koliečka ako nejaký atlét. Vek sa však oklamať nedá a bunky stárnu, svine. Miestami mi pripadá tá veselosť a pohoda až neprirodzená. Občas sa dá na tom aj pobaviť, ako keď ho v klipe Wear my heat prenasleduje dotieravá fanynka... ale je to skôr taký smiech cez slzy. Celkovo ma však tento album neoslovil a zabrala u mňa akurát posledná skladba The times are a changin´, cover verzia piesne Boba Dylana. Collins ju naspieval a upravil svoským štýlom a vydarene.

» ostatní recenze alba Collins, Phil - Dance Into The Light
» popis a diskografie skupiny Collins, Phil


Collins, Phil - Both Sides
2010-07-12

Collins, Phil / Both Sides

3 stars

Albumom But seriously si Collins nastavil latku prekliate vysoko. V tej dobe, na jeseň 93 som v naivnom očakávaní dúfal v nejaké But seriously part.2. Bol som však sklamaný. Phil mal totiž opäť súkromné problémy, druhýkrát sa rozvádzal a údajne to manželke oznámil faxom... skrátka bolo okolo toho dosť klebiet a nechutností a bulvár si na ňom zgustol. No a Collins to riešil svojsky. Zavrel sa do štúdia, kde si sám nahral nový materiál a tiež všetky nástroje. Hudba na tomto albume plne odzrkadluje jeho duševné rozpoloženie. Both sides of the story je o rozvrate a nedorozumení v rodinách a potom ďaľšia smutná vec Can´t turn back the years. Everyday a smutný videoklip o dvoch ľuďoch, ktorí sa chceli stretnúť v jednom byte a osudovo sa minuli vo výťahu. Skrátka smola. Can´t find my way znamená opäť beznádej a pri We fly so close je to už na samovraždu. Najsilnejší moment na albume je pre mňa osobne We wait we wonder. Téma je síce znovu smutná-násilie v Severnom Írsku, ale dá sa vycítiť aj záblesk nádeje. Ústredná trochu kvílivá melódia mi pripadá, akoby bola zahratá na škótskych gajdách a vystihuje celkovú náladu piesne. A sme na konci. Jednou vetou by som Both sides charakterizoval ako smutný a nevýrazný album, v celkovom kontexte tvorby Phila Collinsa ako mierne podpriemerný a hodnotím ho slabými tromi hviezdičkami.

» ostatní recenze alba Collins, Phil - Both Sides
» popis a diskografie skupiny Collins, Phil


Collins, Phil - Serious Hits Live
2010-07-12

Collins, Phil / Serious Hits Live

5 stars

Bola nedeľa,sparný večer 17.júla 1990,sedel som v obývačke pred telkou a netrpezlivo som čakal na dvadsiatu hodinu,kedy mala bývalá československá televízia vysielať na prvom programe priamy prenos z Berlína,z koncertu Phila Collinsa.Samotný koncert začal nakoniec o 20.30 hod.,berlínsky štadión bol narvaný, sedemdesiattisícový dav správne nažhavený a na pódium vybehol pomenší chlapík, obliekol si fialové sáčko a asistent mu priniesol zrkadlo, v ktorom si Phil pobavene skontroloval účes v štýle prvorepublikového elegána Oldřicha Nového. A potom sa to spustilo. Príval hudby, pozitívnej energie a silných emócií. Čumel som na to všetko ako puk. Staršie veci striedali tie nové z aktuálneho albumu But seriously. Na pódiu predvádzali dokonalú show takí muzikanti ako Chester Tomphson za bicími, na basu hral Leland Sklar, podivný to chlapík, ktorý sa snáď nikdy nestrihal a neholil, takže bradu mal takú dlhú, že aj páni zo ZZ-Top by pri ňom pôsobili ako holobriadkovia. Na klávesoch čaroval Brad Cole a Phil spieval, behal po pódiu, občas si sadol za bicie, potom za piano. Skrátka univerzálny chlapík. Daryl Stuermer predvádzal tiež svoje inštrumentálne majstrovstvo. Collins takmer každú pieseň patrične okomentoval, občas zašaškoval... Nechýbal ani duet Separate lives, ktorý pôvodne naspieval s Marylin Martin, ani Against all odds, ani žartovný Easy lover... A teraz chcem upozorniť na podstatnú vec a to najmä hudobníkov. Jedná sa o absolútne plynulý a prirodzený prechod zo skladby You can´t hurry love do Two hearts. Tak vážení TOTO JE PARÁDA! Takéto niečo hocikto nedokáže! Koncert aj s prídavkami končí pred polnocou symbolicky skladbou Take me home, posledné tóny sedí Phil na schodíku a nad ním sa pomaly zatvára opona s motívom cválajúcich koní. Publikum je vo vytržení a hlasito sa dožaduje ďaľšieho prídavku. Ja sedím v obývačke pred telkou dojatý a zároveň prejedený bohatou porciou kvalitnej muziky. Nikdy predtým a ani potom som už nezažil také emócie ako v ten nedeľný júlový večer pred dvadsiatimi rokmi. Publikom kolovali košíky, do ktorých ľudia zbierali peniaze pre bezdomovcov a postihnutých. Z obrazovky sálala vlna ľudskosti. Vďaka Phil!

» ostatní recenze alba Collins, Phil - Serious Hits Live
» popis a diskografie skupiny Collins, Phil


Collins, Phil - But Seriously
2010-07-12

Collins, Phil / But Seriously

5 stars

But seriously je nielen podľa mňa vrchol tvorby Phila Collinsa. Prvý singel Hang in long enough vyšiel na jeseň roku 1989 a je z neho cítiť nielen poctivé muzicírovanie, ale aj nefalšovanú radosť. Tento album znamená pre mňa veľa aj v tom zmysle,že tieto piesne som počúval počas sametovej revolúcie a nasledujúci rok po nej.Bola to doba plná eufórie, nadšenia a nádeje. Rúcal sa tu režim, ktorý nedovoľoval mimo iného ani slobodné šírenie západnej rockovej hudby, čo považujeme dnes za samozrejmosť. Phil na tomto albume otvoril témy vyslovene aktuálne. Ľudské práva, ľudská dôstojnosť, sociálne problémy, náboženské a rasové konflikty, ale aj záležitosti bežného života, vzťahy v rodinách a samozrejme nechýba ani láska. A treba pripomenúť aj celú plejádu Philových priateľov, vynikajúcich muzikantov, ktorí na tomto albume hosťujú. Steve Winwood známy aj zo skupín Blind faith alebo Traffic, David Crosby... A najkrajšie gitarové sólo vykúzlil Eric Clapton v skladbe I wish it would rain down. V Do you remember sa odohráva dojímavý príbeh detskej platonickej lásky, atmosféru zvýrazňuje aj čierno-biely videoklip. Táto hudba ide od srdca a cítiť z nej úprimnosť výpovede. A vnímavý poslucháč ju srdcom aj prijíma. Od srdca k srdcu. V tématickej skladbe Colours Phil oddeluje pomalé intro od záverečného vyvrcholenia úžasným sólom na bicie nástroje a perkusie. Text je opäť naliehavý-apartheid v JAR. Svetovým megahitom sa stala skladba Another is day in paradise. Opäť pôsobivý čierno-biely klip, na ktorom sú opustení ľudia bez domova, spiaci na kartónoch v uliciach veľkomiest v tieni mrakodrapov. Smutný paradox života, ohromné bohatstvo a absolútna bieda tak tesne vedľa seba. Pestrosť albumu zaručuje aj jazzová inštrumentálka Saturday night... Krehký vzťah otca a syna-Father to son. A na záver nádherná balada Find a way to my heart. Platňa But seriously si našla cestu k môjmu srdcu okamžite a dovolím si povedať, že táto hudba a texty výrazne ovplyvnili môj život. Na okamihy prežité s touto hudbou sa nezabúda a pre mňa je povinnosťou mať originál cd na čestnom mieste v mojej hudobnej zbierke.

» ostatní recenze alba Collins, Phil - But Seriously
» popis a diskografie skupiny Collins, Phil


Collins, Phil - 12
2010-07-12

Collins, Phil / 12" Ers

1 stars

Aj keď som fanúšik Phila Collinsa,objektívne musím priznať že tento album je jeden veľký omyl,alebo ak chcete tak hudobná katastrofa. Phil v štúdiu zremixoval šesť hitov z predchádzajúceho albumu No jacket required a nahodil im dvoj až trojnásobnú minutáž,ako mali pôvodne. Sussudio je v tejto podobe vyslovene otravné,One more night sa ťahá snáď desať minút ako vyžuvaná žuvačka Pedro a znovu ten umelý zvuk,tie prehnané štúdiové efekty...Tá hudba je tak chladná ako hnusná umelohmotná šmirglová pionierska šatka z osemdesiatych rokov.Do tej sa nedala ani riť vytrieť.Sorry za výraz.Koncom osemdesiatych rokov som mal toto "dielo" nahrané na audiokazete TDK-AD pomerne dobrej kvality.Opakovane som sa prinucoval počúvať to,aj keď mi to pílilo uši.Sorry Phil.Nakoniec som to zmazal a nahral som si tam Vivaldiho štyri ročné obdobia.CD by som nikdy nekúpil a nechcel by som ho ani zadarmo...iba ak ho zavesiť na špagát a použiť v záhrade na plašenie vtákov.

» ostatní recenze alba Collins, Phil - 12" Ers
» popis a diskografie skupiny Collins, Phil


Collins, Phil - No Jacket Required
2010-07-11

Collins, Phil / No Jacket Required

3 stars

Phil Collins sa stal postupne v osemdesiatych rokoch mimoriadne vyťaženým hudobníkom. Stihol hrať a spievať v materskej kapele Genesis,vydávať úspešné sólové single,vystupovať na charitatívnych a dobročinných koncertoch,produkovať albumy iných umelcov(napr.Eric Clapton-August), nahrávať piesne k filmom a dokonca si v jednom zahrať aj hlavnú rolu(Buster,1988).Album z polovice osemdesiatych rokov-No jacket Required(Sako sa nevyžaduje) si však nezískal moje sympatie v takej miere ako prvé dva.Obsahuje síce megahity ako Sussudio(No.1 -USA),One more night,alebo Take me home...to je fakt,ale odrádza ma najmä po zvukovej stránke.Tie osemdesiatkové umelé synťáky a podobné automatické mašinky mi tento album dosť znechucujú.Mnohokrát aj dobré nápady zanikajú v tom príšernom umelohmotnom sterilnom strojovom zvuku.Takmer rockové ambície má Dont loose my number, ktorá však lepšie vyznie naživo a za zmienku stojí posledná skladba s hosťujúcim Stingom a Gabrielom a zaujímavá pôsobivá symbióza ich hlasov.

» ostatní recenze alba Collins, Phil - No Jacket Required
» popis a diskografie skupiny Collins, Phil


Collins, Phil - Hello, I Must Be Going
2010-07-11

Collins, Phil / Hello, I Must Be Going

4 stars

Vydarený a hudobnou kritikou pozitívne hodnotený debut si priam žiada pokračovanie.Hello,I must be going je toho dôkazom.Na kvalitu tohto albumu nemali negatívny vplyv ani turbulencie v spevákovom súkromnom živote.V tej dobe bol totiž po rozvode so svojou prvou manželkou a novým albumom chcel akoby symbolicky obrátiť list a začať novú etapu života.Na úvod je to smršť v podobe I don´t care anymore. Zvuk bicích je nekompromisne zabijácky, Phil spieva s ohromným nasadením a naliehavé klávesy len gradujú celkovú atmosféru.Po oddychovke I cannot believe its true, kde opäť zabodovala dychová sekcia nasleduje trochu tvrdšia skladba s takmer hardrockovým riffom-Like China. Do You know,do you care je tiež rovnako emočne vypätá ako úvodná skladba.Opäť dominujúce bicie,radosť počúvať. Svetové hitparády Phil dobil notoricky známou cover verziou You can´t hurry love. A má pravdu.V láske a s vecami s ňou spoločnými sa niekedy neoplatí ponáhlať :-).Energická jazzová inštrumentálna vypalovačka The West side je jednoznačne ozdobou tohto albumu a blahom budú chrochtať aj náročnejší poslucháči a tiež fanúšikovia Brand-X. A v jej vygradovanom závere to Philove óo oóo...až z toho mrazí...ale tak príjemne. A keďže Collinsovou špecialitou boli vždy aj precítené balady, na tomto albume sú zastúpené v podobe krásnej Don´t let him stil your heart away , akoby vystrihnutej z nejakého dojímavého romantického filmu a jemnej a ukľudňujúcej záverečnej skladby.Album ako celok hodnotím veľmi pozitívne a aj po rokoch na mňa pôsobí veľmi príjemným dojmom.

» ostatní recenze alba Collins, Phil - Hello, I Must Be Going
» popis a diskografie skupiny Collins, Phil


Collins, Phil - Face Value
2010-07-11

Collins, Phil / Face Value

4 stars

Face Value je debutový album Phila Collinsa,ktorý sám Phil žartovne označuje ako postpunkový.Ako k tomu vôbec došlo? Pri nahrávaní albumu Abacab, Phil ako šéf kapely Genesis chcel zahrnúť do albumu aj svoju pieseň In the air tonight,čo sa stretlo s nesúhlasom Tonyho Banksa a Mike Rutherforda, ktorí argumentovali tým,že pieseň je príliš depresívna a nehodí sa do celkového konceptu albumu.Phil bol však natoľko tvrdohlavý, že sa nakoniec rozhodol nevydať iba singel,ale hneď dlhohrajúcu platňu.A s odstupom času treba povedať,že to bol skvelý ťah.Okrem už spomínanej In the air tonight, ktorá mimochodom v živom (live)prevedení je fantastická, zaujali poslucháčov tiež krehké balady This must be love,pri ktorej máte pocit,akoby ste sa prechádzali parkom držiac sa za ruky s dievčaťom svojich snov,You know what I mean, ale najmä If leaving me is easy. Tretia skladba Behind me lines je vlastne funky-jazzovo prerobená verzia rovnomennej skladby od materskej kapely Genesis z albumu Duke(1980). Veľmi vydarený experiment a originálny nápad zapojiť do diania aj dychovú sekciu.Album končí coververziou od The Beatles Tomorrow never knows...a megaúspešná sólová kariéra Phila Collinsa môže začať.

» ostatní recenze alba Collins, Phil - Face Value
» popis a diskografie skupiny Collins, Phil


Barclay James Harvest - Once Again
2010-07-10

Barclay James Harvest / Once Again

5 stars

Je horúce popoludnie a práve mi v cd prehrávači dohralo moje obľúbené Once again. Hudba ako zo starého dobrého sveta, kedy ešte nezáležalo na tom a ľudia sa nehodnotili podľa toho kto má aký mobil, auto, dom, značkové handry....Táto hudba pre mňa symbolizuje nostalgicko-romantický svet, kde sú hodnotami láska,spolupatričnosť, súcit a solidarita.Happy old world.BJH vôbec nepovažujem za "Chudobného príbuzného" Moody blues, ako ich s posmechom označujú mnohí hudobní tiežkritici. V mojich očiach sú BJH plnohodnotné hudobné teleso schopné tvoriť úžasné veci kompozične aj textovo na výške.Za čerešničku na torte považujem nádherne clivú Mocking bird, ale vlastne všetky skladby na tomto disku ,aj vrátane všetkých bonusov sú skvelé a dovolím si povedať, nadčasové! A tlak konzumu,reklám a značkových ošialov mi môže byť ukradnutý.Stačí mi čínske tričko a rifle za pár eur a som hrdý na to, že som posledný slovák a európan,ktorý nemá(nevlastní) mobil.Pozor,to nie je vtip!Skutočne nemám a ani som nikdy nemal mobilný telefón.Tieto veci totiž nie sú podstatné!Podstatné je vnútro.

» ostatní recenze alba Barclay James Harvest - Once Again
» popis a diskografie skupiny Barclay James Harvest


Threshold - Critical Energy
2010-07-09

Threshold / Critical Energy

4 stars

Trikrát som mal možnosť ísť na koncert tejto fantastickej britskej progmetalovej grúpy. Trikrát som zaváhal! Moja vina, moja vina, moja preveľká vina! Čo už, život ide ďalej a vďaka dnešnej technike si môžem vychutnať tento skvelý koncert aspoň z dvojdisku. Atmosféra je úžasná a úvodná pecka Phenomenon spôsobuje v mojej obývačke výbuch bomby a šrapnely lietajú po celom dome.Volume totiž vytáčam stále viac doprava! Phenomenon má jednoducho v sebe taký arzenál,že sa vám zavŕta hlboko do mozgu a už sa ho nezbavíte! A ďaľšie pecky Oceanboud, Choices...Kapela šlape absolútne presvedčivo,tá zohratosť je až ohromujúca, Mac spieva s prehľadom a svoj výkon si očividne užíva.Vizážou mi dosť pripomína Iana Gillana v mladších rokoch...najmä tá hustá čierna hriva. Na cd 2 je podobný výpek ako Phenomenon na jednotke. A je ním tiež šesťminútovka Narcissus. Neuveriteľne sýte nollanovské klávesy...skrátka rozkoš.Kam sa hrabú motorové hlavy,železné panny,napalmové smrte,jedy a iné príšery?

Trešholdi majú iba jednu chybu.Ich inak kompozične,textovo a aranžérsky dokonalá hudba sa častým počúvaním, na rozdiel od takých Genesis,Yes,King Crimson alebo Pink Floyd...jednoducho opočúva,alebo ak chcete ošúcha a zovšednie. Vtedy treba CD na nejaký čas nechať odležať a dať mu ďaľšiu šancu. Ja tak už robím niekoľko rokov! A znovu sa spoľahlivo dostaví mnou už vyššie spomínaný hudobný orgazmus a absolútna eufória.Budete sa cítiť,akoby vám práve dobili batérie na najvyššiu možnú kritickú mieru. A na dispeji bliká nápis CRITICAL ENERGY.

» ostatní recenze alba Threshold - Critical Energy
» popis a diskografie skupiny Threshold


Ayreon - The Human Equation
2010-07-04

Ayreon / The Human Equation

5 stars

Its not just Music.
Its an Adventure!

Takto hodnotí tento dvojalbum vydavateľstvo Insideout na svojom malom propagačnom letáčiku,ktorý ešte pred svetovou hospodárskou a finančnou krízou pribalovali ku každému novému cédečku.V tomto prípade sa však nejedná iba o nafúknutý a nabubrelý reklamný slogan, ako si môže niekto myslieť. Toto skutočne nie je len hudba. Toto je napínavé a strhujúce dobrodružstvo! Od prvých tónov ma to vždy vtiahne, priam vcucne do deja ako vysokovýkonný vysávač špinu z koberca. A niet úniku! Ocitám sa v zajatí fascinujúcej hudby a dychvyrážajúcich speváckych výkonov. Nemám v sebe tú silu ani vôlu stlačiť na diaľkovom ovládači stop a prerušiť tento príval čistej priam orgastickej krásy a sedím v kresle ako prikovaný. Arjen Anthony Lucassen (Ayreon)je pre mňa génius s momoriadnou fantáziou, s neopakovateľnou skladateľskou invenciou a zároveň s hravou detskou dušou, ktorý dokáže bez štipky kŕčovitosti zo seba chrliť nové a nové nápady a rozhadzovať ich rozšafne plebsu z božských výšin ako pestrofarebné trblietavé konfety. Tu máte, vezmite si!

Prvé ukážky z tohto diela som počul prvýkrát v septembri 2004 na hotelovej izbe v jednom Cyperskom letovisku,z malého reproduktorčeka erárneho rádiobudíka. Bolo deväť hodín večer a ja som náhodne naladil rádiostanicu, vysielajúcu pre britských vojakov, ktorí majú na Cypre svoje základne. Ako prvý som spoznal vokál Jamesa LaBrie-ho, potom sa pridávali baby -Marcela Bovio a hlavne Irene Jansen až mi tuhla krv v žilách. Čo to sakra je? Žeby druhý diel Leonarda? Keď skončila asi štvrťhodinová ukážka, logicky som čakal, že hudobný redaktor aspoň oznámi o čo sa jednalo. Ale na moje pobúrenie nestalo sa tak. Ach tí Gréci,bodaj ich porantalo! Takto nažhavia človeka a potom pustia do éteru nejakú prihlúplu reklamu. Zvyšok noci som sa v tej horúčave nepokojne prehadzoval na posteli a intenzívne som rozmýšlal čo to asi tak mohlo byť. Po návrate domov sa zo mňa stal detektív Oriešok na plný úväzok a intenzívne som pátral po tejto nahrávke. A keďže odvážnym a vytrvalým šťastie praje :-), nakoniec som sa dopátral. The human equation mám doma na poličke,na čestnom mieste a môžem vám povedať, že vôbec nie je náhoda, že sa tento dvojalbum stal platňou roku 2004 podľa Progarchives a hodnotilo ho vyše tristo recenzentov z celého sveta.Súkromne ma mrzí iba jedna vec, že už dnes nie je medzi nami vynikajúci Mike Baker zo skupiny Shadow Gallery, ktorý tak oduševnene stvárnil svoju postavu -Father.

» ostatní recenze alba Ayreon - The Human Equation
» popis a diskografie skupiny Ayreon


Dio - Anthology
2010-06-30

Dio / Anthology

5 stars

Dio, spevák s neuveriteľným hlasovým rozsahom, ktorého som ja, čiastočný hudobný analfabet vnímal najmä ako speváka Blackmoreových Rainbow a jeho účinkovanie v Black Sabbath išlo v tej dobe celkom mimo mňa. Zo sólových vecí v rokoch osemdesiatych ma zaujali niektoré pecky ako napr. Holy diver, Last in Line, One night in the city, Mystery... Toť vše. Až prišlo horúce leto 2001 a ja som sa zhodou okolností nachádzal v jednom musicshope a pohľad mi spočinul na dvoch Diových anthológiách, volume 1 a volume 2 od vydavateľstva The Connoisseur Collection. Každá stála 500 Sk a ja som ako starý vyjednávač navrhol predavačke, že kúpim obe za 800 Sk. Kšeft sa podaril a celé leto 2001 až do neskorej jesene v mojej obývačke mal sólo vzrastom malý chlapík s príznačnou prezývkou "Charizmatický prcek". Túto hudbu som počúval aj osudného 11. septembra 2001. Ak by som mal vybrať z týchto dvoch anthológií jednu skladbu, ktorá ma najviac chytila za srdce a dodnes ma z nej mrazí, tak je to Shame on the night. Majster tu podal asi najväčší hlasový výkon. Čo dodať na záver? Obe anthológie opatrujem vo svojej zbierke ako oko v hlave už takmer desať rokov a nehodlám sa ich vzdať. Ronniemu prajem aby našiel na onom svete pokoj svojej duše a ďakujem mu za príjemné chvíle strávené s jeho magickou a energickou muzikou.

» ostatní recenze alba Dio - Anthology
» popis a diskografie skupiny Dio


Dream Theater - Once In A LIVEtime
2009-09-29

Dream Theater / Once In A LIVEtime

2 stars

Tak tento koncert ma teda nenadchol. Kapela na mňa pôsobí unavene a to najmä LaBrie, ktorý spieva bez zápalu a bez nadšenia, miestami akoby v kŕči. Presne pravý opak Live at the Marquee. Žiaden zázrak sa nekoná. Trochu viac som čakal od nového klávesistu Dereka Sheriniana. Jemu však štýl skupiny očividne nesedí. Derek je "doma" skôr v jazzovejších polohách(viď. Planet X, a sólo). Toto dvojcédé som kúpil vo výpredaji za veľmi nízku cenu a priznám sa, že ho počúvam veľmi zriedka. Za zmienku stojí akurát zaujímavý obal. Viac k tomu nemám čo dodať. Len pre zberateľov a fanúšikov.

» ostatní recenze alba Dream Theater - Once In A LIVEtime
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Dream Theater - Live At The Marquee
2009-09-29

Dream Theater / Live At The Marquee

4 stars

Priznám sa, že zo všetkých live albumov od DT mám tento najradšej. Prečo? Jednoznačne pre spontánnosť, nasadenie, nadšenie, radosť z hry a dovolím si povedať aj pre mladícku dravosť. Páni nerobia zbytočné okolky a hneď to poriadne rozbalia. Tak to má byť! Piesne pochádzajú z prvých dvoch albumov a LaBrie si dobre poradil aj s kusmi, ktoré v štúdiu naspieval ešte Charlie Dominici. Skrátka má to šťavu. Žiaden chladný kalkul, žiadna vypočítavosť. Jednoducho prišli, videli a zvíťazili :-). Odporúčam!

» ostatní recenze alba Dream Theater - Live At The Marquee
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Dream Theater - Six Degrees of Inner Turbulence
2009-09-29

Dream Theater / Six Degrees of Inner Turbulence

4 stars

Šesť stupňov vnútorného nepokoja je posledný album od DT, ktorý sa dá podľa mojej mienky počúvať a dokonca mi z neho miestami aj naskakujú zimomriavky. Glass prison je úvodná časť ságy o Portnoyovom boji so závislosťou na alkohole. Trash veľmi nemusím, ale v tomto prípade mi akosi neprekáža a dodáva deju na dramatickosti. Blind faith síce neoslní, ale ani nesklame. Taký priemer. Zato tretia skladba Misunderstood, to je už iné kafe. Tu už mrazenie funguje naplno. V tej dobe, v roku 2002 jedna mne veľmi blízka osoba bojovala so zákernou chorobou. Celé som to dosť prežíval a považoval som to za nespravodlivé od najvyššieho. A práve v tej dobe, keď som bol naviac zmätený, som dookola počúval práve túto skladbu. Pomáhalo mi to. Našťastie sa to skončilo happyendom a napriek zhubnej diagnóze sa operácia podarila a moja príbuzná sa teší zdraviu a vitalite. To je dôkaz o tom, že sa dá aj hrobárovi z lopaty ujsť. Ale späť k téme. Nasledujúca skladba The great debate je reakciou na 11.september 2001. Za zmienku stoja Portnoyove bicie na úvod. A posledná Dissapear je už len smutná bodka za diskom číslo 1.

Na druhom disku je jedna 42-minútová maxikompozícia. Intro obstaral klávesista Jordan Rudess. Pôsobí na mňa ako hudba z filmu práve vtedy keď prebieha nejaká dramatická scéna. Snaha je o majestátnosť a mohutnosť, ja však z toho cítim povrchnosť a prázdnu nabubrelosť. Intro je príliš dlhé a rozvláčne až začne nudiť a otravovať. Nasledujúca časť About to crash to celé rozbehne správnym smerom a pri War inside my head už chrochtám blahom. Tak takýto Dream mám rád! Ďaľšia vlna mrazenia prichádza s piatou časťou - Goodnight kiss. Toto je LaBrieho parketa. V takýchto polohách naplno vynikne jeho zamatový hlas. Vždy sa teším na túto časť, je to emocionálne najsilnejší moment tohto albumu. Solitary shell je tiež fajn a pomaly sa blížime k záveru. Ten je skutočne v pompézne strhujúcom štýle. SDOIT je posledný album od DT, pri ktorom som ani po opakovanom viacnásobnom vypočutí neľutoval, že som si ho kúpil. Bohužiaľ po roku 2002 sa tvorba skupiny začala uberať smerom, ktorý je nezlučiteľný s mojím hudobným a estetickým vkusom.

» ostatní recenze alba Dream Theater - Six Degrees of Inner Turbulence
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Kaipa - Notes from the past
2009-09-28

Kaipa / Notes from the past

5 stars

Po dlhých rokoch odmlky sa opäť prihlásila švédska legenda Kaipa s výborným albumom Notes from the past. Z pôvodných členov zoskupenia účinkujú síce iba Hans Lundin, ktorý je okrem iného autorom hudby a textov, a Roine Stolt, ktorého poznáme zo skupiny The flower kings a tiež z hviezdnych projektov Transatlantic a The tangent. Títo dvaja spomenutí páni si však do partie pribrali skvelého basgitaristu Jonasa Reingolda udávajúceho tempo tiež vo TFK a v skupine Karmakanic. Na poste speváka sa predstaví Patrik Lundstrom z vynikajúcej prog-folkovej formácie Ritual. Hudobný materiál na tomto albume je skutočne vydarený. Ak máte radi melanchóliou podfarbený symfonický progrock s prvkami scénickej hudby, tak tento album je pre vás ako na objednávku. Táto hudba je tak krásne vznešená a zároveň podmanivá, že si okamžite získala moje srdce a priazeň. Jednoducho tu nenájdete slabé miesto, žiadnu výplň a žiadnu vatu. Mne osobne mimoriadne "sadli" najmä najdlhšie kompozície-Leaving the horizon s chytľavým, trochu sladkým refrénom "Carry on..." a hymnický opus The name belongs to you. Z kresla ma zdvihnú aj inštrumentálky Second journey inside the green glass a predposledná desať a polminútovka Morganism, v ktorej je zaujímavé sledovať(počúvať) súboj medzi Lundinovým hammondom a Stoltovov gitarou. Mimochodom, Roine Stolt podal na tomto albume skutočne excelentný inštrumentálny výkon. Každá skladba je doslova vyšperkovaná krásnymi zasnenými gitarovými sólami, ktoré svojou precítenosťou mnohokrát pripomínajú štýl Davida Gilmoura z Pink Floyd.Čo povedať na záver? Podčiarknuté a zrátané,Notes from the past je podľa mojej mienky majstrovské dielo. Je to hudba vkusná, očarujúca a povznášajúca. Je mi cťou, že môžem mať toto cd v mojej hudobnej zbierke.

» ostatní recenze alba Kaipa - Notes from the past
» popis a diskografie skupiny Kaipa


Marillion - Script for a Jester's Tear
2009-09-17

Marillion / Script for a Jester's Tear

5 stars

Keď sa povie neoprogres, ihneď si predstavím vysokého charizmatického muža menom William Dereck Dick alias Fish. Práve on je podľa mňa stelesnením neoprogu. K tejto prezívke prišiel údajne ešte v čase keď sa živil ako robotník a býval na prenájme. Jeho domáca s ním mala vraj problém, pretože celé hodiny presedel vo vani. V rokoch 1982 až 1988 sa ako frontman skupiny Marillion natrvalo zapísal do histórie jedinečnými albumami - Script for a Jesters tears, Fugazi, Misplaced childhood a Clutching at straws. V mojej súkromnej sieni rockovej slávy sa tak zaradil hneď vedľa legiend ako sú Genesis, alebo Yes. Fish je natoľko presvedčivý a úprimný, že nie je ťažké mu uveriť. Alebo lepšie povedané, je nemožné mu neveriť. A tak súcitím s trpiacim Jesterom, ktorý horúcimi slzami oplakáva stratenú lásku, som účastník garden party plnej falošných a uštipačných snobov, vidím náhrobné kamene obetí nezmyselných vojen... Fish dáva voľný priebeh svojím emóciám, jeho texty sú úžasné a plné metafor. Aj toto je dôkaz, že človek je bytosť v prvom rade emocionálna a prílišnou racionalitou sa síce dá dosiahnuť pokrok v mnohých oblastiach, ale na úkor osobného šťastia a vnútorného pokoja. A práve Fish nám ponúka svoje srdce na dlani. Pretože Fish je pojem! Pre mňa určite.

» ostatní recenze alba Marillion - Script for a Jester's Tear
» popis a diskografie skupiny Marillion


Tangent - The World That We Drive Through
2009-09-12

Tangent / The World That We Drive Through

5 stars

The Tangent je síce ďaľšia medzinárodná superskupina, ale jej tvorba je trochu o niečom inom ako hviezdny Transatlantic. Opraty drží pevne v rukách Andy Tillison(Parallel or 90degrees), jeho hammond je neprepočuteľný a tvorivý vplyv tiež. Rytmika zo švédskych The Flower Kings-Jonas Reingold a Zoltan Csorsz si v jazzovejších polohách vyslovene hovie. Úvodná kompozícia The winning game je skvostná. Mikrofónu sa ujal tentokrát sám Roine Stolt(The flower kings,Transatlantic) a jeho hlas na úvod navodí príjemnú pokojnú atmosféru. Škoda, že na nasledujúcom albume A place in the Queue Roine už neúčinkuje. Prečo škoda? No jednoznačne preto, lebo práve vo vokálnom obsadení vidím u Tangentu najväčšiu slabinu. Pri všetkej úcte sú hlasy Tillisona,Manninga aj Baine-a nevýrazné, nepresvedčivé až nudné. Chýba im farba, vôňa, príchuť...Pôsobia miestami vyslovene ospalo a cítiť to najmä na poslednej, inak po hudobnej stránke vydarenej dvojplatni Not as good as the book. Chcelo by to nejakú výraznú spevácku osobnosť. Ja si viem v Tangente živo predstaviť napríklad takého Johna Wettona (King Crimson,U.K.,Asia...), ale to je iba moja čisto subjektívna úvaha. Celkovo hodnotím TWTWDT ako celkom vydarené dielo a ohodnotil by som ho štyrmi hviezdičkami, ale keďže som dostal toto cd od manželky na vianoce a urobilo mi to vtedy veľkú radosť a zároveň mám na toto obdobie príjemné spomienky, tak predsa len jednu subjektívnu hviezdu pridám.

» ostatní recenze alba Tangent - The World That We Drive Through
» popis a diskografie skupiny Tangent


Transatlantic - SMPTe
2009-09-04

Transatlantic / SMPTe

4 stars

S tvorbou tejto medzinárodnej superskupiny som sa zoznámil na jeseň 2002 páve ich druhým albumom Bridge across forever, ktorý mi okamžite, po prvom posluchu prirástol k srdcu.O nejaký krátky čas nato sa mi podarilo kúpiť aj "jednotku" so zvláštnym názvom SMPTe. To sú začiatočné písmená priezvisk členov tejto supergrupy. Roine Stolt(KAIPA,The Flower Kings,Karmakanic,The Tangent....),Neal Morse(Spock´s beard),Mike Portnoy(Dream Theater,Liquid tension experiment) a basgitarista z legendárnych Marillion- Pete Trewavas. Teda skutočne vynikajúci muzikanti. Čo sa týka Portnoya vtedy bol ešte normálny , nebehal po pódiu v župane , nenosil koziu briadku zafarbenú na fialovo :-)) a nehovoril za každým slovom "fuck" (viď.2CD Live in Europe).Človek sa nestačí čudovať, čo s niektorými ľuďmi urobí sláva. Ale vráťme sa k meritu veci. Hudba na tejto platni je výborná, poteší každého poslucháča, ktorý v hudobnom vývoji ustrnul niekde v sedemdesiatych rokoch minulého storočia (ja patrím tiež do tejto kategórie). Sú tu jasné odkazy na legendy tejto doby , najmä na Genesis a Yes...Čo povedať na záver? Ak máte radi dlhominutážne viacdielne kompozície epického charakteru, ak máte aspoň trochu zmysel pre dobrodružstvo a dostatok trpezlivosti tak tento album je určený pre vás. Verte mi, budete bohato odmenený v podobe hodnotného umeleckého zážitku.

» ostatní recenze alba Transatlantic - SMPTe
» popis a diskografie skupiny Transatlantic


Transatlantic - Bridge Across Forever
2009-09-02

Transatlantic / Bridge Across Forever

4 stars

K tomuto albumu som sa dostal neskoro, ako nakoniec vždy ku všetkému :-).Album vyšiel v roku 2001 a ja som si ho kúpil až v septembri 2002.Neskoro, ale predsa! Celá jeseň 2002 bola u mňa v znamení TransAtlanticu. Pár týždňov po Bridge... sa mi podarilo zohnať aj prvú štúdiovku SMPTe. Táto hudba ma natoľko očarila, že som si ju nahral aj na kazetu a počúval v aute počas jazdy. Ešte dnes sa pousmejem pri spomienke ako som si za volantom pospevoval refrén "Motherless children..."TransAtlantic plnia všetky túžby progrockera mierou vrchovatou. Dlhominutážne, takmer polhodinové kompozície, stála zmena hudobných motívov, neuveriteľná pestrosť, brilantá ľahkosť s akou páni muzikanti prechádzajú naprieč širokým žánrovým spektrom....Nechýbajú ani staré art rockové triky, ako opakovanie určitých ústredných pasáží a refrénov, aby sa mohol poslucháč v tej spleti nápadov, tém a inštrumentálnych labyrintov zorientovať a aby mal nejaký záchytný bod. Suite Charlote Pike mi pripadá ako nejaký bláznivý muzikál z Broadway , chýba už len Liza Minelli:-). Uvoľnenosť,pohoda a dobrá nálada. Nasledujúca titulná skladba však všetko zmení. Neal Morse na mňa vždy pôsobil ako vážny,hĺbavý a trochu aj úzkostlivý človek. Keď začne táto skladba v ktorej sa Neal doprevádza iba na piáne, je to ako keď vkročíte do kostola. Nikto sa tam nerehúňa a človek, či už veriaci, alebo neveriaci pocíti určitú bázeň a posvätnosť miesta a snaží sa zachovať vážnosť a dekórum. Záverečná kompozícia Stranger in your soul začína rovnako symfonicky a s rovnakou melódiou ako úvodná Duel with the devil. Zrazu však nastúpia bicie nástroje presne v štýle Phila Collinsa a Genesis zhruba v období albumu Duke. Keby som nevedel, že o koho sa jedná, asi by som sa do krvi hádal, že to bubnuje Collins. Proste paráda! A tiež zbožňujem to záverečné vygradované finále. Bridge across forever je vynikajúci album, ktorý poteší každého progrockera. Ja, napriek tomu , že ho poznám už úplne naspamäť si ho tiež z času na čas pustím a vždy urobí dobre môjmu srdcu.

» ostatní recenze alba Transatlantic - Bridge Across Forever
» popis a diskografie skupiny Transatlantic


Yes - Close to the Edge
2009-08-31

Yes / Close to the Edge

5 stars

Pred týmto hudobným veľdielom prechovávam takú úctu, že keby bolo v mojej moci asi by som vydal všeobecnozáväzné nariadenie rovnajúce sa ústavnému zákonu, ktoré by prikazovalo počúvať Close to the edge v pozore a súčasne so salutovaním! Ako keď znie štátna hymna, pretože Close to the edge považujem ja osobne za univerzálnu artrockovú hymnu celej galaxie. Áno, stál by som v pozore a salutoval by som napriek tomu, že som hrdý držiteľ modrej knižky, ktorú vydalo ministerstvo federálnej obrany ČSSR, teda nevojak a totálny pacifista (a podľa mnohých ani nie chlap). Pre mlaďasov vysvetlím, čo to bola modrá knižka. Šťastný držiteľ tejto knižky nemusel ísť na dva roky povinne niekde na druhý koniec republiky a tam sa nechať ponižovať a šikanovať od tzv. mazákov a ďaľších podobných zelenomozgových mutantov a lampasákov, ktorí by sa v civilnom živote uplatnili asi tak ako brusič kolieskových korčulí. Ja som tie dva roky slobody využil na oveľa príjemnejšie činnosti... napríklad na počúvanie skupiny YES a ich geniálneho diela Close to the edge. Samozrejme že si to treba vychutnať na dobrej hifine a nosič by mal byť tiež solídny. Možno by bolo ideálne japonské CD, ale finačne mi to zatiaľ nevychádza. Vlastním remaster od Rhino record v papierovom obale a zvuk sa mi zdá lepší ako u predošlého remastru, povedal by som že "kapánek" je ostrejší a dynamickejší, čo u tohto diela vôbec nie je na škodu. Jediná nevýhoda je, že s papierovými obalmi musíte zaobchádzať veľmi opatrne a šetrne ak samozrejme nechcete mať z toho za nejaký čas šalátové vydanie.

» ostatní recenze alba Yes - Close to the Edge
» popis a diskografie skupiny Yes


Genesis - Live in Poland
2009-08-11

Genesis / Live in Poland

0 stars

Hanba, hanba a ešte raz hanba! Toto snáď ani nie je možné! Ja, dlhoročný fanúšik Genesis, tešiaci sa na každý ich nový počin som tentokrát totálne sklamaný a zhnusený. Zvuk zo začiatku je dosť nekvalitný, ale ešte by som snáď mohol prižmúriť aj to tretie oko čo mám vzadu na plešine, ale po tretej skladbe nasleduje sek a v pravej hornej časti obrazovky sa objaví nápis "na zywo" a kvalita zvuku sa prudko zhorší. Pripadá mi to, akoby to bolo nahrávané na koncerte na nejakom šmejdovom mono diktafóne. Hlavná vec, že na originálnom DVD sa hrdo vyníma nápis Dolby surround, stereo a čojaviem ešte aké blbiny. A tak to pokračuje až do konca prvého cd/dvd. Radosť, ktorú som mal, keď som si dvd kúpil a keď som ho doma odbalil a vkladal do prehrávača, vystriedalo najskôr zdesenie a potom zhnusenie až blen. Popritom ale kapela hrá celkom v pohode a Ray Wilson bravúrne zvláda tak "gabrielovky", ako aj "collinsovky". Jednoznačne to odgrcali nahrávací technici a kameramani! ...a firma, ktorá si takýto hnoj dovolila vydať! Toto cd/dvd hodnotím pre maximálne nekvalitný zvuk aj obraz : mínus päť hviezdičiek! V živote som sa ešte nestretol s takýmto šmejdom! Ak nechcete, aby vás trafil šľak, tak to nekupujte. Ale ak vám na živote nezáleží a chcete urýchliť svoj odchod do večných lovíšť, tak kľudne za to vycapte tých 17 až 20 Euro (ako kde).

» ostatní recenze alba Genesis - Live in Poland
» popis a diskografie skupiny Genesis


Dream Theater - Systematic Chaos
2009-07-28

Dream Theater / Systematic Chaos

0 stars

Kdeže sú časy Images and words,Awake a Scenes from a memory? Nenávratne preč! Zostal iba nesystematický chaos!

Keď človek vykonáva nejakú činnosť a nedarí sa mu, je lepšie dať si na nejaký čas pauzu, alebo to nechať nadobro tak a radšej začať robiť niečo zmysluplnejšie a užitočnejšie. V umeleckej oblasti to platí dvojnásobne. Keď tak umelec včas neurobí a napriek lapsusom zostáva v branži i naďalej, postupne sa nielenže strápňuje a degraduje, ale aj tak akosi blednú aj predošlé kvalitné počiny a zásluhy. A toto je prípad aj mojej, v deväťdesiatych rokoch tak veľmi obľúbenej skupiny Dream Theater. A z tvorivej krízy ich nedostane ani to, že Mike Portnoy rapuje!!! a ani to, že si všetci nechajú narásť smiešne kozie briadky a zafarbia si ich na fialovo, ako som videl nedávno na fotografiách na bestrocku. Vyzerajú skutočne ako trápni, smiešni a zúfalí šašovia!

Keď človek vykonáva nejakú činnosť a nedarí sa mu, mal by si dať na nejaký čas pauzu, alebo nechať to nadobro tak a radšej začať robiť niečo zmysluplnejšie a užitočnejšie. Napríklad pokosiť trávnik, vyzbierať psie hovienka z verejného priestranstva, alebo trebárs pomôcť nejakej staršej dáme s ťažkým nákupom...Možností je neúrekom.Hlavne však nevyrábať nesystematický chaos!!!

» ostatní recenze alba Dream Theater - Systematic Chaos
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Riverside - Anno Domini High Definition
2009-07-26

Riverside / Anno Domini High Definition

5 stars

Ak sa nestane nejaký zázrak, a ja na zázraky veľmi neverím, tak sa stane Anno domini jednoznačne platňou roka 2009. Dovolím si to tvrdiť už teraz koncom júla! Samozrejme ak sa neprihodí niečo nepredvídané. A môže sa stať všeličo najmä v dnešnej neistej dobe. Stačí napríklad, aby sa do štúdia zavrel Banjo Band Ivana Mládka a nahrali by takého Jožina z Bažin part II. To by si zas celý národ pohvizdoval, murári na stavbách, hrobári kopajúci čerstvé hroby alebo znudení úradníci prdiaci o dušu do čalúnených kresiel. Alebo žeby rudej božskej Kája napísal nejakú artrockovú kantilénu? To by bola Sodoma, Gomora! Nebudem v prípade nového albumu poľských Riverside používať obvyklé oslavné frázy, slovné spojenia, prívlastky a prídavné mená. Nič také ako úžasné, nádherné, nadpozemské, geniálne... Ale použijem terminológiu puberťákov najhrubšieho zrna. Áno, je to HUSTÉ!!! Je to hustejšie ako obočie Leonida Iľjiča Brežneva, a pamätníci mi iste dajú za pravdu, že súdruh Brežnev mal nad očami teda poriadne kefy. Takže vážení priatelia neváhajte ani minútu a hneď zajtra utekajte do najbližšieho music shopu a kupujte, objednávajte, volajte, faxujte a surfujte. Zaručujem vám, že budete chrochtať blahom. Na priloženom bonusovom DVD je záznam z vlaňajšieho koncertu v Amsterdame. Kto videl niekedy Riverside naživo, a ja patrím tiež k tým šťastlivcom, tak bude chrochtať blahom dvojnásobne a s ešte väčšou zvukovou intenzitou.

» ostatní recenze alba Riverside - Anno Domini High Definition
» popis a diskografie skupiny Riverside


Porcupine Tree - Fear Of A Blank Planet
2009-07-11

Porcupine Tree / Fear Of A Blank Planet

5 stars

Strach z prázdnej planéty je podľa mojej mienky najlepší počin v rámci žánru v roku 2007. Keď som si kupoval toto CD v jednom nemenovanom music shop-e v našej hlavnej dedine :-), tak ma predavač dobromyseľne upozornil, že je to dosť ťažké(tá hudba). Ja som mu odvetil niečo v tom zmysle, že práve to chcem, že práve o to mi najviac ide. Téma albumu je tiež nanajvýš aktuálna. Informačný teror, vnútorná prázdnota, vzájomné odcudzenie, kríza vzťahov, nuda, antidepresíva...Steven Wilson znovu trafil klinec po hlavičke! Titulná skladba to na úvod svižne odpáli. Druhá My ashes na ňu plynulo nadväzuje. Je ale trochu z iného súdka a počúva sa veľmi príjemne. A vzápätí je tu najväčšia perla tohto albumu, moja najoblúbenejšia takmer osemnásťminútovka Anesthetize. Začiatok je celkom kľudný až zasnený, avšak páni z Porcupine tree to následne roztočia v inštrumentálnych pasážach, až sa z toho poslucháčovi začne krútiť hlava. Drsné až metalové gitarové riffy má na svedomí hviezdny hosť z legendárnej kanadskej kapely Rush-Alex Lifeson. Vážení, žiadna nuda nehrozí! Sentimental a tiež nasledujúca Way out of here, na ktorej sa blysol ďalší hviezdny hosť- fenomenálny Robert Fripp - ústredný to mozog kapely King Crimson, sú tiež veľmi fajn a mám z nich dobrý pocit. Sleep together je vlastne záverečným zlatým klincom albumu na ktorom som nenašiel ani jedno jediné slabé miestečko. A nenašli by ste ho ani Vy, aj keby ste ho hľadali pod lupou. Čo pod lupou...pod mikroskopom! Fear of blank planet je ďalším dôkazom geniality Stevena Wilsona, ktorý okrem PT stíha aj ďalšie bočné projekty a úspešne produkuje albumy aj iným umelcom. Mať tak jeho vitalitu...

» ostatní recenze alba Porcupine Tree - Fear Of A Blank Planet
» popis a diskografie skupiny Porcupine Tree


Queen - Queen II
2009-07-08

Queen / Queen II

5 stars

Žijeme vo zvláštnom svete plnom paradoxov.Všetko sa zdá byť relatívne a spochybniteľné.Človeku sa vnucujú lacné produkty zabalené v ligotavej pozlátke povrchnosti,produkty jednorazovej spoteby-použiť a zahodiť.O "hudbe" ,ktorá sa na nás valí z komerčných rádií to platí tiež.Chytľavé songy so slaboduchými textami ,ktoré sa poslucháčovi až obsedantne vryjú do mozgu a nie a nie sa ich zbaviť, otravujú celý deň.Človek ale predsa túži po niečom stálom, trvalom, hodnotnom a povznášajúcom. Treba skutočne veľmi dôkladne selektovať to, čo si človek pustí do hlavy. Či to bude otravný brak, alebo obohacujúca duševná potrava. Album Queen II. patrí rozhodne a jednoznačne do tej druhej kategórie.Nádherná veľkolepá pompézna hudba. Stačí sa len pozrieť na obal.Freddie Mercury so skríženými rukami na prsiach a s prižmúrenými očami vyjadrujúcimi stav maximálneho sústredenia mi pripadá ako veľký mág pripravujúci sa na najväčšie kúzlo svojho života. Čierne lakované nechty a podivné saténové oblečky evokujú temný imidž pohanského veľkňaza. Skutočná art rocková smršť sa spustí šiestou skladbou Ogre battle a až do konca je všetko v réžii Mercuryho. Okázalá pompa, neskrývané voľnomyšlenkárstvo, témy a motívy meniace sa s úžasnou ľahkosťou, úplne prirodzene. Poslucháč nemá pocit,že by bol znásiľňovaný. Všetko je to veľmi pestré, hýriace farbami, ale zároveň aj vkusné. Mercury narába so svojím hlasovým potenciálom majstrovsky, hravo prechádza z operných árií do tvrdších rockových polôh. Ťažko tento album jednoznačne zaškatuľkovať. Je to glam , art rock, alebo hard rock? Queen elegantne brázdia naprieč všetkými týmito štýlmi a rúcajú všetky predsudky.A veľmi úspešne!

» ostatní recenze alba Queen - Queen II
» popis a diskografie skupiny Queen


Oldfield, Mike - Crises
2009-06-21

Oldfield, Mike / Crises

2 stars

Vtedajšie komunistické rádiá v ČSSR hrávali Moonlight shadow úplne do osprostenia. Súdruhom hudobným redaktorom sa očividne páčila ľúbivá melódia a ideologická nezávadnosť tejto odrhovačky. Mne osobne sa už vtedy, v rokoch 1983/84 úplne zhnusila. Bál som sa, že bude vytekať ešte aj z vodovodu:-). Socialistický slávik, zženštilý Peter Nagy sa neskôr v jednom rozhovore priznal, že práve Moonlight shadow sa mu stala akýmsi podkladom pre jeho stupídny hit Marcel z malého mesta. Bŕŕŕ... Svetlým momentom tejto platne je In high places, ktorú spieva svojím prekrásnym hlasom Jon Anderson(YES). Titulná dvadsaťminútovka Crises v podstate tiež ujde napriek niekoľkým vyslovene nudným pasážam a prílišnej rozťahanosti. A úplne na záver impozantne zachrapčí Roger Chapman v Shadow on the wall. To je všetko. Viac k tomu nemám čo dodať.

» ostatní recenze alba Oldfield, Mike - Crises
» popis a diskografie skupiny Oldfield, Mike


Yes - Open Your Eyes
2009-06-19

Yes / Open Your Eyes

2 stars

Pred jedenástimi rokmi, počas môjho pobytu v UK ma práve táto hudba držala nad vodou. Dnes si túto platňu pripomeniem iba z nostalgie, asi tak raz za rok. V celkovom kontexte tvorby skupiny Yes by som Open your eyes hodnotil ako podpriemer. V dobe vydania, britské médiá tento album takmer odignorovali, pamätám si iba jednu zmienku v rádiu, že Yes vydali nový album a volá sa Open your eyes. Túto správu som počul zhodou okolností počas jazdy autom a oprávnene som čakal že pustia aspoň nejakú ukážku. Nestalo sa. Britské rádiá sú totiž kapitola sama o sebe. Nikdy som tam nepočul ani taký kvalitnejší britský pop, ako napr.Phila Collinsa, alebo trebárs Stinga. Samé teenegerské hity a pre mňa úplne neznámi interpreti a kapely. Ale vrátim sa k meritu veci. Po výbornom albume Talk sa definitívne porúčal Trevor Rabin, do kapely sa vrátil Steve Howe a klávesov sa čiastočne ujal Igor Khoroshew, ktorého umenie sa plne zaskvelo na nasledujúcom albume The ladder(1999). New state of my mind je celkom dobrý štart, skladba však pôsobí dosť ťažkopádne. Titulná Open your eyes s chytľavým refrénom v podstate neublíži, ale ani nejako zvlášť neoslní. V Universal garden aspoň čiastočne cítim to zasnené kúzlo a tajomno tak typické pre tvorbu skupiny v rokoch sedemdesiatych. No way we can loose mi v podstate nič nehovorí, pokus o silný hymnický refrén nevyšiel, celé je to mdlé, nemastné, neslané. Fortune seller je trochu dynamickejšia skladba, ale len tak na pol plynu. Nasledujúca Man in the moon sa síce rýchlo vryje do pamäti, ale rovnako rýchlo z nej aj vyprchá. Wonderlove je rozťahaná nuda. Akustická Andersonovka From the balcony je celkom milá a platí pre ňu to, čo som spomínal v prípade Universal garden. Love shine troško preberie poslucháča z driemot, ale celkovo nič moc. Predposledná Somehow,someday...Bože, to je otravná nuda! Najlepšia vec na tomto albume je práve posledná skladba The solution. Tak poviem vám, táto vec má skutočne šťavu! Jedna lastovička však leto nerobí a tak po nespočetných posluchoch posielam tento album do kategórie-len pre zberateľov a fanúšikov.

» ostatní recenze alba Yes - Open Your Eyes
» popis a diskografie skupiny Yes


Judas Priest - Nostradamus
2009-06-16

Judas Priest / Nostradamus

5 stars

Part II.
A ešte jedna poznámka k Nostradamovi.V recenzii som použil pojem autobiografická rocková opera zámerne.Na jednej tlačovej besede s členmi kapely Judas priest, totiž páni vyslovili zaujímavú teóriu o tom, že práve Nostradamus ich nejakým tajomným spôsobom poveril, aby o ňom napísali a skomponovali toto dielo.Samozrejme, že ja tomu neverím, je to iba fikcia, ale ako marketingový ťah je to dobré. Nostradamus prehovoril prostredníctvom metalovej kapely...to tu ešte nebolo!

» ostatní recenze alba Judas Priest - Nostradamus
» popis a diskografie skupiny Judas Priest


Judas Priest - Nostradamus
2009-06-16

Judas Priest / Nostradamus

5 stars

Keby mi niekto pred rokom 2008 povedal, že si ja artrocker raz kúpim platňu od Judas priest a to dokonca dvojcédé asi by ho vysmial a na adresu dotyčného by som si veľavravne zaťukal na čelo. K tejto gay metalovej grupe som totiž nikdy nemal žiadny vzťah, ich hudba ma nechávala absolútne chladným, nič mi nehovorila. A ich imidž mi bol tiež úplne cudzí. Vycvokované motorkárske kožené bundy, obrovské motorky na ktorých prichádzali priamo na koncertné pódiá...to sa mi zdalo všetko absolútne nabubrelé a zaváňajúce lacnou gýčovou pózou. Rovnako cudzia mi bola homosexuálna orientácia speváka Roba Halforda ,aj keď pred jeho speváckym umením som mal vždy úctu. Nostradamus je však úplne o niečom inom ako celá doterajšia tvorba skupiny Judas priest. Jedná sa totiž o monumentálne veľkolepé koncepčné dielo s historickou tématikou. Nostradamus nesie všetky atribúty autobiografickej rockovej opery, vrátane pompéznych orchestrálnych aranžmánov a silných mrazenie vyvolávajucích emócií. Rob Halford spieva svojím úžasným hlasom tak srdcervúco, že to nenechá ľahostajným ani toho najväčšieho flegmatika. Poslucháč nemusí mať ani žiadnu výnimočnú predstavivosť a fantáziu, aby sa po prižmúrení očí začal v jeho hlave odvíjať historický širokouhlý veľkofilm o pohnutých osudoch tohto významného mysliteľa, ktorý svojimi schopnosťami a poznaním ďaleko predbehol dobu v ktorej žil.Dvojalbum Nostradamus od skupiny Judas priest je majstrovské dielo , ktoré má a aj bude mať v mojej súkromnej hudobnej zbierke vždy čestné miesto!

» ostatní recenze alba Judas Priest - Nostradamus
» popis a diskografie skupiny Judas Priest


Fermata - Fermata X
2009-06-09

Fermata / Fermata X

4 stars

Presne pred desiatimi rokmi, konkrétne 8.6.1999 sa v nitrianskom rockovom klube Stará pekáreň (bohužiaľ dnes už neexistuje) konal koncert skupiny Fermata v zložení Griglák, Frešo, Prieložník a Valihora. Koncertný playlist bol zostavený z notoricky známych skladieb, ale tiež z úplne nových vecí, ktoré sme si mali možnosť vypočuť v premiére. Bassgitarista Fedor Frešo, ktorý zvyčajne aj moderuje koncerty Fermáty asi tak v strede koncertu oznámil, že skupina vydá na jeseň novú platňu a z nej ponúkol prvú novinku - Part I.. Keďže publikum prijalo novú skladbu veľmi dobre nasledovala ďaľšia chuťovka Rendez-vous v štýle Spomienky na Amsterdam z albumu Simile (1993). A k Partu I. patrí aj predsa aj Part II., ktorý by som mohol charakterizovať ako celkom veselú záležitosť priam v disko rytme s funkovo pulzujúcou Frešovou bassgitarou. Z koncertu aj z noviniek som bol nadšený a netrpezlivo som čakal na september, kedy mal konečne uzrieť svetlo sveta nový výlisok. Keď som konečne vkladal novučičký voňavý disk do cd playera a následne stlačil tlačidlo play... bol som príjemne prekvapený hutným zvukom a prúdom pozitívnej energie valiacej sa z reproduktorov. Full power je ideálna vec na začiatok, skvele poslucháča naladí a vyhecuje. Myslím, že by sa za ňu nehanbil ani samotný Joe Satriani, v ktorého repertoári si ju viem živo predstaviť. Ani ďaľšie skladby rozhodne nie sú na zahodenie. Pôvabná Genuine, pohodová Letná... Pop art, že by pocta Andymu Warholovi? A Guitar dreamin´? To je skutočné romantické gitarové snívanie. Veľmi dobrá platňa končí tak trochu pateticky melancholickou a zasnívanou Fade out, strácajúcou sa v šume oceánu za spevu čajok. X je dobrá muzička, ale Huascaran to nie je, takže je to four stars.

» ostatní recenze alba Fermata - Fermata X
» popis a diskografie skupiny Fermata


Fermata - Huascaran
2009-06-09

Fermata / Huascaran

5 stars

Huascaran je podľa mojej osobnej mienky absolútne najlepší album, aký bol kedy na Slovensku, ale tiež v bývalom Československu nahratý. Samozrejme pri všetkej úcte k vynikajúcim skupinám ako napr. Collegium musicum, Modrý efekt, Synkopy, Energit... atď. Mám rád hudbu, ktorá okrem umeleckej hodnoty má aj hlboký ľudský rozmer, ktorá prináša nejaké hodnotné posolstvo. Mám rád hudbu, ktorá nie je bezduchá a ktorá ma dokáže duchovne obohatiť a pozdvihnúť. Mám rád hudbu, ktorá ma dokáže napriek nepríjemnej každodennej skúsenosti z dnešného ľudského hryzovniska presvedčiť, že skutočne ešte existuje ľudská spolupatričnosť, solidarita, že ešte existujú hodnoty, na ktorých môžeme stavať. Táto platňa je toho dôkazom. Skutočný príbeh československej horolezeckej výpravy, ktorá tragicky zahynie pri prírodnej katastrofe v peruánskych horách a ďalšie dve zničené štyridsaťtisícové mestá - to je ústredná téma tohto albumu. Prvá kompozícia Huascaran I. začína Berkovými klávesami za švitorenia vtákov. Po melancholickom violončelovom sóle v podaní Dezidera Piťa prichádza podľa mňa najsilnejší moment tohto albumu. Peter Oláh začne spievať to svoje "dá da da da dá" ...a následne exploduje Griglákova gitara do pompézne strhujúceho sóla. Vždy sa na tento moment teším, naskakujú mi z neho až zimomriavky. Virtuóznej hre gitaristu Fera Grigláka skvele sekunduje Tomáš Berka so svojimi klávesovými sólami a nápaditými vyhrávkami. Ani ďalší protagonisti vo virtuozite nezaostávajú. Lučeničova hra na basgitaru je precízna a Karol Oláh za bicími je tiež perfektný. Lučenič sa na Huascarane ujal aj produkcie. Huascaran je vynikajúci inštrumentálny jazz-rockový album vysokohodnotený tak hudobnými kritikmi, ako aj širokou poslucháčskou obcou. Huascaran je dôkazom toho, že napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam v živote človeka nakoniec víťazí sila ľudského charakteru, solidarity a rýdzeho človečenstva.

» ostatní recenze alba Fermata - Huascaran
» popis a diskografie skupiny Fermata


Deep Purple - Made in Japan
2009-06-05

Deep Purple / Made in Japan

5 stars

K tomuto geniálnemu dielu bolo povedané snáď všetko, ja si dovolím len pár riadkov. Včera večer som si po dlhej dobe opäť vypočul toto cd a to takou zvukovou intenzitou, že sa triasla celá obývačka. Keby som býval v paneláku asi by susedia na mňa zavolali políciu. Už od úvodnej Highway star sa na poslucháča doslova vychrlí gejzír energie a srdce zrazu začne biť v rytme bicích. To, čo Gillan dokazuje v Child in time je až neuveriteľné a zároveň heroické. Až ma to od nadšenia dvíhalo z kresla. Ten chlap mal vtedy obrovský hlasový rozsah, snáď styri oktávy! Zlato v hrdle! Miestami mám dojem, akoby ani nemal žiadne hlasové obmedzenie. Paráda! Nechcem sa nikoho dotknúť, ale pri Smoke on the water som mal dokonca pocit, že do rytmu okrem mojej hlavy kýva aj drevená vyrezávaná hlava Krista zavesená nad obývačkovou stenou. Uf, to už mám asi halucinácie. Asi som to prehnal s tou borovičkou.:-)) Ďalej radšej ani nebudem pokračovať, lebo si proti sebe poštvem spolok miernosti a radikálne fundamentalistické krídlo rímsko-katolíckeho kléru. Päť hviezdičiek je málo!!!

» ostatní recenze alba Deep Purple - Made in Japan
» popis a diskografie skupiny Deep Purple


Yes - Anderson, Bruford, Wakeman, Howe
2009-06-04

Yes / Anderson, Bruford, Wakeman, Howe

4 stars

Za boľševika mi hudobné novinky zo slobodného sveta sprostredkoval najmä rakúsky rozhlas Ö3. Neskôr, koncom osemdesiatych rokov, keď v Maďarsku nastalo uvoľnenie som tiež počúval aj hudobné vysielanie rádia Petöffi. Nejako tak koncom septembra 1989 som v jeden večer ako obvykle mal naladených rakúšanov a reláciu Trefpunkt Ö3 s Udom Hubberom, ktorý do éteru pustil horúcu novinku formácie ABWH Brother of mine. Táto skladba mi okamžite učarovala. Zaryla sa mi hlboko do najtajomnejších zákutí podvedomia. Nahral som si ju na kazetu a opakovane počúval. Celé dni mi hrala v hlave, najmä ten nádherne povznášajúci refrén. Brother of mine v skrátenej singlovej verzii dokonca bodovala aj v rakúskej hitparáde medzi vtedajšími popovými a teenegerskými hviezdami. Ach, to boli časy... Neskôr som si kúpil cd s typickým obalom od Rogera Deana. Od úvodnej Themes mi bolo hneď jasné, kto bude hrať prvé "husle", v tomto prípade klávesy :-). Predsa Rick Wakeman. Takmer všade dominuje jeho keyboard. Celá platňa je v podstate fajn, rozhodne sa jedná o nadpriemer a dovolím si povedať, že je to najlepší počin z tvorivej dielne skupiny Yes v osemdesiatych rokoch. Najmä už spomenutá Brother of mine a predposledná skladba Order of the universe sú skutočne vynikajúce. Avšak je tu jedna vec, ktorá celkový dojem z tohto albumu dosť zráža. A to je skladba Teakbois. Pôsobí totiž ako päsť na oko. Neviem pochopiť odrazu tú silenú bujarú veselosť v štýle samby. Stačí, aby si človek privrel oči a hneď sa vidí niekde na gýčovom karnevale v Riu. Pre takéto úlety teda nemám pochopenie! Yesákom sa bohužial podarila ešte jedna takáto "hrúza" o desať rokov neskôr na albume The ladder (Lighting strikes). Keby nebolo Teakbois-u, tak by som album ohodnotil plným počtom hviezd, takto sa musia páni uspokojiť len so štyrmi.:-)

» ostatní recenze alba Yes - Anderson, Bruford, Wakeman, Howe
» popis a diskografie skupiny Yes


Yes - Anderson, Bruford, Wakeman, Howe: An Evening Of Yes Music Plus
2009-06-01

Yes / Anderson, Bruford, Wakeman, Howe: An Evening Of Yes Music Plus

5 stars

Veľkolepý koncert! Páni muzikanti na vrchole síl, úžasné nasadenie a radosť z hrania sála z každého tónu. Andersonov hlas je čistý ako víno, Brufordove bicie majú razanciu a presnosť ako dávky z guľometu, Wakeman čaruje za klávesami a virtuóz Howe sa elegantne pohráva so strunovými nástrojmi. Na cd1 majú títo páni dostatok priestoru na vlastnú prezentáciu, ktorou navodia skutočne príjemnú a uvoľnenú atmosféru. A potom v plnej sile vytasia staré yesovské klenoty: And you and I, Close to the edge, Heart of the sunrise... doplnené o aktuálne veci z nového štúdiového albumu ABWH, ktoré tiež nesú pečať kvality a kompozičnej aj inštrumentálnej zručnosti.
A že tam nie je Chris Squire, majiteľ značky Yes? Viem, že je to rúhanie, ale mne osobne tam vôbec nechýba!

A teraz trošku technický aspekt:
K tomuto dvojcédé som sa dostal niekedy v druhej polovici deväťdesiatych rokov, kedy sa mi ho podarilo kúpiť za pomerne nízku cenu. Moja radosť bola však predčasná, pretože keď som doma hodil disk do "mašiny", tak ma doslova ovalil hrozný plechový zvuk. Ostré piskľavé výšky a skoro žiadne basy. Keď som to chcel počúvať a netrpieť pri tom, tak som musel na zosiľňovači robiť dosť veľké zvukové korekcie a aj tak to nebolo ono. CD bolo totiž vydané hroznou holandskou firmou Disky. Až v roku 2007 sa mi podarilo zohnať, samozrejme za väčší peniaz, anglické vydanie od firmy Voiceprint. Konečne som si mohol tento koncert naplno vychutnať! Nádherný zvuk! Odporúčam každému fanúšikovi skupiny Yes a kvalitnej progresívnej hudby.

» ostatní recenze alba Yes - Anderson, Bruford, Wakeman, Howe: An Evening Of Yes Music Plus
» popis a diskografie skupiny Yes


Dream Theater - Octavarium
2009-05-25

Dream Theater / Octavarium

2 stars

Tvorba skupiny Dream Theater v rokoch deväťdesiatych sa mi vcelku pozdávala, najmä albumy Images and Words a Metropolis pt.2.Tiež dvojcédé Six degrees...z roku 2002 je celkom solídne. Ale už nasledujúci album Train of Thought sa u mňa minul účinkom. Príliš tvrdá hudba ala Metallica a málo skutočne progresívnych momentov.Preto som v prípade Octavaria oprávnene čakal,že veci sa vrátia do normálu.CD som si kúpil iba po letmom vypočutí čo sa nemá robiť. Nechal som sa zlákať reklamou a množstvom pozitívnych ohlasov a recenzií.Moja vina,moja preveľká vina! Hudba na tomto albume je totiž vyprchaná ako týždeň otvorené šampanské! Úvodná skladba The root of all evil je tretím pokračovaním Portnoyovho nekonečného "alkoholického" seriálu,ktorý začal skladbou Glass prison práve na už spomínanom dvocédé Six degrees...Celkovo nuda.I walk beside you je stokrát recyklované U2. Pre mňa to signalizuje totálnu tvorivú krízu. Panic attack je asi najlepší track na tomto albume, akurát tu nemám pocit,že je to nasilu. V Sacrificed sons je ústredná téma znovu nespočetne krát omielaný terorizmus a udalosti z 11.septembra. Už je to nudné a otravné.Chýba tomu nápad, invencia,moment prekvapenia.Znovu recyklujú ,tentokrát samých seba.Záverečná maxikompozícia je skutočne recyklát najhrubšieho zrna. Na úvod počujeme Pink floyd,potom Yes,Rush ,v strede Genesis a Banksove klávesy...Páni z DT možno touto skladbou chceli vzdať hold legendám progresívneho rocku.Ak bol toto zámer,tak sa nevydaril.Celá kompozícia je totiž neuveriteľne nudná a rozťahaná.Aké také mrazenie príde až na záver v podobe mohutného a pompézneho symfonického vyvrcholenia.A sme na konci.Konečne!Mimochodom,nekúpi niekto zánovné a veľmi zachovalé CD Octavarium ? :-)))

» ostatní recenze alba Dream Theater - Octavarium
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Pendragon - Pure
2009-05-21

Pendragon / Pure

5 stars

Minulý rok vyšlo niekoľko veľmi zaujímavých titulov. Spomeniem napríklad švédski Beardfish a Karmakanic alebo austrálsku Unitopiu a ich čarovnú záhradu alebo izraelských progmetalistov Amaseffer, ktorí sa predstavili debutom Exodus: Slaves for life... a samozrejme nemôžem nespomenúť starých harcovníkov neoprogu- Pendragon,ktorí svojich fanúšikov poriadne prekvapili zmenou štýlu. Áno, Pendragon spolu s IQ a so skupinou Marillion v rokoch osemdesiatych sa postarali o znovuoživenie žánru, ktorý mnohí už pochovávali a považovali ho za prežitok. Tieto skupiny prevzali akýsi pomyselný štafetový kolík od legiend rokov sedemdesiatych. Prijali túto výzvu riskujúc, že aj tak navždy zostanú v tieni art rockových velikánov a že svojou tvorbou už neprekonajú zásadné artrockové diela z predošlej dekády. Tvorbu IQ a fishovského Marillion-u som bral bez výhrad, ale s Pendragonom som mal trochu problém. Vždy mi vadila ich prílišná uhladenosť a nasladlosť, akoby ich hudba bola zarámovaná v akomsi sladkom cukrovom rámiku. Tento dojem som mal najmä z vokálneho prejavu Nicka Barretta a z hry klávesistu Nolana. Pri počúvaní nového albumu Pure však už tieto pocity nemám. Barrett spieva úplne inak ako sme boli na neho zvyknutí, jeho prejav je naliehavejší a má väčší dôraz. Klávesy nie sú natoľko v popredí, ako tomu bolo v minulosti a poslucháč je príjemne prevapený tvrdými až metalovými gitarovými riffmi. Páni z Pendragonu prekonali sami seba a vymanili sa zo svojich osvedčených a zabehnutých postupov. Výsledkom je perfektný album, trochu temnejší ako sme boli u Pendragonu zvyknutí, čo však rozhodne nie je na škodu. Album Pure považujem za album roku 2008 v žánri neoprog a za vrchol tvorby skupiny Pendragon.

» ostatní recenze alba Pendragon - Pure
» popis a diskografie skupiny Pendragon


Yes - Talk
2009-05-07

Yes / Talk

4 stars

V jedno sparné júlové popoludnie roku 1994 som na hlavnej stanici Mlynské Nivy v našej hlavnej dedine čakal na autobus domov. Náhodou som prechádzal okolo jedného, dnes už neexistujúceho stánku, kde chlapík predával CD a audio kazety. Len tak som prehodil, či náhodou nemá ten nový Yes. Chlapík mi s úsmevom podal zabalenú kazetu a dodal, že mu prišla iba včera. Keď som sa usadil v autobuse, priam obradne som kazetu odbalil a vložil do walkmana. Prvé tóny The calling, zborové vokály, vypätý Andersonov prejav, kapela šlapajúca ako švajčiarske hodinky, ako dobre naolejovaný stroj. Erupcia nadšenia! Lepší úvod si ani nemožno predstaviť. V tej chvíli som sám seba nevidel, ale určite som žiaril od nadšenia ako stovka žiarovka. Čo stovka... dvestovka! I am waiting som počúval so zatajeným dychom. Nádherná pomalá skladba, ktorá postupne prechádza do pompézneho refrénu, znovu ten zborový spev, z ktorého naskakujú zimomriavky a Rabinovo gitarové sólo. Extáza! Človeku sa od šťastia tisnú slzy do očí. Real love a State of play sú hutné rockové záležitosti, v druhej menovanej skladbe dominuje ostrý gitarový riff. Nasleduje zmiernenie tempa v podobe oddychovej rádiovky Walls, ktorú si viem predstaviť napríklad aj v relácii "Pozor zákruta". Zasnená Where Wil you be akoby vystupovala z hmlového oparu. No a záverečná viacdielna kompozícia Endles dream? Tu by som vytkol niektoré slabšie pasáže, prílišnú rozťahanosť a jemne sa vtierajúcu nudu. Ako celok však hodnotím Talk veľmi pozitívne a päť hviezdičiek neudelím iba z úcty k dielam z rokov sedemdesiatych. Týmto albumom si u mňa Yes plne "vyžehlili" sklamanie z predchádzajúcej blamáže s názvom Union.

» ostatní recenze alba Yes - Talk
» popis a diskografie skupiny Yes


Deep Purple - The Battle Rages on...
2009-05-05

Deep Purple / The Battle Rages on...

3 stars

Po tretíkrát a asi už naposledy sa stretli Párpli v najklasickejšej zostave známej najmä zo začiatku sedemdesiatych rokov (Blackmoore, Gillan, Glover, Lord, Paice). Avšak hudba na tomto albume má skutočne veľmi ďaleko od atmosféry legendárnych albumov z rokov 1970 až 1973. Myslím, že to bolo asi tak, že si páni povedali niečo v tom zmysle, že teraz budeme hrať metal, poriadne pritvrdíme, veď my na to máme! Kalkul zvíťazil nad emóciami. A práve tie emócie a ešte kus srdca mi najviac chýbajú na tomto albume. Najpozitívnejšie hodnotím najdlhšiu skladbu Anya. Pieseň o boji za slobodu, ktorú stelesňuje mladé maďarské dievča. Malo to byť akési nadviazanie na tému z Child in time, možno akési pokračovanie tohto slávneho opusu. Zámer však celkom nevyšiel. Čo sa dá robiť, dvakrát sa do tej istej rieky asi vstúpiť skutočne nedá. A čo dodať na záver? The battle rages on je priemerné párplovské album, ktoré je dosť účelovo umelo natvrdené, na ktorom je za hrsť dobrých nápadov, ale aj veľa vaty a hard/metalového klišé.

» ostatní recenze alba Deep Purple - The Battle Rages on...
» popis a diskografie skupiny Deep Purple


Deep Purple - Purpendicular
2009-05-04

Deep Purple / Purpendicular

5 stars

Počas turné k albumu The battle rages on nezhody medzi Blackmoorom a Gillanom dosiahli vrchol a rozporuplný Ritchie sa rozhodol definitívne opustiť kapelu práve v strede svetového turné (ak sa nemýlim, bolo to pred koncertom v Japonsku), takže dočasne ho musel nahradiť gitarový virtuóz Joe Satriani. Následne mali zvyšní Párpli skutočne šťastnú ruku, keď oslovili ďaľšieho skvelého amerického gitaristu Steva Morsea (Dixie Dregs), ktorý priniesol do skupiny toľko potrebnú pohodu. A práve táto pohoda a sviežosť dominuje celému albumu Purpendicular. Párpli chytili skutočne druhý dych! Podarilo sa im nahrať výborný album , dovolím si povedať, že najlepší od obdobia Perfect strangers až do dnešných dní. Mám ho rád ako celok, ale predsa len jedna skladba vyniká nad ostatné a je to Sometimes I feel like screeming. Vtedy, v 1996-tom na jar ju bolo často počuť z rádií. To krásne chytľavé Morseho gitarové sólo lemujúce celú túto skladbu sa mi vtedy nutkavo až obsedantne pripomínalo takmer denne. Bola to však veľmi príjemná obsesia. V skúške časom u mňa táto platňa obstála na jednotku. Púšťam si ju dosť často a spomínam... Je tomu už neuveriteľných trinásť rokov. Ten čas strašne letí...

» ostatní recenze alba Deep Purple - Purpendicular
» popis a diskografie skupiny Deep Purple


Yes - Union
2009-03-14

Yes / Union

2 stars

Keď sa stretne viac kohútov na jednom smetisku, zvyčajne to nedopadne dobre.Toto prirovnanie ma vždy napadne keď počúvam tento album.Začiatkom deväťdesiatych rokov boli totiž "yesáci" značne rozhádaní. Na jednej strane muzikanti okolo speváka Jona Andersona a jeho projektu ABWH(Anderson,Bruford,Wakeman,Howe) a na strane druhej bassgitarista Chris Squire, vlastník názvu skupiny YES a právneho know-how okolo toho.Takže obe tieto skupiny nahrávali nový materiál zvlášť, až niekoho napadla "prevratná" myšlienka zakopať vojnovú sekeru a zmieriť sa.Tak sa aj stalo a obe znesvárené skupiny spojili svoje "výtvory" a vznikol z toho v roku 1991 Union.Mimochodom, v tom istom roku ďalší Union zanikol ,a to Soviet union, čo bola mimoriadne dobrá správa a povedzme si otvorene, bolo už načase :-).Ale vrátim sa k meritu veci.Album Union je v celom kontexte tvorby legendárnej skupiny Yes jednoznačne najslabší, priam katastrofálny, aj keď to spočiatku tak vôbec nevyzerá.Hneď prvá skladba I would have waited forever je typicky yesovský rezký "otvarák" v štýle Your´s is no disgrace z Yes albumu, nie je veľmi čo negatívne vytknúť, paráda.Politická Shock to the system tiež zaujme,je celkom OK. Howeho akustická perlička Masquerade tiež neurazí. Za vrchol albumu považujem jednoznačne skladbu Lift me up ,ktorá má všetky pozitívne atribúty tvorby skupiny Yes ,najmä zborové vokály a mohotný hymnický refrén, z ktorého až mrazí. A text je tiež výborný. Nasledujúca Without hope... je posledná skladba na Union-e, ktorá sa dá ešte ako-tak počúvať, ak keď s prižmúrením oboch očí.Po tejto skladbe však kvalitatívna krivka prudko klesá až niekde hlboko pod bod mrazu.Zvyšných deväť skladieb považujem za to najslabšie čo kedy páni zo skupiny Yes nahrali. Nevýrazná, mdlá nuda,vypchávka, hudobný balast...Vždy to dopočúvam do konca len s najväčším sebazáporom. Pre zberateľov ,ktorí chcú mať toto CD vo svojej zbierke za každú cenu uvediem iba ako perličku fakt, že momentálne sa pôvodné vydanie od BMG-Arista nedá už nikde kúpiť ani objednať,takže takýto nešťastník je nútený dať za japonské vydanie nekresťanský peniaz.He,he to by som nikdy nepovedal,že raz sa stane moje šestnásťročné cd nevydareného albumu Union od BMG ešte zberateľskou raritou :-))).Blbá to politika hudobných vydavateľstiev!Moje hodnotenie je možno prísne,ale v prípade albumu Union sa jedná skutočne o veľmi nevyrovnané a nekompakné rozhárané dielo.Ešteže si to páni zo skupiny Yes u mňa čiastočne "vyžehlili" nasledujúcim albumom Talk.

» ostatní recenze alba Yes - Union
» popis a diskografie skupiny Yes


Dream Theater - Metropolis Pt. 2: Scenes From A Memory
2009-03-02

Dream Theater / Metropolis Pt. 2: Scenes From A Memory

4 stars

Určite každý poslucháč progresívneho rocku / metalu pozná tento album veľmi dôverne. Príbeh dvoch bratov, ktorí sa zamilujú do tej istej ženy sa nakoniec končí tragicky - vraždou. Podľa bubeníka Mika Portnoya sa inšpirovali albumom Misplaced childhood od Marillion, ja tam počujem tiež vplyv legendárnych skupín Yes,Rush,Queensryche,Pink floyd...Nebudem tu podrobne rozpitvávať a analyzovať jednotlivé skladby a pasáže. Nemá to význam.Dovolím si iba stručne načrtnúť môj pohľad na tento album. V tej dobe, na prelome rokov 1999 / 2000 ma táto hudba doslova fascinovala a toto CD som dosť dlhý čas ani nevyberal z cd prehrávača a počúval som ho takmer denne. Vtedy by som ho ohodnotil jednoznačne plným počtom hviezdičiek. Dnes, s odstupom času musím priznať, že táto platňa sa mi dosť opočúvala, tak nejako mi zovšednela. Do cd prehrávača si ju vložím len veľmi zriedka a už ma z nej nemrazí, nenaskakuje husia koža...jednoducho emócie rokmi vyprchali ako stará minerálka(sorry za to prirovnanie).Metropolis pt.2 jednoducho u mňa neobstála v skúške časom.

» ostatní recenze alba Dream Theater - Metropolis Pt. 2: Scenes From A Memory
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Flower Kings, The - Paradox Hotel
2009-03-02

Flower Kings, The / Paradox Hotel

5 stars

Dámy a páni, vitajte v tajomnom hoteli Paradox. Po odpočítaní v Check in a poskakujúcej ping-pongovej loptičke album otvorí dlhominutážna, yesovsky veľkolepo vystavaná kompozícia s množstvom zaujímavých momentov a nápadov. Krehučká a rozprávková Jealousy je ako pohladenie. V nasledujúcej Hit me with a hit cítiť opäť výrazný vplyv skupiny Yes. Prvá inštrumentálna skladba na tomto cd-Pioneers or aviation je podobne precítená a emotívne poňatá ako Hairless heart od Genesis, iba s tým rozdielom, že pri jej počúvaní nemám ten zvláštny úzkostný pocit v žalúdku. Toto prvé cd sa nesie vo zvláštne smutnej, snivej atmosfére ako keď človek kráča zahmlenou krajinou. Hlavným dôkazom tohto môjho tvrdenia sú najmä skladby Lucy had a dream, Bavarian skies a clivo melancholická Mommy leave the light on. Hmlový opar smútku aspoň čiastočne rozoženie záverečná End on a high note. Do cd prehrávača vkladám cd č.2 a po smútku zrazu nezostane ani stopa. Minor giant steps totiž hýri optimistickými farbami dúhy. Znalému a skúsenému poslucháčovi samozrejme opäť nemôže ujsť odkiaľ páni z TFK čerpali inšpiráciu. Veď nadarmo ich nevolajú "Yes 21.storočia". Druhá skladba Touch my heaven sa náladovo a pocitovo vracia opäť k prvému cd. Kľudne by mohla byť použitá ako scénická hudba k niektorej z hier Bertolta Brechta. Až z toho naskakuje husia koža. A je tu prvá inštrumentálka na tomto cd v podobe The unorthodox dancinglesson. Podľa mňa King Crimson ako vyšití. Nasledujúca Man of the world prináša opäť zmenu. Je to pohodová skladba s chytľavým refrénom, ktorá prináša vytúžený oddych. V "Life will kill you" ma zaujala najmä Roineho takmer bluesová gitara. Veľmi zaujímavá vec. What if got is alone je typická popová "collinsovka" a hlavne úvod mi silno pripomína skladbu Find the way to my heart zo slávneho Collinsovho albumu But seriously (1989). Predposledná, titulná vec je typická chytľavá rádiohitovka, avšak naživo je veľmi pôsobivá. Album končí rozsiahlejšou kompozíciou Blue planet, ktorá načrtáva motívy, ktoré Roine Stolt plne rozvinul až na nasledujúcom albume The sum of no evil. Ale to je už iný príbeh.

» ostatní recenze alba Flower Kings, The - Paradox Hotel
» popis a diskografie skupiny Flower Kings, The


Yes - Going for the One
2009-02-23

Yes / Going for the One

5 stars

The Yes album, Fragile, Close to the edge... Legendárne albumy legendárnej skupiny YES. Avšak ja osobne mám z celej ich tvorby najradšej práve tento album - Going for the one. Berte to prosím, ako môj čisto subjektívny pohľad, nemám totiž záujem vyvolať nejakú polemiku. Môj názor na tento album sa nezmenil ani časom. Je tu iba jeden rozdiel v tom, že voľakedy som túto nádhernú hudbu počúval zo zašumenej magnetofónovej pásky a teraz z remastrovaného cédečka s dokonalým zvukom. Darmo, pokrok je pokrok. Začnem dosť neobvykle odzadu a to najväčšou perlou AWAKEN. Pri jej počúvaní moju dušu napĺňa slastný pocit blaha, akoby sa opájala sladkým nektárom. Awaken je pre mňa ako lúka plná kvetov nad ktorými poletujú motýle s pestrofarebnými krídlami. Posvätnú atmosféru umocňuje Andersonov anjelský vokál a Wakemanov chrámový organ, ktorý poslucháča vynesie takmer až do nebeských výšin. Skutočne nadpozemská hudba! Pätnásť minút hustokoncentrovanej krásy. Jemne melancholickú nostalgiu cítiť z krehkých skladieb Turn of the century a Wonderous stories. Zo snívania ma preberie akurát pompézne mohutná organová Parallels, pri ktorej cítim bázeň ako keď človek vstúpi do katedrály. Iba prvá titulná skladba mi roky akosi nesedela do celkového konceptu tohto veľdiela. Pripadala mi ako kostrbaté písmo školáka a často som ju preskakoval. Dnes tak už nerobím. Čas obrúsil hrany. Ďakujem pánom zo skupiny Yes za tento album. Za všetky tie krásne pocity a emócie, za mier v duši. Ďakujem za túto očisťujúcu a povznášajúcu nebeskú hudbu.

» ostatní recenze alba Yes - Going for the One
» popis a diskografie skupiny Yes


Jethro Tull - A
2009-02-14

Jethro Tull / A

2 stars

"A" v podstate nie je zlý album. Avšak v porovnaní s predošlými klenotmi typu Songs from the wood, alebo Heavy horses badať istý kvalitatívny prepad. A nie sú v tom iba toľko kritizované "osemdesiatkové" synťáky. Dosť ma zarazila napríklad aj zmena imidžu kapely. Jethro tull som si vždy tak v predstavách spájal s výzorom ošumelého Aqualunga alebo jednoducho oblečených vidieckych farmárov alebo horalov. Tak nejak mi to sedelo k tomu folkovému feelingu. Bol som však nemilo prekvapený, keď som do dvd prehrávača vložil bonusové dvd Slipstream. Na úvod sa síce predstavil ako sprievodca zanedbaný Aqualung(čo bolo samozrejmä ok),ale následne na pódium vybehnú páni z JT v komických kombinézach v gýčovom štýle skupiny ABBA. Ian Anderson v bielom kostýme s veľkým červeným A na prsiach a s čiernym ! opaskom s prackou vyzerá ako skrachovaný astronaut. Veľmi nedôveryhodne pôsobí práve v skladbách Songs from the wood a Heavy horses. Za vrchol nevkusu považujem dva vložené nízkorozpočtové videoklipy: Sweet dream a Too young... v ktorých sa páni neskutočne strápňujú a kazia celkový dojem z inak výborných pesničiek. Len si predstavte Iana Andersona ako upíra alebo kapitána ponorky ako vypľúva žuvací tabak (močku). Ďalej ani nebudem pokračovať. Páni z JT sa iste pri nakrúcaní týchto sprostostí dobre bavili, to sa však nedá povedať o mne. Celé som to pretrpel so zaťatými zubami a celkom ma dorazila posledná scéna tohto koncertného filmu. Koncertná sála sa zrazu premenila na kozmickú loď a vyštartovala niekam do hlbín nekonečného vesmíru. Nech žije gýč! Tak toto si mohli páni fakt odpustiť! Album A hodnotím slabými tromi hviezdičkami a bonusové DVD iba jednou.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - A
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull


Deep Purple - Abandon
2008-12-05

Deep Purple / Abandon

4 stars

Keď som si cez leto roku 1998 toto CD kupoval v jednom music shope ako čerstvú ešte horúcu novinku, predavač mi vtedy "zahlásil", že sa jedná o lepší album ako predošlý Purpendicular (1996). No dnes, s odstupom času a po mnohonásobných posluchoch musím povedať, že tomu tak nie je. Abandon je výborný album, avšak kvality a atmosféru Purpendicular-u nedosahuje. Za najsilnejší moment považujem tretiu skladbu Don´t make me happy, ktorú som si v tej dobe púšťal opakovane. Zimomriavky mi naskakujú pravidelne pri piatej Watching the sky. Tvrdé hardrockové intro, potom nastáva uvoľnenie, ležérny Gillanov spev... a následne sa to zvrhne do víru zabijáckého refrénu. Uf. Človek sa cíti pri počúvaní tejto skladby ako uväznený v sklo-betónovej džungli medzi new-yorskými mrakodrapmi, nad sebou má len kúsok modrej oblohy... Celú tú stiesnenosť cítiť až do kosti, napätie sa dá krájať a to všetko nakoniec ozdobí Gillanov "jačiak". Nasledujúcu Fingers to the bone mám obzvlášť rád. Pieseň je o mužovi, ktorý momentálne prežíva ťažké životné obdobie. Ja som bol vtedy na tom podobne, takže som sa s touto skladbou dosť stotožnil. ´69 nie je o známej milostnej polohe z kámasútry, ale jedná sa o akýsi sentimentálny návrat do obdobia konca šesťdesiatych rokov minulého storočia. V texte sú spomenuté názvy vtedajších reálne existujúcich slávnych nočných podnikov, v ktorých si páni z Deep purple "vyhadzovali z kopýtka". A bonbónik na záver- Bloodsucker-znovu nahraný, trochu prerobený klasický song DP z legendárneho albumu In rock (1970). Gillan musel pravdepodobne po znovunaspievaní Bloodsucker-u dopriať svojím hlasivkám poriadny oddych. Bloodsucker je na ne skutočne extrémna záťaž. A čo povedať na záver? Abandon je skvelý párplovský album, má myšlienku, ale aj dušu. Celkovo na mňa pôsobí trochu smutnejším a temnejším dojmom ako predošlý Purpendicular.






» ostatní recenze alba Deep Purple - Abandon
» popis a diskografie skupiny Deep Purple


Deep Purple - Bananas
2008-11-18

Deep Purple / Bananas

4 stars

Na tento album čakali priaznivci Deep Purple dlhých päť rokov.Nechcem však tým povedať,že by Párpli v tejto dobe nejako zaháľali.Naopak.Po úspešnom celosvetovom turné k albumu Abandon vydali v roku 1999 koncertný dvojalbum nahrávaný v Austrálii a tiež koncertný dvojalbum s Londýnskym symfonickým orchestrom na ktorý si prizvali ako hostí celú radu hviezdnych speváckych osobností(napr.Ronnie James Dio).Nový štúdiový album nazvaný možno trochu triviálne "Bananas"(hudba na ňom však rozhodne nie je triviálna)nahrávala skupina už bez zakladajúceho člena-legendárneho klávesistu Johna Lorda(aj keď sa na dvoch skladbách podieľal ako spoluautor),ktorý svoj odchod zdôvodnil únavou z neustáleho cestovania a koncertovania.Jeho miesto zaujal ďalší vynikajúci klávesista veľmi podobného(ak nie rovnakého) razenia-Don Airey(ex-Rainbow).Jeho snom bolo vždy hrať v Deep Purple a teraz sa mu sen konečne splnil.Teda našťastie sa žiadne zemetrasenie v skupine nekoná a poslucháč sa môže opäť tešiť na tradičný párplovský sound.Hudba je na rozdiel od predchádzajúceho tak trochu temnejšieho a smutnejšieho Abandonu neuveriteľne svieža, optimisticky ladená,vzdušná a osviežujúca.Kapela šľape ako švajčiarske hodinky,inštrumentálne výkony sú prvotriedne.To,čo "stvára" Don Airey na svojom hammonde v titulnej skladbe Bananas...až sa mi z toho tají dych.Banány mám rád a špeciálne tie hudobné.Pri ich počúvaní vždy otočím volume poriadne do prava.Nech to má šťavu.Long live rock´n´roll!

» ostatní recenze alba Deep Purple - Bananas
» popis a diskografie skupiny Deep Purple


Deep Purple - Rapture of The Deep
2008-11-13

Deep Purple / Rapture of The Deep

4 stars

Hudba je krásna aj preto,že pomáha človeku prekonať ťažké životné situácie.V horúce leto roku 2006 som ležal doma po autonehode so zlomeným piatym stavcom.Osem týždňov bez pohnutia.Počúval som najmä komerčné rádiá,pretože som nechcel zbytočne zaťažovať rodinných príslušníkov aby mi neustále menili cédečka v CD prehrávači.Keď som bol už unavený a otrávený hudobným balastom valiacim sa z týchto médií,tak som si pustil CD Rapture of the deep,ktoré som si kúpil len pár dní pred nehodou.Aké príjemné osvieženie.Úvodná skladba Money talks začína v štýle Made in japan,postupne sa rozbieha a vyvrcholí typickým Gillanovým "jačiakom".Pravdupovediac,už mu to nejačí tak ako zamladi,ale aj tak-klobúk dolu.Girls like that mi svojou ľahkosťou,vzdušnosťou a chytľavým riffom pripomína predošlý album Bananas.Nasleduje Wrong man a výborná titulná skladba. Paráda. Clearly quite absurd je zadumaná skladba s celkom peknou melodickou linkou.Skutočne príjemné počúvanie. Šiesta a siedma skladba ma veľmi neoslovila.Považujem ich za hluché miesto tohto albumu,za akúsi vypchávku.To je hlavný dôvod,prečo nemôžem dať tejto platni plný počet hviezdičiek.Mierne sklamanie však napraví Kiss tomorow goodbye,ktorá mi vždy rozprúdi krv v žilách a zlepší náladu.Tak,ako to dokážu len Párpli.Nasleduje lahôdka Junkyard blues,ktorá mi tak trochu pripomína skladbu Jack Ruby z albumu Abandon.Before time began prináša skľudnenie a je vhodná ako bodka za týmto albumom.Párpli nahrali dobrý album a opäť dokázali všetkým neprajníkom,že ešte nepatria do "starého železa".

» ostatní recenze alba Deep Purple - Rapture of The Deep
» popis a diskografie skupiny Deep Purple


Morse, Neal - Lifeline
2008-10-30

Morse, Neal / Lifeline

3 stars

Rok sa s rokom stretol a Neal Morse nám prišiel s ďalším novým albumom a dokonca pridal aj bonusové CD so šiestimi skladbami.Po vlaňajšej koncepčnej Sole scripture venovanej Martinovi Lutherovi som tajne dúfal,že tentoraz príde Neal s niečim novým a že značne inovuje svoj štýl.Žial nestalo sa tak.Opäť zabehnuté kompozičné postupy,ktoré sa už dajú celkom ľahko predvídať.Teda žiadne prekvapenie sa nekoná!Znovu náboženská téma a nekonečné chválospevy oslavujúce Boha,plus rozvláčna autobiografická maxikompozícia So many roads.Poslucháča,ktorý dokonale pozná celú Morseho tvorbu prekvapí snáď len tretia skladba Leviathan,ktorá je nezvykle tvrdá.Tak to som teda nevedel,že pobožný Neal je taký "drsňák".Morse aj v prípade tohto albumu vsadil na osvedčených spoluhráčov,basgitaristu Randyho Georga a bubeníka z Dream Theater Mika Portnoya.Album sa celkovo dobre počúva,ale nejaké výraznejšie vzrušenie nehrozí.Neal vsadil opäť na istotu,všetko ide v starých zabehnutých koľajách.Nič nové na svete,dáme si repete!

» ostatní recenze alba Morse, Neal - Lifeline
» popis a diskografie skupiny Morse, Neal


Marillion - Fugazi
2008-10-18

Marillion / Fugazi

5 stars

Fugazi je ďalší klenot z fishovskej éry.Album,ktorý je asi najsmutnejší a zároveň aj najdrsnejší z tejto zlatej štvorky.Ja som sa k nemu dostal pred mnohými rokmi,kedy CDčka boli ešte v nedohľadne.Mal som ho na kazete a bol som do neho taký "zažratý" ,že ma sprevádzal prostredníctvom zašumeného walkmanu zn.Aiwa :-) takmer všade.Ideálna kulisa na počúvanie tejto hudby bola prechádzka v sychravý a hmlistý novembrový večer.Tákéto prostredie ideálne dotváralo pochmúrne melancholickú atmosféru albumu.Úvodná nadupaná Assasing prináša tému stále aktuálnu.Politici súperiaci o korytá,bez morálnych zábran,používajúci všetky možné špinavé metódy vrátane vraždy.Punch and Judy je na tejto platni asi jediná skladba s hitovými ambíciami.Punch a Judy sú v Anglicku populárne postavičky z bábkového divadla.Nasleduje smutná balada Jigsaw.Organový úvod v She chameleon je až strašideľný,vždy mi z toho behá mráz po chrbte.Fish spieva ako vždy nesmierne presvedčivo a ja mu verím na sto percent.Nepoznám žiadneho iného speváka,ktorý by dokázal tak autenticky a úprimne interpretovať svoje pocity a emócie valiace sa z krvácajúceho srdca.Bravó mr.Fish!Nádherné clivé gitarové sóla Steva Rotheryho ešte zvýrazňujú celkovú smutnú atmosféru.Z kontextu tohto albumu sa asi najviac vymyká záverečná titulná kompozícia Fugazi.Pomalý a trochu ospalý úvod sa po chvíli "zvrhne" v zbesilé tempo,ktoré poslucháčovi poriadne rozprúdi krv v žilách.V záverečnom refréne už badať nepatrné stopy optimizmu.Žeby happy end?

» ostatní recenze alba Marillion - Fugazi
» popis a diskografie skupiny Marillion


Marillion - Clutching at Straws
2008-10-12

Marillion / Clutching at Straws

5 stars

Všetky štyri štúdiové platne skupiny Marillion z fishovskej éry patria podľa mňa jednoznačne do zlatého fondu (neo)progrockovej muziky.Fish je mimoriadne charizmatická osobnosť,spevák s nezameniteľným hlasom,ktorý je schopný vytvoriť neopakovateľnú atmosféru.Obratne a majstrovsky narába so širokou škálou emócií a duševných rozpoložení.Je schopný sprostredkovať takmer všetko od nežných precítených polôh až po víchricu hnevu a rozhorčenia.Akoby dával poslucháčom svoju dušu na dlani a hovoril: "Tu máte,vezmite si"!Bravó mr.Fish!Jeho texty sú dosť ťažko uchopiteľné až bizarné,plné metafor a nejednoznačných slovných zvratov...a predsa také čarovné.Tento album je monotématický.Vykresluje problém závislostí,najmä tej alkoholovej,ale tiež sa dotýka aj iných tém napríklad holokaustu(White russian).Pre mňa je to rokmi overené majstrovské dielo ku ktorému sa vždy s láskou vraciam.

» ostatní recenze alba Marillion - Clutching at Straws
» popis a diskografie skupiny Marillion


Pendragon - The History 1984/2000
2008-10-09

Pendragon / The History 1984/2000

1 stars

Túto nevydarenú poľskú výberovku som mal vo svojej hudobnej zbierke niekoľko rokov.Bol som však z nej veľmi sklamaný.Hlavný dôvod môjho sklamania spočíval v nezmyselnom a doslova SUROVOM USEKNUTÍ koncov jednotlivých skladieb,čo pôsobilo mimoriadne rušivo.Predstavte si,že ste pohrúžený do hudby a váš sústredený posluch zrazu preruší necitlivý sek...Ach tí Poliaci.Úvodná majestátna a floydovská The walls of Babylon,mohutný zvuk kostolného organu,človek má pocit,že skladba je niekde v strede a zrazu sek a koniec.Takto by som mohol pokračovať...Tiež výber piesní nie je najlepší.Posledné skladby sú v nejakej čudnej akustickej verzii,najmä moja obľúbená skladba Paintbox z albumu Masquerade overture bez Nolanových klávesov vyznieva neuveriteľne chudobne a úboho.A to ani nehovorím o nevkusnom a gýčovom papierovom obale cédečka.Ak chcete mať z hudby skupiny Pendragon skutočný umelecký zážitok tak odporúčam skôr kúpu rádových štúdiových albumov ako túto "výberovku".

» ostatní recenze alba Pendragon - The History 1984/2000
» popis a diskografie skupiny Pendragon


Enchant - Juggling 9 or Dropping 10
2008-10-06

Enchant / Juggling 9 or Dropping 10

4 stars

Ak máte radi hudbu kanadskej skupiny Rush,ale nie je vám zrovna sympatický škrekľavý hlasový prejav Geddyho Lee(tak ako aj mne)-mám pre vás riešenie.Je ním ENCHANT!Hudba tejto skupiny je veľmi dynamická a úderná(podobne ako u Rush).Na poste speváka exceluje Ted Leonard.Jeho hlas má teda poriadny rozsah a na rozdiel od Leeho nepôsobí rušivo.Svoje spevácke kvality potvrdil Leonard tiež napríklad v minuloročnom progmetalovom projekte Thought Chamber-Angular perceptions.Na obale CD je muž,ktorý žongluje s desiatimi guľami,na zadnej strane príbeh akoby pokračoval,iba gule sú popadané na zemi a náš hrdina sa zúfale drží za hlavu.Ale poďme k tomu podstatnému-k hudbe.Úvodná Paint the picture je podľa mňa najsilnejším momentom tejto platne.Refrén a úvodný riff sa hneď vryje poslucháčovi hlboko do mozgu a nie a nie sa ho zbaviť.Tým však nechcem povedať,že by sa jednalo o nejakú prvoplánovosť,alebo komerčnú chytľavosť.Táto hudba je prepracovaná do posledného detailu.Pri prvom počutí sa vám možno bude zdať,že všetky skladby sú na "jedno kopyto",že je to stále o tom istom.Ale to je omyl!Jedná sa o sluchový klam.Hudba Enchant sa totiž nedá ohodnotiť na prvé počutie.Iba trpezlivý poslucháč bude nakoniec odmenený a to mimoriadne!Každým ďalším posluchom sa odkrývajú tajomné skryté zákutia,ktoré nie je možné odhaliť na prvýkrát.Album je výnimočne kvalitatívne vyrovnaný,nechýba mu patričná rocková tvrdosť a dravosť a tiež dobré nápady.Juggling 9 or dropping 10 je skutočne dobrý artrockový album a ja ho považujem za vrchol tvorby skupiny ENCHANT.

» ostatní recenze alba Enchant - Juggling 9 or Dropping 10
» popis a diskografie skupiny Enchant


IQ - Dark Matter
2008-10-04

IQ / Dark Matter

4 stars

Práve teraz mi doznievajú posledné tóny maxikompozície Harvest of souls a ja mám opäť chuť stlačiť tlačidlo play na cd prehrávači a vypočuť si túto výbornú platňu znovu.Dark matter mi v mnohom pripomína legendárnu platňu Foxtrot od Genesis.A to nielen záverečnou takmer dvadsaťpäťminútovou kompozíciou Harvest of souls,ktorá je tak veľmi podobná Suppers ready z Foxtrotu,ale aj kompozičnými postupmi a celkovým "feelingom".Úvodná Sacred sound začína takmer rovnako ako Watcher of the skies,skladba postupne graduje až do momentu,kedy mellotron vystrieda mohutný a pompézny zvuk kostolného organu.Až z toho naskakujú zimomriavky...IQ v textoch reagujú na vtedajšiu politickú situáciu,na vojnu v Iraku,ktorú považujú za zbytočné krviprelievanie a na škodlivú zahraničnú politiku prezidenta Georgea Busha.Napriek tomu,že z hudby IQ cítiť vplyv skupín ako Genesis alebo Pink floyd,ingrediencie sú namiešané tak znamenite,že celkový výsledok zaručuje vysokohodnotný poslucháčsky zážitok.

» ostatní recenze alba IQ - Dark Matter
» popis a diskografie skupiny IQ


Dream Theater - Falling To Infinity
2008-10-01

Dream Theater / Falling To Infinity

3 stars

Falling into infinity v podstate nie je zlý album,aj keď ako celok pôsobí dosť nesúrodo.New millenium,Lines in the sand a záverečná Trial of tears sú skvostné tracky na ktoré môžu byť DT právom hrdí.Tak takýto progmetal mám rád!Burning my soul,Hells kitchen,Peruvian skies sú tiež dobré veci.Nechápem však zaradenie vyslovene popových chytľavých songov-Hollow years,Take away my pain,alebo Anna Lee.Takú Hollow years by kľudne mohol spievať napríklad Sting.Práve tieto popové veci výrazne narúšajú celkový dojem z tejto platne.Malo to byť predsa o progmetale,nie?

» ostatní recenze alba Dream Theater - Falling To Infinity
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Dream Theater - Train Of Thought
2008-09-05

Dream Theater / Train Of Thought

2 stars

Na jeseň 2003 som s veľkými nádejami očakával nový album DT.Po celkom solídnom a pestrom dvojalbume Six degrees of inner turbulence som bol zvedavý s čím novým a zaujímavým páni z DT tentoraz prídu.Ale ako to už v živote býva,keď sú veľké očakávania a človek sa na niečo veľmi teší, tak obvykle príde sklamanie.Keď som si to prvýkrát vypočul,tak som neveril vlastným ušiam.Čo to,sakra,je? Metalica???Prílišná tvrdosť na úkor progresivity!Dovolím si tvrdiť,že týmto albumom začala kríza a hudobná stagnácia tejto skupiny,ktorá vlastne trvá až do dnešného dňa.S výnimkou záverečnej In the name of god,ktorá sa mi páči aj po textovej stránke,je zvyšný materiál absolútne bez invencie a badať istú emocionálnu oploštenosť.Všetko je to tak strojovo zahraté a chýba tomu duša.Forma je nadradená obsahu.Ak máte radi albumy Images and words alebo Metropolis part II. ,tak týmto albumom budete rovnako ako ja sklamaní.

» ostatní recenze alba Dream Theater - Train Of Thought
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Wakeman, Rick - The Six Wives of Henry VIII
2008-09-03

Wakeman, Rick / The Six Wives of Henry VIII

5 stars

Dnes ráno,tesne po prebudení mi tak v hlave hrala krásna melancholická melódia zo skladby Catherine Howard z tohto jedinečného albumu.Krásne prebúdzanie...Táto hudba mi pripadá ako sountrack k celovečernému historickému filmu.Pri troške fantázii,keď poslucháč zavrie oči a predstaví si všetky tie kulisy,dobové kostými...a začne sa odvíjať strhujúci,dramatický príbeh šiestych manželiek rozporuplného panovníka Henricha VI..Rick Wakeman prostredníctvom hudby majstrovsky zobrazil osobnosti jednotlivých manželiek,ich povahové črty,temperament...Čarovná hudba.Či už mohutný kostolný organ v Jane Seymour,alebo strhujúca klávesová virtuozita v Poslednej skladbe Catherine Parr...jednoducho hudba je silná čarodejka,alebo žeby to bola láska? :-)

» ostatní recenze alba Wakeman, Rick - The Six Wives of Henry VIII
» popis a diskografie skupiny Wakeman, Rick


Waters, Roger - Amused To Death
2008-08-21

Waters, Roger / Amused To Death

5 stars

Vážim si Rogera Watersa napriek jeho ľavicovej politickej orientácii.Prečo?Pretože sú mi sympatickí ľudia,ktorí majú svoj názor,stoja si za ním a neváhajú ho aj verejne prezentovať.Mám v úcte ľudí,ktorí nežijú iba biologicky,konzumne a sebecky,ale ich zaujímajú problémy iných a sú citliví na neprávosť a nespravodlivosť.Amused to death na mňa nepôsobí depresívne,skôr veľmi realisticky.Prečo nepomenovať veci pravými menami?Prečo žiť v sebaklame?Prečo nevykričať to ,čo ma s prepáčením serie, na "plnú hubu"?Myslím,že Rogera značne serie stav tohto sveta...sociálna nespravodlivosť,nehanební politici ,ktorých jediná pracovná metóda je lož,vojnový štváči-tupé zelené mozgy,informačný teror valiaci sa z médii,desivé primitívne a zvrhlé filmy v TV,nenažrané nadnárodné monopoly....Obsah je v Rogerovej tvorbe na prvom mieste,ale aj forma je impozantná.A nemožno tiež zazlievať neustále pripomínanie osobných tráum z detstva,veď vyrastať bez otca,ktorý zahynul vo vojne, je iste veľmi bolestné a človeka to poznačí na celý život.Tento album si ja osobne cením viac,ako slávnu Watersovsko-Pinkfloydovskú stenu.Tá výpoveď je taká osobnejšia a naliehavejšia!Preto neváham ani na okamih dať tomuto albumu päť hviezdičiek!

» ostatní recenze alba Waters, Roger - Amused To Death
» popis a diskografie skupiny Waters, Roger


Magellan - Symphony For A Misanthrope
2008-08-19

Magellan / Symphony For A Misanthrope

3 stars

Wayn a Trent Gardnerovci sú progrockovým fanúšikom dobre známi či už z hviezdneho projektu Explorers club,alebo z nádhernej rockovej opery Leonardo -the absolute man a tiež už roky pôsobia na hudobnej scéne pod značkou Magellan.Musím priznať,že v deväťdesiatych rokoch bola ich tvorba skutočne na úrovni.S príchodom nového milénia však ich hudba pomaly stráca na razancii a progresivite."Symfónia pre mrzúta" nie je výnimkou.Symphonette -dramatický úvod s nádychom pompéznosti,veľmi slubný začiatok.Zaujímavý súboj sláčikov,ku koncu sa pridá el. gitara.Nasledujúca skladba Why water weeds je podľa mňa asi vrchol tohto albumu.Typické Magellanovské melódie a mohutné klávesové steny a la Tony Banks.Najdlhšia ,až takmer devätnásť minútová kompozícia trpí prílišnou rozvláčnosťou a na prvé počutie je nestráviteľná.Piano intermission-celkom príjemná inštrumentálna vsuvka v štýle J.S. Bacha.Posledné dve skladby sú podľa môjho názoru typické Magellanovské klišé a dosť značne nudia.Hodnotím tromi hviezdičkami aj s protekciou :-).

» ostatní recenze alba Magellan - Symphony For A Misanthrope
» popis a diskografie skupiny Magellan


Who, The - Tommy
2008-08-10

Who, The / Tommy

5 stars

Dnes večer som po dlhej dobe spolu s manželkou počúval túto vynikajúcu nadčasovú hudbu.Známy príbeh outsidera Tommyho,podceňováneho a odstrkovaného chlapca,ktorý ešte navyše stratí zrak a sluch...no nakoniec sa karta obráti,Tommy zázračne vyzdravie a nadobudne nezvyčajné nadprirodzené schopnosti a stane sa z neho hviezda.Možno si poviete ,že sa jedná o tuctový hollywoodsky príbeh.Ale to je omyl.Tá hudba je vyslovene pozitívna a sála z nej,dovolím si povedať,nádej.Práve nádej je nesmierne dôležitá v dnešnom svete.Podľa môjho názoru toto dielo nemá slabé miesto a inštrumentálne a spevácke výkony sú excelentné.Špeciálne by som chcel vyzdvihnúť hru na bicie vynikajúceho bubeníka Keitha Moona.Chcel by som ešte upozorniť na veľmi pekný booklet cédečka.Ak túto legendárnu rockovú operu ešte doma nemáte, tak sa ponáhľajte do music shopu.Rozhodne to stojí za to!

» ostatní recenze alba Who, The - Tommy
» popis a diskografie skupiny Who, The


Queen - Queen
2008-08-06

Queen / Queen

4 stars

Podľa mňa veľmi vydarený debut,aj keď sa mnohí na tento album pozerajú cez prsty a neprávom ho podceňujú.Samozrejme,že to ešte nebolo tak vybrúsené a nápady neboli tak dotiahnuté do konca ako to bolo u nasledujúcich troch legendárnych albumov...treba však povedať,že už na tomto debute sa jasne črtá originalita a jedinečnosť týchto muzikantov,nehovoriac o špecifickom a nenapodobniteľnom Mercuryho vokále.Za vrchol tejto platne považujem skladbu Keep yourself alive,ktorú Rádio One v roku 1973 päťkrát odmietlo zaradiť do vysielania !!! a šesť a pol minútovú kompozíciu Liar.Je na škodu veci,že neskôr aj samotní členovia skupiny Queen svoj debut ignorovali,spomeniem len nezaradenie ani jednej skladby z tohto albumu na výberovku Greatest hits mapujúcu roky 1971 -81 a tiež neskôr,v rokoch osemdesiatych tieto piesne neboli zaradené do koncertných playlistov.Škoda...

» ostatní recenze alba Queen - Queen
» popis a diskografie skupiny Queen


Hackett, Steve - Darktown
2008-05-31

Hackett, Steve / Darktown

2 stars

Steve Hackett nebol nikdy "veselá kopa",ale tentokrát to s tým smútkom a s depresiou poriadne prehnal.Už obal platne prezrádza o čom asi bude reč.Cintorín,náhrobné kamene...je jasné,že všetci tam raz skončíme,veď nikto nie je nesmrteľný...ale prečo si to stále pripomínať?!?Táto hudba je veľmi smutná,ťaživá a depresívna...texty detto.Tento album neodporúčam pre hypersenzitívnych ľudí a celkovo pre slabšie povahy.Človek má pri počúvaní pocit,že nič nemá význam,že aj tak všetko ukončí smrť.Darktown som mal vo svojej zbierke cédečiek asi tak päť rokov.Za ten čas som si nenašiel k nemu cestu,vždy som mal problém dopočúvať to do konca.Nakoniec som toto CD predal pod cenu do second handu.Rozhodne Darktown neodporúčam!Nepočúvajte to,pokazí Vám to náladu!Len pre zberateľov a skalných fanúšikov!

» ostatní recenze alba Hackett, Steve - Darktown
» popis a diskografie skupiny Hackett, Steve


Dream Theater - Awake
2008-05-29

Dream Theater / Awake

3 stars

V poradí tretí štúdiový album DT Awake ma zďaleka nechytil tak za srdce ako predošlý Images and words.Awake je na môj vkus dosť drsný album a mám pocit,akoby tu tvrdosť prevládala nad melodickosťou.V tomto prípade sa mi zdá tá tvrdosť taká prvoplánová a umelo implantovaná.Prvé tri skladby sa u mňa dosť minuli účinkom a napriek mnohonásobnému posluchu mi nič nehovoria.V trojskladbe Erotomania/Voices/The silent man prichádza najsilnejší moment tohto albumu.Erotomania je asi najlepšia inštrumentálna skladba z tvorivej dielne DT.Plynulo prechádza do nasledujúcej temnej kompozície Voices,z LaBrie-ho hysterického škreku "sex is death,death is sex... naskakujú zimomriavky...a následne príde skľudnenie v podobe krehkej The silent man.Zvyšok albumu sa ďalej uberá v nastolenej tvrdej,pochmúrnej a temnej línii.Záverečná smutná Space -dye vest až príliš okato pripomína Pink Floyd.Smutná bodka za smutným albumom.Toto CD mám vo svojej zbierke,ale púšťam si ho len veľmi zriedka a to najmä vtedy,keď na mňa doľahne smútok a melanchólia,keď som z niečoho veľmi sklamaný , znechutený a neviem kam z konopí.Awake si púšťam asi tak dvakrát za
rok.Našťastie :-).

» ostatní recenze alba Dream Theater - Awake
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Dream Theater - Images And Words
2008-05-28

Dream Theater / Images And Words

5 stars

Nech si hovorí kto chce,čo chce podľa môjho názoru Dream Theater v deväťdesiatych rokoch poriadne rozčerili stojaté a stuchnuté progmetalové vody.Pre mňa boli DT v tej dobe jednoznačne láskou na prvé počutie :-).Nemôžem však tvrdiť,že by DT prišli s niečím novým.Z ich hudby cítiť vplyv takých velikánov žánru ako napr. Rush,Yes,Pink Floyd,Queensryche...Ale všetky tie vplyvy a ingrediencie sú tak majstrovsky namiešané,že výsledkom je mimoriadne pútavý,svieži a dynamický progmetal.Inštrumentálna zdatnosť týchto muzikantov je skutočne nevídaná.Niekde som čítal,že gitarový fenomén John Petrucci cvičí prstoklad až 6 hodín denne,niekedy sa to končí až úrazom prstov.Študovaný operný vokál Jamesa LaBrie-ho mi tiež neprekáža,skôr naopak...asi by som si nevedel predstaviť túto skupinu s iným vokalistom.Mimoriadne sa mi páčia práve také nižšie hlasové polohy v ktorých jedinečne vynikne LaBrie-ho zamatový hlas.To spojenie :operný spevák a progmetalová kapela, hodnotím v celkovom kontexte tejto hudby ako jednoznačne prospešné.Z celej diskografie DT mám tento album najradšej.Z tejto hudby priam vyžaruje pozitívna energia,texty sú výborné,nasadenie obrovské,inštrumentálne výkony majstrovské bez najmenšej chybičky.Nebudem podrobne rozoberať jednotlivé skladby,všetky sú výborné a pri ich opisovaní by som rozhodne nešetril so superlatívami,ale v prípade piatej deväť a pol minútovej kompozície Metropolis pt.1 urobím výnimku.Táto skladba je prepracovaná do najmenších detailov,je vidieť,že páni sú veľký pedanti...no pri počúvaní strednej inštrumentálnej pasáže zostávam "čumieť" s otvorenými ústami.Je vôbec v ľudských silách a schopnostiach takéto niečo zahrať?Niekedy mi to pripadá,ako keby to hrali nejaké supermoderné stroje na jadrový pohon,alebo nejakí vyklonovaní mutanti s nadľudskými schopnosťami.Skutočne,pred inštrumentálnymi výkonmi týchto pánov -klobúk dolu!Nech si hovorí kto chce,čo chce pre mňa je Images and words naprosto zásadný album a bez váhania dávam plný počet.Jednoducho nemôžem inak!

» ostatní recenze alba Dream Theater - Images And Words
» popis a diskografie skupiny Dream Theater


Queen - The Miracle
2008-05-27

Queen / The Miracle

2 stars

The miracle nie je teda skutočne žiadny zázrak!V úvodnej dvojskladbe Party/Khashoggi´s Ship sa síce nedá uprieť snaha o akúsi dravosť,ale všetko je to také bezzubé.Titulná The miracle mi pripadá dnes už taká trochu "opršaná",ale videoklip-to bol skutočne dobrý nápad,to treba oceniť!V skladbe I want it all prichádza najsilnejší moment tohto albumu.Priamočiara hardrocková "pecka",jedna z mojich najoblúbenejších skladieb od tejto legendárnej skupiny.Cez leto roku 1989 sa stala z I want it all moja letná no.1.Mal som ju nahratú na kazete z rakúskej hitparády a takmer stále mi "hrala v hlave".Veľmi chytľavá a ľahko zapamätateľná skladba,ale zároveň aj trvácna.Za priemerné songy považujem Invisible man,Breakthru,Scandal.Queen sa v tomto prípade akoby snažili vyvážiť túto priemernosť vynikajúcimi a nápaditými videoklipmi.Neviem však pochopiť prečo dali na tento album dve také úplne podpriemerné "vypchávky" ako Rain must fall a ešte hroznejšiu My baby does me.Čo to sakra je?!?Queen a takáto nuda???Reputáciu skupiny zachraňuje akurát posledná Was it all worth it.Z tohto albumu mám taký rozpačitý pocit.Viem,že v tej dobe asi nebola nálada v skupine práve najlepšia.Mercury oznámil,že koncertné turné k albumu sa nebude konať.Vtedy to zdôvodnil tým,že "sa nehodí,aby 42-ročný chlap pobehoval po pódiu v trikote",ale dnes už všetci vieme,že pravý dôvod spočíval v jeho zlom zdravotnom stave.To však neospravedlňuje skutočnosť,že štvorica tak výborných muzikantov nahrala taký slabý album.Queen som mal vždy rád,ale v tomto prípade si nemôžem pomôcť a hodnotím tento album iba dvomi hviezdičkami.Sorry,ak som sa niekoho dotkol.

» ostatní recenze alba Queen - The Miracle
» popis a diskografie skupiny Queen


Queen - A Kind Of Magic
2008-05-25

Queen / A Kind Of Magic

3 stars

Pamätníci mi iste dajú za pravdu,že v osemdesiatych rokoch,počas totality,vysielala vtedajšia československá televízia veľmi málo ako-tak pozerateľných programov.Jedným z nich boli "Športové ozveny" ktoré som zvyčajne sledoval každý pondelok večer o 20.30 hod. na druhom programe.A čo majú športové ozveny spoločné so skupinou Queen?Hneď vysvetlím.Bolo to niekedy v máji 1986,v jeden pondelňajší večer som opäť "čumel" na môj obľúbený program a práve dávali záznam z nejakého halového atletického mítingu.Na skok do výšky bol pripravený atlét,ktorého meno si už z pochopiteľných dôvodov nepamätám (veď je to už preboha 22 rokov!) a z reproduktorov priamo v dejisku hrala taká nudná orchestrálna hudba.Dotyčný atlét sa zamračil,zjavne mu to nevoňalo a gestom naznačil,aby mu tam pustili niečo iné.Vtom sa halou rozniesol hlas Freddieho Mercuryho a jeho "Its kind of Magic?".Atlét sa spokojne usmial,na znak súhlasu pokýval hlavou,sústredil sa na skok...zľahka sa rozbehol,skočil...latka sa trochu zatriasla,ale nepadla,zato padol nový svetový rekord!Hurá ,mágia funguje!!!Toľko spomienky...A kind of magic považujem dodnes za celkom solídny pop-rockový album.Treba povedať,že Queen neprišli v porovnaní s predošlým The works s ničím novým.Úvodná dynamická One vision,nadväzujúca na úspešné vystúpenie skupiny na koncerte Live Aid,vyšla na singli ešte na sklonku roku 1985.Titulná,celkom vydarená,už vyššie spomenutá A kind of magic s nápaditým,veľmi originálnym videoklipom tiež vcelku poteší.Ďalej za zmienku rozhodne stojí smutná Who wants to live forever,ktorú poznáme z filmu Highlander.Hymnická "štadiónovka" Friends will be friends je pre Queen typická pompézna hitovka v štýle We are the champions.Mňa osobne zaujala aj trochu zvláštna skladba Pain so close to pleasure(Bolesť je tak blízko radosti).Freddie spieva mimoriadne vysoko,pieseň má takú zvláštnu atmosféru,pripomína mi to nejaké černošské spirituály.No a v závere nás čaká hard-rocková smršť.No,Brian May sa musel dobre vyblázniť :-).Don´t loose your head poslucháča riadne nažhaví a potom to príde...Princess of the universe a som na vrchole blaha.Mimoriadne vydarená vec,páni môžu byť na ňu oprávnene hrdí.Vo vydeoklipe vystupuje aj Christopher Lambert,ktorý na pódiu s mečom zápasí s Freddiem o moc.Po vydaní tejto platne Queen odštartovali mimoriadne úspešné koncertné turné,dokonca odohrali aj svoj prvý koncert za železnou oponou-v Budapešti.Bohužial toto turné bolo aj ich posledné z pochopiteľných dôvodov.A kind of magic je príjemný album,ktorý sa veľmi dobre počúva,to je fakt.Nedá sa však povedať,že by v mojej duši zanechal nejakú hlbokú nezmazateľnú brázdu,alebo inak povedané,že by som z neho padol na zadok.Mrzí ma,že v osemdesiatych rokoch Queen svoju hudbu výrazne zjednodušili a zkomercionalizovali.Chýba mi to zvláštne nostalgické spojenie Mercuryho klasického klavíru a Mayovej "krbovej" gitary so zvláštnym,ale zároveň krásnym zvukom,ako ho poznáme z rokov sedemdesiatych.Mercury neskôr celkom rezignoval na svoj klavír,čo je myslím veľká škoda.Klavír nahradili v rokoch osemdesiatych módne,ale podľa mňa dosť neosobné syntetizátory s umelým zvukom.

» ostatní recenze alba Queen - A Kind Of Magic
» popis a diskografie skupiny Queen


Spock's Beard - Feel Euphoria
2008-05-20

Spock's Beard / Feel Euphoria

4 stars

V roku 2002,po dvojalbume Snow odchádza zo Spock´s beard charizmatický líder Neal Morse.Vtedy mi to pripadalo nemysliteľné,aby kapela pokračovala bez neho.Ale nikto nie je nenahraditeľný.SB nemuseli hľadať nového speváka,mali ho totiž priamo v kapele.Nick D´Virgilio,roky v tieni Neala Morsa sa ukázal ako dobrý spevák.Jeho hlasový prejav je trochu iný ako Nealov.Je omnoho agresívnejší,prenikavejší,rockovejší.Ešte k osobe Nicka D´Virgilia by som chcel dodať fakt,že v roku 1997 si zabubnoval aj na albume Calling all stations legendárnych Genesis.Prvú skladbu s divným názvom Onomatopoeia som počul prvýkrát z éteru niekedy v máji 2003.Bolo to v relácii Frndžalica,venovanej progrockovej a progmetalovej hudbe,vysielanej dnes už neexistujúcim rádiom Nitra.Túto reláciu uvádzal starý 105kilový kábel Raymond Kaňa :-)...nuž čo k tomu dodať,bola to dobrá relácia,škoda jej.Vtedy som si túto skladbu nahral na kazetu ,počúval som ju dookola a nevychádzal z údivu.SB teda riadne pritvrdili!Neskôr som si kúpil CD a skutočne...SB sa vzdialili od melodického symfonického progrocku a začali sa uberať priamočiarejším rockovým smerom.Chcel by som upozorniť ešte na šesťdielnu kompozíciu A guy named Sid,ktorá evokuje staré progrockové časy...ja som bol z nej dosť namäkko a je tak tomu vlastne doteraz.Trochu slabá skladba je titulná experimentálna Feel euphoria a bonusovú From the messenger si mohli páni fakt odpustiť :-(.Inak celkom dobrý rockový album za 3,5 hviezdičky.A keďže som mal SB vždy rád,zaokrúhlujem smerom nahor.

» ostatní recenze alba Spock's Beard - Feel Euphoria
» popis a diskografie skupiny Spock's Beard


Riverside - Second Life Syndrome
2008-05-17

Riverside / Second Life Syndrome

5 stars

From day to day
From hand to mouth
We´re turning around
Vicious ritual...

Second life syndrome je vrcholné dielo polského zoskupenia Riverside,ktoré ich doslova katapultovalo do prvej ligy svetového progmetalu.Druhá časť trilógie opisujúca boj hlavného hrdinu s hroznou duševnou chorobou-schizofréniou.AFTER:zlovestný šepot až z toho mrazí,smutný spev dopľňa kvílivá gitara.Pochmúrna atmosféra vtiahne poslucháča do akejsi schizoidnej pasce z ktorej niet úniku.VOLTE-FACE:zdrvujúci úvod albumu plne v štýle Riverside,tvrdé gitarové riffy,vynikajúce klávesy Michala Lapaja ,sólujúca "gilmourovská" gitara...Precítený vokál Mariusza Dudu sa v sekunde zmení na diabolsky zdrvujúci chrapot.CONCEIVING YOU:jemná balada,akási iskierka nádeje pre hlavného hrdinu nesúceho ťažký batoh plný bolesti.SECOND LIFE SYNDROME:titulná kompozícia a jednoznačne prvý vrchol tohto albumu!Floydovský úvod,takmer šestnásťminútová progmetalová extáza,pochmúrna atmosféra vygradovaná až do krajnosti!ARTIFICIAL SMILE:falošný úsmev falošného priateľa.Skôr závistlivý,zloprajný úškľabok ako úsmev.Falošní,neúprimní ľudia sú ako obielené hroby -zvonku uhľadenosť,zvnútra páchnúca hniloba...I TURNED YOU DOWN:opäť floydovský motív podfarbený nádhernými gitarovými sólami.REALITY DREAM III.:myšlienkový chaos,preludy,halucinácie,nikdy nekončiace utrpenie...Občas sa objaví slabá iskierka nádeje,ktorú vzápätí vystrieda absolútne temno...Poslucháč ako prikovaný ku kreslu zo zatajeným dychom prežíva osud hlavného hrdinu.Naozaj sa z tohto uzavretého zakliateho kruhu utrpenia nedá vystúpiť?DANCE WITH THE SHADOW:druhý vrchol albumu.Kľudný úvod vystrieda v druhej minúte nekompromisná smršť gitarových riffov a Dudov vražedný chrapot v piatej minúte?Doslova mi od hrôzy stoja všetky chlpy na tele...absolútna,hlboká beznádej!BEFORE:zmierenie so svojím osudom,očistná katarzia tvrdo vykúpená bolesťou.
Viac k tomu nemám čo dodať-MAJSTROVSKÉ DIELO plne si zasluhujúce päť hviezdičiek !

» ostatní recenze alba Riverside - Second Life Syndrome
» popis a diskografie skupiny Riverside


Electric Light Orchestra - Time
2008-05-14

Electric Light Orchestra / Time

5 stars

Keby som mal veľmi stručne charakterizovať tento album, použil by som slovné spojenie - sci-fi rozprávka. A to veľmi pôvabná. Time je podľa mojej mienky nadčasové a skoro neopočúvateľné dielo. Time je dôkaz geniality jej autora - Jeffa Lynnea. Krásne melódie, striedanie nálad, neopísateľná pohoda sálajúca z reproduktorov... Time je ako láskavé pohladenie duše. Jeffov skladateľský rukopis je mimoriadne originálny. Všade kde pôsobil, spomeniem napríklad hviezdnu superskupinu The Traveling Wilburys, alebo trebás jeho spoluprácu s Tomom Pettym, bol jednoznačne prínosom. Tento album odporúčam počúvať skoro ráno - skvele Vás naštartuje do nového dňa, alebo večer po práci, keď ste unavení - zabudnete pri počúvaní na starosti a zistíte, že život netreba brať až tak vážne :-)

PS: Na remastrovanej verzii sú ešte tri bonusy, ktoré rozhodne stoja za povšimnutie.

» ostatní recenze alba Electric Light Orchestra - Time
» popis a diskografie skupiny Electric Light Orchestra


Morse, Neal - Sola Scriptura
2008-05-07

Morse, Neal / Sola Scriptura

3 stars

Neal Morse,bývalý člen,spevák a vedúca osobnosť skupiny Spock´s beard a tiež duša hviezdneho projektu TransAtlantic,je bezpochyby skvelý chlapík.A tiež nepochybujem o tom,že jeho túžba po pravde,poznaní a viere v Boha je úprimná.Neal má jednoducho charizmu ,akú mávajú ľudia,ktorí sa snažia konať dobro a sú hlboko presvedčení o správnosti nastúpenej cesty.Dojíma ma pokora s akou Neal Morse pristupuje k svojej viere a k životu.A preto rozhodne nie je náhoda ,že práve tento umelec je momentálne najvýznamnejším predstaviteľom tzv. kresťanského progresívneho rocku.S náboženskými témami začal Neal ešte ako člen Spock´s beard na dvojalbume Snow po ktorom opustil domovskú kapelu a tiež projekt TransAtlantic a rozhodol sa pre sólovú kariéru.Postupne vydal tri silne nábožensky orientované štúdiové albumy,na ktorých opisuje svoje hladanie Boha a prežívanie viery.Album Sola scriptura nie je už tak úzko zameraný na chválospevy oslavujúce Boha a Ježiša Krista,ale rozpráva príbeh náboženského reformátora Martina Luthera zápasiaceho s neprávosťami vtedajších predstaviteľov cirkvi.Albumu dominujú dlhominutážne,rozkošatené a mimoriadne dramatické kompozície,verne odrážajúce a popisujúce ťažké duševné rozpoloženie Martina Luthera.Prínosom je aj veľmi invenčná hra hosťujúceho gitaristu Paula Gilberta známeho tiež zo skupiny Mr.Big.Toľko pozitíva.A teraz budem aj trochu kritický.Ak poslucháč dobre pozná predošlú Nealovu tvorbu,tak sa pri počúvaní tohto albumu určite neubráni pocitu,že majster sa už opakuje.Tiež vydať už štvrtý album s náboženskou tématikou je trochu moc.Všetkého veľa škodí,život nie je len o náboženstve a vierouke a dovolím si tvrdiť,že človek s takým rozhľadom a intelektom ako Neal Morse sa môže veľmi kompetentne vyjadriť aj k iným rovnako závažným témam a problémom,ktoré život prináša.Neal na to má!O tom som presvedčený!Keď zrátam všetky za a proti-moje konečné hodnotenie sú tri hviezdičky.

» ostatní recenze alba Morse, Neal - Sola Scriptura
» popis a diskografie skupiny Morse, Neal


Queen - Innuendo
2008-04-08

Queen / Innuendo

4 stars

Queen sa na tejto platni vypäli skutočne k vrcholnému výkonu!Titulná skladba Innuendo debutovala vo februári 1991 na prvom ! mieste britskej hitparády.Pamätám si na veľmi pekný videoklip a v strednej časti doslova exceluje svojimi "španielskymi" rytmami gitarový virtuóz Steve Howe zo skupiny Yes a na záver sa opäť privalí hardrocková smršť.To je paráda!Táto skladba je pre mňa neopočúvateľná a mám ju rovnako rád ,ako Bohemian rhapsody.Druhá skladba je tiež vynikajúca so zaujímavým motívom,mimochodom bola veľmi populárna v Hongkongu,kde obsadila prvé miesto tamojšej hitparády.A tretia pecka Headlong,tú tiež netreba nejako zvlášť predstavovať.Freddie Mercury na tomto albume podal mimoriadny hlasový výkon za ktorý si zaslúži uznanie.Bol to pán spevák s mimoriadnym hlasovým rozsahom...škoda ho.Aj v skladbe Don´t try so hard spieva ako o život takým zvláštnym vypätým vokálom až z toho mrazí.Bohužial na tomto albume sú aj trochu slabé miesta,spomeniem Taylorovu Ride the wild wind -opäť automobilová a pretekárska téma,už je to dosť ošúchané,"mňaukacia" Delilah ma tiež nejako moc nenadchla a tiež All Gods people nepatrí medzi moje obľúbené skladby.Smutný album končí famóznou Show must go on skutočne vo veľkom štýle.Veľmi kvalitná platňa a zároveň dôstojná rozlúčka Freddie Mercuryho a skupiny Queen s fanúšikmi.

» ostatní recenze alba Queen - Innuendo
» popis a diskografie skupiny Queen


Focus - Focus 3
2008-04-06

Focus / Focus 3

4 stars

Moja najoblúbenejšia skupina z krajiny tulipánov.Úvodná skladba Round goes the gossip -klasický rezký "otvírák" od Focus v štýle Hocus pocus z albumu Moving waves,alebo Harem scarem z legendárneho Hamburger concerto.Mimoriadne invenčné klávesy Thijs van Leera,radosť počúvať.Love remembered je smutno-melancholická skladbička,cítiť z nej zasnenú nostalgiu sedemdesiatych rokov.A Sylviu?Tú milujem!Jedna z najlepších skladieb od Focus.Pri počúvaní nasledujúcej Carnival fugue si predstavujem karneval v stredovekých Benátkach,pestro vyobliekaných gondoliérov,smutné a výsmešné masky zúčastnených...Odpoveď,otázka,otázka,odpoveď?...to je dialóg...alebo výsluch?:-)Trojminútovka Elspeth of Nottingham nás odveje kamsi do renesancie.A záverečná,vyše dvadsaťtri minútová kompozícia Anonymus two-to sú hotové progrockové orgie!Rezký úvod,flauta v štýle Jethro tull a la Ian Anderson,stredná čast s mimoriadne zaujímavým sólom Berta Ruitera na basgitaru a k záveru sa pridá Pierre van den Linden so svojím zdrvujúcim sólom na bicie.Nakoniec sa ešte zopakuje úvodný motív a spejeme k slastnému vyvrcholeniu.Predvedené inštrumentálne výkony môže väčšina súčastných kapiel len ticho závidieť.Momochodom,závisť je najhoršia ľudská vlastnosť!

» ostatní recenze alba Focus - Focus 3
» popis a diskografie skupiny Focus


Van Der Graaf Generator - Still Life
2008-03-24

Van Der Graaf Generator / Still Life

5 stars

Ak máte radi divokú,nespútanú adrenalínovú jazdu na horskej dráhe tak tento album je určený pre Vás!Ani sa nenazdáte ako sa pokojné pasáže "zvrhnú" do zbesilého tempa,Peter Hammill opäť prekvapí svojím hlasom,tentokrát vypätým drsným chraplákom.Pokiaľ v prvých dvoch skladbách sú iba náznaky nejakých turbulencií,v tretej La Rossa to už páni vybalia naplno a neberú na nič ohľad.Hudba zbesilo pulzuje ako živel odtrhnutý z reťaze.VdGG nenechávajú nikoho na pochybách,že sú stále živí...a ešte ako!Určité skľudnenie prinesie skladba My room,silne mi pripomína House with no door z albumu H to he...Záverečná Childlike faith... opäť v štýle La Rossy,najmä druhá polovica je ako nekontrolovateľná reťazová reakcia.Hammill spieva s obrovským nasadením,akoby nastal posledný okamih jeho života.Potrebuje ten chlap vôbec dýchať?Mám pocit,že si vykričí a vychrapčí hrdlo,že úplne skolabuje a potom ho záchranka odvezie na jednotku intenzívnej starostlivosti,kde ho napoja na prístroje...Keď sa ešte pridajú Bantonove hammondky a Jacksonov diabolský saxofón...rozpúta sa hotové inferno a dielo skazy je dovŕšené!A nastalo ticho.Dokonalý album,len mi trochu chýba Hammillovo oblúbené slovo Emperor :-).

» ostatní recenze alba Van Der Graaf Generator - Still Life
» popis a diskografie skupiny Van Der Graaf Generator


Van Der Graaf Generator - H to He, Who Am the Only One
2008-03-23

Van Der Graaf Generator / H to He, Who Am the Only One

5 stars

WARNING/Výstraha:Tento hudobný materiál je vysoko návykový!!!

Pre mňa bez váhania päťhviezdičková záležitosť a doslova artrocková biblia.S týmto albumom som začínal spoznávať tajomnú hudbu VDGG,možno preto ho mám tak rád.Godbluff,Still life,Pawn heart sú tiež výborné platne,každá je svojím spôsobom iná,ale Ha to he...sa do mojej mysle a do môjho srdca zapísala úplne nezmazateľne.Už pri intre skladby Killer mi začína behať mráz po chrbte...Jacksonov saxofón je výnimočne nápaditý,skvele dotvára atmosféru prechádzajúcu miestami až do psychedélie.Peter Hammil spieva úžasne svojím nenapodobiteľným kúzelným až éterickým vokálom,ktorý miestami naliehavo vystupňuje takmer za hranicu vnímania.Smutno-zvláštna melancholická až zlovestne pochmúrna House with no door,kompozične náročné a zložité viacdielne skladby The emperor... a Lost...Nuda teda vôbec nehrozí!A záverečná Pioneers over C. zavedie poslucháča hlboko do tajov nekonečného vesmíru.Najmä záverečná pasáž je veľmi pôsobivá a celkom nenútene a voľne prechádza do psychedélie.Opäť výborný Jacksonov saxofón.H to he...práve dohrala a ja mám silné nutkanie znovu stlačiť tlačidlo play na mojom cd prehrávači.Majstrovské dielo!

» ostatní recenze alba Van Der Graaf Generator - H to He, Who Am the Only One
» popis a diskografie skupiny Van Der Graaf Generator


Queen - The Works
2008-03-22

Queen / The Works

3 stars

Queen sa oproti predošlému discoalbumu Hot space značne zlepšili.To sa nedá uprieť.Úvodná rádiohitovka Radio ga-ga je už dnes taká opršaná,ale vtedy v roku 1984 sa mi celkom páčila.Nahral som si ju z rakúskej hitparády a dosť často som ju počúval.Vtedy bola taká doba,boli sme za železnou oponou a dosť nekriticky sme brali všetko zo západu.Malo to pre nás akúsi príchuť slobody.Nasledujúca hardrocková Tear it up -tak takýto Queen sa mi páči!Its a hard life -typický Mercuryho skladateľský rukopis,celkom príjemná skladba iba videoklip je až príliš "prečačkaný" a gýčový.Freddie v smiešnom červenom kostýme vyzerá ako kohút.Na môj vkus príliš teatrálne.Ďalšia notoricky známa hitovka I want to break free,ktorú aj vtedajšie československé rádiá hrávali doslova do zblbnutia.Keep passing the open windows tiež stojí za zmienku a to najmä výborný Mercuryho text.Predposlednú pecku Hammer to fall tiež netreba nejako zvlášť predstavovať.Queen hrajú to,čo im najviac sedí,čo je pre nich prirodzené.Záverečná trochu smutná a hĺbavá Is this the world we created? núti k zamysleniu.Queen nahrali celkom dobrú platňu a aspon čiastočne sa rehabilitovali za predošlý lapsus Hot space.Zaslúžené tri hviezdičky.

» ostatní recenze alba Queen - The Works
» popis a diskografie skupiny Queen


Queen - Hot Space
2008-03-17

Queen / Hot Space

1 stars

Discoqueen?Tanečný parket,zo stropu visiaca trblietavá a točiaca sa discogula...hrozná predstava.Táto poloha skupine Queen vôbec nesedí!Aj nálada v skupine bola v tej dobe na bode mrazu.Dokonca sa aj písalo,že Queen sa čoskoro rozpadnú.O tom svedčil aj fakt,že pri nahrávaní tejto platne prišiel Mercury do štúdia len na to,aby čo najrýchlejšie odspieval svoj part a potom hneď odišiel.V tej dobe ho viac zaujímal sex ako nejaká kvalitná hudobná tvorba.A tak Hot space aj vyzerá!A keď k tomu prirátame aj priblblé videoklipy,Body language v tomto smere skutočne vyniká,tak nie sa čo čudovať,že fanúšikovia tento nepodarok väčšinou odmietali.Veľakrát som sa zamýšlal,prečo skupina Queen nahrala tak príšerný album.Ako vysvetlenie sa mi ponúka fakt,že zhruba v tej dobe,v roku 1982,vydal Michael Jackson slávnu platňu Thriller,ktorá sa predávala na milióny.Queen sa pravdepodobne chceli zviesť na tejto módnej funky vlne.To sa však nepodarilo a skupina Queen nahrala najväčší prepadák v celej ich bohatej kariére.Ja sám som mal Hot space asi desať rokov nahratý na audiokazete a asi tak dva-tri krát za rok som si to vypočul a stále som hladal niečo,čo by ma zaujalo.Bohužial márne.Ako oáza v púšti disca pôsobia skladby Life is real,Las palabras de amor a hitovka Under pressure s Davidom Bowiem,ktoré sú ako-tak počúvatelné.Iba kvôli nim hodnotím tento album jednou hviezdičkou.Bŕŕŕ

» ostatní recenze alba Queen - Hot Space
» popis a diskografie skupiny Queen


Queen - Jazz
2008-03-16

Queen / Jazz

2 stars

Priznám sa,že albumy po A day at the races nemám príliš v láske.Už úvodná skladba Mustapha silne zaváňa gýčom.A vôbec ústredná téma albumu,bicyklujúce sa nahé dievčatá,je skutočne veľmi "duchaplná" a na Queen neuveriteľne plytká.Z tohto albumu mám rád akurát tak Jealousy a typicky queenovskú Don´t stop me now.Ten zvyšok je čajový.V porovnaní s klenotmi typu A night at the opera,Sheer heart attack,alebo Queen II mi album Jazz pripadá ako ošklbaná hus.Moje hodnotenie:slabé,plytké a nezáživné.

» ostatní recenze alba Queen - Jazz
» popis a diskografie skupiny Queen


Genesis - Live Over Europe 2007
2008-03-16

Genesis / Live Over Europe 2007

4 stars

Prvý počin skupiny Genesis v zostave Banks,Collins,Rutherford,Thompson,Stuermer po pätnástich rokoch.Legendárna skupina,páni muzikanti bez hviezdnych manierov a škandálov odohrali beznádejne vypredané európske turné,ktoré sa konalo vo významných metropolách zväčša pod holým nebom na velkých futbalových štadiónoch.Je sympatické,že do svojho playlistu zaradili okrem notoricky známych rádiohitov aj art-rockové perly z rokov sedemdesiatych.Spomenul by som medley In the cage,ktoré plynulo prechádza do krehkej skladby Afterglow z albumu Wind and wuthering a tiež na druhom disku nádhernú skladbu Ripples odohranú na koncerte v Prahe.Celý koncert končí úplnou klasikou Carpet crawlers z legendárneho albumu Lamb lies down on Broadway z roku 1974.Na záver treba povedať,že koncert nemá takú iskru a spontánnosť ako to bolo u starších albumov Second out,alebo Three side live a je cítiť istú muzikantskú rutinu,ale nie sa čo čudovať,pretože páni pôsobia na hudobnej scéne takmer štyridsať rokov takže ťažko očakávať,že by nejako vybočili zo zabehnutých kolají.Za predvedený výkon si ale plne zaslúžia štyri hviezdičky.

» ostatní recenze alba Genesis - Live Over Europe 2007
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Nursery Cryme
2008-03-11

Genesis / Nursery Cryme

5 stars

Ďalšia päťhviezdičková klasika od Genesis.Kapele veľmi prospela personálna výmena najmä na poste bubeníka.Phil Collins je oveľa lepší bubeník ako John Mayhew,jeho hra je taká vzdušnejšia a technicky vyspelejšia.Tiež Steve Hackett,ktorého Genesis našli na inzerát,mi lepšie \"pasuje\" ako jeho predchodca Anthony Phillips,ktorý dával prednosť akustickej gitare a dvanásťstrunke.Hackettova hra je taká živšia a najmä tie jeho plačlivé a zasnívané sóla milujem.Album začína zaujímavým príbehom \"nadržaného\" Henryho \"The musical box\".Nasleduje pôvabná miniskladbička For absent friends a potom absolútna \"bomba\" \"The return of the giant hogweed\" rozprávajúca príbeh o agresívnej a rozpínajúcej sa nepríjemnej rastline,ktorá sa volá boľševník (v naších končinách to bol boľševik:-),ale to je už trochu iný príbeh).Nasleduje úderná paródia \"Harold the barrel\" a potom krehká \"Harleqin\".Na záver \"zlatý klinec\" programu,dojímavý príbeh o hermafroditovi \"The fountain of Salmacis\"-absolútny vrchol.Nádherná hudba a absolútna progroková extáza!Majstrovské dielo...skrátka klasika.

» ostatní recenze alba Genesis - Nursery Cryme
» popis a diskografie skupiny Genesis


Watch, The - Vacuum
2008-03-09

Watch, The / Vacuum

5 stars

Hudba The Watch je pre mňa,ako dlhoročného skalného obdivovateľa gabrielovských Genesis doslova požehnaním.Doslova a do písmena!Prvýkrát som sa s touto skupinou stretol na stránkach progarchives a ako to už v živote býva,úplnou náhodou.Len tak zo zvedavosti som si klikol na videoklip Damage mode.A zažil som dokonalé déja vu.Keď som si potom zohnal originál CD,bol som úplne na vrchole blaha!Pri počúvaní tohto albumu mám často pocit,akoby som počul nejaké archívne,dlhé roky prísne utajené nahrávky skupiny Genesis z legendárneho obdobia rokov 1970 až 1975.Totožné hudobné postupy a fígle,tie isté emócie,nefalšovaný feeling rokov sedemdesiatych a hlas Simone Rossettiho na nerozoznanie od Gabriela.Album je,čo sa týka kvality,veľmi vyrovnaný bez hluchých miest.Vždy keď počúvam skladbu Wonderland,tisnú sa mi slzy do očí.Som dojatý...starý dobrý GENESIS je späť!

» ostatní recenze alba Watch, The - Vacuum
» popis a diskografie skupiny Watch, The


Saga - Trust
2008-03-04

Saga / Trust

4 stars

Trust mám veľmi rád a toto CD má v mojej hudobnej zbierke čestné miesto.Kanadská skupina Saga si po celé obdobie svojej existencie (a je to už tridsať! rokov) udržala vysokú úroveň svojej tvorby a špecifický,nezameniteľný štýl.Nedá sa označiť Sagu ako progrockovú kapelu,skôr by som povedal,že Saga vždy tak s progrockom koketovala.V niektorých obdobiach viac,v iných menej.Napríklad taký album Generation 13 z roku 1995 môžem s kludným svedomím pokladať za progrockový.Ale vrátim sa k téme.Album Trust patrí podľa mňa k tomu najlepšiemu čo Saga kedy nahrala.Je to veľmi svieža hudba,nechýbajú dobré nápady a pri počúvaní mám vždy veľmi dobré pocity.Páni muzikanti hrajú s prehľadom,je cítiť dlhoročnú zohratosť a Michael Sadler spieva ako vždy skvelo svojím zvláštnym nezameniteľným hlasom.Preto som bol aj trochu smutný,keď som sa nedávno dočítal,že Michael po vlaňajšom albume 10,000 days z kapely Saga odchádza.No uvidíme ako to všetko nakoniec dopadne...

» ostatní recenze alba Saga - Trust
» popis a diskografie skupiny Saga


Transatlantic - Live in America
2008-02-29

Transatlantic / Live in America

1 stars

Teraz budem asi dosť kritický,ale inak sa nedá ak chce byť človek aspon trochu objektívny.Mám rád oba štúdiové albumy skupiny Transatlantic(SMPT,Bridge across forever) a ohodnotil by som každý z nich štyrmi hviezdičkami...ale Transatlantic "na živo" to je katastrofa!Pripadá mi to,ako vystúpenie nejakej vidieckej,amatérskej,garážovej kapely...ako keď sa večer po práci stretnú starí unavení páni a chcú si spolu trochu zahrať,len tak pre zábavu.Vôbec sa to nepodobá na profesionálnych hudobníkov,ktorí hrajú v kapelách zvučných mien.Vypočul som si obe koncertné dvojplatne,aj Live in America,aj Live in Europe.Moje hodnotenie?Inštrumentálne výkony veľmi neisté a nepresvedčivé a výkony vokalistov katastrofálne.Na Live in Europe nepomáha ani účinkovanie hosťujúceho speváka Daniela Gildenlowa z Pain of salvation.Pri počúvaní týchto koncertov sa často nemôžem ubrániť pocitu,že keby som si dal dve-tri borovičky,asi by som to zaspieval lepšie :-).Transatlantic na živo,napriek hviezdnemu obsadeniu,jednoducho nemá šťavu a tieto koncerty odporúčam len nenáročým poslucháčom a fanatickým fanúšikom a zberateľom.

» ostatní recenze alba Transatlantic - Live in America
» popis a diskografie skupiny Transatlantic


Queen - News Of The World
2008-02-25

Queen / News Of The World

3 stars

News of the world som prvýkrát počul u jedného môjho príbuzného zo starej praskajúcej vinylovej platne vyrobenej v Juhoslávii.Prvé dve skladby pozná snáď každý,netreba ich zvlášť predstavovať.Zanechávajú v človeku taký povznášajúci pocit...ten je však už vzápätí vrhnutý do prachu treťou punkovou ?! odrhovačkou Sheer heart attack.Tu mi už zamrzol úsmev na tvári.Tiež Get down make love je "podarené" dielko.Nejde mi do hlavy,že Queen takto ľahko podlahli módnym trendom.Akú-takú úroveň albumu zachraňujú skladby Spread your wings,Its late a nádherná záverečná Mercuryho My melancholy blues.Zvyšok stojí za prd.Je však treba priznať,že Queen si predošlými vydarenými albumami (Queen II,Sheer heart attack,Night at the opera a Day at the races) nastavili latku prekliate vysoko.Takže dávam iba slabé tri hviezdičky a to tiež z toho dôvodu,že skupine Queen sa "podaril" ešte väčší prepadák Hot space v osemdesiatomdruhom :-(.

» ostatní recenze alba Queen - News Of The World
» popis a diskografie skupiny Queen


Queen - A Day At The Races
2008-02-21

Queen / A Day At The Races

5 stars

Skladby z albumu A day at the races vznikali približne v tom istom období ako skladby z Night at the opera,preto môžem smelo označiť Deň na dostihoch za pokračovanie Noci v opere.Na tomto albume je cítiť určitú kontinuitu s predošlým a to nielen čo sa týka témy (opäť humor bratov Marxovcov),ale aj hudobných postupov,zborových vrstvených vokálov,vynikajúcich inštrumentálnych a vokálnych výkonov a tiež celkovej atmosféry.Aj obal platne,je až na pozadie,takmer totožný.Možno by bolo teoreticky celkom zaujímavé,keby Noc a Deň vyšli spolu ako dvojalbum.Na vianoce roku 1976 sa stáva tento album najpredávanejším vo Velkej Británii a na prvom mieste v hitparáde zotrvá ešte dlhé týždne.Nemá význam podrobne opisovať každú skladbu,pretože tento album je skutočne výborný,kvalitatívne vyrovnaný,žánrovo pestrý...Tie skladby sú ako kamienky,ktoré spolu vytvárajú nádhernú mozaiku.Veď aj samotný Groucho Marx bol oboma platňami nadšený a členom skupiny Queen poslal dokonca aj blahoprajný telegram.Dňom na dostihoch sa podľa mňa končí to najtvorivejšie,najplodnejšie a najhodnotnejšie obdobie v historii tejto legendárnej kapely.Nasledujúce platne News of the world a Jazz už zďaleka nedosahujú úroveň albumov Night at the opera a Day at the races.Moje hodnotenie: *****

» ostatní recenze alba Queen - A Day At The Races
» popis a diskografie skupiny Queen


Queen - A Night At The Opera
2008-02-20

Queen / A Night At The Opera

5 stars

Noc v opere je album,ktorý poslucháča priam ohromí svojou pestrosťou.Už úvodná skladba Death on two legs,ktorú Queen venovali bývalému manažérovi,ktorý im značne strpčoval život,dokazuje,že tentokrát sa jedná o čosi výnimočné.Celým albumom sa ako zlatá niť tiahnu výborné hudobné nápady,sviežosť,ľahkosť a zároveň pohoda.Druhá skladba Lazing on a sunday afternoon doslova evokuje náladu čierno-bielych grotesiek a gagov legendárnych bratov Marxovcov.Stačí len zatvoriť oči a zapojiť fantáziu a predstavivosť.V nasledujúcej Im in love with my car sa Roger Taylor venuje téme,ktorá mu je najbližšia.Jeho veľkou vášňou sú rýchle pretekárske autá,jazdenie s "vetrom opreteky"...V piesni dominuje typický Rogerov "chraplák".Po melodickej a chytlavej Youre my best frend pod ktorú sa ako autor podpísal basgitarista John Deacon a 39-zaujímavej sci-fi pesničke Briana Maya nasleduje hardrocková Sweet lady.Hravá a pohodová Mercuryho Seaside randezvous znovu vzdáva hold starým časom a láskavému humoru bratov Marxovcov.The prophets song-trochu zvláštna pieseň,podľa mňa prvý vrchol albumu.V strednej časti exceluje Freddie Mercury so svojím výrazným,okúzlujúcim vokálom.Bože,ale mu to spievalo!Love of my life-jemná skladba,ktorú ani netreba predstavovať,je notoricky známa.Mercury spieva veľmi precítene.Tvrdí sa,že bola venovaná Freddieho najväčšej životnej láske Mary Austin.Nasleduje Mayova Good company a na záver najväčší klenot,takmer šesťminútová absolútna klasika Bohemian rhapsody.Proste nádhera!Veľkolepý song,kde Mercury s úplnou ľahkosťou spojil pop,operu a hard rock.Túto skladbu som počul snáď tisícosemstošesťdesiatdeväť krát :-))),stále ma niečím zaujme,nenudí a vždy sa na ňu teším.Album končí anglickou hymnou v gitarovom prevedení Bryana Maya.Skupine Queen patrí za tento album absolutorium.Noc v opere sa zaradila do zlatého fondu hudby.Viac k tomu nemám čo dodať.Je to jednoznačne za plný počet.

» ostatní recenze alba Queen - A Night At The Opera
» popis a diskografie skupiny Queen


Marillion - Marbles
2008-02-15

Marillion / Marbles

4 stars

Tento skvostný album vlastním zatiaľ len v jednodiskovej verzii.Bohužial tú pôvodnú dvojdiskovú sa mi ešte nepodarilo zohnať.Na úvod by som chcel povedať,že viac sa mi páči tvorba Marillionu počas pôsobenia charizmatického frontmana Fisha (William Dereck Dick) v osemdesiatych rokoch,ako to neskoršie "Hogarthovské" obdobie.To však neznamená,že sa na Marillion po roku 1988 pozerám cez prsty a že ich sučasnú hudbu nejako zatracujem.Myslím si,že po odchode Fisha vydali Marillion minimálne štyri veľmi solídne a kvalitné albumy /Seasond end(1989),Brave(1994),Anoraknophobia(2001) a Marbles(2004).Album Marbles začína trochu temnou,takmer štrnásťminútovou skladbou "The invisible man",ktorá rozpráva príbeh o mužovi,ktorý sa stal pre svoje okolie neviditelným,zatiaľčo on osobne veľmi intenzívne vníma všetko dianie.Mužovo nešťastie a zúfalstvo sa stupňuje,pretože ho nikto nevidí a nepočuje.Steve Hogarth narába so svojím hlasom majstrovsky,dotvára celkovú bezútešnú a beznádejnú atmosféru vygradovanú na záver až do šialeného škreku.Poslucháčovi,ktorý sa vcíti do trpkého osudu nešťastného muža, behá až mráz po chrbte...Nasleduje prvá farebná gulička "Marbles I" a potom vcelku vydarená chytľavá hitovka "Youre gone",ktorú vystrieda krehká balada "Angelina".Po druhej farebnej guličke "Marbles II" nasleduje povzbudivá "Dont hurt yourself"(Netráp sa) a magická "Fantastic place"...Záver je tiež úchvatný v podobe dlhšej kompozície "Neverland".Na jednodiskovej verzii je ešte ako bonus singlová podoba skladby "Youre gone".Chcel by som tiež pochváliť veľmi pekný a zaujímavý obal a vkusný booklet.Marbles je vydarený album,ktorý sa veľmi dobre počúva a môžem ho každému iba odporučiť.

» ostatní recenze alba Marillion - Marbles
» popis a diskografie skupiny Marillion


Genesis - Selling England By The Pound
2008-02-05

Genesis / Selling England By The Pound

5 stars

Selling England by the pound sa dlhodobo objavuje vo všetkých progrockových anketách na popredných miestach.Je bez pochybností vynikajúci album.Mne osobne sa ale viac páči predošlý album Foxtrot,ktorý je vyváženejší,kompaktnejší,bez nejakých slabých miest.Dancing with the moonlit knight-krásna úvodná skladba s typickou genesisovskou melancholiou,rozprávačský typ piesne s následnou gradáciou.Druhá "hitovka" I know what I like...mi však do celkového konceptu veľmi nesedí a rozhodne nepatrí medzi moje oblúbené skladby.Nasledujúca Firth of fith je už iné kafe,takýto Genesis mám rád,to je hudba podľa mojich predstáv.Nádherné klavírne intro,pieseň sa pomaly rozbieha...najviac sa vždy teším na strednú inštrumentálnu klávesovú pasáž...úžasné!Collinsom spievaná More fool me je dˇalšie slabšie miesto na albume,pieseň je taká nemastná-neslaná,nudná až nezáživná.Zvláštna kompozícia The battle of Epping forest v ktorej vystupujú bizarné postavičky z londýnskeho podsvetia,zhudobnená vojna gangov...vzrušujúce počúvanie.Za vrchol tohto albumu však považujem krehkú epickú kompozíciu The cinema show.Keby sa ma niekto opýtal ako si predstavujem univerzálnu krásu v hudobnej forme ,asi by som mu pustil túto skladbu.Celý album vkusne končí skladbičkou Aisle of plenty,kde sa opakuje ústredný motív platne.Napriek slabším miestam hodnotím plným počtom hviezdičiek.

» ostatní recenze alba Genesis - Selling England By The Pound
» popis a diskografie skupiny Genesis


Fermata - Simile...
2008-02-03

Fermata / Simile...

4 stars

Rok 1993 znamenal veľkolepý návrat najlepšej slovenskej kapely Fermata.Po sedemročnej odmlke prišli páni s naozaj silným a kvalitným materialom.Samozrejme v pozmenenej zostave.Tomáša Berku,ktorý medzičasom pôsobil v USA nahradil dˇalší vynikajúci klávesák Martin Hanzel.Zosnulého bubeníka Karola Oláha vystriedal Jindrich G. Planka a o pár rokov neskôr Martin Valihora,absolvent prestížnej Berklee music college.A neskôr sa do skupiny vrátil legendárny bassgitarista Fedor Frešo(Prúdy,Collegium Musicum....A samozrejme musím spomenúť dušu tejto skupiny,autora hudby a excelentného gitarového virtuoza Františka Grigláka.Album Simile...je už o niečom inom,ako legendárne jazz-rockové albumy Huascaran alebo Dunajská legenda.Fermata zaznamenala výrazný posun od jazz-rocku k inštrumentálnemu melodickému rocku,ako ho poznáme napríklad z tvorby Joa Satrianiho.Už úvodná nadupaná pecka Dr.Gamow,ktorou Fermáta zvyčajne začínala koncerty,nenechala nikoho na pochybách,že skupina naozaj chytila "druhý dych".Platňa sa veľmi dobre počúva,tvrdé rockové skladby umne striedajú akustické inštrumentálne oddychovky.Vrcholom je nádherná hitovka "Spomienka na Amsterdam" s nápaditým videoklipom,v ktorom Ferovi Griglákovi v uliciach Amsterdamu uniká krásna neznáma...alebo,že by to bol iba prelud?Záver v podobe skladby "Hrdzovlasá" (Foxy lady)je dˇalsím vrcholom tohto vydareného comebacku.Na obal platne prispel zaujímavou básňou "Stretnutie" Martin Baumgartner.O kvalitách skupiny Fermáta som sa mohol presvedčiť na niekolkých koncertoch,ktoré som mal tú česť navštíviť.Aj v tomto smere niet nad vlastnú skúsenosť!

» ostatní recenze alba Fermata - Simile...
» popis a diskografie skupiny Fermata


Rush - Moving Pictures
2008-01-31

Rush / Moving Pictures

4 stars

Možno budem teraz vyzerať ako hudobný nevzdelanec a ignorant,ale ja som skupinu Rush do roku 1997 vôbec nepoznal.Bol som sústredený na europsky art-prog rock a to najmä na Genesis,Yes,Focus,King Crimson,ELP,Pink Floyd...ktorých som považoval za klasikov žánru.Až v spomenutom roku,počas môjho pobytu v Anglicku,sme sa s mojim domácim bavili o hudbe...a ja som sa vyznával mojou nehynúcou láskou k Genesis :-).On mi povedal,že počúva Rush a ja som na to pohotovo reagoval,že "jasné Jenifer Rush je dobrá speváčka s krásnym hlasom" :-))).On mi však ozrejmil,že sa v tomto prípade jedná o kanadskú art-rockovú kapelu a vzápätí do CD prehrávača vložil CD so zaujímavým obalom,na ktorom podivní chlapíci v červených kombinézach sťahovali nejakú galériu.Už úvodná skladba Tom Sawyer ma úplne "dostala".Potom som si samozrejme vypočul celý album a bol som nadšený.Sˇtýlovo mi to pripadalo na prvé počutie ,ako kríženec Genesis s Led Zeppelin (ortodoxný fanúšikovia Rush nech prepáčia).Vynikajúca hudba,iba na môj vkus príliš prenikavý hlas Geddyho Lee mi nejak nesedel.Kedˇ som sa vrátil na Slovensko,tak som si hnedˇ kúpil niekoľko albumov Rush,aby som bližšie spoznal ich hudbu.Moving pictures sa mi však z celej tvorby Rush,ešte spolu s Hemispheres,páčia asi najviac.Nebyť prenikavého a niekedy až nepríjemne škrekľavého Geddyho vokálu na ktorý si jednoducho nemôžem zvyknúť,tak by som tento album ohodnotil plným počtom hviezdičiek.Preto si niekedy radšej vypočujem žánrovo velmi podobnú kapelu Enchant,ktorej spevák Ted Leonard má oveľa príjemnejší hlas.

» ostatní recenze alba Rush - Moving Pictures
» popis a diskografie skupiny Rush


Genesis - Seconds Out
2008-01-30

Genesis / Seconds Out

5 stars

Suverénne najlepší "živák" od Genesis.K dokonalosti mu chýba akurát absentujúce klavírne intro v skladbe Firth of fifth a tiež nechápem ,prečo páni zahrali z takej perly ako je The musical box iba záverečnú časť.Na CD číslo 2 je skutočne na obdiv dlhominutážny epický klenot Suppers ready tentokrát v zaujímavom vokálnom podaní Phila Collinsa.Phil spieva veľmi oduševnene a bezchybne.Jeho prejav na podiu je celkovo civilnejší a jednoduchší,ako to bolo u jeho predchodcu Petera Gabriela,ktorý vsádzal na teatrálnosť a s oblubou používal rôzne masky,prevleky a líčenie.Playlist je veľmi vyvážený,nechýbajú osvedčené a doslova nesmrteľné skladby z gabrielovskej éry,ktoré sú vhodne doplnené vtedy novými skladbami najmä z albumu A trick of the tail a tiež nádhernou Afterglow z Wind and wuthering.Za bicími exceluje Chester Thompson,ktorého na záver vystrieda legendárny bubeník Bill Bruford známy tiež z kapiel YES,King Crimson,U.K.,ABWH...Všetci inštrumentalisti hrajú s patričným nasadením,koncert má výbornú atmosféru ...po tejto stránke nie je čo vytknúť.Finále je skutočne úchvatné,tanec vulkánu plynule prechádza do lahôdky Los endos.Ani po zvukovej stránke nemám žiadne výhrady.Nie som audio-maniak ,nemám japonské cedečka,diskografiu Genesis vlastním v edícii digitálne remastrovaných CD z roku 1994 od Virgin records.Zvuk týchto CD je podľa mňa celkom solídny a tiež cenove sú prijateľné.Second out je tak vynikajúci koncertný album,že si plne zasluhuje najvyššie ohodnotenie!

» ostatní recenze alba Genesis - Seconds Out
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - The Lamb Lies Down On Broadway
2008-01-27

Genesis / The Lamb Lies Down On Broadway

5 stars

Tento album pre mňa veľmi veľa znamená.Sprevádzal ma dospievaním,silne ovplyvnil moje vnímanie,citové prežívanie,pohlad na svet...Takmer bizarný príbeh portorikánskeho výrastka Raela odohrávajúci sa v surrealistickom svete plnom čudesných postáv a bytostí ma fascinoval pred rokmi a fascinuje ma dodnes.Nemusíte vedieť anglicky,z tej hudby doslova vycítite,čo prežíva hlavný hrdina,všetky emocie,pocity,duševné rozpoloženia a krízy,osamelosť,opustenosť,volanie o pomoc...Pre mňa bol dosť dlhú dobu tento album tak emočne náročný,že som ho nedokázal vypočuť celý na jedno posedenie,na jeden "dúšok".Jednoducho nedokázal som ho stráviť naraz celý,bolo to pre mňa veľké a ťažké sústo.Zvyčajne som skončil počúvanie po siedmej skladbe Back in N.Y.C. a pokračoval som na druhý deň.Nemá význam podrobne rozoberať a analyzovať jednotlivé skladby,album treba hodnotiť komplexne ako celok,pretože sa jedná o koncepčné dielo.Lamb lies down on Broadway je podla mňa najlepší koncepčný album ,aký kedy uzrel svetlo sveta,vrchol tvorivosti a skladatelskej invencie.Vnímavého človeka úplne pohltí a prenesie do iného sveta.Poslucháč zrazu prežíva tie isté pocity ako Rael,cíti jeho bolesť,bezradnosť,opustenosť...atmosféru akéhosi podivného temna až vzduchoprázdna.A práve v tomto je tento dvojalbum jedinečný a neopakovateľný.Už nemám k tomu viac čo dodať,všetko bolo povedané.Hlboko sa skláňam pred týmto majstrovským dielom!

» ostatní recenze alba Genesis - The Lamb Lies Down On Broadway
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Turn It On Again - The Hits
2008-01-23

Genesis / Turn It On Again - The Hits

3 stars

A už je to tu!Stavím sa,že žiadny ortodoxný fanúšik zlatého gabrielovského obdobia Genesis nemá toto CD doma vo svojej hudobnej zbierke :-).Ja som sa vždy snažil hodnotiť tvorbu skupiny Genesis komplexne,vždy som sa tešil na každú novú platňu,bol som zvedavý,kam sa páni hudobne posunú a čo nového zas vymyslia.Tento výber obsahuje komerčne úspešné hity,najmä z rokov osemdesiatych.Mňa osobne štve,že mnohe skladby sú skrátené,napríklad Abacab,v Tonight,Tonight,Tonight mi chýba napínavá stredná časť,v No son of mine velmi postrádam záverečnú časť...Tie piesne sú tam natlačené,ako sardinky v konzerve.Zo sedemdesiatych rokov je na tomto výbere len gabrielovská I know what I like...a odrhovačka Follow you,follow me.Osobne si najviac cením poslednú skladbu Carpet crawlers,táto stará skladba z roku 1974 ,z albumu Lamb lies down on Broadway,znovu nahraná a naspievaná Collinsom a Gabrielom v roku 1999 ma dojíma až k slzám.Ich hlasy tak nádherne splývajú...jednoducho krása!Túto výberovku odporúčam najmä poslucháčom-začiatočníkom,ktorí sa s Genesis začínajú len letmo zoznamovať.

» ostatní recenze alba Genesis - Turn It On Again - The Hits
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - A Trick Of The Tail
2008-01-21

Genesis / A Trick Of The Tail

5 stars

Sú v živote človeka okamihy,ktoré by sme mohli nazvať kritické,človek sa cíti akoby na križovatke a nevie sa rozhodnúť ktorým smerom sa vydať.Niečo obdobné sa stalo v roku 1975 po odchode charizmatického frontmana,speváka s charakteristickým hlasom Petera Gabriela zo skupiny Genesis.Peter bol už unavený zo šoubiznisu a nemohol venovať dostatok času svojej rodine a maloletej dcérke.Zvyšný členovia však chceli pokračovať a tak na inzerát v rôznych hudobných periodikách hladali kvalitatívne primeranú náhradu.Neviem,či je to pravda,alebo legenda,ale na konkurzoch vyskúšali vraj až 400 ! vokalistov.Medzitým však v študiu nahrávali nový materiál,a nové piesne im len tak skúšobne predspevoval bubeník Phil Collins.Nakoniec členovia kapely usúdili,že nového speváka,ktorého tak úporne hľadajú majú práve "pod nosom".A tak vznikol A trick of the tail.Už úvod tohto albumu je majestátny!Dance on a volcano zaujme svojou energiou hnedˇ na prvé počutie.Je to skutočne tanec vulkánu,z ktorého vyprskla erupcia žeravej lávy.Potom prichádza skľudnenie v podobe pomalej Entangled.Collins spieva prekvapivo veľmi dobre a precítene.Dˇalšie dve rozhodne nadpriemerné skladby Squonk a Banksova trochu smutná a nostalgicky znejúca Mad man moon len dokazujú obrovský skladateľský potenciál vtedajších Genesis.Po žartovnej Robbery,Assault and Battery,nasleduje kompozícia,ktorú mám z celého albumu najradšej a má názov Ripples.Genesis v nej spievajú o pominuteľnosti všetkého okolo nás,o tom,že čas sa už nedá vrátiť späť...clivú atmosféru umocňuje smutné až kvílivé solo Steva Hacketta v strednej inštrumentálnej časti.Po titulnej A trick of the tail nasleduje rovnako majestátne finále,ako úvodná Dance on a volcano,inštrumentálna skladba,ktorej názov predznamenáva,že sa bližime ku koncu-Los endos.Majstrovské prepojenie všetkých skladieb na albume do jedného celku.Som úplne na vrchole blaha!A trick of the tail bol zaslúžene označený ako najlepší album za rok 1976 vo Velkej Británii!

» ostatní recenze alba Genesis - A Trick Of The Tail
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Way We Walk, Vol.2
2008-01-19

Genesis / Way We Walk, Vol.2

4 stars

Priznám sa,že tento live album mám celkom rád.Dostal som sa k nemu v roku 1995 a potešilo ma,že Genesis si hnedˇ na úvod urobili malý výlet do rokov sedemdesiatych,aj kedˇ len v podobe medley trvajúcej dvadsať minút.Už názov albumu vol.2-The longs upozorňuje,že sa bude jednať o dlhominutážne skladby.Po úvodnom medley pre "pamätníkov" nasleduje skladba z vtedy novinkového albumu We cant dance "driving the last spike".Na koncertoch Genesis zvyčajne nemôže chýbať ani dvojdielne Domino s pekne vygradovanou druhou časťou.Atmosferická Fading lights pripomína najlepšie momenty kariéry tejto legendárnej skupiny.V trochu strašideľnej dvojskladbe Home by the sea/Second home by the sea,ktorej dej sa odohráva niekde v domove dôchodcov a spieva sa v nej o rôznych duchoch,prízrakoch a strašidlách samozrejme s patričnou dávkou humoru,takže sa nemusíte až tak báť :-).A nakoniec si dvaja majstri bubeníci,Phil Collins a Chester Thompson sadnú za svoje bicie súpravy a predvedú svoju "zbesilú" show ,ako záverečný bonbonik.Nie som zaslepený fanúšik Genesis,ale tomuto "živáku" môžem dať s kľudným svedomím štyri hviezdičky.

» ostatní recenze alba Genesis - Way We Walk, Vol.2
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Way We Walk, Vol. 1
2008-01-19

Genesis / Way We Walk, Vol. 1

3 stars

V prípade tohto koncertného albumu nebudem až taký prísny.Ano jedná sa o pop-rockové pesničky-hitparádovky z osemdesiatych a z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov,ktoré pozná snádˇ každý...Ale nedávno som na týchto stránkach čítal recenziu pána Merhauta (nič v zlom) na album skupiny Queen "A kind of magic",ktorý podľa mňa s progrockom nemá nič spoločné a bol ohodnotený na päť hviezdičiek,z čoho som bol dosť prekvapený.Pritom musím poznamenať,že sa mi recenzie pána Merhauta páčia a čítam ich rád.Takže,kedˇ A kind of magic dostal päť hviezdičiek,ja si dovolím dať albumu Genesis "Way we walk ,vo.1 zaslúžené a poctivé tri!Už len za predvedený výkon,obdivuhodné nasadenie všetkých zúčastnených hudobníkov a za ich neodškriepiteľné inštrumentálne majstrovstvo.

» ostatní recenze alba Genesis - Way We Walk, Vol. 1
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Three Sides Live
2008-01-18

Genesis / Three Sides Live

4 stars

Tento koncertný dvojalbum ma celkom oslovuje a to už roky.Nahrávaný bol počas Abacab -tour,aspon jeho prevažná časť.Album Abacab síce veľmi "nemusím" a nepokladám ho zdˇaleka za vrchol tvorby Genesis,ale piesne z tohto albumu v "live" prevedení sa mi zdajú dynamickejšie,energickejšie,a menej sterilné ako v štúdiovom origináli.Trojica piesní z albumu DUKE-Behind the lines,Duchess a najmä úvodná hitovka Turn it on again Skvele "rozpálila" publikum.Cˇierny bod dávam iba záverečnej odrhovačke Follow you,Follow me.CD číslo 1 hodnotím tromi hviezdičkami.

CD 2 začína síce Collinsovov chytľavou Misunderstanding (hrozný názov :-)),ale potom už prichádza progrockový orgazmus v podobe medley In the cage/Cinema show/Slippermen.Pri počúvaní musí zaplesať rozkošou každý art rocker,ktorý nie je hluchý,alebo mrtvy :-).Nasleduje skľudnenie atmosféry v krehkej skladbe Afterglow z albumu Wind and wuthering.Z toho istého albumu zazneje dˇalsí baladický klenot One for the vine.A záver,ten je naprosto úchvatný!Za bicie si sadá legendárny bubeník Bill Bruford (YES,King Crimson,ABWH...)a Genesis zahrajú starú skladbu o hermafroditovi Fountain of Salmacis z albumu Nursery Cryme (1971).A záverečnú perličku-medley It/Watcher of the skies snadˇ už netreba ani komentovať!Musím sa priznať,že z tohto dvojalbumu počuvam najčastejšie práve toto CD a to od druhej skladby a jednoznačne ,bez zaváhania hodnotím piatymi hviezdičkami.

Celkové hodnotenie: ****

» ostatní recenze alba Genesis - Three Sides Live
» popis a diskografie skupiny Genesis


OSI - Office Of Strategic Influence
2008-01-16

OSI / Office Of Strategic Influence

5 stars

Unikátny hudobný projekt OSI (Office of strategic influence),vznikol podľa názvu skutočnej organizácie,ktorú založila vláda USA po 11.septembri 2001.Tento úrad strategického vplyvu mal za cieľ propagandisticky pôsobiť na obyvatelstvo USA s cielom pripraviť ho na odvetné opatrenia proti údajným ale aj skutočným teroristom a krajinám,ktoré poskytovali týmto extrémistom útočište.Ale už stará a osvedčená pravda hovorí,že vojnou sa nič nevyrieši a že násilie plodí zas len dˇalšie násilie.S myšlienkou vytvoriť takýto hudobný projekt prišiel Gitarista skupiny Fates Warning Jim Mateos,ktorý oslovil klávesistu Kevina Moora(ex-Dream Theater) a excelentného hráča na bicie nástroje Mikea Portnoya(Dream Theater,Neal Morse,TransAtlantic...).Album je žánrovo na pomedzí medzi klasickým rockom,progresívnym metalom a nápaditým inštrumentálnym rockom.Tejto hudbe nechýba silný emocionálny náboj,pochmúrna atmosféra.Texty sú pesimistické až depresívne,no zároveň filozofické a obsahovo bohaté.Za vrchol albumu považujem desaťminútovú kompozíciu ShutDown,kde ako hosť spieva Steven Wilson z Porcupine Tree.Spieva o pominuteľnosti života,o tom,že človek by sa mal zbaviť vecí,ktoré prekážajú jeho duchovnému rastu a rozhľadu.Zˇe sa treba zbaviť násilia a nenávisti.Jeho hlas je taký smutný,plný beznádeje,rezignácie že poslucháča to až zabolí pri srdci.Dˇalšia moja oblúbená skladba je inštrumentálka Dirt from a holy place.Album trvá bohužial len 47 minút,to je jeho jediný nedostatok.Vrelo doporučujem !

» ostatní recenze alba OSI - Office Of Strategic Influence
» popis a diskografie skupiny OSI


Genesis - Wind And Wuthering
2008-01-15

Genesis / Wind And Wuthering

5 stars

Tak tento album je presne podla môjho gusta(nie však Husáka :-)).Rezký úvod Eleventh earl of Mar poslucháča primerane vyhecuje a navnadí.Skutočná lahôdka One for the vine rozpráva biblický príbeh o vinici pánovej :-).Táto skladba má všetky atribúty a znaky,ktoré si na tvorbe Genesis vážim.Pokojný,rozprávačský štýl piesne,krásna medzihra,postupná gradácia,majstrovske do najmenšieho detailu prepracované inštrumentálne pasáže,bezchybný Collinsov spev a frázovanie...Nasleduje síce chytlavá ,ale nie nevkusná Your on special way a potom typická genesisovská inštrumentálka Wot Gorilla?,ktorá prinesie príjemné uvoľnenie a osvieženie.Monumentálne Banksove klávesy odštartujú dˇalšiu výbornú skladbu All in a mouses night.V blood on the rooftops sa Phil Collins venuje stále aktuálnej téme-prehnanému násiliu na televíznych obrazovkách a vo filmoch.V nádhernej inštrumentálnej dvoskladbe Unquiet slumbers for the sleepers...in that quiet earth vynikne najmä Hackettovo hráčske majstrovstvo.A máme tu záver v podobe hymnickej nezabudnuteľnej Afterglow.Wind and wuthering je nádherne,melancholické,smutno-krásne,zasnené a zároveň hl´bavé,jesenné album.Jesenné preto,lebo vždy kedˇ počúvam túto čarovnú hudbu,tak si predstavujem prírodu v tomto ročnom období,pestro zafarbené listy na stromoch a je mi tak zvláštne príjemne clivo.Wind and wuthering považujem za MAJSTROVSKE DIELO !

» ostatní recenze alba Genesis - Wind And Wuthering
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - And Then There Were Three...
2008-01-14

Genesis / And Then There Were Three...

3 stars

Po vynikajúcom ,tak typicky genesisovsky smutnom albume Wind and Wuthering,ktorý mám ja osobne veľmi rád a po nasledujúcom turné a živom dvojalbume Second out,ktorý považujem za najlepší \"živák od Genesis,zo skupiny odchádza pán gitarista Steve Hackett.Steve bol známy svojou technicky vyspelou,invenčnou hrou a aj svojím skladatelským prínosom a osobnosťou dotváral celkový obraz Genesis.Po Hackettovi zostalo prázdne miesto.Kapela sa napriek tomu rozhodla pokračovať ako trio.Novému albumu dali názov And then there were three...(a potom sme zostali traja...),ktorý plne vystihuje situáciu po odchode Hacketta a vyjadruje tiež akýsi vzdor.Gitarových partov sa ujal Mike Rutherford a z väčšiny skladieb cítiť skladatelský vplyv Tonyho Banksa.Album je pestrý,zaujímavý a celkom svieži,spomenul by som clivú baladu Undertow,jednoznačne progrockovú Burning rope a tiež Deep in motherlode,Banksovu krehkú a sentimentálnu Many too many...Zaujala ma tiež predposledná skladba o dáme,ktorá prefíkane klame The lady lies.Vyslovene mi však vadí posledná skladba Follow you,follow me,ktorá ako keby na tento album nepatrila a to ani hudobne ani tématicky.Na môj vkus je to až príliš sladký,tisíckrát obohraný gýč,ktorý mi už za tie roky riadne lezie na nervy.Zvčajne,kedˇ pocúvam tento album,tak tlačidlo stop zapínam po desiatej skladbe.Aby som to zhrnul,na tejto platni mi veľmi chýba Steve Hackett a kedˇˇporovnám And then there were three... s predošlými dvoma platňami Wind and wuthering a Trick of the tail,tak vidím značný kvalitatívny prepad.Som síce velký fanúšik Genesis,ale v tomto prípade nemôžem dať viac ako tri hviezdičky.Sorry!

» ostatní recenze alba Genesis - And Then There Were Three...
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Duke
2008-01-11

Genesis / Duke

4 stars

Dovolím si tvrdiť,že Duke je posledné album od Genesis,ktoré sa ešte dá označiť ako progrockové,aj kedˇ s riadne "odretými ušami".Treba si uvedomiť ,že sa písal rok 1980 a vo svete boli v mode úplne iné trendy.Punk končil svoje besnenie a na obzore sa črtala nová vlna,novoromantici...Art-prog rock bol už dávno out.Ani samotná skupina nebola veľmi v pohode,Philovi Collinsovi sa rozpadalo manželstvo,ktoré sa márne snažil zachrániť...Album otvára pompézne slávnostná Behind the lines s výraznými Banksovými klávesmi v popredí.Túto skladbu nájdeme tiež v popovo-jazzovej úprave na debutovom solovom albume Phila Collinsa "Face Value"(1981).Behind the lines prechádza plynulo do Duchess a pridá sa ešte kratučká krehká skladbička Guide vocal.Nasledujúca Man of our times,ktorej autorom je Mike Rutherford je bezpochyby prvým vrcholom albumu.Pre Mikeovu tvorbu je táto skladba dosť netypická.Na prvé počutie pôsobí trochu chaoticky...ale len na prvé počutie!Kedˇ sa človek do toho pozornejšie započúva,žasne nad dokonale prepracovanou štruktúrou celej kompozície a z celej tej skladby naskakujú zimomriavky.Na tomto albume sú však aj skladby,ktoré predznamenávajú kam sa už v blízkej budúcnosti Genesis hudobne posunú.Z týchto songov jasne cítiť Collinsov skladateľský rukopis.V tomto zmysle by som spomenul skladby Misunderstanding,komerčný megahit Turn it on again,Alone tonight,alebo Please dont ask.Poslucháča ešte zaujme krehká Banksova skladba Heathaze a dosť zvláštna Cul-De-Sac.Ale ako sa hovorí,koniec dobrý-všetko dobré.Tak záverečné dve kompozície sa mi páčia najviac z celého albumu.Takýto Genesis mám rád!Napätie,hravosť,ľahkost,dynamika,radosť,gradácia...ale tiež staré klasické art rockové fígle,ako napríklad opakovanie motívov z Behind the lines,z Guide vocal...Vsetko perfektne zahraté a zaranžované.Dukes travels/Duke end je druhé Los endos.Záver platne Duke jednoducho milujem!Moje hodnotenie:****

» ostatní recenze alba Genesis - Duke
» popis a diskografie skupiny Genesis


Planet X - MoonBabies
2008-01-09

Planet X / MoonBabies

4 stars

Po dosť divokom a rozháranom debute "Universe" prišli tentoraz páni s celkom vydareným a čo sa týka kvality vyrovnaným albumom.A vôbec si nemyslím,že by "varili z vody",chce to iba pozorný a sústredený posluch.Na Planet X mi je sympatické,že sa snažia oživiť žáner,ktorý bol v sedemdesiatych rokoch na výslní,no dnes je totálne out,a to JAZZ-ROCK.Samozrejme ich ponímanie jazz-rocku je trochu svojské a dosť okorenené metalovými prvkami,čo však niekedy nie je na škodu.Klávesový mág Derek Sherinian sa ani netají svojou spriaznenosťou s hudbou rokov sedemdesiatych.Aj táto možno prílišná zviazanosť s týmto obdobím bola jedným z dôvodov prečo jeho bývalí kolegovia z Dream Theater dali nakoniec prednosť Jordanovi Rudessovi.Samozrejme že hudba Planet X sa nedá porovnávať s velikánmi žánru ako boli Chick Corea a Return to forever,Mahavishnu orchestra,alebo trebárs Collinsova skupina Brand X.Ale predsa priniesli určité oživenie a rozčerili stojaté vody.Z MoonBabies mám najradšej druhú skladbu The noble savage s nádherným gitarovým solom Tonyho MacAlpinea a tiež Interlude in Milan a Ground zero.Posledne menovaná skladba priam evokuje "poschodie nula",ktoré zostalo po zborených dvojičkách WTC...treba mať aspon minimálnu predstavivosť.Za absolútny vrchol albumu považujem poslednú deväťminútovú kompozíciu s čudným latinským názvom Ignotum per ignotius.Páni odviedli poctivú muzikanskú robotu z myslím si,ze za tento album si zaslúžia štyri hviezdičky.

» ostatní recenze alba Planet X - MoonBabies
» popis a diskografie skupiny Planet X


Clapton, Eric - (& B.B. King) Riding with the King
2008-01-06

Clapton, Eric / (& B.B. King) Riding with the King

5 stars

Zvyčajne,kedˇ sa v nejakom projekte stretnú dve výrazné individuality tak začne boj o dominanciu.V tomto prípade to však neplatí.Obaja páni sú skúsení muzikanti,majú toho veľa za sebou a už si nepotrebujú nič dokazovať.Práve preto z tohto albumu sála priam neopísateľná pohoda.Táto spolupráca dvoch velikánov svetovej hudby mi pripadá ako dlhoročné spolužitie starých manželov,ktoré je plné rešpektu,vzájomnej úcty a obdivu.Obaja páni sú v zrelom veku,majú nadhlad nad životom a neovplyvňujú ich malichernosti.Nemá význam aby som podrobne opisoval jednotlivé skladby.Album treba hodnotiť ako celok.Odporúčam počúvať vtedy ,kedˇ ste unavení z každodennych problémov a starostí a už jednoducho nevládzete dˇalej.Táto hudba vás osvieži a pozitívne naladí.Tento album je dôkazom toho,že napriek všetkým strastiam sa žiť oplatí.

» ostatní recenze alba Clapton, Eric - (& B.B. King) Riding with the King
» popis a diskografie skupiny Clapton, Eric


Platypus - Ice Cycles
2008-01-05

Platypus / Ice Cycles

4 stars

Ice cycles pokračuje v rovnakom duchu a nálade ako predchádzajúci počin When pus comesto shove.A tiež samozrejme v rovnakom obsadení.Svieži melodický rock,vynikajúce inštrumentálne výkony skúsených muzikantov.Album začína povzdychom "Oh god",potom skonštatovaním "Better left unsaid" a rezkou "The tower".Skladbu "Cry" mám najradšej z celej platne.Nechýba jej taká primeraná rocková surovosť,ale zároveň z nej cítiť kúsok nostalgie.Inštrumentálka "25" sa nesie jednoznačne v štýle kanadských Rush.A záver je skutočne vydarený!Parodia "Partial to the bean/a tragic American qintogy/ rozhodne stojí za vypočutie a nenechá nikoho na pochybách,že Platypus bol vynikajúci projekt.A dobre si "vystrelili" z Yoko Ono...ved posúdˇte :Yoko Ono,Yoko Two-no,Yoko Three-no :-))).Po tomto albume sa porúčal Derek Sherinian,ktorý sa naplno začal venovať svojej jazz-rock fusion skupine Planet X.Zvyšní členovia pokračovali bez klávesáka pod názvom The Jelly Jam.Ale to je už iný príbeh...

» ostatní recenze alba Platypus - Ice Cycles
» popis a diskografie skupiny Platypus


Platypus - When Pus Comes To Shove
2008-01-04

Platypus / When Pus Comes To Shove

4 stars

Platypus je podmorský živočích,pravdepodobne lastúrnik,žijúci niekde pri brehoch Austrálie.Takýto názov si dala aj zvláštna kapela,hudobnymi kritikmi považovaná za bočný projekt skupiny Dream Theater.Skutočne,zakladajúcimi členmi nie je nikto iný ako klávesový "Caligula" Derek Sherinian (ex-Dream Theater,ex-Alice Cooper,Planet X ...) a basgitarista John Myung(Dream Theater).Potom sa pridal vynikajúci hráč na bicie Rod Morgenstein (Dixie dregs,Jordan Rudess...) a gitarové party a vokál obstaral Ty Tabor (Kings-X).Už úvodná "vypalovačka" Standing in line začína vo velkom štýle.Vysokým tempom a nasadením pripomína párplovskú Highway star.Druhá Nothing to say je už z iného súdka.Pokojná ,pohodová skladbička okorenená krásnym "gilmourovským" gitarovým solom a-la Pink Floyd.A teraz sa pripravte všetci skalni priaznivci progresívneho rocku!V dvojskladbe Rock balls/Destination unknown prichádza ozajstný progrokový uragán !Rod Morgenstein sa za svojimi bicími riadne vyšantil.Platňa plynule pokračuje dalej striedaním pokojnejšich nálad a rezkejších,údernejšich plôch.Výnimku tvorí najtvrdšia skladba-hardrocková Willie Brown.Text je o chlapíkovi,ktory precestoval celú krajinu hladajúc pokoj svojej duše.Nikde ho však nenašiel.Záver v podobe skladieb Bye Bye a What about the Merch? sa nesie už v pokojnom duchu.Všetci členovia kapely podali nadštandardné výkony.Album je vydarený,veľmi dobre sa počúva.Citiť tu vplyvy domovských kapiel jednotlivych inštrumentalistov,ale nechýba tu ani jednoduchá a hravá melodičnosť The Beatles.Preto má tento projekt svojou pestrosťou šancu osloviť aj širšie publikum.

» ostatní recenze alba Platypus - When Pus Comes To Shove
» popis a diskografie skupiny Platypus


Genesis - Trespass
2008-01-03

Genesis / Trespass

5 stars

"Looking for someone?"-nástojčivé,priam prosebné Gabrielovo zvolanie na úvod tejto platne ma vždy "dostane"...a to úplne.Tento album mi pripadá,ako púť nádhernou,zasnenou rozprávkovou krajinou.Už dávno som chcel napísať recenziu na tento album,avšak mám pred týmto dielom až takú posvätnú bázeň,že som to stále odkladal.Pritom som na Trespasse vlastne vyrastal a počul som ho nespočetne krát.Odvahu mi dodal až Voytus,ktorý je podla jeho profilu oveľa mladši ako som ja.Darmo,tí mladí majú guráž !Trespass je podla mňa genialna platňa!Má takú neopakovatelnú,svojskú atmosféru,sála z nej nádherná čistota a úprimnosť.Niekto môže namietnuť,že sa tu nájdu nejaké inštrumentálne chybičky(napríklad bicie nástroje).Iste,John Mayhew nebol tak technicky zdatný bubeník,ako neskôr Phil Collins.Ale treba si uvedomiť,že ked chlapci nahrávali tento album mali iba dvadsať!!! rokov a napriek takému mladému veku sa im podarilo stvoriť tak vyzreté a nádherné dielo.Trespass je skvost a právom patrí do zlatého fondu nielen v rámci žánru,ale aj mimo neho.

» ostatní recenze alba Genesis - Trespass
» popis a diskografie skupiny Genesis


Arena - Pepper’s Ghost
2008-01-01

Arena / Pepper’s Ghost

3 stars

Myslím si,že Arena týmto albumom rozhodne neurobila "dieru do sveta".Uroven platne zachraňuje akurát posledná trinásťminútová epická kompozícia Opera fanatica,ktorá kvalitatívne výrazne vyčnieva nad ostatnými skladbami.Tie sú dosť jednotvárne a nezáživné.Včera som si tento album vypočul opäť,a to veľmi pozorne,aby som nehodnotil nejako unáhlene.Hodnotím slabými tromi hviezdičkami a to len kvôli poslednej skladbe.Happy new year :-) !

» ostatní recenze alba Arena - Pepper’s Ghost
» popis a diskografie skupiny Arena


Clapton, Eric - Complete Clapton
2007-12-31

Clapton, Eric / Complete Clapton

4 stars

Skutočne dobrá výberovka,ktorá chronologicky mapuje najvýznamnejšie mílniky kariéry tohto umelca.Na začiatku prvého disku sa prenesieme do konca šesťdesiatych rokov,kedy Clapton pôsobil v legendárnej skupine Cream.Príval hitov odštartuje stále svieža "I feel free"...nechýba ani slávna "White room" a tiež "Crossroads" zahraná "naživo".Dalej nasleduje ukážka z pôsobenia v Blind Faith "Presence of the lord".Nemôže samozrejme chýbať ani nesmrtelná "Layla" z obdobia Derek and the dominos a tiež Dylanova "Knockin on heavens door" v jedinečnom Claptonovom spracovaní.Osemdesiate roky v Claptonovej tvorbe ma nejako zvlášť neoslovujú.Eric mal v tej dobe veľké osobné problémy a to najmä so svojou závislosťou na omamných látkach.Albumy ako "August",ktorý produkoval Phil Collins,alebo "Journeyman" sú dosť komerčne orientované a poplatné dobe v ktorej vznikali.Zlom v Claptonovom živote nastal po tragickej smrti jeho maloletého syna,ktorému potom venoval nádherne krehkú baladu "Tears in heaven".Albumom "From the cradle" (1994) sa Eric vrátil k žánru,ktorý mu najviac pristane-k bluesu.Dalšia vydarená platňa "Pilgrim" sa na tejto výberovke prezentuje skladbou "My fathers eyes".Na záver druhého disku nechýbajú ani pohodové skladby zo spolupráce s legendárnym černošským bluesmanom BB Kingom a s J.J Caleom.Mr.Slowhand má byť právom na čo hrdý!

» ostatní recenze alba Clapton, Eric - Complete Clapton
» popis a diskografie skupiny Clapton, Eric


Phillips, Anthony - Slow Dance
2007-12-30

Phillips, Anthony / Slow Dance

5 stars

Pred pár rokmi som navštivil jeden dnes už neexistujúci bazár s cédečkami.Boli tam desiatky titulov za ktoré by som nedal ani päť korún,alebo lepšie povedané nechcel by som ich ani zadarmo.Ved viete ako to chodí v second handoch.Ludia tam väčšinou donesú cedečka,ktorých sa chcú zbaviť,už sa im opočúvali a idú im na nervy,alebo niekto sa im nestrafil do vkusu a dal im nevhodný darček...ťažko povedať.Ale aby som to dokončil...tak v ten deň som bol dosť znechutený tou ponukou a bol som už na odchode,ked mi pohlad spočinul na takom zvláštnom zelenom obale.Bolo tam napísané Anthony Phillips "Slow dance".Okamžite som spozornel...sakra ved to je predchodca Steva Hacketta z Genesis.CD bolo vo veľmi dobrom stave a cena doslova symbolická.Tak som ho kúpil,aj ked som pravdupovediac vela od toho nečakal.Doma som CD "hodil do stroja" ,usadil som sa do kresla a na DO som stlačil tlačidlo PLAY.To čo nasledovalo ma dostalo úplne mimo realitu.Tá čarovná hudba ma doslova uchvátila.Ovládla všetky moje zmysly a ja som sa jej poddal.Prestal som vnímať,že je horúci,tropický letný den,že som hladný,smädný,unavený...len som počúval,počúval,počúval...Slow dance je nádherná dvojdielna symfonia,chviľami počujem klasiku,chvíľami mám pocit,akoby som počúval Mikea Oldfielda,Vangelisa...Táto hudba je balzam na dušu.Upokojuje a zároveň nenudí.Neviem prečo dal ten človek toto CD do second handu.Ja by som to neurobil.Vždy ked počúvam tento album,tak sa mi svet zdá krajší a ten deň je pre mňa sviatkom.

» ostatní recenze alba Phillips, Anthony - Slow Dance
» popis a diskografie skupiny Phillips, Anthony


Arena - Contagious (EP)
2007-12-26

Arena / Contagious (EP)

3 stars

Táto malá platňa pokračuje v téme z LP Contagion,výstižnejšie povedané skladby,ktoré sa z nejakého dôvodu nevošli na Contagion,tak skončili tu.Nechcem tým však povedať,ze sa snád jedná o nejaký odpad!Božechráň!!!Už úvodná inštrumentálna klávesová smršť Vanishing act poslucháča dokonale "vyhecuje".Spievané skladby The hour glass a I spy pokračujú v kontexte Contagion a dalšia instrumentálka Contagious ešte umocní temnú atmosféru.Ako bombonik na záver prichádza remix Witch hunt od Richarda Westa.Celkom dobré počúvanie,hodnotím ***.

» ostatní recenze alba Arena - Contagious (EP)
» popis a diskografie skupiny Arena


Arena - Contagion
2007-12-26

Arena / Contagion

5 stars

Temné apokalyptické vízie,ľudstvo rútiace sa do záhuby,absolútna beznádej a bezmocnosť vzdorujúceho jednotlivca čokolvek zmeniť na tejto skutočnosti.Zem zachvátila nákaza!Takýto možný scenár konca našej planéty vykresluje hudba a texty na albume Contagion (nákaza).Už úvodná Wich hunt(hon na čarodejnice) poukazuje na neschopnosť empatie,násilie a nemilosrdenstvo,ktoré sa ako mor tiahnu storočiami až do dnešnych dní.An angel falls a Painted man-songy inšpirované hudbou a kompozičnymi postupmi legendárnych Pink Floyd a dalsie ponuré skladby Never ending night,Skin game,Tsunami...vkusne striedajú inštrumentálne,na klávesách založene \"Nolanovky\" z ktorých vrcholná Riding the tide svojou nástojčivosťou nenechá chladného a ľahostajného ani toho najväčšieho flegmatika.Dej dosiahne vyvrcholenie v naprosto úchvatnej Cutting the cards.V poslednej Ascension človek prežíva akúsi očistnú katarziu,príjemnú úlavu...a na konci tmavého tunela akoby sa črtalo malé svetielko nádeje.Arene sa podarilo stvoriť vynikajúce dielo,emočne aj inštrumentálne skutočne na vysokej úrovni.V roku 2003 som mal možnosť vidieť a počuť celý album \"naživo\" počas CONTAGION tour a táto moja skúsenosť len umocňuje môj celkový pozitívny dojem.Aj s odstupom času hodnotím tento album ako majstrovské dielo. *****

» ostatní recenze alba Arena - Contagion
» popis a diskografie skupiny Arena


Arena - Immortal?
2007-12-24

Arena / Immortal?

4 stars

Po doslova famoznom albume Visitor,ktory mnohí kritici označili za najlepší album dekády a po vyčerpávajúcom koncertnom turné začali byť pomery v kapele už neudržatelné.Nenávisť medzi basgitaristom Johnom Jowittom a spevákom Paulom Wrightsonom už presahovala únosnú mieru a tak museli obaja "kohúti" opustiť kapelu.Vystriedali ich za mikrofonom spevák Rob Sowden a basgitary sa ujal síce dobrý hráč,ale trochu nevýrazný chlapík Ian Salmon.Skupina vkročila do nového milénia vo väčšej pohode s albumom,ktorý síce nedosahoval kvality predošlého diela Visitor,ale rozhodne stojí za posluch.Už podľa dosť škandalozneho a drsného obalu sa dá predpokladať,že sa bude jednať o pochmúrne a pesimistické dielo.Akoby sa členovia skupiny pýtali:kam ten svet vlastne smeruje?Kde sme sa to dostali?Výnimku tvorí úchvatná,krehká osemminútová balada The butterfly man,ktorá poslucháča doslova pohladí na duši.Predposledná dlhominutážna skladba Moviedrome nás zavedie do zázračného sveta "pohybujúcich sa obrázkov"-do filmu.Nakoľko sa film a médiá stali prínosom pre dnešného človeka,nakoľko ho obohatili...alebo naopak uškodili?Tak to je otázka na dlhú debatu.V každom prípade ARENA natočila další zaujimavý album,ktorý môžem smelo ohodnotiť ako excelentný prírastok do každej zbierky progrockového fanúšika.

» ostatní recenze alba Arena - Immortal?
» popis a diskografie skupiny Arena


Arena - The Visitor
2007-12-21

Arena / The Visitor

5 stars

Muž kráča po ľade na zamrznutom jazere... zrazu sa pod ním ľad prelomí, on sa prepadne a v mozgu sa mu začne premietať film jeho zivota... Tak takto začína skutočne vydarený album Visitor od skupiny ARENA. Myslím, že každý, kto má rád kvalitný neoprog, si príde na svoje. Maximálne nasadenie, bezchybné inštrumentálne výkony, nápadité melódie... to všetko sprevádza poslucháča celým albumom. "Nadupané" a rázne skladby, ako napr. Double vision, State of grace, (Dont forget to) breathe striedajú jemné inštrumentálne skladbičky, ktoré umožňujú poslucháčovi "nabrať dych". Počas nahrávania tohto albumu vládla v skupine dosť napätá atmosféra, ktorú stupňoval najmä konflikt medzi basgitaristom Johnom Jowittom a spevákom Paulom Wrightsonom. Na konečnom výsledku to však nepoznať. John Mitchell majstovsky ovláda svoju gitaru, jeho gilmourovské sóla sa tiahnu celým albumom a jedinečne dotvárajú celý príbeh. Clive Nolan znovu dokazuje svoje kvality a na klávesových nástrojoch doslova čaruje. Po krehkej inštrumentálke Serenity a dojímavej balade Tears in the rain dej prechádza do skutočne grandiózneho finále. V Enemy without a v Running from Damascus celý dramatický príbeh vrcholí. A ako to dopadne? To už nebudem prezrádzať. :-) Tento album si treba rozhodne vypočuť! "I will always find you." :-)))

» ostatní recenze alba Arena - The Visitor
» popis a diskografie skupiny Arena


Yes - Keys to Ascension 2
2007-12-19

Yes / Keys to Ascension 2

4 stars

Tento zaujímavý dvojalbum mám vo svojej hudobnej zbierke deväť rokov.Počúval som ho už X-krát.Myslím,že sa môžem k tomuto dielu vyjadriť s plnou zodpovednosťou :-).

CD 1:
YES sa stretli na podiu v najslávnejšej klasickej zostave zo sedemdesiatych rokov.Z tohto plodného obdobia pochadzajú aj všetky skladby z playlistu.Trochu som bol prekvapený zaradením skladby Going for the one z rovnomenného albumu (1977).Inak všetky ostatné skladby považujem za perly.V skupine vládne spokojná,pohodová atmosféra,všetci naplno predvádzajú svoj muzikanský kumšt.Jon Anderson spieva vo všetkých skladbách absolútne s prehladom,jeho hlas je nádherne kryštálovo čistý.Close to the edge je stvárnená majstrovsky:Pri počúvaní tejto kompozície ma doslova opája slastný pocit nadpozemskej nádhery.Skupina hrá ako "o dušu" s velkým nasadením,dovolím si povedať že v životnej forme.Vždy,ked mi toto CD dohrá,mám silné nutkanie znovu stlačiť tlačidlo PLAY na mojom CD prehrávači.Hodnotenie: *****
CD 2:
Na tomto disku sú skladby nahraté v štúdiu.Pôvodný zámer bol skomponovať hudbu v štýle legendárnych albumov Fragile,Close to the edge a Relayer.Teda návrat do rokov sedemdesiatych.Tento zámer však nevyšiel na sto percent.Táto hudba nemá zdaleka takú silu ako skladby z vyššie spomínaných albumov.Iste,je tu niekolko dobrých hudobných nápadov,ktoré stoja za povšimnutie avšak v celkovom kontexte tvorby skupiny YES sa jedná iba o priemerné skladby,ktoré síce neurazia,ale rozhodne poslucháča nezdvihnú z kresla :-).Hodnotenie: ***
Celkové hodnotenie: ****

» ostatní recenze alba Yes - Keys to Ascension 2
» popis a diskografie skupiny Yes


IQ - Living Proof
2007-12-16

IQ / Living Proof

2 stars

V mojej hudobnej zbierke majú koncertné platne čestné miesto.Mám rád "live" nahrávky,tú autentickosť,spontánnosť,reakcie publika a hlavne atmosféru.Naživo sa každá kapela ukáže v pravom svetle a nedajú sa robiť take "fígle" ako v nahrávacom štúdiu.Living proof bol nahrávaný z vystúpenia IQ v Camden Palace v Londýne 13.mája 1985.Od začiatku koncertu na mňa kapela pôsobí dosť neistým dojmom a to najmä spevák Peter Nicholls.Ten má zjavné problémy vyspievať náročnejšie pasáže a hlasovo sa doslova trápi.A práve tento fakt ma oberá o pôžitok z počúvania.Z Nichollsovho hlasu pozorný poslucháč vycíti akési zvláštne napätie a nervozitu.A určite to nie je spôsobené názvom úvodnej skladby -Awake and nervous :-).Kapela zjavne nie je v pohode,jednoducho mali "zlý" deň.Možno preto,lebo bolo trinásteho :-).Neviem si inak vysvetliť fakt,že tak výborná skupina ako bezpochyby IQ je,môze odohrať tak slabý koncert.Preto hodnotím tento album iba dvomi hviezdičkami.Viac si nezaslúži.Vhodné iba pre zberatelov a skalných fanúšikov.

» ostatní recenze alba IQ - Living Proof
» popis a diskografie skupiny IQ


Queensrÿche - Operation Mindcrime
2007-12-12

Queensrÿche / Operation Mindcrime

5 stars

Do mesta príde zvlaštny človek.Je to šialený profesor-doktor X.Jeho cielom je šírenie zvrátenej ideologie,rozvrat a zničenie sveta...A rozpúta sa násilie.Tento scenár mi dosť pripomina návrat Lenina do Petrohradu v roku 1917,alebo tiež nástup Hitlera k moci v Nemecku v roku 1933.Queensryche si zvolili tému stále aktuálnu a nadčasovú.Tento album vyšiel v roku 1988.A aká je situácia dnes?Na svete je stále vela bláznov,ktorí vnucujú slobodomyselným ludom rôzne zvratené ideologie,pomýlené náboženstvá,škodlivé sekty...A ako prostriedok na šírenie týchto ohavností používaju násilie.Preto je Operation:mindcrime aktuálny aj dnes.Inštrumentálne výkony su bezchybné,Geoff Tate spieva velmi presvedčivo.Na tomto albume nie je žiadne slabé miesto,žiadna "vata",vsetko do seba zapadá.Dramatický dej a "uderná" hudba udržujú poslucháča stále v napätí.Všetko je to vkusne zaranžované,jednotlivé skladby na seba plynulo nadväzujú.Queensryche boli jednoznačne priekopníkmi progresívneho metalu.Jasne vytýčili cestu ktorou sa dnes uberá spústa progmetalových kapiel.Ci uz je to Dream Theater,Shadow Gallery,alebo trebárs Vanden Plas.Operation:mindcrime je naprosto dokonalý koncepčný album.Pre poslucháčov odporúčam digitálne remastrované CD z roku 2003.Má skutočne skvostný zvuk a sú pridané ešte aj dva bonusy.Tento album je majstrovské dielo,ktoré sa už zapísalo zlatými písmenami do historie hudby a pomaly sa stáva legendárne.

PS: Pred pár rokmi som sa stretol so skupinkou skalných fanúšikov skupiny Dream Theater.Vyjadril som sa v tom zmysle,že poznám album,ktorý je ovela lepší ako Metropolis pt.2,Scenes from a memory (1999).Je to album Operation:mindcrime od Queensryche!

PS 2:Aby nedošlo k nedorozumeniu.Dream Theater mam tiež rád,je to skvelá kapela...ale QUEENSRYCHE je QUEENSRYCHE!!!

» ostatní recenze alba Queensrÿche - Operation Mindcrime
» popis a diskografie skupiny Queensrÿche


Gabriel, Peter - Up
2007-12-11

Gabriel, Peter / Up

5 stars

UP považujem za najhodnotnejšie a najvyzretejšie dielo v celej tvorbe Petera Gabriela.Tento album chápem ako výpoved zrelého a skúseneho muža,ktorý vie o čom je svet,nerobí si ilúzie a na nič sa nehrá.Nie je v tom lacná poza,naopak z tohto albumu sála určitá úprimnosť a pokora.Pokora pred životom,utrpením,pred všetkým nepoznaným...Celým albumom sa tiahne niť smutku a takého zvlaštneho temna.Už uvodná skladba Darkness navodzuje atmosféru bezutešnosti,beznádeje,človek sa cíti stratený v akomsi podivnom labyrinte z ktorého niet úniku.Paradoxne druhá skladba Growing up prekvapí priam tanečnym discorytmom.Doslova zimomriavky naskakujú pri počúvaní nádherne krehkej Sky blue.Doprovodné vokály Peterovi Gabrielovi naspieval tentokrát spevácky zbor slepých černochov z Alabamy.Táto skladba je velmi dojímavá.Trochu inej téme sa Gabriel venuje v dosť drsnej piesni The Barry Williams show.Paroduje v nej niekedy priam zvrhlé medialne prostredie a zákulisie rôznych talk show a reality show.Vrcholným momentom na tejto platni je skladba Signal to noise.Peter Gabriel tu dal znovu priestor etnickým vplyvom,ktore velmi vhodne doplňa symfonický orchester.Zaujimavosťou je,ze pakistanský spevák,ktorý Signal to noise s Peterom naspieval bol v čase vydania tohto albumu už niekolko rokov mrtvy.UP vyšiel na jeseň 2002 a práve v tej dobe vydal svoj solovy album aj niekdajší súputník Petera Gabriela -Phil Collins.Tieto dva albumy sa vsak nedajú porovnať.Zatial čo na Collinsovom Testify je hudba nudná,nevyrazná,ošuchaná a miestami až otravná,Peter Gabriel znovu dokazal prisť s dielom,ktore má silný emocionálny náboj a špecifickú atmosféru.Tento album rozhodne nenechá poslucháča lahostajným.Oslovuje naliehavosťou výpovede a hudobnymi motivami a nápadmi,ktoré su prepracované do najmensích detailov.Hodnotím jednoznačne ako MAJSTROVSKE DIELO !

» ostatní recenze alba Gabriel, Peter - Up
» popis a diskografie skupiny Gabriel, Peter


Genesis - Calling All Stations
2007-12-09

Genesis / Calling All Stations

4 stars

Mozno to bude niekomu pripadat ako klišé,ale dovolím si tvrdiť,ze na tomto albume sa Genesis pokúsili o návrat do rokov sedemdesiatych k svojim "koreňom".Myslim si,ze Calling all stations je krásny,melancholický,mozno trochu smutný album,akoby vystrihnutý z obdobia okolo roku 1978.Vsetko to začalo tak,ze okolo roku 1996 tlačou prebehla správa,ze Phil Collins definitívne opúšťa svoju domovskú kapelu a že sa bude dalej venovať uz iba svojej solovej kariere.Tony Banks a Mike Rutherford následne začali hladať nového vokalistu.Do úvahy pripadal aj Paul Carrack z Rutherfordovej kapely Mike and the mechanics,ktory však tuto ponuku odmietol.Genesis si nakoniec vybrali vtedy iba 28 ročneho škota Raya Wilsona.A ako sa neskôr ukázalo,vybrali si velmi dobre.Ray Wilson,napriek svojmu veku skvele zapadol do skupiny a cely album naspieval bezchybne.Chcel by som upozornit tiež na skvelý výkon oboch hosťujúcich bubeníkov.V case vydania tohto albumu som bol práve v Anglicku a nikdy nezabudnem,ako som v jeden januárový deň v roku 1998 cestoval autobusom z Doveru do Londýna.Sedel som za šoferom,ktorý mal pustené nejaké hudobné rádio.Počas tejto cesty na ňom hrali skladbu Shipwrecked,ktorá vtedy v Anglicku "frčala" snad päť krát :-).Hodnotím,ako excelentný prírastok do každej zbierky progrockového fanúšika!

» ostatní recenze alba Genesis - Calling All Stations
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - We Can´t Dance
2007-12-06

Genesis / We Can´t Dance

4 stars

Na vydanie tohto albumu som cakal dlhych pat rokov.Priznam sa,ze som bol zvedavy kam sa Genesis posunu vo svojom hudobnom vyvoji.Ci budu pokracovat v popovo-komercnom trende nastolenom platnami Invisible Touch a Genesis 1983,alebo si spomenu ,ze tu boli aj nejake roky sedemdesiate :-).Ked v neskoru jesen v roku 1991 vysiel prvy singel No son of mine,priam som zaplesal radostou.Tato skladba sa mi velmi pacila a paci sa mi dodnes.Uz tie uvodne tikajuce hodiny,potom nastup Banksovych klaves,postupna gradacia...parada.Na Slovensku boli vtedy dve superiace komercne radia,Rock FM radio a Fun radio.Obe pustali No son of mine takmer "do zblbnutia" :-).Z hladiska progrocku stoji za povsimnutie tretia kompozicia Driving the last spike.Text je o strastiplnom zivote stavitelov anglickej zeleznice a ich rodin a Genesis touto skladbou vzdavaju aj taku pomyselnu poctu ludom,ktori pracuju v tazkych podmienkach.V Dreaming while you sleep Genesis rozvijaju dalsiu zaujimavu a aktualnu temu.Piesen je o soferovi,ktory spôsobi dopravnu nehodu s tragickymi nasledkami a potom z miesta cinu zbabelo utecie.Samozrejme,ze sam pred sebou a pred svojim svedomim sa utiect neda a tak sa musi vyrovnavat s mucivym pocitom viny.I cant dance-celkom vydarena parodia na reklamne spoty a dalsia hitovka Jesus he knows me parodujuca dvojtvarny a pokrytecky zivot americkych televiznych kazatelov su celkom prijemnym spestrenim tohto albumu.V skladbe Tell me why sa uz rozoberaju vaznejsie temy a sice vojnove konflikty,utrpenie nevinnych ludi,socialne problemy.Album je podla mna zbytocne dlhy a priemerne a nevyrazne skladby ako napr. Way of the world,Living forever alebo Never a time sice neurazia,ale zacinaju posluchaca trochu nudit a ja osobne by som si vedel tento album predstavit aj bez nich.Predposlednej skladbe Since a lost you neviem prist dodnes na chut.Podla mna najslabsi moment na tejto platni.Zato posledna Fading lights je uz trochu "ine kafe".Typicka "genesisovka" strukturou kompozicie a celkovou atmosferou silno pripominajuca skladbu Firth of fifth z legendarneho albumu Selling England by the pound (1973).Jednym slovom -NADHERA.We cant dance je podla mojej mienky ovela lepsi album,ako predosly Invisible touch a tak hodnotim styrmi hviezdickami.

» ostatní recenze alba Genesis - We Can´t Dance
» popis a diskografie skupiny Genesis


IQ - Ever
2007-12-04

IQ / Ever

5 stars

Skupina IQ patri jednoznacne a zasluzene do prvej ligy svetoveho neoprogu.Po trochu slabsom a komercnejsie ladenom albume Are you sitting comfortably? z roku 1989 nastali v kapele personalne zmeny.Na post spevaka sa vratil charizmaticky Peter Nicholls,ktory vystriedal Paula Menela a basgitary sa ujal John Jowitt znamy tiez z pôsobenia v kapelach Jadis,Arena a tiez z vlanajsieho uspesneho hviezdneho projektu FROST.V kapele zavladla priazniva tvoriva atmosfera,ktora sa odzrkadlila na mimoriadne pozitivnom vysledku.Dovolim si tvrdit,ze Ever je najlepsi a kvalitativne najvyrovnanejsi album IQ.Jednoducho nema slabe miesto.Z tohto albumu citit perfektnu zohratost vsetkych ucinkujucich muzikantov,ta hudba ma "stavu" a silne evokuje atmosferu rannych gabrielovskych Genesis.Uzasna je uz uvodna skladba The Darkest Hour,nasleduje pomalsia dvojdielna Fading Senses...Peter Nicholls spieva precitene a zaroven naliehavo.Absolutnym vrcholom albumu je podla mna strnast a pol minutova kompozicia Further Away.Skutocne klobuk dolu!Myslim si,ze tento album zaujme kazdeho skalneho priaznivca art-prog rocku a stavim sa,ze pri jeho pocuvani bude mlaskat od rozkose!IQ -Ever hodnotim ako majstrovske dielo a davam jednoznacne 5 hviezdiciek.

» ostatní recenze alba IQ - Ever
» popis a diskografie skupiny IQ


Genesis - Invisible Touch
2007-12-01

Genesis / Invisible Touch

3 stars

V osemdesiatych rokoch som zvycajne kazdu nedelu vecer pocuval na O3 rakusku hitparadu,ktoru uvadzal Udo Hubber.Tie nase ceskoslovenske stanice sa nedali pocuvat(napr. stanice "Hviezda"),vysielali komunisticku propagandu a muziku na 99 percent zo statov tzv. "socialistickeho tabora".Skratka hrôza.Preto som pocuval rakusanov.Raz ,v nedelu vecer ,bolo to niekedy na jar 1987 Udo Hubber zahlasil novinku od skupiny Genesis "Land of confusion".Okamzite sa mi zrychlil pulz a priam dychtivo som stlacil tlacidlo REC na mojom kazetovom radiomagnetofone zn.Hitachi.A z tej pesnicky som bol jednoducho "paf".Tolko spomienky...Dnes hodnotim Invisible touch ako vynikajuci popovy,komercny album.Skvele odvedena praca.Chytlave songy,hitove single,prijemne balady...jasny skladatelsky rukopis Phila Collinsa,ktory je na tejto platni jednoznacne dominantny.Casto mam pocit,ze Genesis sa stali len Collinsovou doprovodnou kapelou.Piesne z Invisible touch sa skvele prekryvaju so solovou Collinsovov tvorbou z osemdesiatych rokov.Tento album znamenal pre Genesis najvacsi komercny uspech,giganticke svetove turne,styrikrat vypredany stadion Wembley,statisice predanych nosicov...Z kedysi legendarnej kultovej skupiny Genesis sa stala akasi komercna popova "tovaren" na vyrobu chytlavych strednoprudovych hitov pre siroke masy.Ten pop je velmi kvalitny,upraveny,zaranzovany...dobre sa to pocuva,len mi akosi chyba to "mrazeni v zadech",ta Gabrielovska naliehavost a odusevnenie ako ho pozname z prvych albumov,chybaju mi tie malebne zakutia z Tresspasu,celkova ta kuzelna atmosfera...Invisible touch je profesionalne odvedena,remeselna praca...chyba mi vsak to kuzlo albumov z rokov sedemdesiatych.

» ostatní recenze alba Genesis - Invisible Touch
» popis a diskografie skupiny Genesis


Genesis - Genesis
2007-11-29

Genesis / Genesis

3 stars

Ten zaciatok je uzasny!Mama je skvela skladba tak po hudobnej,ako i po textovej stranke.Tato skladba sa zasluzene dostala na tretie miesto v britskej hitparade.Bol to dosial najvyssie umiestneny singel v historii kapely.V roku 1983 teda uz nebolo najmensich pochyb o tom,ze Genesis si to zamierili do komercnych vôd.Svedci o tom aj chytlavy popevok Thats All.Akysi zablesk progresivity badat v dvojskladbe Home by the sea/Second home by the sea.Illegal Alien-znovu pokus o vtip,avsak trochu krcovity.Just A Job To Do a Silver Rainbow su celkom obycajne,priemerne a nevyrazne songy.Mna osobne este zaujala zaverecna pomala balada Its Gonna Get Better.Ako celok je tento album taky nemastny-neslany.Obcas si ho vypocujem,ale uz davno so mnou "nezamava".Davam tri hviezdicky a to iba z nostalgie.

» ostatní recenze alba Genesis - Genesis
» popis a diskografie skupiny Genesis


Magellan - Hundred Years Flood
2007-11-22

Magellan / Hundred Years Flood

4 stars

Niet pochyb o tom,ze vojna je najvacsie moralne zlo.A aj o takejto smutnej teme je potrebne hovorit.Bratov Wayna a Trenta Gardnerovcov sa tato tema bytostne dotyka.Vo vietnamskej vojne totiz stratili starsieho brata Jacka.A prave jemu venovali tento album.Je to zaroven aj protest proti nezmyselnym vojnovym konfliktom a zabijaniu nevinnych ludi kdekolvek na svete.Album otvara dlhominutazna,trinastdielna skladba "The great goodnight".Skladbu charakterizuje stala zmena tempa,melodie...postupne vyvrcholenie(track 9),zaujimave a tazko predvidatelne hudobne zvraty udrzuju posluchaca stale v urcitom napati.Potom nasleduje instrumentalna skladbicka "Family jewels" na ktorej sa predvedie krasnym solom na flautu Ian Anderson z Jethro Tull a nakoniec pride uderna skladba "Brothers keeper",ktora mi miestami tak trochu vzdialene pripomina skladbu "Mama" od Genesis.Bratia Gardnerovci na tomto albume vyzdvihuju take hodnoty,ako je spolupatricnost,sucit,obetavost.Som trochu prekvapeny,ze sa na tychto strankach zatial este nikto nevyjadril k tomuto dielu.

» ostatní recenze alba Magellan - Hundred Years Flood
» popis a diskografie skupiny Magellan


Cream - The Very Best Of
2007-11-22

Cream / The Very Best Of

5 stars

Prave vcera vecer som si po dlhej dobe znovu vypocul tuto skvelu vyberovku.Cream patri jednoznacne medzi piliere hudby.V tejto kapele sa stretli tri vyrazne osobnosti: Eric Clapton,Jack Bruce a Ginger Baker.Erica Claptona myslim ze netreba predstavovat...Mna zaujal najma fenomenalny bubenik Ginger Baker.Ten na svojich bicich doslova caruje.Hudba kapely Cream je velmi svieza aj po styridsiatych rokoch.Kapela existovala koncom sestdesiatych rokov len velmi kratko,napriek tomu sa stala legendarnou a nezmazatelne sa zapisala do hudobnej historie.Tato vyberovka vysla v roku 1995 a ma pomerne solidny,dobre remastrovany zvuk.A co pre mna predstavuje hudba skupiny Cream?Uvediem to na priklade.Pred par rokmi som bol na dovolenke na Cypre pri mori.Sedel som v takej plytkej vode na jemnom piesku,vdychoval som slany vzduch,more bolo ciste a teple...a ja som si zacal pohvizdovat skladbu "sitting on top of the world" od Cream.Skratka absolutna pohoda,nadsenie a uvolnenost.A prave takto by som charakterizoval hudbu tejto kapely.Myslim,ze uz niet co dodat.Davam jednoznacne plny pocet :-).

» ostatní recenze alba Cream - The Very Best Of
» popis a diskografie skupiny Cream


Genesis - Foxtrot
2007-11-22

Genesis / Foxtrot

5 stars

Predstavte si situaciu,ze by ste mali ist niekam na opusteny ostrov a zo svojej hudobnej zbierky by ste si mali vybrat jediny album,ktory by ste si so sebou mohli zobrat.Tak ja by som sa jednoznacne rozhodol pre tento genialny album.Musim sa priznat,ze na kapelu Genesis mam "slabost".Najma albumy z tzv."gabrielovskeho" obdobia,z rokov 1970-75 predstavuju podla mna absolutny vrchol umeleckeho a progresivneho rocku.Tuto hudbu môzem pocuvat doslova kedykolvek,v kazdom dusevnom rozpolozeni,ci uz som smutny,sklamany,alebo naopak vesely a nadseny.Foxtrot som pocul prvykrat ked som mal sestnast rokov.Mal som ho nahraty na kazete a tato hudba ma doslova uchvatila.Odvtedy som tento album pocul snad tisickrat.Napriek tomu sa mi este neopocuval.Uz uvodna skladba Watcher of the skies je uzasna.Ten nastup,postupna gradacia,skvele klavesy Tonyho Banksa...Get em out by friday -to je dalsia perla a za absolutny vrchol tohto albumu povazujem 23 minutovu Suppers ready.Tu by som chcel upozornit na skvely vykon bubenika Phila Collinsa a to najma v casti Apocalypse in 9/8.Genesis-Foxtrot je hudba,ktora posluchaca nebude nudit ani po mnohonasobnom posluchu.Je to jednoducho skvost a plne si zasluzi plny pocet hviezdiciek.Vrelo doporucujem!

» ostatní recenze alba Genesis - Foxtrot
» popis a diskografie skupiny Genesis


Riverside - Rapid Eye Movement
2007-11-21

Riverside / Rapid Eye Movement

4 stars

Tento album uzatvara trilogiu v ktorej hlavny hrdina bojuje s tazkou dusevnou chorobou a hlada si svoje miesto "pod slnkom".Album sice nedosahuje kvality predchadzajuceho diela "Second life syndrome",ale tiez nechyba silny emocionalny naboj,preciteny spev Mariusza Dudu...Oproti prvym dvom albumom citim urcity odklon od progresivneho metalu skôr k psychedelickemu rocku,ako ho pozname z tvorby Porcupine tree a Pink Floyd.Album je v porovnani s predoslym aj trochu menej melodicky.Minuly rok som mal tu cest pocut Riverside aj nazivo,v Nitrianskej Starej pekarni a bol to rozhodne neopisatelny zazitok.Na CD cislo 2 je tiez velmi kvalitna hudba a v skladbe Back to the river chlapci z Riverside vzdavaju otvorene hold legendarnym Pink Floyd.Je mi velmi sympaticke,ze sa Riverside vo svojej trilogii venuju teme dusevneho zdravia a pristupuju k tejto teme velmi citlivo a ludsky.Davam styri hviezdicky.

» ostatní recenze alba Riverside - Rapid Eye Movement
» popis a diskografie skupiny Riverside


Yes - Drama
2007-11-21

Yes / Drama

4 stars

Dost dlhu dobu som vahal nad kupou tohto albumu.Odradzal ma fakt,ze Drama je jedine album od Yes na ktorom nespieva môj oblubenec Jon Anderson s ktorym som si hudobny prejav Yes vzdy spajal.Po prvom vypocuti Dramy som bol vsak velmi prijemne prekvapeny.Zaujali ma velmi napadite klavesy Geoffa Downesa,ktory plne nahradil Ricka Wakemana a tiez celkom zaujimavo vyzneje hlas Trevora Horna.Samozrejme nie je to ten nadherny Andersonov cisty a vysoky vokal,ale v ramci celku mi Hornov hlas vôbec nevadi.Skôr naopak.Album ma taku tu pravu Yesovsku "chemiu" a pri pocuvani citim uprimnu nefalsovanu radost.Prvym vrcholom albumu je podla mna hned uvodna skladba Machine mesiah,druhym jednoznacne Into the lens.Celkovo album nema slabe miesto,iba ma trochu mrzi,ze ma iba 37 minut.A kedze s piatymi hviezdickami treba setrit :-),tak davam tomuto albumu poctive styri.

» ostatní recenze alba Yes - Drama
» popis a diskografie skupiny Yes


Přihlášení

uživatelské jméno

heslo

Auto-login
» nový uživatel

Progboard Radio

» Pustit radio
» Progboard TV

Facebook

Reklama


copyright Progboard 2005 | created by www.potentus.com and Poki | hosting sponzoruje Internetplus.cz | RSS kanál RSS kanál

Pravidla pro užívání webu Progboard.com naleznete zde.

Přidej na Seznam optimalizace PageRank.cz ?esk? toplist SuperLink Add to Google

Google Pagerank - www.progboard.comGoogle Pagerank S-Rank - www.progboard.comS-Rank JyxoRank - www.progboard.comJyxoRank

Ikonky

Rock Shock Hudba 2000