Status Quo - Hello!
pito63 -
@ 05.02.2011
„Hello, tak sme tu opäť! Pre všetkých, čo o to stoja!“
Po vydarenom opičiakovi Piledriverovi, po ktorom sa o skupine začalo rozprávať snáď aj medzi Eskimákmi, prichádza na trh nová porcia boogie hard rocku, taká, ako to vedia iba títo londýnski fičúri v ošúchaných leviskách a tričkách s krátkymi rukávmi. Podľa dostupných informácií, všetky tričká s dlhými rukávmi darovali Armáde spásy pre uzimených Afričanov.
Čo nového pod slnkom, vlastne v tábore Status Quo? Nič, všetko po starom - pijatika, drogy, radodajky a ďalšie slasti rokenrolového života. Veď čo už môže robiť, chudák rocker, keď je stále na cestách? Je tu ešte niečo, to môže napadnúť iba géniov – spoločná „leštenka“. Sú sedemdesiate roky, non stop televízne kanály, notebooky a PlayStation ešte v nedohľadne, na hoteli nainštalovaná premietačka a naši milí honelníci, ehm, statusáci, si tých svojich pinďúrov mydlia pri porne. A čože nám to vymiesili? Osem deťúreniec, jedno krajšie od druhého. Ockovia sú istí, žiadne chemické rozbory a testy rodičovstva netreba. Stačí hudobný vzorec „BHR“, ten nikdy nesklame. V ručičkách hravosť „Boogie“, v nožičkách sila „Hard“, vo chvostíkoch a jaskynkách tvrdosť i krása „Rock“. Moje najmilšie? Úvod, stred a záver. Presnejšie; „Roll Over Lay Down“, „Caroline“ a „Forty-Five Hundred Times“. Čo to trepem, ako môžem mať rád iba tri z ôsmich detí?! Všetky milujem rovnako!
Ďalšia porcia chutnej hard rockovej bryndze od Rossiho a spol., ktorú môžem vždy a za každej situácie. Sedemdesiatky boli krásne a plodné, nielen v spálni Status Quo. Beťári jedni! Snažili sa, čo im ruky stačili a albumom „Hello!“ sa v Spojenom kráľovstve „vyleštili“ na samý vrchol, u mňa na štyri silné hviezdy!
