Birtha - Birtha

Viac-menej náhodou sa mi dostala do ruky produkcia ženskej rockovej skupiny Birtha. Ani by sa to nestalo, nebyť faktu, že môj otec mi ju odporúčal ako vhodný tip na akvizíciu.

Od prvých tónov rozžhavenej gitary je jasné, jemná stránka nežnejšieho pohlavia sa nekoná. Správne naškriekaný vokálny prejav, mierne funky rytmizovanie, dokonca vydarený pokus o gitarové sólo, nie priveľmi pretechnizované, skôr len tak kĺže po pár tónoch, to je v kocke Free spirit. Temnejšia Fine talking man pláva na basovej figúre vytiahnutej do popredia, opäť je tu gitarové sólo bez výraznejších skladateľských a interpretačných ambícií, je jasné, že skupina stavia viac na základných motívoch a vokáloch (ktoré sú parádne, rockové až na dreň). Tuesday je pohodová veselica v rock’n’rollovom rúchu, hlavná speváčka miestami pripomína Maggie Bell alebo (vzdialene) neprekonateľnú Janis. Naliehavá skladba Feeling lonely nemá chybu, krátka tichá skladba She was good to me v pamäti neutkvie, ešte, že sa hrmotne dovalí Work on a dream s výbornými „černošskými“ vokálmi. A tie znejú aj v úvode Too much woman, pridá sa tvrdá gitara, paráda. Najdlhšia skladba na albume, Judgement day, odsýpa hneď skraja a obsahuje pozitívnu zmenu, klávesové sólo. Ale dôjde na všetky protagonistky, je tu viac ako dosť priestoru pre improvizované predstavovačky. Záverečný kúsok, Forgotten soul, dostojí druhému slovu názvu, ide o vydarenú spevácku exhibíciu s príjemným mohutným podmazom, ktorý sa v druhej časti skladby zvrhne na ťažkotonážnu hard rockovú atómovku.

Výborná priamočiara hard rocková hudba bez virtuóznych manierov s božskými spevmi. 3,5 hviezd zaokrúhlim nahor.