Areknamés - Love Hate Round Trip

Relatívne dlhší čas čakania na druhý album tejto kapely stál za to. Moje nadšenie, ktoré ma opantalo po objave prvej dosky celkom prirodzene pokračuje.
Skupina, ktorej jasne šéfuje klávesák, spevák, skladateľ a textár Michele Epifani priniesla 78 minútovú porciu mimoriadne kvalitného temne symfonickúho progresívneho rocku, čerpajúceho z najlepších tradícií Van Der Graaf Generator, s jemnými prvkami jazzu a canterburskej školy.
AREKNAMES sú na tomto albume už klasický kvartet - rovnocenným členom sa stal gitarista Stefano Colombi, ktorý na prvej doske hosťoval len na kompozícii "Boredom".
Michele Epifani mu však ako "správny demokrat" nechal na druhej placke skutočne dosť priestoru, a tak gitara je rovnocenným nástrojom s ťažkými klávesovými plochami bossa kapely. Album tak získal oproti prvotine ešte viac na dynamike, ale trochu aj na tvrdosti.
Jedenásť plnohodnotných skladieb (vyše minútovú "A Grotesque Gift" považujem za akúsi medzihru) obsahuje skutočne skvelú temne progresívnu rockovú muziku, bez akejkoľvek vaty, ani sekunda z dlhého albumu nie je jalová. Hudobné motívy z hlavy Michele Epifaniho sú skutočne nápadité a rafinované. Akýmsi vrcholom diela je najdlhšia kompozícia, vyše 11 minútová "Ignis Fatuus".
Kapela z Apeninského polostrova znie viac ostrovne - britsky, ako väčšina britských skupín.
Vôbec netajím, že z bohatej a vynikajúcej talianskej prog rockovej scény sú AREKNAMES mojim azda najväčším favoritom a tento album je tým najlepším z produkcie roku 2006, čo som stihol počuť...
Už teraz som zvedavý, čo vysoko talentovaný Michele Epifani & spol. prinesú najbližšie.