Sylvan
História skupiny Sylvan sa začína písať v roku 1991. Vtedy bola v Hamburgu založená školská skupina „Chameleon“. Jej zakladajúcimi členmi bol Matthias Harder (bicie) a bratia, dvojičky Volker Söhl (klávesy) a Kay Söhl (gitara). Kapela vystriedala niekoľko spevákov, až sa k nim v roku 1995 pripojil Marco Glühmann, ktorého charizmatický hlas je doteraz charakteristickým znakom zvuku skupiny. V roku 1998 sa premenovali na SYLVAN podľa rímskeho boha lesov Silvanusa.
V roku 1999 bol vydaný debutový album „Deliverance“. Päť z ôsmych skladieb majú dĺžku okolo desať minút, čím sa už v tomto prvom albume ukazuje záľuba skupiny v dlhých epických skladbách. V roku 2010 bola vydaná reedícia doplnená bonusovým CD s trinásťminútovou skladbou „The Lie“.
Povzbudení pozitívnymi kritikami vydávajú už v máji 2000 druhý album „Encounters“, ktorého zvuk je značne vyzretejší a tvrdší ako u predchodcu. Popri dvoch samostatných skladbách pozostáva album z titulnej skladby, rozdelenej na osem kúskov, zaoberajúcej sa kolobehom života.
Od počiatku kapela angažovala rôznych hráčov na basu podľa aktuálnych potrieb. Začiatkom roku 2000 prichádza Sebastian Harnack, ktorý sa stáva oficiálnym „basistom“ skupiny.
V októbri 2002 vydáva Sylvan tretí album „Artificial Paradise“, ktorého dvadsaťminútová titulná skladba patrí doposiaľ k absolútnym favoritom fanúšikov. Aj keď „Artificial Paradise“ nie je koncepčným albumom v pravom slova zmysle, zaoberajú sa všetky skladby rovnakou témou: povrchnosťou, klamstvom a závisťou v spoločnosti.
Aj na ich štvrtom albume „X-Rayed“ majú skladby jednu spoločnú tému. Ide o prekonávanie veľmi osobných osudových rán jednotlivých ľudí a o základnú myšlienku – beznádejnosť ľudského života. Album vyšiel v apríli 2004 a znie surovejšie a temnejšie ako všetky dovtedajšie.
V roku 2005 v priebehu práce na piatom albume vznikli v skupine rozdielne názory na to, akým muzikálnym smerom sa má Sylvan ďalej uberať. Jedni chceli album s jednoduchšími pesničkami, ktoré by boli dostupnejšie širšiemu publiku, druhí túžili po tom konečne vytvoriť prvý koncepčný album skupiny. K dohode nedošlo a tak bolo rozhodnuté, že sa poskladajú hneď dva albumy naraz. Týmto sa stal rok 2005 jedným z prácou najnabitejším v histórii Sylvanu.
Keď v apríli 2006 vyšiel prvý z dvoch CD „Poshumous Silence“ bola skupina, obrovskou pozitívnou reakciou, za svoju prácu viac ako odmenená. Stupeň nadšenia bol aj pre Sylvan prekvapivý, zvlášť keď sa predpokladalo, že takéto komplexné dielo musí spočiatku mnoho poslucháčov odradiť. Aj téma CD – otec číta v denníku svojej zosnulej dcéry a po prvýkrát poznáva hĺbku jej zúfalstva – je skôr stvorená na odstrašenie. Naopak, hudba aj texty dokázali chytiť poslucháčov a každého z nich sa svojím spôsobom hlboko dotknúť.
Týmto „Posthumous Silence“ dokázal to, čo bola úloha pre druhé CD s názvom „Presets“ – zoznámiť s hudbou skupiny širší okruh rockových fanúšikov. I tak bol „Presets“ úspechom a tvorí, so svojimi jednoduchšími piesňami perfektný protipól k „Posthumous Silence“.
Keď sa začiatkom leta 2007 chystala koncertná šnúra k albumu „Presets“ prekvapila skupina svojich fanúšikov zmenou v zostave. Namiesto Kaya Söhla prevzal gitarový part hamburský štúdiový gitarista Guido Budenstock. Čo najskôr vyzeralo ako pauza stalo sa po pol roku odchodom. V lete 2007 sa cesty Sylvanu a Kaya rozdelili.
Ešte bez stáleho gitaristu došlo 1. septembra 2007 k prvej živej nahrávke koncertu Sylvanu. Pre tento účel uviedla skupina, s mnohými hosťujúcimi hudobníkmi, na pódium nákladne produkovanú Live Show – ich koncepčný album „Posthumous Silence“. Tento koncert vychádza na DVD a na 2CD v roku 2008.
Hľadanie nového gitaristu trvá až do konca roku 2007. Potom sa ním stal Jan Petersen, ktorý stál už počas nahrávania koncertného DVD na pódiu ako hosťujúci gitarista.
V roku 2009 vychádza siedmy štúdiový album „Force of Gravity“. CD sa vyznačuje veľkou rôznorodosťou skladieb. Nový gitarista priniesol tvrdšie tóny do zvuku skupiny najmä v skladbách „Follow Me“ alebo „God of Rubbish“. Tieto sa striedajú s jemnými a citlivými skladbami napr. „Midnight Sun“. Album zakončuje epická štrnásť a pol minútová „Vapour Trial“, ktorá býva jedným z vrcholov koncertov skupiny.
ôsmym albumom Sylvanu je, na release koncerte v Hamburgu v decembri 2011 predstavený, dvojalbum „Sceneries“. Tento poteší hlavne priaznivcov dlhých, epických skladieb, celá dĺžka dvojalbumu rozdelená na päť skladieb – päť kapitol. Podľa interview s Marcom Glühmannom mal každý člen skupiny „patronát“ nad jednou kapitolou, ktorú určoval melodicky ako aj obsahom textu.
Sylvan je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov progrocku v Nemecku. Jeho štýl hudby je neo-prog, art-rock, miestami zachádzajúci až do progmetalu. Najmä s príchodom Jana Petersena dostáva hardrocková gitara stále viac priestoru. Hlavným poznávacím znamením zvuku Sylvanu je charizmatický hlas Marca Glühmanna.
Zdroj: www.sylvan.de
Voľne preložil a doplnil: PavolS 12/2011... (celý článek)
