Doors, The - The Soft Parade

No, nech sa deje, čo sa deje, Soft parade je u m�a vysoko kvalitný album, hoci väčšinu recenzií na� som čítal práve v opačnom význame. Dychová sekcia? Nevadí. Pre m�a je to jednoducho úchvatný album a štvrtý za sebou. Hudba The Doors je skrátka jedinečná. A na tomto albume aj v mnohom iná od predošlých počinov. Napríklad hneď úvodná Tell all the people - to je jednoducho kľudná pomalá popovina, ale skvelá. Morrisonov hlas nepustí. A potom príde hit Touch me. Ten vždy rozpálí, naladí, rozhýbe. Bezchybný song. Ďalej však kapela ako vždy aj potemnie, v tomto prípade pri tajomnej Shaman´s blues. Nasleduje zvláštna Do it, neviem sa nikdy rozhodnúť či temná alebo veselá... Ale veselá je určite Easy ride, to je uľahčenie albumu. A to je ďalší dôvod, prečo znova potemnieť - prichádza Wild child. Prekvapivo je tu však v podstate country uvoľnená skladba Runnin blue. Potom zvoľníme tempo v krásnej Wishful, sinful a nakoniec je tu vyvrcholenie v podobe suity Soft parade, ktorá patrí do zlatého fondu kapely.

Takže rozhodne sa nestotož�ujem s názormi na Soft parade ako najslabší album kapely. Okrem toho tu chcem spomenúť ešte pár skladieb z bonusovej verzie, ktoré album ešte viac povyšujú na úrovni kvality. Konkrétne tajomná Who scared you z b strany singla, outtake Whiskey, mistics and men, inštrumentálny pohodový jam Push push. A radím tu aj krehkú I will never be untrue z Essential rarities a temnú Woman is a devil z toho istého albumu. Takže rok 1969 pre The Doors opäť vynikajúci.
reagovat

Jarda P @ 08.06.2011 09:55:22
Taky nechápu, proč je některými hodnoceno jako slabší. Já stavím všechna alba Doors na stejnou úrove�.

Filozof @ 08.06.2011 11:47:08
I já těžko vybírám - snad s výjimkou posledního, kde Morrison už opravdu není ve formě, ale i tam zůstává hudba výborná - Manzarek to zachra�uje. Jinak vnímám, že alba jsou rozdílná, ale kdykoliv si je poslechnu, zjistím, že každé je silné. Možná nejvyrovnanější LP série skupiny hned po Blind Faith. :-)

nowhere_man @ 15.06.2011 11:52:09
Ja to tiež nechápem, ale je to tak. Napríklad ja som čítal dve knihy o Doors a v obidvoch sa hovorí o Soft parade ako o nevydarenom albume, respektíve najslabšom v diskografii. Bodaj by všetky moje obľúbené kapely mali takéto najslabšie kúsky v diskografii :)

Som asi jediný pre koho je Soft Parade najoblúbenejší album. Krásne album, bolo v �om podla m�a všetko vystihnuté. Problém bol len v tom, že v Doors mali v tomto období dosť problémov.

Pôvodná verzia

Krásny a dominantný úvod Tell All The People s dychovými a rôznymi inými nástrojmi vás uvedie do krásnych, veselých a aj tajomných melódií.
Po úvode vás privíta nebezpečne popovo lákavá Touch Me. Na koncertoch Morrison spieval Suck Me. Vynikajúce bicie Johna Densmore, klávesy Manzareka, hlas Morrisona, Kriegerová gitara a saxofónove solo Curtisa Amyho. Dosť bolo veselosti. Znova je tu tajomný Doors ako ich poznáme v Shamanskom Bluese. Vynikajúca bassová linka, zaujímavý rytmus a poézia Jima Morrisona. A zase sa podme rozveseliť pri skladbe Do It kde sa Jim na začiatku dosť vysmieva. Do It vystrieda bezstarostná jazda Easy Ride s popovým nádychom. Elektrické intro Robbyho Kriegera rozpúta divé deti - Wild Child. Nasleduje melodické, zaujímavé a zárove� experimentálne bluegrass Runnin Blues s huslovými sólami a vokálmi Robbyho Kriegera. Akoby ste boli na rokvitnutej lúke uprostred jari - Wishful Sinful - krásna melódia. Spajájú ju aj s Love Street (na Very Best Of 40th). Celý konštrukt a na každom albume zavŕši absolutná pecka - The Soft Parade. Je to 8 minutový experiment. Jej bratia by mali byt The End alebo When The Music Ower. Song je rozdelený na tri základné časti kde príde k značným zmenám. Začiatok patrí Morrisonovy a jeho prejave o básnikoch. Na to baladický úvod strieda akoby disko rytmus. Na to sa tu objaví štýl 50tych rokov - takzvaná kolotčiarska hudba. A nakoniec posledná najlepšia pasáž. Sám Morrison tu hovorí o tom že ju má najradšej v texte. Je to dosť podobné skladbe Black Is Black od Los Bravos.

Bonusová verzia

Prvá zaujimavosť je Who Scared You. Zaujímavy experimentálny song ktorý sa na album nedostal. Folkový pokus Whiskey, Mystics and Men tak isto neprešiel. Možno len preto, že to pochopia len Doorsmaniaci. Ďalej tu je taká popovka Push Push a Touch Me (Take 3).

Soft Parade Sessions alebo Mystic Man
Album z nahrávania Soft Parade je dostupný len ako bootleg. Je tu niekoľko verzií Whyskey Mistics And Men a plánovaný experiment Rock Is Dead ktorý neprešiel na album. Ďalej tu nájdete Black Train Song, Someday Soon, Orange Country Suite (vyšla na L.A. Woman bonus version), či pokusy o Presleyovsku Love Me Tender.

Celkové dojmy z albumu Soft Parade sú nepopísateľné. Ak máte radi Doors, budete tento album mať radi.
Lucas Perny



reagovat

Petr Gratias @ 29.08.2012 22:30:11
Reaguji na Johnadensmora...
Vzpomněl jsem si na dávno pozapomenutou epizodu z mého "hudebního" života.
Bylo to koncem r. 1972 a už jsem dělal rockové diskotéky a tehdy za mnou přišel nějaký starší kluk a řekl něco v tom smyslu, že dostal zvenku pár singlů, všechny si nechal, ale tenhle že mu pod kůži nevlezl a podal mi SP DOORS, na kterém byly tyto dvě skladby WISHFUL SINFUL / WHO SCARED YOU.
Koupil jsem mu dvÄ› piva a singl byl tehdy mĹŻj.
Skladby se mě líbily, třebaže ambici hutu jako Light My Fire nebo Hello I Love You neměly. Ale to mi nevadilo. Asi rok jsem s tím jezdil. Pak kdesi nastal výpadek proudu a než se zapálily svíčky, tak jsem zjistil, že mi zmizelo pár singlů a mezi nimi
i tenhle jmenovaný. Wishful Sinful je ozdoba alba Soft Parade, které z jejich produkce mezi léty 1967 až 1971 stavím na poslední místo...
Who Scared You jsem ale od té doby opravdu nikdy neslyšel. Díky za připomenutí starých časů!!!