Ursiny, Dežo - Ten istý tanec
Ursiny, Dežo - Ten istý tanec - tracklist alba, hodnocen?, recenze
1992
Tracklist:
01. Cestou na poštu pre balíček kníh
02. Neviem si nič vymyslieť
03. Spojenie uprostred týždňa
04. Vlčí sen
05. Veľká vlaková lúpež
06. Zvláštna škola
07. Spojenie počas ľahkého jarného pôstu
08. Pobehaj
09. Darčeky
10. Ďaleké vodné zviera
CD 2:
01. Hovor mi do ucha
02. Veľké jarné upratovanie
03. Harakiri
04. Predposledná večera
05. Prosba
06. Prepáč, že ti napovedám
07. Spojenie na konci mája
08. Vzývanie rodnej sestry
09. Problém
10. Niečo pre zasmiatie, niečo pre smiech
11. Vyzliekanie
12. Samá chyba
13. Spojenie uprostred jesene
14. Ten istý tanec
(total time- 136:12)
Hudba: Dežo Ursiny
Texty: Dežo Ursiny (1-9/1; 2-13/2)
a Ivan Štrpka (10/1; 1,14/2)
Obsazení:
skupina PROVISORIUM:
Jaroslav Filip - klávesové nástroje
Emil Frátrik - bicí
Aleš Charvát - basová kytara
Andrej Šeban - kytary a klávesové nástroje
Dežo Ursiny - kytara
Rudolf Březina - alt- a tenorsaxofon, flétna
Richard Kroczek - housle
Juraj Bartoš - trubka
Veľmi som sa tešil na Deža ako textára. A nie darmo. Niečo od Štrpku pochytil, ale ostal svojim. Textami sa odhalil až na kostru. Absolútne do tla. Hlavne text Harakiri je akoby spoveď jeho života. Z mnohých textov cítiť vplyv rakoviny. No a ako ateistovi mi jeho náboženské texty nevadia, sú proste iné. Myslím, že veľa urobil aj Andrej Šeban. Album je absolútne kľudný. Tiež ma nudil, ale po viacnásobnom vypočutí opäť prišiel poznatok o Ursinyho genialite. Vždy, keď počujem meno Dežo Ursiny, predstavím si niečo božské, a to som ateista. Ale Dežo... to je moj boh. Pre fajnšmekrov odporúčam aj jeho knihu Listy zdenke Krejčovej (1991-1995), ktorá vyšla na jeho šesťdesiatku a bolo to v jeho záveti. Vždy chcel napísať román, no nikdy nestihol. Jeho listy a texty však bohato stačia.
reagovat
PaloM @ 13.08.2008
Ja som katolík, Dežo nie je môj Boh (ani s malým "b"), ale samozrejme rozumiem ti. Aj mňa album nudil, hľadal som k nemu najdlhšie cestu. Lebo som ho nepozorne počúval a to bola chyba.
Výborne, že si pripomenul knihu "Listy Zdenke...".
Keď je reč o knihe, musím spomenúť obrovskú prácu Mariana Jaslovského, >> odkaz - tu sa dá kniha o Dežovi zadarmo stiahnúť, a súčasne "Rozhovory o Dežovi" - 17 dielov interview a spomienok jeho známych, množstvo foto (na InZine - odkaz na Marianovej stránke).
nowhere_man @ 14.08.2008
Neboj sa, ako Dežov znalec mám aj knihu aj Rozhovory mnohokrát prečítané. Inak chystá sa jej nové vydanie tento rok vo vydavateľstve Slovart, už sa teším, lebo je nezohnateľná. Marián Jaslovský je skvelý, aj jeho tri knihy. Dúfam, že pridá aj o Fermáte. A vďaka nemu mám v jeho knihe Collegium Musicum podpis od najslávnejšej zostavy (Varga,Frešo,Hájek,Griglák). A k tomu bohu. Nie som veriaci, ja jednoducho neverím takým veciam. No na druhú stranu veriacich neodsudzujem, iba fanatikov a cirkev. Myslím, že náboženstvo veľmi ovplyvňuje umenie, v tomto je nás ateistov málo. Ale nejde o to, v čo verím či neverím, ale aký som človek. A Deža som spomenul ako niečo božské preto,... skrátka ide mi z neho taká aura. Hlavne z obdobia, keď sa už liečil na rakovinu.
PaloM @ 14.08.2008
Jasné, to sa zhodujeme. Bol to len taký vtípek s Bohom, "nadhodil si mi loptičku", tak som to "odrazil", absolútne som nemyslel nič osobného. Bol som 28 rokov taký "latentný veriaci", neslaný-nemastný ateista, potom sa to na impulz zo života "chválabohu" preklopilo, považoval by som za životnú prehru vrátiť sa späť. Ľudia sú dobrí i zlí či vo viere, či bez, to rozsúdi najvyšší šéf, ako vravel Karel Kryl. Nemusím to viac spomínať.
To ma teší, že poznáš o Dežovi písačky, skôr som to pripomenul pre nových fanúšikov. Pri prvom čítaní tej knihy mi bolo veľmi smutno, keď bola reč o Dežovom pití, šlo nie o decáky ale o fľašky. To by zložilo i slona.
Chcel som sa ťa spýtať, či si poznal už Ursinyho LP z Opusu a ak áno, ako si hudby a texty v tedy vnímal? Ak si to vekovo nemohol, alebo už niekde tu písal, tak prepáč.
Včera som zaspával s knihou o Collegium Musicum, úžasné pozitívne čítanie.
nowhere_man @ 14.08.2008
Neboj, ja som nebral tú vec s bohom (alebo s Bohom) osobne ani útočne. A čo sa týka veku, mám len 22. A najviac ma v hudbe ovplyvnil Dežo. Asi do dvadsiatky som bol čistý rocker, najviac som miloval Zeppelinov, Queenov a Beatlesákov. Považoval som to za vrchol a o žiadnom progrocku som nemal zdania. Potom som sa zbláznil do hovorového slova L+S (mám všetky albumy) a cez nich som začal počúvať aj hudbu, čo urobili s Filipom. No a napokon aj Filipa. Prečítal som si knihu M.Jaslovského a tam bola veľká chvála na nejakého Ursinyho. Neviem, čo ma k tomu viedlo, ale zohnal som si jeho diskografiu a začal počúvať... Odvtedy je všetko iné. Začal som počúvať progres a navyše som zistil, že československá scéna je mi milšia ako svetová. Dovtedy som neuznával moc slovenskú či českú hudbu. No a zmenilo to aj moje myšlienky, názory, úvahy... Štrpkove či Dežove texty, to ma neskonale povznáša. A som zvedavý, ako budú na mňa vplývať povedzme za 10-15 rokov.
PaloM @ 14.08.2008
Aj sa bojím napísať, že môj syn Martin je tak starý (vlastne mladý!) ako ty. Má iné záujmy, ale to je v poriadku. Vidím, či čítam, že o hudbe, čo počúvaš, dosť premýšľaš a to dnes (žiaľ) robí málo ľudí. Vývoj, ktorým si za tak krátku dobu prešiel, je impozantný. Dúfam, že ma správne pochopíš: verím, že nezostaneš dlho v zajatí len Ursinyho vesmíru.
Škoda by bolo nespoznať obrovskú variabilitu hudobných štýlov.
nowhere_man @ 14.08.2008
Tak dúfam tiež. Odkedy som ho spoznal, venoval som sa čisto československej scéne: Ursiny, Varga, Fermata, Gattch, Šeban, Prúdy a Filip za Slovensko a Blue effect, Flamengo, Bohemia a Jazz Q za Česko (chcem ešte spoznať niečo od Framus five, Synkopy a Progres 2). No a teraz sa chcem zamerať na svetový progres, hlavne King Crimson, ELP, Pink Floyd, Yes, Genesis, Jethro Tull a iné. Chcem stále ešte objavovať nejaké "nové mapy ticha" :-)
Toto dvojalbum je pro duo Ursiny - Štrpka poněkud netypické. Z 24 tracků otextoval celých 21 sám Dežo. Jeho texty jsou přirozeně od těch Štrpkových dost odlišné, nicméně jejich kvalita je také velmi vysoká. Zejména proto, že Dežo měl opravdu v daném období co říci. Ten istý tanec je velmi silné album, kde Dežo značně odhaluje své nitro. Chvílema až na kost.
reagovat
- Mistrovské dílo, zásadní album
- Excelentní přírůstek do každé sbírky
- Dobré, ne však zásadní
- Jen pro sběratele a fanoušky
- Slabé, pouze pro kompletisty
- Špatné, nekupovat!




















