Ursiny bol jednou z najneprehliadnuteľnejších a najuznávanejších osobností slovenskej hudobnej scény posledných tridsiatich rokov. Narodil sa 4. 10. 1947 v Bratislave. Svoju prvú gitaru dostal od rodičov ako jedenásťročný. O štyri roky neskôr, počas štúdia na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej mal prvé kontakty s bigbítom. V ´63-om pôsobí spolu s Antonom Lančaričom v skupine Fontána, v ´64-om ho kamarátstvo s Mariánom Bednárom a Miroslavom Bedríkom privádza ku kapele Jolana. Koncom roka prestupuje ku kapele The Beatmen, v ktorej sa vďaka svojmu talentu skomponovať nadupané, chytľavé a pritom ´neprimitívne´ skladby stáva lídrom. Už na prvé počutie bolo jasné, že medzi jeho najväčšie vzory patrili v tom období ´chrobáci z Liverpoolu´.
Začiatkom r. 1965 The Beatmen s úspechom koncertujú v pražskom divadle Spejbla a Hurvínka, v máji absolvujú významný koncert v divadle Rokoko. Popri vydaní dvoch SP "Break It/Let´s Make A Summer" a "Safety Arrived/The Enchanted Lie" (obe v zostave Dežo Ursiny - spev, sólová gitara; Miroslav Bedrík - spev, sprievodná gitara; Marián Bednár - spev, basgitara, vokál; Peter Petro - bicie, vokál), ešte absolvujú vystúpenie v rámci premiéry filmu Eduarda Grečnera "Nylonový mesiac".
Na jar 1966 sa ´bítmeni´ stávajú prvou skupinou z východného bloku, ktorá koncertuje za železnou oponou - v mníchovskom Kunstmuseum. Vzápätí vystúpujú ako predskokani na koncerte slávneho Manfreda Manna, ktorý sa uskutočnil v bratislavskej Športovej hale. Ešte v tom istom roku sa kvôli nezhodám Ursinyho a zvyšku kapely rozchádzajú. Zatiaľ čo The Beatmen odchádzajú za šťastím do západného Nemecka, Dežo spája svoje sily s Fedorom Frešom a začína formovať nový band.
Počas jarných mesiacov roka 1967, doplnení o bubeníka Dušana Hájeka zakladajú tvorbou Cream ovplyvnené trio The Soulmen. V júni skladá Dežo talentovky na odbore filmovej a televíznej dramaturgie VŠMU, avšak Hájek zahlási odchod, vzápätí ho strieda Vlado Mallý. Svoju koncertnú premiéru si odbili 30. októbra. V decembri sa zúčastnia na 1. československom beatovom festivale v pražskej Lucerne. Ich produkcia tam zapôsobí doslova ako výbuch bomby, niet sa teda čomu čudovať, že si z Prahy odnášajú titul ´najlepšia skupina festivalu´.
V priebehu februára 1968 koncertujú po Československu, marcové miniturné po Maďarsku finišuje koncertom v budapeštianskom Erkel Teáter. Ani existencia The Soulmen nemá napriek obrovskému úspechu dlhé trvanie. Po májovom československom turné a spoločnom vystúpení s Prúdmi v Nitre sa kapela, ktorá po sebe zanechala EP "Sample Of Happines, Wake Up, I Wish I Were, Baby Do Not Cry" (Dežo Ursiny – spev, sólová gitara; Fedor Frešo – spev, basgitara; Vlado Mallý – bicie, vokál) definitívne rozpadá. V novembri nakrúca v štúdiu Slovenského rozhlasu tri skladby Ursínyho nový projekt The New Soulmen, ktorý sa však hneď v prvej polovici nasledujúceho roku rozpadá. Následne na to iba sám s gitarou odohrá dve vystúpenia v Brne a Bratislave. Zároveň sa zoznamuje s klaviristom Jarom Filipom, obdareným neuveriteľným tvorčím potenciálom, a v auguste 1970 zakladajú kapelu Provisorium. Jej prvotná zostava - Ursiny, Filip, Daniš, Mráz a Vach sa v októbri rozpadá, pričom v novembri už kapela pôsobí v obsadení Ursiny (gitara, spev), Filip (klavír), Marcel Daniš (basgitara) a Pavol Mallý (bicie). Provisorium odohralo počas svojej krátkej existencie iba dva koncerty, oba zhodou okolností v Prahe (v rámci 3. Československého beatového festivalu a Večere náročného diváka). Krátko na to sa kapela rozpadla, avšak v Suprahone už mali dohodnuté nakrúcanie albumu. Producent Hyněk Žalčík problém vyriešil po svojom a pozval do štúdia hudobníkov z kultovej pražskej formácie Flamenco (Vladimír ´Guma´ Kulhánek - basgitara, Jaroslav ´Erno´ Šedivý - bicie, Vladimír Mišík - zbory a Jan Kubík - saxofón). Z ich pomocou Ursiny a Filip nakrúcajú v ´72 -om štvorskladbový album, ktorý uzrel svetlo sveta o rok neskôr - "Dežo Ursiny & Provisorium". Ešte v tom istom roku končí Ursiny štúdium na VŠMU a zúčastňuje sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu Slovenskej akadémie vied.
Začiatkom februára 1974 nastupuje pracovať na Kolibu ako dramaturg krátkeho filmu. V lete sa zoznamuje s textárom Ivanom Štrpkom. Aj keď dovtedy zastával názor, že jediným možným jazykom rocku je angličtina, nakoniec sa dohodli na spolupráci, ktorá trvala až do jeho smrti. Pre Ursinyho, ktorý vždy skladal hudbu na texty, bola Štrpkova na prvý pohľad nezhudobniteľná, dosť členitá poézia veľkou výzvou. Potom, čo sa mu podarilo vyhnúť sa vojenčine útekom na psychiatrickú kliniku, začína v ´75-om zhudobňovať prvú časť plánovanej trilógie Gondwana - Laurasia - Pangea.
V roku 1977 ´zablúdil´ k filmovej muzike. Skladá hudbu k filmom "Bubeník červeného kríža" (Juraj Jakubisko) a "Řeknem si to příští léto" (J. Matula). V septembri začína nakrúcať legendárny, v jazzrockovom duchu nesúci sa album "Pevnina detstva" (Dežo Ursiny - spev, Cyril Zelenák - bicie, percussion; Jaroslav Filip - klavír, Fender piano, čembalo; Anton Jaro - basová gitara; Dušan Húščava - sopránsaxofón, flauta; Juraj Lehotský - trúbka; Milan Tedla - vedúci sláčikovej skupiny), ktorý sa na pulty dostáva v roku 1978. Medzitým sa zoznamuje s Pavlom Daněkom, s ktorým neskôr zakladá kapelu Burčiak (vydal s nimi albumy "Nové mapy ticha" (1979) a "Modrý vrch" (1981), pričom kritikou i fanúšikmi je viac cenený práve ten druhý.
Vrcholom Ursinyho tvorby v oblasti filmovej hudby sa stal bezpochyby muzikál "Neberte nám princeznú" (1980).
V roku 1983 sa dostáva na pulty ďalší spoločný projekt Ursinyho a Štrpku, album "4/4" (Ľubomír Stankovský - bicie; Vladimír Kaššay - basová gitara; Martin Karvaš - klávesové nástroje; Dežo Ursiny - gitara + hostia: Ľubomír Tamaškovič - tenorsaxofón; Richard Kroczek - elektrické husle; Peter Lipa, Jozef Škvařil, Ivan Jombík - perkusie) -
´Úspornosť, striedmosť a snaha po maximálne efektívnom - nie však efektnom - vyjadrení textového oznamu. Štrpkov všednodenný, civilný, bez pseudobásnických kŕčov a bľabotania, jednoduchá a napriek tomu nesmierne farebný a citovo zaujatý voľný verš poňal Ursiny ako skladateľ a interpret v akomsi dopredu zvolenom úzkom rozmedzí. Od chladného odstupu až k prísne limitovanej dávke nehy a expresívnosti,´ napísal vtedy v recenzii František Horáček z Populáru. Práve civilnosť a hĺbka výpovede boli Ursinyho najväčšími devízami.
V priebehu rokov 1983 - 1990 nakrúca vynikajúce a osobité počiny "Bez počasia", "Zelená" a "Na ceste domov", komponuje hudbu k filmom "Kariéra", "Vlakári", "Zakázané uvoľnenie", či k muzikálu "Niekto ako ja". V ´86-om sa scénaristicky i réžijne podieľa na príprave filmu o sexuálnej výchove "Vôňa života". Spomedzi mnohých úspešných vystúpení nesmieme zabudnúť na jeho vynikajúci koncert na pražskej Vokalíze v ´88-om, kde sa na jednom pódiu predstavil spolu s Jiřím Stivínom, Mišom Kaščákom, či skupinou Laura a její tygři.
V r. 1989 mu lekári diagnostikovali rakovinu. Zatiaľ čo jeho priatelia a známi štrngali kľúčmi na námestiach, on sa na onkológii zotavoval z októbrovej operácie jazyka. Skúsenosti z pobytu v nemocnici boli preňho natoľko frustrujúce a depresívne, že sa rozhodol so zákernou chorobou bojovať za každú cenu. Z niekdajšieho bohéma, ktorý väčšinu svojho voľného času trávil pri pijatike, sa odrazu stal človek, ktorý začal dodržiavať prísnu životosprávu, prešiel na makrobiotickú stravu, meditoval, behal...
V r. 1990 sa zdalo, že z najhoršieho sa mu podarilo dostať. Opäť sa cítil pri sile, plný energie, čoho výsledkom bol nielen celovečerný film "O rakovine a nádeji" (1991; námet, scénar a réžia D. Ursiny), ale aj brilantný dvojalbum "Ten istý tanec" (Jaroslav Filip - klávesové nástroje; Emil Frátrik - bicie; Aleš Charvát - basová gitara; Andrej Šeban - gitary a klávesové nástroje; Dežo Ursiny - gitara; Rudolf Brezina - alt a tenorsaxofón, flauta; Richard Kroczek - husle; Juraj Bartoš - trúbka) z roku 1992. V 92-om zároveň začína nakrúcať film "Dům matky Terezy (námet, scénar a réžia D. Ursiny).
V roku 1994 sa sa jeho filmografia rozrastá o ďalší snímok "Obrázky z výletu za plot blázinca", no zároveň opäť dochádza k zhoršeniu jeho zdravotného stavu (kvôli čomu dokonca vyhľadal pomoc u známych liečiteľov na Filipínach). Koncom októbra sa dostáva na pulty album "Príbeh" (Provisorium: Dežo Ursiny - spev a gitara; Jaroslav Filip - klávesové nástroje; Andrej Šeban - gitara; Emil Frátrik - bicie; Oskar Rózsa - basgitara; František Kop - tenor, alt a sopránsaxofón, basklarinet, flauta; Juraj Bartoš - krídlovka; Dana Freiová - klavír, spev; Berco Balogh - perkusie), v decembri Dežo absolvuje na pražskej Vokalíze svoj posledný koncert.
V januári a februári 1995 začína spolu s Ivom Brachtlom pracovať na celovečernom dokumente "Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda", ktorý však už nestihne dokončiť. Brachtl film nakoniec dokončil sám, s pomocou priateľov, pričom zmenil jeho názov na "Času je málo a voda stúpa". Dežo Ursiny zomrel 2. mája vo svojom bratislavskom byte. Posledná rozlúčka s týmto velikánom sa konala o tri dni neskôr v bratislavskom krematóriu.
Diskografia:
The Beatmen:
Break It /Let´s Make A Summer (SP; 1965; Supraphon)
Safety Arrived/The Enchanted Lie (SP; 1965; Supraphon)
The Soulmen:
Sample Of Happines/Wake Up/ I Wish I Were/Baby Do Not Cry (SP; 1968; Panton)
Dežo Ursiny & Provisorium (Supraphon; 1973)
Pevnina detstva (Opus; 1978)
Dežo Ursiny a Ivan Štrpka "Nové mapy ticha" (Opus; 1979)
Burčiak "Hra je hra/Pieseň o daždi" (EP; 1980; Opus)
Dežo Ursiny, Ivan Štrpka, Burčiak "Modrý vrch" (Opus; 1981)
Dežo Ursiny, Ivan Štrpka "4/4" (Opus; 1983)
Dežo Ursiny, Ivan Štrpka "Bez počasia" (Opus; 1984)
Dežo Ursiny, Ivan Štrpka "Zelená" (Opus; 1986)
Dežo Ursiny, Ivan Štrpka "Na ceste domov" (Opus; 1987)
Dežo Ursiny, Ivan Štrpka "Momentky" (Opus; 1990)
Dežo Ursiny, Ivan Štrpka "Do tla" (Opus; 1991)
Dežo Ursiny, Ivan Štrpka "Ten istý tanec" (Arta; 1992)
Dežo Ursiny, Ivan Štrpka "Príbeh" (BMG Ariola; 1994)
Dežo Ursiny "Pevniny a vrchy" (Bonton/Slovenský rozhlas; 1997; CD je súčasťou rovnomennej biografickej knihy od Mariána Jaslovského)
Dežo Ursiny "Pevniny a vrchy 2" (Sony Music Bonton; 2000)
Dežo Ursiny "Posledný príbeh live" (Rádio Bratislava; 2000)
Igor PETRUŠKA, 22.03.2001
Knihu Mariana Jaslovského si zadarmo stiahnete na http://www.jaslovsky.sk/pisanie.htm
Ďalšie úžasné informácie „Rozhovory o Ursinym (17 dielov)“ zozbieral M.Jaslovský
na http://www.inzine.sk/section.asp?sec=342
Prevzaté z http://music.box.sk/news.php3?id=4276 so súhlasom autora
The Beatmen - bratislavská bigbítová legenda, která působila na československé hudební scéně v letech 1964 až 1966.
Vytvořil ji podnikavý manažer Peter Tuchscher, ve snaze reagovat na vlnou britské beatlemánie podle vzoru legendárních Beatles, kteří po uvedení filmu A Hard Day´s Night v Československu zcela ovládli prostor a stali se spouštěcím mechanismem pro masový nástup kytarových bigbítových skupin. The Beatmen ve své době představovali bigbítovou špičku na Slovensku a stli se miláčky Bratislavy.
Jejich velkou předností bylo nejen výtečně propojování zpívaných harmonií v takřka bezchybné angličtině s výtečnou intonací, ale i jedinečné kytarové proměny jejich hry včetně přesné a úderné rytmiky.
1.AFELY ARRIVED (Bedrik / Petro)
2.THE ENCHANTED LIE (Bedrik / Bednár / Petro)
3.BREAK IT (Ursiny / Petro)
4.LET´S MAKE A SUMMER (Ursiny / Petro)
5.WALKIN´ HOME (Ursiny / Petro)
6.HEY, MR. JONES (Bedrik / Petro)
7.MÁM JU RÁD /She Loves You/ (Lennon/McCartney/J. Lihosit)
8.SCHODZKA (Bedrik / Petro)
9.KEBY SOM BOL NÓR (J. Lihosit / T. Janovic)
10.MÁM JU RÁD /verze č. 2/ (Lennon/McCartney/J. Lihosit)
11.STAND UP AND GO (Eperjessy / Bednár / Bedrik)
12.AS YOU LOVE ME (Eperjessy)
Singly Supraphonu (1-4) 1966
Archiv Slovenského rozhlasu Bratislava (5-8) 1965
Soukromý archiv I. W. (9-10)
Intersound GVES (11-12)
Petr Gratias 7/2012... (celý článek)
