Uriah Heep - Sonic Origami

Sonic origami mi v diskografii Uriah Heep pripadá taký nenápadný. A to je škoda, pretože skrýva v sebe mnoho krásneho. Vyzerá to tak, že odkedy má kapela má túto zostavu, tvorí vyrovnané veci, ktoré sú veľmi dobré (a nič sa nezmenilo ani výmenou bubeníka v roku 2007). Takže dá sa povedať, že éra Bernieho Shawa je mimoriadne plodná a pre m�a aj kvalitná. Z tohoto albumu by som vypichol ako najlepšie skladby Between two worlds venovanú Byronovi a Thainovi s krásnymi vokálmi, šľapajúca I hear voices, pohodovú Perfect little heart, nádhernú akustickú Heartless land, melancholickú a podmanivú (moju najobľúbenejšiu na albume) Only the young, ďalšiu skvelú akustickú vec Question, nádhernú a emotívnu The golden place a záverečnú (niekde uvádzanú ako bonusovú, niekde ako normálnu albumovú) Sweet pretender. A zvyšok sú skladby veľmi príjemné, ktoré ma takisto nesklamali. Takže pre m�a je Sonic origami naozaj vynikajúce album.
reagovat

pito63 @ 25.08.2011 07:20:58
Pripájam sa k Tvojmu hodnoteniu - mám veľmi rád tento album!
nowhere_man, dĂ­ky za "Sonic Origami"!

Sonic Origami bych nazval mírným experimentem v mezích Uriah Heep. Úmorně dlouhá kolekce celkem rozmanitých skladeb z nichž mě nejvíc baví Only The Young, Across The Miles, Golden Palace a Sweet Pretender. Uriáši se nikam neženou, skladby jsou spíše pomalejší a snaží se zuby nehty držet stylových refrénů a několikahlasých sborů. Jenže to jim už asi málokdo v devadesátém osmém "žere". Většinový hudební (rockový) vkus už dávno jede po jiných kolejích a Uriah Heep poletují na konci vlaku, jako malá stará drezínka. Po této desce zřejmě uznali, že lidi stejně zajímá víceméně jen jejich stará klasika a tak "pouze" koncertují a vydávají různé živáky, jak akustické, tak elektrické. Letos prý Uriáši nabídnou po letech novou studiovku. Těším se a bojím.
reagovat

PaloM @ 04.04.2011 18:12:09
Ako som písal pri predošlom albume, martin.b to vystihol aj tu úplne presne. Môžem tu len zopakovať bezprostredné dojmy, ako som písal v diskusii o počúvaní. Za 25 rokov dozadu nedokázali vypustiť dva po sebe idúce kvalitné albumy (1999 - 1974). Skúste ma opraviť. Je to pekná muzička, ale oveľa radšej by som ju prisúdil inej skupine. Čakal som ďalšie More svetla a energie, dostal som ďalšiu várku adultívneho mainstreamového rocku, miestami ušla kuchárovi vyšia porcia umelého sladidla. Nie je to zlý album, neserie ma, príjemne to lezie od uší, taký rockový popík, dokonca si to cédéčko asi aj zaopatrím. A na predok si dám nápis: zabudni, že ide o Uriah Heep. Ale čo to dočerta vystrájali - ja to nepochopím, toto v žiadnom prípade nemohli fanúšikovia chcieť. Jedine žeby boli už otrlí po predošlých desaťročiach. Ja som z toho bezradný.
Za pokojnú, oddychovú atmopsféru by som dal tiež 3 hviezdy.

pito63 @ 04.04.2011 18:48:57
PaÄľo
Naozaj neviem, čo som v tom 98-om od Uriah Heep čakal, ale pamätám si to ako dnes; radosť z nového albumu obľúbenej skupiny. Nikdy som to nerobil a ani nerobím, aby som počúval dajakú nahrávku niekoľko razy po sebe, maximálne si dám opakovačku. Tu som však spravil výnimku; pustil som si to 5-krát za sebou. Ten album ma oslovil. Súhlasím však s Tvojím tvrdením, táto kolekcia je oproti "Sea Of Light" dosť presladená.

PaloM @ 04.04.2011 19:04:37
Piťo, asi odpadneš od smiechu. Po mojej spŕške slov a viacnásobnom posluchu hitu Come Back To Me, som si znovu pustil Sonic Origami. Ale nie z mp3, ale z kvalitných "ape". A je tu ďalšia chuťovka, Heartless Land a parádne nasnímané akustické gitary. Tak čujme >> odkaz Paráda, to mám niekde na dvd. A tu je zo štúdia >> odkaz Dnes nesmiem hodnotiť, som na mäkko :-))

pito63 @ 04.04.2011 19:22:15
PaÄľo
Pre také momenty, ako Tebou spomínaná "Heartless Land", sa oplatí investovať do obľúbenej skupiny aj po roku 1974. Investícia 740,- Sk sa mi stonásobne vrátila v podobe krásneho hudobného zážitku pri počúvaní "Sonic Origami".