Uriah Heep - Acoustically Driven

Pekných pár rokov po najväčšom ošiali, ktorý spôsobila hudobná stanica MTV vďaka „unplugged“ koncertom, prišli starí hard rockeri Uriah Heep so svojou porciou „bez napätia“. Ako začať? Čo k tomu napísať? Vychvaľovať? Presviedčať ostatných o kvalite, o výnimočnosti, o kráse, o opodstatnenosti tejto nahrávky? Nie, nič také neurobím! Fanúšikov Uriah Heep ničím novým neohúrim, ďalších sotva získam a tých, ktorí túto skupinu zatratili po odchode Davida Byrona, nepresvedčím.
„Acoustically Driven“ je porcia 15 skladieb, vrátane záverečného „Medley“, vybraná priaznivcami skupiny a zahraná v útulnom prostredí londýnskeho divadla Mermaid. Staršie a novšie kompozície v upravenom šate, kde Uriášom na celkovom vyznení nahrávky vypomáha zástup sprievodných hudobníkov a trio doprovodných vokalistiek. Od začiatku do konca nádherná atmsféra a perfektné výkony všetkých zúčastnených. �no, aj Bernieho Shawa. Spieva výborne. Úvod z fantázie – „Why Did You Go“. Aké je to jednoduché a ľahké, keď sa to vie. Nastúpená cesta pokračuje ďalej – „The Easy Road“. Pripomienka magických osláv - „Echoes In The Dark“. Ochutnávka z nenávidenej a zatracovanej štúdiovky Fallen Angel – „Come Back To Me“. Krásna balada „Cross That Line“. „The Golden Palace“ – môj favorit zo Sonic Origami. Skladba „The Shadows And The Wind“ s povestným La la la la la, ktorú mnohí kvôli tomu neznášajú, ja ju milujem. Tretia perla z nedocenej radovky - rovnomenná „Wonderworld“. Správa z iného sveta – „Different World“. Prišiel i Ian Anderson, trubadúr z Jethro Tull, aby svojou legendárnou flautou obohatil „Circus“ a „Blind Eye“. „More Fool You“ – zástupca Raging Silence, prvého štúdiového zárezu Shawa. Klasika – „Lady In Black“. Čo k nej napísať? Paráda! Pri záverečnej zmesi „The Wizard / Paradise / Circle Of Hands“ mi pri každom prehrávaní behá mráz po chrbte a gajdy hosťujúceho Stefana Hannigana sú okúzľujúcou bodkou za výnimočnou nahrávkou.
DVD verzia tohto diela je v mojom prehrávači najčastejšie hraným obrazovým nosičom. Nie kvôli krásnym šikmookým čelistkám v pozadí, ale vďaka tejto nádhernej hudbe.
Hodnotenie? Jednoduché! Z úcty? Z nostalgie? Z lásky? Z fanúšikovstva? Nie! Z obdivu k značke Uriah Heep, ich excelentnej akustickej porcii hitov, dávam 5 hviezdičiek.
reagovat

PaloM @ 18.04.2010 21:01:10
Piťo, blahoželám. Skutočne, pekná recenzia. Musím sa pozrieť, či toto dvd medzi inými s Uriah Heep mám (bohužiaľ, až takto skleroticky som to dopracoval). Je isté, že si pamätám ukážky zo spoluúčinkovania I.Andersona. Som triezvym fanúšikom "hípov", priznám sa, že najradšej doby D.Byrona, ale so žiadnym spevákom v tejto skupine nemám problém. Určite ale mám problém s niektorými štúdiovkami nízkej tvorivej aktivity (aby som to slušne nazval). Osobne z novších koncertov preferujem dvd Electrically Driven, The Magician's Birthday Party, Live in USA, lebo tu nachádzam potrebnú povzbudzujúcu energiu.

martin69 @ 18.04.2010 21:07:59
Piťo výborná recenze . Toto je asi jediná deska kde mně nevadí že je to akustické . Na živo se mně líbí i staré věci které Bernie studiově nenazpíval , Tohle by byla oslava 40 let ! Díky tobě desku vlastním a jsem rád že ji mám .

pito63 @ 20.04.2010 18:09:23
PaÄľoM + Martin69!
Ďakujem za reakcie! Nie som naivný, viem, že všetko, čo vydali, nebolo 100-percentné. Ja však tým svojim obľúbencom dokážem odpustiť aj slabšie chvíľky. Veď, priznajme si, ktorá skupina ich nemala? Tento album považujem za veľmi vydarený...
Martin, ak sa nemýlim, tak tento titul, spolu s Electrically Driven a ďalšími DVD nosičmi, je veľmi dôstojnou oslavou 30. výročia Uriah Heep. Asi by sa Ti nepáčilo, keby to zopakovali aj pri 40-ke. Preto asi zvolili tú "nešťastnú" formu na Celebration.