Planet X - MoonBabies

Po dosť divokom a rozháranom debute "Universe" prišli tentoraz páni s celkom vydareným a čo sa týka kvality vyrovnaným albumom.A vôbec si nemyslím,že by "varili z vody",chce to iba pozorný a sústredený posluch.Na Planet X mi je sympatické,že sa snažia oživiť žáner,ktorý bol v sedemdesiatych rokoch na výslní,no dnes je totálne out,a to JAZZ-ROCK.Samozrejme ich ponímanie jazz-rocku je trochu svojské a dosť okorenené metalovými prvkami,čo však niekedy nie je na škodu.Klávesový mág Derek Sherinian sa ani netají svojou spriaznenosťou s hudbou rokov sedemdesiatych.Aj táto možno prílišná zviazanosť s týmto obdobím bola jedným z dôvodov prečo jeho bývalí kolegovia z Dream Theater dali nakoniec prednosť Jordanovi Rudessovi.Samozrejme že hudba Planet X sa nedá porovnávať s velikánmi žánru ako boli Chick Corea a Return to forever,Mahavishnu orchestra,alebo trebárs Collinsova skupina Brand X.Ale predsa priniesli určité oživenie a rozčerili stojaté vody.Z MoonBabies mám najradšej druhú skladbu The noble savage s nádherným gitarovým solom Tonyho MacAlpinea a tiež Interlude in Milan a Ground zero.Posledne menovaná skladba priam evokuje "poschodie nula",ktoré zostalo po zborených dvojičkách WTC...treba mať aspon minimálnu predstavivosť.Za absolútny vrchol albumu považujem poslednú deväťminútovú kompozíciu s čudným latinským názvom Ignotum per ignotius.Páni odviedli poctivú muzikanskú robotu z myslím si,ze za tento album si zaslúžia štyri hviezdičky.
reagovat