Pendragon - Pure

At uz se divam na nove album Pure od kapely Pendragon ze vsech moznych pohledu,rozhodne se zadne obrovske zklamami nekona.po nekolikanasobnem poslechu mam velice dobry pocit.pamatuji si na album Believe,ktere me naopak zklamalo dosti a to tak,ze jsem snad poprve toto album ze sve sbirky vyradil.byla to proste poradna porce nudy a sedivosti,dokonce mirne komerce(rozumej muj vlastni nazor).udernost alba Pure je naopak prijemnym zjevenim v tvorbe samotne skupiny.Barettuv vocal zni mnohem temneji a syroveji,nez na minulych albech a ruku v ruce s jeho kytarovym umenim a skalou ruznych krabicek a kytarovych pedalu me presvedcuje o sve kytarove dovednosti na 100%.ostatni clenove kapely,jakoby na chvilku ustoupili do pozadi a pouze dobrovolne prihlizeji.otazkou zustava,kam zminenym albem miri?na tuto otazku si myslim odpovime po vydani dalsiho studioveho alba.jinak jako celek i koncepcne cele album hodnotim kladne.

reagovat

Minulý rok vyšlo niekoľko veľmi zaujímavých titulov. Spomeniem napríklad švédski Beardfish a Karmakanic alebo austrálsku Unitopiu a ich čarovnú záhradu alebo izraelských progmetalistov Amaseffer, ktorí sa predstavili debutom Exodus: Slaves for life... a samozrejme nemôžem nespomenúť starých harcovníkov neoprogu- Pendragon,ktorí svojich fanúšikov poriadne prekvapili zmenou štýlu. �no, Pendragon spolu s IQ a so skupinou Marillion v rokoch osemdesiatych sa postarali o znovuoživenie žánru, ktorý mnohí už pochovávali a považovali ho za prežitok. Tieto skupiny prevzali akýsi pomyselný štafetový kolík od legiend rokov sedemdesiatych. Prijali túto výzvu riskujúc, že aj tak navždy zostanú v tieni art rockových velikánov a že svojou tvorbou už neprekonajú zásadné artrockové diela z predošlej dekády. Tvorbu IQ a fishovského Marillion-u som bral bez výhrad, ale s Pendragonom som mal trochu problém. Vždy mi vadila ich prílišná uhladenosť a nasladlosť, akoby ich hudba bola zarámovaná v akomsi sladkom cukrovom rámiku. Tento dojem som mal najmä z vokálneho prejavu Nicka Barretta a z hry klávesistu Nolana. Pri počúvaní nového albumu Pure však už tieto pocity nemám. Barrett spieva úplne inak ako sme boli na neho zvyknutí, jeho prejav je naliehavejší a má väčší dôraz. Klávesy nie sú natoľko v popredí, ako tomu bolo v minulosti a poslucháč je príjemne prevapený tvrdými až metalovými gitarovými riffmi. Páni z Pendragonu prekonali sami seba a vymanili sa zo svojich osvedčených a zabehnutých postupov. Výsledkom je perfektný album, trochu temnejší ako sme boli u Pendragonu zvyknutí, čo však rozhodne nie je na škodu. Album Pure považujem za album roku 2008 v žánri neoprog a za vrchol tvorby skupiny Pendragon.
reagovat

martin @ 21.05.2009 10:50:33
perfektní deska ,Pendragon příjemně překvapili

Lothian @ 05.10.2009 21:07:29
Když mluvíš o znovuoživení v 80´s,nezapome� především na skvělé Twelfth night, kteří se v podstatě po jediném plnohodnotném výborném albu stali absolutní legendou.
Pure se mi nelíbí vůbec, pro mne moc tvrdé. Ten nový bubeník je vychvalovaný,ale při důkladném poslechu je znát,že hraje hodně jednoduše. Na své předchůdce nemá. A na DVD se dívat nemůžu, art rock si nedokážu vychutnat s takovým chováním, co předvádí on.

Najprv, big sorry, dlho som nič nehodnotil a zabudol heslo . To jest sajgon=sajgon 2. Takže PENDRAGON - Pure. Absolútna zmena. Tvrdá. Ja Pendragon hodnotím v troch etapách ( teraz ). Všetko po " not of this world " = klasický pendragon, albumy " Not... " a " Believe "= absolútne najprepracovanejšie albuby, " Pure "= Perndragon úplne inde, vela vela vela samplov, ale vela kvalitnej muziky, jediná pre m�a záporná stránka je zbytočné naťahovanie skoro všetkých skladieb. Ale.... je tu " ERASEHEAD " a " THATS ONLY ME " a 4 stars určite, aj keď si myslím že " Penďáci " možno stratia veľa fans,m�a nie -) S.
reagovat

K tomuto albumu som sa dostal (napriek veľkej snahe ) až teraz, a predstavuje pre m�a a zrejme aj ostatných , veľké prekvapenie. Celkový štýl albumu je totiž dosť odlišný od predošlých albumov, na prvé počutie by som možno nespoznal o akú kapelu ide. ( Pri opakovanom počúvaní som už ten pocit nemal) Hneď prvá 13 minútová skladba „Indigo“je tvrdšia a dynamickejšia než by sme u kapely očakávali, s pekným Nickovým gitarovým sólom v závere. V ďalších skladbách už poznať Barettov hlas, aj keď hudba je trocha iná, než sme zvyknutí. Tretia skladba „Comatose/View from a Seashore...“s pomalým klavírnym začiatkom je trocha zbytočne prekombinovaná a k vrcholom albumu iste nepatrí. Po nej nasleduje kratšia a dynamickejšia „Comatose/Space Cadet“ a pomalšia pink-floydovská „Comatose/Home and Dry“, ktorá je asi najvydarenejšou skladbou albumu. „Freak Show“ znova v dynamickejšom tempe už patrí k typickejšej produkcii skupiny a napokon album uzatvára pohodová balada „It´s only me“, s peknou gitarovou plochou v závere. Kapela sa prispôsobila novej dobe aj zmenou ich štýlu a napriek tomu že mám všetky ich staršie albumy sa mi tento ich nový štýl páči. Veď zmena je život. Kvalitou by som tento album hodnotil ako nadštandardný.
Hodnotenie: 5 hviezdiÄŤiek.

reagovat

PaloM @ 22.10.2008 17:20:38
Práve to počúvam, veľmi príjemná snivá rocková hudba.
Takto ma naposledy prekvapili Porcupine Tree, či Riveside (keď som ich objavil). Nemôžem porovnávať so staršou tvorbou (hoci mám kdesi na dvd zaarchivovanú diskografiu Pendragon, ešte na m�a len čaká...). Skvelá muzička do nepohody duše, mne sa to zdá originálne. Charlie, nie každý dokáže prijať zmenu štýlu obľúbenej kapely, ani ja nie. Ak sú aj ich staršie albumy takto dobré, tak klobúk dole (smekám).

Alfakher @ 05.10.2009 18:35:21
Absolutne souhlasim ze vsemi vyse vyslovenymi recenzemi.ja osobne si pockam na dalsi album Pendragon group a potom uvidime,zda-li to panove z kapely mysleli opravdu vazne(celkova tvrdost alba),nebo to byl jen maly,ale povedeny vylet za hranice zaziteho stylu kapely!kazdopadne smekam.pri pozornejsim poslechu bych Nicka pasoval na kytaristu roku 2008 a kdyz tak koukam na na jejich web,tak neco podobneho zrejme dostali,viz foto s Stevem Hacketem z Genesis.dulezite na vsem je,ze tahle hudba hycka uz roky dusi...