Pallas - XXV

Tak a z mojich 3P ( POS,Pendragon,Pallas ) mi ostalo zhodnotiť posledný počin progresívneho monštra zo Škótska. Tak ako u vyššie spomenutých platí- Pallas nikdy nevydá zlý album. U Pallasu tiež posledne platí - nevydá ho skorej ako o tri roky po predošlom. Tentokrát dokonca o 6 rokov -)) Čo je nové? Spevák ! Paul Mackie ma najskorej trochu postrašil, ale už som si zvykol, človek bol predsalen zvyknutý na Alana Reeda . Hneď aj treba zdôrazniť, že zvuk sa vracia do čias Sentinelu, čiže čias ešte s prvým spevákom Lawsonom. Takže návrat do tvrdších čias. Zostáva však charakteristický "sound" ktorý je jednoducho neporovnatelný s inými skupinami daného žánru. Hoci je cca. 70% vecí vedených v spomínanom tvrdšom duchu, m�a najviac dostala snivá balada " Something In The Deep ", s nádherným gradujúcim záverom, škoda len useknutým v tom najlepšom a posledné dve veci, ktoré album uzavierajú - tiež jemnejšie ladené. Z tých údernejších mi najviac sadla "Monster". Takže hodnotenie? Dal by som 4,5 tak ako u Pendragonov a keďže tam som zaokrúhloval dole, tak musím aj tu -( Každopádne neváhajte, ako u každého albumu Palasákov - neriešiť, treba mať a počúvať -))
reagovat