Pallas - Beat the Drum

Nie je každodennou záležitosťou, že kultová rocková kapela sa z rôznych objektívnych, aj subjektívnych príčin odmlčí na dobu viac, ako 12 rokov...
Škótskym prog rockerom PALLAS sa to stalo. Po vynikajúcom štúdiovom debute "Sentinel" v roku 1984 a trochu slabšom, komerčnejšom albume "The Wedge"(1986), stratila kapela nahrávaci kontrakt, ktorého výsledkom bola nečakane dlhá hybernácia muzikantov v skupine. Menšinové žánre to dodnes nemajú ustlané na ružiach... Keď som sa dozvedel v priebehu roku 1998 o nahrávaní nového, tretieho štúdiového albumu, moje srdce zaplesalo. Album "Beat The Drum" ma nesklamal. Naopak, vývoj nových nahrávacích technológii, digitalizácia je u PALLAS zreteľná viac,ako u iných skupín práve kôli dlhočiznej pauze medzi vydaním prvých dvoch albumov a "Beat The Drum". Kapela neutrpela ani invenčne, ani personálne - len pôvodného bubeníka Dereka Formana nahradil novic Colin Fraser, Vyše 71 minútové album pôsobí sviežo a pozitívne.
Začiatok albumu je hotový prog rockový uragán ? mohutná "Call to Arms", titulná , vyše 9 minútová gradovaná suita "Beat The Drum" a rýchla "Hide and Seek" s takmer hitovým nábojom skutočne plnia najvyššie očakávania, kladené na túto kapelu. Až štvtá skladba v poradí "Insomniac" pôsobí ukľudnujúco, až étericky. Po rýchlejšej, takmer hard rockovej "All or Nothing" prichádza štvorica pokojneších a emocionálnejších skladieb "Spirits", "Man Of Principle", "Ghosts" a "Blood & Roses", aby album vyvrcholilo najprv dramatickou "Wilderness Years" a nakoniec prekrásnou osem minútovkou "Fragments Of The Sun", kde sa spočiatku vracia motív z titulnej "Beat The Drum". Skvelé album má aj zaujímavý booklet, kde výtvarné spracovanie jednotlivých skladieb korešponduje s atmosférou, vyjadrenou príslušným textom. Titulná strana obalu ? ľudské ucho ? evokuje obal slávneho alba Manfred Mann's Earth Band "The Roaring Silence"...
Album s mojim subjektívnym hodnotením 4,5/5 odporúčam všetkým pravoverným prog rockerom.

reagovat