New Trolls - Concerto Grosso N. 1

Celkom nedávno som sa dostal k CD, kde sa nachádzajú dva albumy, Concerto Grosso no.1 a no.2. Nie som expert na taliansku scénu, orientujem sa síce v menách a mám niekoľko obľúbencov, ale v tej záplave inej muziky zbieram "Talianov" viac-menej okrajovo.

Concerto grosso ma však pozitívne prekvapilo. Neosl�uje originalitou, z progresu využíva všetko, čo už pred nimi "vynašli" vo Veľkej Británii, prípadne v USA, ale aj tak to stojí zato.

Vo všeobecnosti ide o mix klasiky (Nice, ELP), Jethro Tull (flauta je skutočne Andersonovská, na nerozoznanie) a Hendrixa (gitaristov idol je jasný). Na prvý pohľad mišmaš, ale neuveriteľne súdržný. Zvuk je tvrdý, neprikrášlený kilami cukru, nasadenie väčšie ako "poctivého" futbalového rozhodcu pískajúceho dvadsiatu penaltu "svojmu" favoritovi. Ak som zmienil Hendrixa, v skladbe Shadows je typická vsuvka kvílivo-väzbovo-ťahavého sóla pre jeden nástroj (na g :)). Záverečná dvadsať a čosi minútová skladba, z ktorej mena rozumiem iba to improvizovanie, bola určite vo svojej dobe vrcholom talianskej progresívnej scény.

Vážna progrocková tvrďár�a alebo Anderson stretáva Hendrixa prezlečeného za Emersona.

P.S. 18.12.2007 - Akosi som zabudol vyzdvihnúť prácu huslistu a orchestru vôbec, ktorí tvoria dominantný zvukový prvok albumu, tak to napravujem.

reagovat