Moore, Gary - Dark days in Paradise

Moore, Gary - Dark days in Paradise - tracklist alba, hodnocen?, recenze

1997

Tracklist:

01. One Good Reason (3:02)
02. Cold Wind Blows (5:26)
03. I Have Found My Love in You (4:53)
04. One Fine Day (4:58)
05. Like Angels (7:32)
06. What Are We Here For? (5:44)
07. Always There for You (4:33)
08. Afraid of Tomorrow (6:42)
09. Where Did We Go Wrong? (6:36)
10. Business As Usual (13:36) /Dark Days in Paradise (3:27) following 1:00 of silence/


Obsazení:

Gary Moore: guitar, vocals
Magnus Fiennes: keyboards, programming
Gary Husband: drums
Dee Lewis: background vocals
Phil Nicholas: keyboards, programming
Guy Pratt: bass

 
06.03.2016 alienshore
5 stars

Muzikanti, teda tak slávni a uznávaní ako Gary Moore, to majú niekedy naozaj ťažké. Za svoju kariéru si vyskúšal melodický hard-rock aj blues-rock, obidva štýly po svojom. Dark Days In Paradise je trochu mimo tento obzor, aj keď nie až tak úplne. Je to začiatok experimentovania a hľadania nových ciest. Dlho to netrvalo a skončilo to albumom A Different Beat, ktorý obsahoval množstvo elektronických prvkov. Rok 1997 bol však pre Garyho zjavne odlišný a plný zmien. Na hudobnú scénu vstúpil s novým imidžom a novým pohľadom na rockovú hudbu.

Príklon k britskej alternatíve a power-popu je naozaj nečakaným elementom v Mooreovej tvorbe. Nečudo, že album dosiahol horšie predajné výsledky a aj recenzenti ho vtedy prijali ako silne kontroverzný počin. Elektronické pozadie, ktoré dotváralo celkový sound a rytmiku nemalo pre tradičných fanúšikov hard-rocku a blues-rocku ten správny efekt. Avšak pod touto alternatívno-elektronickou maskou bilo skutočné srdce multi-talentovaného rockera a gitaristu, ktorý svoje korene nezaprel ani s touto nahrávkou.

Textová náplň odráža povahu jednotlivých skladieb. Neviem, čo sa v tej dobe dialo s Garym Mooreom, no jeho texty sú plné sklamania z partnerskej lásky a života. Otázky, ktoré sú tu prítomné si kladú mnohí, no odpovede neprichádzajú a ani neprídu, pokiaľ si človek nezloží z očí svoje ružové okuliare. Našťastie sa v aranžmánoch neznížil k boľavému sentimentu, ale vkročil do teritória, ktoré bolo pre neho nepoznané. Napriek silne introvertnému charakteru je hudba plná nosných motívov a výborných gitár. Nie takých ako z čias 80-tých rokov alebo z bluesovej éry začiatku 90-tých rokov. Jednoducho trochu iné, ale stále originálne a nesúce pečať Garyho Moorea.

Odkazy na geniálnu kapelu Cream sme si mohli vypočuť už v projekte BBM (Bruce, Baker, Moore), no Dark Days In Paradise sa opäť prikláňa k týmto prvkom a podobnosť určite nie je čisto náhodná. Niektoré melódie naozaj v mnohom pripomínajú Jacka Brucea a jeho nezameniteľný hlas. Gary Moore je na rovnakej frekvencii, čo sa týka cítenia a tak si tieto lahôdky môžete vychutnať napr. aj v mierne psychedelicky poňatých One Fine Day alebo Afraid Of Tomorrow. Pokiaľ už mám spomenúť vrcholné skladby, tak sú nimi nádherná balada I Have Found My Love In You s typickou emocionálnou gitarovou kresbou alebo ďalšia tentoraz power-balada Like Angels s parádnym kvákavým sólom na konci.

Gary Moore však na blues nezabúda a je zakomponovaný na albume v rôznych formách. Najviac je blues-rock prítomný v Cold Wind Blows, kde sa výrazne dostáva k slovu aj vkusná elektronika. Slabý článok je zbytočné hľadať. Všetko sedí na svojom mieste a pomaly sa dostávame k ďalším nápaditým piesňam. What Are We Here For? má opäť psychedelický opar s orientálnymi motívmi. Veľmi pekná je aj pomalšia Always There For You s klavírnymi linkami a elektronickým sprievodom. Ducha The Beatles cítiť vo Where Did We Go Wrong? a ďalšie fantastické sólo je viac než isté. Autobiografická Business As Usual je maximum, čo Gary na tomto diele predviedol. Pomaly sa rozvíjajúca myšlienka vytreskne do zrýchlenia a sólo spolu s orchestrálnymi vsuvkami je najsilnejším momentom albumu. Na koniec zaznie už len krátka Dark Days In Paradise v štýle bossa nova!

O bolesti sa spieva naozaj ťažko, preto je aj celý album horkejším sústom. Ak pochopíte o čom Gary Moore vlastne točí a čo chcel hudbou povedať, tak zistíte, že toto je citový vodopád, z ktorého vyžaruje čistá úprimnosť. Za celú jeho kariéru sa mu nepodarilo nahrať nič progresívnejšie ako Dark Days In Paradise a to predovšetkým z hľadiska aranžmánov. Gary Moore niekoľkokrát potvrdil, že je skutočný muzikant a skladateľ, ktorý nepotrebuje vykrádať svoju minulosť. Dark Days In Paradise patrí medzi to najzaujímavejšie v jeho diskografii a práve tu ukázal, že rock sa dá hrať naozaj na rôzne spôsoby bez straty vlastnej identity.
reagovat

Snake @ 06.03.2016 21:51:48
Zrovna tohle album neznám, to až následovníka A different beat. A po prvotním šoku se mi nakonec i docela líbí...

Alienshore, nechystáš recku ?

alienshore @ 06.03.2016 22:08:53
Snake, uvidím ale nevylučujem to :-) ...

murky @ 07.03.2016 19:23:21
Pěkná recenze.Díky za ni.Jsem rád , že nejsem E.T.
Mám na to stejný názor.Garyho mám rád , ale tato placka v jeho diskografii je vyjímečná.A krásně vyjímečná.Jdu na ni.

Detail hodnocení alba (hodnoceno x)

5 hv?zdi?ek - hodnoceno 1x
alienshore
5 hv?zdi?ek - hodnoceno 0x

5 hv?zdi?ek - hodnoceno 1x
Mohyla
5 hv?zdi?ek - hodnoceno 0x

5 hv?zdi?ek - hodnoceno 0x

5 hv?zdi?ek - hodnoceno 0x

copyright Progboard 2005 | created by www.potentus.com and Poki | hosting sponzoruje GMMedia.cz | RSS kanál RSS kanál

Pravidla pro užívání webu Progboard.com naleznete zde.

Přidej na Seznam optimalizace PageRank.cz ?esk? toplist SuperLink Add to Google

Google Pagerank - www.progboard.comGoogle Pagerank S-Rank - www.progboard.comS-Rank JyxoRank - www.progboard.comJyxoRank

Ikonky

Rock Shock Hudba 2000