Molly Hatchet - Devil's Canyon

V roku 1997 som si za nekresťanský peniaz (750 Sk) kúpil 2CD kompiláciu LONG LIVE ROCK´N´ROLL od nemeckej firmy SPV. Zlákala ma ponuka 30-tich piesní mnohých hviezdnych interpretov, ktorých som poznal a mám rád (BLACK SABBATH, DEEP PURPLE, DIO, RAINBOW, URIAH HEEP,...), ale aj mne úplne neznámych účinkujúcich (FAIR WARNING, KEEL, SARGANT FURY,...). Medzi tými druhými boli dve mená, ktoré ma dostali po prvom tóne a odvtedy som ich veľkým fanúšikom; AXEL RUDI PELL a MOLLY HATCHET.
Prvé CD ponúkalo jednu rockovú či metalovú perlu za druhou a moje nadšenie nemalo konca. To najväčšie prekvapenie však čakalo na CD2. Tretia skladba v poradí: MOLLY HATCHET - "The Journey". Táto južanská partia ma totálne odrovnala.
Pri jednej návšteve Nemecka som kúpil všetko, čo bolo pod značkou MOLLY HATCHET, teda aj album DEVIL´S CANYON. Čo k nemu povedať? Jeden z titulov, ktorý je v mojom CD prehrávači veľmi často. Obrovská sila a energia. Skvelé gitary, výborný spev. Vynikajúci hard rock, úžasné skladby od začiatku do konca. Tou "NAJ" však pre m�a navždy zostane "The Journey". Som jej nesmierne vďačný za to, že ma priviedla k MOLLY HATCHET.

reagovat

martin69 @ 05.01.2010 16:58:02
K Molly Hatchet jsem se dostal před 2 lety , je to výborná kapela a Devil's Canyon patří k mým nejoblíbenějším deskám . Já se k nim dostal díky Sparku .

Mohyla @ 04.11.2010 08:54:46
Pito63:Nebudete veriť, ale to,čo napísal Pito je presne aj môj príbeh, akurát, že m�a vyšiel dvojalbum 300.00 SK. MH je v mojej zbierke na čelných miestach,staršie veci dopľ�am objednaním 5 CD ORIGINAL ALBUM SERIES.Tiež vidím tento album za 5 hviezd a pre Hejkala: myslím,že nielen subjektívne, ale aj objektívne.

pito63 @ 04.11.2010 11:20:36
Mohyla, tak to je pre m�a šok a zárove� veľmi milé prekvapenie! Ďalší fanúšik Molly Hatchet, som naozaj rád.
Začínam veriť, že "The Journey" má v sebe magickú silu. Ak je reč o tejto skladbe, stále sa vraciam k výberovke firmy SPV a nemôžem sa ubrániť presvedčeniu, že tam to má ešte väčšie grády.
Čo si o tom myslíš?

Mohyla @ 04.11.2010 17:25:17
Pito63: Bol som počúvať a podľa ucha aj bookletu ide o tú istú nahrávku skladby The Journey. Úplne inú atmosféru má prevedenie na Locked and Loaded (Live). Ale prišiel som na to,že nám uniklo, aká skvelá je samotná kompilácia LONG LIVE ROCK´N´ROLL. Je to taká encyklopédia(povinné čítanie) pre rockerov. Pripájam tracklist
>> odkaz


Tracklist CD 1
Track Artist/Band Titel Zeit Besonderheit
1. Rainbow Long Live Rock 'n' Roll 4:25
2. Paul Rodgers All Right Now 7:26 Live
3. Lynyrd Skynyrd Travelling Man 4:05
4. Thin Lizzy Cold Sweat 3:06
5. David Coverdale & Whitesnake Restless Heart 4:50
6. Saxon Terminal Valocity 4:43
7. Alice Cooper Teenage Frankenstein 3:39
8. Black Sabbath Heaven And Hell 6:59
9. Gilby Clarke Higher 3:21
10. Fair Warning Angels Of Heaven 5:10
11. Glenn Hughes Addiction 4:28
12. Blue Ă–yster Cult Dont Fear The Reaper 5:07
13. Keel The Right To Rock 6:06 Live
14. Michael Schenker Group Armed And Ready 4:42
15. Uriah Heep Against The Odds 6:12
16. Rose Tattoo Nice Boys 2:50
Tracklist CD 2
Track Artist/Band Titel Zeit Besonderheit
1. Deep Purple Highway Star 6:49 Live
2. Scorpions Rock You Like A Hurricane 4:10
3. Molly Hatchet The Journey 7:20
4. UFO Doctor, Doctor 4:45 Live
5. Dio Hunter Of The Heart 4:13
6. Sargant Fury Maniac 4:11
7. Krokus Long Stick Goes Boom 5:15
8. 38 Special DĂ©ja Voodoo 5:56
9. Magnum Rocking Chair 4:38 Live
10. Ace Frehley Rock Soldiers 5:04
11. Gotthard Mighty Quinn 3:17
12. Axel Rudi Pell Magic 9:23
13. Girlschool Hit And Run 3:10
14. Lynyrd Skynyrd Sweet Home Alabama 7:48

pito63 @ 04.11.2010 18:07:56
Mohyla
Musím to niekedy oprášiť, už som ten výber poriadne dlho nepočul. Naozaj výborná kompilácia. Hovoríš, že je to tá istá nahrávka "The Journey"? Verím Ti. Možno zohral úlohu prvý dojem, totálne ma to vtedy odrovnalo a zapríčinilo moje nakazenie vírusom Molly Hatchet. Vďaka!

pito63 @ 05.11.2010 19:08:08
V týchto d�och je tu živá debata o tejto skupine. Nedalo mi, prešiel som net a zaujala ma táto recenzia jedného amerického fanúšika. Pokúsil som sa ju preložiť, snáď ma nikto nezažaluje z porušenia autorských práv:

„Po dlhej prestávke znovuzrodení Molly Hatchet dávajú o sebe vedieť najsilnejším albumom od roku 1983, kedy vyšiel titul No Guts... No Glory. Niektorí sa sťažujú, že je tu nový spevák a tým narušená kontinuita základnej zostavy. Je však pravdou, že touto kapelou prešlo toľko hudobníkov, že väčšina aj tak pozná iba meno samotnej skupiny a jej pôvodného vokalistu, Dannyho Joe Browna, tak čo už? Záleží na tom, či niekto iný hrá na basu? Nikdy som nepochopil fanúšikov, ktorí lamentujú nad tým, ak sa noví hudobníci snažia zachovať meno skupiny a pokračovať v jej odkaze.
Žijeme vo svete, kde sú komerčné rádiá riadené tak, ako sú riadené a počítačom naprogramované hrať rovnaký materiál znovu a znovu. Nedávno som o tom hovoril s kamarátom. Nemôžem počúvať Led Zeppelin II, už 25 rokov. �no, už je to štvrť storočia, pretože som z toho chorý. Všetky rádiá v USA hrajú Whole Lotta Love. Vždy, či som doma, v aute, v práci, vždy! Ak nie toto, tak More Than a Feeling od Boston. Som z toho chorý a je mi zle, kdekoľvek v USA hrajú stále toto.
Ak by album Devil's Canyon vyšiel pred 20 rokmi, tak by mal obrovský ohlas, aj v hitparáde, a väčšina týchto piesní by sa stala prinajmenšom rockovou klasikou. Stuchnuté rozhlasové a televízne hudobné stanice, bohužiaľ, hrajú to, čo hrajú. Kapely ako Molly Hatchet môžu urobiť jediné – vydať album a uskutočniť turné pre nevďačné publikum, ktoré aj tak zostane radšej sedieť doma na zadku a bude k�učať, že to už nie je tá skupina, to už nie je Molly Hatchet. Nový spevák Phil McCormick je dôstojným nástupcom. Kritika a plač jeho odporcov, ktorí si myslia, že je slabý a mal by odísť, neobstojí. Vybral ho totiž samotný Danny Joe Brown. Bobby Ingram je výborný gitarista, vedie kapelu tak trochu heavy metalovým smerom, pritom stojí pevne na svojich južanských rockových základoch. Sú tu južanské rockové eposy plné sól (Devil's Canyon a The Journey), balada (The Look In Your Eyes), tvrdé rockoviny (Tatanka, Rolling Thunder, Down The Mountain).
Skvelý album, vďaka bohu za Bobbyho Ingrama a Molly Hatchet, že udržujú južanský rock nažive! Vy, ktorí túto hudbu neznášate a ktorých som naštval, pustite si to svoje, najlepšie tie posraté klasické rockové stanice. Nechajte ma hádať, že práve hrajú Whole Lotta Love, More Than Feeling, All Right Now, Bohemian Rhapsody alebo Smoke on the Water? Je to tak? Nie? Ok, potom určite Paranoid, však? Vedel som to.“

Hodnotenie: 4 hviezdiÄŤky z 5.

Čo Vy na to? Odporcovia i priaznivci južanského rocku?

Apache @ 05.11.2010 19:49:22
Velmi dobrá recenze od amerického kolegy. :-) Pito, díky za překlad!
Já bych k tomu řekl tohle:
Občas jsem stejný jako mnozí jiní fanoušci nějaké kapely a štve mě, když skupina hraje úplně jinou muziku než kdysi a v kapele je jediný nebo žádný zakládající člen, a taky říkám, že to už není ta kapela.
JENŽE...
Když takhle prskám, je to proto, že mě nová tvorba té kapely vůbec neoslovuje. Nic mi to neříká, i když se snažím, ta muzika je o ničem. A přitom třeba staré věci si od nich pustím velice rád znovu.
Často jsou to dokonce i kapely s původním zpěvákem a kytaristou, nebo skoro celou původní sestavou. Ale už to prostě není ono. Ty písničky nejsou dobré.
Žádné nové hity, které bych chtěl.

ALE tohle všechno, co jsem tu teď popsal, není případ Molly Hatchet. I když na většině jejich poreunionových desek nehraje žádný zakládající člen, ta kapela jede! Dělají dobré desky, na kterých jsou vynikající písničky! Navíc ve stylu, který mě od přírody baví.
A to je to, co chci, to co potřebuju. A Molly Hatchet mi to dávají.
Na nové desce Justice to zase dokázali. Žádný jiný z mých starých oblíbenců nedokázal na své nové desce přijít s takovými bombami, jako Hatcheti v případě skladeb Vengeance nebo Been To Heaven Been To Hell!
Co na tom, že na každém jejich novém albu se najde pár vycpávek? Já hledám jenom perly. A těch jsem na jejich nových deskách našel požehnaně.
U jiných kapel bohužel ne.

pito63 @ 06.11.2010 11:40:35
Apache
K tomu americkému kolegovi:
Môžem s Tebou súhlasiť. Buď tá kapela maká ďalej a osloví ma to, alebo to zabalím. Aj keď za seba musím priznať, že ja nedokážem "kopnúť" do skupiny, ktorú som mal rád.
Zaujali ma tie riadky o rozhlase a televízii. Bohužiaľ, toto platí aj na naše pomery. Preto som úplne prestal sledovať rozhlas a TV stanice, zamerané na hudbu. Ten Američan má pravdu. Nie preto, že to napísal o albume a skupine, ktorú mám veľmi rád. Kľudne si tam každý môže dosadiť svoj obľúbený album od milovanej skupiny z 90. rokov. Prečo z toho nič nehrajú v médiách?

Ohľadom poslednej štúdiovky "Justice":
Dlho som jej premiéru odkladal, ale len ma moju škodu. Som veľmi príjemne prekvapený a maximálne spokojný.

Mohyla @ 06.11.2010 13:16:32
Apache, pito63.Chlapci s tou obľubou a neobľubou skupín sa musíme naučiť žiť. Niektoré kapely urobia počas kariéry v tvorbe také kotrmelce ,že to je hudba o niečom inom. Napríklad u m�a, prvé tri albumy Olympicu špica a potom sa ich tvorba ubrala smerom, ktorý mi nič nehovorí. Ešte okatejší príklad. Keď poviem, že sa mi páči Jirka Korn, poviete, že som sa zbláznil a voláte na m�a docenta Chocholouška. Lenže Jirka začínal kariéru na konci 60-tych rokv ako spevák, gitarista a basák v skvelej west-coastovej skupine REBELS, lenže Rebels skončili a Jirka stepuje s Vondráčkovou a to už počúvať nemôžem. Mám výberovku nanovo nahratých Troggs v starom zložení-hrôza. Ale u Hačetov to takto neplatí,ja mám dojem, že od Devil´s Canyon je zvuk kapely hutnejší, farebnejší, tak sa vytešujme,že ich máme. Howg!

pito63 @ 06.11.2010 15:44:25
Mohyla
S tou obľubou a neobľubou k niektorým skupinám som sa už žiť naučil. Nikomu nič nevnucujem, iba sa snažím komunikovať o Molly Hatchet s ľuďmi, ktorých to zaujíma aspo� tak, ako m�a.
Za to im ÄŹakujem, rovnako tak i Tebe, aj za odkaz:
>> odkaz

Naposledy sa vrátim ku kauze speváka na tomto albume a sľubujem, že naposledy. Preložil som text z horeuvedenej stránky k "Devil's Canyon":
„...Štítok na prednej strane hlása, že je to prvá štúdiová nahrávka skupiny po viac ako 12 rokoch. Čo? Veď „Lighting Strikes Twice“ vyšiel v r. 1989. Čo je to za matematika? Možno tým chceli povedať, že je to ich konečne výborný album po 12 rokoch. Teraz s tým môžem súhlasiť. Zaujímavé na tom je, že na albume nehrá ani jeden pôvodný člen Molly Hatchet, aj keď basgitarista Banner Thomas je spoluautorom skladby „Rolling Thunder“ a Danny Joe Brown je stále vedený ako člen skupiny. Danny bol hospitalizovaný v priebehu produkcie tohto albumu a sám vybral svojho nástupcu, Phila McCormicka. Jedna vec je istá, vybral dobrého speváka, s podobnými hlasovými kvalitami...“

hejkal @ 06.11.2010 16:03:48
Výmena spevákov v Molly Hatchet mi pripomína tú v AC/DC. Iná možnosť je nepredstaviteľná. :)

Rád by som sa (a teraz nemyslím priamo a výhradne na Molly Hatchet)vyjadril k problematike kapiel bez pôvodných členov. Ide len o marketing, pretože si noví típci neveria/nechcú meniť zavedenú značku, na ktorú nalákajú davy/nechcú sa hádať s vydavateľmi, ktorí na starú osvedčenú značku zaberajú. Môj názor je ten, že to nemá žiaden význam, buď si zoskupenie verí a skúsi to s vlastnou tvárou alebo kalkuluje. Mne je bližšie to prvé. Chápem však, že biznis plán je k prežitiu dôležitejší u profesionálov, než amatérov. Konkrétne u Molly Hatchet je podľa m�a celkom príjemná kontinuita a žezlo bolo predané akoby nevlastnému synovi, nuž to celkom beriem. Nakoniec je podstatná hudba.

pito63 @ 06.11.2010 17:17:39
Hejkal
SĂşhlasĂ­m, Phil McCormack pasuje do Molly Hatchet fantasticky!
Stále je však aj iná možnosť...

Možno to tu celkom nepasuje, ale čo také spojenie Queen + Paul Rodgers? Nechcem sa nikoho dotknúť, ale, jednoducho, nevyhľadávam produkciu skupiny Queen. Toto spojenie mi však sadlo. Nehovorím o štúdiovej práci, tú som nepočul. Mám na mysli DVD "Return Of The Champions" [2005]. Pre m�a veľmi pekný zážitok, spojenie šlágrov tejto skupiny s prejavom rockera, ktorého mám rád, hity Bad Company a Free v podaní virtuózov z Queen. Na toto video veľmi rád spomínam...

Skupina Molly Hatchet mala pri svojom výbere na spevákov šťastie. Páči sa mi aj prejav Jimmyho Farrara.

Apache @ 06.11.2010 22:22:56
Jo, Jimmy Farrar byl na těch dvou deskách Hatchetů, co nazpíval, dost dobrý. I když zněl úplně jinak než Brown s McCormackem. U některých songů, které mu pasujou jako ulité (např. Penthouse Pauper nebo Lady Luck) si neumím představit, že by je Danny nebo Phil zvládli tak excelentně.

hejkal @ 07.11.2010 09:07:04
Apache - ale ja som narážal práve na podobnosť hlasov. Inak nemám námietok. :)

Apache @ 07.11.2010 14:55:58
hejkal: Podobnost hlasů Browna a McCormacka je jasná. Ale Jimmy Farář se mi vždycky zdál hlasově trochu jinde než oni dva.
Nebo to ostatní slyší jinak?
Rád bych znal tvůj názor.

hejkal @ 07.11.2010 15:12:05
Farár mi príde (asi to vyznie divne) ako najvýraznejší spevák z uvedenej trojice, má niečo z "metalových" spevákov. Jeho albumy však doma nemám, rovnako ako kompletku eitísovských štúdioviek, bez toho sa obídem.

Apache @ 07.11.2010 15:22:25
Myslím, že moje další recenze se bude zabývat některým z Jimmyho alb. Asi padne volba na Take No Prisoners.

hejkal @ 07.11.2010 15:26:45
Teším sa.

Zdeněk @ 07.11.2010 17:20:04
Mimochodem letos koncem roku tihle hoši koncertují
v Praze

pito63 @ 08.11.2010 18:25:57
Zdeněk
�no, vieme o tom, len tá diaľka...
VÄŹaka za pripomenutie!

Molly Hatchet mám rád, hoci ich ani zďaleka neradím do absolútneho top listu.

Tento album som túžobne očakával, pretože som najprv videl Rockpalast, kde hrali veci odtiaľto a mne sa páčili. Mal som vtedy horúčku cez 38 celziových stup�ov a po CD várku musel ísť brat. Doniesol toto a Twenty od Lynyrdov.

Devils canyon dostal prednosĹĄ...

Hneď poviem, že je tu geniálna freebirdovka The Journey, dodnes moja naj od Molly Hatchet. Rovnako peckový je temný ploužák Devil's canyon a k peckám patria ešte Heartless land a akustická Allmanovka Dreams I'll never see, ktorá je lepšia ako debutová elektrická verzia.

Z dnešného pohľadu je vidieť, ako schematicky k materiálu Molly Hatchet pristúpili. Ingram je jediný líder, ostatní sú sprievod, každý album až po Kingdom of XII má dva Freebirdy, jeden rock'n'roll, jeden pop slaďák a na záver jednu akustickú prerábku bývalého hitu.

Avšak ako prvý z rady je Ka�on tým naj, čo "Hečti" splodili a oproti nasledujúcemu Silent reign of heroes je naozaj vydarený. Môj naj od skupiny za subjektívnych 5.
reagovat

gunslinger @ 22.12.2011 06:25:55
keby som mal niekomu pustiť jednu skladbu ktorá má reprezentovať Southern Rock ako hudobný žáner bola by to skladba Down from the Mountain pretože tej nič nechýba.