Marillion - Fugazi

Fugazi je ďalší klenot z fishovskej éry.Album,ktorý je asi najsmutnejší a zároveň aj najdrsnejší z tejto zlatej štvorky.Ja som sa k nemu dostal pred mnohými rokmi,kedy CDčka boli ešte v nedohľadne.Mal som ho na kazete a bol som do neho taký "zažratý" ,že ma sprevádzal prostredníctvom zašumeného walkmanu zn.Aiwa :-) takmer všade.Ideálna kulisa na počúvanie tejto hudby bola prechádzka v sychravý a hmlistý novembrový večer.Tákéto prostredie ideálne dotváralo pochmúrne melancholickú atmosféru albumu.Úvodná nadupaná Assasing prináša tému stále aktuálnu.Politici súperiaci o korytá,bez morálnych zábran,používajúci všetky možné špinavé metódy vrátane vraždy.Punch and Judy je na tejto platni asi jediná skladba s hitovými ambíciami.Punch a Judy sú v Anglicku populárne postavičky z bábkového divadla.Nasleduje smutná balada Jigsaw.Organový úvod v She chameleon je až strašideľný,vždy mi z toho behá mráz po chrbte.Fish spieva ako vždy nesmierne presvedčivo a ja mu verím na sto percent.Nepoznám žiadneho iného speváka,ktorý by dokázal tak autenticky a úprimne interpretovať svoje pocity a emócie valiace sa z krvácajúceho srdca.Bravó mr.Fish!Nádherné clivé gitarové sóla Steva Rotheryho ešte zvýrazňujú celkovú smutnú atmosféru.Z kontextu tohto albumu sa asi najviac vymyká záverečná titulná kompozícia Fugazi.Pomalý a trochu ospalý úvod sa po chvíli "zvrhne" v zbesilé tempo,ktoré poslucháčovi poriadne rozprúdi krv v žilách.V záverečnom refréne už badať nepatrné stopy optimizmu.Žeby happy end?
reagovat