Olovená vzducholoď s najdlhším doletom
Marian Jaslovský, 1.10.1998, www.jaslovsky.sk
Rock je vo svojej podstate niečím iným, ako oblohou plnou trblietavých súhvezdí. Úspešná popová kapela sa dá vybudovať aj takto: niekto (producent, manager, kapelník) si zmyslí, že chce vyryžovať veľa peňazí. Nájde si nejakých ľudí, ktorí slušne hrajú (dnes nie je podmienkou) a dobre vyzerajú. Zabezpečí pesničky. Ak má šťastie, príde to - prachy, úspech. Kedykoľvek. Od Monkees po Milli Vanilli.V rocku je to ináč. Takýmto napucovaným legovým skladačkám by nikto neuveril. Tu majú skôr šancu partie chalanov, ktorí spolu chodili fajčiť za školu a pritom sa učili na gitarách E dur, A dur a H dur.Led Zeppelin vznikli v podstate "umelou cestou", žiadnou "generačnou evolúciou". V tejto kapele však vládla neuveriteľná, empatická súhra štyroch osobností. Hudobníkov, ktorí si, na rozdiel od záľahy promiskuitných kapiel, zostali verní v duchu sľubu "pokiaľ nás smrť nerozdelí". V roku 1980 zomrel bubeník John Bonham a Led Zeppelin prestali existovať. Ale ich vzducholoď nespadla. Aj bez posádky sa stále vznáša nad horizontom a ukazuje smer. Stovkám, tisícom hudobníkov.
10, 9, 8, 7, 6...
Spomeňte si na slávnu klubovú scénu v Antonioniho Zväčšenine. Možno viete, že meno chlapíka, ktorý v skupine, symbolizujúcej hektický život vtedajšieho Londýna, drhne Fender Telecaster, je Jimmy Page. Druhý, rozbíjač gitár, je Jeff Beck a skupina sa samozrejme volá Yardbirds.V roku 1966, keď Page prišiel do Yardbirds, už nebol žiaden zajac, ale etablovaný a rešpektovaný štúdiový gitarista. Ako sideman spolupracoval s Who, Tomom Jonesom, Petulou Clarkovou, Kinks, Them, Joeom Cockerom (hral na štúdiovej verzii With A Little Help From My Friends!) a desiatkami ďalších. Samozrejme, pri takomto širokom zábere sa kadečo naučil. Nielen o gitarovej hre, ale o štúdiu vôbec.Koncom roku 1966 náhle odišiel z Yardbirds Jeff Beck a Page ako gitarista osirel. V kvartete Yardbirds nahrali platňu Little Games a vzápätí Page osirel úplne. V jeho diári však strašili termíny kšeftov v Škandinávii, tak sa poponáhľal doplniť názov New Yardbirds príslušným obsahom.
...5, 4, 3, 2...
S Johnom Paulom Jonesom sa poznal zo štúdií - James Baldwin, ako znie vlastné meno tohto basgitaristu, klávesistu, aranžéra a hudobného režiséra, bol tiež renomovaným a o to anonymnejším štúdiovým muzikantom. Nahrával s Cliffom Richardom, Dusty Springfieldovou, Rodom Stewartom, Donovanom, Yardbirds a mnohými ďalšími; keďže ovládal noty a vedel ich aj používať, často aranžoval. Napríklad sláčiky pre Rolling Stones.Samozrejme to chcelo angažovať speváka a bubeníka, ktorí majú mladú krv, temperament a zároveň sú maximálne remeselne zdatní - vyhovieť starým "štúdiovým psom" nie je sranda. Šestnásťročný Robert Anthony Plant zo Stourbridge (stredné Anglicko) si zaumienil, že keď do sa do dvadsiatky nepresadí ako spevák, vykašle sa na to. Britániou vtedy lomcovala bluesová horúčka a samozrejme aj Plantove vzory sa nachádzali trochu západnejšie, za oceánom. V roku 1966 Plant (vtedy frontman skupiny Listen) zaujal ľudí zo spoločnosti CBS. Kariéra speváka, sprevádzaného štúdiovými orchestrami a vokalistkami ho však nezlákala a tak zostalo pri dvoch singloch. V jednej z mnohých partií, s ktorými spieval sa zoznámil s Johnom "Bonzom" Bonhamom, bubeníkom, fyzicky zoceleným brigádami u svojho otca, ktorý vlastnil stavebnú firmu. Možno aj to je dôvod, prečo Bonza skutočne nemôžeme obviňovať zo subtílnosti. Spoločne absolvovali aj angažmán v skupinke Band Of Joy. Plantovi potom hodil lano slávny bluesový tatko Alexis Korner.Page si devätnásťročného Planta vypočul na koncerte s jeho ďalším "bočákom" - skupinou Hobstweedle - a neváhal. Oťukali sa pri počúvaní hudby v Pageovom hausbóte na Temži - Robert si neomylne vybral bluesové platne, ktoré boli aj Jimmyho srdcovou záležitosťou. Hneď si spomenul na svojho kamaráta Bonhama. Ten práve "robil slávu" - hral na šnúre s vtedajšou hviezdičkou Timom Roseom a vážne s ním laškovali Joe Cocker a Chris Farlowe; s týmito perspektívami nepovažoval Yardbirds za zvlášť perspektívnu kapelu, takže váhal, bombardovaný telegramami. Nakoniec ho presvedčila hudba.
...1, 0...
Veľmi skoro bolo jasné, že nie je dôvod používať názov New Yardbirds; nová kvalita bola zrejmá a výrazne sa odlišovala od menu 60. rokov. Názov Led Zeppelin (olovená vzducholoď, olovo - lead Page kvôli výslovnosti začal písať bez a) nevymyslel nikto z kapely. K jeho autorstvu (i k nápadu použiť na obal platne horiacu vzducholoď Hindenburg) sa hlási John Entwistle, basgitarista z Who, ktorý chcel takto pomenovať kapelu, ktorú zakladali s Keithom Moonom. Page odmieta obvinenia z toho, že šlohol námet na obal, pripúšťa však, že názov mu vnukol Keith. Tak či onak, Led Zeppelin bol priviazaný na stožiari, pripravený na odlet.
...Štart!
Zepelínska "jednotka" (nahratá v roku 1968, vyšla v januári 1969) patrí podľa môjho názoru medzi päť najlepších rockových debutov všetkých čias. O troch môžeme diskutovať (Beatles, Rolling Stones a Suede s pokojným svedomím vylúčme), ten ďalší je Hendrixov Are You Experienced?.Materiál bol obohratý na koncertoch a tak mal album Led Zeppelin mačací pôrod; nahrávanie trvalo rovných 30 hodín. Odhadujem, že za tento čas si taký Roger Waters pri zrode pinkfloydovských veľdiel sotva stihol naladiť basu. Jazda je to prinajmenšom neuveriteľná, prinajväčšom smrtiaca; blues, ktoré sa v Británii zmaterializovalo a hustlo, sa tu zrazu rozžeravilo ako plameň autogénu. Okrem troch vecí - bluesov Willieho Dixona You Shook Me a Can't Quit You Baby a krásne zaranžovanej molovej ľudovej bluesovky z repertoáru Joan Baezovej Babe I'm Gonna Leave You prináša platňa veľmi silné Pageove piesne. Page vie vymyslieť geniálny riff (na rozdiel od Keitha Richardsa skôr melodickom, ako akordovom), krásny motív založený na slede rozložených akordov. Vie krásne čarovať s farbami, zvukmi, od tristoosemdesiatvoltových po číre akustické, s kontrastami. Kapela má v nevídaný zmysel pre dynamiku, čo nie je v tvrdom roku veľmi obvyklé. Apropos, k tomu štýlovému zaradeniu: Túto unikátnu štvoricu môžeme strčiť do neviemakých škatúľ, vždy bude riadny kus trčať. Jedna vec je však zjavná: Bez nich by asi nebol hard rock, ani heavy metal.
Who Is Who
Oproti takým Cream s ich "prepletavými" a "knísavými" motívmi a častým (fanúšikovia Smotánky mi, dúfam, odpustia) "ťažkým zadkom", či Hendrixovej Experience, kde predsa len počúvame predovšetkým Hendrixa, boli Led Zeppelin spoločnosťou lahôdkových hudobníkov, štyroch útočníkov s priamym ťahom na bránku. Page je absolútny univerzál, ktorý za mladi počúval Bo Diddleyho, B. B. Kinga, Jamesa Burtona s Rickym Nelsonom, flamenco, jazzového Djanga Reinhardta, či folkového virtuóza Berta Janscha. Jeho sóla sú niekedy agresívne ako cirkulárka, inokedy citlivé ako kňučanie zablúdeného šťeňaťa. Plant využíva množstvo techník (legendárna je jeho hra sláčikom), zvukov, ladení.Plantov hlas, poučený čiernymi majstrami, ako Memphis Minnie, Bukk White a Skip James rovnako ako Janis Joplin, je vo virtuozite a energii rovnocenný Pageovej gitare (legendárne sú ich dramatické "konverzácie"). Bonzo Bonham sa už tu ukázal ako jeden z najinšpiratívnejších bubeníkov všetkých čias. Nezrazí človeka k zemi nadľudskou virtuozitou (i keď jeho pravá noha urobí s kopákom to, čo u iných dve nohy s dvoma kopákmi). Skôr ide o neuveriteľnú energiu úderov a absolútne charakteristický timing (rozmiestnenie úderov v čase). Bonzo je spoznateľný po jednom takte a neopakovateľný. Jeho bicie s charakteristickým veľkým zvukom, ktorý má "na svedomí" hlavne producentský alchymista Page, počuť aj in memoriam - často ich totiž samplujú príslušníci hudobníckej hi-tech generácie.
Good Times...
Led Zeppelin I a prvé dve americké turné boli obrovským úspechom. Stratégia piateho člena skupiny, masívneho manažéra Petra Granta (ktorého významom porovnávajú s Brianom Epsteinom) sa ukázala byť úspešnou. Medziiným išlo o toto: Od začiatku dosiahnuť úplnú sebestačnosť, tvrdo si ísť po svojich peniazoch a udržať si ich, nevydávať single a zachovať si punc tajuplnosti. To bol možno hlavný dôvod, prečo sa LZ nechceli ukazovať v televízi, čo si kompenzovali rozhlasovými koncertmi, hlavne na BBC. Grant tiež úzkostlivo dbal, aby skupina svoje pôsobenie na scéne "nepresolila", aby turné Led Zeppelin boli vždy veľkou udalosťou.Aj platne; v roku 1969 vyšiel albul Led Zeppelin II, ktorý sa dostal na prvé miesto britského i amerického rebríčka, čo bude v budúcnosti viac-menej pravidlom. "Dvojka" neznamená výrazný hudobný posun, ale dočistenie kovu, vybrúsenie diamantov, zintenzívnenie paľby, rozšírenie bombového rozptylu. Viac svojského postoja, trochu menej bluesových modelov. Od tohto albumu môžeme hovoriť o veľmi potentnej autorskej dvojici Page-Plant. Nájdeme tu megahity Whole Lotta Love - pieseň postavená na geniálnom trojtónovom riffe s psychedelickou strednou časťou, Heartbreaker, Bonzovu bubenícku exhibíciu (a opäť ultrariff, na ktorý si zajamovala asi každá amatérska bigbítová kapela na svete), Moby Dick.Koncertov pribúdalo. Kapela sa otravnej cestovnej rutine bránila, ako sa dalo: Jednak samotnými vystúpeniami, ktoré sa často menili na trojhodinové rituály. A potom - všetkým okolo nich. Zepelíni si veľmi skoro po štarte vybudovali povesť najzhýralejšej bigbítovej kapely. Samozrejme - všetko bolo umocnené naozaj hard and heavy chlastaním. A roadies, teda "muzikantské lidušky", boli v tom čase veľmi prítulné - dalo sa s nimi robiť úplne všetko... Pre začiatky LZ bola táto hektická, surrealisticko-karnevalová atmosféra charakteristická.Keď Page dával dokopy Led Zeppelin, bol práve v období, keď inklinoval k jemnejším, folkovejším skladbám. Samozrejme, nová kapela musí začať s patričným rachotom; zvuk prvých dvoch platní bol čiastočne výsledkom nepísanej dohody medzi kapelou a poslucháčmi, či priamo kompromisom. Tretia platňa už mohla byť iná. Inak sa aj rodila. Page s Plantom sa utiahli na malú chalupu Bron-Y-Aur na svahoch južnej Snowdonie vo Walese. Do noci hrali na španielkách pri mihotavom svetle krbu a sviečok. Na veľmi akustickom albume Led Zeppelin III (1970) zostalo veľa s tejto intímnej, takmer folkovej atmosféry. Kritici ho prijali s prejavmi nevôle na rozdiel od poslucháčov s presne opačnými reakciami. Na "trojke" je množstvo krásnych skladieb, ktorým dominuje neskutočné molové blues Since I've Been Loving You, zaliezajúce nielen pod kožu, ale skutočne všade - od korienkov vlasov po lôžka nechtov na nohách. A samozrejme, aj do lôžok ako takých. Historické sú aj piesne Immigrant Song, Tangerine, či upravená ľudovka Gallows Pole.Led Zeppelin opustili štyri steny a sterilitu tradičného štúdia. Ich slobodným dušiam oveľa lepšie vyhovoval idylický opustený dom Headley Grange v Hampshire, kde bývali, skúšali i nahrávali. Požičiavali si mobilné štúdio Rolling Stones. "V porovnaní s posedávaním pri ohni a brnkaním človek v nahrávacom štúdiu cíti bezprostredný tlak", povedal Robert. "Keď v Headley Grange niečo zložíme, okamžite počujeme výsledok." Na nahrávkach občas v pozadí počuť pôvabné zvuky - štekanie psa, lietadlo.
Zrelosť
Štvrtý album (1971) priniesol drobnú zmenu v doterajšom zvyku LZ iba číslovať svoje platne. Nemá totiž ani číslo. Na vonkajšej strane obalu sa sebavedomo nenachádza ani jedno slovo. Platňa je vnútri označená iba štyrmi symbolmi. Členovia skupiny si ich čiastočne vybrali z keltskej mágie, čiastočne vymysleli. Knihou Magic Arts In Celtic Britain je inšpirovaná aj skladba, ktorú mnohí považujú za absolútny zeppelínsky vrchol - členitá dramatická suita Stairway To Heaven. Four Symbols, ako anonymnú štvrtú platňu tiež zvyknú nazývať, je vyrovnané, originálne a pestré dielo zrelých umelcov. Obsahuje množstvo odtienkov - od krehkých akustických (Going To California) až po nesmierny náter (Black Dog, Rock And Roll). A v neposlednom rade - bola komerčne najúspešnejšou platňou LZ. Jej kvality zasa potvrdila kritika, čo je v tejto branži vynímočná zhoda.Piata platňa, ktorá vyšla v roku 1973, dostala po prvýkrát názov - Houses Of The Holy, ktorý však opäť nie je, podobne ako názov skupiny, uvedený na obale. Väčšinou sa píše, že je nevýraznejšia, komorná, umelá a podobne. Podľa môjho názoru nič z toho nie je pravda. Pravda, je cítiť istý príklon k subtílnosti, premýšľavosti, prearanžovanosti. Platňa je pestrá tak, ako len môže byť pestrý rockový album. Vzrušujúca prehliadka zvukov, rytmov, nálad. Lahôdkové sú introvertné skladby Rain Song a No Quarter, oboje so vzrušujúcimi klávesmi nenápadného, no o to dôležitejšieho člena skupiny - Johna Paula Jonesa. Človeku sa rozprúdi krv pri odpaľovačkách The Ocean, funky (!) The Crunge a rozkošným recesistickým reggae (!!) D'yer Mak'er.Rozšafne rozkošatený je aj dvojalbum Physical Graffiti. Vynímočne použijem insitnú publicistickú frázu: Physical Graffiti Je Seržantom Pepperom Led Zeppelin. Neopočúvateľným, nadčasovým. Nemá význam vyratúvať jednotlivé skladby. Všetky sú päťhviezdičkové. Je to kompaktný celok, napriek tomu, že sú tu použité aj nahrávky, ktoré neboli použité na predchádzajúcich platniach (tretej, šttvrtej a Houses...). Bonham bol vždy nenahraditeľným členom skupiny, ale na Physical Graffiti cítime jeho značný skladateľský a aranžérsky prínos v rôznych rytmických a metrických rafinovanostiach.
Dazed And Confused
Prvých päť platní vydala spoločnosť Atlantic, Physical Graffiti vyšiel na novom labeli Led Zeppelin, Swan Song - Labutia pieseň. Názov nie je veľmi povzbudivý, i keď toto asi smolu skupine neprinieslo.Tragické obdobie začalo bezstarostne bohémsky, ako vždy. Spoločnosť oficiálne krstili v máji 1974 v New Yorku a Los Angeles. Skupina sa už týchto flámov nevedela dočkať. Samozrejme, rozbalili to, ako vždy; každý príchod Led Zeppelin kdekoľvek bol sprevádzaný masovým šialenstvom adolescentných fanyniek. Dostali sa všade, vrhali sa na každého - muzikantov i nosičov aparatúry, známych svojou bujnosťou a rujnosťou. Pred dverami do Pageovej izby ich zo šesť spalo každú noc. Page mal vraj v izbe dve chladničky plné piva - jednu pre seba a hostí, z druhej hádzal občerstvenie svojim obdivovateľkám cez pootvorené dvere zaistené retiazkou. V tom čase sa mimochodom Page vláčil so štrnásťročnou Lori Maddoxovou. Led Zeppelin boli skrátka otrlí profíci. Guns N' Roses so všetkými excesmi v porovnaní s týmito starými mazákmi pôsobia ako partia adventistov na dovolenke.Začiatkom roku odštartovalo americké turné a Led Zeppelin sa z daňových dôvodov odsťahovali s Británie do Štátov. Na prvý pohľad bolo všetko v poriadku - všetko sa akoby zázračne darilo. Platne Led Zep boli skvelé a úspešné. Bol dôvod na permanentný flám. Skupina dupala na plyn hektike. Turné však, napriek tradičnej sláve, dopadlo rozpačito. Jimmy si zlomil prst, Roberta sklátila chrípka a John dostával záchvaty zúrivosti. Tieto vcelku bežné maléry boli symbolické - zmrákalo sa, Dancing Days končili.Niektorí vysvetľujú tento zlom Pageovej záľube v keltských božstvách, čiernej mágii a okultuzme. Reálnejším dôvodom úpadku bude asi záľuba Pagea a Bonhama v nekontrolovanom chlastaní a neskôr v heroíne. Page si už nepripúšťal obdivovateľky pred prah dverí hotelových izieb. Celé dni mal zatiahnuté závesy, nedvíhal telefóny, Richard Cole mu zabezpečoval pravidelný prísun alkoholu. Na stole mal poukladanú zbierku nožov. V ruke držal gitaru a čakal, kým niečo neprejde okolo.Koncom júla Plant s rodinou odchádza na dovolenku na ostrov Rhodos. 4. augusta auto, v ktorom sa vezie so svojou ženou, na kopci zišlo z cesty. Maureen Plantovú havária skoro stála život. Ťažko zranený bol aj Robert - skoro pol roka chodil na invalidnom vozíku, alebo o barliach. Samozrejme, plánované svetové turné neprichádzalo do úvahy. Page navštívil Planta, ktorý sa (opäť z daňových dôvodov) zotavoval odlúčený od Maureen na Malibu. Tu sa v hrubých rysoch zrodil materiál na nový album.Platňu Presence nahrávali v Mníchove púhe tri týždne po tom, čo tri týždne skúšali v Hollywoode. Robert: "Nebolo to v štýle Led Zeppelin. Nikdy sme to so skúškami nepreháňali, cítili sme, že príliš veľa skúšania by mohlo skladbu pokaziť." Plant bol stále pripútaný na kolieskové kreslo a pri nahrávaní raz dokonca zamdlel od vyčerpania.Dravosť Presence hraničí s agresivitou. Kapela akoby chcela odventilovať všetky chmáry a zároveň dostať zo seba energiu, nazbieranú koncertnou abstinenciou. Na posledných dvoch - troch albumoch hrajú veľkú úlohu Jonesove klávesy, Presence je skôr gitarová platňa. Najsilnejším kúskom je veľkolepá, dramatická desaťminutová skladba Achilles Last Stand, v ktorej Page playbackom virtuózne vrství svoje gitary. Hudba samotná však nie je taká mnohovrstvová, ako v minulosti.Začiatkom roku 1976 sa Plant prvýkrát bez barlí postavil na vlastné nohy. V tom roku si však zeppelíni na koncerte nebrnkli. V roku 1973 nechali nakrútiť záver svojho amerického turné. Film Song Remains The Same a rovnomenný soundtrack mali premiéru až o tri roky neskôr. Film je rozhodne prínosom; Led Zep odmietali televíziu, takže vizuálna podoba ich vystúpení bola a je vzácna. Navyše, "nekoncertné" sekvencie predznamenávajú videoklipovú kultúru: vydarená je scéna Planta, lezúceho na skalu. Na jej vrchole stretne seba samého ako starca, ktorý mu omladne pred očami.Keďže išlo o záver turné, z audionahrávky je citeľná únava, výkony sú na pomery LZ priemerné. Navyše, skladby Moby Dick, kde hrá Bonham showmanské sólo holými rukami a Dazed And Confused s Pag(anini)eovou atraktívnou hrou sláčikom sú typické koncertné, audiovizuálne čísla. Na dvojalbum neboli z nepochopiteľných dôvodov zaradené vydarené verzie skladieb Since I've Be Loving You a Heartbreaker. Naopak, Celebration Day nepočujeme vo filme, ale na sondtracku je.Song Remains The Same je jedinou živou nahrávkou v oficiálnom katalógu Led Zeppelin. Škoda, lebo samotní členovia priznávajú, že archivujú množstvo kvalitných live nahrávok z legendárnych vystúpení. Samozrejme, pirátskych platní je oveľa viac a často lepších. Dave Lewis uvádza vo svojej knihe A Celebration (1991) 55 nezákonne vydaných bootlegov - LP platní a CD - z koncertov.
...bad times
Začiatok jedenásteho amerického turné v roku 1977 sa musel odložiť, pretože Roberta opäť zložila prudká angína. Šnúra začala až 1. apríla. Všetko sa rozbehlo sľubne, i keď atmosféru turné poznačil Grantov zlý duševný stav, opustila ho totiž manželka. 30. apríla zvýšili LZ svoj štyri roky starý osobný (aj svetový) rekord návštevnosti. (5. mája 1973 prišlo na vystúpenie v Tampe 56 800 ľudí. Tento počet sa dostal aj do Guinesovej knihy rekordov ako najväčšia návštevnosť sólového koncertu.) Na koncerte v Pontiac Silverdome sa zúčastnilo 76 229 divákov. Kapela si rozdelila vtedy neskutočných 800 000 dolárov. Prvá časť turné vyvrcholila šiestimi večermi v Madison Square Garden a šiestimi v losangeleskom Forume.Po letnej dovolenkovej osemnásťdňovej pauze začali opäť maléry. Akoby nestačilo, že na heroíne závislý Page sa na tomto turné podobal skôr na trosku, ako na gitarového hrdinu. 23. júla sa Peter Grant, John Bonham, Richard Cole a bodyguard John Bindon v San Franciscu tvrdo pobili s členmi bezpečnostnej služby promotéra Billa Grahama. "Tvrdý bušič" zjavne nebol iba Bonham; jedného z Grahamových chlapov museli previezť do nemocnice. Bill Graham síce písomne podpísal vyhlásenie, že melu nezapríčinili, napriek tomu však boli štyria bitkári obvinení z ublíženia na zdraví a po súdnom procese vo februári ich prepustili na kauciu.Tento trapas však bol oproti tomu, čo sa malo stať o tri dni, iba nevinným žartíkom Toma a Jerryho; 26. júla sa kapela ubytovala v New Orleanse vo svojom obľúbenom hoteli Royal Orleans, ktorému je venovaná skladba na Presence.Robert bol z členov Led Zeppelin asi najviac rodinne založený. Zbožňoval svoju dcéru Carmen a syna Karaca. Možno preto si ho vybralo zlomyseľné a nespravodlivé niečo, podobne ako Erica Claptona. Keď sa kapela prihlasovala na recepcii, volala Plantovi manželka a oznámila mu najhoršiu vec, aká sa mohla stať. Ich päťročný syn Karac bol infikovaný nebezpečným vírusom, napadajúcim dýchacie orgány. Zomrel v sanitke cestou do nemocnice. Cole neskôr povedal: "To sa nikdy nemalo stať. Potom to už nikdy nebolo ono. Ako by niekto povedal - A máte to, vy zkurvysynovia."Plant, Bonham a Cole okamžite odleteli do Británie. Šnúra sa zrušila. Led Zeppelin mal klesnúť k zemi.Neprišlo to hneď. Začiatkom novembra '78 LZ odcestovali do štúdií skupiny ABBA Polar v Štokholme, aby nahrali platňu, o ktorej ešte nevedeli, že bude ich swan songom - labuťou piesňou. Medzitým, v januári 1979 sa Robertovi a Maureen narodil syn, Logan Romer. V máji Led Zeppelin ohlasujú svoj návrat na scénu. Išlo konkrétne o koncert v Knebworthe, naplánovaný na august. Promotér Freddie Bannister sa vyjadril, že záujem bol najneuveriteľnejší, aký kedy zažil. Nakoniec sa v Knebworthe uskutočnili koncerty dva, 4. a 11. augusta. Predskokanov bola celá fúra, 11.8. si mohlo publikum dožičiť aj lahôdku - New Barbarians Rona Wooda s hosťujúcim Keithom Richardsom.V Knebworthe padol ďalší svetový rekord - firma Showco zostavila dovtedy najväčšiu aparatúru všetkých čias (100 000 wattov hudobná, 600 000 wattov svetelná + obligátne lasery, a obrovské premietacie plátno). Účasť - 210 000 divákov (prvý koncert), 90 000 (druhý koncert). Honorár kapely bol údajne najvyšší v dejinách rocku.Knebworth bol výbornou propagáciou albumu In Through The Out Door, platne, ktorú desaťtisíce rockových fans očakávalo ako frajerku po trojročnej zahraničnej stáži. Dielko to nie je prelomové, ale skupine sa podarilo predviesť v novom svetle. Šokujúca je autorská potencia J. P. Jonesa - je spoluautorom šiestich skladieb zo siedmich (pričom je vždy uvedený na prvom mieste). Jeho klávesy sú neprehladnuteľné a majstrovsky zaranžované. Jones túto osobnú konjunktúru vysvetľuje tým, že sa mu väčšinou podarilo prísť do štúdia prvý (čo je vážne poučenie pre nedochvíľnych ľudí). Ďalšie novelizácie: latinskoamerické prvky (Fool In The Rain), recesistické country (Hot Dog), bachovské motívy (krásna balada All My Love). V najlepších tradíciách LZ pokračuje In The Evening, dokazujúc, že táto kapela zďaleka nemá vytečené batérie.V roku 1980 plánovali Led Zeppelin po dlhom čase obletieť svet. Prvú, európsku časť turné (jún-júl) odohrali v menších sálach a zredukovanou aparatúrou a jednoduchou čiernou scénou. Bootlegy dokazujú, že to neboli ich najúžasnejšie koncerty, naopak - napríklad ten rotterdamský (21. júna) bol priam katastrofálny - akoby ho ani nehral Page. Bonzo bol už síce "heroin free", ale kompenzoval to neuveriteľným pitím, navyše bral proti zlej nálade a depresiám drogu motival. Kvôli Bonhamovej indispozícii museli po troch skladbách prerušiť koncert v Norimbergu, 27. júna.Svetové turné, optimisticky nazvané Eighties Part One (prvá časť osemdesiatych rokov), bolo plánované na október a november. Malo začať v USA a pokračovať britskými koncertami. Skúšky začali 24. septembra. Všetci sa pozerali do budúcnosti s veľkými nádejami.Bonza viezol do štúdia Bray v Berkshire koncertný manažér Rex King. Bonham sa chcel cestou zastaviť v krčme. Tu vypil štyri obrovské vodky s džúsom a zjedol dva rožky so šunkou. Nasával aj počas skúšky. Časom bol namol a sotva vedel hrať. Vo vodkovaní pokračoval na oslave znovustretnutia LZ v Johnnyho novom obrovskom dome na brehu Temže, prestavanom zo starého vodného mlyna. O jedenástej v noci šnúru zaklincoval dvomi dvojitými vodkami a odkväcol do kresla. Jimmyho asistent ho uložil do spálne. Ráno ho našiel mŕtveho Robertov osobný technik Benji LeFevre. Príčina smrti bola otrava alkoholom po požití štyridsiatich štandardných odmeriek vodky a následné vdýchnutie vlastných zvratkov.7. novembra sa pozostalí členovia skupiny stretli v Grantom v londýnskom hoteli Savoy a oznámili mu svoje rozhodnutie - nepokračovať v činnosti pod hlavičkou Led Zeppelin. Neskôr vydali vyhlásenie pre tlač: "Boli by sme radi, aby bolo všeobecne známe, že strata nášho priateľa a hlboká úcta, ktorú prechovávame k jeho rodine spolu s vedomím nerozlučnej jednoty, ktorú zdieľame aj s našim manažérom, nás viedli k rozhodnutiu, že nemôžeme ďalej pokračovať".Po tragickom konci jednej z najslávnejších skupín na svete Page zostavil zaujímavý rozlúčkový album Coda, ktorý obsahuje rôzne rarity a zvyšky z nahrávaní (cut-outy), ktoré sa nazbierali počas kariéry Led Zeppelin.
Coda
Členovia kapely sa stretli na pódiu ako Led Zeppelin zatiaľ štyrikrát. V roku 1985 bolo svetovou senzáciou ich vystúpenie na koncerte Live Aid. Na bicie hrali Tony Thompson a Phil Collins, na basgitaru Paul Martinez. V roku 1988 vystúpili na oslavách 40. výročia spoločnosti Atlantic. Tento koncert bol priamo rodinný - za bicie si sadol Bonzov medzitým dorastený syn Jason Bonham, ktorý otcov talent a úder zdedil "bez straty desiatky". V roku 1989 Robertova dcéra Carmen oslavovala 21. narodeniny a to bol dôvod, aby zúčastnení opäť z fľaše vypustili ducha LZ. Planta, Pagea a Jonesa sprevádzali muzikanti z Robertovej kapely. Starí veteráni vrátili mladému holubovi Jasonovi hosťovanie, keď si vedno zahrali na jeho svatbe v roku 1990.Page niekoľkokrát vystúpil na Plantovom sólovom koncerte, raz dokonca s Jonesom. V ich diskografii však po roku 1980 nenájdeme nič, čo by stálo "za hriech" - okrem doo-wopového "retro-mini-LP" Honeydrippers Vol. 1, akoby z 50. rokov. Robert totiž cieľavedomo budoval svoju kariéru, pravidelne koncertoval a vydával LP (dodnes šesť). Page ako komplikovanejší člen dvojice nemal svoj osud až taký naplánovaný. Po rozpade LZ je jeho aktivita rozpačitejšia: vydal iba hudbu k filmu Death Wish 2, sólový album Outrider, dve platne s neúspešnou skupinou veteránov Firm a jednu s Royom Harperom. Najpozoruhodnejším dielom je asi minuloročné dielo s Plantovym rivalom, Davidom Coverdalom, Coverdale/Page. Takto by mohli dnes znieť Led Zeppelin...Nemožno zabúdať ani na kompilácie remasterovaných nahrávok - Remasters a výpravné sady v boxoch - 4 CD a neskôr 2 CD, ktoré obsahujú celý katalóg Zeppelin. Ich zvuk pripomína starý zanedbaný obraz po citlivom reštaurovaní. Predsa len, pred dvadsiatimi rokmi sa nahrávalo ináč.V súčasnosti letí masmédiami reklamný slogan, ktorý zvestuje návrat Led Zeppelin. Nie je to celkom tak; fakt je ten, že Page a Plant po rokoch vydali "poriadnu" platňu, čo už samo o sebe je veľká udalosť. Či sa dočkáme aj revitalizácie Led Zeppelin, to ukáže budúcnosť. Vzťahy Pagea s J. P. Jonesom (ktorý vystúpil z ústrania a spolupracoval s kňažkou hrôzy Diamandou Galas na jej poslednej platni The Sporting Life) sa nezdajú byť veľmi srdečné.V každom prípade - milovníci lietajúcich strojov ľahších než vzduch sa môžu (zatiaľ) tešiť na turné Pagea a Planta. S vyvrcholením... samozrejme v Knebworthe. Dvaja protagonisti sa v každom prípade z návratu tešia: "Bolo to zvláštne. Zistili sme, že komunikácia je možno ešte jednoduchšia, ako kedysi. Že sa spoločne dokážeme dohodnúť oveľa rýchlejšie. Jedno nám však bolo jasné hneď. Nebudeme vyvalovať žiadne staré sudy."
Prevzaté so súhlasom autora
LED ZEPPELIN STORY - KLIKNI... (celý článek)
