Kraftwerk
12.01.2001 - 16:13 od: pigi
Pionieri elektronickej muziky a zároveň jedna z najdôležitejších skupín minulého štvrťstoročia patrila medzi najvýraznejších predstaviteľov kraut rocku. Ich jedinečná kombinácia avantgardných elektronických zvukov s mierne rockovým feelingom, produkovaná na starých Moogoch a pra-automatických bubeníkoch bola a stále je inšpiráciou pre nové generácie hudobníkov (k odkazu Kraftwerk sa hrdo hlásili Visage, Depeche Mode, Devo, OMD, Heaven 17, či David Bowie). Práve Kraftwerk dal základy neskoršej podobe techna, dance, či industrialu.
Pri zrode kapely stáli v roku 1963 dvaja Düsseldorfčania - Florian Schneider-Esleben (1947; dychové nástroje) a Ralf Hütter (1946, Krefeld, organ). Spoznali sa počas štúdia na konzervatóriu. Pod vplyvom tvorby experimentátorov v oblasti elektronickej muziky, ako napríklad skladateľa Karlheinza Stockhausena, či Tangerine Dream, zakladajú v roku 1968 spolu s kamarátmi Butchom Haufom (basgitara), Fredom Moncksom (bicie) a Basilom Hammoudim (spev) formáciu Organisation. Za hojného využitia syntezátorov a automatického bubeníka začínajú komponovať a nakrúcať prvé minimalistické kompozície. Ich ´výrobný proces´ prebieha v jednej starej opustenej továrni.
V roku 1969 nakrúcajú pod producentskou taktovkou Connyho Planka "Tone Float", no trvalo rok, kým sa im naňho podarilo nájsť vydavateľa. Jediný, kto nakoniec o skladby prejavil záujem bol RCA Records. Ešte v tom istom roku však Ralf a Florian opúšťajú Organisation a spolu s Klausom Dingerom (gitara, klávesy) a Andreasom Hohmannom (perkusie) zakladajú Kraftwerk. Skladba "Ruckzurück" sa stane čoskoro jednou z najhranejších skladieb v Nemecku, pretože televízna stanica ZDF si ju vybrala ako zvučku do svojho magazínu "Kennzeichen D". O niekoľko týždňov neskôr nakrúcajú v Plankovom štúdiu svoj eponymný debutový album.
V roku 1971 Hütter a Hohmann opúšťajú Kraftwerk a zakladajú vlastný projekt Neu. Novými členmi skupiny sa vzápätí stávajú Michael Rother (gitara) a Eberhardt Krahnemann (basgitara).
Ani táto zostava sa pokope príliš dlho ´neohriala´. Tesne pred nakrúcaním druhého albumu ostali iba Schneider-Esleben s Hütterom. Tí za 2000 dolárov predávajú firme Phonogram svoju skladbu "Autobahn" s pocitom, aký dobrý obchod urobili.
Druhý album "Kraftwerk 2" sa dostáva na pulty koncom roka 1971. V tom období s duom začína spolupracovať perkusionista Wolfgang Flür (17. 7. 1947, Frankfurt). V roku 1973 vydávajú Schneider-Esleben a Hütter album "Ralf & Florian". Nasledujúci rok sa ku kapele pripája gitarista a hráč na violu Klaus Roeder, s ktorým nakrúcajú platňu "Autobahn". Legendárne ´klepnutie´ dvier a štart motora na začiatku titulnej skladby sú nasamplované z Hütterovho sivého Volkswagena. Ďalšie unikátne zvuky nakrúcal Hütter na magnetofón otvoreným okienkom počas jazdy.
Singlová verzia sa v nasledujúcom roku začína čoraz častejšie objavovať v playlistoch amerických rádií. V lete 1972 sa "Autobahn" vyšplhal v Británií na štvrtú a v Spojených štátoch na piatu priečku hitparády najpredávanejších titulov. Chlapci z Kraftwerk v tom období zakladajú vlastný label Kling Klang. V októbri prichádza do skupiny Karl Bartos (31. 5. 1952, Berchtesgaden), jediný klasicky vzdelaný hudobník v skupine (študoval na konzervatóriu Roberta Schumanna). Zostava Hütter, Schneider, Flür a Bartos je považovaná za najslávnejšiu v celej histórii kapely. O mesiac neskôr vydávajú album "Radioaktivität". Rovnomenný singel sa v lete nasledujúceho roka stáva vo Francúzsku letným hitom číslo jeden. Na tamojšom trhu sa z neho predá neuveriteľných milión kópií.
V r. 1977 vychádza vynikajúci "Trans Europa Express" a o rok neskôr nemenej úspešný "Die Mansch Maschine". Práve v tom období ich začínajú na vystúpeniach ´suplovať´ známe figuríny robotov, čím sa skupina vlastne začína vyhýbať publicite.
"Computerwelt" (1981) inšpiruje Neila Younga pri koncipovaní jeho titulu "Trans". Vydanie novinky skupina podporuje veľkolepým koncertným turné, na ktoré vyráža aj s prenosnou verziou štúdia Kling Klang. Mimochodom, na obale "Computerwelt" je zobrazený malý počítač, o ktorom sa tvrdí, že je od firmy Casio a jeho limitovaná séria umožňovala kombináciou klávesov vyvolať na displeji nápis Kraftwerk.
V roku 1982 nastala nová veľká vlna nemecekj muziky, zaplavila doslova celý svet. Kraftwerkovský megahit "Das Model" sa tri týždne drží na špici nemeckej i britskej singlovej hitparády. Tesne pred vydaním singla "Tour De France" (júl 1983) má Hütter ťažkú nehodu na bicykli. Dva dni bojuje v bezvedomí o prežitie. Jeho prvé slova po návrate z kómy boli: ´Kde je môj bicykel?´. S predajnosťou môže byť kapela nadmieru spokojná. Iba vo Francúzsku sa ho predalo viac, ako 75 tisíc kópií. Zaujímavosťou je, že "Tour De France" bol jediným singlom z vtedy pripravovaného "Techno Pop", ktorý však nikdy neuzrel svetlo sveta, pretože Ralf a Florian neboli spokojní s jeho analógovou kvalitou, preto sa rozhodli, že svoj ďalší album budú nakrúcať digitálnou technológiou. Podľa niektorých zdrojov bola pôvodna nahrávka zničená, no podľa iných bola v limitovanej sérii dodaná niektorým rozhlasovým staniciam. V každom prípade "Tour De France" nikdy nevyšiel na žiadnom CD. Na niektorých neoficiálnych albumoch sa neskôr objavili skladby, o ktorých sa vraví, že ide o pôvodné nahrávky, ktoré mali byť súčasťou albumu "Techno Pop". Mimochodom, sampel zo skladby "Trans Europe Express" použil na svojom singli "Planet Rock" americký raper Afrika Bambaataa. Od tohto obdobia sa Kraftwerk spolu s Jamesom Brownom a Georgeom Clintonom stávajú najviac samplovanou skupinou na svete.
V nasledujúcich rokoch sa Kraftwerk odmlčal. Jedinou útechou bola breakdanceová verzia "Tour De France", ktorá sa v roku 1984 umiestnila na 28. priečke britského singlového rebríčka.
V novembri 1986 sa hlásia o slovo s "Electric Cafe". Pri tvorbe jeho obalu a videoklipov skupina spolupracuje s jedným americkým technologickým inštitútom. Aj napriek jeho veľkému úspechu sa na štyri roky vytrácajú z hudobnej scény.
Kapela dáva o sebe vedieť až v januári 1990, keď vyráža na turné po Taliansku s novým členom - zvukovým inžinierom Fritzom Hilpertom (vystriedal Wolfganga Flüra). V novej zostave pracujú na albume "The Mix". V auguste toho istého roku odchádza aj Karl Bartos (zakladá formáciu Elektric Music).
"The Mix" sa dostáva na pulty v júni 1991. Zostavu doplnil Portugalčan Fernando Abrantes. Kapela môže vyraziť na turné po Európe. Po jeho skončení však Abrantes dostáva padáka, pretože počas koncertov sa vraj neustále smial a tancoval na pódiu. Na jeho miesto nastupuje Henning Schmitz, s ktorým skupina 30. novembra 1991 s obrovským úspechom vystupuje v pražskom Paláci kultúry.
V roku 1992 sa na albume "Possessed" od sláčikového kvarteta Balanescu Quartet objavuje päť upravený skladieb Kraftwerk. V júni kapela vystupuje spolu s U2 a Public Enemy v Manchesteri na koncerte proti výstavbe jadrovej elektrárne v Sellafielde. V tom období zároveň STV začína využívať niektoré útržky skladieb z "Computerwelt" ako zvučky do svojich relácií.
Bartosov projekt Elektric Music vydáva v roku 1983 album "Eperanto", na nakrúcaní sa okrem iného podieľal aj spevák OMD Andy McCluskey, či textár a výtvarník Kraftwerk - Emil Schult. Prvý singel nesie názov "TV".
V roku 1994 vyjadrujú slovinskí industrialisti Laibach poctu Kraftwerk vydaním tribute albumu "Trans Slovenia Express", na ktorom sa predstavujú ako Kraftbach. Britská hudobná stanica MTV začína vo svojich reláciách Music Non Stop a Dial To MTV používať ako zvučky a predely špeciálne verzie skladieb "Music Non Stop" a "Telephone Call" z "Electric Cafe", ktoré pre nich Kraftwerk exkluzívne vytvoril.
O tri roky neskôr vydáva Wolfgang Flür s vlastnou kapelou Yamo album "Time-Pie". Kraftwerk vystupuje na festivale Tribal Gathering. Časť koncertu vysielala v priamom prenose britská rozhlasová stanica BBC 1. Na vystúpení skupina odohrala aj jeden nový kúsok "Tech-Talk". Zaujímavosťou bolo, že odohrali "Computer World" s pozmeneným textom - "Interpol And Deutsche Bank, FBI And Scotland Yard. CIA And KGB Control The Data Memory".
Následne na to za prísneho utajenia predávajú demosnímok s troma novými skladbami EMI s tým, že si ich mohli vypočuť iba dvaja pracovníci firmy. 16. októbra vystupujú v Linzi a o dva dni neskôr v Karlsruhe v rámci slávnostného otvorenia tamojšieho Inštitútu moderného umenia (ZKM), kde odohrali ďalšiu novinkovú skladbu. Florian Schneider neskôr pôsobil v ZNK ako hosťujúci profesor na katedre umenia a dizajnu.
V roku 1998 oslavujú Ralf a Florian 30. výročie spolupráce. Hütter novinárom potvrdzuje, že v štúdiu Kling Klang pracujú na novom albume, ktorý by mal uzrieť svetlo sveta v druhej polovici roka. Medzitým v spoločnosti Scanner, Cabaret Voltaire, Heaven 17 a BEF vystupujú v rámci londýnskeho festivalu elektronických skupín. V júni ich vystúpenie zhliadlo niekoľko tisíc nadšených fanúšikov dánskeho festivalu Roskilde. Iba jeden deň sa na internetových stránkach firmy Doepfer objavila správa o novom turné skupiny. Na druhý deň správa zmizla. Firma Doepfer podala následne na svojich stránkach vysvetlenie: "Skupina Kraftwerk nás požiadala o uverejnenie správy o plánovanom svetovom turné, no na druhý deň si to rozmyslela."
V apríli vydáva spoločnosť Concert Classics živý album "Concert Classics". Jeho stopáž je 40 minút a bol pravdepodobne nakrútený na koncertnom turné USA v roku 1975. Jeho súčasťou sú aj skladby "Autobahn", "Kometenmelodie" a mnohé ďalšie. Okolo tohoto albumu sa dodnes vedú spory o tom, či ide o oficiálny, alebo neoficiálny titul. Na obale, zloženom zo starých fotografií skupiny je totiž množstvo hrubých chýb. Napriek tomu je na "Concert Classics" vynikajúco zachytená atmosféra vystúpenia, vrátane poruchy elektronických bicích, ktoré skupina začala opravovať priamo na pódiu.
V júni 1998 sa dostáva na pulty predajní nový eponymný album Bartosovho projektu Elektric Music, ktorého vydaniu predbiehal singel "Call On Me". Ten istý mesiac vyráža Kraftwerk na svetové turné, v rámci ktorého sa predstavil v Spojených štátoch a Japonsku. Plánovaný koncert v New Yorku, kde mala kapela vystúpiť ´open air´ však musel byť zrušený, kvôli nepriaznivému počasiu. Jeden z bleskov totiž počas búrky zasiahol pódium a zranil 25 ľudí. V októbri pokračujú v turné po Južnej Amerike.
V roku 1999 nakrúcajú hymnu pre výstavu Expo 2000, ktorá je zároveň prvou oficiálnou nahrávkou skupiny od roku 1986. Nemecké médiá ´vyčmuchali´, že Kraftwerk dostal za 31 sekundový jingel 400 tisíc mariek, čo spôsobilo v ich rodnej krajine menší škandál. Organizátori výstavy sa útokom médií bránili vyhláseniami, že táto čiastka v sebe zahrňuje aj autorské práva za celosvetové používanie zvučky a že koncom augusta kapela dodá aj jej ďalšie, melodickejšie verzie.
Začiatkom júla vychádza pod hlavičkou EMI digitálne remastrovaná verzia singla "Tour De France", obsahujúca aj videoklip. Kapela zároveň ohlasuje, že v budúcnosti má v pláne spolupracovať so Sony Music. 6. decembra oficiálne vychádza skladba "Expo 2000" aj v singlovej podobe, avšak iba v limitovanej edícii 4000 kusov. Ku koncu roka EMI ohlasuje vydanie nového albumu Kraftwerk na január 2000. Jedinými titulmi bol album remixov zvučky Expo 2000 a singel "Expo 2000" v ´predĺženej´ verzii.
Kraftwerk:
Ralf Hütter - spev, programovanie
Florian Schneider - klávesy, programovanie
Fritz Hilpert - klávesy, programovanie
Henning Schmitz - klávesy, programovanie
Diskografia:
Organisation: Tone Float (1970)
Kraftwerk (1970)
Kraftwerk 2 (1971)
Ralf Und Florian (1973)
Radio - Aktivität (1975)
Trans-Europa Express (1977)
Die Mensch Maschine (1978)
Computer Welt (1981)
Electric Cafe (1986)
The Mix (1991)
The Model - Retrospective 1975 - 1978 (1992)
Expo 2000 (1999)
Expo 2000 Extended (2000)
Expo 2000 Remixes (2000)
Oficiálna stránka: www.kraftwerk.com
Pekná česká stránka: www.mujweb.cz/www/kraftwerk/
Igor PETRUŠKA
Prevzaté z http://music.box.sk/news.php3?id=3379
so súhlasom autora... (celý článek)
