Happy The Man - Better Late...

Happy The Man - Better Late... - tracklist alba, hodnocen?, recenze

1979

Tracklist:

1. Eye of the Storm (3:58)
2. The Falcon (6:09)
3. At the Edge of This Thought (5:16)
4. While Chrome Yellow Shine (6:10)
5. Who's In Charge Here? (5:39)
6. Shadow Shaping (4:25)
7. Run Into the Ground (5:02)
8. Footwork (4:19)
9. Labyrinth (7:29)
10. Such A Warm Breeze (5:08)


Obsazení:

Kit Watkins - keyboards and flute
Frank Wyatt - keyboards, sax, flute
Stanley Whitaker - guitar, vocals
Rick Kennell bass
Coco Roussel - drums, percussion

 
22.03.2015 Mayak
5 stars

Už som to nie raz v recenziách a rôznych polemikách napísal, či povedal, že USA (a celá Severná Amerika) vlastne v mimoriadne plodných a zásadných 70. rokoch nemali skupinu, či výrazný muzikantský projekt, ktorý by mal jednoznačne charakter toho, čomu sa v Európe a zvlášť na Britských Ostrovoch hovorilo "art rock". Dalo by sa polemizovať, že čiastočne tvorba KANSAS napĺňa istým spôsobom možnosť zaradenia sa do tohto subžánru, iste to nikdy vlastne nebola „klasická“ AOR kapela, ale ani vyložene art rocková.

STARCASTLE sa relatívne úspešne v rokoch 1976/78 svojimi prvými troma albumami etablovali na americkom trhu, ako najvydarenejšia odozva/klon britských YES.

Špecifickou a jednorázovou udalosťou v USA bolo v roku 1978 vydanie albumu "Stained Glass Stories" skupiny CATHEDRAL ... ale kto ešte viac ?

"Najviac európsky znejúca US progresívna skupina všetkých čias." ... tento slogan/termín platí a ostane nemenný, v súvislosti s tvorbou fenoménu HAPPY The MAN, minimálne z časového aspektu a obzvlášť v súvislosti so 70. rokmi.

Málokto vie, že Peter Gabriel, po odchode z GENESIS, pri svojom štarte na cestu sólovej kariéry koketoval aj s možnosťou byť súčasťou a spevákom tejto americkej kapely. HTM sú dodnes jeho špecifickí obľúbenci a boli jeho inšpiratívnym zdrojom pri fúzovaní prvkov art rocku a jazzových fragmentov v ňom, v rámci vlastnej tvorby.

Pre valnú väčšinu art/prog rockových recenzentov, redaktorov i fanúšikov vo svete sú najvýznamnejšími produktami v diskografii HAPPY The MAN prvé dva oficiálne štúdiové albumy, majúce nepochybne kultový status. Je však dosť takých a patrím medzi nich, čo považujú ich tretí album za dielo najviac vyjadrujúce podstatu všeobecného termínu "progresívny rock" ... tak, ako ho vnímame optikou súčasnej doby.

HAPPY The MAN sú kapelou, ktorá na svojich prvých troch štúdiových počinoch stála na trojici vyrovnaných, invenčných a skvelých inštrumentalistoch. Gitarista a jediný spevák v skupine Stanley Whitaker, a multiinštrumentalisti Frank Wyatt a Kit Watkins (obaja hráči na rôznorodú paletu klávesových nástrojov, flautu, saxofón a ďalšie dychové nástroje) si skladateľské a aranžérske party rozdelili približne rovnakým dielom, čo nepochybne zvyšovalo pestrosť, nápaditosť a zvukovú variabilitu kompozícií HTM.
Art rockový základ skladieb, obohacovaný fragmentami jazzu a odozvy Canterburskej scény sú prítomné všade a celkom intenzívne.

HTM nie sú epický, ako GENESIS v rannom období, ani patetický a pompézny, ako YES vo svojej zlatej ére – ich songy (takmer) zásadne neprekračujú 10 minútovú hranicu trvania (podobnosť s GENTLE GIANT), sú častejšie čisto inštrumentálne, ako spievané a sú jednoznačne o sile a originalite hudobných nápadov, ich častej variabilite a o drobných hráčskych finesoch (jediný, ambiciózny projekt s 38 minútovou suitou "Death's Crown" na rovnomernom albume, dopadol v konečnom výsledku značne rozpačite).

Samotný, album "3rd/Better Late ..." (lebo toto je jeho úplný a správny názov) pozostáva zo štyroch spievaných a šiestich inštrumentálnych trackov.

Úvodná "Eye of the Storm" je zasnená, camelovsky znejúca inštrumentálka s dominanciou striedajúcich sa pasáží Watkinsovej flauty a Wyattovho saxofónu.

"The Falcon" je naliehavá, vygradovaná dramatická skladba s úžasne precíteným barytónom Whitakera. Jeden z vrcholov albumu.

"At the Edge of This Thought" je melancholicky pôsobiaca inštrumentálka, tentokrát s dominanciou flauty jej autora Franka Wyatta a s bohatými klávesovými vrstvami v pozadí.

"While Chrome Yellow Shine" - fragmenty jazzujúcej gitary do efektného tandemu hry dvoch klávesových čarodejníkov, ktorí sú spoluautori tejto hypnotizujúcej kompozície.

"Who's In Charge Here?" - pomalšia skladba, rukopis Whitakera je evidentný, precítený spev s jemu vlastným vibrátom a sekundujúcim mu saxofónom Wyatta.

"Shadow Shaping" ďalší spievaný track , Watkins a Wyatt s dominantnými klávesami a saxofónom.

"Run Into the Ground" je v podstate jazzová záležitosť, v popredí sa striedajúcimi sólovými improvizáciami Watkinsa na clavinete a Wyatta na saxíku. Efektné ...

"Footwork" je Watkinsova variácia na Canterbury scene. Že je to pomyselný „súboj“ dominujúcich kláves a saxofónu, azda ani nemusím zdôrazňovať.

"Labyrinth" – zase Watkins, opäť echá Canterbury a znova melanchólia ... ale tá čo nádherne chytá za srdce. V druhej polovici gradujúcej kompozície aj skvelá gitara Whitakera.

"Such A Warm Breeze" epilóg albumu je pokojnejšia, optimisticky pôsobiaca Whitakerova skladbička s jeho výrazným spevom a evokujúca trochu Camel.

Skutočne, porovnávať HTM s nejakou európskou kapelou je ošemetné, je to jedinečná a neopakovateľná partia bravúrnych inštrumentalistov, skladateľov a aranžérov, bez tendencie predvádzať sa, ale stále sa tlačí do podvedomia najmä CAMEL, aj kvôli hojnému výskytu flauty (dokonca občas aj dvoch) a melodickejším formám Canterbury, ktoré sú začlenené do časti (rannej) tvorby oboch týchto legiend.

A nie je žiadnou náhodou, že po vydaní tohto albumu ... odchádza jeden z výraznej trojice autorov a skladateľov HAPPY The MAN, Kit Watkins do Európy ... a nahráva s CAMEL album "I Can See Your House From Here" ... s akým výsledkom, to asi viete sami ... a žiaľ, invenčná a zlatá éra zásadného prínosu pre svetový art rock a prog rock zo strany HTM odchádza v podstate tiež, napriek ďalším pokusom a istým snahám experimentovať s "náročnejšími formami" hudby všeobecne. Tandem Wyatt / Whitaker s istými prestávkami naďalej fungoval, aj funguje, či už v parciálnych reunionoch HAPPY The MAN, alebo v poslednom období vo forme projektu, teda kapely OBLIVION SUN.

... a bodové hodnotenie prvých troch albumov HTM považujem za obyčajné klišé ...

reagovat

alienshore @ 22.03.2015 19:20:44
skvelá recenzia Miro, som rád že si ako prvý (!!!) zrecenzoval kapelu Happy The Man ktorá nie je tak bezbreho chválená ako klasické legendy art-rocku, ale prispela do tohto žánru taktiež kvalitnou a nadčasovou hudbou, konečne zaujímavá propagácia nie veľmi známej kapely a jej tvorby, kedysi som písal o Oblivion Sun a ich prvotina je taktiež brilantná ...

Mayak @ 22.03.2015 20:38:59
Slavo: ak ešte mapuješ tvorbu HTM /Oblivion Sun, vypočuj si aj album, ktorý vyšiel v medzi-období medzi posledným, reunionovým albumom HTM "The Muse Awakens" (2004) a prvým albumom Oblivion Sun (2007) pod hlavičkou:
Stan Whitaker & Frank Wyatt "Pedal Giant Animals" (2006)
Je to typický sound týchto dvoch verejnosti hriešne málo známych a trestuhodne málo propagovaných hudobných kapacít v art/prog rocku ...

>> odkaz

>> odkaz

Jarda P @ 23.03.2015 12:18:30
Watkinsovu skladbu Eye of the Storm nahráli Camel na albu I Can See Your House From Here.
Osobně je mi ale bližší styl Camel, kytaru Latimerova formátu u HTM postrádám.

diesbies @ 25.03.2015 17:41:21
Pěkně napsaná recenze, pěkně shrnuto, moc pěkná muzika.
Jen bych ještě v souvoslosti s prvopočátky art-rocku v USA zmínil kapelu Ethos, jejichž první album Ardour vyšlo už v roce 1975.

Mayak @ 25.03.2015 18:08:33
diesbies : ... máš pravdu, ono tých US kapiel nakoniec predsa len bolo trochu viac (mimo Ethos aj Mirthrandir s albumom "For You The Old Women" (1976), alebo Lift s doskou "Caverns Of Your Brain" (1974)), ale to by už bol elaborát na rozsiahlu diskusiu, koho tam ešte spomenúť a kto mal naozaj zásadný dopad na históriu formovania progresívneho rocku v USA ...

ad Jarda P: ani sa nesnažím porovnávať hru Stana Whitakera s Andy Latimerom to je celkom irelevantné, ... btw na Camel mám asi rovnakú slabosť, ako na HTM, stopa, ktorú zanechali pre vývin svetového art/prog rocku je hlbšia a viditeľnejšia ...

luk63 @ 05.04.2016 09:00:02
Deska se mi zdá dost nenápaditá a utahaná. I když instrumentálně jsou na tom členové kapely výborně, žádný novátorský přínos. Také mi nesedí zpěv. Celkově jsem spíš zklamaný a poslech mě nudí. Mám ještě jedničku HTM z roku 1977, ta mě oslovila víc.

Detail hodnocení alba (hodnoceno x)

5 hv?zdi?ek - hodnoceno 1x
Mayak
5 hv?zdi?ek - hodnoceno 0x

5 hv?zdi?ek - hodnoceno 1x
luk63
5 hv?zdi?ek - hodnoceno 0x

5 hv?zdi?ek - hodnoceno 0x

5 hv?zdi?ek - hodnoceno 0x

Přihlášení

uživatelské jméno

heslo

Auto-login
» nový uživatel

Progboard Radio

» Pustit radio
» Progboard TV

Diskografie Happy The Man


copyright Progboard 2005 | created by www.potentus.com and Poki | hosting sponzoruje Internetplus.cz | RSS kanál RSS kanál

Pravidla pro užívání webu Progboard.com naleznete zde.

Přidej na Seznam optimalizace PageRank.cz ?esk? toplist SuperLink Add to Google

Google Pagerank - www.progboard.comGoogle Pagerank S-Rank - www.progboard.comS-Rank JyxoRank - www.progboard.comJyxoRank

Ikonky

Rock Shock Hudba 2000