Emerson Lake & Palmer - Trilogy

Áno, s veľkými očakávaniami som svojho času objavoval taje tejto trojice. Trilogy ich tiež zopár ponúklo.

Úvodná trojskladba Endless enigma sa mi páči, dokonca som ju chcel ako nástup na vlastnej skladbe, ibaže text nekorešponduje s tým, o čo na svadbe obvykle ide (takže vyhrala Promenáda, ale o tom pri Pictures at an exhibition). Predsa len slová o zmätku a depresívnych zákutiach existencie...:)

From the beginning je priemerná neurážajúca Lakeovina. Sheriff je zábavná westernovka, Hoedown je parádna vypaľovačka (veľmi rád som ju hrával so svojou bývalou skupinou). Trilogy a Abaddon's bolero sú trošku pridlhé, čo im trošku škodí, predsa len sa tam až toľko nedeje. Fakt mám rád tvrdo sa tváriacu Living sin.

Po troch výborných dielach prichádza na rad rutina. Muzikanti sú zdatní, ale všetko podstatné už povedali, tak by si to mali užívať, ibaže im asi v tej dobe nedošlo, že ich vážna póza sťahuje hudbu niekam mimo úprimnú výpoveď. Napriek tomu dobrý album. Nič viac.


reagovat

Moje najobľúbenejšie album tohto tria je z kategórie ?láska na prvý posluch??
Už úvodná art rocková pecka ?The Endless Enigma?, pozostávajúca z dvoch častí, šikovne vyplnená klasickou vsuvkou ?Fugue? dávajú všetkým na vedomie, že kapela, celú svoju históriu fungujúca aj bez sólovej gitary je vo veľkej forme. Následuje krásne melancholická balada ?From The Beginning?, typický príspevok Grega Lakea.
Ďalšie dva tracky (?The Sheriff", ?Hoedown?) sú ukážkou skvelých aranžérskych schopností Keitha Emersona, v druhom prípade s výpomocou Aarona Coplana. Osobitnou kapitolou je titulná kompozícia "Trilogy?, ktorá z jemnej a krehkej úvodnej časti - vokál+piáno dramaticky prejde do doslova syntetizátorovej nakladačky! Jeden z najlepších kúskov v celej histórii britského tria?
Aj ďalšia dramatická skladbička ?Living Sin? je skvelou ukážkou Emersonovej klávesovej ekvibrilistiky v kombinácii s Lakeovým, sčasti skresleným spevom . Záverečná pochodová, pekne gradovaná kompozícia ?Abaddon's Bolero? je snáď aj poctou pre klasika M. Ravela?
Celé album je ukážkou výbornej zohratosti trojice, excelentných kompozičných a aranžérskych schopností najmä Keitha Emersona, pričom Palmer aj Lake mu dokonale vcelku sekundujú.
Toto album považujem za totálnu klasiku žánru ? art rocku postavenom na dominantných klávesových nástrojoch. Na rozdiel od iných albumov si E.L.& P. na tomto LP/CD bohate vystačili s vlastnými nápadmi a invenciou, bez zásadnejšieho čerpania motívov z klasickej hudby?

reagovat