Emerson Lake & Palmer - Emerson Lake & Palmer

Za moju vášeň k "starej" hudbe môžu v podstate štyri albumy. Zhodou okolností to sú všetko debuty (okrem jedného :)). Prvý je samozrejme počin od Wishbone Ash. Tretí je eponymný album od Quicksilver Messenger Service. Štvrtý, to je Jethro Tull a Benefit. Druhý...no, o tom budú nasledujúce riadky.

Kdesi na strednej som bol silne pohltený punkom a fotrove kazety s prapodivnými "hrúzami" typu Soft machine, Rory Gallagher alebo King Crimson, som okázalo ignoroval. Avšak, náhoda chcela, že som sa pochytil s myšlienkou naučiť sa hrať na nejaký hudobný nástroj. Stupnice, noty, to mi nevoňalo, takže vylučovacou metódou padla voľba na bicie. Veď je to také ľahké :). Fotrove sktyky s nemenovanou rockovou skupinou mi zabezpečili učiteľa a predo mnou sa otvoril nový svet. Hard rock. Blues. A otázka, ktože je môj vzor. Ťažká otázka, keďže som sa ňou nikdy nezaoberal. Môj fotrík vyrukoval s osvedčenými menami - Ginger Baker, tým vraj nič nepokazím. To som zamietol (ale dnes už mám k Bakerovi veľmi vrúcny vzťah). Druhé meno - Ian Paice. Fajn, best of od Párplov som celkom žral. Ale vzor? Mne sa osobne pozdával Paul Cook zo Sex Pistols, ale bolo mi naznačené, že vo "vážnej" spoločnosti neobstojí. čo už.
Nezostalo iné, než začať počúvať a počúvať a hľadať niečo neopakovateľné. Bolo by pekné povedať, že som na túto dosku narazil sám. Ale pravda je, že mi opäť môj veľkozberateľ filmového materiálu a otec v jednej osobe pustil film od ELP, kde hrali Barbarian, Rondo a Nutrocker. Emerson dobodal klávesy popri svojom ródeu a jazde na hammondoch. To bolo dostatočne rebelské. Hudba ma úplne fascinovala, klasika v takomto prevedení, to bola sila. ALe vrcholom bolo bubenícke sólo v druhej skladbe. Okrem iného sa tam Palmer vyzlečie z trička, kým kope do kopáku. A bolo to.

Debut je u mňa vrcholom tvorby ELP a zároveň celého classical rocku. Neskutočné Barbarian, Take a pebble (ten spev!), famózna temnota Knife-edge, zvláštna kompozícia Three fates, valiaci sa Tank (s "upgrejdnutým" bubeníckym sólom z debutu Atomic Rooster) a záverečná krása Lucky man, to dodnes patrí k môjmu osobnému absolútnu.

Bezkonkurenčné.



reagovat

"To že má být debutové album?" řeklo si zajisté hodně lidí, když tuto desku poprvé slyšeli. Naprosto neuvěřitelná vyspělost tohoto debutu snad nemá v hudebním světě obdoby (možna pouze u mých oblíbených Rush). Jsou zde totiž 3 (podle mého) ve všech směrech dokonalé písničky-Take A Pebble, Knife Edge a Tank. Ovšem musím říci, že nejvíce mě nadchla Knife Edge Už jen začátkem? který byl velmi podobný Doors, ale i dalšími atributy dokonalým bubnováním Carla Palmera a hlavně vynikající klávesovou hrou Keitha Emersona(vedle něj vypadá i Rick Wakeman jako diletant), který zde dokázal vyloudit neuvěřitelné změny tempa a také všechna čest je klasické části této písně.
reagovat

Mirek Kostlivý @ 10.02.2007
Ano, je to vynikající album! A skladba Knife-Edge? Tak tady se K.Emerson ukázal jako znalec našich klasiků, neboť základní motiv této skladby je od Leoše Janáčka.