Návrat trojhlavého dinosaura
(Jurský park Emerson, Lake & Palmer)
Marian Jaslovský, InZine, 1.10.1998
www.jaslovsky.sk
Časy rockových reholí punkerov, bojujúcich proti zlému, pompéznemu rocku, vzdialivšieho sa od svojich poslucháčov do magických kruhov štadiónov, sú dávnou minulosťou. Znova prišla k slovu pompéznosť, arénové rituály, koncerty sú opäť veľkolepými spektakulárnymi show - a je jedno, či tie krpaté figúrky na multimediálnych pódiách sú U2, Madonna, Rolling Stones, Prince alebo Dire Straits.
Ale panta rhei. Neviem, či starnem a senilniem, zdá sa mi však, že dnes si veľa fanúšikov pop music odvyklo počúvať hudbu. Jasné, ten Princ je ohromný, je to strašná show, super videoklipy, má tam ohromné baby. Ale kto už ocení, ako úžasne hrá na gitare, alebo ako sú tie jeho veci zaranžované? Tu by zrejme mala viesť cesta tých, ktorí budú silou-mocou chcieť v budúcnosti morálne obrodiť rock - naučiť ľud vnímať ho opäť ako hudbu. Na sa však treba naučiť dobre hrať. Zatiaľ budeme my, staromilci spomínať. Napríklad na zlaté časy skupiny Emerson, Lake & Palmer.
From The Beginning
Keith Emerson (1944) nebol práve typ bankového úradníka; so značnou nechuťou síce pracoval v Southern England bank, ale po večeroch hrával. S rôznymi kapelami - rockovými, s jazzovým triom i big bandom. Počúval Charlieho Parkera, Dava Brubecka, Arta Tatuma a vážnu hudbu. Päť rokov chodil súkromne na klavír.Budík, ktorý mu kolegovia z banky na rozlúčku darovali, ho už nikdy nebudil na šichty "from 9 to 5". Pridal sa totiž k partii, ktorá sa v roku 1966 pomenovala The Nice. Táto kapela - jeden z najpodarenejších produktov londýnskej undergroundovej vlny - sa pionierskym spôsobom zaslúžila o úlohu organu v rocku, podobne ako o vlnu transformácii diel vážnej hudby, teda classical rocku. Už tu sa Keith zmocňoval svojho Hammondu značne neortodoxne - využíval šokujúce zvuky a techniky, ako vrážanie nožov medzi klávesy, búrlivo kopuloval s nástrojom atď. Nice hrali v pražskej Lucerne v roku 1968 a pre Mariána Vargu to bol osudový zážitok. Bez tohto koncertu by zrejme nevzniklo Collegium Musicum.Basgitarista, gitarista a spevák Greg Lake (1948) zasa spoluzakladal inú kultovú skupinu - King Crimson, ktorej šéfom bol jeho rodák z mestečka Bournemouth, Robert Fripp. Stihol s nimi nahrať prelomový debut, In The Court Of Crimson King. Hneď nato sa zoznámil s Emersonom. Spočiatku viac debatovali, ako skúšali. Premýšľali o vhodnom bubeníkovi - kandidátmi boli Jon Hiseman (Colloseum) a Mitch Mitchell (Jimi Hendrix Experience) Nakoniec sa k nim pridal devätnásťročný veterán Carl Palmer (1950), ktorý si svoje činely brúsil v Thunderbirds Chrisa Farlowa (neskôr Colosseum) a kedysi slávnej undergroundovej kapele The Crazy World Of Arthur Brown; s jej organistom Vincenom Craneom založili Atomic Rooster, formáciu hudobne príbuznú The Nice. ELP boli teda klasická supergroup a ako taká nepotrebovala názov. Úplne postačili priezviská jej členov.ELP sa stali rešpektovanou formáciou ešte pred svojou oficiálnou premiérou. Je známe, že v marci 1970 rokoval s kapelou ohľadne spoločného turné aj Jimi Hendrix a je dosť možné že s nimi aj niekoľko dní skúšal. Úvahy nad tým ako táto hudba mohla vyzerať, prenechávam scifistom. Zlepenec tohto typu (by) bol však asi úplne neorganický.Triumfálnym štartom ELP bolo festivalové vystúpenie na Isle Of Wight v auguste 1970, kde sa prejavila nielen ich virtuozita a energia, ale aj sklony k megalománii; počnúc kostýmami a výpravou, končiac drobnými efektami, ako záverečná salva z dvoch veľkých mosadzných kanónov a ohňostroj - dobrý príklad pre všetky naše začínajúce kapielky. V lete 1970 začali ELP nahrávať svoju prvú LP.
Veľká pätica
V rokoch 1970-1973 nahrali ELP päť "no comment" platní: Emerson, Lake & Palmer (november 1970), Tarkus (jún 1971), Pictures At An Exhibition (nahraté naživo v Newcastle City Hall, 26. marca 1971), Trilogy (júl 1972) a Brain Salad Surgery (december 1973). Triumfálnym úspechom bol už druhý album, skvelý Tarkus, a do polovice sedemdesiatych rokov sláva ELP iba stúpala. Päť platní prinieslo päticu charakteristických čŕt hudby tria: 1. bombastickú virtuozitu, okázalosť, súvisiacu s dramatickosťou prejavu ELP. Hudba je postavená na zvuku organu, výrazný je aj klavír. Emerson bol priekopníkom využívania syntezátorov, na prvých platniach je charakteristický jeho Mini Moog. Lyrik Lake to všetko podporuje basgitarou, zjemňuje svojimi melodickými elektrickými gitarami, krehkými zvonivými španielkami a takmer preduchoveneným, anjelským vokálom. Palmer na druhej strane hudbu dynamizuje svojimi technicky úžasnými a dramatickými bicími. 2. dôležitým prvkom hudby ELP sú výrazné a výrazne rockové riffy - je to akoby hammondový hard rock, alebo heavy metal - mám na mysli vtedajší termín heavy metal, charakterizujúci valivú hudbu napríklad Black Sabbath (i keď sú analytici, ktorí tvrdia, že bez Tarkusu by nemohol vzniknúť debut Slayeru...) 3. Veľmi výrazná inšpirácia vážnou hudbou: od priamych transformácií diel cez citáty, inšpirácie atď. Na prvých piatich platniach počujeme Bartóka, Janáčka, Bacha, Čajkovského, Musorgského (na jeho obrázkoch z výstavy je postavená rovnomenná tretia LP), argentínskeho modernistu Ginasteru a Aarona Coplanda. K tomuto dobovému trendu je kritik čas dosť málo zhovievavý, i keď aj tu sa nájdu skvelé výnimky - najmä, pokiaľ sa kapela nechala iba inšpirovať motívom, či rukopisom niektorého autora a postavila na jeho vplyve svoju vlastnú kompozíciu.4. Prirodzenou protiváhou tomuto bombastickému trendu boli kompozície Grega Lakea, ktorého to ťahalo až k folku. Takmer akustické osvieženie, nájdeme takmer na každej platni - boli to kúsky komerčne veľmi úspešné. Do histórie vstúpili piesne Lucky Man, The Sage, Still... You Turn Me On, či From The Beginning. Ďalšou jeho polohou sú hymnické, velebné, majestátne piesne. 5. Bombastickí samožeri väčšinou nemajú zmysel pre humor. V tomto sú emersonovci svetlou výnimkou. Keitha to ťahá k boogie-woogie a ku "krčmovému" zvuku rozladeného honky-tonkového klavíra, niečo medzi archaickým jazzom a kovbojským folklórom (Jeremy Bender, Are You Ready Eddy?, Benny The Bouncer, The Sheriff).Z vyrovnaného radu prvých piatich platní predsa len trčí druhá - Tarkus. Dvadsaťminutová titulná suita je veľkolepým a nadčasovým dielom, nabitým nápadmi a zvratmi. ELP pôvodne chceli vydať dvojalbum a predávať ho za cenu jedného albumu. Druhou časťou mal byť upravený cyklus Musorgského Obrázkov z výstavy. Preto - z úsporných dôvodov - nahrávalo trio túto bonusovú platňu live. Ako vieme, Pictures At An Exhibition vyšli napokon zvlášť (busineess is business), i keď táto "lowbudgetová" platňa bola predávaná lacnejšie. Musorgského témy sú popretkávané vlastnými skladbami a motívom z Čajkovského Luskáčika. K obrázkom z výstavy, ktoré vraj ELP vždy chceli nahrať v štúdiu, sa vrátili v roku 1993. V skrátenej podobe využívajú všetky možné štúdiové a technické vymoženosti, vrátane Dolby Surround. Emersona to vždy ťahalo k jazzu, ale musel sa vyrovnať so svojim (možno jediným) hráčskym handicapom - nebol totiž veľmi invenčným improvizátorom. Preto dával prednosť hudbe do posledného detailu premyslenej. Takouto dobre fungujúcou mašinériou boli aj koncertyktoré nič neprenechávali náhode. Ako Emerson využíval celú batériu klávesových nástrojov (v tomto mu konkuroval nanajvýš Rick Wakeman) a Palmer sa strácal za obrovskou hradbou bicích, doplnených dvoma gigantickými gongami, tak ich predstavenie vyrážalo dych efektami. Emerson rád pohadzoval svojim Hammondom (ktorý váži asi dva apol metráka), hral na ňom i pod ním, pristupoval k nemu s až sexuálnou agresivitou. Nebola núdza o efekty, ako horiaci moog, alebo explodujúci klavír. (Vo februári 1973 v San Franciscu pyrotechnik tento nenápadný efekt načasoval zle a výbuch poranil Emersonovi ruky.) Traduje sa, že ELP zamestnávali špeciálneho inšpicienta, ktorý nerobil nič iné, len budil a koordinoval jednotlivé smeny-lavíny technického teamu a na letisku rátal stuff, či niekoho nezabudli...Súčasníkovi atmosféru koncertov približuje trojalbum s krátkym názvom Welcome back, my friends to the show that never ends - ladies and gentlemen, emerson, lake and palmer. Človek pri ňom zistí, že podstatná bola predsa len hudba.
Jazda z kopca
"Lajvka" vyšla v roku 1974. Bol to pre trio kritický rok. "Únava materiálu" sa stala citeľnou. Práca v každej skupine je kompromisom a po štyroch vyčerpávajúcich rokoch je ponorková choroba takmer zákonitá. Nové projekty zatiaľ neprichádzali do úvahy. Mienim tým - kapelové projekty. Emerson a Lake vcelku úspešne využívali time out vlastnými singlami, Palmer zdokonaľoval svoju legendárnu techniku a snažil sa komponovať symfonickú hudbu. 1 Come back ELP s názvom Works, Volume One vyšiel v marci 1977 a je spoločným projektom iba z jednej štvrtiny; tri strany totiž obsahujú sólové kompozície jednotlivých členov. Emerson rezignoval na elektroniku a dal k dobru dvadsaťminútový eklektický a pompézny Klavírny koncert č. 1. Palmer - okrem toho, že produkoval orchestrálnu adaptáciu Prokofievovej Skýtskej suity - si vyskúšal sily ako skladateľ. Lake vsadil na osvedčené hymnické piesne - tiež so sprievodom orchestra.Minimálne dve skladby prežili skúšku časom - vzrušujúca transkripcia Fanfare For The Common Man od Coplanda v duchu úprav Obrázkov z výstavy, ktorá vznikla ako spontánny jam v Montreauxkých nahrávacích štúdiách, a hlavne majestátni Pirates s veľkolepou účasťou Orchestre de l'Opéra de Paris; túto tému Emerson a Lake pôvodne pripravovali ako soundtrack k filmu podľa Fredericka Forsytha The Dogs Of War. Emersonovcom sa skrátka znepáčil image rockových hviezd a zatúžili stať sa "serióznymi umelcami". Ktorých image zasa zdôrazňuje veľký orchester. A práve ten sa rozhodli zobrať so sebou na turné, nazvané - ako inak - Works Live. Šesťdesiatčlenný orchester zostavili na základe inzerátu, na ktorý prišlo 1 500 odpovedí. Každý nástroj mal vlastný mikrofón. Ak k tomu prirátame kapelu, aparatúra musela obsahovať, rátam, štyri mixážne pulty!!! Platených členov organizačného a technického tímu bolo rovných 120, spolu s manželkami a priateľkami išlo na cesty rovných 200 ľudí!Dinosaurí symtóm nedal na seba dlho čakať. Hneď pri prvom koncerte v Louisville praskol zvar na osvetľovacej rampe. Oprava trvala niekoľko dní, čo stálo jeden koncert a obrovský ušlý zisk. K jednému koncertu sa pridali ďalšie tri zrušené vystúpenia, takže kapela sa s krvácajúcim srdcom musela vzdať orchestra, ináč by krvavo skrachovali. Respektíve, použili "symfoniak" iba na niekoľkých prestížnych podujatiach. Živý album In Concert (1979) vyšiel v roku 1993 doplnený o ďalší materiál ako Works Live. Emerson na toto obdobie asi nespomína rád - vyhorel mu totiž kaštieľ so zbierkou vzácnych hudobných nástrojov a rozpísanými novými skladbami.Ako pokračovanie prvej časti Works vychádza v roku 1977 album zvyškov - outtakov z nahrávaní, Works Volume 2, ktorý obsahuje aj úspešné sólové single Emersona a Lakea. Takéto "zlepené" albumy zvyknú kapely vydávať v časoch krízy, aby ešte čosi vyfúkali z hasnúcej pahreby popularity. Dinosaurus ELP sa rútil k zemi vlastnou váhou. Trio ešte stihlo v exkluzívnych štúdiách na Bahamských ostrovoch nahrať platňu Love Beach (1978), v ktorej cítiť snahu o isté odľahčenie (The Gambler). Kritik Chris Welch, ktorý nebol albumom ani trochu nadšený, napísal, že titulná skladba sa zrodila ako následok dňa plného rumu s Coca-Colou, vylihovania na piesku a laškovania s dievčatami v tieni pálm. Navyše - na tejto "plážovej platni" je zjavné pokračovanie skupinovej erózie - na prvej strane dominujú Lakeove skladby, druhú vypĺňa Emersonova suita Memoirs Of An Officer And A Gentleman. Spoločným dielom je opäť adaptácia skladby Fantasia Para Un Gentilhombre J. Rodriga.
Koniec alebo medzičas?
A hotovo. Všetko nasvedčovalo tomu, že ELP definitívne uložili svoje veľké kosti v nejakom jurskom močiari a vlády sa ujmú menšie, rýchlejšie a bezohľadnejšie predátory. ELP predali v priebehu desiatich rokov 25 miliónov platní. Státisíce poslucháčov pritiahli k "naozajstnej" vážnej hudbe. Naučili ich vážiť si bravúru a inštrumentalistické majstrovstvo; Emerson je akýmsi Paganinim 20. storočia. Pomohli im na chvíľu zabudnúť na zaprdenosť a spotenosť tohto sveta. Vytvorili sound, ktorý v žiadnom prípade nie je slepou uličkou, naopak. Ich model pódiovej show dopracovávali mnohé a mnohé kapely.Žiadna zo sólových dráh členov ELP sa ani trochu nepriblížila magistrále, akou jazdilo trio. Palmer to chvíľu skúšal s neúspešnou skupinou One P. M., neskôr sa stal členom vydarenej supergroup Asia (+ Steve Howe a Geoff Downes - ex-Yes a John Wetton - ex-King Crimson. Na krátku dobu (1983) Wettona nahradil Palmerov bývalý kolega Lake, ktorý predtým vydal sólovú platňu.Emersonove sólové aktivity boli najmenej nápadné; vydal dve platne so soundtrackami (horror Inferno a Nighthawks so S. Stallonem), ktoré si nikto nevšimol. V roku 1985 sa, povzbudený triumfálnym come backom Yes (album 901 25), dal dokopy s Lakeom. Palmer nebol voľný, takže zobrali bigbítového harcovníka Cozyho Powella s rovnakou iniciálou priezviska. "Skvelá kapela, ale finančná katastrofa", lakonicky zhodnotil Emerson krátku kariéru skupiny Emerson, Lake & Powell (zahŕňajúcu jeden rovnomenný album z r. 1986). Dnom úpadku bola zrejme skupina Three, kde sa pre zmenu stretol Emerson s Palmerom. Tretím členom bol neveľmi výnimočný basgitarista a spevák skupiny Hush, Robert Berry. Ich album The Power Of Three skončil väčšinou v košoch so zlacnenými cut-outami.
Návrat
Návraty starých rockových priateľov bývajú príjemné - pokiaľ majstri pochopia, že svet nečaká iba na nich, keď sa bez hystérie, múdro a s istou dávkou pokory zaradia do jedného z pruhov diaľnice, ktorú kedysi sami budovali. ELP sa opäť našli. Zistili, že nikdy im to nešlo lepšie, ako spolu.Prvou lastovičkou ich návratu bolo vydanie vynikajúceho a skvele remasterovaného 2CD výberu The Atlantic Years (1992). Aspoň mne osobne úplne sedí a sám by som iný nezostavil. V júni 1992 to prišlo: come backový album Black Moon. ELP nakoniec prišli na to, že sú predsa len rockeri a nie "seriózni a vážni" umelci. Oprášili svoj "valivý" štýl. Prieraznosť zdôrazňoval aj "nový" Lakeov spev. Každému hlas rokmi "vyschne", zhrubne a posunie sa nižšie. Z člena chóru anjelského sa stal trochu zachrípnutý pozemšťan. Nie je to nepríjemná zmena (aj keď staré skladby na koncertoch forsíruje nadoraz s kolísavými výsledkami). Emerson dokazuje, že po celý čas sledoval vývoj klávesových nástrojov, žiadne nechcené archaizmy sa nekonajú a zvuk je bezvadný. Pochopiteľne, bokom nezostali ani úpravy vážnej hudby. "S kompaktom sa mi do ruky dostalo niečo dôverne známe, čo som pekných pár rokov počuť nepotreboval, ale po novom stretnutí cítim, že mi to celú dobu chýbalo", píše v recenzii Josef Vlček. Tak je to vlastne s celým návratom ELP. Pochopiteľne, náležite podporovaným svetovým turné s 58 štáciami. Koncerty boli podľa recenzentov úplne bezchybné. V januári 1993 vychádza záznam jedného z nich - Live At The Royal Albert Hall a v tom istom roku sa ELP zatvárajú do štúdia, aby si zaspomínali na staré časy a nahrali niekoľko klasických kúskov - skladby z repertoáru The Nice, King Crimson, The Crazy World Of Arthur Brown, Lakea a ELP s Powellom + spomínaný remake Obrázkov z výstavy. Tieto nahrávky vyšli na grandióznom 4CD The Return Of The Manticore, reprezentatívnom výbere z prvého obdobia. A aby trio potvrdilo svoje prebudené hudobné žľazy, vydáva v roku 1994 platňu In The Hot Seat. Stále je prítomná fanfárovitá slávnostnosť i takmer folková lakeovská horkokrehkosť. Ide o "obyčajné" pesničky. Väčšinou veľmi vydarené a s fantastickým zvukom. Moju čiernu dušu špeciálne teší soulovka (!) Thin Line. Nová tvorba ELP opúšťa veľké lisztovské gestá a smeruje kdesi do oblastí výrazne amerického AOR - adult oriented rocku. Niekedy sa pekne zablysnú farby a zvuky u ELP kedysi nevídané, možno priamo zakázané. Ženské zbory napríklad. Celé je to gitarovejšie ako dosiaľ. Pre istotu sem tvorcovia ešte raz zaradili vynovené Obrázky z výstavy.Na obale poslednej platne dominuje lokomotíva s logom ELP. Dúfam, že títo traja budú mať ešte dosť pary. Trať pred sebou majú voľnú.
Diskografia (okrem výberov)
01. Emerson, Lake Palmer (1970)
02. Tarkus (1971)
03. Pictures At An Exhibition (1971)
04. Trilogy (1972)
05. Brain Salad Surgery (1973)
06. WELCOME BACK FRIENDS... (1974)
07. Works Volume 1 (1977)
08. Works Volume 2 (1977)
09. Love Beach (1978)
10 a. In Concert (1979)
10 b. In Concert doplnený o ďalší materiál, album vyšiel pod názvom Works Live (1993)
11. Black Moon (1992)
12. Live At The Royal Albert Hall (1993)
13. The Return Of The Manticore (1993)
14. In The Hot Seat (1994)
Literatúra:
vl - Barbaři uprostřed filharmonie, Jazz (jazz. sekce) 21/22
WEISS Wieslaw - Emerson, Lake & Palmer, Jazz (poľský) 7-8/1980
VLČEK Josef - Trnitá cesta Keitha Emersona, Rock & Pop 21/82
MATZNER Antonín, POLEDŇÁK Ivan a kol. - Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby, Supraphon 1986
REES, Dafydd a CRAMPTON, Luke - Kniha rockových hviezd, Slovenský spisovateľ, 1992
Emerson, Lake & Palmer - The Atlantic Years - booklet k 2 CD, Atlantic 1992VLČEK Josef - Black Moon, recenzia, Rock & Pop 16/92
ČERNÝ Jiří - recenzia koncertu 10. 10. 92 v Stadthalle, Viedeň, Rock & Pop 22/1992
KŘIVKA Jiří - The Atlantic Years, recenzia, Melodie 6/93
Emerson, Lake & Palmer - The Return Of The Manticore, brožúrka k 4 CD, Victory Music 1993
JASLOVSKÝ Marian - In The Hot Seat, recenzia, Kankán 2/95
Prevzaté so súhlasom autora... (celý článek)
