COLLEGIUM MUSICUM
OPOZÍCIA VOČI BRUTALITE
Marian Jaslovský, www.jaslovsky.sk, 1.10.1998, inZine
Cédečká nevoňajú. Ale k novej LP vinylovej platne patril aj čuchový vnem. Inak bolo cítiť zapečatené "originálky", inak indické kópie Dum-dum, inak výlisky z "kapitalistickej" Juhoslávie. Jedna vôňa sa mi dostala do mozgu tak intenzívne, že si ju takmer viem "prehrať": intenzívna aróma opusáckych platní. A k nej neoddeliteľne patrila tá kapela, ten magický sound: Collegium musicum. Čím to je, že táto muzika nami hýbe dodnes? Asi tým nedefinovateľným, čo robí moderného skladateľa z Bacha, Mozarta. Totálna nadčasovosť, vyjadrenie podstaty bez dobového balastu. Neprekonateľné Konvergencie, vzácny pantonský eponymný prvý album, dookola obohrávaný singel so skvelým Hommage a J. S. Bach, Live... štvrtá platňa Marián Varga a Collegium Musicum, ktorú sme všetci nazývali Hudba k vodometu... Diabolská hra Mariána Vargu, jeho divoký imidž a inakosť ho priam predurčovali na to, aby sa stal kultovou postavou. Obdivovali a sme ho tak, ako nikoho iného. Hammel nás zohrieval, Ursinyho sme si ctili a vážili. Varga s Collegiom bol ten správny romantický hrdina, Paganini a Liszt 70. rokov 20. storočia, obdobia, ktoré sa už ináč volať nebude, ako normalizácia.Come back koncom 70. rokov: Platňu Continuo (1978) sme priam zhltli aj keď dnes, s odstupom času sa javí predsa len trochu "redšia". Divergencie (1981) nás prekvapili šírkou záberu. Medzitým prišla pesničková platňa On a Ona. A potom už nič, pokiaľ nerátame Vargovu "sólovku" Stále tie dni (1984) a spoločné projekty s Pavlom Hammelom. To je obrovská, ale predsa len iná kapitola.
NÁVRAT
30. januára tohto roku prišlo najväčšie prekvapenie posledných slovenských rockoch: Collegium sa vrátilo! A aby bol návrat ešte slávnejší, tak hneď v zostave, ktorá bola nepochybne naj... - Marián Varga, Fedor Frešo a Dušan Hájek + gitarista František Griglák (pozri rozhovor v Kankáne 1/97). Zostava, ktorá naposledy hrala spolu pred štvrťstoročím!Celé sa to zrodilo v hlave Ladislava Snopka, ktorý je momentálne šéfom kultúrnych zariadení Petržalky. Zámienkou bola päťdesiatka Mariána Vargu a Fedora Freša. Takže koncert v Dome kultúry Zrkadlový háj sa volal Frešo + Varga = 100 a bola to udalosť ako sa patrí: pred Collegiom vystúpili štyri predkapely!!! (Skupina Volvic Pič, kde hrá Vargov synovec a Marián sa za názov hanbí, Vladimír Merta, Varga & Hammel, Vladimír Mišík & Čundrgrunt).Fedor (ďalej F): "Agnes (Snopko) to nemyslel ako normálny koncert, ale ako happening, spoločenskú udalosť, oslavu päťdesiatnikov. On by stále niečo spájal. Koncert jedného hudobníka sa mu vždy zdal málo zaujímavý. Preto organizoval tie všelijaké dotyky a spojenia..." Marián (ďalej M): "On je taký spojovateľ." Sláva bola obrovská. Desiatky ľudí smutne postávali pred "kulturákom" bez šance dostať sa dnu. M: "Mňa to zaskočilo viac, než kedysi. Tentokrát a mi to zdalo až nepatričné. Toľko ľudí bolo hotových z toho, že máme päťdesiat rokov... veď každý sa dožije nejakého jubilea, tak čo?"Collegium hralo výlučne adaptácie vážnej hudby (Hommage a J. S. Bach, Haydnove Concerto In D, slávnu úpravu Korsakovovej Šeherezády a pochod z Prokofievovej opery Láska k trom pomarančom, ktorý nikdy nevyšiel na platni). Varga pritom takéto úpravy svojho času nazval deformáciami a tvrdil, že ich už navždy pochoval. M: "V tom mali prsty aj členovia skupiny a čas, keďže sme mali iba štyri skúšky. Za takú krátku chvíľu sa nedalo vymyslieť nič mimoriadne. Ja by som radšej hral novú hudbu, ktorá by priniesla nové prvky. Nechcem z adaptácií robiť program. Keď hrám tie úpravy, cítim sa trochu ako gýčiar a podvodník. Ja som už inde." Hrdinom večera bol pre mnohých Dušan Hájek, ktorý ako very busy man vo vysokej funkcii (je šéfom distribučnej spoločnosti Saturn Film) nedržal paličky v ruke šesť rokov. Dušan robí všetko dôkladne. Keď sa rozhodol nehrať, aj to spravil dôsledne. Predal bicie a nezabúchal si ani rekreačne. Nakoniec sa však - s trochou pomoci svojich kolegov - dostal do formy. Dôkladnosť sa opäť prejavila a popri nej aj starý známy bubenícky fortieľ.
MLÁDEŽ
Na koncerte bolo na moje veľké prekvapenie - veľa mladých ľudí. M: "Naši rovesníci majú iné starosti, napríklad si prestavujú domy, a mnoho z nich na Collegium zabudlo..."Myslím, že nie. A vôbec, tie come backy vo svete neberú tak dramaticky: Robert Fripp z King Crimson sa vyjadril v tom zmysle, že oni neodchádzajú zo scény, aj keď práve nehrajú, lebo sú dobrá britská tradícia a tá nemôže len tak odísť. Pravda je taká, že hrajú v podstate všetci päťdesiatnici: Yes, Genesis, King Crimson, Emerson, Lake & Palmer...M: "No počkaj, ale ty tu operuješ s obrovskými menami, to sa nedá porovnávať..." F: "Tí mladí, čo na nás na naše veľké prekvapenie chodia, asi počúvali doma nejaké naše platne po rodičoch. Je však pravda aj to, že mnohým z nich meno Collegium Musicum už vôbec nič nehovorí, dokonca som stretol reprezentanta jedného hudobného vydavateľstva, ktorý nás nepoznal. V každom prípade, cítim zvýšený záujem. Po osemdesiatom deviatom sa pozornosť publika obrátila na dovtedy potieranú západnú hudbu. Na koncertnom come backu v deväťdesiatom druhom kde sme hrali s ďalšími kapelami, to bolo cítiť: záujem publika nebol taký, aký sa javí teraz. Mnoho mladých sa dnes snaží vypátrať korene, zaujíma sa o staršiu hudbu a chodí aj na koncerty. Človek v rokoch si skôr kúpi cédéčko, dá deckám peniaze na lístky, ale na koncert nepôjde. Vidím to na sebe.
KLUB PRIATEĽOV HAMMOND ORGANU
Na petržalskom koncerte mal Marián požičaný Hammond organ z rozhlasu a pri svojej typicky turbulentnej hre sa mu podarilo odlomiť klávesu (Fedor situáciu zachránil sekundovým lepidlom, ktoré prezieravo kúpil po ceste). Medzitým dostalo Collegium zaujímavé pozvanie od varšavského Klubu priateľov Hammond organu. F:"Náš comebackový koncert a vystúpenie v Poľsku nemajú nič spoločné. Poliaci sa sami ozvali a ani netušili čo sa deje, resp. nedeje - že Collegium už roky nehrá." Organ sa stal nevyhnutný a Marián si bol slávny Hammond kúpiť v Nemecku. Pri skúšaní na poľský koncert prišlo k jednej zmene: Osobnosti na seba opäť raz narazili, Griglák odišiel a z Collegia sa stalo trio. História sa zopakovala.Koncert v Židovskom divadle (11 apríla 1997) bol fajn. F: "Publikum nás nakoniec prijalo veľmi srdečne, ľudia dokonca nosili na podpisovanie naše staré vinylové platne." Na podujatí vystúpil aj Alan Price (ex- Animals) so skupinou. "Naši poľskí fanúšikovia ocenili Marianov odlišný prístup k Hammondu, ktorý je, dá sa povedať, jedinečný. Priatelia organu boli trochu konzervatívni, oni tam prezentovali ten swingovo - jazzový štýl hrania. Marian k nástroju pristupuje úplne ináč." M: "Bez toho, aby som mal nejaké technické vedomosti o Hamond organe, som ho vždy cítil potrebu zmeniť." F: "Mne sa na Mariánovi páči, že vôbec nedbá na to, že ten organ je pôvodne určený na úplne iné účely a inú muziku, napríklad na domácu interpretáciu diel vážnej hudby." M: "Na prvej príručke k Hammondu, ktorú som mal, bola namaľovaná šťastná rodinka, dievčatko hrá a šťastná mamička s oteckom sa na ňu pozerajú." M:"V Poľsku to bolo celé také nostalgické, stretol som sa so známymi a kamarátmi: so Zanussim sme boli dohodnutí, že niekam pôjdeme, ale potom som mu nespoľahlivo nezavolal. Bol tam Namyslowski..." A Czeslaw Niemen? "Na koncerte bol ale neprišiel za nami, čomu som bol rád. Pre mňa by to bolo také, ako baviť sa napríklad s Mohoritom. Niemen je stará štruktúra, bol kultúrny poradca Jaruzelského." A čo teraz robí Józef Skrzek? "Nejaké strašne patetické projekty. Podľa mňa ak sa v takejto hudbe objaví niečo patetické, je to sranda alebo nedorozumenie." Na jednu otázku som nikdy nedostal odpoveď: Prečo Marián svojho času (v období platne Continuo) vymenil Hammond organ za Wersi, ktorý už nemal tú správnu šťavu" M: "Ten starý Hammond už bol taký rozbitý, že jednoducho umrel." F: "Wersi mal presne tie možnosti ako Hammond, ale aj veľa navyše. Práve tými možnosťami navyše bol Marián očarený, začal vo veľkej miere používať tie nezmyselné klavíry a podstata sa stratila. Vtedy mal Marián aj nejaký synťák, v štúdiu sme nad ním maturovali. Bola zlá doba: všetci boli presvedčení, že budúcnosť je len v synťákoch a organ je starý črep.
ČO ĎALEJ?
F: "Hneď na začiatku bolo jasné, že koncertov neodohráme veľa, pôvodne sme uvažovali o troch - v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, neskôr k nim pribudla Nitra, pretože sa nám tam dobre hralo, keď sme vystupovali ako Prúdy. Je smutné, že v Bratislave nemáme veľkú sálu, vhodnú na koncerty. PKO je z neznámych dôvodov už niekoľko rokov zatvorené..." M: "To je jediná sála, ktorá má pamäť."Pamätám. Jeden z mojich prvých koncertov v živote, v sedemdesiatom ôsmom. Collegium s programom Continuo. Dnes by sme to nazvali come back. Myslel som si, že to, čo sa dialo na javisku, ale aj v hľadisku, je možné iba na Západe.
COLLEGIUM!
Po rozchode Collegia Musica si sa stratil z dohľadu širšieho publika do... V niekdajšom newspeaku sa tomu hovorilo menšinové žánre. Fedor sa dokonca nadlho vytratil z hudby úplne (ak nerátame moderovanie v rádiu). Ako sa cítite teraz, keď ste sa opäť "dostali do rečí"? M: "Dosť rozpačito. Bol to nadmerný skok." F: "Ja mám to šťastie, že som v živote nesprevádzal nejakého slávneho pop speváka, alebo niečo podobné. Collegium bola aj za starých časov muzika skôr avantgardná, i keď publikum ju bralo veľmi spontánne. Tú istú skúsenosť som mal aj s Fermaty. Boli časy, keď to nevedeli pochopiť niektorí úradníci na agentúre: ako je možné, že na speváčku XY, ktorá má krátke sukne a spieva populárne piesne, príde menej ľudí, než na inštrumentálnu skupinu. Menšinové žánre je výraz, ktorý v súvislosti s rockom používam nerád. Takých slov je viac: napríklad umenie... Keď sa povie menšinový žáner, to akoby chceli povedať, že väčšina má počúvať všetky tie blbosti. Marián si dovolil kedysi v jednom interview povedať, že to, čo sa deje na poli našej pop music, je estetická sabotáž na slovenskom národe. To, čo sa deje momentálne, je oveľa väčšia estetická sabotáž. A to nehovorím o televízii. Ako sa v Repete dostávajú na obrazovky absolútne brakoví speváci a spievajú nezmysly... M: Už aj mňa tam volali..."Takže vlastne vaši noví, mladí poslucháči cítia u vás alternatívu, opozíciu voči tomu, čím ich kŕmia v médiách...M: "Áno, my sme opozícia voči brutalite, akou s nimi zachádzajú. Cítia u nás oporu. Aj keď neviem, či ju nájdu. Tak to bolo vždy. Keď bolo zle, mysle ľudí sa upierali von. Na Ginsberga a beatnikov, na Beatles..."...A na Collegium. Aj vďaka nemu v minimálne jednej generácii vyrástol spoľahlivý filter na vypočítavé popové gebuziny. Aj vďaka tejto kapele bolo dusno za železnou oponou menej znesiteľné. A je akoby symbolické, že prichádza opäť.
Prevzaté so súhlasom autora ... (celý článek)
