Camel - Dust and Dreams

Po dlhej 7-ročnej odmlke prišli Camel opäť s koncepčným albumom. Tento počin musíte popočúvať naozaj niekoľkokrát, jednotlivé inštrumentálne pasáže sú veľmi symfonické a dotvárajú zaujímavý hudobný koncept.
Hneď pri úvodnej Dust Bowl je jasné, že Camel nestratili nič zo svojej kvality a prináša motív, ktorý sprevádza album. Výborná je určite Mother Road, ktorá svojou melódiou patrí k tým výraznejším skladbám. Ďalšia krásna skladba Rose Of Sharon je vďaka aj ženskému spevu v kombinácii s mužským odzbrojujúca.
Gitarový a celkove muzikantský výkon Andyho Latimera je zbytočné nejako rozpisovať, každý kto pozná jeho tvorbu vie, že dáva zo seba maximum. Cotton Camp je síce krátka, ale nesie jeho typický rukopis. Od skladby Storm Clouds je už album čisto len inštrumentálny. Striedajú sa rôzne symfonické a melodické nápady, ktoré vás zanesú do trochu iného sveta. Vrcholom celého albumu je určite najprepracovanejšia skladba albumu Hopeless Anger, kde Latimer dráždi svoju gitaru v tvrdšom prog-rockovom duchu s výbornými melodickými sólami. Koniec albumu je éterický a Whispers In The Rain končí krásne melancholicky.
Dust And Dreams je verný svojmu názvu. Je to určite vydarené dielo, samozrejme nie najlepšie. Album má určité mínus v podobe zvuku a produkcie, ktorá mi nie celkom sedí, ale samozrejme spĺ�a štandardy kvalitného albumu. Vysvetlenie je myslím si celkom logické, lebo Latimer si vydal album sám na pravdepodobne vlastné náklady.
Od tohto albumu sa albumy vydávajú pod vydavateľstvom Camel Productions a sú to výtvory bez nejakých silne komerčných vplyvov veľkých vydavateľstiev. Preto je aj album Dust And Dreams produktom slobodného hudobného myslenia, z ktorého je to určite aj cítiť.

reagovat