Banco del Mutuo Soccorso - Darwin !

Tohto roku som si za smiešnych pár eur (tuším 9) kúpil v Taliansku CD od BMG, čím som si doplnil znalosť dvoch skladieb, ktoré sa nenachádzajú na inak výbornom výbere Gli anni 70.

Myslím, že s výnimkou prvých dvoch albumov PFM niet talianskeho art rockového albumu, ktorý by sa tešil väčšej obľube v internetových kruhoch fanúšikov. To kladie na panenského počúvajúceho dosť veľké nároky, pretože musí tlmiť vzbudené očakávania. Koľkokrát sa ukázalo, že ospevované veľdielo je vlastne niečo úplne iné, ako sa oblbnutým masám zdá (napr. Elán a jeho Hodina slovenčiny).

Banco Del Mutuo Soccorso našťastie nemusia nič nikomu dokazovať, nieto sa ešte spoliehať na krátku pamäť ovečiek, ktoré sa dozvedajú o zvlčilom prenasledovaní režimom jednej z vlajkových lodí Trianglu. Už úvodná L’Evoluzione obsahuje v sebe všetko, čo od art rockovej hudby čakám. Super vokálny prejav, namakané inštrumentálne pasáže, rockovú prieraznosť striedanú pokojnými polohami, kvitujem prítomnosť dvoch klávesákov, je to paráda. Album Darwin! Je vraj koncepčný, jeho vec. Koncept-nekoncept, niektoré plochy, podobne ako na debute, majúv sebe dosť veľa z talianskej atmosféry, čo dodáva hudbe ďalší rozmer. La conquista della posizione eretta sa vyžíva v emersonovskom ponímaní hudby, čo mám rád, takže ani nevadí, že je prevažne inštrumentálna. Danza dei grandi rettili predstavuje intímnejšiu (a džezovejšiu) tvár skupiny, klavírik a spev, meditačná jemne prifarbená gitara, pekné klávesové plochy, idúca basa (akože walking), veľmi fajnová vecička. Vrchol tvrdej rockovosti predstavuje skladba Cento mani e cento occhi. Fanfarónsky úvod vystrieda emersonovské kvíľno (dnes dávam slovenčine zabrať) a už to jede. Trištvrte milióna anni fa... L’amorov sa tvári dosť podivne, je to aj slaďák, aj náladovka, ale trošku ma mí�a. V pokojnom dumaní sa nesie aj Miserere alla storia, tá má v sebe aspo� niečo rozprávkové a znepokojivé. Plus má svižnú strednú pasáž. Na záver sa pripomenie kolotočová zábava v skladbe Ed ora..., ten názov je moc dlhý. Ak je to vyjadrenie toho, že celá evolúcia je jeden veľký cirkus, tak je to super vystihnuté.

Prvá polovica albumu je vynikajúca, druhá je svojím tichším nádychom trošku uspávajúca, a preto je to za štyri hviezdy.

reagovat

Jeden z prvých 5 najlepších talianskych albumov. Toto je absolútna klasika a hanba každému progrockovému fandovi, ktorý ho nemá v zbierke!
Nemám čo vytknúť, snáď okrem piatej skladby, ktorá je vlastne akousi baladou, a ktorú zväčša preskočím. Štýlovo ide o pokračovanie po prvom albume, je tu o niečo viac spevu a celkový prejav pôsobí o niečo vyzretejšie a trochu monumentálnejšie.
To je všetko, zbytočné veľa písať, treba počuť.
Toto je podľa m�a lepší album ako trošku precenený Genesis "Foxtrot" z toho istého roku.
Jasných 5 hviezdičiek!

reagovat