Aynsley Dunbar Retaliation - Remains to be heard

Aynsley Dunbar Retaliation - Remains to be heard - tracklist alba, hodnocen?, recenze

1970

Tracklist:

01. Invitation to a lady (4:06)
02. Blood on your wheels (5:20)
03. Downhearted (6:14)
04. Whistlin’ blues (2:56)
05. Keep your hands out (4:04)
06. Sleepy town sister (4:17)
07. Fortune city (4:07)
08. Put some love on you (3:40)
09. Bloody souvenir (4:26)
10. Toga (5:06)


Obsazení:

Victor Brox: vocals, guitar, keyboards
Jon Morshead: guitar, vocals
Alex Dmochowski: bass
Aynsley Dunbar: drums (tracks 1,2,3,5)
Annette Bronx: vocals (tracks 5,6,7,8,9,10)
Tracks 6-10 with various guests including Ginger Johnson's African drummers and drummer Keith Bailey.

 
06.01.2010 hejkal
3 stars

Začnem trošku zo širšia. Keď skupina dospeje do bodu, kedy hrozí stagnácia, respektíve rozpad, má na výber buď obmeniť zloženie, rozpadnúť sa alebo vytrvať. Ťažko povedať, čo je horšie. Predovšetkým, keď do toho vstupuje vydavateľ, ktorý trvá na dodržaní zmlúv. Ak odchádza zakladajúci člen, po ktorom je skupina pomenovaná, nazdávam sa, že by to mala zabaliť a minimálne zmeniť názov. Albumy, ktoré nahrá celé osadenstvo proti svojej vôli, obvykle nebývajú veľmi podarené. Ak existuje báza nahrávok, ktoré sú k dispozícii z minulosti, nie je „odveci“ spraviť best of a pichnúť ich tam ako lákadlo. Ak ich je dosť, môžu byť vydávané aj za samostatný album. Priznám sa, celkom nerozumiem prípadu s názvom Remains to be heard. Tam nastal prípad, že k takýmto veciam nahralo časť členov s kopou hráčov, ktorí boli po ruke, niekoľko skladieb, aby zapatlali druhú stanu platne. Hm. Ale po poriadku.

Klopkanie na úvod trvá pridlho, našťastie to napokon prestane baviť basáka a spustí sprievodnú linku, čo vytrhne z letargie aj zvyšok osadenstva a spustia trhanú bluesovú vec Invitation to a lady. Je viac ako výborná a potvrdzje, že stará dobrá Retaliation bola výnimočná skupina. A tento pocit ešte zosilnie pri hromovládnej Blood on your wheels, čo je skladba inšpirovaná haváriou lietadla z roku 1967, ktoré sa snažilo pristáť na letisku v Manchesteri a zahynulo pri tom 72 ľudí. Už kvôli tejto skladbe možno ďakovať vydavateľovi, že trval na vydaní albumu prakticky neexistujúcej skupiny. Upokojenie v podobe skladby Downhearted má až očistný účinok, obzvlášť príjemné sú sprievodné hammondky. Akustická gitara a spev kombinovaný s pískaním vo Whistlin’ blues celkom fungujú, takže nie je problém vychutnať si aj Keep your hands out, poslednú šuplíkovú skladbu skupiny.

Zvyšok albumu nie je zlý, ale je o niečom inom. Trúbky, perkusie, evidentná snaha nahrať niečo narýchlo a neprehliadnuteľný fakt, že Dunbar už nie je člen, to všetko sa podpísalo na tom, že výsledné „sejšny“ sú výrazne nesúrodé. Annette Bronx má celkom dobrý hlas, čo vynikne hlavne v skladbe Sleepy town sister a akustický blues Bloody souvenir z celej tej plejády vecí vyniká. Krehký začiatok skladby Toga s husľami a Annettiným hmkaním nemá chybu, ale nakoniec to trvá pridlho a záver albumu je tak mierne psychicky roztrasený.

Celkovo hodnotím ako dobrý počin, ako kompilácia nevydaných skladieb a okamžitá znáška nápadov bez skupinového tmelu je to viac ako podarené.

reagovat

Filozof @ 07.01.2010 09:22:58
Hejkal:
"...evidentná snaha nahrať niečo narýchlo..." se pozná jak?

hejkal @ 07.01.2010 09:41:56
Napríklad tak, že "skladby" pozostávajú z nejakého podmazu, do ktorého si každý niečo zahrá, aby sa nepovedalo. Konkrétne tu mám ten pocit, že oproti prvým skladbám sú tie neskoršie vyslovene "odfláknuté" (aj keď to asi nie je najlepšie slovo).

Filozof @ 08.01.2010 08:39:28
"podmaz do kterého každý něco zahraje" myslím vystihuje většinu skladeb. Prostě nad základními harmonickými figurami (beglajty, klávesy...) se střídají hudebníci v sólech.
Nevím - možná to právě jako hudebník slyšíš z praxe jinak, jen to neumíš popsat. Já jako laik musím být hodně opatrný s tím, než u někoho tvrdím, že to nahrával rychle, odfláknul atd... Ještě tak to poznám v ledabylém frázování u zpěvu.

hejkal @ 08.01.2010 09:51:17
Hudobná improvizácia v kocke: Buď sa to poriadne naskúša alebo je to rozpačité notové cvičenie alebo je to výsledok dlhodobej súhry, kedy fungujú zavedené vzorce a dohodnuté signály.
Myslím, že to bol Jack Bruce, ktorý komentoval zvyk nemeckej televízie dávajúcej RockPalast narvať po koncertoch na pódium členov všetkých účinkujúcich kapiel, aby niečo "zadžemovali", pretože si mysleli, že to bude super (najdlhší takýto pokus, čo som videl, bol Rory Gallagher a spol. začiatkom 80. rokov). Väčšinou to nevyšlo.

A tento pocit mám z tej nahrávky. Že sa v štúdiu zišlo niekoľko hráčov a bez výraznejšieho skladateľského vkladu alebo hráčskej prípravy zahrali niečo nad základnými témami. Ale môžem sa mýliť a niekto iný to počuje inak.

hejkal @ 08.01.2010 11:27:36
Ešte jedna vec mi napadla. Legitímna otázka je, či by som takéto niečo skonštatoval aj bez znalosti histórie nahrávky. Nie je to možné posúdiť, pretože taká situácia už nenastane (kým nestretnem toho Nemca Alzheimera),ale asi by som vyjadril niečo podobné, možno miernejšími slovami, tu som stavil na istotu, pretože okolnosti vzniku môj pocit podporili.

Filozof @ 08.01.2010 15:21:32
Hejkal
No nevím. "Nazkoušená improvizace"... není to protimluv? :-)
Pokud hrají spolu trvale, jistě mohou improvizovat i všichni dohromady - předpokládám především v jazzu, ale bude to asi hodně náročné.
Jinak na všech koncertech je běžné, že jeden improvizuje sólo a druzí jsou v pozadí - dělají mu podkres. Sólisté se pak střídají - a tady se používají ty nacvičená znamení ap. - kdo kdy má nastoupit.
Výjimečně jsem viděl, že se třeba dva střídají po frázích, "odpovídají si", či se dubblují.

Pokud se týká jamů na závěr koncertů a hlavně festivalů - musíš jistě vědět, že se dělají běžně - na festivalech vlastně pokaždé. Bývají hodně oblíbené, jestli z nich vzejde něco pozoruhodného záleží spíš na invenci hudebníků a na tom, zda si sednou. V neposlední řadě také na momentální náladě. Těm samým hudebníkům to jednou sedne a jednou ne.
Nějak nevím, proč by mne mělo překvapit, že to dělali i v Rockpalastu.

Šlo mi spíš o to, zda to nějak více poznáš z pozice hudebníka. Tady beru za odpověď Tvůj pocit že to hudebně je nic moc.

Mimochodem - tu znalost historie nahrávky jsi nabyl kde?

hejkal @ 08.01.2010 16:07:50
To by si sa divil, koľko improvizácií vlastne ani improvizáciami nie je. Ostatne, tento názor o nacvičených improvizáciách zdieľa aj Jack Bruce (nie, že by tušil, čo si o tom myslím). Je to bežná prax, netvrdím tým, že nacvičia komplet každé sólo do poslednej noty, skôr to, že zisťujú, kde si dať znamenia, aké, prípadne vystriehnu štýl sólovania (to je často lepšie vodítko, než znamenia, neveril by si, ako schématicky hrá väčšina hráčov "to svoje", aj keď improvizuje). Bez toho je to deväť z desiatich prípadov trápenie.

Vo fusion a tých experimentálnych akože džezoch verím tomu, že sa zídu hudobníci, povedia si, že skúsia zaexperimentovať a fičia do sfér mimo pochop bežného konzumenta, ešte bežnejšieho rockera a občas mám pocit, že ani oni nevnímajú, čo robia. Ničmenej, aj tí najexperimentálnejší típci často vyrážajú na turné až potom, čo svoje improvizovanie naskúšajú.

Koncertné ad hoc džemy mám absolvované v hojnej miere, funguje to na opilejších poslucháčov, ale málokedy je z toho naozaj výnimočný zážitok. Vrcholom mojej skúsenosti bolo hranie v nemenovanom podniku, kde hrali tri skupiny, ale iba jeden bubeník, takže kým sa ostatní striedali a oddychovali, ja som presedel celú noc za súpravou a ku koncu som do toho už len rúbal, nejaké finesy ruky nezvládali. Pripomínam, že s dvomi skupinami som nikdy neskúšal, takže som si schuti zadžemoval, vytiahli nejaký song, ktorý som buď poznal z počutia alebo vôbec, v lepšom príápade mi oznámili, že je tam niekde zrýchlenie alebo niečo iné a "jelo sa". Navzdory nadšenému publiku sa nie všetko vydarilo.

Keď už sa tu rozkecávam o chlebíčku, tak si neodpustím ešte jednu skúsenosť so skupinou, ktorej som krátko vypomáhal. Tí mali tonu skladieb všeho druhu, mal som s nimi jednu skúšku. Dali mi zoznam skladieb, ukázali mi tri typy zakončenia a prebehli sme časť listu štýlom - úvod, záver (prípadne nejaký stop, či zmena), zapísal som si to do zoznamu (príklad: Hoochie coochie man - koniec typ 3) a poďho na koncert. Je to výborná škola odhadu, čo sa bude diať...

Ale k veci.

Zdrojom informácií je booklet. Keď som to prvý raz počul, hovorím si, prvé tri dosky dobré, štvrtá nie zlá, ale trošku jej niečo chýba. Začítam sa do bookletu a bác ho. Realita čierna na nejakom farebnom podklade. Odvtedy mám "jasno".

Filozof @ 09.01.2010 13:36:19
hejkal
"... kolko improvizácií vlastne ani improvizáciami nie je..."
No právě. já mluvil o imrovizacích, ne jako-improvizacích.

Detail hodnocení alba (hodnoceno x)

5 hv?zdi?ek - hodnoceno 0x

5 hv?zdi?ek - hodnoceno 0x

5 hv?zdi?ek - hodnoceno 1x
hejkal
5 hv?zdi?ek - hodnoceno 0x

5 hv?zdi?ek - hodnoceno 0x

5 hv?zdi?ek - hodnoceno 0x

Přihlášení

uživatelské jméno

heslo

Auto-login
» nový uživatel

Progboard Radio

» Pustit radio
» Progboard TV

Diskografie Aynsley Dunbar Retaliation


copyright Progboard 2005 | created by www.potentus.com and Poki | hosting sponzoruje Internetplus.cz | RSS kanál RSS kanál

Pravidla pro užívání webu Progboard.com naleznete zde.

Přidej na Seznam optimalizace PageRank.cz ?esk? toplist SuperLink Add to Google

Google Pagerank - www.progboard.comGoogle Pagerank S-Rank - www.progboard.comS-Rank JyxoRank - www.progboard.comJyxoRank

Ikonky

Rock Shock Hudba 2000