Aerosmith - Aerosmith
Aerosmith - Aerosmith - tracklist alba, hodnocen?, recenze
1973
Tracklist:
"Somebody" (Tyler, Steven Emspack) – 3:45
"Dream On" – 4:27
"One Way Street" – 7:00
"Mama Kin" – 4:27
"Write Me A Letter" – 4:10
"Movin' Out" (Tyler, Joe Perry) – 5:02
"Walkin' the Dog" (Rufus Thomas) – 3:13
Released January 13, 1973
Recorded October 1972
Genre Hard rock
Length 35:44
Label Columbia
Producer Adrian Barber
Obsazení:
Tom Hamilton - bass
Joey Kramer - drums
Joe Perry - bass, guitar, percussion, vocals, background vocals
Steven Tyler - bass, harmonica, percussion, keyboard, vocals, wood flute
Brad Whitford - guitar, rhythm guitar
Additional personnel
David Woodford - saxophone
Raz som počul jednu skladbu z úvodnej dosky Aerosmith (Dream on) a prekvapene som konštatoval – Veď je to vcelku dobré, ďaleko lepšie než v súčasnosti (to bolo tak v roku 1995). Po dlhých peripetiách a odkladoch som sa pred časom pustil do zbierania debutov komerčne úspešných skupín, ktoré som programovo ignoroval (UFO, Scorpions, Nazareth a pod.). A konečne mám aj tento album.
Od úvodu máme dočinenia s úplne inou skupinou a tvorbou než je „Armageddon-fňuk“. Najväčším šokom je spev, ktorý má od dnešného ďaleko (toto nie je výčitka, iba konštatovanie, že sa nepodobajú, Tylera mám rád vo všetkých polohách). Make it je taký hardrockový rock’n’roll, ktorý dobre vystihuje celú dosku. V rovnakom duchu sa nesie aj Somebody. Zmenou je prvosinglová Dream on, krásna to balada a dôvod, prečo som zmenil názor na skupinu ako takú. To sú emócie a nie Bruce Willis. One way street ponúka blues rock s harmonikou, čo rozhodne nie je na škodu. Na ploche niečo cez sedem minút sa postupne rozbalí všetko možné a človek si želá, aby sa to neskončilo. Mama Kin sa vracia do koľají úvodných skladieb na albume. Rokec fičí aj vo Write me, ale v nasledujúcej Movin’ on už počuť drsný blues rock so všetkým, čo k tomu patrí. Rozhodne (spolu s Dream on) vrchol albumu. Záverečná Walkin’ the dog plynulo nadväzuje tam, kde predchádzajúca skladba skončila, doplnená prímesou toho rock’n’rollu.
Trošku ubrzdím hviezdičkové orgie a zaokrúhlim nadol, ale prísľub dobrého zážitku to, dúfam, neohrozí. 3,5*
reagovat
PaloM @ 01.08.2008
Som z tých postihnutých, ktorí vzali na vedomie
existenciu Aerosmith cez MTV v 90. rokoch. Trochu lepšie na mňa pôsobilo CD "Pump" (1989), čo som počul neskôr u kamaráta. Spolu s Guns n Roses ma zaujali "prvoplánové" slaďáky, na ktoré som už takmer zabudol. Asi v tomto mojom živote mi nie je súdené, aby som sa prepracoval k bližšiemu spoznaniu tejto kapely.
hejkal @ 01.08.2008
PaloM - Ja som na tom podobne, mám iba tieto dva albumy. Minimálne Toys in the attic stojí zato vypočuť, ak máš aspoň trošku rád hard rock.
PaloM @ 01.08.2008
Nóóó dobre, keď inak nedáš...jasné, že mám rád hardrock a verím v premeny kapiel (aj k horšiemu), tak si to rád zoženiem na vypočutie, lebo máš dobré trefy. Dnes sme na záver práce s kolegom blbli - púšťali sme riadne nahlas z YouTube staré hity Slade, Nazareth a zaklincovali to s AC/DC. Čakali sme, kto si príde sťažovať. Nedošiel nikto: buď sme trafili do nôty, alebo boli ostatní už zdrhnutí domov.
- Mistrovské dílo, zásadní album
- Excelentní přírůstek do každé sbírky
- Dobré, ne však zásadní
- Jen pro sběratele a fanoušky
- Slabé, pouze pro kompletisty
- Špatné, nekupovat!





















